Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200054
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5119200054.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C.,

D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX D., 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX
XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona
Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608 proti žalovaným: 1a/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. H. XXXX/XX, XXX XX I., 1b/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX I., 1c/ A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ MGM & partners s.r.o., so sídlom Rastislavova
1/2112, 921 01 Piešťany, IČO: 36 225 738, žalovaní v rade 1a/ a 2/ právne zastúpení Advokátska
kancelária LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, 3/ F.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. L. XXX, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou sp. zn. M. XXX/
XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 05.10.2018 spísanou F. N. A., notárom, vykonaná
dňa 05.10.2018 o 11,00 hod. v priestoroch budovy O. nachádzajúcej sa na ul. C. XX, XXX XX I., na IV.
poschodí, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. D. a to: pozemok CKN
parcela č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 500 m2, je neplatná.

II.Žalobcoviavrade1/a2/majúvočižalovanýmvrade1a/až3/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania - trov konania štátu voči žalovaným
v rade 1a/ až 3/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.01.2019 domáhali

proti žalovaným vydania rozsudku, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený
Notárskou zápisnicou sp. zn. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 05.10.2018
spísanou F. N. A., notárom, vykonaná dňa 05.10.2018 o 11,00 hod. v priestoroch budovy O.
nachádzajúcej sa na ul. C. XX, XXX XX I., na IV. poschodí, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX v k.ú. D. a to: pozemok CKN parcela č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 500
m2, je neplatná.
2.Žalobcoviažalobuodôvodnilitým,ženazákladenávrhunavrhovateľadražby-A.H.vykonaldražobník

- dražobná spoločnosť - MGM & partners s.r.o. dňa 05.10.2018 dražbu nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXX v k.ú. D. na meno vlastníka - B. A., D. A. v 1/1 a to: pozemok CKN parcela č. XXXX/XXX
- trvalé trávne porasty o výmere 500 m2. Priebeh dražby bol osvedčený notárom F. N. A., notárskou
zápisnicou M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 05.10.2018. Z notárskej zápisnicevyplýva, že dobrovoľná dražba bola úspešná. Predmet dražby bol vydražený za cenu 50.000,-eur a
vydražiteľom sa stal F. B.. Žalobcovia poukázali na ust. § 21 ods. 2, 4, 5 zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa v zákonnej lehote domáhajú

určenia neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby voči zákonom určeným žalovaným, pretože majú za
to, že neboli splnené podmienky pre konanie dobrovoľnej dražby, záložná zmluva, na podklade ktorej
sa realizoval výkon záložného práva, je neplatným právnym úkonom, a teda podmienky na konanie
dobrovoľnej dražby podľa ZDD neboli splnené. Oznámením zo dňa 03.09.2018 žalovaný v rade 1/
cestou žalovaného v rade 2/ oznámil žalobkyni v rade 1/ ako záložkyni začatie realizácie záložného

práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 10.08.2016 medzi
žalovaným v rade 1/ ako veriteľom a žalobkyňou v rade 1/ ako záložcom a to pre údajnú nesplnenú
pohľadávku žalovaného v rade 1/. Voči postupu žalovaného v rade 1/ a 2/ vznášali žalobcovia v rade
1/, 2/ námietky, ktoré sú súčasťou spisu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42C/23/2017.
Taktiež podali žalobcovia v rade 1/, 2/ námietky proti dražbe č. XXXXX, ktoré boli aj zaprotokolované
do notárskej zápisnice M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX - osvedčenia o dražbe,

napriek tomu, došlo k priebehu príslušnej dražby. Dňa 31.08.2018 bol žalobkyni v rade 1/ doručený
znaleckýposudokč.XX/XXXX,ktorýmalbyťvypracovanýpreúčeldražbynehnuteľnostivjejvlastníctve.
Predmetný znalecký posudok, t.j. ohodnotenie predmetu dražby, zabezpečil žalovaný v rade 2/. G. A.
P., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, stanovil
všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 41.900,-eur. I napriek námietkam žalobkyne v rade 1/

ako vlastnícke nehnuteľnosti k realizácii výkonu údajného záložného práva žalovaného v rade 1/ cestou
žalovaného v rade 2/, na ktorých zotrvávala a mala za to, že postup žalovaných v rade 1/, 2/ nemal oporu
v príslušných ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. zákona č. 527/2002 Z.z. z dôvodu
právnej istoty a jej ochrany s poukazom na ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., vzniesla námietky
proti ohodnoteniu nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktorá bola predmetom dražby. Namietala použitie

výlučne metódy polohovej diferenciácie a tvrdenie znalca o nemožnosti použitia porovnávacej metódy
stanoveniavšeobecnejhodnotynehnuteľnostizdôvoduabsencierelevantnýchpodkladov.Podľanázoru
žalobkyne v rade 1/ stanovená všeobecná hodnota pozemku nezodpovedala ust. § 2 písm. g) vyhlášky
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, teda nejde o najpravdepodobnejšiu
cenu nehnuteľnosti, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v danom mieste a čase, v podmienkach

voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď by kupujúci a predávajúci konali s patričnou informovanosťou
a opatrnosťou. V znaleckom posudku č. XX/XXXX je určená všeobecná hodnota za m2 vo výške
83,82 eur/m2, v doručenom znaleckom posudku na liste č. 23 je aj ponuka predaja iných stavebných
pozemkov v obci D., kde sa hodnoty pozemkov pohybujú od 86,-eur/m2 až po 100,-eur/m2. Z hľadiska
postupu znalca pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku, tento pri stanovení koeficientov povyšujúcich

a redukujúcich faktorov nezohľadnil všetky vstupné údaje. Žalobcovia v rade 1/, 2/ považujú zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na podklade ktorej sa realizovala dobrovoľná dražba, za
neplatný právny úkon. Dňa 10.08.2016 uzatvoril žalobca v rade 2/ so žalovaným v rade 1/ zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej mu mal údajne žalovaný v rade 1/ poskytnúť žalobcovi v rade 2/ pôžičku vo
výške 60.000,-eur, k naplneniu takejto pôžičky ako reálneho právneho úkonu nikdy nedošlo. Žalobcovia

v rade 1/ a 2/ nikdy k príslušnej zmluve o pôžičke zo dňa 10.08.2016 neprevzali od žalovaného v rade
1/ žiadne finančné prostriedky. Na zabezpečenie takto tvrdenej pôžičky mala byť uzatvorená zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016 medzi žalovaným v rade 1/ ako
záložným veriteľom a žalobkyňou v rade 1/ ako záložcom s predmetom zálohu - nehnuteľnosti na LV
č. XXXX v k.ú. D. a to pozemok CKN č. XXXX/XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v rade 1/.

Žalobcovia v rade 1/, 2/ podali dňa 03.03.2017 voči žalovanému v rade 1/ žalobu o určenie, že dlh
zanikol a o určenie neexistencie záložného práva, v súčasnosti je vedené pod sp. zn. 42C/23/2017.
Žalobcovia sa snažili zastaviť neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne v rade 1/ a využili
všetky prostriedky, ktoré im ukladá zákon na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne v rade 1/, podali v
danej veci neodkladné opatrenia, ktoré je súčasťou spisu sp. zn. 42C/23/2017. Žalobcovia majú za to,

že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej bola vykonaná dobrovoľná
dražba, možno považovať za neplatnú, ak zabezpečuje sporný záväzok - neplatný záväzok, ktorý
reálne nebol plnený, pričom k reálnemu poskytnutiu pôžičky nikdy nedošlo. S poukazom na ust. § 657
a nasl. Občianskeho zákonníka má zmluva o pôžičke nielen reálnu, ale i konsenzuálnu povahu, na
vznik platného záväzkového vzťahu nestačí len uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa i reálne odovzdanie

veci dlžníkovi. Samotná pôžička nevzniká uzatvorením zmluvy o pôžičke, ale len reálnym poskytnutím
finančných prostriedkov. Žalobca v rade 2/ od žalovaného v rade 1/ sumu 60.000,-eur nezískal, takáto
suma mu reálne nebola poskytnutá, čím reálne nedošlo k naplneniu definovaného záväzkového vzťahu,
a teda zmluva o pôžičke zo dňa 10.08.2016 nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkámvyžadovaným zákonom, je tu nezhoda medzi písomným prejavom vôle a reálnym plnením, a preto
možno zmluvu o pôžičke považovať za neplatný právny úkon. Žalobca v rade 2/ má za to, že nielenže
reálne mu nebolo poskytnutých 60.000,-eur ako finančná pôžička, na strane žalovaného v rade 1/ ani

neexistovala vôľa poskytnúť sumu 60.000,-eur. S poukazom na § 37, § 39 Občianskeho zákonníka je
možnopretozmluvuopôžičkepovažovaťzaneplatnýprávnyúkon.Nedošlokreálnemuplneniuzmluvyo
pôžičke v zmysle § 657 OZ, čo znamená, že nevzniklo právo na vrátenie pôžičky a nevzniklo ani právo na
výkon záložného práva. Žalobcovia zastávajú názor, že žalovaný v rade 1/ neposkytol na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 10.08.2016 žiadne finančné prostriedky, to znamená, že nevzniklo záložné právo, aj

keď bolo zapísané v katastri nehnuteľností, aj keď bolo odvkladované, ale výkon takéhoto záložného
práva nemôže byť realizovaný, pretože hmotnoprávne nevzniklo. Žalovaný v rade 1/ neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k poskytnutým finančným prostriedkom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 37, §
39 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona ex lege a od
začiatku ex tunc, na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo a z neplatného právneho
úkonu nevznikajú žiadne právne účinky. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani

v prípade, že na jeho základe bolo už napr. plnené alebo kladne rozhodnuté o vklade vecného práva do
katastra nehnuteľností. Záložná zmluva je zabezpečovacím zmluvným inštitútom, ktorá ma akcesorickú
povahu a záložné právo môže byť platne zriadené iba v prípade existencie pohľadávky založenej na
platnom právnom titule. Keďže záložná zmluva odkazuje na zmluvu o pôžičke zo dňa 10.08.2016, ktorú
žalobcovia považujú za neplatný právny úkon, a teda zabezpečuje pohľadávku, ktorá reálne nevznikla,

je neplatným i akcesorický právny úkon, t.j. záložná zmluva, teda záložné právo, na podklade ktorého
sa realizovala dobrovoľná dražba, nikdy platne nevzniklo. Žalobcovia považujú zmluvu o pôžičke zo dňa
10.08.2016 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016 za neplatné
právne úkony, z ktorých nemôžu vzniknúť právne účinky, a teda ani platné a účinné záložné právo, majú
za to, že sú tu s poukazom na ust. § 21 cit. zákona dané podmienky na určenie, že dobrovoľná dražba,

ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 05.10.2018, je neplatná.
3. Žalovaní v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobu považujú za účelovú, klamlivú.
Žalobcovia svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepodložili dôkazmi, žalobcovia majú povinnosť preukázať
nimi tvrdené skutočnosti a to údajnú neexistenciu zmluvy o pôžičke 10.08.2016, ako aj zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016, na základe ktorej sa konala napádaná dražba,

teda nedokázali skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody neexistencie neplatnosti dražby. Ku argumentu
údajnej neplatnosti dražby uvádzajú, že dražba prebehla v súlade s právnymi predpismi Slovenskej
republiky, čo osvedčuje aj notárska zápisnica M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo
dňa 05.10.2018. Skutočnosť, že došlo k dražbe nehnuteľností si žalovaní spôsobili svojim konaním
samy a to takým spôsobom, že si neplnili svoje záväzky voči veriteľovi. Žalobcovia sa žalobou o určenie

neplatnosti dražby domáhajú, aby bolo ich konanie, resp. nekonanie v podobe neplnenia si záväzkov
voči veriteľovi, chránené súdom. Žalobcovia v žalobe argumentujú, že znalecký posudok, ktorý bol
vyhotovený za účelom výkonu dobrovoľnej dražby je neplatným a to z dôvodu, že hodnota nehnuteľnosti
stanovená v znaleckom posudku bola nízka. Tento argument žalobcov, vyvracia konštantná judikatúra
a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 20Cdo/1083/2005, v ktorých sa uvádza, že hodnota nehnuteľnosti stanovená v znaleckom posudku
nemôže spôsobiť neplatnosť dražby, tak isto, pokiaľ by existoval iný znalecký posudok, s odlišnou
hodnou nehnuteľnosti, ani toto nezakladá neplatnosť dražby. V zmysle uvedeného je teda zrejmé,
že nesúhlas žalobcov s hodnotou nehnuteľnosti stanovenou v znaleckom posudku nezakladá právne
dôvody, pre ktoré by bola dobrovoľná dražba neplatná. Je zrejmé, že najmä žalobca v rade 2/ si neplnil

svoje záväzky voči svojim veriteľom riadne a včas, v dôsledku čoho veriteľ žalobcu v rade 2/ pristúpil k
výkonu záložného práva a to úplne v súlade s právnymi predpismi SR, najmä zákona o dobrovoľných
dražbách. Tvrdenia žalobcov o údajnej neplatnosti zmluvy o pôžičke sú zavádzajúce, žalobca v rade 2/ v
čl. VII. ods. 6 zmluvy o pôžičke vyhlásil, že zmluvné strany si zmluvu prečítali, že s jej obsahom súhlasia,
že bola spísaná na základe pravdivých údajov, ich slobodnej vôli, nebola dojednaná v tiesni ani za

inak nevýhodných podmienok. Žalobca tiež v zmluve o pôžičke zo dňa 10.08.2016 vyhlásil, že finančné
prostriedky prevzal od žalovaného v rade 1/, ako veriteľa v celej výške, pričom podpis žalobcu v rade
2/ je na zmluve o pôžičke aj úradne osvedčený. Zmluvu podpísala s úradne osvedčeným podpisom aj
žalobkyňa v rade 1/ ako ručiteľ. Žalobcovi v rade 2/ ako dlžníkovi žalovaný v rade 1/ dňa 10.08.2016
požadovanú výšku finančných prostriedkov s časťou inej pôžičky zaslal na účet vedený v Q. N.. IBAN:

L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že sa prevod finančných prostriedkov
uskutočnil v jednej banke, mal žalobca v rade 2/ k dispozícii už v ten istý deň, a preto aj potvrdil na
zmluve o pôžičke prevzatie finančných prostriedkov (bankový doklad v spise sp. zn. 42C/23/2017).4. Žalovaný v rade 3/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 05.10.2018 ako vydražiteľ vydražil v rámci
dobrovoľnej dražby priebeh, ktorej bol osvedčený v notárskej zápisnici M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX,
M. XXXXX/XXXX notárkou F. N. A., nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D., zapísané na LV č. XXXX

a to pozemok - parcela C KN XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 500 m2. Má za to, že dražba
bola vykonaná v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., uhradením ceny v stanovenej lehote prešlo na
nehovlastníctvovydraženejnehnuteľnostiudelenímpríklepuaakovlastníkjeajzapísanýnaLVč.XXXX,
k.ú. D.. Riadne sa zúčastnil dražby, uhradil zálohu a následne najvyššie podanie. Konal v dobrej viere, na
skutočnostiach opísaných v návrhu žalobcom sa nijako nepodieľal, nemôže ani niesť vo veci akékoľvek

právne následky. Tvrdenia žalobcov, že nedošlo k reálnemu plneniu, považuje len za ničím nepodložené
tvrdenia v snahe vyhnúť sa vráteniu poskytnutej pôžičky. Zmluva o pôžičke obsahuje jasné vyhlásenie
účastníkov v čl. VII. ods. 6, že si účastníci zmluvu prečítali, súhlasia s jej obsahom, že bola spísaná
na základe pravdivých údajov, ich slobodnej vôli, nebola dojednaná v tiesni ani za inak nevýhodných
podmienok, navrhuje žalobu zamietnuť.
5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 24.10.2019, zo dňa 25.10.2019 uviedli, že sa domáhajú určenia

neplatnosti dražby konanej dňa 05.10.2018 na základe právneho titulu - záložnej zmluvy, ktorej platnosť
žalobkyňa v rade 1/ rozporuje. Žalobkyňa v rade 1/ namieta platnosť právneho titulu, na základe
ktorého by mala vzniknúť pohľadávka zabezpečená záložnou zmluvou, ktorá tvorila právny základ pre
výkon napadnutej dobrovoľnej dražby. Doplňujúci výklad samotného žalovaného v rade 1/, ktorý mal
údajne poskytnúť žalobcovi v rade 2/ finančné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016,

potvrdzujespornosťavadnosťzmluvyopôžičkezodna10.08.2016,ktorábymalabyťprávnymdôvodom
pohľadávky zabezpečenej napadnutým záložným právom. Obrana žalovaného v rade 1/, že by mal
žalobcovi v rade 2/ poskytnúť pôžičku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 bezhotovostným
prevodom na účet vedený v Q., N., len potvrdzuje nereálnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08 2016,
keďže žalovaný v rade 1/ nielenže nepreukazuje, ale ani neprodukuje tvrdenia, že by medzi stranami bol

dohodnutý spôsob poskytnutia pôžičky na ním špecifikovaný účet, ktorý nie je bankovým účtom žalobcu
v rade 2/, pričom zo samotných listinných dôkazov predložených žalovaným v rade 1/ nevyplýva, že by
zaslanie týchto finančných prostriedkov bolo v príčinnej súvislosti s údajnou zmluvou o pôžičke zo dňa
10.08.2016. Poukazujú na ust. § 151b Občianskeho zákonníka, vznik záložného práva teda predpokladá
existenciu zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo je akcesorickým záväzkom, ktorého existencia je

podmienená existenciou dlhu, pričom musí isť o dlh, ktorý vznikol na základe platného právneho titulu.
K neexistujúcemu dlhu nemohlo platne vzniknúť záložné právo, nie je možné prisvedčiť účelovému
tvrdeniu žalovaného v rade 1/, ktoré nekorešponduje s písomnými prejavmi na listine označenej ako
zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalovaný v rade 1/ žalobcovi v rade 2/ poskytnúť pôžičku vo
výške 60.000,-eur, pričom tieto mu odovzdáva pri podpise zmluvy. Na základe vyjadrenia žalovaného

v rade 1/ je však možné vyvodiť, že je možné považovať za nesporné, že sumu vo výške 60.000,-eur
žalovaný v rade 1/ žalobcovi v rade 2/ pri podpise zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 neodovzdal,
pričom tvrdenie, že by finančné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 poslal na ním vo
vyjadrení označený účet, je tvrdením sporným, žalobkyňa v rade 1/ má za to, že medzi žalobcom v rade
2/ a žalovaným v rade 1/ neexistuje dohoda súvisiaca so zmluvou o pôžičke zo dňa 10,08.2016, ktorá

by zakladala povinnosť žalovaného v rade 1/ zaslať na účet IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedený v Q., N. finančné prostriedky v prospech žalobcu v rade 2/, ktoré by bolo možné subsumovať,
že boli zaslané na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016. Vzhľadom na neexistenciu platného
právneho titulu, ktorý by mal zakladať vznik pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou, nie je možné
považovať záložnú zmluvu, na základe ktorej bola realizovaná dobrovoľná dražba, za platný právny titul.

