Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200825
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223200825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X.X.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpená: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 1203/2, Dunajská
Streda, proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka, a. s., IČO 36 854 140, so sídlom Žižkova
11, Bratislava, 2. Aukčný Dom, s.r.o., IČO 36 253 073, so sídlom Pribinova 3351, Hlohovec, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, 3. D. E.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, F. G., o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/19/2023-185 zo dňa 20. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným sa p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/19/2023-91 zo dňa 25. októbra 2023 žalobu zamietol (prvý
výrok) a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý
výrok).

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26Co/31/2024-134 zo dňa 2. decembra
2024 v dôsledku podania odvolania žalobkyňou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 12C/19/2023-91
zo dňa 25. októbra 2023 podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného

princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť
z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/19/2023-185 zo dňa 20. marca 2025 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) tak, že žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 10 ods. 1, § 12 ods.
1, § 17 ods. 3, § 18 ods. 2, § 21 ods. 2, 3, 4, 5, § 22 ods. 1, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľnýchdražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, § 148 ods. 1, § 149 ods. 4, § 151a, § 151j ods. 1, §
151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1, § 111 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k.
7P/42/2016-89 zo dňa 24.5.2018 bolo manželstvo žalobkyne (právoplatne dňa 14.6.2018) rozvedené.
Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. vyhotoveného dňa 8.3.2023 svedčí

vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých dražbu napadla žalobkyňa, žalovanému v 3.
rade nadobudnuté dobrovoľnou dražbou pod Z-1110/2023. Na adrese nehnuteľností má evidovaný
trvalý pobyt okrem žalobkyne ďalších 8 osôb, z toho 3 maloleté. Obec C. na žiadosť žalovaného v 2.
rade Listom zo dňa 10.2.2022 oznámila, že žalobkyňa sa aj s bývalým manželom v obci nezdržiavajú,
odsťahovali sa na neznámu adresu okolo augusta 2011. Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti uzavretou medzi ČSOB, a. s. (žalovaný v 1. rade) ako záložným veriteľom a žalobkyňou a

jejmanželomakozáložcamidňa5.11.2010bolazáložnýmprávomknehnuteľnostiamnaadresetrvalého
pobytu záložcov (bezpodielových spoluvlastníkov) zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutému
tretej osobe. Obaja záložcovia uviedli na zmluve trvalú adresu v H.. V znení bodu IV.1 zmluvy boli
povinní neodkladne záložného veriteľa okrem iného písomne informovať najmä o zmene svojho trvalého
bydliska, pobytu, mena a priezviska, obchodného mena, respektíve sídla. Oznámením v Obchodnom

vestníku č. 217/2020 dňa 10.11.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne (25OdK/319/2020),
oznámením dňa 19.1.2021 (OV 11/2021) bol konkurz zrušený. Listom zo dňa 18.10.2021 žalovaný
v 1. rade vyzval žalobkyňu (na adresu podľa záložnej zmluvy) s poukazom na to, že na úverových
splátkach zo zmluvy uzavretej s treťou osobou je dlh 832,25 eur, na úhradu omeškaných splátok s tým,
že inak bude úver vyhlásený za splatný a banka začne s výkonom záložného práva formou dražby

založenej nehnuteľnosti. Zásielka sa vrátila banke s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Listom zo
dňa 17.12.2021 žalovaný v 1. rade oznámil žalobkyni (na adresu podľa záložnej zmluvy) vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru pre omeškanie so splácaním hypotekárneho úveru zo zmluvy uzavretej s
treťou osobou. Zásielka sa vrátila banke s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Listom zo dňa 2.3.2022
žalovaný v 1. rade oznámil žalobkyni (na adresu jej súčasného trvalého pobytu - evidovanú od 23.

