Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123342818
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6123342818.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu Železničná spoločnosť

Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 35 914 939, proti
žalovanému NOPOL s.r.o., so sídlom 9. Mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 36 635 171, v zastúpení
splnomocneným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D. a zákonným
zástupcom E., pozemkové spoločenstvo, so sídlom České Brezovo 89, 985 03 České Brezovo, IČO: 42
006 996, v konaní o zaplatenie 318,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 318,50 Eur na účet žalobcu vedený vo F.,
G., číslo účtu/IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: H., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od
právoplatnostirozhodnutiasúduprvejinštancie,vktorombuderozhodnutéovýšketrovkonaniažalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/104/2024-185 zo dňa 30.06.2025 bol
rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/21/2024-135 zo dňa 26. júna 2024 zrušený a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že cieľom úpravy zákona č. 513/2009 Z.z. uložením povinností daným subjektom je (okrem iného)

zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť dopravy, obmedziť riziká na dráhe, ktoré by uvedené mohli ohroziť.
Realizácia sa zabezpečuje uložením povinností vlastníkom, resp. prevádzkovateľom dráhy, takisto aj
uložením povinnosti vlastníkom a užívateľom nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy. Z ustanovenia §
6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z., ani iných ustanovení nevyplýva, že by povinnosti uložené vlastníkom
a užívateľom nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy mali vlastníci a užívatelia nehnuteľností len
vo vzťahu k vlastníkovi, resp. prevádzkovateľovi dráhy. Cieľom úpravy je obmedziť riziká, ktoré by
mohli ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy. Tento cieľ sa zabezpečuje uložením povinností či už

vlastníkom, resp. prevádzkovateľom dráhy, takisto aj uložením povinnosti vlastníkom a užívateľom
nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil, keď mal za to, že porušením povinnosti vlastníka nehnuteľnosti v ochrannom pásme
dráhy vznikajú následky len voči vlastníkovi a prevádzkovateľovi dráhy, nie voči dopravcovi. Odvolací
súd v zrušujúcom uznesení uložil povinnosť súdu prvej inštancie vysporiadať sa s pasívnou vecnou
legitimáciou žalovaného a zistiť rozhodné skutočnosti pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na
náhradu škody (existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu), pričom rozhodnutie je potrebné

odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody v sume 318,50 Eur, ktorá
mu vznikla vynaložením nákladov na opravu poškodeného vlaku. Škoda bola spôsobená prevísajúcimikonármi stromu pod vplyvom váhy dažďovej vody, ktorý bol naklonený v priechodom priereze dráhy a
rástol v ochrannom pásme železnice. Žalobca, dopravca uplatnil voči žalovanému nárok ako jednému
zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme dráhy.

3. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 11.06.2021 o 15:54 hod. došlo medzi stanicami NŽST
Poltár – Výh. Zlatno nz., v km 26,200 ku vzniku ostatnej udalosti kategórie OU 1 – zrážka vlaku – náraz
vlaku Os 6623 ZSSK do konárov stromu zasahujúcich do priechodového prierezu traťovej koľaje. Miesto
udalosti sa nachádzalo v km 26,200 jednokoľajnej trate 4. kategórie podľa TTP 117 A Utekáč – Lučenec,

v definičnom úseku NŽST Poltár – výhybňa nákladisko zastávka Zlatno. Koľaj bola neelektrifikovaná
s rozchodom 1435 mm. Koľaj bola v smere jazdy vlaku priama od km 26.146 po km 26,300. Stúpala
v smere jazdy vlaku 15,70 ‰. V medzistaničnom úseku NŽST Poltár – výhybňa nákladisko zastávka
Zlatno bolo traťové zabezpečovacie zariadenie 1 kategórie – telefonické dorozumenie prostredníctvom
rádiového spojenia. Vlak Os 6623 ZSSK bol podľa ZCP 117 strana 31, pravidelným vlakom osobnej
dopravy jazdiaci denne v úseku Lučenec – Utekáč z. V úseku NŽST Poltár – výh. Zlatno nz. mal

stanovenú rýchlosť 60 km.h-1, predpísané brzdiace percentá 64. Dňa 11.06.2021 bol vezený MV 95 56
7 812 053-1 a MJ 95 56 7 813 020-9/96 56 4 913 020-4. Vlak mal 6 náprav, dĺžku 43 metrov, celkovú
hmotnosť 77 ton, brzdiacu hmotnosť 71 ton a skutočné brzdiace percentá 92. Vlak bol počas jazdy riadne
označený príslušnými návesťami v zmysle predpisu ŽSR Z 1. Rušňovodičom vlaku Os 6623 ZSSK bol
I. J., zamestnanec dopravcu ZSSK, ktorý v čase vzniku udalosti spĺňal odbornú, zdravotnú a psychickú