Vzhľadom k tomu, že v konaní sp. zn. 42C/23/2017 súd rozhoduje prejudiciálne o platnosti záložnej
zmluvy, na základe ktorej bol realizovaný výkon záložného práva cestou napadnutej dobrovoľnej dražby
a predmetom konania je určenie neexistencie záložného práva, žalobkyňa v rade 1/ navrhuje, aby súd
konanie sp. zn. 4C/1/2019 prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.
42C/23/2017. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

10.08.2016vyplýva,žezáložnéprávosazriaďujenazabezpečeniepohľadávkyuvedenejvčl.II.ods.2.2.
tejto zmluvy, ktorú citovaný článok zmluvy špecifikuje ako pôžičku vo výške 60.000,-eur. Záložný veriteľ
zrealizoval výkon sporného záložného práva na sumu údajnej pohľadávky vo výške 117.626,26 eur.
Esenciálnou náležitosťou záložnej zmluvy podľa citovaného ust. § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka
je určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa

pohľadávka zabezpečuje. Podľa obsahu záložnej zmluvy v ňom absentuje určenie maximálnej výšky
istiny,čospostupomzáložnéhoveriteľa,ktorýviedolvýkonzáložnéhoprávanasumu117.626,26eur,len
potvrdzuje vadnosť takejto záložnej zmluvy a jej absolútnu neplatnosť pre absenciu zákonnej náležitosti.6. Žalovaní v rade 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 24.02.2020 uviedli, že konanie vedené pod sp. zn.
42C/23/2017 v právnej veci žalobcov: 1/ B. A., 2/ F. A. proti žalovaným: 1/ A. H., 2/ MGM & partners
s.r.o., o určenie, že dlh zanikol a o určenie neexistencie záložného práva, bolo uznesením súdu zo dňa

28.01.2020 č.k. 42C/23/2017-457 prerušené, preto považujú návrh žalobkyne v rade 1/ na prerušenie
konania za neopodstatnený. Žalobca v rade 2/ uvádza, že argumentácia žalovaných v rade 1/, 2/
ohľadom zaslania finančných prostriedkov na bankový účet má údajne dokazovať nereálnosť zmluvy o
pôžičke zo dňa 10.08.2016. Žalovaní s týmto nemôžu súhlasiť, keďže uvedený argument jednoznačne
potvrdzuje reálnosť poskytnutia pôžičky. Žalobca v rade 2/ slobodne a vážne v predmetnej zmluve o

pôžičke zo dňa 10.08.2016 vyhlásil, že finančné prostriedky prevzal od žalovaného v rade 1/ ako veriteľa
v celej výške, pričom podpis žalobcu v rade 2/ je na zmluve o pôžičke aj úradne osvedčený. K argumentu
žalobcu v rade 2/ ohľadom údajnej spornosti odovzdania finančných prostriedkov, kde žalobca v rade 2/
opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že v zmluve sa uvádza, že veriteľ odovzdáva dlžníkovi finančné
prostriedky, žalovaný v rade 1/ poukazuje na skutočnosť, že v zmluve o pôžičke zo dňa 10.08.2016
nie je dohodnutá forma, akou mali byť zo strany veriteľa odovzdané finančné prostriedky, a teda bolo

na rozhodnutí zmluvných strán, akou formou finančné prostriedky veriteľ odovzdá a dlžník prijme. Zo
zmluvy je však nepochybné, že žalobca v rade 2/ v čase podpísania zmluvy svojim overeným podpisom
potvrdil, že finančné prostriedky od žalovaného v rade 1/ prevzal. V uvedeného nie je teda podstatné,
akou formou boli finančné prostriedky dlžníkovi, t.j. žalobcovi v rade 2/ poskytnuté, ale podstatná je
skutočnosť, že žalobca v rade 2/ svojim úradne overeným podpisom potvrdil, že finančné prostriedky

aj reálne prevzal. V zmysle uvedeného je nepochybné, že zmluva o pôžičke zo dňa 10.08.2016 reálne
vznikla, je platným právnym úkonom. K účtu, na ktorý žalovaný v rade 1/ zaslal finančné prostriedky,
toto číslo účtu bolo poskytnuté zo strany žalobcu v rade 2/ a teda argumenty žalobcu v rade 2/ o tom,
že sa nejedná o jeho číslo účtu sú bezpredmetné. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení jednoznačne
uviedol, že išlo len o časť finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke a nie o celú čiastku pôžičky, ako

to prezentuje žalobca v rade 1/.
7. Žalobkyňa v rade 1/ vo vyjadrení zo dňa 16.06.2022, 20.06.2022, 22.06.2022 uviedla, že čestne
prehlasuje, že nikdy nepodpísala ako ručiteľ zmluvu o pôžičke zo dňa 10.08.2016. Toho času bola
dlhodobo v H., kde bývala, žila, pracovala a v I. sa ani nenachádzala. Takúto zmluvu nikdy nepodpísala
a s p. H. nikdy ani nekomunikovala. Nikdy nemala záujem vystupovať ako ručiteľ, nikdy nemala záujem

ručiť svojím pozemkom, nikdy takúto zmluvu nepodpísala. Nikdy nepodpísala ani zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam ako záložca zo dňa 10.08.2016. V súvislosti s predmetnými
zmluvami nikdy nevykonala osvedčenie pravosti podpisu u žiadneho notára, nikdy tieto zmluvy
nepodpísala a nikdy nebola na nich overovať ani podpisy. Nikdy nepodpísala zmluvu o pôžičke zo dňa
10.08.2016, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016 tak ako

uviedla v podaní zo dňa 16.06.2022 a to ešte pred samotným pojednávaním vo veci samej z osobných
dôvodov a vzťahov, ktoré sa dotýkali vzťahu veriteľa A. H. a dlžníka F. A.. Následne k tomu dodáva,
že F. A. jej uviedol, že má strach z A. H., ktorý ho “vydiera”, aby nikdy nespomenula, že podpis na
predmetných zmluvách nie je jej a v tejto súvislosti ďalej nekonala. Mala tak strach o život svoj a aj
svojej rodiny, ktorý avšak pominul akonáhle jej otec povedal, že mu právoplatne premenili podmienku a

pôjde na výkon a už na ňu nebude nijako tlačiť a ona môže pravdivo uviesť skutočnosti na pravú mieru.
Inštitút sudcovskej koncentrácie nemôže potierať zásadu spravodlivosti. Zároveň v tomto prípade, kedy
podpisy na zmluvách nie sú jej osoby, robia celé úkony absolútne neplatné. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla,
že bola u notárky nahliadnuť v osvedčovacej knihe, pričom notárke uviedla, že ju vidí prvýkrát, prvýkrát
bola u notárky v júli 2016, kedy overovala svoj podpis a odvtedy tam nebola a ani u nej nebola overovať

podpisy, že podpisy v osvedčovacej knihe nie sú jej podpisy. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie na
overenie jej podpisu v osvedčovacej knihe a v predmetných zmluvách.
8. V danej veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 20.06.2022, na ktorom sa vyjadrili k predmetu sporu
právna zástupkyňa žalobcov v rade 1/, 2/, právny zástupca žalovaných v rade 1/, 2/. Právna zástupkyňa
žalobcov zotrvala na argumentácii v spore, uviedla, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby z dôvodu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ale najmä z dôvodu, že
právny titul, na základe ktorého bola začatá dobrovoľná držba a vydražený predmetný pozemok, je
právnym titulom neplatným a to s poukazom na čestné prehlásenia žalobkyne v rade 1/. Žalobkyňa
v rade 1/ zmluvy, ktoré boli podkladom vykonanej dražby nepodpísala, záložná zmluva je neplatným
právnym úkonom, ta túto skutočnosť by mal súd prihliadať ex offo a je nutné posúdiť záložnú zmluvu,

podpis žalobkyne v rade 1/ na tejto záložnej zmluve. Právny zástupca žalovaných v rade 1/, 2/ zotrval
na argumentácii v spore, žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia. Na pojednávaní bol vykonaný výsluch
žalobkyne v rade 1/, žalovaného v rade 1/, žalovaného v rade 3/. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že nikdy
nepodpísala zmluvu o pôžičke, ani záložnú zmluvu, nikdy u notárky F. A. neoverovala podpis na žiadnejzmluve o pôžičke, ani na záložnej zmluve, jej podpis tam bude sfalšovaný. Uviedla, že nemá vedomosť,
kto vyhotovoval uvedené listiny. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že poskytol žalobcovi v rade 2/ pôžičku
60.000,-eur v hotovosti u neho v kancelárii, nikto iný nebol prítomný, možno aj časť bola cez účet, to by

musel pozrieť, presne si to nepamätá, že zmluvu o pôžičke priniesol žalobca v rade 2/, dohoda bola taká,
že keď donesie z katastra, že to bolo vyvkladované, že mu vyplatí peniaze. Doniesol list, že to všetko
podal, tak mu vyplatil peniaze. Žalovaný v rade 3/ uviedol, že sa riadne zúčastnil dražby, za vydražený
pozemok riadne zaplatil, doteraz ho nemôže užívať, p. H. pred vydražením pozemku poznal, nikdy mu
nepožičiaval finančné prostriedky.

9. Následne sa uskutočnilo pojednávanie dňa 27.10.2022, na pojednávaní bol vykonaný výsluch
žalovaného v rade 2/ a výsluch svedka D. A.. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že tá dražba sa konala
v roku myslí 2016, 2017, si úplne podrobnosti nepamätá, ale všetko bolo v zmysle platného zákona
o dobrovoľných dražbách. Záložný veriteľ im predložil vyhlásenie o existencii dlhu a možnosti dražiť,
že do okamihu dražby dlh nebol splatený. Preukázali jeho pravosť čestným vyhlásením o tom, že
pohľadávka existuje a je pravá. Znaleckým posudkom bola určená cena nehnuteľnosti. Uskutočnila

sa dražba, myslí, že jedno alebo druhé kolo bola úspešná a vydražiteľ vydražil predmet dražby, čo
je spísané v notárskej zápisnici. Svedok uviedol, že pre žalobcu v rade 2/ pracoval okolo 25 rokov,
žalobkyňu v rade 1/ dcéru žalobcu v rade 2/ pozná, žalovaného v rade 1/ pozná len v súvislosti so
zmluvami o pôžičke. Uviedol, že tá zmluva na ten pozemok bola taká menšia časť z celkového balíka
zmlúv, ktoré sa mali vtedy udiať, tá pôžička mala zachrániť pred nejakým krachom spoločnosť. Na

začiatku by poskytol obraz, ako boli stavané tie zmluvy, aj možno troška dôveryhodnosť veriteľa. Začalo
to, celý ten balík bol zložený, čo vie z piatich zmlúv o pôžičkách a začalo to zmluvou o pôžičke na trio,
kde istina mala byť milión eur, ktorá by im pomohla a splatnosť pôžičky bola 18 mesiacov, čiže mesačne
sa tam dohodli na úroku 10% z toho milióna na 18 mesiacov, ale s tým, že pôžičky boli tak postavené,
že tie úroky boli započítané ako keby do celkovej istiny, že A. prevzal na trio 2,8 milióna. A takto boli

postavené všetkých päť zmlúv, v podstate bola istina, bol úrok, ktorý bol ako keby súčasťou istiny a na
rôzne obdobia splatnosti. Čo vie, najskôr prebehlo trio, potom boli zmluvy na ubytovni za triom, to bola
druhá zmluva, rovnakým spôsobom tretia zmluva bola na pekáreň a potom boli také najmenšie časti,
čo sa týka istiny, bol pozemok B. A. a posledný bol pozemok p. H.. Na každú zmluvu bola vyplatená
vždy len nejaká malá časť tej istiny. Na posledné tie najmenšie pozemok B. A. a pozemok p. H. nebolo

vyplatené nič. Nebol prítomný pri podpise zmlúv, ktoré sa mali týkať žalobkyne v rade 1/. Pojednávanie
bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.
10. Súd uznesením č.k. 4C/1/2019-357 zo dňa 21.11.2022 nariadil v danej veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov, za znalca
ustanovil A. D. R.. Úlohou znalkyne bolo oboznámiť sa so spisom, odpovedať na otázku súdu, resp.