augusta 2010) zosplatnenie úveru k 15.12.2021 s tým, že po márnej výzve na zaplatenie úverovej
pohľadávky pristupuje k výkonu záložného práva - dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Zásielka
bola vrátená banke ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Listom zo dňa 24.11.2022 žalovaný v 2. rade
vyzval žalobkyňu na umožnenie ohliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého ocenenia,
výzva bola doručená žalobkyni na adresu trvalého pobytu do vlastných rúk poštou 25.11.2022. Znalecký

posudok o stanovení všeobecnej hodnoty založených nehnuteľností - pozemku a rodinného domu
súp. č. XXX na ňom stojacom - bol doručený žalobkyni na adresu trvalého pobytu do vlastných rúk
poštou dňa 14.1.2022. Žalobkyni bolo dňa 11.7.2022 poštou na adresu trvalého pobytu do vlastných
rúk doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe (s určeným dátumom konania dražby 11.8.2022), dňa
19.9.2022 jej na adresu trvalého pobytu bolo do vlastných rúk doručené oznámenie o I. opakovanej

dobrovoľnej dražbe (s určeným dátumom konania dražby 29.9.2022). S poukazom na § 17 zákona
o dobrovoľných dražbách bolo pod číslom DDr. 003/2022 vydané dňa 17.1.2023 oznámenie o II.
opakovanej dobrovoľnej dražbe s miestom konania v Galante s určeným dňom 7.2.2023 (zverejnené v
OV 15/2023 z 23.1.2023). Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vedené na Liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie C. - stavba-rodinný dom s pozemkom, všeobecná hodnota predmetu dražby bola

stanovená podľa znaleckého posudku na 30.900 eur, ktorá suma bola určená ako najnižšie podanie.
Oznámenie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk poštou na adresu trvalého pobytu dňa 20.1.2023.
PodľaNotárskejzápisnicespísanejdňa7.2.2023namiestenapadnutejdražbynotáromJUDr.Romanom
Hebortom bol priebeh a vykonanie (3. kola) dražby osvedčený, dražby sa zúčastnili 4 záujemcovia,
najnižšie podanie bolo znížené osemkrát, až dražobník č. 4 (žalovaný v 3. rade) urobil podanie pri

23.200 eur, po troch výzvach mu bol udelený príklep. Proti priebehu dražby neboli vznesené námietky.
Bývalými vlastníkmi predmetu dražby boli označení žalobkyňa a jej bývalý manžel. Notárska zápisnica
bola žalobkyni doručená do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu poštou dňa 13.2.2023.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa v žalobe neoznačila tvrdeného

predchádzajúceho (spolu)vlastníka, avšak žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa neplatnosti dražby
výlučne vo vzťahu k svojmu spoluvlastníckemu podielu, keďže dňom 14.6.2021 sa bezpodielové
spoluvlastníctvo jej a bývalého manžela zmenilo v znení ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníkanapodielovésrovnakýmipodielmi(1/2).Vovzťahukdruhejpolovicidotknutýchnehnuteľnostísúdprvejinštancienemalpreukázanúaktívnulegitimáciu„dotknutejosoby“.Pokiaľžalobkyňanamietala,
že jej nebola doručená žiadna korešpondencia od banky, súd prvej inštancie konštatoval, že tento
stav si spôsobila žalobkyňa sama, keď si voči banke preukázateľne nesplnila informačnú povinnosť o

zmene korešpondenčnej adresy, ku ktorej povinnosti sa zaviazala záložnou zmluvou (bod IV.1). Banka
evidentne upozorňovala žalobkyňu ako záložného dlžníka (listami o výzve na zaplatenie omeškaných
splátok, o zosplatnení úveru), že úver nie je splácaný, doručovala písomnosti na adresu uvedenú
v zmluve, žalobkyňa potvrdila, že neinformovala banku o zmene pobytu, pritom v čase doručovania
podľa oznámenia obce sa nezdržiavala ani na adrese trvalého pobytu. Banka si splnila svoju povinnosť

v zmysle ustanovenia § 1511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyni písomne na adresu
trvalého pobytu oznámila začatie výkonu záložného práva, napriek tomu, že žalobkyňa si zásielku na
pošte neprevzala v úložnej lehote, zásielka sa podľa ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku považuje za doručenú. Následne žalobkyňa oznámenia dražobníka - žalovaného v 2. rade
riadne na pošte preberala, avšak v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách
nepreukázala, že namietala v zákonnej lehote 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku

(ktorý jej bol preukázateľne doručený dňa 14.1.2022) hodnotu nehnuteľností - predmetu dražby zistenú
znaleckým posudkom. K žalobkyňou namietanej vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby súd
prvej inštancie uviedol, že obec C. od miesta výkonu dražby (mesto Galanta) je vzdialená 60,4 km, z
notárskej zápisnice vyplýva, že dražby sa zúčastnili štyria záujemcovia – dražitelia, ktoré skutočnosti
nasvedčujú tomu, že nejde o neprimeranú vzdialenosť, ktorá by záujemcov o dražbu obmedzila v účasti.

Keďže súd prvej inštancie nezistil pochybenia zákona v dražobnom procese, ani dôvody, pre ktoré by
bola neplatná záložná zmluva, žalobu zamietol.

7. Súd prvej inštancie žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie
zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, a to v otázke aktívnej legitimácie žalobkyne,
nakoľko žalobkyňa je dotknutou osobou, teda je aktívne legitimovanou aj podľa ustanovenia § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa v žalobe označila aj ďalšieho predchádzajúceho vlastníka
- bývalého manžela, ktorý má vlastné bývanie, zbavil sa svojich dlhov v konkurznom konaní a vôbec
sa nestará o ich spoločné deti, aj výživné platí iba v minimálnej výške. Žalobkyňa bola oprávnená
domáhať sa určenia neplatnosti dražby k celej nehnuteľnosti, nakoľko k vyhláseniu dražby došlo z
dôvodu nezaplatenia splátok spoločného úveru s bývalým manželom. Konanie, ktoré predchádzalo

vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpí vadou, ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie neaplikoval
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a Občianskeho zákonníka o nerozlučnom spoločenstve
účastníkov konania a o nemožnosti účinne sa domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
žalobkyňou vo vzťahu k celej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkového
zisteniu v otázke doručenia zásielok, keďže žalobkyňa nemala vedomosti o nesplatení úveru, ani

o vyhlásení splatnosti úveru, o dobrovoľnej dražbe sa dozvedela neskoro, nemohla sa vyjadriť k
znaleckému posudku a namietať hodnotu stanovenú znaleckým posudkom. Dražba sa uskutočnila v
Galante, pričom predmetný rodinný dom sa nachádza v blízkosti mesta Dunajská Streda. Dražobník
mal a musel predpokladať najväčší záujem o draženie predmetného rodinného domu v okolí Dunajskej
Stredy. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie

na nové konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd určí neplatnosť
dobrovoľnej dražby.

9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 1. rade. Vo vyjadrení uviedla, že sa plne stotožňuje s
právnym názorom súdu prvej inštancie v tejto veci, ako aj s výrokom rozsudku. Súd prvej inštancie zistil

skutkový stav úplne a správne, vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Taktiež súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení rozsudku
riadne odôvodnil. Žalovaná v 1. rade navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť.

10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Vo vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalobkyne za
úplne nedôvodné. Z obsahu žaloby a dokonca aj z obsahu podaného odvolania je úplné zrejmé,
že žalobkyňa skutočne neoznačila zostávajúceho podielového spoluvlastníka za subjekt sporu.Príslušné nehnuteľnosti tvoria podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej bývalého manželka s výškou
spoluvlastníckeho podielu každého z nich v rozsahu 1/2. Vzhľadom na uvedené absencia bývalého
manžela žalobkyne v konaní ako subjektu sporu, či už na strane žalobkyne alebo na strane žalovaných,