spôsobilosť na výkon funkcie rušňovodič v zmysle platnej legislatívy a predpisových ustanovení. Na MJ
bol rušňovodičom K. B., ktorý v čase vzniku udalosti spĺňal odbornú, zdravotnú a psychickú spôsobilosť
na výkon funkcie rušňovodič v zmysle platnej legislatívy a predpisových ustanovení. Stanovená rýchlosť
vlaku v čase vzniku OU 1 nebola prekročená. MV mal platnú technickú kontrolu podľa Vyhlášky č.
351/2010Z.z.,vykonanúdňa22.10.2020.MJ95567813020-9/96564913020-4malaplatnútechnickú

kontrolu podľa Vyhlášky č. 351/2010 Z.z., vykonanú dňa 10.11.2020. Na komisionálnej prehliadke
poškodeného MV v RD Fiľakovo bolo dňa 16.06.2021 zistené poškodenie 2 ks spätných zrkadiel na
prednej strane. Pri OU 1 nedošlo k zraneniu ani usmrteniu zamestnancov ŽSR, dopravcu ZSSK a ani
cestujúcich. Došlo k poškodeniu MV 95 56 7 812 053-1.

4. Žalobca zisťovaním príčin vzniku ostatnej udalosti zistil, že dňa 11.06.2021 podľa údajov z EDD odišiel
z NŽST Poltár smerom do Výh. Zlatno nz. Vlak Os 6623 ZSSK v čase pravidelného odchodu o 15:54 h.
Pred jazdou bola v oblasti búrka a silný dážď. Rušňovodič počas jazdy spozoroval v km 25.800, 26,200
a 27,400 konáre ovísajúce do priechodného prierezu koľaje, ktoré miestami narazili do MV. Rušňovodič
nespozoroval poškodenie MV. Rušňovodič pokračoval v jazde bez zastavenia. Po zastavený vo Výh.

Zlatno nz. a obhliadke MV zistil poškodenie zrkadiel na prednej strane MV. Oznámil vznik udalosti a
poškodenie MV výpravcovi a telefonicky aj regionálnemu dispečerovi. S vlakom potom pokračoval do
cieľovej stanice. Výpravca Výh. Zlatno nz. vyrozumel zamestnancov SMSÚ ŽST TO Jesenské, ktorí sa
dostavili na miesto udalosti a pri obhliadke zistili v km 26,200 konáre malých stromov, ktoré boli vplyvom
počasia nahnuté v priechodnom priereze koľaje. Tieto odstránili a vykonali obhliadku celého úseku trate,

v ktorom už ďalšie konáre, alebo stromy v priechodnom priereze nenašli. Doprava nebola prerušená.

5. Príčinou vzniku ostatnej udalosti bol náraz vlaku Os 6623 ZSSK do prekážky v priechodnom priereze
koľaje – nahnutý konár stromu – kód príčiny 971 – zrážka vlaku s predmetom v priechodnom priereze.
Celá nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným vyšetrovacím orgánom

na to určeným v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. – Železnicami Slovenskej republiky, ÚS ŽSR –
stredisko bezpečnosti a inšpekcie Zvolen, M.R. Štefánika 295/2, 960 02 Zvolen zo dňa 21.09.2021, číslo:
32176/2021/ÚS ŽSR-SBI ZV/11461, Správa zo zisťovania príčin vzniku ostatnej udalosti, ku ktorej došlo
počas jazdy vlaku Os 6623 ZSSK medzi NŽST Poltár – Výh. Zlatno nz., v km 26,200, dňa 11.06.2021
o 15:24 h. (ďalej ako „Správa“). Ostatná udalosť bola uzatvorená na vlastníka parcely 1121/3 zapísanej

na LV č. XXX pre okres I., obec L. A., k.ú. L. A..