posúdiť pravosť podpisu žalobkyne v rade 1/ B. C., D. A., ako označenej záložkyne na listine označenej
„Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam“ zo dňa 10.08.2016, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru pod C. XXXX/XXXX a zároveň uviesť
prípadné ďalšie odborné zistenia relevantné pre posúdenie pravosti podpisu.
11. Znalkyňa v danej veci vypracovala znalecký posudok č. X/XXXX dňa 05.05.2023 so záverom: na

zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016 - nie je pravý podpis pisateľky,
t.j. žalobkyne v rade 1/, zároveň znalkyňa uviedla, že podpis obsiahnutý v osvedčovacej knihe podpisov
v roku 2016 zo dňa 10.08.2016 nie je pravým podpisom pisateľky - žalobkyne v rade 1/.
12. Žalovaní v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedli, že sa so závermi
znaleckého posudku nestotožňujú, znalkyňa vychádzala z nesprávnych podkladov a mala neadekvátne

porovnávacie vzorky. Postup znalkyne pri vypracovávaní znaleckého posudku nebol správny, že v
objektívnomačonajpresnejšomporovnávanípodpisovaichvyhodnotenia,saporovnávajúpopisyosoby
z 15-20 listín, ktoré vznikli v približne rovnakom období, čo v predmetnej veci boli podpisy žalobkyne
v rade 1/ v roku 2016. Postup znalkyne nebol úplne správny, keďže porovnávala podpisy z iného
obdobia a iba päť podpisov žalobkyne v rade 1/ z roku 2016, žiadny z porovnávaných podpisov nie

je z roku 2015 alebo z roku 2017, väčšina porovnávacích podpisov je z roku 2019 alebo neskoršie.
Znalecký posudok po formálnej stránke nie je v súlade s vykonávacou vyhláškou č. 490/2004 Z.z., a
to najmä v časti pracovných postupov, niektorých metód, obsahu a formy posudkovej časti znaleckého
posudku. Dôkazová časť znaleckého posudku je nepostačujúca. Znalkyňa dostatočne nevyhodnotila
druh sporného a porovnávacích podpisov, t.j. či ide o textové podpisy, nacvičené podpisy alebo parafy.

Takisto sa vôbec nevyjadrila k vhodnosti materiálov na skúmanie, t.j. či sporný podpis je skúmateľný a
či porovnávacie materiály sú vhodné na vzájomné porovnanie so sporným podpisom. Pokiaľ znalkyňa
v závere uvádza, že nejaký podpis pravdepodobne nie je pravým podpisom danej osoby, tak toto
tvrdenie je možné uviesť iba v prípade, ak znalec zistil prevažné rozdielne znaky, čo však podľa názoružalovaných nie je splnené. Je na mieste znalkyňu dotazovať s otázkou, či je vylúčené, že sa podpisom
ako je na spornej listine uvedené, nemohla žalobkyňa podpísať úmyselne sama a to zámerne iným
spôsobom ako sa obvykle podpisovala. Znalkyňa uvádza, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi

žalobkyne. K uvedenému žalobca poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ uvedené podpisy nie sú pravými
podpismi žalobkyne, tak tieto mohli byť zo strany žalobkyne zámerne vyhotovené tak, aby neboli zhodné
s jej pravým podpisom, a teda že žalobkyňa sa zámerne podpísala inak. Uvedené tvrdenie dokazuje
aj skutočnosť, že voči žalobcovi v rade 2/ je vedené trestné konanie Úradu špeciálnej prokuratúry
pre obzvlášť závažný zločin podvodu, v súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, a teda je vysoko
pravdepodobné, že v tejto prejednávanej veci došlo zo strany žalobkyne v rade 1/, ako dcéry žalobcu
v rade 2/, k zámernému vyhotoveniu iného podpisu, ako je štandardný podpis žalobkyne 1/, poprípade
bol podpis vyhotovený žalobcom v rade 2/. Žalovaní majú za to, že žalobkyňa v rade 1/ bola s prípadným
konaním žalobcu v rade 2/ uzrozumená a súhlasila s ním. Žalovaní majú informáciu, že F. N. A., notárka,
u ktorej došlo k osvedčeniu podpisov žalobkyne v rade 1/ podáva trestné oznámenie na neznámeho

páchateľa a to z dôvodu podozrenia zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom
zákoneprivyhotovovaníaosvedčovanípodpisovžalobkynevrade1/.Vzhľadomnaprebiehajúcetrestné
konanie voči žalobcovi v rade 2/ a skutočnosť, že voči nemu bola podaná obžaloba, týmto žalovaní
dávajú návrh na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP. V uvedenom trestnom konaní sa riešia aj
otázky súvisiace so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.08.2016 uzatvorenou medzi žalobcom v rade 2/ ako

dlžníkom a žalovaným v rade 1/ ako veriteľom a žalobkyňou v rade 1/ ako ručiteľkou a zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou v rade
1/ a žalovaným v rade 1/, keďže aj v súvislosti s týmito zmluvami boli zo strany žalobcu v rade 2/
spáchané trestné činy, konkrétne sfalšované podpisy na viacerých listinách. Rozhodnutie v uvedenej
trestnej veci bude mať zásadný vplyv na toto konanie. Ďalej uviedli, že žalobkyňa v rade 1/ vo svojom

vyjadrení opäť poukazuje na údajnú neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016, avšak neuvádza
nijaké skutočnosti, ktoré by podporovali pravdivosť jej tvrdení, len poukazuje na výpoveď žalobcu v rade
2/ a svedka, pričom je nepochybné, že tieto vyjadrenia sú účelové. Sám žalobca v rade 2/ v čl. VII.
ods. 6 zmluvy o pôžičke vyhlásil, že zmluvné strany si zmluvu prečítali, že s jej obsahom súhlasia, že
bola spísaná na základe pravdivých údajov, ich slobodnej vôli, nebola dojednaná v tiesni ani za inak

nevýhodných podmienok. Žalobca v rade 2/ v zmluve o pôžičke zo dňa 10.08.2016 vyhlásil, že finančné
prostriedky prevzal od žalovaného v rade 1/ ako veriteľa v celej výške, pričom podpis žalobcu v rade 2/
je na zmluve o pôžičke aj úradne osvedčený. Žalobcovi v rade 2/ ako dlžníkovi žalovaný v rade 1/ dňa
10.08.2016 požadovanú výšku finančných prostriedkov (s časťou inej pôžičky) zaslal na účet vedený
v Q. N.. Vzhľadom na skutočnosť, že sa prevod finančných prostriedkov uskutočnil v jednej banke,

mal žalobca v rade 2/ k dispozícii už v ten istý deň, a preto aj potvrdil na zmluve o pôžičke prevzatie
finančných prostriedkov. Ohľadom tvrdenia žalobkyne v rade 1/ o konštrukcii zmlúv a ich bezúročnosti,
žalovaní taktiež opätovne poukazujú na skutočnosť, že samotné návrhy zmlúv o pôžičke a zmlúv o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vypracoval sám žalobca v rade 2/, a teda aj s poukazom
na túto skutočnosť je tvrdenie žalobcov ohľadom konštrukcie zmlúv a zmluvných podmienok absolútne

nelogické.
13. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa následne vyjadrili, že nesúhlasia s návrhom žalovaných v rade 1/, 2/
na prerušenie konania. Z predloženého návrhu žalovaných nie je zrejmé, aká otázka majúca vplyv na
prejednávanú vec by sa mala riešiť v označenom trestnom konaní a zároveň otázka, ktorý by prekonala
závery znaleckého dokazovania.

14. Znalkyňa zaslala dňa 19.09.2023 súdu odborné vyjadrenie, v ktorom sa vyjadrila k námietkam
žalovaných v rade 1/, 2/ k znaleckému posudku.
15. V priebehu konania zomrel pôvodný žalovaný v rade 1/ A. H. dňa 27.11.2023. Súd uznesením č. k.
4C/1/2019-701 zo dňa 13.05.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom strany žalovaného v rade
1/ a to so žalovanými v rade 1a/, 1b/ a 1c/.

16. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2024 súd vec prejednal a vo veci rozhodol za prítomnosti
žalobkynevrade1/,právnehozástupcužalobcovvrade1/,2/,právnehozástupcužalovanýchvrade1a/,
2/ a žalovaného v rade 3/. Žalovaní v rade 1b/, 1c/ sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť
neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami, nepožiadali o odročenie pojednávania. Právna zástupkyňa
žalobcov v rade 1/, 2/ na pojednávaní uviedla, že s ohľadom na priebeh súdneho konania, výsledky

vykonaného dokazovania navrhuje, aby súd vyhovel žalobe, aby určil neplatnosť napadnutej dražby.
Žalobkyňa v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že trvá na vyjadreniach jej právnej zástupkyne. Právny
zástupca žalovaných v rade 1a/, 2/ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú listinných dôkazov,
podaní, ktoré v konaní produkovali, majú za to, že závery znalkyne nie sú také jednoznačné, aby súdmohol žalobe vyhovieť. Znalkyňa nevylúčila, že by sa žalobkyňa v rade 1/ mohla úmyselným spôsobom
podpísať inak a samotný vývoj argumentácie žalobcov 1/, 2/, prispôsobovali túto argumentáciu od
podania žaloby až do skončenia konania účelovo, navrhujú žalobu zamietnuť. Žalovaný v rade 3/ na

pojednávaní uviedol, že sa nebude vyjadrovať.
17. Súd na pojednávaní dňa 03.10.2024 pripustil zmenu žaloby v znení: súd pripúšťa zmenu žaloby
spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností uvedenú v podaniach žalobcov zo dňa 25.10.2019, zo
dňa 16.06.2022 a na pojednávaní dňa 20.06.2022. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v zmysle
ust. § 139, § 140 a nasl. CSP, doplnenie rozhodujúcich skutočnosti v podaniach žalobcov sa považuje za

zmenu žaloby, žalobcovia doplnili dôvody neplatnosti dražby: záložná zmluva nemá náležitosti podľa §
151b Občianskeho zákonníka, žalobkyňa v rade 1/ nepodpísala zmluvu o pôžičke, ani zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016. Nakoľko išlo o doplnenie rozhodujúcich
skutočností, bolo potrebné, aby o tejto zmene žaloby bolo rozhodnuté súdom na pojednávaní. Podľa
§ 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Ust. § 143 CSP upravuje dve situácie, kedy súd zmenu žaloby nesmie pripustiť: ak

by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe alebo, ak by
na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Keďže v danej veci nešlo
ani o jeden z uvedených prípadov, súd zmenu žaloby pripustil.
18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
19. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 uzavretej medzi pôvodným žalovaným v rade 1/ ako

veriteľomažalobcomvrade2/akodlžníkomažalobkyňouvrade1/akoručiteľomvyplýva,ženazáklade
tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 60.000,-eur bezúročnú (článok III.
zmluvy). Podľa článku IV. zmluvy, veriteľ odovzdáva sumu 60.000,-eur dlžníkovi pri podpise tejto zmluvy.
Dlžník sumu 60.000,-eur preberá, čo potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve. Dlžník sa zaväzuje
vrátiť veriteľovi poskytnutú peňažnú pôžičku a to sumu 10.000,-eur v dvoch mesačných splátkach,

prvá mesačná splátka splatná 09.09.2016 a druhá mesačná splátka splatná dňa 09.10.2016, každá po
5.000,-eur a sumu 50.000,-eur jednorazovou platbou najneskôr do 09.10.2016. Podľa článku VI. zmluvy,
v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka ručiteľ podpisom na tejto zmluve vyhlasuje, že v prípade, ak
dlžník nesplní svoj záväzok voči veriteľovi vyplývajúci mu zo zmluvy, a to aj z časti, ručiteľ sa zaväzuje
tento záväzok alebo zvyšok uspokojiť zo zálohu tak, ako je tento vyšpecifikovaný v ods. 2 tohto článku

tejto zmluvy. Ručiteľ uzatvorí za týmto účelom ako záložca s veriteľom ako záložným veriteľom zmluvu
o zriadení záložného práva.
20. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016 uzavretej medzi
pôvodným žalovaným v rade 1/ ako záložným veriteľom a žalobkyňou v rade 1/ ako záložcom vyplýva,
že na základe tejto zmluvy zriaďuje záložca v prospech záložného veriteľa, ako výlučný vlastník 1/1

zálohu, záložné právo na zabezpečenie pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) záložného veriteľa voči
žalobcovi v rade 2/ vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uvedenej v čl. II. ods. 2.2 zmluvy (článok III. bod.
3.1 zmluvy). Podľa článku II. zmluvy, na účely zmluvy sa ako záloh označuje nehnuteľnosť: pozemok
parcela CKN č. XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty vo výmere 500 m2, k.ú. D., nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastnícke záložcu v podiele 1/1. V článku II. bod 2.2 zmluvy, je

uvedená zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade 2/ a pôvodným žalovaným v rade 1/. Vklad
záložnej zmluvy do katastra bol vykonaný pod č. C. XXXX/XXXX dňa 11.08.2016.
21. Z odpisu notárskej zápisnice č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa
05.10.2018 predloženej žalobcami mal súd zistené, že notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh
vykonania dražby konanej dňa 05.10.2018. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť parcela CKN č.

XXXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 500 m2, na LV č. XXXX, k.ú. D.. Pôvodným vlastníkom
nehnuteľnosti bola žalobkyňa v rade 1/, navrhovateľom dražby bol žalovaný v rade 1/, dražobníkom
žalovaný v rade 2/, vydražiteľom žalovaný v rade 3/, ktorému bol udelený príklep licitátorom. Cena
predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom č. XX/XX vo výške 41.900,-eur, najnižšie podanie
bolo 65.000,-eur. Cena dosiahnutá vydražením bola 50.000,-eur. Prílohou notárskej zápisnice bolo

oznámenie o dražbe zo dňa 30.08.2018, zoznam účastníkov dražby, čestné prehlásenie účastníka
dražby zo dňa 05.10.2018, námietky voči dražbe.
22. Z aktuálneho LV č. XXXX, k.ú. D. mal súd zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely
CKN č. XXXX/XXX trvalý trávny porast o výmere 500 m2 je v súčasnosti zapísaný žalovaný v rade 3/.
23. Súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

24.Podľa§137zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(CSP),žaloboumožnopožadovať,aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase konania

dobrovoľnej dražby (ďalej len „zákon č. 527/2002Z.z.“), dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť
v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu

vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
26. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby

žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
27. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.
29. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za
neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebi ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
33. Podľa § 151b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného
práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
34. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.
35. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak
36. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Žaloba

o určenie neplatnosti dražby je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP,
pričom jej prípustnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách. Vychádzajúc z ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého vety prvej,
v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Naliehavý právny záujem sa nepreukazuje, keďže vyplýva priamo zo zákona. Súd tak dospel
k záveru o procesnej prípustnosti žaloby žalobcov o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej

dňa 05.10.2018.
38. Ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany
práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie
prvotných (skorších) právnych pomerov. V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke
(dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom.

39. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom
naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu
dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie
podanie (§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na

dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§
5 ods. 1 cit. zákona). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené
týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1
cit. zákona). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo
alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 cit.

zákona). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených
podmienokkprechoduvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetudražby(§2písm.f)cit.zákona).
Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 cit. zákona). Vydražiteľom je účastník dražby,
ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g) cit. zákona), ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením
v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením

príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá cit. zákona).
40. Záložné právo má charakter absolútneho vecného práva rovnako ako vlastnícke právo. Záložné
právo nepôsobí iba medzi subjektmi záložno-právneho vzťahu, ale má právne účinky aj voči ďalším
subjektom mimo tohto vzťahu. Vecno-právna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje
záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo

oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného
záväzku, prípadne, či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné
právo plní v prvom rade zabezpečovaciu funkciu; zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa už
od okamihu svojho vzniku. Uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejavuje v možnosti veriteľa
dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky priamo zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne

splnená. Ak záloh poskytne záložca, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby
sa musel spoliehať na to, že sa domôže úhrady svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Záložné právo
otvára teda záložnému veriteľovi pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená normálnym spôsobom
(zaplatená), podporný zdroj na jej uspokojenie (subsidiarita záložného práva).
41. V konaní o určenie neplatnosti dražby súd posudzuje neplatnosť dražby jednak z dôvodu existencie

hmotnoprávnych dôvodov neplatnosti, ako aj dôvodov majúcich procesnoprávny charakter (týkajúcich
sa procesného postupu pri realizácii dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z.). Pre účely platnej
dražby je potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať kumulatívne naplnenie troch
podmienok: 1. daná (existujúca), splatná a preukázaná pohľadávka, čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie
ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa

osobitných právnych predpisov, 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie
práv dotknutých osôb. V prípade spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych podmienok výkonu
dražby (záložného práva) alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel nemožno dosiahnuť stav
platnej dražby. Z uvedeného logicky vyplýva aj rámec a intencie výkladu prvej vety § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z., ktorá bola pôvodne sústredená na hypotézu začínajúcu dikciou: "V prípade, ak boli

porušené ustanovenia tohto zákona..." Z uvedenej dikcie by sa mohlo zdať, že jediným dôvodom
neplatnosti dražby mohlo byť akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, okrem prípadov
vylúčených v ďalších ustanoveniach § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. Takýto výklad sa zdal na jednej
strane extenzívny, na strane druhej vylučoval z dôvodov neplatnosti dražby akékoľvek nedostatky
hmotnoprávnych podmienok. Aj z tohto dôvodu zákonodarca zákonom č. 106/2014 Z.z. do hypotézy

dikcie ods. 2 tohto ustanovenia doplnil slová: "...ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo...".
Zmenou dikcie zákonodarca sledoval otvorenie širokého rámca hmotnoprávnych predpokladov a
podmienok výkonu záložného práva dražbou, hoci sa zameral iba na spochybnenie platnosti záložnej
zmluvy. Uvedená zmena bola zrejme motivovaná tým, že spochybňovanie platnosti záložnej zmluvypredstavuje jeden z najčastejších dôvodov neplatnosti dražby, no akýkoľvek reštriktívny výklad je
potrebné odmietnuť. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné
preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia hmotnoprávnych podmienok, je nevyhnutné dikciu prvej

vety ods. 2 predmetného ustanovenia vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie
akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby,
ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia
záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená
dominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi a pod.

