Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011325
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323011325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 18.11.2024, č. k. 1T/85/2023-390, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.11.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom
rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom C. XXX:

A) uznáva za vinného že

dňa 10.06.2022 v čase okolo 17.46 hodine v meste Sereď po ulici Čepeňskej vykonával jazdu ako
vodič osobného motorového vozidla značky Peugeot 607, evidenčného čísla D., kde sa dostatočne

nevenoval riadeniu vozidla a situácii v premávke a počas prechádzania cez kruhový objazd predchádzal
cyklistku E. F. idúcu po kruhovom objazde, kedy pri zaraďovaní nedodržal dostatočný bočný odstup
od predchádzanej cyklistky, neprihliadol na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, následne
z kruhovej križovatky odbočil vpravo na ulicu Dolnomajerskú, kde narazil pravou stranou vozidla
do cyklistky a z miesta následne odišiel, čím obvinený porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno
c), písmeno e), § 15 odsek 3 a § 137 odsek 2 písmeno c) písmeno w) zákona číslo 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho E. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, G., utrpela ťažké zranenia, a to trimaleolárnu zlomeninu ľavého

členka liečenú osteosyntézou, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého predlaktia s dobou
liečenia najmenej 4 mesiacov, pričom v dôsledku predmetného zranenia bola poškodená závažným
spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života tým, že sa mohla pohybovať len na vozíku
minimálne počas dvoch mesiacov od dopravnej nehody kedy bola 24 hodín denne odkázaná na pomoc
druhej osoby, pri mobilite, pri obliekaní sa, vykonávaní osobnej hygieny, nemohla vykonávať bežné
domáce práce,

teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 157 ods. 2, Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXXX/XX a Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937

874 s jednotlivými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

B) Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora OP Galanta zo
dňa 23.11.2023, číslo: 3 Pv 245/22/2202-30, podanej na Okresnom súde Galanta dňa 24.11.2023 pre
spáchanie skutku, právne kvalifikovaného ako prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný tak, že

dňa 10.06.2022 v čase okolo 17.46 hodine v meste Sereď po ulici Čepeňskej vykonával jazdu ako
vodič osobného motorového vozidla značky Peugeot 607, evidenčného čísla D., kde sa dostatočne
nevenoval riadeniu vozidla a situácii v premávke a počas prechádzania cez kruhový objazd predchádzal
cyklistku E. F. idúcu po kruhovom objazde, kedy pri zaraďovaní nedodržal dostatočný bočný odstup
od predchádzanej cyklistky, neprihliadol na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, následne

z kruhovej križovatky odbočil vpravo na ulicu Dolnomajerskú, kde narazil pravou stranou vozidla
do cyklistky a z miesta následne odišiel, čím obvinený porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno
c), písmeno e), § 15 odsek 3 a § 137 odsek 2 písmeno c) písmeno w) zákona číslo 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho E. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, G., utrpela ťažké zranenia, a to trimaleolárnu zlomeninu ľavého

členka liečenú osteosyntézou, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého predlaktia s dobou
liečenia najmenej 4 mesiacov, pričom v dôsledku predmetného zranenia bola poškodená závažným
spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života tým, že sa mohla pohybovať len na vozíku
minimálne počas dvoch mesiacov od dopravnej nehody kedy bola 24 hodín denne odkázaná na pomoc
druhej osoby, pri mobilite, pri obliekaní sa, vykonávaní osobnej hygieny, nemohla vykonávať bežné

domáce práce, pričom po náraze do poškodenej naďalej pokračoval v jazde, na mieste nezastavil a
neposkytol prvú pomoc, hoci mu v tom nič nebránilo,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 18.11.2024, č. k.

1T/85/2023-390 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „obžalovaný“) za vinného, že
dňa 10.06.2022 v čase okolo 17.46 hodine v meste Sereď po ulici Čepeňskej vykonával jazdu ako
vodič osobného motorového vozidla značky Peugeot 607, evidenčného čísla D., kde sa dostatočne
nevenoval riadeniu vozidla a situácii v premávke a počas prechádzania cez kruhový objazd predchádzal

cyklistku E. F. idúcu po kruhovom objazde, kedy pri zaraďovaní nedodržal dostatočný bočný odstup
od predchádzanej cyklistky, neprihliadol na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, následne
z kruhovej križovatky odbočil vpravo na ulicu Dolnomajerskú, kde narazil pravou stranou vozidla
do cyklistky a z miesta následne odišiel, čím obvinený porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno
c), písmeno e), § 15 odsek 3 a § 137 odsek 2 písmeno c) písmeno w) zákona číslo 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho E. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, G., utrpela ťažké zranenia, a to trimaleolárnu zlomeninu ľavého
členka liečenú osteosyntézou, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého predlaktia s dobou
liečenia najmenej 4 mesiacov, pričom v dôsledku predmetného zranenia bola poškodená závažným
spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života tým, že sa mohla pohybovať len na vozíku

minimálne počas dvoch mesiacov od dopravnej nehody kedy bola 24 hodín denne odkázaná na pomoc
druhej osoby, pri mobilite, pri obliekaní sa, vykonávaní osobnej hygieny, nemohla vykonávať bežné
domáce práce, pričom po náraze do poškodenej naďalej pokračoval v jazde, na mieste nezastavil a
neposkytol prvú pomoc, hoci mu v tom nič nebránilo,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a ako vodič po dopravnej nehode, na ktorejmal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže
urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,
čím spáchal prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečin neposkytnutie pomoci podľa § 178 Trestného zákona.
Za to obžalovanému prvostupňový súd podľa § 157 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1
Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon
podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
2 (dvoch) rokov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil i trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva ) roky a podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku poškodenú E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXXX/XX (ďalej len „poškodená“ alebo
„cyklistka“) a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská
časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s jednotlivými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ivana
Javora, proti všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Svoje odvolanie

odôvodnil podaním zo dňa 03.02.2025 nasledovne (skrátene):
2.1. Obhajoba uvádza, že s argumentami prvostupňového súdu, najmä čo sa týka odôvodnenia, že si
musel byť obžalovaný vedomý a musel mať poznatky a vedomosť o zrážke, nesúhlasí. Považuje to za
nepodloženú úvahu súdu.
2.2. Obžalovaný má za to, že príčinou vzniku dopravnej nehody a zranení poškodenej bola ako

jeho nesprávna technika jazdy, tak aj nesprávna technika jazdy poškodenej. Je názoru, že zavinenie
obžalovaného výrazne neprevyšovalo mieru zavinenia poškodenej. Obžalovaný nesledoval situáciu
pred vozidlom potom, čo vošiel do kruhového objazdu a poškodená nejazdila pri pravom okraju vozovky,
ba dokonca zo stredu vozovky zmenila smer jazdy doľava k ľavému okraju, teda v čase kontaktu
s vozidlom obžalovaného nebola v strede vozovky, ale výrazne pri ľavom okraji vozovky

