Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-7C/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202454
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3719202454.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Róbert Jankovský, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, D. a 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení Mgr.
Robertom Kutišom, PhD., LL.M., advokátom, AK Slovenských partizánov 1130/50, Považská Bystrica,
proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Mestečko so sídlom Mestečko 1, IČO: 00200123, právne
zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK Tatranská 300/8, Považská Bystrica, o zaplatenie
sumy 9.778,65 eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 22,76 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 22,76 eur od 28.8.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 8,15 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 8,15 eur od 28.8.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Vo zvyšku súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a.

IV.Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7.065,93 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.8.2019 do
zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 2.712,72 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.8.2019
do zaplatenia a aby bol žalovaný zaviazaný tiež k povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu
100%. Žalobcovia v 1. a 2. rade podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je na LV č. XXX k.
ú. G. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1 pozemkov, a to parc. č. H. A. XXX
- orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX -

orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/XXX
- orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. H. A.
XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a žalobca v 2. rade je na LV č. XXXX k. ú. G. zapísaný ako výlučný
vlastník v spoluvlastníckom podiele X/X - pozemkov parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2
a parc. č. H. A. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. Podľa tvrdenia žalobcov je žalovaný zapísaný
na LV č. XXXX k. ú. G. ako výlučný vlastník nehnuteľností - stavieb, a to stavby garáže so súp. č. XXX,
postavenej na časti parc. č. H. A. XXX/XXX, na časti parc. č. H. A. XXX a na časti parc. č. H. A. XXX/

X, stavby garáže so súp. č. XXX, postavenej na časti parc. č. H. A. XXX/XXX, stavby skladu so súp. č.
XXX, postavenej na časti parc. č. H. A. XXX, stavby skladu so súp .č. XXX, postavenej na časti parc.
č. H. A. XXX, na časti parc. č. H. A. XXX/X, stavby skladu so súp. č. XXX, postavenej na časti parc. č.
H. A. XXX/XXX, na časti parc. č. H. A. XXX a stavby skladu so súp. č. XXX, postavenej na časti parc.č. H. A. XXX/X. Podľa LV č. XXXX k. ú. G. sú uvedené stavby žalovaného postavené stavba garáže so
súp. č. XXX na parc. H. B. XXXX/X, stavba garáže so súp. č. XXX na parc. č. H. B. XXXX/XX, stavba
skladu so súp. č. XXX na parc. č. H. B. XXXX/XX, stavba skladu so súp. č. XXX na parc. č. H. B. XXXX/

XX, stavba skladu so súp. č. XXX na parc. č. H. B. XXXX/XX a stavba skladu so súp. č. XXX na parc.
č. H. B. XXXX/XX, pričom k uvedeným pozemkom, vedeným na Okresnom úrade Púchov, katastrálny
odbor v registri KN C nie sú založené listy vlastníctva.

2.Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe ďalej uviedli, že žalovaný okrem skutočnosti, že má na

častiach ich pozemkov zriadené stavby, všetky ich pozemky, vrátane častí, ktoré nie sú zastavané
stavbami, v ich celom rozsahu dlhodobo užíva na podnikateľské účely, a to bez právneho dôvodu,
teda bez uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, pričom žalobcom neuhrádza nijakú
finančnú náhradu. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa snažili predmetnú situáciu opakovane riešiť mimosúdne
a za týmto účelom adresovali žalovanému listy označené ako „Výzva na vrátenie pozemkov“ zo dňa
26.2.2018, v ktorých žalovaného vyzvali na upustenie od užívania ich vyššie uvedených pozemkov.

Žalovaný na predmetné výzvy žalobcov reagoval listom označeným ako „Výzva na vrátenie pozemkov
- odpoveď“ zo dňa 26.3.2018, ktorý bol doručený v tom čase splnomocnenému zástupcovi žalobcov
I. C. J., v ktorom žalovaný informoval žalobcov, že im nevydá predmetné pozemky a že sa pokúsi
uspokojiť ich požiadavku iným spôsobom a za týmto účelom ich bude ďalej informovať. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný ani v priebehu niekoľkých kalendárnych mesiacov nijako nekontaktoval

žalobcov za účelom vyriešenia predmetnej veci, žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu
I. C. J. adresovali právnej zástupkyni žalovaného list označený ako „Výzva na vrátenie a prevzatie
pozemkov“ zo dňa 16.5.2018, v ktorom vyzvali žalovaného na vrátenie ich vyššie uvedených pozemkov.
Na predmetnú výzvu reagovala právna zástupkyňa žalovaného listom označeným ako „Stanovisko“ zo
dňa 27.6.2018, ktorý v rovnakom znení doručila žalobcom aj ich splnomocnenému zástupcovi I. C. J. a

v ktorom navrhla nasledovné možnosti riešenia predmetnej situácie - a) uzatvorenie nájomnej zmluvy,
b) odkúpenie za čiastku 3,24 eur/m2, c) zámena pozemkov v rámci možností Poľnohospodárskeho
družstva Mestečko. Následne žalovaný doručil žalobcovi v 1. rade list označený ako „Návrh zmluvy
o nájme poľnohospodárskych pozemkov“, ktorého prílohou bola Zmluva o nájme poľnohospodárskych
pozemkov pri prevádzkovaní podniku č. 811432517/2018 zo dňa 25.9.2018 a žalobcovi v 2. rade

list označený ako „Návrh zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov“, ktorého prílohou bola
Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 25.9.2018, v ktorých žalovaný informoval oboch žalobcov o možnosti uzatvoriť nájomné zmluvy,
ktoré boli prílohou týchto listov a možnosti odpredaja pozemkov žalobcov žalovanému. Žalobcovia na
predmetné listy žalovaného odpovedali listami zo dňa 9.11.2018, v ktorých vzhľadom na navrhovanú

nízku sumu nájomného a na nízku kúpnu cenu, ktorú nezodpovedala trhovým cenám za podobné
pozemky v predmetnej oblasti, informovali žalovaného, že odmietajú uzatvoriť s ním zaslané nájomné
zmluvy a taktiež ho informovali, že odmietajú odpredať žalovanému svoje pozemky za navrhnutých
podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom nebolo zo strany žalovaného navrhnuté nijaké
relevantné riešenie predmetnej situácie, dokonca ani zo strany žalovaného avízovaná možná výmena

pozemkov vo vlastníctve žalovaného za pozemky žalobcov, ktoré mali byť predmetom zámeny, resp.
ponúkané pozemky boli nevyhovujúce a nezodpovedali trhovej hodnote pozemkov žalobcov, žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresovali žalovanému list označený ako „Predžalobná
výzva zo dňa 6.3.2019“ v ktorom právny zástupca žalobcov opakovane upozornil žalovaného, že
užíva pozemky žalobcov bez právneho dôvodu a žalovaného súčasne vyzval, aby predmetné pozemky

vypratal. Okrem uvedeného právny zástupca žalobcov upozornil žalovaného, že žalobcovia majú z
dôvodu užívania ich pozemkov bez právneho dôvodu právo na súdnu ochranu a taktiež na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Na predmetnú výzva právneho zástupcu žalobcov reagovala právna
zástupkyňa žalovaného prostredníctvom emailu, v ktorom právneho zástupcu žalobcov okrem iného
informovala, že žalovaný nemieni žalobcom vydať ich vyššieuvedené pozemky.

3.V odôvodnení podanej žaloby žalobcovia v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že v súvislosti s užívaním ich
pozemkov zo strany žalovaného bez právneho dôvodu im vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V tejto súvislosti si žalobcovia v 1. a 2. rade za účelom stanovenia výšky bezdôvodného
obohatenia zabezpečili vypracovanie znaleckého posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku na

určenievýškybezdôvodnéhoobohateniazaslaližalovanémuprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
list označený ako „Predžalobná výzva“ zo dňa 12.8.2019, v ktorom žalovaného vyzvali na úhradu sumy
vo výške 10.306,13 eur, pozostávajúci z nároku žalobcu v 1. rade z titulu bezdôvodného obohatenia vo
výške 7065,93 eur a z nároku žalobcu v 2. rade z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.712,72 eura tiež z nárokov oboch žalobcov na trovy právneho zastúpenia. Keďže žalovaný ich nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenie dobrovoľne neuspokojil, boli nútení domáhať sa svojho práva podaním
žaloby na súde. V predmetnom konaní sa pritom obaja žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného

obohatenia za užívanie svojich pozemkov zo strany žalovaného v katastrálnom území G. bez právneho
dôvodu za obdobie dvoch rokov spätne, t.j. od 28.8.2017 do 28.8.2019.

4.Na základe podanej žaloby žalobcov Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 17.10.2019 pod
č.k. 7C/33/2019-90 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní od doručenia

platobného rozkazu zaplatil žalovanému v 1. rade sumu 7.065,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 7.065,93 eur od 28.8.2019 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade aby zaplatil
sumu 2.712,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.712,72 eur od 28.8.2019
do zaplatenia a aby súčasne žalobcom nahradil trovy konania vo výške 586,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.514,49 eur, a to právnemu zástupcovi žalobcov, alebo aby v tej istej lehote podal
odpor na súde, ktorý vydal platobný rozkaz.