6. ŽSR ako prevádzkovateľ železničnej dráhy na území Slovenskej republiky sa pri plnení svojich
povinností riadi ustanoveniami zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. V zmysle uvedeného zákona je
dráhový podnik povinný trvalo zabezpečovať obvody dráhy a priechodných prierez v stave, ktorý

neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe a predchádzať ohrozeniam prevádzkovania dráhy.
Konár stromu (agát) bol vplyvom váhy dažďovej vody naklonený v PP. Koreňový systém stromu rástol
na pravej strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,200. Priemer kmeňa
vo výške 1,2 m bol 0,10 m, výška stromu bola 10 m. Pozemok na ktorom rástol strom sa nachádzal vkatastrálnom území L. A., na parcele 1121/3, boli vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v
zmysle platných predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom uvedenej parcely zapísanej na LV č. XXX
v časti B: p od p or. číslom 134 v podiele 18533/100000 k celku a taktiež je na uvedenom LV zapísaný

ako nájomca uvedenej parcely.

7. Následne žalobca vykonal nutnú opravu HKV po nanútenom poškodení, kde vyčíslil náklady pri
škodovej udalosti vo výške 318,50 €. Žalobca si uvedenú škodu neuplatnil vo svojej poisťovni PREMIUM
Insurance Company Limitted, pobočka poisťovne z iného členského štátu, keďže jeho spoluúčasť je

stanovená vo výške 350,- €. Neuhradená teda ostala celá škoda vo výške 318,50 €. Žalobca vykonal
riadnu opravu dňa 16.06.2021. Žalobca mal za to, že pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť
v danom prípade finančné prostriedky vynaložené na navrátenie veci do predošlého stavu, pred jej
poškodením. Závery vyšetrovacieho orgánu, ktorý uvedenú udalosť vyšetroval a zdokumentoval sú v
danom prípade jednoznačné. Žalobcovi pri oprave svojej veci v príčinnej súvislosti so vznikom udalosti
vznikli náklady, ktoré uhradil a žalovanému v celom rozsahu preukázal. Jedná sa teda o nepochybne a

preukázateľné vynaložené finančné prostriedky. Žalobca považuje tiež za nesporné, že tieto prostriedky
boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého udalosťou v príčinnej súvislosti s
vyššie uvedenou udalosťou. Výsledkom opravy je uvedenie do stavu pred poškodením, t.j. uvedenie do
stavu, v ktorom vec plní rovnakú funkciu z pohľadu svojich charakteristických vlastností ako aj výkonu,
aké plnila pred jej poškodením. K uvedenému považuje žalobca za potrebné uviesť aj skutočnosť, že

koľajové vozidlá sú pomerne špecifickou vecou, ktorá nie je bežne dostupná. Ani náhradné diely na
takútovecniesúbežnedostupné.Niejepretovsiláchžalobcu,abysizadovážilprimeraneopotrebované
diely (primerane vo vzťahu k opotrebeniu HDV) s nižšou cenou. Žalobca trval na tom, že konal pri
vykonávaní opravy maximálne hospodárne s cieľom za čo najnižšiu cenu opraviť vozidlo, a teda si
výlučne nahradiť škodu, ktorá mu bez jeho zavinenia vznikla. Občiansky zákonník pozná dve možnosti

náhrady škody. Jedná sa o náhradu škody relutárnou náhradou a finančnou kompenzáciou. Žalobca
považoval za nemysliteľné, aby žalovaný ako škodca v rámci relutárnej náhrady opravil poškodenú vec.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 318,50 Eur a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.

8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe predložil a ako dôkazy označil listinné dôkazy, a to
správu ŽSR zo dňa 21.09.2021, zápis z komisionálnej prehliadky zo dňa 16.06.2021, LV č. XXX, kat.
úz. L. A., vyčíslenie nákladov zo dňa 05.06.2023, rozsudok OS Brezno 3C/15/2020 zo dňa 21.10.2020,
rozsudok OS Lučenec 21C/1/2020 zo dňa 17.12.2021, rozsudok KS Banská Bystrica 17Co/20/2022 zo
dňa 25.05.2022, rozsudok OS Žiar nad Hronom 28C/63/2022 zo dňa 24.03.2023.

9. Žalovaný v spore poprel, že by bol zodpovedný za škodovú udalosť. Predmetná nehnuteľnosť je
spoločnounehnuteľnosťoupodľazákonač.97/2013Z.z.zapísanávregistripozemkovýchspoločenstiev
v pozemkovom spoločenstve - Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996.
Za škodu tak zodpovedá urbariát. S ním má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu

len v časti o výmere 3038 m2. Ide o časť parcely, ktorá sa užíva na poľnohospodárske účely. Časť
parcely pozdĺž železničnej trate je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Mal za to, že ŽSR
si nesplnili svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o dráhach, pretože nekontrolovali trať. Žalovaný
nemohol prechádzať trať 24 hodín denne a kontrolovať, či strom je premočený a či nezasahuje do trate.
To mali robiť ŽSR a mali ho prípadne vyzvať na odstránenie nedostatkov, prípadne padnutých stromov.