2.3. Má za to, že v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona je porušením dôležitej
povinnosti uloženej podľa zákona, porušenie takej povinnosti, ktorá sama o sebe ako jediná príčina
viedla ku vzniku následku. V danej veci príčinou vzniku dopravnej nehody bolo jednoznačne aj konanie
poškodenej, ktorá porušila povinnosť vodiča jazdiť pri pravom okraji vozovky. Jazdila až pri ľavom okraji
vozovky, čo obžalovaný nepredpokladal.

2.4. Obhajoba ďalej poukazuje na niektoré z ustanovení zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, ktoré
porušila poškodená: nejazdila pri pravom okraji vozovky - § 9 ods. 1; nesplnila si všeobecnú povinnosť a
nesprávala sa disciplinovane a ohľaduplne a neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke
a svojim schopnostiam - § 3 ods. 2, písm. a) - neohľaduplne prechádzala cez kruhový objazd najskôr
stredom vozovky a neskôr až pri ľavom okraji, napriek tomu, že mala cieľ odbočovať vpravo - tým si

znemožnila zabrániť zrážke.
2.5. Je názoru, že práve porušenie uvedených povinností poškodenou bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom a priebehom a následkom predmetnej dopravnej nehody a preto nesprávna technika jazdy
poškodenou bola jednou z príčin predmetnej dopravnej nehody.
2.6. Poukazuje na to, že vyšetrovateľovi obžalovaný navrhol doplniť dokazovanie o pribratie znalca

z odboru doprava cestná za účelom vypracovania technickej analýzy nehody a zodpovedania otázok
týkajúcich sa miery zavinenia, resp. vyhodnotenia príčinnej súvislosti konania oboch účastníkov na
vzniku dopravnej nehody a zodpovedania vedomosti/nevedomosti obžalovaného o účasti na nehode z
technického hľadiska, čo ale vyšetrovateľ odmietol ako účelový návrh obhajoby.
2.7. Nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového súdu, že obžalovaný pri zaregistrovaní poškodenej

v strede jazdného pruhu už z opatrnosti mal znížiť rýchlosť svojej jazdy a zdržať sa riskantného
a nebezpečného predchádzania. Obhajoba poukazuje na to, že obžalovaný jazdil pomalou rýchlosťou
a nemal úmysel poškodenú nebezpečne, riskantne predchádzať, predpokladal, že pomalou rýchlosťou
ju bezpečne obíde, keď sa správne zaradí k pravému okraju vozovky a bezpečne odbočí. Dokonca z
dokazovania vyplýva, že ak by poškodená jazdila v strede vozovky, ako tvrdí prvostupňový súd, tak k

zrážke nedôjde, ale poškodená sa arogantne presunula ešte k ľavému okraju.
2.8. Uvádza, že prvostupňovému súdu predložil na hlavnom pojednávaní písomné vyjadrenie k
prehratému videozáznamu z priebehu dopravnej nehody, kde predložil aj fotografie a znázornenie
skutočného a správneho pohybu poškodenej, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pri správnej technike
jazdy poškodenej pri pravom okraji vozovky, by ku kontaktu vozidla obžalovaného s poškodenou

neprišlo. Ak by poškodená nezmenila smer jazdy vľavo, tak nedôjde k riskantnému predchádzaniu.
2.9. K prečinu neposkytnutia pomoci uvádza, že vina za jeho spáchanie nebola obžalovanému žiadnym
dôkazom preukázaná. Poukazuje na to, že obžalovaný sa priznal k nesledovaniu premávky a situácie
pred vozidlom, a aj z toho dôvodu nevidel a nemohol vidieť pri odbočovaní doprava poškodenú a kontaktpravej zadnej časti vozidla obžalovaného s riadidlom bicykla poškodenej a preto nemal vedomosť o
účasti na dopravnej nehode.
2.10. V tejto súvislosti uvádza, že kontakt vozidla s poškodenou bol nepatrný, na vozidle obžalovaného

zanechal len oter od riadidla bicykla, žiadne preliačiny (viď fotodokumentácia poškodenia vozidla), teda
objektívne obžalovaný nemohol počuť a cítiť kontakt s poškodenou, a teda keď sa nepozeral pred
seba, nemohol ani vidieť kontakt s poškodenou. Z uvedených dôvodov, teda bez vedomosti o dopravnej
nehode, bez zvyšovania rýchlosti jazdy, normálne, plynulo bez zastavenia obžalovaný odišiel z miesta
nehody, resp. pokračoval v jazde normálnou technikou jazdy (viď videozáznam).

2.11. Namieta nedôvodné vyšetrovanie za účelom ustálenia a identifikácie osoby vodiča, ktorý mal
riadiť predmetné vozidlo v čase vzniku dopravnej nehody. Vyšetrovateľ vykonával prehliadky osôb
s fotodokumentáciou a porovnávanie, výsluchy viacerých zamestnancov spoločnosti obžalovaného,
dokonca znalecké dokazovanie za účelom identifikácie vodiča z videozáznamu, pričom obžalovaný sám
potvrdil, že práve on v čase nehody riadil vozidlo, ktoré malo účasť na nehode.
2.12. Ďalej namieta, že po výsluchu obžalovaného, kedy priznal mieru zavinenia na vzniku dopravnej

nehody, vyšetrovateľ pod dozorom prokuratúry nevykonával žiadne dôkazy k preukázaniu miery
zavinenia na vzniku dopravnej nehody a ani k preukázaniu jeho vedomosti o vzniku nehody a jeho
úmysle odísť, utiecť z nehody a neposkytnúť pomoc zranenej osobe.
2.13. Poukazuje na to, že obžalovaný sa spojil s poškodenou a tejto sa sám ospravedlnil a vysvetlil, že
určite neutekal z miesta, a že nevedel, že by ju zrazil.