5.V zákonnej 15-dňovej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 17.10.2019 č.k. 7C/33/2019-90 odpor zo dňa 30.10.2019, v ktorom uviedol, že za
účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody so žalobcami s nimi dva roky viedol intenzívne rokovania, o
čom svedčí nielen vzájomná korešpondencia, ale aj zápisy z rokovaní, ohliadky na mieste samom,

keď žalobcom ponúkal náhradné pozemky v troch lokalitách a z toho vyplývajúce tri alternatívy
riešenia. Vecou sa zoberalo aj predstavenstvo družstva a hospodárske vedenie žalovaného, ktorý vždy
reagoval na výzvy žalobcov a aj po podaní samotnej žaloby žalovaný inicioval vzájomné rokovanie
dňa 14.10.2019. Podľa tvrdenia žalovaného žalobcovia napriek tomu, že im bolo vysvetľované, že
nie je v možnostiach žalovaného v zmysle ich požiadaviek uspokojiť ich uplatnené nároky, trvali na

vydaní svojich pozemkov, odmietali nájom, ktorý im žalovaný ponúkal ako jednu z možných alternatív
a taktiež odmietli aj akékoľvek iné alternatívne riešenia formou poskytnutia inej pôdy na základe
zámennej zmluvy, resp. odmietali ponuky žalovaného na odkúpenie ich pozemkov. Žalovaný uviedol, že
žalobcoviaopierajúsvojuplatnenýnárokoZnaleckýposudokznalcaIng.Bachratéhosodôvodnením,že
takýmto spôsobom znalec ustálil ocenenie všeobecnej hodnoty pozemkov a urobil rekapituláciu nájmu

predmetnýchpozemkovzaobdobierokov2017,2018a2019aždovypracovaniasamotnéhoznaleckého
posudku.Stakýmtopostupomžalobcovsažalovanýnestotožnil,nakoľkopodľajehotvrdeniajevrozpore
s ostatnou platnou právnou úpravou. Podľa žalovaného bol Znalecký posudok Ing. Adriana Bachratého
vyhotovený nesprávnou metodikou, keďže znalec oceňoval nehnuteľnosti žalobcov v zmysle Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z.z., pričom znalcovi unikla skutočnosť, že v danom prípade

sa jedná o poľnohospodársku pôdu v užívaní poľnohospodárskej organizácie, ktorá sa nachádza v
areáli poľnohospodárskeho družstva, t.j. žalovaného v k. ú. G.. Podľa žalovaného pre ocenenie týchto
pozemkovniejemožnénavecaplikovaťpredpisy,naktorésaznalecodvolávalazktorýchprivyhotovení
svojho znaleckého posudku vychádzal. Podľa žalovaného v danom prípade preto znalecký posudok
je irelevantný a nepoužiteľný pre daný prípad. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné vychádzať

zo zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 1 zákona č. 504/2003 Z.z., teda, že žalobcovia v 1. a 2. rade vlastnia pôdu, ktorá sa
spravuje uvedeným režimom, a teda majú nárok na nájomné len za použitia § 10 ods. 1 a 2 uvedeného
zákona. Žalovaný žalobcom ponúkal v rámci mimosúdnych rokovaní nájomné v zmysle uvedených

zákonných ustanovení, čo však žalobcovia neprijali. Podľa žalovaného teda žalobcom prináleží z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia len suma určená ako dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v
danom katastrálnom území, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy. Podľa žalovaného týmto spôsobom má štát v úmysle chrániť poľnohospodársku výrobu, keďže
v opačnom prípade by sa poľnohospodárske družstvá stali nespôsobilé vykonávať poľnohospodársku

činnosť a tento proces by bol likvidačný. Žalovaný ďalej uviedol, že pozemky žalobcov, ktoré sú
predmetom tohto konania, sa nachádzajú v areáli poľnohospodárskeho družstva, sú využívané na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku, a preto nie je možné ich
vyčleniť vlastníkom, t.j. žalobcom.

6.Žalobcovia v v1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.1.2020 k podanému odporu
žalovaného uviedli, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil nimi uvádzanú skutočnosť, že
pozemky žalobcov, ktoré sú predmetom konania, v rozhodnom období v celom ich rozsahu užíval a aj
naďalej užíva bez právneho dôvodu a že v prejednávanom spore je medzi sporovými stranami spornávýhradne otázka výšky bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že zákona č.
504/2003 Z.z. je v predmetnej veci neaplikovateľný, keďže tento zákon sa vzťahu výhradne k nájmu
pozemkov, slúžiacich na poľnohospodárske účely, pričom ich pozemky žalovaný na uvedený účel

nevyužíva. Pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, sú sčasti zastavané stavbami žalovaného a v
ostatnej časti sú žalovaným znehodnotené pre prípadnú ďalšiu poľnohospodársku produkciu. Naopak
žalovaný tieto pozemky využíva výhradne na svoje podnikateľské účely, napríklad tým spôsobom,
že na základe uzatvorených nájomných zmlúv sú využívané tretími subjektami, najmä na parkovanie
nákladných motorových vozidiel. Z uvedeného dôvodu nimi oslovený znalec Ing. Adrián Bachratý

musel pri vyhotovovaní znaleckého posudku na zistenie všeobecnej ceny nájmu vychádzať výhradne
z Vyhlášky č. 492/2004 Z.z.

7.Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 12.1.2022 č.k. 7C/33/2019-243 vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 22,76 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 22,76 eur od 28.8.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo

výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 8,15 eur spolu s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 8,15 eur od 28.8.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšku súd žalobu žalobcov v 1. a 2 rade zamietol. Vo výroku IV. žalovanému
súd priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení
uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného k

povinnosti zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7.065,93 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od
28.8.2019 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 2.712,72 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne od 28.8.2019 do zaplatenia a aby bol žalovaný zaviazaný tiež k povinnosti nahradiť žalobcom
trovy konania v rozsahu 100%. Na základe podanej žaloby žalobcov Okresný súd Považská Bystrica
vydal dňa 17.10.2019 pod č.k. 7C/33/2019-90 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby

do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalovanému v 1. rade sumu 7.065,93 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.065,93 eur od 28.8.2019 do zaplatenia a žalobcovi
v 2. rade aby zaplatil sumu 2.712,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2.712,72 eur od 28.8.2019 do zaplatenia a aby súčasne žalobcom nahradil trovy konania vo výške
586,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.514,49 eur, a to právnemu zástupcovi žalobcov,

alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý vydal platobný rozkaz. V zákonnej 15-dňovej
lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.10.2019
č. k. 7C/33/2019-90, odpor. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca v 1. rade je na LV č. XXX
k. ú. G. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele X/X pozemkov parc. č. H. A. XXX -
orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX -

orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/
XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parc.
č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/“).
Žalobca v 2. rade je na LV č. XXXX k. ú. G. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele
X/X pozemkov parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. H. A. XXX/X - orná pôda o

výmereXXXm2(ďalejajako„nehnuteľnostivovlastníctvežalobcu1/“).Vzmyslegeodetickéhoprotokolu
autorizovaného geodeta a kartografa I. C. K. zo dňa 1.6.2020, zameraného na zameranie skutkového
stavu a prešetrenie právneho stavu v areáli PD Mestečko v Dohňanoch ohľadne parciel k. ú. G. H. A.
XXX-XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX,XXX/X a Dodatku č. 1 k tomuto geodetickému protokolu zo dňa
22.2.2021, sú parcely nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov1/ a 2/ zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX

k. ú. G., užívané žalovaným v celej ich výmere, a to sčasti v rámci oploteného areálu hospodárskeho
dvora v Dohňanoch, kde sú sčasti zastavané stavbami, určenými na uskladnenie poľnohospodárskych
produktov, určenými ako skladové a opravárenské dielne poľnohospodárskej techniky, určené ako
sklady priemyselných hnojív, využívané ako slamové veže a určené tiež na uskladnenie pozberovej linky
a výrobne kŕmnych zmesí. Zvyšná časť parciel žalobcov, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX k.

ú. G. sa nachádza mimo areálu hospodárskeho dvora v Dohňanoch a žalovaným je využívaná na obsev
poľnohospodárskych plodín. Obec Dohňany na žiadosť žalovaného vo svojom písomnom stanovisku
zo dňa 11.3.2020 na žiadosť žalovaného potvrdila, že bývalé Jednotné roľnícke družstvo v Dohňanoch
vzniklo dňa 14.8.1949 a svoju činnosť ako JRD III. typu začalo dňa 1.1.1951. Z uvedeného potvrdenia
ObceDohňanyďalejvyplývalo,ženahospodárskomdvoreDohňanybolaprevažnáčasťstavieb,vrátane

ich príslušenstva vybudovaná pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Dňa 17.7.2020 súd vykonal
namiestesamomvareáližalovanéhonahospodárskomdvorevDohňanochobhliadku,ovýsledkuktorej
bola spísaná zápisnica, z obsahu ktorej vyplýva, že časti parciel žalobcov, ktoré sú predmetom tohtokonania, sú zastavané stavbami žalovaného, ktoré slúžia ako garáže na uskladnenie poľnohospodárskej
techniky, poľnohospodárskych plodín a umelých hnojím. Ďalej v týchto stavbách sa nachádzajú linky
na sušenie obilia, šrotovníky na obilie a ďalej kovové silá určené na uskladnenie pošrotovaného obilia.