Ak by to urobili, tak by z ich strany došlo odstráneniu závad.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 05.11.2025. Zástupca žalobcu uviedol, že súhlasí so
zrušením uvedeného rozsudku, podľa jeho názoru je žaloba dôvodná, nakoľko došlo k poškodeniu ich
ŽKV, škoda bola spôsobená a za túto zodpovedá žalovaný. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného

uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom krajského súdu a navrhla, aby okresný súd žalobu zamietol. Uviedla,
žespoločnosťNOPOLužniejevlastníkomparcelyzapísanejnaLVč.XXXodminuléhorokaaupozornila
na to, že sú žalovaní ako vlastník, nie ako nájomca. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že v čase nehody
bol žalovaný väčšinovým spoluvlastníkom uvedenej parcely a zároveň v ostatnej časti bol nájomníkom
tejto parcely, to znamená, mal nájomnú zmluvu s ostatnými spoluvlastníkmi uvedenej parcely a ako

vlastník v dobe, kedy došlo ku škode zodpovedá za škodu v celom rozsahu. Splnomocnená zástupkyňa
žalovaného ďalej uviedla, že nie je v silách žalovaného ani urbariátu, aby v prípade akéhokoľvek
nepriaznivého počasia chodil kontrolovať, či sú v prierezovom prechode koľajiska prevísajúce stromy,
resp. popadané stromy. Jedná sa z ich pohľadu o absolútne neobjektívnu povinnosť, a má za to, žeprevádzkovateľ dráhy bol povinný ich vyzvať, aby prevísajúce konáre stromu v priechodovom prechode
koľajiska odstránili a v prípade takejto výzvy by sa bez akýchkoľvek ďalších skutočností dostavili na
miesto a spadnutý strom, resp. prevísajúci konár odstránili. Zástupca žalobcu k uvedenému poukázal

na ustanovenie zákona o dráhach, ktoré hovorí, že v ochrannom pásme, teda od koľajiska dráhy, nie
je možné vysádzať stromy a vyhovárať sa na vyššiu moc je v tomto smere irelevantné. V záverečných
návrhoch sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch.

11. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch

stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určitej vzdialenosti od hranice obvodu
dráhy; zriaďuje sa na ochranu dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej.

16. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, ak stavebné povolenie neurčuje inak,
hranica ochranného pásma dráhy je pre železničnú dráhu 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však30

metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z o dráhach, vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia
vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a
stromy a kry na nich, skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stavea

užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a
plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno
v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.

18. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho
úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak
sú splnené uvedené predpoklady tak objektívnej povahy, ako aj subjektívnej povahy, hovoríme o
zodpovednosti za škodu založenú na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti

predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti
oslobodiť.Protiprávnyúkonjekonaniesubjektu,ktoréjevrozporesprávomaspočívavporušeníprávnej
povinnosti, úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušenie právnej povinnosti má zákon na mysli
objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala prípadne opomenula konať a tým,
akokonaťmala,abysplnilapovinnostijejuloženéprávnympredpisomaleboinouprávnouskutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané tak isto, ako vznik škody a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom
týchto príčin. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže
protiprávnosť zákon nepredpokladá, teda dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej
rozsah (výška) zaťažuje poškodeného. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu

súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv.

19. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 11.06.2021 o 15:54 hod. došlo medzi stanicami
NŽST Poltár - Výh. Zlatno nz., v km 26,200 k udalosti kategórie OU 1 - zrážka vlaku Os 6623 ZSSK do
konárov stromov zasahujúcich do priechodového prierezu traťovej koľaje. Predmetný vlak bol vezený

