Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/203/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122216092
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122216092.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. X, XXX XX C. D., právne zastúpený: JUDr. Milan Marušin, advokátom, so sídlom Karloveská 6C, 841
04 Bratislava, IČO: 30 796 105, proti povinnému: E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX
C. D., o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Evou Falisovou,
so sídlom Exekútorského úradu: G. XX, 811 05 Bratislava pod sp. zn. 424EX 153/22, o sťažnosti

oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa
08. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
74Ek/203/2022 zo dňa 08. 12. 2023 z a m i e t a.

II. V súvislosti s podaním sťažnosti oprávnený n e m á právo na náhradu trov exekúcie a povinnému

nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26. 01. 2022 domáhal od
povinného vymoženia zameškaného výživného v sume 500,00 Eur, bežného výživného v sume 500,00
Eur a príslušenstva na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.
25P/80/2015-427 zo dňa 21. 02. 2018 (ďalej len „ exekučný titul“).

2. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 74Ek/203/2022 dňa 23. 03. 2022 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie, ktorým vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora: JUDr. Eva Falisová so sídlom
exekútorského úradu: Lermontovova 14, 811 05 Bratislava. Povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa
02. 02. 2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a uložil povinnému povinnosť

nahradiť trovy právneho zastúpenia oprávneného v sume 20,92 Eur (výrok II.). Proti uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 02. 02. 2023 podal povinný v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť.

3. Sudca uznesením sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 21. 09. 2023 zmenil výrok I. uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 02. 02. 2023, tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1

písm. d) zastavil a zrušil výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/203/2022 zo
dňa 02.02.2023 a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie o trovách
exekúcie - oprávneného a povinného (vrátane trov konania o sťažnosti), ako aj o trovách exekúcie
súdneho exekútora (náhrady paušálnych výdavkov).

4. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 08. 12. 2023 nepriznal náhradu trov

exekúcie žiadnej zo strán (výrok I.) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora
vo výške 36,00 Eur (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že aplikoval § 199e ods. 2 Exekučnéhoporiadku, podľa ktorého má povinný voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov,
ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím
o zastavení exekúcie, z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Vyšší súdny úradník mal za to, že

dôvod zastavenia exekúcie je oprávnenému možné pričítať, keďže exekúcia voči povinnému nezačala
oprávnene z dôvodu, že v čase doručenia návrhu (návrh doručený súdu dňa 26. 01. 2022) bol exekučný
titul už neúčinný z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 13P/327/2014 zo dňa 03. 03. 2020, ktorým bolo manželstvo rodičov oprávneného dňa
10. 06. 2020 v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie rozvedené. Vyšší súdny úradník

poukázal na skutočnosť, že exekučný titul upravoval výšku vyživovacej povinnosti povinného na čas
do rozvodu manželstva a táto povinnosť zanikla preukázateľne pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie.Ztýchtodôvodovvyššísúdnyúradníknepriznalnárokoprávnenémunanáhradutrovprávneho
zastúpenia. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že poverenému súdnemu exekútorovi vznikli trovy
exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého sú trovami exekúcie odmena exekútora
a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. O výške rozhodol v súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky

č. 68/2017 Z. z., podľa ktorého exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur
a v súlade s § 22 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanienávrhunazastavenieexekúcie,ktorýmápodľazákonaodkladnýúčinok,alebodouplynutiatejto
lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa
odseku 1 v rozsahu 50 %. Vyšší súdny úradník aplikovaním týchto zákonných ustanovení stanovil výšku

náhrady paušálnych výdavkov súdneho exekútora na celkovú sumu 36,00 Eur ( 60,00 Eur podľa § 22
ods.1vyhlášky,zníženávsúlades§22ods. 2vyhlášky+20%DPHpodľa§197Exekučnéhoporiadku).
Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať vyšší súdny úradník
rozhodol o trovách súdneho exekútora tak, že zaviazal oprávneného povinnosťou ich náhrady. Ohľadne
náhrady trov konania o podanej sťažnosti vyšší súdny úradník konštatoval, že s poukazom na to, že

bolo vyhovené sťažnosti povinného tak nie je možné oprávnenému priznať náhradu trov sťažnostného
konania, keďže nebol v konaní úspešný. Pokiaľ ide o uplatnený nárok povinného na náhradu trov
právneho zastúpenia, vyšší súdny úradník uviedol, že povinný nebol zastúpený právnym zástupcom,
preto nie je možné aplikovať § 199e prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého ak je zástupcom
oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení

o tarifnej odmene, a z toho dôvodu povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

5. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť voči výroku II. uznesenia vyššieho
súdneho úradníka sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 08. 12. 2023. Oprávnený sa nestotožnil s tým,
že dôvod zastavenia exekúcie je možné oprávnenému pričítať, keďže exekúcia voči povinnému

začala neoprávnene z dôvodu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (návrh doručený
exekučnému súdu dňa 26. 01. 2022) bol exekučný titul už neúčinný z dôvodu nadobudnutia
právoplatnosti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/327/2014 zo dňa 03. 03.
2020, ktorým bolo manželstvo rodičov oprávneného dňa 10. 06. 2020 v čase pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie právoplatne rozvedené. Oprávnený poukázal na to, že vyšší súdny úradník

neuviedol v odôvodnení uznesenia, z akého ustanovenia Exekučného poriadku vychádzal, keď zaviazal
oprávneného povinnosťou náhrady trov exekútora z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Oprávnený predpokladá, že vyšší súdny úradník aplikoval § 199c
ods. 1 Exekučného poriadku, ale oprávnený sa s tým nestotožňuje. Oprávnený ďalej uviedol, že
exekučný súd mal k Návrhu na vykonanie exekúcie priložený nielen exekučný titul, ale aj všetky ostatné

predmetné rozhodnutia, vrátane Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/374/2020 - 2804
zo dňa 30. 11. 2021, v ktorom Krajský súd v Bratislave v bode 43. odôvodnenia tohto rozsudku priamo
dal do pozornosti, že je naďalej účinná právoplatná úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine), upravená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/80/2015–427 zo dňa 21. 02. 2018, teda povinný mal

uhrádzať na výživu oprávneného sumu 500,00 Eur mesačne. Toto uznesenie Krajského súdu Bratislava
bolo vydané takmer rok a pol po právoplatnosti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
13P/327/2014 zo dňa 03. 03. 2020, na ktorého právoplatnosť (10. 06. 2020) sa exekučný súd teraz v
Uznesení odvoláva a tvrdí, že exekučný titul je už neúčinný. Ak aj napriek všetkým doloženým súdnym
rozhodnutiam, exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, oprávnený má za to, že ten istý

súd nemôže teraz pričítať oprávnenému ako dôvod na zastavenie skutočnosť, že v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie bol exekučný titul už neúčinný. Je teda zjavné, že v rámci exekučného konania
oprávnený neurobil nič, čo by sa mu dalo pričítať ako dôvod na zastavenie exekučného konania, apreto nie je možné, aby bol zaviazaný na úhradu trov súdneho exekútora. Oprávnený si uplatnil trovy
exekučného konania v súvislosti s podanou sťažnosťou voči uzneseniu.

6. Súdny exekútor sa vyjadril k sťažnosti oprávneného a uviedol, že treba aplikovať § 199e ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého má povinný nárok na náhradu trov, ak bola exekúcia zastavená
z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Zároveň podľa názoru súdneho exekútora súd správne
aplikoval postup podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého sú trovami exekútora odmena

exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených
s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. O výške súd rozhodoval v súlade s § 22
ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., podľa ktorého exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške
60 eur a v súlade s § 22 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia

tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. Súd aplikovaním týchto zákonných ustanovení stanovil výšku náhrady
paušálnych výdavkov súdneho exekútora na celkovú sumu 36,00 Eur (60 Eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky,
znížená v súlade s § 22 ods. 2 vyhlášky + 20 % DPH podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže
došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať súd rozhodoval o trovách

súdneho exekútora, tak zaviazal oprávneného povinnosťou ich náhrady.

7. Povinný sa k podanej sťažnosti vyjadril, že nevidí žiaden zákonný dôvod na to, aby mal byť zaviazaný
na úhradu trov exekútora a rovnako tak nevidí žiaden zákonný dôvod na to, aby hradil trovy sťažnosti
oprávneného. Povinný poukázal na § 199c ods.1 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konanie

bolo ukončené z dôvodu, že právny titul, na základe ktorého bola exekúcia nariadená, bol už v čase
podania návrhu už neúčinný. Podľa jeho názoru je to jednoznačný dôvod na strane oprávneného, ktorý
mu možno pričítať a pre ktorý má hradiť trovy exekútora on. Povinný poukázal na to, že oprávnený je
ten, ktorý disponuje s návrhom a tiež ten, ktorý musí znášať následky podania svojho návrhu, ktorý
bol v rámci riadneho zákonného postupu súdu vyhodnotený ako nedôvodný. Povinnému nie je zrejmé,

z akého dôvodu by mal znášať trovy sťažnosti, ktorý oprávnený podal a poukázal na § 200 Exekučného
poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na vyššie, povinný sa vyjadril, že nie
je žiaden právny dôvod, aby znášal akékoľvek trovy exekučného konania. Navrhol sťažnosť zamietnuť
a rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučný poriadok, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak
ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov

exekučného konania a trovy štátu.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženiepráva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

16. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

17. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

18. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd

prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté
uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju
zamietol.

19. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke

rozhodovania o náhrade trov súdneho exekútora, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia,
vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutého
výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka, keď vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil
procesný stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom
právne odôvodnil, pričom sa aj dostatočným spôsobom zaoberal dôvodom, pre ktorý možno práve

oprávnenému pričítať zastavenie exekúcie, a sťažnostný súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí.

20. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka treba v prvom rade uviesť, že právna
úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP je možné aplikovať len

na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok
v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách
exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v
§ 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy
súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora

povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie
súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v
prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

21. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či
oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou
rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie,
prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania

(zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom
(napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva,
že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v
prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že

rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu.

22. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom
na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyšší súdnyúradník správne postupoval, keď pri rozhodovaní, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy
súdneho exekútora, skúmal a vyhodnocoval predovšetkým okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu
exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil - zapríčinil zastavenie exekúcie. V

danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že exekúcia voči povinnému
nezačala oprávnene z dôvodu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný titul -
rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIV,sp.zn.25P/80/2015-427zodňa21.02.2018neúčinnýzdôvodu
nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/327/2014 zo
dňa 03. 03. 2020, ktorým bolo manželstvo rodičov oprávneného dňa 10. 06. 2020 v čase pred podaním

návrhu na vykonanie exekúcie právoplatne rozvedené. Na podporu svojho názoru sťažnostný súd
poukazuje aj na bod 24 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 21. 09. 2023 : „Pokiaľ
ide o vzájomný vzťah rozhodnutia vydaného poručenským súdom v konaní podľa § 36 zákona o rodine
a rozhodnutia vydaného v konaní o rozvod manželstva, ktoré je v zmysle § 100 CMP obligatórne
spojené s konaním o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva,doterajšiarozhodovaciapraxsúdovajudikatúraNajvyššiehosúduSR(R31/1968,R8/1982

či uznesenie sp. zn. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14.01.2010) je stabilná v tom zmysle, že právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva zaniká účinnosť úpravy prijatá v rozhodnutí podľa § 36 ods. 1 zákona o
rodine. Premietnutím uvedeného na prejednávaný prípad je zrejmé, že v období, za ktoré si oprávnený
nárokuje od povinného plnenie zameškaného výživného a tiež bežného výživného vo výške 500
Eur mesačne, nebola vyživovacia povinnosť pre povinného určená predloženým exekučným titulom

(rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.25P/80/2015zodňa21.02.2018),pretooprávnenému
neprislúcha z predloženého exekučného titulu (ktorý právoplatnosťou výroku o rozvode dňa 10. 06. 2020
stratil účinnosť) žiadne právo na súdom určené výživné.“

23. Dôvod zastavenia exekúcie tak možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal

prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu
exekútorovi a ani povinnému by nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Aj keď išlo v danom prípade o
výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu
na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny
poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že

ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je
bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť,
ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli
vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

24. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukázal na postup tunajšieho súdu, ktorý pri rozhodovaní o udelení
poverenia na základe tých istých skutkových okolností vydal poverenie na vymoženie výživného
a následne uznesením túto exekúciu zastavil, pričom pri rozhodovaní o poverení súdneho exekútora
mal k návrhu priložené aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/374/2020-2804 zo dňa

30. 11. 2021, ktorého znením odôvodňuje zastavenie tejto exekúcie, sťažnostný súd uvádza, že pri
posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku len zisťuje,
či nie sú splnené dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie taxatívne stanovené v § 53 ods.
3 Exekučného poriadku, keď v tomto štádiu vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie, z exekučného titulu a pripojených príloh a pokiaľ nezistí žiaden dôvod zamietnutia návrhu

na vykonanie exekúcie, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. To však neznamená, že by v niektorej
z ďalších fáz exekúcie nemohol dospieť k záveru opačnému. Samotné poverenie na vykonanie exekúcie
nie je rozhodnutím súdu, ale ide len o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len
voči osobe súdneho exekútora. Oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie predložené uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/374/2020-2804 zo dňa 30. 11. 2021 nepredstavovalo žiaden

z taxatívne stanovených dôvodov na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a postup súdu nebol
nesprávny, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie a následne po prejednaní opozičného sporu
túto zastavil.

25. Pokiaľ oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti namieta,

že naďalej je účinná úprava týkajúca sa vyživovacej povinnosti otca k opravnenému určená rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/80/2015-427 zo dňa 21. 02. 2018, a to s poukazom na bod
43 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/374/2020 zo dňa 30. 11. 2021,je nutné uviesť, že súd je viazaný iba výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením, keďže len výrok
súdneho rozhodnutia je jedinou časťou, ktorá nadobúda právoplatnosť.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené, tak sťažnostný súd konštatuje, že uznesenie vyššieho súdneho
úradníkavnapadnutomvýrokupovažujezavecnesprávne,apretosťažnosťoprávnenéhoprotivýrokuII.
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/203/2022 zo dňa 08. 12. 2023 ako nedôvodnú
zamietol.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v súvislosti s podanou sťažnosťou, súd rozhodol, že oprávnený

nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnený nebol
v konaní o sťažnosti úspešný a povinnému, ktorému možno prisúdiť plný úspech vo veci, nárok
nepriznal, nakoľko povinnému žiadne účelne vynaložené trovy v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti
oprávnenému nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).