Ďalej súd zistil v rámci vykonanej obhliadky, že na posudzovaných parcelách žalobcov sa nachádzajú 50
metrov vysoké plechové veže, slúžiace na uskladnenie podstielkovej slamy, technologické zariadenie,
slúžiace na plnenie týchto veží, ďalej že na týchto parcelách sa nachádza hydrant vody, slúžiaci
aj na protipožiarne účely. Ostatné časti parciel žalobcov, ktoré sa nachádzajú v rámci oploteného
hospodárskeho dvora v Dohňanoch sú spevnené betónovými panelmi, ktoré slúžia ako manipulačné

plochy pre poľnohospodársku techniku a tiež sú sčasti využívané na uskladnenie trávnatej senáže
v cca 60 metrov dlhom plastovom vaku. V rámci vykonanej obhliadky súd tiež zistil, že časť parciel
žalobcov sa nachádza mimo oploteného areálu hospodárskeho dvora v Dohňanoch a táto časť parciel
žalobcov je žalovaným využívaná na obsev poľnohospodárskych plodín. Na vyžiadanie súdu Okresný
úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 20.1.2021
súdu oznámil, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych

pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov je obvyklá
výška nájmu za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v k. ú. G. za rok 2018 15,92 eur a za rok 2019
16,06 eur. Zároveň v uvedenej správe bolo oznámené, že Ministerstvo pôdohospodárstva neviedlo
evidenciu obvyklej výšky nájmu v roku 2017. Právne vec súd posúdil podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 1 ods. 3, § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o

nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že z pozemkov, ktorých sú
žalobcovia 1/ a 2/ výlučnými vlastníkmi, žalovaný bez uzatvorenia nájomnej zmluvy, resp. inej obdobnej
zmluvy, užíva ich nehnuteľnosti. Podľa súdu, užívanie týchto nehnuteľností zo strany žalovaného trvalo
aj v rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019. Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením

Geodetického protokolu a jeho Dodatku č. 1, ktorý na objednávku žalovaného vyhotovil autorizovaný
geodet a kartograf I. C. K. ohľadne zamerania skutkového stavu a prešetrenia právneho stavu v areáli
žalovaného v hospodárskom dvore Dohňany ohľadne parciel H. A. XXX-XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX,XXX/X k. ú. G., ale tiež vykonanou obhliadkou na mieste samom zo strany súdu mal súd za
preukázané, že časť pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré vlastnícky patria žalobcom,

žalovaný užíva v rámci svojho areálu hospodárskeho dvora v Dohňanoch a tieto sú zastavané stavbami,
ktoré žalovaný vybudoval do 24.6.1991 a ktoré slúžia na poľnohospodárske účely. Ďalej mal súd za
preukázané, že žalovaný užíval v rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019 pozemky žalobcov,
zapísané na LV č. XXX a na LV č. XXXX k. ú. G. bez právneho dôvodu tak, že mu vzniká bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcov v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o

povinnosť žalovaného vydať žalobcov bezdôvodné obohatenie, vychádzal súd z ustanovenia § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia nepopieral.
Súd vychádzajúc zo zistenia, že parcela č. H. A. XXX v celej svojej výmere XXX m2 ako aj časti parc. č.
H. A. XXX o výmere XXX m2, č. H. A. XXXX o výmere XXX m2, č. H. A. XXX o výmere XXX m2 a č. H. A.
XXX o výmere XX m2 sa nachádzajú mimo areálu hospodárskeho dvora žalovaného v Dohňanoch a sú

žalovaným využívané ako poľnohospodárska pôda na obsev a pestovanie poľnohospodárskych plodín,
tieto pozemky žalovaný, resp. ich časti súd považoval za pozemky využívané na poľnohospodárske
účely v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 504/2003 Z.z. Ostatné pozemky žalobcov,
využívané žalovaným v rámci hospodárskeho dvora v Dohňanoch, a to parc. č. H. A. XXX/XXX o výmere
XXX m2, parc. č. H. A. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX o výmere XXXX m2, parc. č. H.

A. XXX/XXX o výmere XXX m2, časť parc. č. H. A. XXX o výmere XXX m2, časť parc. č. H. A. XXX o
výmere XXX m2, časť parc. č. H. A. XXX o výmere XXX m2 a časť parc. č. H. A. XXX o výmere XX
m2, na ktorých má žalovaný postavené stavby, slúžiace na poľnohospodárske účely, pričom tieto stavby
boli vybudované do 24.6.1991. Súd tieto pozemky žalobcov, resp. ich časti, považoval za pozemky
zastavané stavbami, slúžiacimi na poľnohospodárske účely v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm.

b) zákona č. 504/2003 Z.z. Podľa súdu nebolo možné pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzať z Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., a teda zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo,
odhad hodnoty nehnuteľností I. L. J. č. 76/2019, ktorý si žalobcovia pred podaním žaloby dali vyhotoviť
a zo záveru ktorého vyplýva, že výška nájmu pozemkov za obdobie rokov 2017, 2018 a 2019 do
vypracovania znaleckého posudku, t.j. do 12.8.2019, predstavuje sumu 0,973 eur/rok/m2. Vychádzajúc

zo zákona č. 504/2003 Z.z. pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v
rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019, si súd v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 vyžiadal od
Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor údaje o obvyklej výške nájomného za
užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku, a to za jeden hektár poľnohospodárskejpôdy ku dňu 30.6.2017, ku dňu 30.6.2018 a ku dňu 30.6.2019. Okresný úrad Považská Bystrica,
pozemkový a lesný odbor v písomnej správe zo dňa 20.1.2021 súdu oznámil, že obvyklá výška nájmu
za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v k. ú. G. podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. za rok

2018 predstavovala sumu 15,92 eur a za rok 2019 16,06 eur. Zároveň bolo súdu v uvedenej správe
oznámené, že Ministerstvo pôdohospodárstva neviedlo evidenciu obvyklej výšky nájmu za rok 2017. V
tejto súvislosti treba uviesť, že v rámci rozhodného obdobia od 28.8.2017 do 31.12.2017 súd znalecké
dokazovanie na vyčíslenie výšky obvyklej ceny nájmu za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v záujme
hospodárnosti konania nevykonal, keďže cena znaleckého posudku by s určitosťou ďaleko prevýšila

obvyklú cenu nájmu za užívanie pozemkov žalobcov, a preto súd obvyklú cenu nájmu za jeden hektár
poľnohospodárskej pôdy za rok 2017 prevzal z roku 2018, t.j. vo výške 15,92 eur. Vychádzajúc potom z
ustanovení § 1 ods. 3, § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. a z výmer pozemkov žalobcov, ktoré žalovaný
užíva ako pozemky na poľnohospodárske účely podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 504/2003 Z. z.,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalovaného zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 22,76 eur a žalobcovi v 2. rade sumu 8,15 eur v zmysle ustanovenia §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov s
5% úrokom z omeškania ročne od uplatnenia nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j.
od 28.8.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšku súd žalobu
žalobcov zamietol. Žalovaný v rozhodnom období do konca roku 2019 prenajímal v jednej zo svojich
stavieb, postavenej na pozemku, ktorá je predmetom tohto konania v rámci areálu hospodárskeho dvora

v Dohňanoch dve garáže, ktorých celkový rozmer na obhliadke vykonanej súdom na mieste samom,
bol zistený v miere 11,40 m x 9,60 m. Nájomcom týchto dvoch garáží bola spoločnosť M., K. so sídlom
K. XXXX/X, D., ktorá ich využívala na servis a opravy svojich nákladných motorových vozidiel. Podľa
súdu nebolo možné vyvodiť, že by pozemky žalobcov, ktoré sú predmetom tohto konania, bolo možné
hodnotiť inak, ako pozemky určené na poľnohospodárske účely v zmysle citovaného ustanovenia § 1

ods. 2 písm. a), b) zákona č. 504/2003Z.z. Žalobcovia boli v konaní vzhľadom na uplatnenú výšku svojho
nároku úspešní len v nepatrnej časti s tým, že súd ich žalobu v prevažnej časti zamietol. Preto súd v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8.Na základe odvolania, podaného žalobcami proti horeuvedenému prvostupňovému rozsudku Krajský
súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28.2.2023 č.k. 6Co/38/2022-304 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietajúcom výroku III. a vo výroku IV. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že pokiaľ ide o námietku

žalobcov 1/, 2/ o aplikácii § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., z ktorého súd prvej inštancie vychádzal
pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, je potrebné uviesť, že zákonom č. 291/2017 Z. z. účinným
od 01.05.2018 došlo k zmene pôvodného ustanovenia § 1 zákona č. 504/2003 Z. z. tak, že v § 1 ods. 2
písm. b) za pozemok na poľnohospodárske účely tento zákon považoval jednak pozemok evidovaný v
katastrinehnuteľnostívregistri„C“akozastavanáplochaanádvorie,slúžiacinapoľnohospodárskeúčely

alebo aj pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Teda z pôvodného znenia
§ 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinnom do 30.04.2018 došlo k vypusteniu toho, že za pozemok, ktorý
je poľnohospodárskou pôdou pre účely tohto zákona možno považovať pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku. Požiadavka na to, že ako pozemok na poľnohospodárske účely v

prípade pozemku zastavaného stavbou bolo možné považovať len pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, bola preto zrušená a pozemkom na poľnohospodárke účely
je od účinnosti zákona č. 291/2017 Z. z. aj pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske
účely (t. j. bez toho, aby išlo o stavbu do 24. júna 1991). Pokiaľ v ustanovení § 10 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z. z. účinnom od 01.05.2018 je v druhej vete uvedené, že obdobne sa určí výška odplaty za

užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely, tak toto ustanovenie
nie je možné vykladať tak, že v prípade nároku na bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo užívaním
pozemku bez nájomnej zmluvy, je možné určiť jeho výšku ako nájomné len za užívanie pozemkov
postavených do 24. júna 1991. Uvedené ustanovenie má umožniť určenie výšky nájomného aj za

obdobie do 24. júna 1991 a pre takéto stavby do tohto dátumu postavené, keďže dňom 24. júna 1991
došlo k zrušeniu práva družstevného užívania zákonom č. 229/1991 Zb., a teda dovtedy k takýmto
pozemkom neexistovali žiadne nájomné vzťahy založené nájomnou zmluvou, čo zodpovedá slovnému
spojeniu „bez nájomnej zmluvy“ v uvedenom ustanovení bez toho, aby nebolo možné určiť výškunájomného za užívanie takýchto stavieb do tohto obdobia. Pokiaľ však ide o bezdôvodného obohatenie,
toto nie je viazané na zmluvný vzťah nájomného, ale na to, že k užívaniu došlo bez právneho dôvodu, a
preto pokiaľ túto možnosť zákon inak neobmedzuje, možno jej výšku určiť peňažnou čiastkou, ktorú by

obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci
aj pokiaľ takéto užívanie bez právneho dôvodu spočívalo v užívaní pozemku zastavaného stavbou na
poľnohospodárske účely po 24. júni 1991.