2.14. Má za to, že žiadny dôkaz bezpečne a jednoznačne nepotvrdil zavinenie obžalovaného, ktoré
podľa prvostupňového súdu „výrazne prevyšovalo nad spoluzavinením poškodenej“ a už vôbec nebol
preukázaný úmysel obžalovaného neposkytnúť pomoc poškodenej. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že
mal vedomosť o kolízii s poškodenou.
2.15. V závere konštatuje, že žiadny dôkaz a ani súhrn dôkazov bez pochýb nevyvrátili tvrdenia

obžalovaného, naopak, dokazovanie potvrdilo jeho tvrdenie, že poškodená sa jednoznačne podieľala
na vzniku nehody a svojich zranení a úmyselne obžalovaný neodišiel z miesta nehody bez poskytnutia
pomoci. Ak existovali a existujú pochybnosti o doposiaľ uvádzaných skutočnostiach a faktoch, má za to,
že v pochybnostiach mal prvostupňový súd rozhodnúť v prospech obžalovaného, a to v zmysle zásady
„in dubio pro reo“. Nežiada oslobodenie spod obžaloby, len žiada uznať obžalovaného za vinného za

prečin podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a, aj z dôvodu jeho prístupu ku konaniu a k poškodenej,
uložiť mu primeraný a spravodlivý trest.
2.16. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
3. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená, prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu JUDr. Martina Hudáka, podaním zo dňa 13.04.2025 v ktorom uviedla nasledovné (skrátene):
3.1. Napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správne.
3.2. Poukazuje na to, že obžalovaný v odvolaní priznáva, že potom, čo vošiel do kruhového objazdu
nesledoval situáciu pred vozidlom, dokonca priznáva, že poškodenú, ktorá bola pred ním ani nevidel.
Toto samotné predstavuje porušenie základnej povinnosti vodiča v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň obžalovaný v
odvolaní aj priznáva, že poškodenú videl, že dokonca na ňu zatrúbil a sám sa pri tom odvoláva na svoju
výpoveď na polícii.
3.3. Má za to, že kolízia motorového vozidla s jazdiacou poškodenou, v dôsledku toho, že obžalovaný
ako vodič motorového vozidla nesledoval situáciu pred motorovým vozidlom predstavuje porušenie

základnej povinnosti vodiča v zmysle § 4 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej premávke, porušenie pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. w) zákona o cestnej premávke a
porušenie povinnosti dodržiavať dostatočný bočný odstup pri predchádzaní cyklistu (spravidla najmenej
1 meter) v zmysle § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke.
3.4. Je názoru, že porušenie vyššie uvedených povinností vodiča - obžalovaného bolo jednoznačnou

príčinou nehody a nie prípadná jazda poškodenej nie úplne pri pravom okraji vozovky. Tieto skutočnosti
vyplývajú priamo z kamerového záznamu. Ak vodič v kruhovom objazde jazdí spôsobom ako jazdil
obžalovaný (čo je vidno na kamerovom zázname) a pri tom nesleduje premávku až takým spôsobom,
že ani len nevidí poškodenú idúcu pred ním, tak ku kolízii medzi vozidlom a poškodenou na kruhovom
objazde, ktorý má len jeden jazdný pruh, by nedošlo prakticky len vtedy, keď by v kruhovom objazde

nebola poškodená vôbec. A ak by bola pravda to, že obžalovaný poškodenú pred sebou videl, opäť
by bola jazda poškodenej irelevantná z hľadiska príčiny nehody, pretože obžalovaný predchádzal
poškodenú v situácii, kedy tak nesmel (neexistencia dostatočného odstupu pri predchádzaní). Vzhľadom
na uvedené a na porušenie viacerých povinností obžalovaného a charakter porušených povinnostívodiča, je jazda poškodenej ako príčiny nehody v tomto prípade právne a skutkovo irelevantná, podobne
ako napr. by bola pre príčinu kolízie v danej situácii irelevantná skutočnosť, že poškodená nemá
ochrannú prilbu.

3.5. Vzhľadom na uvedené považuje za správne závery prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku,
podľa ktorých: a) miera a podiel zavinenia obžalovaného na vzniku dopravnej nehody výrazným
spôsobom prevažovala nad spoluzavinením poškodenej; b) sa vodič plne nevenoval vedeniu svojho
vozidla; c) vodič pri predchádzaní poškodenej nedodržal dostatočný odstup; d) vodič neprihliadol na
rýchlosť, druh svojho a predchádzaného vozidla, pričom b), c), d) bolo príčinou dopravnej nehody.

3.6. K neposkytnutiu pomoci poškodená uviedla, že z kamerového záznamu vyplýva, že náraz vozidla
do poškodenej si jednoducho nemohol vodič vozidla nevšimnúť. Toto je tiež potvrdené skutočnosťou,
ktorú priznáva obžalovaný v odvolaní, že na vozidle ostal po zrážke oter od riadidla bicykla, ktorý by bez
minimálne zvukového efektu nemohol ani vzniknúť. Navrhuje odvolanie zamietnuť.
4.Obhajobadoručilaodvolaciemusúdudňa05.06.2025znaleckýposudokč.43/2025zodňa19.05.2025
Ing. Josefa Veverku, znalca v odbore cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický

stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel.
5. Na rozhodnutie o odvolaní nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti
obhajcu obžalovaného JUDr. Ivana Javora (ďalej len „obhajca“), prokurátora, splnomocnenca
poškodenej JUDr. Martina Hudáka (ďalej len „splnomocnený zástupca“) a znalca Ing. Josefa Veverku.
Obžalovaný podaním zo dňa 31.10.2025 súhlasil, aby sa na verejnom zasadnutí konalo a rozhodlo

v jeho neprítomnosti.
6. Na verejnom zasadnutí obhajca doplnil podané odvolanie tým, že poukázal na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré definujú závažnú povinnosť uloženú podľa zákona tak, že
má ísť o povinnosť, ktorej porušenie je jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody a následných zranení.
Dôvodom prečo do odvolacieho konania predložili znalecký posudok je skutočnosť, že tento navrhovali

už v prvostupňovom konaní, súd ho odmietol, preto ho na vlastné trovy zabezpečili a predložili do
odvolacieho konania.
7. Odvolací súd následne podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku rozhodol, že doplní dokazovanie
výsluchom znalca Ing. Josefa Veverku.
8. Znalec na verejnom zasadnutí uviedol, že nie sú mu známe skutočnosti, ktoré by znamenali zmenu

alebo doplnenie jeho písomne podaného znaleckého posudku. Znalec ďalej uviedol, že mu boli zadané
úlohy, zodpovedať otázky uvedené na str. 3 znaleckého posudku v bode 1). Znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku použil nástroj, počítačový program PC CRASH, ktorý pracuje s odchýlkou plus -
mínus 5%. Ďalej znalec predniesol závery svojho znaleckého posudku tak, ako sú uvedené v posudku
na str. 33-36, č. l. 454-457. Na otázku obhajcu, aby znalec popísal vo vzťahu k okrajom vozovky,

kde jazdila poškodená na začiatku nehodového deja a kde na konci nehodového deja – v čase
kontaktu s vozidlom, znalec uviedol, že z kamerového záznamu je zrejmé, že cyklistka jazdila vľavo od
nevyznačeného stredu vozovky v kruhovom objazde, takto jazdila počas prejazdu kruhovým objazdom.
V čase kontaktu s vozidlom sa nachádzala v ľavej časti komunikácie, čo je zrejmé z obrázku na str.
16 znaleckého posudku. Ďalej obhajca položil otázku, že cyklistka by zabránila dopravnej nehode, ak

by jazdila správne pri pravom okraji vozovky, v prípade, ak by takto jazdila cyklistka a vodič by jazdil
skutočnou jazdou, ktorou jazdil pri dopravnej nehode, či by ju svojou jazdou ohrozil alebo obmedzil,
alebo nie. Znalec v odpovedi uviedol, že pri správnej technickej jazde cyklistky, by vodič odbočil doprava,
beztoho aby cyklistku ohrozil alebo obmedzil. Na otázku splnomocnenca poškodenej, či posudzoval
aj poškodenie vozidla obžalovaného po kolízií s cyklistkou aj z hľadiska z toho, či obžalovaný mohol

počuť moment, kedy došlo ku kolízii, znalec uviedol, že áno. Na vozidle je zadokumentované poškodenie
pravých zadných dverí vozidla a zadného pravého blatníka. Jedná sa len o tmavú oterovú stopu bez
poškodenia karosérie. Toto poškodenie vodič z pohybu vozidla nemal možnosť rozpoznať, lebo neprišlo
ku zmenu smeru jazdy alebo rýchlosti. Vzhľadom k jeho pohybu po ľavej krajnici kruhového objazdu,
ktoré je odláždené a pneumatiky vyvolávajú pri prejazde dláždeným povrchom výrazný hluk, nemusel

registrovať, ani zvukovo kontakt bicykla s vozidlom. Na otázku prokurátora, či porovnával zvuk, ktorý
vydávajú pneumatiky pri prejazde dláždenou časťou kruhového objazdu so zvukom, ktorý spôsobí
náraz bicykla do motorového vozidla, ak znalec tvrdí, že obžalovaný ako vodič nemohol počuť tento
náraz, znalec uviedol, že pneumatiky vozidla pri dláždenom povrchu vyvolávajú výrazný hluk. Čo sa
týka kontaktu vozidla s bicyklom nejednalo sa o náraz, ale iba o kontakt zakončenia ľavých riadidiel

bicykla s pravým bokom vozidla, čo hluk pneumatík mohlo prehlušiť, resp. keď tento kontakt, nakoľko
sa nejednalo o náraz, nemusel byť vo vozidle rozpoznateľný.
9. V rámci konečných návrhov prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé i v spojení
s dnešným výsluchom znalca, že práve konanie obžalovaného je tým konaním, bez ktorého by nedošlok dopravnej nehode. I z výsluchu znalca vyplynulo, že obžalovaný sa mohol dopravnej nehode vyhnúť
tým, že by cyklistku nepredchádzal, jeho jazda bola technicky nesprávna a cyklistku musel vidieť. Nedbal
však na dostatočný odstup a neprispôsobil svoju jazdu podmienkam v cestnej premávke a nesledoval

situácia v cestnej premávke. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že v čase zrážky vozidla s bicyklom,
vozidlo už bolo mimo vozovky len jedným kolesom a teda i hluk vyplývajúci z toho, že išlo predtým
viacerými kolesami mimo vozovky bol menší. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením znalca, že vodič
pri odbočovaní doprava by nemal pozerať do spätných zrkadiel, práve naopak, k dodržaniu zákonných
ustanovení medzi ktorými je aj povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní, je zo strany vodiča

potrebné, aby sledoval situácie v cestnej premávke komplexne. Z videozáznamu je zrejmé, že videl,
že spôsobil s cyklistkou nehodu. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného
poriadku.
Splnomocnený zástupca poškodenej uviedol, že znalec potvrdil aj na výsluchu, že vodič cyklistku
videl, nemal predchádzať, predchádzal nesprávnym spôsobom a zrazil ju. Znalec uviedol, že nemusel
zaregistrovať cyklistku pri zrážke. Stačí si však pozrieť kamerový záznam, z ktorého vyplýva opak.

