Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5116230460.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ A. A.,

B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., štátny občan SR, právne zast. Mgr. PaedDr. Anton Kušnír,
advokát so sídlom Jána Reka 13, Žilina, 2/ F. A., B. A., nar, 05.05.1944, bytom C. D. XXX, E., štátny
občan SR, proti žalovanému: 1/ D. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., štátny občan SR,
právne zast. AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o. so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/ a žalovaného 1/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. E., obec E., H. I., vedenej na LV č. XXX, a to k rodinnému domu č. súp. XXX, postavenom na

pozemku parc. č. XXX/X a k elektrickej prípojke vedenej vzduchom zo stĺpa na hranici pozemku CKN č.
XXX/X a cesty v k. ú. E., ktorá je vedená ponad cestu na nástrešák rodinného domu č. XXX, a toto v y
p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ v podiele 1/1.

II. Žalobca 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu za nehnuteľnosti uvedené vo

výroku 1/ tohto rozsudku vo výške 9.555,25 EUR, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nákladov za investície do nehnuteľnosti
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku vo výške 2.752,01 EUR do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu 2/ a žalovaného 1/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. E., obec E., H. I., zapísanej na LV č. XXXX, a to k hospodárskej budove bez súpisného čísla
postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, a toto v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosť prikazuje do

výlučného vlastníctva žalobcu 2/ v podiele 1/1.

V. Žalobca 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu za nehnuteľnosť uvedenú vo
výroku IV. tohto rozsudku vo výške 2.709,43 EUR do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nákladov za investície do hospodárskej
budovy uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku vo výške 627,19 EUR do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

VII. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca 2/ F. A. (pôvodne označený ako žalobca 1/) sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2016
v zmysle zmeny pripustenej uznesením č. k. 4C/220/2016- 21 zo dňa 02.05.2017 voči pôvodnému
žalovanému J. A. domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k

nehnuteľnostiam v k. ú. E. a to k domu so súpisným číslom XXX na LV č. XXX, stojaceho na parcele C
KN č. XXX/X - o výmere 100 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX,
a jeho prikázania do jeho výlučného vlastníctva, s tým, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému
hodnotu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti v sume 2.642,70,-EUR do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v podiele 3 a žalovaný v podiele 1 sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - domu so s, č. XXX, zapísaným na LV č. XXX, pre okres Žilina, obec E., katastrálne
územie E.. Uvedená stavba je postavená na KN-C parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 100 m2, evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu 2/
a jeho manželky v podiele 1/1. Predmetný dom nikto zo spoluvlastníkov, a ani iná osoba dlhodobo
neužíva na bývanie, pretože je na uvedený účel pre zlý technický stav nevhodný. Na spoločnom

dome od nadobudnutia spoluvlastníckych podielov vykonáva stavebné, rekonštrukčné a údržbové práce
výhradne žalobca, aj keď podľa ust. § 137 ods. 1 OZ sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podieľajú spoluvlastníci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu.
Žalobca vynaložil niekoľkokrát snahu o uzavretie dohody o spôsobe nakladania s nehnuteľnosťou
so žalovaným, a to osobným jednaním, ktorým poveril svojho syna a neskôr cestou zvoleného

advokáta vyzval žalovaného písomnou výzvou zo dňa 10.05.2016 na jednanie protistrán o spôsobe
nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou. Napriek uvedenému žalovaný neprejavil záujem o dohodu.
Žalobca už v minulosti mal záujem vzhľadom na skutočnosť, že predmetný dom je starý a vyžaduje
rozsiahlu rekonštrukciu, vykonať jeho prestavbu, no žalobca znemožňoval ako spoluvlastník vykonať
na nehnuteľnosti akýkoľvek stavebný zásah, čoho následkom je, že žalobca zastavil stavebné práce