Uvedený záver nie je výsledkom výkladovej svojvôle, ale plynie aj z extenzívneho výkladu "porušenia
ustanovení tohto zákona", keďže zákon o dobrovoľných dražbách vo svojej podstate pri regulácii
jednotlivých inštitútov nadväzuje na esenciálnu hmotnoprávnu úpravu záložného práva a jeho výkonu.
42. Súd sa zaoberal otázkou splnenia okruhu účastníkov konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby,
pričom dospel k záveru, že je splnená aj procesná podmienka úplného okruhu účastníkov konania
s poukazom na ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré zakladá nerozlučné procesné

spoločenstvo v danom spore. V takomto konaní musia byť jeho účastníkmi navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2 cit. zákona. Z listín
predložených stranami sporu vyplynulo, že dražbu navrhol pôvodný žalovaný v rade 1/ ako navrhovateľ
dražby, dražbu vykonal žalovaný v rade 2/ ako dražobník, nehnuteľnosť vydražil žalovaný v rade 3/ ako
vydražiteľ, žalobkyňa v rade 1/ je predchádzajúca vlastníčka nehnuteľnosti, žalobca v rade 2/ vystupoval

ako dotknutá osoba (ako dlžník zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016, ktorá pohľadávka veriteľa z titulu
zmluvy o pôžičke mala byť zabezpečená záložnou zmluvou, na podklade ktorej sa uskutočnila dražba).
43. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby musí byť uplatnené v lehote do troch mesiacov odo
dňa príklepu. Dražba, na ktorej bol žalovanému v rade 3/ udelený príklep a tým vydražená nehnuteľnosť
žalobkyne v rade 1/ bola uskutočnená dňa 05.10.2018. Žaloba bola podaná na súde dňa 04.01.2019,

teda žalobcovia si svoj nárok žalobou uplatnili v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. pred
uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty troch mesiacov počítanej odo dňa udelenia príklepu na dražbe.
44. V danom spore sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ako dôvody
uviedli: 1/ že zmluva o pôžičke zo dňa 10.08.2016 uzatvorená medzi pôvodným žalovaným v rade 1/
ako veriteľom a žalobcom v rade 2/ ako dlžníkom je neplatným právnym úkonom, nakoľko nedošlo

podľa vyjadrenia žalobcov k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, ide
o neexistujúci záväzok, 2/ že záložná zmluva uzatvorená dňa 10.08.2016 je neplatná z dôvodu, že
zabezpečuje neplatný neexistujúci záväzok. Zároveň žalobcovia uviedli, že podali aj námietky proti
ohodnoteniu nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. XX/XXXX. V rámci ďalších vyjadrení doplnili
žalobcovia rozhodujúce skutočnosti, dôvody neplatnosti dražby a to: že záložná zmluva neobsahuje

zákonné náležitosti podľa § 151b Občianskeho zákonníka, že žalobkyňa v rade 1/ nepodpísala zmluvu
ozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamakozáložca,žezáložnázmluvajetakabsolútneneplatná,
zároveň nepodpísala ako ručiteľ ani zmluvu o pôžičke.
45. Žalovaní rámci procesnej obrany namietali uplatnený nárok žalobcov. Mali za to, že dražba
bola vykonaná v súlade so zákonom, že zmluva o pôžičke, zmluva o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam sú platné právne úkony. Mali za to, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov zo
strany veriteľa dlžníkovi, že záložná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalobcovia si nesplnili
záväzky voči veriteľovi, preto pôvodný žalovaný v rade 1/ pristúpil k výkonu záložného práva.
46. Súd poukazuje na to, že ust. § 21 ods. 2 cit. zákona stanovuje lehotu na podanie žaloby o určenie
neplatnosti dražby. Tento zákon však neustanovuje žiadnu lehotu na uplatnenie jednotlivých dôvodov

neplatnosti dražby. Teda žalobca môže po včas podanej žalobe uvádzať ďalšie skutkové okolnosti
spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa 31.05.2021).
47. Pokiaľ žalovaní v rade 1/, 2/ poukazovali na ust. § 153 CSP, že došlo k porušeniu sudcovskej
koncentrácie zo strany žalobcov, súd uvádza, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Súd poukazuje na to, že je na posúdení
a rozhodnutí súdu, či na nové skutkové tvrdenia, dôkazy bude prihliadať alebo nie a to aj po posúdení,
vyhodnotení - o aké nové skutkové tvrdenia ide. Súd má možnosť, buď konanie strany ospravedlniť
a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon

neprihliadať. Uplatnenie diskreačného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Žalobcovia
doplnili dôvody neplatnosti dražby, v žalobe poukazovali na to, že záložná zmluva je neplatná, že
zabezpečuje neexistujúci záväzok. V doplnení uviedli, že záložná zmluva je neplatná, lebo ju žalobkyňav rade 1/ nepodpísala, teda namietali absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy (žalobkyňa v rade 1/ uviedla,
že z osobných dôvodov neuviedla tieto skutočnosti skôr).
48. V prvom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o absolútne neplatný právny úkon, absolútna

neplatnosťnastávapriamozozákona(exlege).Súdjepovinnýexoffoprihliadaťnaabsolútnuneplatnosť
právneho úkonu zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako
keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, ani v prípade, že na
jeho základe bolo rozhodnuté kladne o vklade do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci

absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadať, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti).
Absolútna neplatnosť vzniká zo zákona, nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada
z úradnej povinnosti. Zároveň súd poukazuje aj na to, že v danej veci bol zo strany žalobcov podaný
návrh na výsluch strán sporu. Na pojednávaní dňa 20.06.2022 bol uskutočnený výsluch žalobkyne
v rade 1/, žalovaných v rade 1/ a 3/. Pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu žalobcu v rade
2/, žalovaného v rade 2/. Na ďalšom pojednávaní bol vykonaný výsluch žalovaného v rade 2/, výsluch

svedka. Žalobkyňa v rade 1/ v písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní dňa 20.06.2022 uviedla,
že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nepodpísala, na záložnej zmluve nie je
podpis žalobkyne v rade 1/. Následne bolo pojednávanie odročené za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania. Súd poukazuje aj na zásadu spravodlivosti (článok 2 CSP, že spor bude rozhodnutý
spravodlivo).

49. S poukazom na uvedené skutočnosti súd tak na dodatočne uvedené skutkové tvrdenia žalobcov,
navrhnuté dôkazy prihliadal, vykonal dopyt na notársky úrad, okresný úrad - katastrálny odbor, nariadil
vo veci znalecké dokazovanie.
50. Žalobcovia ako dôvod neplatnosti dražby uvádzali, že zmluva o pôžičke zo dňa 10.08.2016
uzatvorená medzi žalobcom v rade 2/ ako dlžníkom a pôvodným žalovaným v rade 1/ ako veriteľom je

neplatným právnym úkonom, nakoľko nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany veriteľa
dlžníkovi, že ide o neexistujúci záväzok. Žalovaní v rámci procesnej obrany uvedené namietali, mali za
to,žezmluvaopôžičkejeplatnýmprávnymúkonom,bolapísomnázmluvaopôžičke,došlokodovzdaniu
finančných prostriedkov (poukazovali na článok IV. zmluvy o pôžičke, že veriteľ zaslal dlžníkovi finančné
prostriedky, čo má preukazovať výpis z účtu).

51. Súd v danej veci vychádzal aj z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č.k.
14T/6/2023 zo dňa 07.02.2024, ktorým súd uznal F. A., t.j. žalobcu v rade 2/ za vinného, okrem iného,
podľa bodu 14/ skutkovej vety rozsudku, že dňa 10.08.2016 žalobca v rade 2/ uzatvoril s veriteľom
žalovaným v rade 1/ zmluvu o pôžičke na sumu 60.000,-eur, ktorá pôžička mala byť zabezpečená
záložným právom vyplývajúcim zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

10.08.2016, pôžička nebola riadne splnená. Pôžičku obžalovaný, t.j. žalobca v rade 2/ riadne nesplatil,
čím spôsobil poškodenému A. H. škodu vo výške 60.000,-eur. Konaním popísaným v tomto rozsudku,
spáchal obžalovaný pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v súbehu s pokračovacím prečinom
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že žalobca v rade 2/ vyhlásil, že je vinný zo spáchania

skutkov uvedených v obžalobe, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste. To, že si žalobca
v rade 2/ požičal finančné prostriedky od pôvodného žalovaného v rade 1/, bolo teda preukázané
v trestnom konaní, ako vyplýva, nielen z vyhlásenia samotného žalobcu v rade 2/ v trestnom konaní, ale
aj zo záveru rozsudku, kde sa uvádza, že súd nemal pochybnosti o výške požičaných súm, ktoré boli

preukázané najmä listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov v prípravnom konaní, pričom obžalovaný
ani výšku požičaných súm nerozporoval z hľadiska posudzovania viny, ktorú obžalovaný vyhlásením
doznal. Čiže z uvedeného vyplýva, bolo preukázané, že žalobcovi v rade 2/ na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 10.08.2016 boli poskytnuté finančné prostriedky od pôvodného žalovaného v rade 1/ ako veriteľa.
Žalobca v rade 2/ uznal spáchanie skutku, teda že si požičal finančné prostriedky na základe zmluvy

o pôžičke od pôvodného žalovaného v rade 1/ ako veriteľa, čiže pôžička bola poskytnutá, potvrdil aj
prevzatie finančných prostriedkov od veriteľa, ktoré boli predmetom tejto zmluvy o pôžičke. Teda sám
žalobca v rade 2/ v trestnom konaní potvrdil, že prevzal finančné prostriedky z titulu zmluvy o pôžičke
zo dňa 10.08.2016 od pôvodného žalovaného v rade 1/, zmluva o pôžičke je teda platným právnym
úkonom, ide o existujúci záväzok, záväzok dlžníka voči veriteľovi.

52. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v rade 1a/, 2/ odvolanie voči rozsudku podal
iba prokurátor a dvaja poškodení, obžalovaný nepodal odvolanie, ktorú skutočnosť žalobcovia
nerozporovali. Žalobca v rade 2/ v trestnom konaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe, súd konštatoval v tejto trestnej veci, že nemal pochybnosti o výške požičaných súm, pričomobžalovaný ani výšku požičaných súm nerozporoval z hľadiska posudzovania viny, ktorú obžalovaný
vyhlásením doznal, preto súd vychádzal aj z uvedeného rozsudku.
53. Žalobcovia ako dôvod neplatnosti dražby ďalej uvádzali, že záložná zmluva je neplatná, lebo po 1/

zabezpečuje neexistujúci záväzok, v tomto smere bol preukázaný opak, ako už bolo uvedené, zmluva
o pôžičke je platná aj s poukazom na rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa
07.02.2024, po 2/ žalobcovia mali za to, že žalobkyňa v rade 1/ nepodpísala ako záložca zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, že podpis na zmluve nie je podpisom žalobkyne v rade
1/, po 3/ že záložná zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 151b Občianskeho zákonníka.