Pri vybáčaní z kruhového objazdu bol vodič povinný sledovať premávku aj za sebou, teda v spätnom
zrkadle, aj v vzhľadom nato, že videl, že je tam cyklistka. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obhajca uviedol, že obžalovaný od prípravného konania priznával mieru zavinenia na dopravnej nehode
a presne z toho dôvodu, že nesledoval situáciu v cestnej premávke, keď prechádzal cez kruhový objazd
a spoliehal sa, ako sám uvádzal bezdôvodne, že cyklistka zo stredu vozovky v kruhovom objazde

sa presunie správne k pravému okraju a umožní mu tak prejazd. Ako obhajoba dnes uviedla, že
bez konania by nedošlo k cestnej nehode, tak bez konania poškodenej, ktorá by správne jazdila pri
pravom okraji, by k zrážke nedošlo aj napriek tomu, že obžalovaný sa dostatočne nevenoval riadnemu
riadeniu vozidla, nakoľko pri odbočovaní by cyklistku ani len neobmedzil, čo vyplýva zo znaleckého
dokazovania. Obžalovaný sa priznal k zavineniu, priznal mieru zavinenia tak, ako uviedol. Poškodenej

sa už v prípravnom konaní ospravedlnil a ponúkol náhradu škody. Navrhol, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený,aabysámodvolacísúdrozhodolauznalobžalovanéhovinnéhonazákladezákladnejskutkovej
podstaty podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s tým, že sa výraznou mierou na vzniku a následku
dopravnej nehody podieľala aj poškodená a obžalovaný nemusel vedieť o vzniku dopravnej nehody,
a preto nemohol úmyselne odísť z miesta dopravnej nehody bez poskytnutia pomoci poškodenej. Pri

zohľadnení primeranosti trestov navrhol, aby nebol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
a poukázal na primeranosť trestov ukladaných v obdobných prípadoch ukladaných odvolacím súdom.
10. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebof) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
11. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný.

12. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací
súd k nasledovným záverom.
13. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, ktoré sa viažu k spôsobu vzniku dopravnej nehody, ako
aj k príčinám vzniku dopravnej nehody, považuje odvolací súd za správne a to aj po vykonaní dôkazu
v odvolacom konaní, vyššie uvedeného výsluchu znalca Ing. Jozefa Veverku.

14. Prvostupňový súd správne uzavrel, že miera a podiel zavinenia obžalovaného na vzniku dopravnej
nehody výrazným spôsobom prevažovala nad spoluzavinením poškodenej (jej nesprávnym prejazdom
kruhového objazdu). Obžalovaný ako vodič motorového vozidla pri prechádzaní kruhového objazdu a
pri zaregistrovaní pred ním jazdiacej cyklistky v strede jazdného pruhu už z opatrnosti mal znížiť rýchlosť
svojho vozidla a zdržať sa nebezpečného a riskantného predchádzania cyklistky, pretože si musel

byť vedomý, že pri takomto manévri nedodrží dostatočne bezpečný bočný odstup od predchádzanej
cyklistky a zároveň nezabráni nárazu pravej strany vozidla do cyklistky a poškodená v dôsledku nárazu
a následného pádu utrpela ujmu na zdraví.
15.Skutočnosťžemedzimotorovýmvozidlomobžalovanéhoasvedkyňoupoškodenou-cyklistkoudošlo
k stretu tým spôsobom, ako je to uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku, následkom, ktorého

došlo k jej pádu na vozovku, pri ktorom utrpela tam uvedené zranenia, nie sú rozporované žiadnou
stranou trestného konania, teda ani obžalovaným ako odvolateľom. Tieto skutočnosti boli podľa názoru
odvolacieho súdu zistené správne, v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie.
16. Obžalovaný v odvolaní namieta nesprávne stanovenie podielu oboch účastníkov dopravnej nehody,
teda obžalovaného a svedkyne poškodenej, na jej vzniku. Tvrdí, že príčinou vzniku dopravnej nehody

bolo jednoznačne aj konanie poškodenej, ktorá porušila povinnosť jazdiť pri pravom okraji vozovky, keď
v skutočnosti jazdila pri ľavom okraji vozovky, čo obžalovaný nepredpokladal. Odvolací súd s týmto
názorom nesúhlasí.
17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že technika jazdy svedkyne poškodenej nebola správna ani
v čase tesne pred dopravnou nehodou, ani v čase vzniku dopravnej nehody, teda v čase kedy došlo k

stretu motorového vozidla obžalovaného s bicyklom svedkyne poškodenej, na ktorom táto jazdila.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu je však rozhodujúca tá skutočnosť, že obžalovaný už v čase, keď
vchádzal z ulice Čepenskej do kruhového objazdu, na ktorom už v tom čase sa nachádzala svedkyňa
poškodená, jazdiaca na bicykli, mohol jasne a zreteľne vidieť, že svedkyňa poškodená neprechádza
kruhovým objazdom správnym spôsobom, správnou technikou jazdy, teda pri pravom okraji vozovky

(kruhového objazdu), ale nachádza sa už v strede vozovky. Je to zrejmé z obrazového záznamu,
ktorý bol zabezpečený z bezpečnostných kamier, ako aj zo snímky, ktorá bola z tohto obrazového
záznamu vyhotovená a nachádza sa v spise na čísle listu 194 a je označená ako obrázok číslo 1. Túto
skutočnosť potvrdzujú aj výsledky znaleckého dokazovania doplneného v odvolacom konaní, keď jazda
svedkyne poškodenej po kruhovom objazde je zachytená na snímkach, vyhotovených z kamerového

záznamu, ktoré sa v znaleckom posudku, ktorý predložila obhajoba, nachádzajú na strane číslo 13 a 14
a zaznamenávajú situáciu, ktorá sa na mieste činu odohráva v čase medzi 17:40:49 a 17:40:53. Z týchto
záberov je zrejmé, že svedkyňa poškodená v čase, keď motorové vozidlo obžalovaného vchádzalo na
kruhový objazd dokonca menila techniku svojej jazdy tak, že zo stredu vozovky (kruhového objazdu)
prechádzala k jej ľavému okraju.