a na stavbe vykonáva iba nevyhnutnú údržbu, na ktorej sa žalovaný nepodieľa. Vzhľadom na hore
uvedené skutočnosti, ale najmä na skutočnosť že žalobca je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v
podiele 3/4, zároveň, že pozemok, na ktorom sporná nehnuteľnosť stojí (na KN-C parcele č. XXX/X) je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky, pričom uvedená stavba naďalej chátra a
spoluvlastníci nie sú schopní zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou, je dôvodné, aby súd v súlade

s ust. § 142 a nasl. OZ, vyporiadal spoluvlastníctvo tak, aby sa žalobca stal výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti a mohol zabezpečiť jej riadne obhospodarovanie. Vzhľadom na neustále zhoršujúci sa
technický stav spornej nehnuteľnosti žalobca vykonal mimo iné investície do spoločnej nehnuteľnosti,
pre zistenie hodnoty ktorej, žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku č. 299/2016 na stanovenie
všeobecnej hodnoty domu s.č.: XXX postaveného na pozemku KN-C parcelné č. XXX/X KÚ Terchová,

kde znalkyňa Ing. Katarína Brezániová, stanovila celkovú hodnotu nehnuteľnosti na 15.400,- EUR.
Do spornej nehnuteľnosti žalobca investoval na zhodnotenie spoločnej veci z vlastných prostriedkov
v roku 2002 sumu 4.829,15 EUR, na ktorých sa žalovaný odmietol podieľať, a preto od zistenej
hodnoty nehnuteľnosti (15.400,- EUR), je potrebne odpočítať náklady, ktoré vynaložil sám žalobca na
výstavbu verandy k predmetnému domu spolu s jej podpivničením, na ktorú mu Obecný úrad Terchová,

ako miestne príslušný stavebný úrad dal súhlasné stanovisko dňa 18.01.2002 napriek obštrukciám
žalovaného. Technická hodnota uvedenej prístavby verandy s podpivničením a nového vstupu do
1.podzemného podlažia (pivnice) vykonanej žalobcom v roku 2002 na vlastné náklady je stanovená
znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Katarínou Brezániovou č. 299/2016 na str. 12 posudku na
sumu spolu 4.829,15 EUR ktorá hodnotu spornej nehnuteľnosti navýšila, a preto je dôvodné ju od

východiskovej hodnoty nehnuteľnosti určenej na výpočet podielu každého spoluvlastníka odpočítať, na
základe čoho bude východiskovou hodnotou na vyporiadanie spoluvlastníkov suma 10.570,85 EUR. Z
uvedenej konečnej ceny pripadá na žalovaného 1/4 spoluvlastníckeho podielu, čo predstavuje sumu
2.642,70 EUR. Uvedenú sumu žalobca uhradí žalovanému ako cenu vyporiadaného spoluvlastníckeho
podielu 1 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

3. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.09.2017 poukázal na to, že žalobca
v žalobe neidentifikuje ďalšie stavby, ktoré boli predmetom dedičstva po nebohých rodičoch a ktoré
sa na pozemku nachádzajú, čo považoval za účelové, pretože to má vplyv na cenu nehnuteľnosti a
tiež na prípadnú reálnu deľbu. Uviedol, že vlastnícke právo k stavbou zastavenému pozemku bolo

priznané žalobcovi po tom, čo tento doslova predbehol a bez vedomia súrodenca spísal kúpnu zmluvu
na zastavané pozemky s družstvom, ktoré pozemky odpredalo iba žalobcovi i keď rodičovský majetok
patril obidvom účastníkom konania. V danom prípade je nutné vyžiadať zo OU v Žiline, odboru
katastrálneho katastrálny spis, v ktorom bude rozhodujúci dôkaz o vyššie uvedených tvrdeniach a otom, že predchodcovia účastníkov konania mohli vlastnícke právo k pozemkom zastavaným stavbami
aj vydržať. Nič to však nemení na skutočnosti, že žalobca sa obohatil na úkor žalovaného a takýmto
zákulisným spôsobom nechal vlastníctvo zapísať iba na seba, s tým, že v čase kedy vlastníctvo

