Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204449
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815204449.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávnený: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, o vymoženie sumy 355,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.: 10Er/444/2015 – 14 zo dňa 15. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č. k.: 10Er/444/2015 – 14 zo dňa 15. 07. 2015, vydaného
vyšším súdnym úradníkom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal, že návrh oprávnený podal dňa 01. 03. 2015,
pričom sa domáhala vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 355,- eur s príslušenstvom, a to na
podklade exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., zo dňa 13. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2014. Podľa rozhodcovského rozsudku povinnému
bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému po 120,- eur mesačných splátkach sumu 355,- eur

s príslušenstvom, pričom z rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a oprávnený z dôvodu nesplácania úveru pristúpil k jeho zosplatneniu.

3. Súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 Exekučného
poriadku, ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a na ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

4. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či je platne
uzatvorená rozhodcovská zmluva, a ďalej preskúmal aj dôkazy, ktoré oprávnený s návrhom na
vykonanie exekúcie predložil, a to zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 23. 01. 2013, všeobecné obchodné
podmienky a rozhodcovskú zmluvu. Súd prvej inštancie mal nepochybne za preukázané, že vzťah medzi

oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, preto aplikoval zákon o ochrane spotrebiteľa,
a taktiež poukázal na výklad súladný s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa podľa Smernice
Rady č. 93/13/EHS.

5. Súd prvej inštancie sa zaoberal teda prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne
v rozhodcovskej zmluve zo dňa 23. 01. 2013, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň, ako aj zmluva o úvere.

Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy súdu prvej inštancie vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré sú vopred veriteľompripravené pre veľký počet dlžníkov, a teda pri ich uzatváraní dlžníci nemohli ovplyvniť ich obsah
a zmluvné dojednania. Súd prvej inštancie je toho názoru, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi
veriteľom a povinným ako dlžníkom je typizovanou štandardnou zmluvou uzatváranou vo viacerých

prípadoch kedy spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Možnosť povinného neprijať návrh na
pristúpenie k rozhodcovskej zmluve bola podľa súdu prvej inštancie len zdanlivou možnosťou. Tiež súd
prvej inštancie poukázal, že v danom prípade došlo k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu
amiestapodpísania,čižeideovypísanétlačivo,ktoréniejemožnépovažovaťzaindividuálnedojednané
zmluvné podmienky.

6. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy článok 2, bod 2, z ktorého
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa

nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Spory mohli byť riešené aj
v súdnom konaní, ale takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského

konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi
za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Preto súd prvej
inštancie zastáva názor, že možnosť výberu bola pre spotrebiteľa len zdanlivá.

7. Rozhodcovská zmluva, ktorá teda mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ,
ktorý podáva návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe
predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si
sám zvolil a vylúčiť súd, ktorý by bol inak príslušný. Ak teda rozhodcovská doložka dáva na výber

medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad rozhodcovského konania dodávateľom sa
musí spotrebiteľ podrobiť tomuto rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu prvej inštancie nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom takto vydaný rozhodcovský
rozsudok. Preto súd prvej inštancie ustálil, že neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy,adospelkzáveru,žerozhodcovskádoložkavznení,vakomjeuvedenávrozhodcovskejzmluve,

v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto nemohla
byť založená právomoc rozhodcovského súdu, a teda rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 17. 08. 2015

a povinnému dňa 18. 08.2015.

9. V zákonom stanovenej lehote proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného zistenia
skutkového stavu poukazujúc na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ a c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku, pričom poukázal na jeho znenia v ust. § 44
ods. 2 a na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, oprávnený
je toho názoru, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Hoci
ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, oprávnený je toho názoru, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd

v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov má pritom posudzovať
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzí len v dodržiavaní
všetkých formálnych náležitostí, tak ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Pri
skúmaní materiálnej stránky sa má zisťovať, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučnéhotitulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu pri materiálnej
stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,
o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienky na zastavenie exekúcie

tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému.
Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému, alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, musí mať podľa oprávneného
povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Preto v prípade, ak súd na zistený skutkový stav
aplikovalust.§45ods.2spôsobomprávnehoposúdeniasprávnostivýrokurozhodcovskéhosúdu,ukrátil

týmstranyexekučnéhokonaniapráv,ktoréimpriznávazákonorozhodcovskomkonaníaleboObčiansky
súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, kedy strana exekučného
konania sa môže vyjadriť k zisteniam súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Postupomsúduvtejtoveciajehovýkladuust.§45zákonaorozhodcovskomkonaní,podľaoprávneného
došlo k nahradeniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona.

11. K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, oprávnený poukázal, že
konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, keďže oprávnený
namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, respektíve
rozhodcovská doložka. K uvedenému oprávnený poukazuje, že oprávnený s povinným uzatvára

rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine, čo však konajúci súd zrejme nezistil a založil tak konanie
vadou. Následne podľa článku 2 tejto zmluvy je daná právomoc rozhodcovského súdu, ktorý koná podľa
svojho rokovacieho poriadku.

12. K námietke konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto úpravy je podľa zákonodarcu umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, preto podľa oprávneného súd prvej inštancie konal nad rámec
zákonných ustanovení.

13. Oprávnený odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie.

14. K odvolaniu oprávneného povinný a ani súdny exekútor vyjadrenie nedoručili.

15. Zároveň sudca súdu prvej inštancie k odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť, stotožňuje sa s rozhodnutím vyššieho súdneho

úradníka.

16. S účinnosťou od 01. 07. 2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, sa použije aj v právoplatne neskončených exekučných

konaniach.

17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

20.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

21. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,

je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho

súdu SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS
55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

22. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.1.2013 (t .j. v rovnaký deň ako
zmluvu o úvere) rozhodcovskú zmluvu vyhotovenú na samostatnom tlačive, v zmysle ktorej spory zo

zmluvy majú byť rozhodované buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom,
pričom výber spočíva na strane podávajúcej žalobu.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere a rozhodcovskej zmluvy (23.1.2013), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola
uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v
spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

26. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského

súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

27. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva bola v tomto prípade samostatná a individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po

zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva
o úvere, aj rozhodcovská zmluva zo dňa 23.1.2013 je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah
nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

28. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,

ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa

nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

29. V súvislosti s povahou individuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách je
potrebné tiež poukázať na závery nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020, resp. sp. zn.
I. ÚS 382/2022 a sp. zn. I. ÚS 382/2022, a sp. zn I. ÚS 510/2023, v zmysle ktorých „za individuálne
dojednané ustanovenie, resp. zmluvu možno považovať vsunutie vlastnej zmluvnej klauzuly, resp.
podpísanie zmluvy, ktorej znenie pripravil spotrebiteľ, a nie podpísanie vopred pripravenej formulárovej

zmluvy. Rovnako podstatné je posúdenie, aký vplyv mala alebo mohla mať sťažovateľka na voľbu
rozhodcovského súdu, resp. či bol rozhodcovský súd určený vopred dodávateľom. Aj zdanlivá možnosť
voľby medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže
v konečnom dôsledku znamenať, že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý spravidla býva žalobcom,
a iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické

(keďže spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného
vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do neho, pochopiteľne, nemôže patriť žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu
rozhodcom). Ak výber súdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany
podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva

dáva spotrebiteľovi možnosť výberu súdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi
uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej
zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou, či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet
pochybností o existencii dôvodov na vykonanie ex offo súdnej kontroly.“

30. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje odvolací súd za neprimeranú
zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na
neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.

31. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel
súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú

v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.32. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z

podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

33. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

34. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
tiež C-40/08 Asturcom).

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

36. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať
o náhrade trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.