19. Povinnosťou obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, bolo primerane reagovať na túto
situáciu. Primeranou reakciou, ktorú mohol obžalovaný bez akýchkoľvek ťažkostí vykonať, bolo
napríklad spomalenie rýchlosti jeho motorového vozidla, pokračovať niekoľko metrov v jazde za
svedkyňou poškodenou (ktorá pokračovala v jazde kruhovým objazdom) a následne odbočiť zkruhového objazdu doprava, na ulicu Dolnočepenskú. Tento spôsob vedenia motorového vozidla
uviedol aj znalec Ing. Jozef Veverka vo svojom znaleckom posudku, ako odpoveď na otázku možnosti
zabránenia vzniku nehodového deja vodičom vozidla značky Peugeot, teda obžalovaným (strana 35

znaleckého posudku, odpoveď na otázku číslo 3.).
20. V rozpore s touto povinnosťou sa však obžalovaný rozhodol predchádzať svedkyňu poškodenú
po jej ľavej strane, pričom sa ľavým predným aj zadným kolesom svojho motorového vozidla dostal
na tú časť kruhového objazdu, ktorá nebola tvorená asfaltom, ale dláždeným a živičným povrchom,
ktorý fakticky už netvoril súčasť vozovky. Následkom nesprávne zvoleného spôsobu predchádzania

svedkyne poškodenej, keď na krátkom úseku vozovky sa ju pokúsil predísť po jej ľavej strane a
zároveň náhle odbočil smerom doprava, sa dostalo motorové vozidlo obžalovaného do kolízie s
bicyklom svedkyne poškodenej, následkom čoho došlo k pádu svedkyne poškodenej na vozovku.
Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj vyjadrenie znalca Ing. Jozefa Veverku v jeho znaleckom posudku
pri odpovedi na otázku číslo 4., keď znalec konštatuje, že „pri danom priebehu nehodového deja
vodič vozidla značky Peugeot nemal možnosť cyklistku jazdiacu stredom komunikácie kruhového

objazdu predísť s dostatočným bočným odstupom“. Zároveň znalec uvádza, že „cyklistka svojou
jazdou stredom komunikácie kruhového objazdu nevytvorila obžalovanému ako vodičovi vozidla značky
Peugeot prekážku z technického hľadiska náhlu“.
21. Preto považuje odvolací súd záver, ku ktorému dospel prvostupňový súd, že osobou, ktorá porušila
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a ktorá zapríčinila vznik dopravnej nehody, pri ktorej došlo

k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, bol obžalovaný, pričom obžalovaný je za toto svoje konanie plne
trestnoprávne zodpovedný. Porušenie ustanovenia § 15 ods. 3 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo strany obžalovaného je potom v priamej príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody a následným vznikom zranení svedkyne poškodenej. Porušenie
tejto povinnosti je jedinou bezprostrednou príčinou, ktorá viedla k vzniku následku, ktorým je ujma na

zdraví svedkyne poškodenej.
22. Rozdielne od napadnutého rozsudku, však odvolací súd posúdil existenciu trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného za to konanie, v ktorom prokurátor, ako aj prvostupňový súd, videli
spáchanie prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Podľa výrokovej časti
napadnutého rozsudku mal obžalovaný svojím konaním sa dopustiť toho, že ako vodič po dopravnej

nehode,naktorejmalúčasť,neposkytolosobe,ktoráprinehodeutrpelaujmunazdraví,potrebnúpomoc,
hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.
23. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k spáchaniu tohto trestného činu
uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že obžalovaný musel mať poznatky a vedomosť
o tom, že pravou bočnou stranou vozidla narazil do cyklistky, ktorá v dôsledku nárazu a pádu na

vozovku utrpela rôzne ťažké zranenia. Napriek uvedenému vozidlo nezastavil a s týmto pokračoval v
jazde ďalej. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že o náraze vozidla do cyklistky nemal vedomosť a
preto bez poskytnutia pomoci poškodenej v jazde bez zastavenia pokračoval ďalej. K tomuto záveru
prvostupňový súd dospel na základe výpovede poškodenej, ako aj prehratím kamerového záznamu z
miesta nehody. Súd mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa bezprostredne po dopravnej

nehode vôbec nezaujímal o zdravotný stav poškodenej, nevyvinul žiadnu aktivitu k jej záchrane, resp.
k zmierneniu následkov, ktoré boli dopravnou nehodou vyvolané, nevyvinul žiadnu aktivitu za účelom
privolania lekárskej pomoci potrebnej pre ochranu života a zdravia poškodenej, pričom s vozidlom
z miesta nehody bez zastavenia odišiel, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo
iného. Takýmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neposkytnutia pomoci podľa

§ 178 Trestného zákona. Zavinenie obžalovaného vo vzťahu k neposkytnutiu pomoci je dané úmyslom
priamym podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.
24. Argumentácia prvostupňového súdu, ktorá je citovaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, je
nesprávna, pretože nie je logickým vyhodnotením objektívne zistených skutočností, ale je v prevažnej
miere založená na dohade, respektíve na predpoklade, ktorý sa však nepodarilo spoľahlivo preukázať.

25. To, že obžalovaný mohol ucítiť náraz, respektíve stret jeho motorového vozidla s bicyklom, na
ktorom jazdila svedkyňa poškodená, je z dokazovania vykonaného v konaní pred prvostupňovým
súdom možné predpokladať, avšak nebolo to preukázané v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o
vine obžalovaného. Prvostupňový súd správne uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že
obžalovanýsadopustilkonania,ktorénapĺňaloobjektívnustránkutrestnéhočinuuvedenéhovstanovení

§ 178 Trestného zákona. Prvostupňový súd však opomenul uviesť dôkazy, ktoré preukazujú aj naplnenie
subjektívnejstránkytrestnéhočinu,tedaúmyslupáchateľa.Naspáchanieprečinupodľa§178Trestného
zákona sa vyžaduje, aby účastník dopravnej nehody úmyselne konal spôsobom, ktorý je popísaný
v skutkovej podstate. Úmyselné konanie páchateľa tohto trestného činu je založené na tom, že mávedomosť o svojej účasti na dopravnej nehode (má vedomosť, že došlo k vzniku dopravnej nehody),
po vzniku ktorej neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak
môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