vybavovalžalovanýmalrovnaképrávonanadobudnutievlastníctva.Totoprávovlastníctvaboloriešením
rovnakej situácie s pozemkami v celej lokalite a bolo všeobecne zaužívané, že pozemky pod stavbami
sa takto vysporiadavali v prospech vlastníkov objektov. V ďalšej časti podanej žaloby, žalobca tvrdí, že
predmetnú nehnuteľnosť žalovaný neužíva a neinvestuje do tejto nehnuteľnosti za účelom jej zlepšenia
technického stavu. Daný stav je výsledkom nezhôd medzi účastníkmi konania a výsledkom snahy

žalobcu uzurpovať si v prospech seba majetkový prospech (viď postup pri získavaní vlastníctva k
pozemku) a neochotu podeliť sa s vlastníctvom jednotlivých objektov na pozemkoch sa nachádzajúcich.
Takýto stav amorálneho správania sa žalobcu mal vplyv na vzájomné vzťahy, ktoré na základe týchto
skutočností natoľko ochladli, že čas vzájomnej intolerancie účastníkov konania mal vplyv aj na samotnú
údržbu stavieb a na riešenie otázky prípadného zrušenia podielového spoluvlastníctva. Samozrejme,
že sa podpísal aj na vzťahoch pri mimosúdnom riešení a dohode o vyporiadaní tohto spoluvlastníctva

a z tohto dôvodu, ako i nižšie uvedených ku ktorej nedošlo. Dôvodom prečo k dohode nedošlo, je
už vyššie uvedená skutočnosť doslovného zavedenia žalovaného v otázke vlastníctva k pozemku
pod stavbami, ktoré vždy užívali rodičia účastníkov konania a ktoré aj uplatňovali práva vo vzťahu k
zastavaným pozemkom. Teda tento prístup žalobcu k vlastnému obohateniu sa na úkor svojho brata -
žalovaného sa rodinné vzťahy doslova roztrieštil a ich stav má za následok nemožnosť uzavretia dohody

o zrušení podielového spoluvlastníctva, lebo podľa žalobcu platí iba jedno delenie a to v prospech neho,
i keď existuje rád zákonných postupov pri riešení tejto veci. Okrem tejto skutočnosti ďalším dôvodom,
ktorý viedol k odmietnutiu dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva je identifikácia stavieb, cena
za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a spôsob akým má záujem žalobca túto vec riešiť.
Jednoznačne je z jeho konania vidieť, vyššie uvedený majetkový prospech, kedy z titulu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva z majetku po rodičoch je ochotný vyplatiť žalovanému iba čiastku 2642,70
EUR. Táto čiastka je absolútnym výsmechom primeranosti náhrady za spoluvlastnícky podiel (tento
spôsob vyporiadania však nie je pre žalovaného rozhodujúci a tento ani neprijíma, nakoľko žalovaný má
záujem v zmysle § 142 OZ, podielové spoluvlastníctvo vysporiadať reálnym rozdelením nehnuteľnosti).
Tu žalovaný poukazuje na to, že znalecký posudok č. 299/2016 znalkyne Ing. Kataríny Brezániovej je

neakceptovateľný čo do postupov ocenenia, čo do použitých koeficientov a čo do zohľadnenia lokality
kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Teda samotný postup ocenenia a výšku ocenenia žalovaný týmto
vyjadrením napáda a do času konania doloží svoj znalecký posudok, ktorý bude odzrkadľovať tržnú cenu
nehnuteľnosti v Terchovej. Žalovaný uvádza, že za cenu, ktorá je uvedená v žalobe nehnuteľnosť odkúpi
hocikedy a finančné prostriedky vyplatí do 24 hodín. Dokonca je ochotný ísť tak ďaleko, že je ochotný