MV 95 56 7 812 053-1 a MJ 95 56 7 813 020-9/96 56 4 913 020-4. Na komisionálnej prehliadke
poškodeného motorového vozidla MJ 95 56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo bolo dňa 16.06.2021 zistené
poškodenie dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej strane. Nebolo sporné, že príčinou vzniku
ostatnej udalosti bol náraz predmetného vlaku do nahnutého konára stromu, o čom bola vypracovanáspráva príslušným vyšetrovacím orgánom, a to Železnicami Slovenskej republiky, ÚS ŽSR - Stredisko
bezpečnosti a inšpekcie Zvolen., ktorá bola uzatvorená na vlastníka parcely 1 121/3, vedenej na LD
č. 466 pre Kú České Brezovo. Ako príčinou poškodenia vlaku bolo podľa správy konár stromu bol pod

vplyvom váhy dažďovej vody naklonený v PP, koreňový systém stromu rástol na pravej strane v smere
jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,2, priemer kmeňa vo výške 1,2 m bol 0,10 m
a výška stromu bola 10 m, pozemok, na ktorom rástol strom sa nachádza v katastrálnom území L. A.
na parcele č. 1121/3, pričom boli vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v zmysle platných
právnych predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele 18533/100000 v

pomere k celku, a tiež je na uvedenom LV zapísaný ako nájomca. V konaní nebola sporná ani výška
opravy na poškodenom vozidle v sume 318,50 Eur.

20. Žalobca tvrdil, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný v dôsledku zanedbania svojej jednak
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, ako aj konkrétne stanovených povinností v zmysle § 6 ods. 2
zákonaodráhach.Vdanomprípadekuvznikuškodynedošlovdôsledkuporušenianejakejpovinnostizo

zmluvného záväzku medzi stranami, ani prevádzkovou činnosťou, resp. osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, keďže vzniknutá škoda nemá pôvod v prevádzke vlaku, ktorá by ju spôsobila,
naopak došlo k poškodeniu vlaku – predných zrkadiel, v dôsledku prevísajúceho konáru stromu do
priechodového prierezu traťovej koľaje, teda na základe vonkajších okolností nemajúcich pôvod v
prevádzke. Súd preto skúmal, či sú splnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za

škodu, a to 1/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody ako
majetkovej ujmy, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou a 4/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. V prípade, že sú splnené
uvedené predpoklady tak objektívnej povahy, ako aj subjektívnej povahy, je daná zodpovednosť za
škodu založená na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak

za podmienok § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže zodpovednosti zbaviť (vyviniť, resp. exkulpovať).
Porušením právnej povinnosti treba rozumieť objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická či
právnická osoba skutočne konala či opomenula konať, a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti
uložené jej právnym predpisom alebo vyplývajú cez inej právnej skutočnosti.

21. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobcovi zistenou škodovou udalosťou vznikla ujma na
majetku. Išlo o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a bola vyjadriteľná peniazmi - spojenými
s vynaložením nákladov na opravu vozidla do stavu, ako pred škodovou udalosťou, resp. do prevádzky
schopného stavu. Výška škody na strane žalobcu rovnako nebola sporná.

22. Vyšetrením škodovej udalosti bola zistená jej príčina, ktorú strany ani nerozporovali a ktorou bol
prevísajúci konár stromu, ktorý rástol na pozemku v spoluvlastníctve žalovaného v ochrannom pásme
dráhy. Z uvedeného pozemku v spoluvlastníctve žalovaného rástol strom s prevísajúcim konárom, ktorý
vytvoril prekážku v priechodnom priereze traťovej koľaje, na ktorú nabehol prichádzajúci osobný vlak
žalobcu. Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovaného, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,

že z jeho strany skutočne došlo k porušeniu právnej povinnosti, a to konkrétne stanovenej v § 6
ods. 2 zákona o dráhach, podľa ktorého vlastníci nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy sú povinní
udržiavať pozemky a stromy a kry na nich v takom stave, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí,
ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Jedná sa o osobitnú prevenčnú povinnosť
uloženú každému vlastníkovi pozemku v ochrannom pásme dráhy, ktorého hranica je v zmysle zákona o

dráhach pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej 30 metrov od vonkajšej hranice
obvodu dráhy. Táto prevenčná povinnosť je pritom ďalej konkretizovaná priamo v ust. § 6 ods. 2 zákona
o dráhach, ktorý stanovuje, že vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno
v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že predmetný konár stromu pred nárazom do vlaku žalobcu rástol