9.Odvolací súd ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcovia uplatňovali svoj nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov zo strany žalovaného v katastrálnom území G.
bez právneho dôvodu za obdobie dvoch rokov spätne, t. j. od 28.8.2017 do 28.8.2019. Pre všetky tieto
obdobia platí, že na posúdenie aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z. je potrebné skúmať, či pozemky
vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ boli žalovaným užívané na poľnohospodárske účely. Predpokladom
aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z., ako správne uvádzali v odvolaní aj žalobcovia, je aj posúdenie
využívania sporného pozemku žalovaným na poľnohospodárske účely. Okrem posúdenia účelu užívania

pozemkov, ako bolo uvedené vyššie, pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľnosti žalobcov žalovaným za obdobie od účinnosti zákona č. 291/2017 Z. z., t. j.
od 01.05.2018, nebolo podmienkou posúdenia zastavaných pozemkov žalobcov, či išlo o pozemky na
poľnohospodárske účely v zmysle tohto zákona aj to, do akého obdobia boli stavby na pozemkoch
slúžiace na poľnohospodárske účely postavené. Čo sa týka nároku žalobcov za obdobie od 28.08.2017

do 30.04.2018, je potrebné uviesť, že zákon č. 504/2003 Z. z. definoval pozemok na účely tohto zákona
ako pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991.

10.Podľa názoru odvolacieho súdu ak teda súd prvej inštancie aplikoval na obdobie od 28.08.2017 do
30.04.2018 zákon č. 504/2003 Z. z. účinným od 01.05.2018, ako vyplývalo z napadnutého rozsudku

súduprvejinštancie,išloonesprávneprávneposúdenievecisúdomprvejinštanciezakladajúceodvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý uplatňovali v odvolacom konaní aj žalobcovia. Totižto
na posúdenie toho, či možno pri určení výšky bezdôvodného obohatenia pre obdobie od 28.08.2017
do 30.04.2018 aplikovať zákon č. 504/2003 Z. z. a nie napríklad určenie jej výšky podľa všeobecnej
hodnoty majetku v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. a podľa žalobcami

predloženéhoznaleckéhoposudkuIng.AdrianaBachratého,bolonevyhnutnéposúdiťvšetkypodmienky
aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z., ktoré tento stanovil pre pozemky žalobcov účinnom v tomto období,
t. j. predovšetkým účel ich užívania, či boli tieto užívané na poľnohospodárske účely a pre obdobie pred
01.05.2018 pre zastavané pozemky aj to, či išlo o stavby postavené do 24. júna 1991 (keď po 01.05.2018
táto podmienka odpadla).

11.Odvolací súd ďalej poukázal na to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval § 1 ods. 3 zákona
č. 504/2003 Z. z. v platnom znení o určení obvyklej výšky nájomného aj pre obdobie od 28.08.2017 do
30.04.2018, t. j. v čase, kedy také ustanovenie zákon č. 504/2003 Z. z. neobsahoval tak, že vztiahol
obvyklúvýškunájomnéhoprerok2018ajnauvedenéobdobie,bolnesprávny.ZtohtodôvoduajOkresný

úrad Považská Bystrica súdu oznámil, že Ministerstvo pôdohospodárstva neviedlo evidenciu obvyklej
výškynájmuzarok2017,keďtátopovinnosťimvyplývalaažodúčinnostizákonač.291/2017Z.z. Pokiaľ
by teda súd vzhľadom na výsledky dokazovania dospel k záveru o aplikácii tohto zákona, mal pri určení
výšky nájomného vychádzať z vtedy účinného § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., pričom pre toto
obdobie bolo podmienkou jej aplikácie dôsledné zistenie toho, či ide o užívanie pozemku zastavaného

stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. Odvolací súd ako dôvodnú v tomto smere tiež
vzhliadol námietku žalobcov o tom, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal tým, či ide o stavby
postavené do 24. júna 1991, keď vo svojom rozhodnutí neodôvodnil , o ktoré konkrétne stavby ide a kedy
boli tieto stavby postavené, keď v tomto smere len konštatoval, že z potvrdenia Obce Dohňany vyplýva,
že na hospodárskom dvore Dohňany bola prevažná časť stavieb, vrátane ich príslušenstva vybudovaná

pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb.

12.V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie okrem nesprávnej aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z. zaťažené aj vadou
nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keď z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd posúdil vyššie

uvedené podmienky aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z. spočívajúce jednak v posúdení účelu využívania
stavieb postavených na pozemkoch žalobcov a toho, kedy boli tieto stavby na pozemkoch postavené
(čomu mohlo predchádzať len zistenie a odôvodnenie toho, o aké konkrétne stavby na pozemkoch
ide), pričom len za takýchto podmienok mohol súd dospieť k záveru o tom, že pre posúdenie výškybezdôvodného obohatenie nie je možné vychádzať zo všeobecnej hodnoty majetku podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. a predloženého znaleckého posudku. V ďalšom konaní
prikázal odvolací súd prvostupňovému súdu posúdiť, či na určenie výšky bezdôvodného obohatenia za

užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcov žalovaným možno, vzhľadom na vyššie uvedené závery
odvolacieho súdu, je možné aplikovať zákon č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinných
pre rozhodné obdobie, a to posúdením podmienok, ktoré tento zákon stanovoval, v zmysle bodov 20. a
nasl. odôvodnenia aj s prihliadnutím na vyhodnotenie, či žalovaný vybudoval stavby, ktoré sú postavené
na častiach dotknutých pozemkov žalobcov do 24.06.1991, v ktorom si žalobcovia nárok uplatnili,

resp. či je nevyhnutné vychádzať z výšky nájomného podľa určenej všeobecnej hodnoty majetku z
predloženého znaleckého posudku tak, ako to namietali žalobcovia.

13.Súd doplnil dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, svedkov F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., D. M. XXXX/XX, I. N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. XXXX/XX, oboznámením Rozhodnutia
bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 11.12.1980 č. ÚP-1941/1980-327.3-

A/2 o povolení stavby 2ks slamové veže na hospodárskom dvore JRD Mestečko v Dohňanoch,
Kolaudačného rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa
18.3.1982 č. ÚP-1909,1910/81-327.3-A/2. na stavbu slamové veže na hospodárskom dvore JRD
Mestečko v Dohňanoch (stavba súp. č. 665), Rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru
Považská Bystrica zo dňa 20.5.1977 č. 1150/1977-327.3-A/2 o povolení stavby – pozberovej linky na

hospodárskom dvore JRD Mestečko v Dohňanoch, Kolaudačného rozhodnutia bývalého Okresného
národného výboru Považská Bystrica zo dňa 16.1.1980 č. ÚP-18/1980-327.3-A/2 na stavbu pozberovej
linky v hospodárskom dvore JRD Mestečko v Dohňanoch (stavba súp. č. 666), Rozhodnutia bývalého
Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zo dňa 11.10.1972 č. 2672/1972-203-2-A/10
o povolení stavby kôlne na stroje v areáli hospodárskeho dvora JRD Mestečko v Dohňanoch (stavba

súp. č. XXX), Rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 2.9.1982
č. ÚP-1132/82-327.3-A/20 o povolení stavby hangárový sklad krmív v areáli hospodárskeho dvora JRD
Mestečko v Dohňanoch, Rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa
31.10.1984 č. ÚP-1249/84-327-3-A/2 o kolaudácii stavby hangárový sklad krmív v areáli hospodárskeho
dvora JRD Mestečko v Dohňanoch (stavba súp. č. XXX), Rozhodnutia bývalého Okresného národného

výboru Považská Bystrica zo dňa 24.6.1982 č. OPLVH 1314/7982-400D o kolaudácii stavby aknaglóbus
s objemom 100 m3 v areáli hospodárskeho dvora JRD Mestečko v Dohňanoch, Rozhodnutia bývalého
Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 22.10.1962 č. 2569/1962 o povolení výstavby
ciest po hospodárskom dvore JRD Mestečko v Dohňanoch a zistil nasledovné:

14. Žalobca v 1. rade je na LV č. XXX k. ú. G. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele
X/X pozemkov parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o
výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o
výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/XXX - orná
pôda o výmere XXX m2 a parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2.