vylučuje, aby sa žalobkyňa s poukazom na § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách mohla úspešne
domáhať určenia neplatnosti dražby k predmetným nehnuteľnostiam ako celku. Je evidentné, že v
prejednávanej veci je/bol práve postup podľa § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôvodný a
potrebný. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne o údajnom nesprávnom skutkovom zistení súdu
prvej inštancie v prípade doručovania zásielok žalobkyni, žalovaná v 2. rade považuje prednesenú

odvolaciu námietku žalobkyne formulovanú tak extrémne vágne a neurčito, že nie je možné k nej zaujať
akékoľvek bližšie stanovisko. Čo sa týka zvoleného miesta konania napadnutej dobrovoľnej dražby, za
neprimerané možno bez ďalšieho považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby
bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené
niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť
do 100 km). Nakoľko v prípade napadnutej dobrovoľnej dražby sa miesto konania napadnutej dražby

nachádzalo cca 52 km od miesta predmetu dražby s bezproblémovou dostupnosťou z mesta Dunajská
Streda, je pretrvávajúca námietka žalobkyne o údajnej neprimeranej vzdialenosti miesta konania dražby
od miesta, kde sa príslušné nehnuteľnosti nachádzajú, úplne nedôvodná. Žalovaný v 2. rade navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 3. rade. Vo vyjadrení uviedol, že si nie je vedomý toho,
že by bolo došlo k akémukoľvek protiprávnemu postupu v priebehu dražby, resp. opakovanej dražby a
žalobkyňa porušenie zákona v priebehu tohto konania ani nepreukázala. Žalovaný v 3. rade sa dražby
zúčastnil spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi a v zmysle príslušných ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách splnil zákonné podmienky na to, aby sa mohol zúčastniť dražby

ako dražiteľ a predmet dražby vydražiť. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražobného konania, sa
riadne a v súlade s platnými právnymi predpismi stali dňom 7.2.2023 jeho vlastníctvom a žalovaný v 3.
rade za nehnuteľnosti riadne zaplatil. Žalobkyňa a množstvo jej rodinných príslušníkov a blízkych osôb
nehnuteľnosti k dnešnému dňu stále užívajú, pričom tak robia bezodplatne na úkor žalovaného v 3. rade.
Žalovaný v 3. rade navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovaným na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
konanej v Galante dňa 7.2.2023 nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne
územieC.,akoparcelaregistra„C“č.966/4-zastavanéplochyanádvoriaovýmere800m2,rodinnýdom
súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. 966/4. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne

je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď
žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvodypreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,

kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku

predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne bolo namietanie, že napadnutý rozsudok trpí
skutkovými vadami, nakoľko súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

z vykonaných dôkazov a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil.

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového

poriadku. Ak aj žalobkyňa v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní

vychádzal.

18. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného
sporového poriadku.

19. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že tento odvolací dôvod dopadá pod akékoľvek pochybenie
v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.23. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

24. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomsúdmápovinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie
aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní nemajú za následok úvahu

odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu
prvej inštancie.

25. Ako prvá žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávne právne závery v otázke
aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie v ods. 14. napadnutého rozsudku konštatoval, že

žalobkyňa je oprávnená domáhať sa neplatnosti dražby výlučne vo vzťahu k jej spoluvlastníckemu
podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa nesúhlasila s týmto záverom súdu prvej
inštancie a v odvolaní namietala, že je aktívne legitimovanou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách domáhať sa neplatnosti dražby k celej nehnuteľnosti, nakoľko k vyhláseniu
dražby došlo z dôvodu nezaplatenia splátok spoločného úveru s bývalým manželom (podielovým

spoluvlastníkom).