54. Nakoľko žalobkyňa v rade 1/ namietala, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
nepodpísala, namietala absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy, s poukazom na uvedené bolo vo veci
nariadené znalecké dokazovanie uznesením č.k. 4C/1/2019-357 zo dňa 21.11.2022. Úlohou znalkyne
bolo posúdiť pravosť podpisu žalobkyne v rade 1/ ako označenej záložkyne na liste označenej „Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016“, ktorej vklad bol povolený pod
C. XXXX/XXXX a zároveň uviesť prípadné ďalšie odborné zistenia relevantné pre posúdenie pravosti

podpisu. Znalkyňa v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 05.05.2023 (č.l. 461) dospela k záveru,
že sporné podpisy žalobkyne v rade 1/ na písomnostiach - na zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016, návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo
dňa 10.08.2016 - nie sú pravými podpismi žalobkyne v rade 1/, zároveň ako iné zistenia znalkyňa
uviedla, že ani podpis v osvedčovacej knihe podpisov za rok 2016 nie je pravým podpisom žalobkyne

v rade 1/.
55. Právny zástupca žalovaných v rade 1a/, 2/ podal námietky voči znaleckému posudku. Mal za to, že
postup znalkyne pri vypracovaní znaleckého posudku nebol správny, že porovnávala iba päť podpisov
a podpisy z iného obdobia, že znalecký posudok nie je v súlade s vyhláškou č. 490/2004 Z.z., že je na
mieste dotazovať znalkyňu, či je vylúčené, či žalobkyňa v rade 1/ nemohla úmyselne podpísať listinu

iným spôsobom ako sa obvykle podpisovala.
56. Na uvedené námietky žalovaných reagovala znalkyňa, ktorá zaslala odborné vyjadrenie zo dňa
14.09.2023, v ktorom poukázala aj na to, z akých písomností porovnávacích podpisov od žalobkyne
v rade 1/ vychádzala pri zadaní znaleckej úlohy (uvedené v znaleckom posudku na str. 4, 5
znaleckého posudku, č.l. 429 spisu) ako porovnávacie materiály od žalobkyne v rade 1/ - ukážky

podpisov, vychádzala z porovnávacích materiálov uvedené pod poradovým č. 1 až 24. Znalkyňa sa
vyjadrila, že skúmaním bolo potrebné overiť pravosť podpisov v znení priezviska A. na sporných
písomnostiach. Uviedla, že sporné podpisy vyhovujú podmienkam kladeným na písmo znalecké
skúmanie, že znalecký posudok na str. 14 až 18 pokračuje vyhodnotením porovnávacích podpisov
žalobkyne v rade 1/ vyjadrujúc sa tak k porovnateľnosti (vhodnosti) ukážok podpisov predložených od

osoby B. A. so spornými podpismi skupiny 1, t.j. originálmi sporných podpisov (ozn. SM1, SM2), že
ako celok ukážky podpisov B. A. špecifikované v znaleckom posudku pre porovnanie s predloženými
spornými podpismi skupiny 1, vyhovujú. Znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku sa vyjadrila ku
skutočnosti, či predložené ukážky podpisov B. A. sú spornými podpismi skupiny 1. Predložené ukážky
podpisov B. A. označené PM2-PM4, PM9, PM10, PM-11, PM-14, PM-15 až PM-27 sú vyhodnotené

na str. 14 znaleckého posudku ako podpisy textové - čitateľné a podpisy čiastočne čitateľné, t.j.
druhovo zhodné s predloženými spornými podpismi ozn. SM1, SM2 (sporné podpisy skupiny 1)
a pochádzajúce z rokov 2016, 2018, 2019 až 2021, 2022 (v počte 20 ukážok podpisov - originálov)
sú vhodné na vzájomné porovnanie so spornými podpismi obsiahnutými na vyššie špecifikovaných
sporných písomnostiach. Hlavnou zásadou pri predkladaní porovnávacích materiálov je, že porovnávať

sa dajú iba druhovo zhodné podpisy. Znalkyňa uviedla, že ukážky podpisov pisateľa vhodné na
porovnanie so spornými podpismi by mali spĺňať nasledovné podmienky: druhová zhoda, kvantita,
časová väzba. V rámci písmoznaleckého skúmania dochádza ku vzájomnému porovnávaniu všetkých
predložených podpisov, t.j. vzájomne porovnávala všetky predložené ukážky podpisov menovanej
z rokov 2016, 2018, 2019 a 2021, 2022, a to za účelom zistenia variability v podpisovaní sa totožného

pisateľa. Z predložených a vzájomne porovnávaných ukážok podpisov je badateľné, že pisársky
stereotyp pisateľky v priebehu rokov je stabilizovaný. Čo sa týka fázy dokazovania, v rámci ktorej sa
uplatňuje analytická, porovnávacia metóda skúmania a syntéza, jednotlivé znaky sa popisujú, resp.
zaznamenávajú slovným popisom, pričom sa vyznačujú na fotokópiách skúmaných podpisov, graficky
sa znázorňujú. Analýzou a porovnaním sporných podpisov skupiny 1 ozn. SM1, SM2 s porovnávacími

podpismi menovanej, boli vo všeobecnej a zvláštnej rovine skúmania zistené v prevažnej miere
identifikačne hodnotné rozdielne znaky. Avšak identifikačná hodnota zistených rozdielnych znakov
a miera ich výskytu umožnila stanoviť jednoznačný záver skúmania. Legenda grafickej časti a popisu
znakov je vyznačená zelenými šípkami a číslicami/písmenami - tieto zelené šípky s číslovanímjednotlivých znakov a ich popisom graficky vyznačujú zistené identifikačne hodnotné rozdielne znaky
zistené porovnávaním sporných podpisov a podpisov porovnávacích tak vo všeobecnej, ako aj zvláštnej
rovine skúmania (str. 28 až 32 znaleckého posudku). Záverom znalkyňa uvádza, že na základe

identifikačnej hodnoty zistených rozdielnych znakov, miery ich výskytu, ako aj stálosti, dospela ku
zápornému záveru skúmania, t.j., že sporné podpisy skupiny 1 (ozn. SM1, SM2) nie sú pravými
podpismi pisateľky, od ktorej boli predložené porovnávacie podpisy (t.j. B. A.). Znalkyňa uviedla, že
znalecký posudok je vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR, znalecký posudok č. X/XXXX

vypracovala v súlade so zákonom a vyhláškou MS SR platnou do 31.05.2023. Pokiaľ žalovaní namietali,
že je na mieste dotazovať znalkyňu s otázkou, či je vylúčené, že sa podpisom, ako je na spornej
listine uvedené, nemohla žalobkyňa podpísať úmyselne sama a to zámerne iným spôsobom ako sa
obvykle podpisovala - znalkyňa uviedla, že u podpisov úmyselne menených je snahou pisateľa, aby
podpis budil na prvý pohľad, resp. pre laika zdanie pravosti, ale aby súčasne obsahoval také znaky,
ktoré by v písmoznaleckom skúmaní viedli k hypotéze tento podpis vyhodnotiť ako podpis nepravý,

napodobnený.Prepravéúmyselnepozmenenépodpisy,jetypickéčastejšie,akojetovprípadepodpisov
nepravých, striedanie pisárskej rýchlosti, zníženie pisárskej rýchlosti, je v časti podpisu do ktorej sa
pisateľ snaží vniesť nový prvok (rozdielny) v porovnaní s jeho nesporne pravým podpisom. V prípade
takéhoto podpisu dochádza najčastejšie k zmene nejakého výrazného charakterového znaku podpisu
- sklon, tvarovanie začiatočnej časti podpisu, prípadne tvarovanie písmen, písmových ťahov, koncovej

časti podpisu, pisateľ tieto zmeny vykonáva s úmyslom poprieť v budúcnosti podpis, avšak na úkor
detailov. V prípade sporných podpisov skupiny 1 (ozn. SM1, SM2) neboli zistené znaky poukazujúce na
úmyselne pozmenený podpis. U sporných podpisov skupiny 1, bola začiatočná časť podpisu (vo funkcii
iniciály „M“) vyhotovená so snahou zachovať jej tvarovanie, nie ho pozmeniť, aby bolo graficky podobné
so začiatočnou časťou nesporne pravých podpisov žalobkyne v rade 1/. Znaky uvedené vyššie sú skôr

typické pre podpisy nepravé, vyhotovené pravdepodobne inou osobou (je nad mieru pravdepodobné,
že pisateľ predmetného sporného podpisu musel nesporne pravé podpisy žalobkyne v rade 1/ poznať).
Znalkyňa uviedla, že mala posúdiť pravosť podpisu žalobkyne v rade 1/, a teda v zmysle otázky znalca
konštatovala, že sporné podpisy označené ako SM1, SM2 - nie sú pravými podpismi pisateľky, od
ktorej boli predložené porovnávacie podpisy (t.j. B. A.). Uvedené odborné vyjadrenie znalkyne zo dňa

14.09.2023 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov, právnemu zástupcovi žalovaných v rade
1a/, 2/ dňa 31.10.2023, žalovanému v rade 3/ dňa 07.11.2023. K uvedenému odbornému vyjadreniu
znalkyne sa žalovaní v rade 1/ až 3/ žiadnym spôsobom nevyjadrili, nenavrhli, nepredložili žiadne dôkazy
(nenavrhli ani výsluch znalkyne, ani prípadne nové znalecké dokazovanie).
57. Nakoľko podpis žalobkyne v rade 1/ na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

zo dňa 10.08.2016 - nie je pravým podpisom žalobkyne v rade 1/, záložná zmluva je tak neplatná,
ide o absolútne neplatný právny úkon. Keďže žalobkyňa v rade 1/ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom dražby, záložnú zmluvu zo dňa 10.08.2016 nepodpísala, neprejavila vôľu, nedala
súhlas na zriadenie záložného práva, právny úkon zmluvy o zriadení záložného práva je tak absolútne
neplatným právnym úkonom od začiatku (ex tunc) a nemôžu nastať právne následky, ktoré sa na právny

úkon viažu. Záložné právo teda platne nevzniklo, a preto nemohla platne prebehnúť ani dobrovoľná
dražba.
58. Z takto neplatného právneho úkonu nemôžu nastať ďalšie následky s takýmto neplatným právnym
úkonom spojené, otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou
objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava normatívne reguluje určitú časť ľudského

konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov
tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením, t.j. vnútorné presvedčenie účastníka
právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti alebo existencie tohto právneho
úkonu. (uznesenie Ústavného súdu SR z 15.12.2016, sp. zn. II. ÚS 922/2016). Danosť vôle je základným
predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú

(výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny
poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu
právneho úkonu tvorí prejav vôle, vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle.
59. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako
keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byt' zhojená dodatočným schválením a nemôže sa

konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon
nespôsobí právne následky. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byt' účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s
dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatokformy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.07.2012 sp. zn. 5Cdo 208/2010). Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Neplatný je právny úkon, ktorý nemá

niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje, platí, že pokiaľ
je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov
relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútne neplatný právny úkon, je právny
úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide
vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza.