15.Žalobca v 2. rade je na LV č. XXXX k. ú. G. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele
X/X pozemkov parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. H. A. XXX/X - orná pôda
o výmere XXX m2.

16. 10.Žalovaný je na LV č. XXXX k. ú. G. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele
X/X stavby garáž so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. H. B. XXXX/X, ku ktorej nie je založený list
vlastníctva a ktorá stavba je sčasti postavená na parc. č. H. A. XXX/XXX, sčasti na parc. č. H. A. XXX a
sčasti na parc. č. H. A. XXX/X. Ďalej na LV č. XXXX k. ú. G. je žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník
stavby garáž súp. č. XXX, postavenej na parc. č. H. B. XXXX/XX, ku ktorej nie je založený list vlastníctva

a ktorá stavba je postavená na časti parc. č. H. A. XXX/XXX, stavby skladu so súp. č. XXX, postavenej
na parc. č. H. B. XXXX/XX, ku ktorej nie je založený list vlastníctva a ktorá je sčasti postavená na parc.
č. H. A. XXX, stavby skladu so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. H. B. XXXX/XX, ku ktorej nie je
založený list vlastníctva a ktorá stavba je postavená na časti parc. č. H. A. XXX a časti parc. č. H. A.
XXX/X, stavby skladu so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. H. XXXX/XX, ku ktorej nie je založený list

vlastníctva a ktorá stavba je sčasti postavená na parc. č. H. A. XXX/XXX L. E. H. A. XXX, stavby skladu
so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. H. B. XXXX/XX, ku ktorej nie je založený list vlastníctva a ktorá
stavba je sčasti postavená na parc. č. H. A. XXX/X.17.V zmysle geodetického protokolu autorizovaného geodeta a kartografa I. C. K. zo dňa 1.6.2020,
zameraného na zameranie skutkového stavu a prešetrenie právneho stavu v areáli PD Mestečko v
Dohňanoch ohľadne parciel k. ú. G. H. A. XXX-XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX,XXX/X a Dodatku č. 1

k tomuto geodetickému protokolu zo dňa 22.2.2021, sú parcely žalobcov v 1. a 2. rade zapísané na LV
č. XXX a LV č. XXXX k. ú. G., užívané žalovaným v celej ich výmere, a to sčasti v rámci oploteného
areálu hospodárskeho dvora v Dohňanoch, kde sú sčasti zastavané stavbami, určenými na uskladnenie
poľnohospodárskych produktov, určenými ako skladové a opravárenské dielne poľnohospodárskej
techniky, určené ako sklady priemyselných hnojív, využívané ako slamové veže a určené tiež na

uskladnenie pozberovej linky a výrobne kŕmnych zmesí. Zvyšná časť parciel žalobcov, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX a LV č. XXXX k. ú. G. sa nachádza mimo areálu hospodárskeho dvora v G. a žalovaným je
využívaná na obsev poľnohospodárskych plodín. Parcela č. H. A. XXX je v celej svojej výmere XXX m2
žalovaným využívaná mimo areálu hospodárskeho dvora v G. na obsev poľnohospodárskych plodín.
Parc. č. H. A. XXX je mimo hospodárskeho dvora v G. na obsev poľnohospodárskych plodín žalovaným
využívaná o výmere XXX m2 a jej časť o výmere XX m2 je využívaná v rámci hospodárskeho dvora

v Dohňanoch. Parc. č. H. A. XXX je žalovaným využívaná mimo hospodárskeho dvora v Dohňanoch
na obsev poľnohospodárskych plodín o výmere XXX m2 a jej časť o výmere XXX m2 žalovaný
využíva v rámci hospodárskeho dvora v Dohňanoch. Parc. č. H. A. XXX je žalovaným využívaná
mimo hospodárskeho dvora v Dohňanoch na obsev poľnohospodárskych plodín o výmere XXX m2
a časť o výmere XXX m2 žalovaný využíva v rámci hospodárskeho dvora v Dohňanoch. Parc. č. H.

A. XXX je žalovaným v časti o výmere XX m2 využívaná na obsev poľnohospodárskych plodín mimo
hospodárskeho dvora v G. a časť o výmere XXX m2 žalovaný využíva v rámci hospodárskeho dvora v
Dohňanoch. D. E. H. A. XXX/XXX, E. H. A. XXX, č. H. A. XXX/X L. E. H. A. XXX/XXX žalovaný využíva
výlučne v rámci hospodárskeho dvora v Dohňanoch.

18. Obec Dohňany na žiadosť žalovaného vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.3.2020 na žiadosť
žalovaného potvrdila, že bývalé Jednotné roľnícke družstvo v Dohňanoch vzniklo dňa 14.8.1949 a svoju
činnosť ako JRD III. typu začalo dňa 1.1.1951. Z uvedeného potvrdenia ďalej vyplýva, že celý areál
PD Mestečko hospodársky dvor Dohňany je oplotený, pričom na tomto hospodárskom dvore sa od
roku 1951 dobudovali stavby: v roku 1960 - kôlňa, v roku 1961 - kravín, v roku 1963 - VN a NN sieť

pre JRD, v roku 1982 - hangárový sklad krmiva, v roku 1983 - mechanizovaný sklad sena, v roku
1986 - sociálno-prevádzková budova, v roku 1987 - poľná cesta, v roku 1988 - kravín ORAVAN a v
roku 1989 - kravín. Súčasťou oploteného areálu PD Mestečko, hospodársky dvor Dohňany sú aj parc.
č. H. A. XXX,XXX, XXX,XXX, XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX L. XXX/X. Na časti týchto pozemkov
sa nachádzajú stavby, ktoré slúžia pre poľnohospodárske účely na zabezpečovanie živočíšnej výroby,

chovu a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Na parc. č. H. A. XXX sa nachádza časť stavby
súp. č. XXX garáže, časť stavby súp. č. XXX sklad. Na parc. č. H. A. XXX/XXX sa nachádza časť
stavby súp. č. XXX garáže, časť stavby súp. č. XXX sklad. Na parc. č. H. A. XXX/XXX sa nachádza časť
stavby súp. č. XXX garáže, časť stavby súp. č. XXX sklad, časť stavby súp. č. XXX sklad. Na parc. č.
H. A. XXX sa nachádza časť stavby súp. č. XXX garáže, časť stavby súp. č. XXX sklad, časť stavby

súp. č. XXX sklad. Na parc. č. H. A. XXX/X sa nachádza časť stavby súp. č. XXX garáže, časť stavby
súp. č. XXX sklad, časť stavby súp. č. XXX sklad. Z uvedeného potvrdenia O. G. ďalej vyplýva, že na
hospodárskom dvore Dohňany bola prevažná časť stavieb, vrátane ich príslušenstva vybudovaná pred
účinnosťouzákonač.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov.

19.Dňa 17.7.2020 súd vykonal na mieste samom v areáli žalovaného na hospodárskom dvore v
Dohňanoch obhliadku, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica, z obsahu ktorej vyplýva, že časti
parciel žalobcov, ktoré sú predmetom tohto konania, sú zastavané stavbami žalovaného, ktoré slúžia
ako garáže na uskladnenie poľnohospodárskej techniky, poľnohospodárskych plodín a umelých hnojím.

Ďalej v týchto stavbách sa nachádzajú linky na sušenie obilia, šrotovníky na obilie a ďalej kovové
silá určené na uskladnenie pošrotovaného obilia. Ďalej súd zistil v rámci vykonanej obhliadky, že
na posudzovaných parcelách žalobcov sa nachádzajú 50 metrov vysoké plechové veže, slúžiace na
uskladnenie podstielkovej slamy, technologické zariadenie, slúžiace na plnenie týchto veží, ďalej že
na týchto parcelách sa nachádza hydrant vody, slúžiaci aj na protipožiarne účely. Ostatné časti parciel

žalobcov, ktoré sa nachádzajú v rámci oploteného hospodárskeho dvora v G. sú spevnené betónovými
panelmi, ktoré slúžia ako manipulačné plochy pre poľnohospodársku techniku a tiež sú sčasti využívané
na uskladnenie trávnatej senáže v cca 60 metrov dlhom plastovom vaku. V rámci vykonanej obhliadkysúd tiež zistil, že časť parciel žalobcov sa nachádza mimo oploteného areálu hospodárskeho dvora v G.
a táto časť parciel žalobcov je žalovaným využívaná na obsev poľnohospodárskych plodín.