26. Vo vzťahu k preukazovaniu zavinenia obžalovaného na spáchanie tohto skutku, nevykonal
prvostupňový súd dostatočne dokazovanie a uspokojil sa iba s predpokladom, že obžalovaný musel
mať poznatky a vedomosť o strete jeho motorového vozidla s bicyklom svedkyne poškodenej. Z
dokazovania doplneného v odvolacom konaní, boli zistené skutočnosti, ktoré svedčia v prospech
obhajoby obžalovaného, že vyššie uvedenú vedomosť o vzniku dopravnej nehody nemal. Z výpovede

znalca Ing. Jozefa Veverku na verejnom zasadnutí v odvolacom konaní vyplynulo tiež to, že v čase
bočného stretu s cyklistkou, z dôvodu, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo ľavými kolesami po
vyvýšenej ploche kruhového objazdu vľavo za krajnicou, v dôsledku hluku pneumatík pohybujúcich sa
na takto nerovnom povrchu, obžalovaný zvukovo ani pocitovo nemusel registrovať kontakt zadnej časti
pravého boku svojho vozidla s bicyklom, na ktorom jazdila svedkyňa poškodená. Znalec tiež uviedol, že
v čase pádu cyklistky na vozovku vodič mal možnosť cyklistku uvidieť padnutú na vozovke na ploche

kruhového objazdu pohľadom do pravého vonkajšieho spätného zrkadla, ak by nesledoval situáciu
na vozovke pred sebou, ale pozeral by sa do tohto zrkadla. Znalec vo svojom posudku zaoberal aj
zisťovaním polohy vozidla a cyklistky v čase ich stretu, pričom túto polohu zobrazil grafický vo svojom
posudku na strane 22 a 23. Zo zistení znalca je zrejmé, že v čase stretu medzi vozidlom, ktoré viedol
obžalovaný a bicyklom, na ktorom jazdila svedkyňa poškodená, sa bicykel poškodenej nachádzal na

úrovni pravej zadnej časti motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný. V čase stretu tak obžalovaný
nemal možnosť vidieť svedkyňu poškodenú zvnútra svojho motorového vozidla, cez pravé predné bočné
okno, táto sa nachádza v na úrovni pravých zadných dverí motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný.
27.Zdoplnenéhoznaleckéhodokazovaniabolitakzistenéskutočnosti,žeobžalovanýnemuselvizuálne,
ani sluchovo registrovať kontakt svojho motorového vozidla s bicyklom, na ktorom jazdila poškodená a

tento kontakt nemusel ani pocítiť. Na druhej strane neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by o takúto
vedomosť obžalovaného jednoznačne preukazovali. Iné dôkazy na preukazovanie subjektívnej stránky
trestného činu navrhnuté neboli. Za tejto situácie, keď do úvahy pripadala aj možnosť, že obžalovaný
nespozoroval stret jeho vozidla s bicyklom svedkyne poškodenej, bolo potrebné uplatniť zásadu in dubio
pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá v konečnom dôsledku vedie k záveru,

že naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu nebolo preukázané. Odvolací súd preto v
tomto rozsahu vyhovel odvolaniu obžalovaného, keď mal za preukázané, že skutok, ktorý sa mu kladie
za vinu nie je trestným činom, práve pre nenaplnenie jeho subjektívnej stránky.
28. Okrem dôvodov, ktoré v odvolaní uviedol obžalovaný, odvolací súd zistil ďalšiu nesprávnosť
napadnutého výroku o vine, na ktorú bol povinný prihliadať zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta

Trestného poriadku, nakoľko táto chyba by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
i) Trestného poriadku. Touto chybou je, že prvostupňový súd rozhodol o žalobe tak, že obžalovaného
uznal za vinného zo spáchania jedného skutku, ktorým sa mal dopustiť spáchania dvoch trestných
činov, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, ako aj prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Jednočinný

súbeh uvedených trestných činov však nie je možný. Uvedený záver vyplýva jednak zo staršej judikatúry
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky publikované pod číslo R 8/1984), ako aj aktuálnejšej
judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 13.03.2019, spisová značka 8 Tdo 136/2019, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 07.08.2013, spisová značka 5 Tdo 578/2013), pričom relevantné trestnoprávne normy sú

v Českej republike a v Slovenskej republike v tomto prípade obsahovo zhodné. Podľa § 151 Trestného
zákonníka (zákona č. 40/2009 Sb. V znení neskorších predpisov) znie skutková podstata trestného
činu „Neposkytnutí pomoci řidičem dopravního prostředku“ takto: „Řidič dopravního prostředku, který
po dopravní nehodě, na níž měl účast, neposkytne osobě, která při nehodě utrpěla újmu na zdraví,
potřebnou pomoc, ač tak může učinit bez nebezpečí pro sebe nebo jiného, bude potrestán odnětím

svobody až na pět let nebo zákazem činnosti.“ Podľa § 178 Trestného zákona „vodič, ktorý po dopravnej
nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú
pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.“ Obsahová zhoda citovaných právnych noriem umožňuje použiť uvedené rozhodnutia súdov
Českej republiky aj v tomto prípade.