60. S poukazom na absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy súd určil neplatnosť predmetnej dobrovoľnej
dražby konanej dňa 05.10.2018 a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).
Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu ku dňu udelenia príklepu, čo v praxi
znamená obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka. Dňom právoplatnosti rozsudku sa
z vydražiteľa stáva od počiatku neoprávnený držiteľ predmetu dražby.
61. Iba nad rámec súd poznamenáva, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že záložná zmluva je absolútne neplatná, preto nebol dôvod sa zaoberať zo strany žalobcov uvádzaným
ďalším dôvodom neplatnosti dražby a to, že záložná zmluva neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle
ust. § 151b Občianskeho zákonníka, uvedené posúdenie už nebolo potrebné, relevantné s poukazom
na záver o neplatnosti záložnej zmluvy.
62. Pokiaľ žalobcovia v žalobe uvádzali, že podali námietky proti dražbe (na č.l. 19), v ktorých uviedli,

že namietajú zákonnosť dražby, lebo finančné prostriedky od pôvodného žalovaného v rade 1/ neboli
dlžníkovi, t.j. žalobcovi v rade 2/ poskytnuté, uvedené súd vyhodnotil ako nepravdivé, aj s poukazom
na rozsudok Špecializovaného trestného súdu v R. zo dňa 07.02.2024, kde sám žalobca potvrdil, že
prevzal finančné prostriedky z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 od veriteľa, t.j. od pôvodného
žalovaného v rade 1/. Žalobcovia uvádzali, že podali aj námietky proti ohodnoteniu nehnuteľnosti

v znaleckom posudku č. XX/XXXX (na č.l. 22), namietali použitie metódy polohovej diferenciácie, že
znalec nezohľadnil všetky vstupné údaje, že všeobecná hodnota nehnuteľností nezodpovedá vyhláške
č. 492/2004 Z.z., žalobcovia žiadali o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Súd v tejto veci
poukazuje na ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého vlastník
predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4

vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať, vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať
a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú
odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník
znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Súd konštatuje,

že nemal preukázané, či uvedené námietky žalobkyne v rade 1/ proti ohodnoteniu predmetu dražby
boli skutočne doručené dražobníkovi, na druhej strane však žalovaní uvedené žiadnym spôsobom
nerozporovali. V danom prípade, ak žalobkyňa v rade 1/ ako vlastník nehnuteľnosti podala námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby a žalovaný v rade 2/ ako dražobník sa k uvedenému nevyjadril,
ani nepreukázal, či v zmysle § 12 ods. 5 cit. zákona zaslal žalobkyni v rade 1/ písomnú odpoveď,

v ktorej bol v zmysle tohto ustanovenia povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať
a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú
odpoveď. Súd k uvedenému poznamenáva, že pokiaľ právna zástupkyňa žalobcov pôvodne navrhovala
pripojiť spis sp. zn. 42C/23/2017, obsahom ktorého mal byť znalecký posudok, na pojednávaní
dňa 27.10.2022 sa právna zástupkyňa žalobcov vyjadrila, že vzhľadom na to, že bude nariadené

znalecké dokazovanie, upúšťa od vykonania tohto dokazovania, t.j. oboznámením s obsahom spisu
sp. zn. 42C/23/2017. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že hodnota nehnuteľnosti stanovená v znaleckom
posudku nemôže spôsobiť neplatnosť dražby, poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/233/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005, súd poukazuje na to, že
ustanovenie § 12 ods. 5, 6 boli zavedené do zákona č. 527/2002 Z.z. a to novelou č. 106/2014 Z.z.

účinnou od 01.06.2014, a teda rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalovaní, sa na dané nevzťahujú,
keďže v čase týchto rozhodnutí zákon č. 527/2002 Z.z. neobsahoval odsek 5, 6 § 12. Súd mal za to,
že ak vlastník nehnuteľnosti žiadal o nový znalecký posudok, bol povinný ho dražobník zabezpečiť,
čiže ak vlastník predmetu dražby žiadal vyhotoviť nový znalecký posudok, dražobník ho musí vždy
vyhovieť a zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti

od iného znalca, z ktorého musí byť zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť. Uvedené pravidlo má
za cieľ prispieť k nezávislému a nestrannému ohodnoteniu nehnuteľnosti, na druhej strane je však
potrebné uviesť, že uvedená právna norma nesie so sebou aj riziko zvýšených nákladov dražby
spočívajúcich v odmene znalca za vyhotovenie v poradí druhého znaleckého posudku. Táto nevýhodaje však vyvážená skutočnosťou, že na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije ten znalecký
posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Čiže, ak vlastník predmetu
dražby, t.j. žalobkyňa v rade 1/ požiadala o nový znalecký posudok, bol povinný dražobník zabezpečiť

nový znalecký posudok. Ak uvedené nezabezpečil, porušil ustanovenia zákona a to § 12 ods. 5 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
63. Pokiaľ žalobkyňa v rade 1/ uvádzala, že nepodpísala ani zmluvu o pôžičke, uvedené nebolo
relevantné pre rozhodnutie v danej veci, že nepodpísala zmluvu o pôžičke ako ručiteľ. Súd mal za to,
že vznikol zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobcom v rade 2/ ako dlžníkom a pôvodným žalovaným

v rade 1/ ako veriteľom, teda bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, reálny kontrakt, veriteľ požičal
finančné prostriedky, ktoré boli predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 žalobcovi v rade 2/
ako dlžníkovi, čo potvrdil sám žalobca v rade 2/ ako obžalovaný v trestnom konaní vedenom pred
ŠpecializovanýmtrestnýmsúdomvR.sp.zn.14T/6/2023.Spoukazomnaabsolútnuneplatnosťzáložnej
zmluvy súd určil neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby konanej dňa 05.10.2018.
64. Súd poukazuje na to, že sa zaoberal len podstatnými tvrdeniami žalobcov týkajúcimi sa tvrdenými

dôvodmi neplatnosti dražby. Žalobca môže uplatniť aj viacero dôvodov neplatnosti dražby, teda skutkovo
vymedziť viac konkrétnych porušení zákona, ktoré ho vedú k názoru o neplatnosti dražby. Pre záver
o neplatnosti dražby však stačí preukázanie opodstatnenosti čo len jedného z uvedených dôvodov
a ďalšími sa súd nemusí už zaoberať.
65. Na pojednávaní dňa 03.10.2024 súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaných v rade 1a/, 2/

na vykonanie dôkazov - výsluch žalobcu v rade 2/, výsluch svedka S. D., nakoľko ich nepovažoval za
potrebné, relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné a aj prípadné vykonanie
navrhnutého dôkazu by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu vo veci samej s poukazom na konštatovanú
absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa
v rade 1/ záložnú zmluvu nepodpísala, na zmluve nie je jej podpis. Súd nepovažoval s poukazom

na výsledky znaleckého dokazovania za potrebný vykonať výsluch pracovníčky notárskeho úradu S.
D., u ktorej údajne sa mali overovať podpisy na zmluvách. Súd nepovažoval za potrebný vykonať ani
výsluch žalobcu v rade 2/, ktorého výsluch právny zástupca navrhoval s poukazom na rozhodnutie
Špecializovaného trestného súdu, kde žalobca v rade 2/ po vyhlásení viny potvrdil skutočnosti, ktoré
v tomto konaní popieral. Súd poukazuje na to, že žalobca v rade 2/ v trestnom konaní vyhlásil, že

je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, to, že si žalobca v rade 2/ požičal finančné
prostriedky od pôvodného žalovaného v rade 1/, bolo teda preukázané v trestnom konaní, ako vyplýva
nielen z vyhlásenia samotného žalobcu v rade 2/ v trestnom konaní, ale aj zo záveru rozsudku, kde sa
uvádza, že súd nemal pochybnosti o výške požičaných súm, pričom obžalovaný ani výšku požičaných
súm nerozporoval z hľadiska posudzovania viny, ktorú obžalovaný vyhlásením doznal. Aj s poukazom

na uvedené, s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania (dôvod, pre ktorý súd určil neplatnosť
dražby), výsluch žalobcu v rade 2/ by bol nadbytočný. Zároveň súd poukazuje na to, že v trestnom
konaní sa neriešila otázka platnosti záložnej zmluvy, nevykonávalo sa dokazovanie v tomto smere.
66. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
68. Nakoľko súd žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ vyhovel, boli žalobcovia v spore v celom rozsahu úspešní,

preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1a/, 1b/, 1c/, 2/ a 3/ ako
neúspešnej strane sporu a to v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku (II. výrok).
69. V danej veci vznikli aj trovy konania - trovy štátu. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že

uznesením č.k. 4C/1/2019-489 zo dňa 19.06.2023 bolo priznané znalkyni A. D. R., znalkyni z odboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov, za podaný znalecký
posudok v danej veci, znalečné vo výške 1.883,94 eur a to suma 1.000,-eur z preddavku zloženého
žalobcami a suma 883,94 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 4C/1/2019-650 zo dňa
25.10.2023 bolo priznané znalkyni A. D. R. (za odborné vyjadrenie znalkyne k námietkam žalovaných

k znaleckému posudku) znalečné vo výške 123,58 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Ide teda
o trovy konania štátu, spolu vo výške 1.007,52 eur.
70. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.71. Štát, ktorý zaplatil trovy dôkazu má v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt,
ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli. O nároku štátu na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a čl. 4 CSP.

72. S poukazom na výsledok konania vo veci samej, ako aj rozhodnutie o trovách konania, žalovaní
boli neúspešnou stranou v spore, preto súd priznal štátu - Slovenskej republike nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným v rade 1a/ až 3/ v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).