20.Na obhliadke na mieste samom dňa 17.7.2020 súd vypočul ako svedkov P. K., Q. R., C. D. a P. E..
Svedok P. K. vo svojej výpovedi uviedol, že až do roku 2018 bol u žalovaného zamestnaný ako vodič
nákladného motorového vozidla, pričom si pamätá, že v dvoch z viacerých súdom obhliadaných garáží v
minulosti spoločnosť M., K. vykonávala opravu svojich nákladných motorových vozidiel. Ostatné garáže
žalovaný využíval na uskladnenie svojej poľnohospodárskej techniky, pričom garáže, ktoré súd obhliadal

vzhľadom na svoje rozmery nemôžu slúžiť pre účely parkovania kamiónov. Svedok Q. R. vo svojej
výpovedi uviedol, že v areáli hospodárskeho dvora žalovaného v Dohňanoch ako nájomca využíva jednu
z garáži, ktorá sa však nachádza v inej časti areálu mimo parciel žalobcov. Svedok uviedol, že v rokoch
2017 až 2018 žalovaný prenajímal spoločnosti M., K. jednu z garáží, ktorá je postavená na parcele
žalobcov, pričom spoločnosť M., K. v tejto garáži vykonávala opravy kamiónov. Tento nájom podľa
svedka bol ukončený začiatkom roku 2020. Svedok C. D. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho spoločnosť

C. I., K. v období od mesiaca december 2017 do mesiaca marec 2018 využívala ako nájomca priestory v
areáli hospodárskeho dvora žalovaného v Dohňanoch, nachádzajúce sa mimo parciel žalobcov. Svedok
uviedol, že v rokoch 2017 a 2018 spoločnosť M., K. využívala dve zo súdom obhliadaných garáží,
ktoré spoločnosť M., K. využívala na opravu nákladných motorových vozidiel. Svedok P. E. vo svojej
výpovedi uviedol, že je súrodencom oboch žalobcov a že nimi bol v minulosti splnomocnený na to,

aby so žalovaným rokoval o možnosti uzatvorenia nájomných zmlúv ohľadne pozemkov, ktoré žalovaný
využíva v rámci areálu hospodárskeho dvora v G.. Svedok uviedol, že v rámci rokovaní so žalovaným
videl, že dve z garáží, ktoré súd na obhliadke obhliadal, využíva spoločnosť M., K. ako dielňu na
opravu kamiónov, pričom pred týmito garážami na vybetónovanej spevnenej ploche bol umiestnený tiež
kontajner, slúžiaci na uskladnenie pneumatík. Svedok uviedol, že na spevnených betónových plochách

v rámci hospodárskeho dvora videl stávať tiež stavebné mechanizmy, ktoré pravdepodobne slúžili na
výstavbu kanalizácie v obci G.. Podľa svedka P. E. v rozhodnom období v rokoch 2017-2019 žalovaný
na pozemkoch žalobcov, ktoré sú predmetom konania, nevykonával žiadnu poľnohospodársku výrobu.

21.P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. H., P. XXXX/X podal v zastúpení svojich súrodencov A. B. a

C. E., t.j. žalobcov, na základe ich splnomocnenia trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu
porušovania povinností pri správe majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák., ktorého skutku sa malo
dopustiť predstavenstvo spoločnosti Poľnohospodárske družstvo Mestečko tým, že malo neoprávnene
prenajímať pozemky, ktoré sú vo vlastníctve jeho súrodencov iným subjektom, čím malo takýmto
spôsobom sa obohacovať na úkor vlastníkov týchto pozemkov a týmto malo podľa oznamovateľa

spôsobiť presne nezistenú škodu vo výške viac ako 266,- eur, pričom súčasťou tohto oznámenia
boli uvedené aj podozrenia z enviromentálnej trestnej činnosti, no toto podanie už bolo v riešení v
priestupkovomkonaníOOPZPúchovpodč.ORPZ-PB-OPP4-166/2018-Pakopodozreniezpriestupku
proti životnému prostrediu v zmysle § 45 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na základe tohto
trestného oznámenia poverený príslušník OO PZ Púchov uznesením zo dňa 30.5.2018, ČVS: ORP-314/

PU-PB-2018 vec podozrenia z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 197
ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietol s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo
postupu podľa § 197 ods. 2 Tr. por., keďže nezistil naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák. ani iného prečinu.

22.NavyžiadaniesúduOkresnýúradPovažskáBystrica,pozemkovýalesnýodborvosvojompísomnom
stanovisku zo dňa 20.1.2021 súdu oznámil, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov je obvyklá výška nájmu za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v k. ú. G. za rok
2018 15,92 eur a za rok 2019 16,06 eur. Zároveň v uvedenej správe bolo oznámené, že Ministerstvo

pôdohospodárstva neviedlo evidenciu obvyklej výšky nájmu v roku 2017.

23.Spoločnosť G., K. so sídlom P. - J. E. XXX súdu na vyžiadanie písomným podaním zo dňa 16.9.2021
oznámila, že hospodársky dvor žalobcu v Dohňanoch využíva na čerpanie pohonných hmôt. Spoločnosť
M., K. so sídlom K. XXXX, D. na vyžiadanie súdu písomným podaním zo dňa 22.10.2021 oznámila,

že hospodársky dvor žalovaného v Dohňanoch využívala v období od 1.1.2013 do roku 2019 vrátane,
predovšetkým na tankovanie pohonných hmôt a parkovanie vozidiel, pričom ich počet sa menil podľa
potreby v rozsahu 2 až 3 kusy nákladných motorových vozidiel. Zo strany uvedenej spoločnosti pre účely
parkovania bola využívaná najmä plocha pri administratívnej budove, v blízkosti čerpacej stanice. Zuvedenej správy ďalej vyplýva, že na servis a opravy motorových vozidiel boli zo strany tejto spoločnosti
využívané dve garáže v zadnej časti areálu.

24.Na pojednávaní dňa 5.12.2023 vypočutý svedok F. B. uviedol, že na bývalom JRD Mestečko, ktoré
sa neskôr premenovalo na PD Mestečko, pracoval od roku 1974 až do roku 2013. Od roku 1974 do roku
1983pracovalvpracovnejpozíciimechanizátoraaodroku1983aždoodchodudostarobnéhodôchodku
pracoval na pozícii predsedu JRD, neskôr predsedu PD Mestečko. Od roku 2021 až doposiaľ pôsobí ako
člen predstavenstva PD Mestečko. Svedok uviedol, že aj po svojom odchode do starobného dôchodku

navštevuje jednotlivé areály žalovaného, vrátane hospodárskeho dvora v Dohňanoch nepravidelne
v súvislosti s radami, ktoré odovzdáva súčasným zamestnancom. Svedkovi na pojednávaní pri jeho
výsluchu bola zo strany súdu na nahliadnutie predložená letecká snímka Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, ktorá sa nachádza na čl. 346 spisu, v súvislosti s čím svedok uviedol,
že sa jedná o leteckú snímku, na ktorej je zachytená časť hospodárskeho dvora PD Mestečko v obci G..
K budove súp. č. XXX svedok uviedol, že sa jedná o garáže, ktoré slúžili na uskladnenie a parkovanie

poľnohospodárskej technicky, pričom táto stavba bola postavená pred rokom 1974. K budove súp. č.
XXX svedok uviedol, že táto rovnako slúžila na parkovanie a uskladnenie poľnohospodárskej techniky,
vzhľadom na odstup času si však svedok nepamätal, či táto stavba bola postavená pred alebo po roku
1989. K budove súp. č. XXX svedok uviedol, že táto stavba slúžila ako garáž, resp. prístrešok pre
uskladnenie poľnohospodárskej techniky, avšak si nepamätal, či to bolo pred rokom 1989 alebo po

ňom. Pokiaľ ide o budovu súp. č. XXX, svedok uviedol, že táto stavba počas jeho pôsobenia na PD
Mestečko slúžila na uskladnenie obilia a hrachu, alebo umelých hnojív a bola postavená pred rokom
1974, než začal pracovať na JRD Mestečko. Pokiaľ ide o budovu súp. č. XXX, svedok uviedol, že sa
jedná o tzv. slamové veže, slúžiace na uskladnenie pozberanej a porezanej slamy, pričom táto stavba
bola postavená v roku 1977 alebo v roku 1978. Pokiaľ ide o budovu súp. č. XXX, svedok uviedol, že sa

jedná o tzv. pozberovú linku, ktorá slúžila na uskladnenie obilia, jeho čistenie, jeho sušenie a následné
spracovanie, teda pomletie, aby sa toto obilie dalo využiť ako krmivo pre zvieratá. Podľa svedka bola táto
stavba postavená v roku 1977 alebo 1978. Svedok F. B. v rámci svojej výpovede ďalej uviedol, že plochy
medzi jednotlivými stavbami boli spevnené buď betónovými panelmi alebo liatym betónom s tým, že tieto
spevnené plochy sa budovali koncom 70-tych rokov minulého storočia. Svedok tiež v rámci výpovede

uviedol, že časť parciel č. H. B. XXX, XXX L. XXX, ktoré sa nachádzajú mimo areálu hospodárskeho
dvora PD Mestečko v Dohňanoch, bola vždy využívaná na poľnohospodárske účely, teda na obsev
obilia alebo iných hospodárskych plodín. Svedok F. B. v rámci svojej výpovede tiež uviedol, že jednotlivé
stavby, nachádzajúce sa v rámci areálu hospodárskeho dvora PD Mestečko v Dohňanoch, sa počas
jeho pôsobenia ako aj po jeho odchode do dôchodku využívali výlučne na poľnohospodárske účely, teda

na účely, na ktoré boli postavené.