26. Zákon taxatívne stanovuje okruh strán sporu súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Všetky zákonom určené osoby musia v konaní vystupovať, či už na strane žalobcov alebo
žalovaných. Z pohľadu procesného práva ide o nútené spoločenstvo, teda procesné spoločenstvo, v

ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§
78 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Účasť všetkých zákonom určených subjektov je podmienkou
úspechu žaloby, inak musí súd žalobu zamietnuť. Účelom stanovenia okruhu strán sporu je, aby
všetky osoby, ktoré boli dražbou zásadným spôsobom dotknuté, mali možnosť prezentovať svoj postoj
k platnosti dražby, v konaní uplatniť svoje práva prostriedkami procesného útoku, resp. procesnej

obrany. Stranou sporu preto musí byť osoba, ktorá dražbu navrhla, osoba, ktorá dražbu realizovala,
predchádzajúci vlastník, ktorý príklepom na dražbe stráca vlastnícke právo k predmetu dražby,
vydražiteľ, ktorý príklepom na dražbe nadobúda vlastnícke právo k predmetu dražby a osoba, ktorá
bola dražbou dotknutá na jej právach. Stranou sporu teda musí byť v zmysle zákona predchádzajúci
vlastník predmetu dražby, v prípade, ak predmet dražby je v podielovom spoluvlastníctve, súdom prvej

inštancie aplikované ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách je nutné vykladať
tak, že stranou sporu musia byť všetci jeho podieloví spoluvlastníci. Rovnako to platí v prípade
viacerých vydražiteľov alebo navrhovateľov dražby. V preskúmavanom prípade nie sú stranami sporu
všetky zákonom určené osoby. Stranou sporu je len jeden z podielových spoluvlastníkov predmetu
dražby (žalobkyňa) a druhý spoluvlastník predmetu dražby I. B. v konaní nevystupuje ani na strane

žalobcov a ani na strane žalovaných. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v žalobe označila aj ďalšieho
predchádzajúceho spoluvlastníka - bývalého manžela. K uvedenému odvolací súd uvádza, že samotné
skutkové tvrdenie žalobkyne v žalobe, že s I. B. boli vlastníkmi predmetu dražby (viď odôvodnenie
žaloby), ešte neznamená, že ho označila za stranu sporu, naviac za situácie v prejednávanej veci,
keď žalobkyňa výslovne v žalobe za žalobkyňu označila výlučne seba a za žalovaných označila

Československú obchodnú banka, a. s., Aukčný Dom, s.r.o., D. E.. Pokiaľ žalobkyňa vo vzťahu
k požiadavke na určenie neplatnosti dražby k spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve I. B. argumentuje
v odvolaní tým, že je oprávnená domáhať sa neplatnosti dražby celej nehnuteľnosti ako dotknutá
osoba v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nezbavuje ju to jejzodpovednosti za určenie správneho okruhu strán sporu. Z povahy núteného spoločenstva totiž vyplýva,
že ak niektorý zo subjektov vymenovaných v uvedenom ustanovení nevystupuje na strane žalobcu,
musí byť označený za žalovaného. Nakoľko žalobkyňa zjavne opomenula v žalobe označiť druhého

spoluvlastníka predmetu dražby za stranu sporu, správne súd prvej inštancie žalobu o neplatnosť dražby
k spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve I. B. zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.

27. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že žalobkyňa výslovne v odvolaní uviedla, že podáva
odvolanie i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, pričom

inú vadu konania videla v tom, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách a Občianskeho zákonníka o nerozlučnom spoločenstve a o nemožnosti domáhať sa určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby vo vzťahu k celej nehnuteľnosti. K uvedenej odvolacej argumentácii
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ak súd neaplikoval na zistený skutkový stav príslušnú
právnu normu, jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Z obsahu odvolania je zrejmé, že

žalobkyňa si zjavne zamieňa inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
v podobe odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku
a právnu vadu rozhodnutia v podobe odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h)
Civilného sporového poriadku. Odvolací dôvod uvádzaný žalobkyňou podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. d) Civilného sporového poriadku nie je potom daný.

28. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne doručenia zásielok, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje
za dostatočné. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena žalovanými, založenom na nimi navrhnutých
dôkazov, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobkyne

je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že v konaní pred súdom prvej inštancie
žalovaná v 1. rade preukázala doručovanie Výzvy na úhradu pohľadávky zo 18.10.2021 žalobkyni na
adresu uvedenú v záložnej zmluve (zásielka vrátená s oznámením „adresát neznámy“), doručovanie
Oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.12.2021 na adresu žalobkyne uvedenú
v záložnej zmluve (zásielka vrátená s oznámením „adresát neznámy“) a doručovanie Oznámenia

o vyhlásení úveru za splatný a o začatí výkonu záložného práva zo dňa 2.3.2022 na adresu trvalého
pobytu (zásielka vrátená s oznámením „neprevzatá v odbernej lehote“), žalovaný v 2. rade preukázal
doručenie Oznámenia o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania dražby dňa 11.8.2022 do vlastných
rúk žalobkyne dňa 11.7.2022, Oznámenie o I. opakovanej dobrovoľnej dražby s dátumom konania
dňa 29.9.2022 do vlastných rúk žalobkyne dňa 19.9.2022, doručenie Znaleckého posudku č. 204/2022

žalobkyni do vlastných rúk dňa 14.1.2022 a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 9. vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkaznej situácie
ohľadne doručovania a v odseku 18. vo vzťahu k právnemu posúdeniu zasielania a doručovania
písomností na adresu uvedenú žalobkyňou v záložnej zmluve a na adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky (tzv. registrovanú adresu), resp. následkov nesplnenia informačnej

povinnosti voči žalovanej v 1. rade o zmene korešpondenčnej adresy v zmysle Čl. IV, bodu 1. Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 5.11.2010. V nadväznosti na preukázané doručenie Znaleckého
posudku č. 204/2022 žalobkyni do vlastných rúk dňa 14.1.2022 rovnako správne súd prvej inštancie
konštatoval v ods. 18. preskúmavaného rozsudku neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, že
vzniesla v zákonnej lehote 10 dní od doručenia námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby.

29. Žalobkyňa v odvolaní namietala neplatnosť dražby aj z dôvodu vzdialenosti vykonania dražby
v meste Galante od dražených nehnuteľností v obci C.. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s uvedenou
námietkou v ods. 20., 21. napadnutého rozsudku a odvolací súd sa opäť stotožňuje s vyriešením tejto
otázky súdom prvej inštancie. Odvolací súd dopĺňa, že z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu

SR (rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/100/2012 (R 138/2014), 8Cdo/58/2018, 8Cdo/289/2019, 9Cdo/142/2019,
2Cdo/144/2021)vyplýva,žezaneprimeranémožnobezďalšiehopovažovaťtakémiestokonaniadražby,
v prípade dražby určenej na každodenné bývanie, ktorým je miesto vzdialené niekoľko sto kilometrov
od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Tiež súd prvej inštancie náležite zhodnotil, že
vzdialenosť60,4kmmedzimiestomkonaniadražbyadraženýminehnuteľnosťamizásadnýmspôsobom

neobmedzila možnosť účasti na dražbe potencionálnych záujemcov, keďže sa dražby zúčastnili štyria
záujemcovia.30. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu tak jednoznačne svedčia tomu, že
v súdenom spore nie sú dané dôvody neplatnosti dražby. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie

vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie
je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Závery
súdu prvej inštancie, čo do nesplnenia podmienok určenia neplatnosti dražby v napadnutom rozsudku
treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania
a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov

a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

31. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobkyne s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS

4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je
záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III.
ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalobkyňa v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd

prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku
žalobcu. Odvolacie námietky žalobkyne ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov
konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nie

sú naplnené.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

34. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalobkyňa v odvolaní

neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom
správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv.
zásady úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti), nie je jej odvolanie dôvodné.

35.Zuvedenéhovyplýva,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmsúdprvejinštanciežalobu
vcelomrozsahuzamietol,jevecnesprávny.Pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).