vo vzdialenosti 6,2 metrov od osi koľaje v km 26,200 a mal výšku 10 metrov, teda rástol v ochrannom
pásme dráhy v priamom rozpore so znením § 6 ods. 2 zákona o dráhach. Nebolo teda zabezpečené,
aby pri náraze nemohol poškodiť súčasť dráhy (vlak žalobcu), nakoľko k nárazu konáru stromu do
vlaku žalobcu naozaj došlo, pričom je úplne nepodstatné z akého dôvodu, pretože zákon o dráhach
jasne stanovuje prevenciu rizika všeobecne bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie. Zákon zároveň jasne

stanovuje, že pestovať stromy s výškou presahujúcou 3 metre možno len vtedy, ak bude zabezpečené,
že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. Z opisu škodovej udalosti vyplynulo, že žalovaný tak porušil
svoju osobitnú prevenčnú povinnosť udržiavať stromy na svojom pozemku v takom stave, aby neohrozili
prevádzku a bezpečnosť trate, najmä, ak strom rastúci v ochrannom pásme dráhy presahoval výšku 3 m.23. Súd teda mal preukázanú objektívnu existenciu rozporu medzi konaním žalovaného ako
spoluvlastníka pozemku v ochrannom pásme dráhy a zákonom stanovenou povinnosťou pre takéhoto

vlastníka pozemku zabezpečiť, aby v ochrannom pásme dráhy nerástol strom s predmetnými
parametrami bez toho, aby bolo zabezpečené, že v prípade prevísajúcich konárov nemôže poškodiť
súčasti dráhy, a teda súčasne povinnosťou udržiavať pozemky a stromy na nich v takom stave, aby
neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe.
Bolo teda preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ako predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu.

24. Preukázaný bol aj vznik škody na strane žalobcu, ktorý musel vynaložiť náklady na opravu
poškodených predných zrkadiel ma vlaku v sume 318,50 Eur, pričom túto škodu si neuplatnil vo svojej
zmluvnej poisťovni, pretože jeho spoluúčasť je stanovená na výšku 350,- Eur.

25.Súdmalpreukázanúajpríčinnúsúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostižalovanéhoavznikom
škody, pretože v prípade, že by žalovaný ako spoluvlastník pozemku v ochrannom pásme dráhy riadne
splnil svoje povinnosti stanovené v § 6 ods. 2 zákona o dráhach, predmetný konár stromu by v danom
mieste nezasahoval do priechodného prierezu koľajiska dráhy a nedošlo by k vzniku škody nárazom
vlaku žalobcu do konára stromu.

26. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že predmetná nehnuteľnosť je spoločnou
nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. zapísaná v registri pozemkových spoločenstiev v
pozemkovom spoločenstve - Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42006996,
teda za škodu zodpovedá urbariát, s ktorým má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu na predmetnú

parcelu len v časti o výmere 3038 m2, ktorú užíva na poľnohospodárske účely. Časť parcely pozdĺž
železničnej trate je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Podľa žalovaného si ŽSR nesplnili
svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o dráhach, pretože nekontrolovali trať. Nie je v silách žalovaného
prechádzať trať 24 hodín denne a kontrolovať, či strom je premočený a či nezasahuje do trate, to mali
podľa neho robiť ŽSR a mali ho prípadne vyzvať na odstránenie nedostatkov. Ak by to urobili, tak by

závady odstránili.

27. Súd k uvedenému konštatuje, že pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
podľa názoru súdu nesie žalovaný ako spoluvlastník pozemku, na ktorom strom rástol a ktorého konár
spôsobil škodu žalobcovi, zodpovednosť za škodu v zmysle znenia ustanovenia § 6 ods. 2 zákona

o dráhach. Predmetná nehnuteľnosť je síce spoločnou nehnuteľnosťou podľa § 8 ods. 1 zákona o
pozemkových spoločenstvách a žalovaný (ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti) tak je
členom pozemkového spoločenstva podľa § 9 ods. 1 cit. zákona. Pozemkové spoločenstvo v tomto
konaní však vystupuje ako zákonný zástupca člena spoločenstva, za ktoré koná výbor podľa § 16
ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Veci uvedené v § 16 ods. 2 zákona o pozemkových

spoločenstvách sú vecami jednotlivých podielnikov, avšak v záujme zreálnenia výkonu ich vlastníckeho
práva sa konštruuje ich zákonné zastúpenie.