29. Pokiaľ je páchateľ stíhaný obžalobou preto, že ako vodič motorového vozidla pri dopravnej nehode
spôsobil inému z nedbanlivosti ujmu na zdraví a potom tejto osobe neposkytol potrebnú pomoc (tak
ako v preskúmavanom prípade), ide o dva samostatné skutky. O každom z týchto skutkov je potrebné
rozhodnúť samostatným výrokom. V takomto prípade páchateľ dvoma skutkami porušil alebo ohrozilviac záujmov chránených Trestným zákonom a dvoma skutkami spáchal viac trestných činov rôznych
skutkových podstát. Spáchanie trestného činu podľa § 178 Trestného zákona, je podmienené tým,
že pred spáchaním tohto skutku, teda pred tým ako páchateľ neposkytne osobe, ktorá pri nehode

utrpela ujmu na zdraví potrebnú pomoc, príde k vzniku dopravnej nehody, ktorá zároveň môže mať pre
tohto páchateľa trestnoprávny rozmer, napríklad (tak ako v tomto prípade) v zmysle ustanovenia § 157
Trestného zákona. Správne mal byť teda obžalovaný postavený pred súd pre spáchanie dvoch skutkov,
z ktorých jeden by spočíval v spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti, porušením dôležitej
povinnosti uloženej podľa zákona a druhý skutok by spočíval v následnom konaní tohto páchateľa, ktorý

po vzniku dopravnej nehody, na ktorej mal účasť, neposkytol zranenej osobe potrebnú pomoc. Každý
z týchto skutkov je začatý a dokonaný v inom časovom momente a každý smeruje proti inému záujmu
chránenému Trestným zákonom. Pokiaľ sa týmto názorom neriadil prokurátor pri podaní obžaloby, mal
tak urobiť prvostupňový súd a upraviť skutkovú vetu, o ktorej rozhodoval.
30. Zistiac uvedené pochybenie v odvolacom konaní, pristúpil odvolací súd k rozhodnutiu o zrušení
napadnutého rozsudku v celom rozsahu, pričom zároveň, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného

poriadku sám rozhodol jednak o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorým naplnil skutkovú
podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, ako aj o skutku žalovaného ako prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného
zákona, z ktorého spáchania ho oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
31. Pri výroku, ktorým súd obžalovaného za vinného, prevzal odvolací súd skutkovú vetu obžaloby nie

v celom rozsahu, keď opis skutku, ktorým bol spáchaný trestný čin ukončil opisom zranení a následkov
týchto zranení, ktoré mala dopravná nehoda na osobu svedkyne poškodenej.
32. Pri výroku, ktorým súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prevzal skutkovú vetu napadnutého
rozsudku v celom rozsahu, nakoľko táto pokrýva jednak tú časť skutku, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný
bol vodičom, ktorý mal účasť na dopravnej nehode, ktorá ďalej konštatuje vznik zranení svedkyne

poškodenej pri tejto dopravnej nehode a zároveň opisuje skutočnosť, že obžalovaný z miesta tejto
dopravnej nehody odišiel bez poskytnutia prvej pomoci svedkyni poškodenej.
33. K uvedenej formulácii skutkov odvolací súd pristúpil s ohľadom na ustanovenie § 322 ods. 1
Trestného poriadku, ktorý limituje odvolací súd v tom, aby rozhodol po zrušení rozsudku sám, ak by
malo jeho rozhodnutím dôjsť k zmene skutkových záverov. V tejto špecifickej situácii, keď rozhodnutím

odvolacieho súdu došlo k zmene skutkovej vety, ktorá namiesto jedného skutku popisuje dva skutky, o
ktorých je rozhodované samostatne, považoval odvolací súd za optimálne riešenie, ak skutok, v ktorom
videl prokurátor naplnenie prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, formoval
spôsobom, ktorý je zhodný so skutkovým stavom, ktorý zistil prvostupňový súd. Zároveň nedochádza k
situácii,žebyodvolacísúddvakrátrozhodolotomistomskutku.SkutokuvedenývbodeII.písm.A)tohto

rozsudku je ukončený vznikom dopravnej nehody a skutok uvedený v bode II. písm. B) tohto rozsudku
zahŕňa aj ďalšie skutočnosti (konanie obžalovaného), ktoré nastali po vzniku dopravnej nehody a ktoré
mali mať trestnoprávny rozmer. Čiastočná zhoda oboch uvedených skutkov je tiež podmienená tým, že
skutok uvedený v bode II. písm. B) tohto rozsudku zahŕňa aj opis okolností, ktoré mu predchádzajú a
ktoré podmieňujú trestnoprávnu zodpovednosť (vznik dopravnej nehody popísanej v bode II. písm. A)

tohto rozsudku).
34. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, teda zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol o vine
obžalovaného tak, že sčasti ho uznal za vinného a sčasti ho spod obžaloby oslobodil. Za skutok uvedený
v bode II. písm. A) tohto rozsudku uložil odvolací súd obžalovanému samostatný trest a to trest odňatia

slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil mu už dlhú dobu v trvaní
18 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody je, pokiaľ ide o jeho výmeru, trestom minimálnym, keď
ustanovenie § 157 ods. 2 Trestného zákona umožňuje páchateľovi tejto trestnej činnosti a uložiť trest
odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Na rozdiel od prvostupňového súdu, tunajší súd nezohľadnil
obžalovanému ako priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov a za spáchanie jedného

trestného činu neukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ale trest samostatný. Pri
úvahe nad druhom trestu zobral tunajší súd do úvahy skutočnosť, že odsúdený v minulosti spáchal
viacero priestupkov na úseku cestnej premávky a rovnako bral do úvahy aj závažnosť následkov na
zdravotnom stave svedkyne poškodenej, ktoré svojím konaním spôsobil. Z týchto dôvodov nepristúpil k
uloženiu miernejšieho trestu ako trestu odňatia slobody pričom a zároveň nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by podmieňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, zmysle
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
35. Nakoľko sa spáchania trestného činu dopustil súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky. Výkon tohto trestu máambíciu naplniť najmä účel takzvanej individuálnej prevencie, keď obžalovaný môže pociťovať zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá ako trest, ktorý mu najviac bezprostredne zasahuje do bežného spôsobu
vedenia života. Zároveň môže splniť aj účel takzvanej generálnej prevencie, keď takýmto, vo verejnosti

viditeľným spôsobom, sa prejaví snaha štátu zdôrazniť dôležitosť dodržiavania povinností vodičov
v cestnej premávke, aby sa predišlo vzniku vážnej ujmu na zdraví iných, zraniteľnejších účastníkov
cestnej premávky. Výrok o náhrade škody prevzal odvolací súd z výrokovej časti zrušeného rozsudku
súdu prvého stupňa, nakoľko tento bol obsahovo správny a rovnako bol aj správne odôvodnený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.