25.Na pojednávaní dňa 19.3.2024 vypočutý svedok I. N. J. vo svojej výpovedi uviedol, že na bývalom
JRD, neskôr PD Mestečko, pracoval v období od roku 1977 do roku 2015 v rôznych pracovných
pozíciách,keďzačalakostrediskovýagronóm,neskôrpracovalakoagromechanizátor,hlavnýkrmovinár

a svoje pôsobenie ukončil ako vedúci rastlinnej výroby, keď v tejto pozícii pracoval od roku 1984, čo
bola v podstave funkcia výrobného námestníka so zameraním na poľnohospodársku výrobu. Svedok
uviedol, že od roku 2022 až do súčasnej doby je členom predstavenstva PD Mestečko, a to napriek
svojmu odchodu do starobného dôchodku. Svedok uviedol, že jednotlivé úseky PD Mestečko pravidelne
navštevuje, vrátane hospodárskeho dvora v Dohňanoch. Svedkovi bola rovnako na nahliadnutie

predložená letecká snímka časti hospodárskeho dvora PD Mestečka v Dohňanoch, ktorá sa nachádza
na čl. 346 spisu, k čomu svedok uviedol, že budova súp. č. XXX bola postavená ešte predtým, ako
začal na bývalom JRD Mestečko pracovať okolo roku 1972 a bola nazývaná ako kôlňa alebo garáže.
Táto stavba slúžila predovšetkým na uskladnenie poľnohospodárskej techniky a jej opravy. K budove
súp. č. XXX svedok uviedol, že sa jednalo taktiež o garáže s tým, že v prípade nadmernej úrody táto

stavba slúžila aj na uskladnenie obilia a bola postavená okolo roku 1984. K budove súp. č. XXX svedok
uviedol, že sa jedná o stavbu prístrešku, ktorý je zvonku opláštený plechom, táto stavba bola postavená
okolo roku 1984 a slúžila na uskladnenie strojov pre živočíšnu výrobu. K budove súp. č. XXX svedok
uviedol, že táto stavba sa začala realizovať okolo roku 1982 a bola dokončená v roku 1984, pričom
slúžila na uskladnenie umelých hnojív. K budove súp. č. XXX svedok uviedol, že táto stavba sa začala

realizovať v roku 1980 a do užívania bola daná okolo roku 1982, pričom sa jednalo o slamové veže,
slúžiace na uskladnenie porezanej slamy. K budove súp. č. XXX svedok uviedol, že táto stavba sa
začala realizovať okolo roku 1977, dokončená bola v roku 1980 a bola využívaná ako pozberová linka,
v ktorej sa čistilo a sušilo obilie. Podľa svedka medzi jednotlivými stavbami boli vybudované spevnenéplochy z liateho betónu alebo z naukladaných panelov a tieto boli budované priebežne s budovaním
jednotlivých stavieb. Podľa svedka oplotenie hospodárskeho dvora PD Mestečko v Dohňanoch bolo
vybudované ešte pred jeho pôsobením, pričom jeho hranice až do súčasnej doby sa nemenili. Časť

parc. č. H. B. XXX,XXX,XXX, XXX L. XXX sa nachádza v rámci hospodárskeho dvora a časť týchto
parciel sa nachádza za oplotením s tým, že táto časť sa vždy ako orná pôda využívala na obsev
poľnohospodárskych plodín. Svedok uviedol, že pred stavbou súp. č. XXX a medzi stavbami súp. č. XXX
a XXX sú umiestnené silážne vaky, tieto silážne vaky sa na uvedených miestach nachádzali umiestnené
aj v minulosti a slúžili na uskladnenie siláže, ktorá bola skrmovaná hospodárskymi zvieratami. Pri stavbe

súp. č. XXX bol vybudovaný hydrant, ktorý mal byť využívaný v prípade požiaru. Svedok I. N. J. tiež
uviedol, že v rámci hospodárskeho dvora PD Mestečko v Dohňanoch bola po roku 1991 vybudovaná len
jediná stavba, a to stavba kravína, ktorá sa však nachádza v inej časti tohto poľnohospodárskeho dvora.

26.Z listinných dôkazov, ktoré žalovaný predložil a ktoré sa nachádzajú na čl. 382-396 spisu vyplýva,
že rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 11.12.1980 č.

ÚP-1941/1980-327.3-A/2. bola JRD Mestečko v rámci jeho areálu hospodárskeho dvora v Dohňanoch
povolená stavba 2ks slamové veže. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru Považská
Bystrica zo dňa 18.3.1982 č. ÚP-1909,1910/81-327.3-A/2 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na
stavbu týchto slamových veží. Podľa žalovaného sa jednalo o stavbu súp. č. XXX. Rozhodnutím
bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 20.5.1977 č. Vyst.-1150/1977-327.3-

A/2bolorozhodnutieopovolenístavbypreJRDMestečkovobciDohňany,atoskladstrojov–pozberovej
linky. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 16.1.1980
č. ÚP-18/1980-327.3-A/2 došlo k skolaudovaniu stavby pozberovej linky a výrobne tvarovaných
krmív JRD Mestečko v Dohňanoch, pričom podľa tvrdenia žalovaného sa jedná o stavbu so súp. č.
XXX. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 11.10.1972 č.

2672/1972-203-2-A/10 bola žalovanému v jeho areáli hospodárskeho dvora v Dohňanoch povolená
stavba kôlne na stroje s tým, že podľa žalovaného sa jedná o stavbu súp. č. XXX. Rozhodnutím
bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 2.9.1982 č. ÚP-1132/82-327.3-
A/20 bola žalovanému povolená stavba hangárový sklad krmív a rozhodnutím bývalého Okresného
národného výboru Považská Bystrica zo dňa 31.10.1984 č. ÚP/1249/84-327-3-A/2 bola uvedená stavba

hangárový sklad krmív skolaudovaná. Podľa žalovaného sa jedná o stavbu súp. č. XXX. Rozhodnutím
bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica zo dňa 20.10.1962 č. Vyst,-2569/1962
bola žalovanému v areáli jeho hospodárskeho dvora v Dohňanoch povolená výstavba ciest. Podľa
žalovaného sa jedná o plochy spevnené liatym betónom, prípadne naukladanými betónovými panelmi.

27. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

28.Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29.Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

30.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2018, pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť,
ktorý je

a) poľnohospodárskou pôdou
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo

c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení účinnom do 30.04.2018, pozemok na účely
tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok

zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2018, na vznik zmluvy

o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o
výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

33.Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2018, na vznik zmluvy o
nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku

sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak
sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom
katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli
poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak
slúži na poľnohospodárske účely.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že z pozemkov, ktorých je žalobca v 1. rade
výlučným vlastníkom a ktoré má zapísané na LV č. XXX k. ú. G., žalovaný bez uzatvorenia nájomnej
zmluvy,resp.inejobdobnejzmluvy,užívajehonehnuteľnosti,atoparc.č.H.A.XXX-ornápôdaovýmere
XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX

m2, parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. H. A. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX
m2, parc. č. H. A. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2, a parc. č. H. A. XXX- orná pôda o výmere
XXX m2 v celom ich rozsahu. Zároveň mal súd za preukázané, že pozemky žalovaného v 2. rade, ktoré
má ako výlučný vlastník zapísané na LV č. XXXX, a to parc. č. H. A. XXX - orná pôda o výmere XXX
m2 a parc. č. H. A. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, rovnako v celom ich rozsahu užíva žalovaný

bez právneho dôvodu, t.j. bez uzatvorenia riadnej nájomnej alebo inej obdobnej zmluvy, pričom užívanie
týchto nehnuteľností zo strany žalovaného trvalo aj v rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019.
Súd mal tiež za preukázané, že pred podaním žaloby medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania
za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, keď bolo nesporné, že žalovaný pozemky žalobcov užíva v
celomichrozsahu,spornouvšakostalaotázkavýškynájomného,resp.výškybezdôvodnéhoobohatenia

za rozhodné obdobie, ktoré žalobcovia od žalovaného požadovali. Vykonaným dokazovaním, najmä
oboznámením Geodetického protokolu a jeho Dodatku č. 1, ktorý na objednávku žalovaného vyhotovil
autorizovaný geodet a kartograf I. C. K. ohľadne zamerania skutkového stavu a prešetrenia právneho
stavu v areáli žalovaného v hospodárskom dvore Dohňany ohľadne parciel H. A. XXX-XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX,XXX/X k. ú. G., ale tiež vykonanou obhliadkou na mieste samom zo strany súdu mal súd

zapreukázané,žečasťpozemkov,ktorésúpredmetomtohtokonaniaaktorévlastníckypatriažalobcom,
žalovaný užíva v rámci svojho areálu hospodárskeho dvora v Dohňanoch a tieto sú zastavané stavbami,
ktoré žalovaný vybudoval do 24.6.1991 a ktoré slúžia na poľnohospodárske účely. Jedná sa pritom o
časť parcely č. H. A. XXX o výmere XX m2, o časť parc. č. H. A. XXX o výmere XXX m2, o časť parc.
č. H. A. XXX o výmere XXX m2, o časť parc. č. H. A. XXX o výmere XXX m2 a o celú výmeru parciel č.

H. A. XXX/XXX, H. A. XXX, H. A. XXX/X L. H. A. XXX/XXX. Časť parciel žalobcov, ktoré sú predmetom
tohto konania, sa nachádza mimo areálu hospodárskeho dvora žalovaného v Dohňanoch a žalovaným
sú využívané na obsev a pestovanie poľnohospodárskych plodín. Jedná sa o časť parcely č. H. A. XXX o
výmereXXXm2,očasťparc.č.H.A.XXXovýmereXXXm2,očasťparc.č.H.A.XXXovýmereXXXm2,
o časť parc. č. H. A. XXX o výmere XX m2 a o parc. č. H. A. XXX v celej jej výmere XXX m2. Pokiaľ ide o

časť parciel žalobcov, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré sa nachádzajú v rámci hospodárskeho
dvora žalovaného v G., tieto sú zastavané stavbami žalovaného, ohľadne ktorých je ako výlučný vlastník
zapísaný na LV č. XXXX k. ú. G., pričom sa jedná o stavbu garáže so súp. č. XXX, ktorá je postavená
na časti parc. č. H. A. XXX/XXX, na časti parc. č. H. A. XXX L. R. E. D. E. H. A. XXX/X. Ďalej sa jedná
o stavbu garáže súp. č. XXX, ktorá je postavená na časti parc. č. H. A. XXX/X, o stavbu skladu súp. č.