28. K uvedenému súd dodáva, že občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z princípu
solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, t. z. že poškodený si náhradu škody môže uplatniť od

ktoréhokoľvek škodcu, alebo aj od všetkých škodcov, bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti.
Každý zo škodcov je voči poškodenému povinný plniť náhradu škody v plnom rozsahu a nemá možnosť
odmietnuť plnenie s poukazom na ostatných škodcov. Jednotliví škodcovia sa potom môžu medzi sebou
vyrovnať podľa ich podielu (účasti) na vzniknutej škode.

29. K ostatnej argumentácii žalovaného súd uvádza, že v predmetnom spore je potrebné vziať do
úvahy povahu vyššie uvedeného porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorá mala
charakter prevenčnej povinnosti. Okrem porušenia povinností zákonných a zmluvných zákon zakladá
aj všeobecnú povinnosť generálnej prevencie ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku a iných hodnotách. Nedodržanie takejto povinnosti, ktorá je vo

všeobecnosti stanovená v § 415 OZ, je takisto porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ a
teda jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. Vo všeobecnosti sa jedná o situácie, kedy škodca
svojím konaním, príp. opomenutím prispel ku vzniku škody tým, že nedodržal náležitú obozretnosť, ktorú
od neho je možné rozumne požadovať. Ustanovenie § 415 OZ nezakladá objektívnu zodpovednosťza vzniknutú škodu, ale vzťahuje zodpovednosť na prípady, kedy s ohľadom na všeobecnú ľudskú
skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, že ku vzniku škody
môže dôjsť.

30. Argumentácia žalovaného, ktorou spochybňuje svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, z pohľadu
súdu nie je relevantná, pretože všeobecná prevenčná povinnosť v zmysle § 415 OZ je naviac doplnená
špeciálnou úpravou prevenčnej povinnosti v zmysle zákona o dráhach. Žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 2 zákona o dráhach, preto procesná obrana spočívajúca

v tom, že nie je v jeho silách zabrániť vzniku škody spôsobom, že bude kontrolovať nahnuté konáre
v priechodovom priereze koľajiska, neobstojí. Zákon pritom nerozlišuje žiadne konkrétne príčiny
prevísajúcich konárov do koľajiska dráhy, vlastník pozemku je teda povinný vykonať preventívne
opatrenia (vrátane samotného nevysádzania, resp. pestovania takýchto stromov v ochrannom pásme
dráhy) zabraňujúce prevísaniu, resp. pádu konárov stromu bez ohľadu na počasie.

31. Podľa názoru súdu, nie je dôvodná ani argumentácia žalovaného vo vzťahu kontrolnej činnosti
prevádzkovateľa dráhy (ŽSR), pretože ten je v zmysle § 6 ods. 3 zákona o dráhach oprávnený
vyzvať vlastníka nehnuteľnosti v ochrannom pásme dráhy, aby v určenej lehote okrem iného odstránil
problémové stromy a kry. V prípade výzvy je potom vlastník povinný podľa § 6 ods. 4 zákona o dráhach
výzvu uposlúchnuť, vykonať konkrétne kroky a v prípade, že zostane nečinný ani po uložení takejto

povinnosti špeciálnym stavebným úradom, môžu poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy vstúpiť
na nehnuteľnosť v ochrannom pásme dráhy za účelom údržby na náklady vlastníka nehnuteľnosti (§ 6
ods. 4 až 6 zákona o dráhach). Citované ustanovenia však hovoria len o oprávnení prevádzkovateľa
dráhy, pričom nezbavujú vlastníka nehnuteľnosti povinnosti uloženej mu podľa § 6 ods. 2 zákona o
dráhach, ktorý je aj naďalej povinný udržiavať pozemok v stave neohrozujúcom prevádzku dráhy a

bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe.

32. Žalovaný ako spoluvlastník pozemku, na ktorom rástol strom, ktorého konár vytvoril prekážku v
priechodnom priereze traťovej koľaje a spôsobil žalobcovi škodu, si počínal v rozpore s § 415 OZ ako
aj v rozpore s § 6 ods. 2 zák. č. 513/2009 Z. z., nakoľko bol nečinný a nepočínal si tak, aby zabránil

škode. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vynaložil nejaké úsilie v súvislosti s udržiavaním
pozemku a stromov vrátane ich konárov rastúcich aj na jeho pozemku, aby neohrozil prevádzku dráhy a
neobmedzil bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. Naopak žalobca podľa názoru súdu preukázal
v zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, a preto považoval nárok
žalobcu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca
bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho
úradníka o výške trov konania. Rozhodnutie o výške trov konania súd vydá po právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.