XXX, ktorá je postavená na časti parc. č. H. A. XXX, o stavbu sklad súp. č. XXX, ktorá je postavená na
časti parc. č. H. A. XXX a na časti parc. č. H. A. XXX/X, o stavbu sklad súp. č. XXX, ktorá je postavená na
časti parc. č. H. A. XXX/XXX, na časti parc. č. H. A. XXX a o stavbu sklad súp. č. XXX, ktorá je postavená
na parc. č. H. A. XXX/X. Na zvyšnej časti parciel žalobcov, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré sanachádzajúvareálihospodárskehodvoražalovanéhovDohňanoch,súvybudovanéspevnenébetónové
plochy, ktoré, ako bolo zistené na obhliadke na mieste samom, sú využívané žalovaným v rámci jeho
poľnohospodárskej výroby na manipuláciu s poľnohospodárskymi strojmi, na skladovanie podstielkovej

slamy, na uskladnenie trávnej senáže, parkovanie poľnohospodárskych strojov a iné činnosti, ktoré
súvisia s poľnohospodárskou výrobou žalovaného.

35.Ako už bolo uvedené vyššie v predchádzajúcom odseku, žalovaný, resp. jeho právny predchodca,
bývalé JRD Mestečko, uvedené stavby súp. E. XXX, E. XXX, E. XXX, E. XXX, E. XXX a č. 666, ktoré

sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. G., vrátane spevnených betónových plôch, ktoré sa medzi týmito
stavbami nachádzajú, vybudoval v termíne do 24.65.1991, čo bolo preukázané vykonanými dôkazmi,
atovýpoveďamisvedkovF.B.aI.N.J.atiežoboznámenímžalovanýmpredloženýmilistinnýmidôkazmi,
a to jednotlivými rozhodnutiami bývalého Okresného národného výboru Považská Bystrica, ktorými
bolo rozhodnuté o povolení a kolaudácii stavieb súp. E. XXX, E. XXX, E. XXX a č. XXX. Výpoveďami
uvedených svedkov bolo zároveň preukázané, že časti pozemkov žalobcov, ktoré sú predmetom tohto

konania a ktoré sa nachádzajú mimo areálu hospodárskeho dvora žalovaného v Dohňanoch, ako aj
časti pozemkov žalobcov, ktoré sa nachádzajú v rámci areálu uvedeného hospodárskeho dvora, ako aj
stavby, ktorými sú zastavené, boli v rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019 využívané výlučne
na poľnohospodársku výrobu.

36. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný užíval v rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019
pozemky žalobcov, zapísané na LV č. XXX a na LV č. XXXX k. ú. G. bez právneho dôvodu tak,
že mu vzniká bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vydať žalobcov bezdôvodné obohatenie, vychádzal súd z
ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný právo žalobcov na vydanie bezdôvodného

obohatenia nepopieral, nepopieral ani skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti žalobcov v rozhodnom
období užíval bez právneho dôvodu v celom ich rozsahu, pričom spornou medzi stranami konania
sa stala len výška tohto bezdôvodného obohatenia. V súdnej praxi už bol ustálený názor, že výšku
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, možno určiť
peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie

obdobnýchnehnuteľností,spravidlapráveformounájmu.Súdnapraxsaustálilanatomprávnomzávere,
žebezdôvodnéobohateniezaužívaniepozemkovbezprávnehodôvodumožnopriznaťlenvtakejvýške,
ktorá zodpovedá nájomnému, na ktoré by ten, na ktorého úkor bolo obohatenie získané, mal nárok v
prípade uzavretia nájomnej zmluvy.

37.Žalobcovia sa podanou žalobou v tomto konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie ich pozemkov zo strany žalovaného bez právneho dôvodu spätne za obdobie 2 rokov, t.j.
v rozhodnom období od 28.8.2017 do 28.8.2019 Pre celé toto dvojročné obdobie pre účely aplikácie
zákona č. 504/2003 Z.z. je potrebné skúmať, či pozemky vo vlastníctve žalobcov boli žalovaným
užívané na poľnohospodárske účely. Okrem toho, pokiaľ ide o nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od účinnosti zákona č. 291/2017 Z.z., t.j. od 1.5.2018 nebolo podmienkou
okrem posúdenia zastavených pozemkov žalobcov, či išlo o pozemky na poľnohospodárske účely
v zmysle tohto zákona aj posudzovanie, do akého obdobia boli stavby na pozemkoch, slúžiace na
poľnohospodárske účely, postavené. Pre obdobie od 28.8.2017 do 30.4.2018 zákon č. 504/2003 Z.z.
definoval pozemok na účely tohto zákona ako pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely

do 24.6.1991. Z uvedeného teda vyplýva, že podmienkou aplikácie zákona č. 504/2003 Z.z. bolo
predovšetkým zistenie účelu užívania pozemkov, t.j. či tieto boli užívané na poľnohospodárske účely
a pre obdobie pred 1.5.2018 pre zastavené pozemky aj to, či išlo o stavby, postavené do 24.6.1991, keď
po 1.5.2018 táto podmienka odpadla.

38.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pozemky žalobcov v rozhodnom období od
28.8.2017 do 28.8.2019 boli žalovaným využívané na poľnohospodárske účely a stavby, ktoré sa na
nich nachádzajú, boli postavené do 24.6.1991. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia pre obdobie
od 28.8.2017 do 30.4.2018 bolo preto potrebné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003
Z.z., účinného do 30.4.2018 a pre obdobie od 1.5.2018 do 28.8.2019 ustanovenie § 1 ods. 3 zákona

č. 504/2003 Z.z., účinného od 1.5.2018.

39.Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor v písomnej správe zo dňa 20.1.2021
súdu oznámil, že obvyklá výška nájmu za 1 hektár poľnohospodárskej pôdy v k. ú. G. podľa § 1 ods.3 zákona č. 504/2003 Z.z., účinného od 1.5.2018 za rok 2018 predstavovala sumu 15,92 eur a za rok
2019 16,06 eur. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.,
účinného do 30.4.2018 mala byť výška nájomného za užívanie pozemkov žalobcov v rozhodnom období

od 28.8.2017 do 30.4.2018 určená ako najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa
osobitného predpisu. V tomto smere ani jedna zo strán dokazovanie nenavrhla vykonať, čo žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.3.2024 odôvodnil predpokladanou
výškou nákladov na takéto dokazovanie, ktorým by bezpochyby bolo vyhotovenie znaleckého posudku.
Vychádzajúc z ustanovenia § 185 ods. 2 CSP preto súd takýto dôkaz, ktorý ani jedna zo strán

nenavrhla, t.j. znalecké skúmanie za účelom výšky obvyklej ceny nájmu pre obdobie od 28.8.2017
do 30.4.2018 nevykonal. Pre uvedené rozhodné obdobie za účelom zistenia výšky bezdôvodného
obohatenia žalovaného súd prevzal obvyklú výšku nájomného za rok 2018, ktorá podľa spomínaného
oznámenia Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, predstavovala sumu 15,92
eur/1 hektár poľnohospodárskej pôdy v k. ú. G., a to podľa citovaného zákonného ustanovenia § 1
ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., účinného od 1.5.2018. Takýto výpočet pritom žalovaný nenamietal, hoci

bol preňho nepriaznivý, vychádzajúc zo všeobecného poznania, že ceny nájmu nehnuteľností, vrátane
poľnohospodárskej pôdy narastajú. Vychádzajúc potom z uvedeného, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu
22,76euražalobcoviv2.radesumu8,15eurvzmysleustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníka
a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov s 5% úrokom z omeškania ročne

od uplatnenia nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 28.8.2019 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšku súd žalobu žalobcov zamietol.

40. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o zamietnutie zvyšku žaloby žalobcov, treba uviesť, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané aj to, že žalovaný v rozhodnom období do konca roku 2019 prenajímal

v jednej zo svojich stavieb, postavenej na pozemku, ktorá je predmetom tohto konania v rámci areálu
hospodárskeho dvora v Dohňanoch dve garáže, ktorých celkový rozmer na obhliadke vykonanej
súdom na mieste samom, bol zistený v miere 11,40 m x 9,60 m. Nájomcom týchto dvoch garáží bola
spoločnosť M., K. so sídlom K. XXXX/X, D., ktorá ich využívala na servis a opravy svojich nákladných
motorových vozidiel. Vychádzajúc z celkovej výmery oboch prenajímaných garáží ako aj zo skutočností,

že žalobca má rovnako ako každé iné poľnohospodárske družstvo v záujme dosahovania zisku podľa
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, vložka č. 140/R, v predmete činnosti okrem
poľnohospodárstva aj prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov a ďalšie podnikateľské
aktivity, z uvedeného zistenia nie je možné vyvodiť, že by pozemky žalobcov, ktoré sú predmetom
tohto konania, bolo možné hodnotiť inak ako pozemky, využívané na poľnohospodárske účely. Toto

konštatovanie ako už bolo uvedené, možno vyvodiť z výsledkov vyššie uvedeného dokazovania, ktoré
súd v tomto konaní vykonal.

41. Žalobcovia boli v konaní vzhľadom na uplatnenú výšku svojho nároku úspešní len v nepatrnej časti
s tým, že súd ich žalobu v prevažnej časti zamietol. Preto súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.