zaplatiť40000,-EUR.Tojesuma,vakejsapohybujúobdobnénehnuteľnostivTerchovej.Totovšaknieje
podstatnékdesapohybujúnehnuteľnosti,aleuvedenúsumuježalovanýochotnývyplatiť.Ďalejžalovaný
uviedol, že na pozemku parc. č. XXX/X sa nachádza niekoľko objektov v počte 3ks - humno, prístavba a
podobne, na pare. č. XXX/X — sa nachádza dom súp. č. XXX, na parc. č. XXX sa nachádza ďalší objekt
patriaci žalobcovi a parc. č. XXX je taktiež v časti zastavaná spomínanými objektmi. Je nehoráznosť

stanoviť podiel na vyplatenie z titulu zrušenia podielového spoluvlastníctva vo výške 2.642,70 EUR z
týchto spomínaných stavieb v ktorých má žalovaný podiel 1/4 a to všetko pri hodnote nehnuteľností v
oblastí, ktorá je najnavštevovanejšia turistická oblasť na Slovensku, kde dostupnosť do Krajského mesta
je v rozpätí 15 - 20 minút, kde obec je napojená na celkovú infraštruktúru inžinierskych sieti a dopravnú
sieť veľmi dobrým spôsobom. Táto cena však nie je rozhodujúca, lebo žalovaný nemá záujem o finančnú

náhradu ale na reálne rozdelenie vecí tak poukazuje, na dôvod prečo k dohode nedošlo pri jednaní o
ktorej žalovaný žiadal vyčleniť jemu reálne pripadajúcu časť v dome č. súp. XXX, ktorá by vzhľadom na
jeho technický stav bola technicky možná a prístup do tejto nehnuteľnosti by bol zabezpečený z miestnej
komunikácie parc. č. XX/XX kat. územie E., SR. Samozrejme že v úvahu prichádza aj dohoda o tom,
že by žalovaný z titulu zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania jeho podielu vo všetkých

stavbách na uvedených parceliach obdŕžal náhradu pozostávajúcu z objektu humna ako celku, ktoré by
mohol žalovaný výlučne užívať. Je teda nesporné, že za daného skutkového a právneho stavu, t.j. že
existuje viac objektov v ktorých má žalovaný podiel 1/4 a že § 142 OZ prioritne stavia na pozíciu prvú
reálnudeľbunehnuteľnostitaktakétoriešeniejeabsolútnezákonnéarešpektujúcejednakzákon,jednak
citovúväzbuk„otcovizni“zostranyžalovaného,ktorýmázáujeminapriekzákulisnémujednaniužalobcu

o pozemkoch na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že po rodičoch bude disponovať časťou,
buď rodinného domu (jeho deľba je reálne možná) alebo objektu humna v celosti. Zohľadnením všetkých
týchto skutočností, nie je možné stanoviť hodnotu vo výške 15.400,- EUR. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu,
t.j. danému oceneniu ako i k započítavaniu nákladov na technickú údržbu vyporiadavanej nehnuteľnostijenutnéuviesť,žeakžalobcanákladynaúdržbunehnuteľnostivynaložilmalprávositietoodžalovaného
žiadať ako od podielového spoluvlastníka a v prípade, že ich nežiadal tak táto investícia z roku 2002
je premlčaná. Obdobne do platí aj o technickom zhodnotení podzemného podlažia z roku 2002 lebo

súhlas k takejto investícií nikdy žalovaný nedal a ak žalobca do nehnuteľnosti investoval, tak mal právo
pomerne žiadať od žalovaného náhradu nákladov, čo neučinil a v tomto čase ani učiniť nemôže z dôvodu
premlčania. Preto je právne irelevantné hocijaké započítavania sumy technickej hodnoty prístavby vo
výške 4.829,15 EUR. V dôsledku tohto konštatovania je potom neakceptovateľný zo strany žalovaného
ani použitý vzorec na výpočet finančnej náhrady z uvedeného domu (finančnú náhradu žalovaný nikdy

nepožadoval a ani nepožaduje a vyššie uvedené konštatovanie iba uvádza na vykreslenie podmienok
jednania zo žalobcom pred podaním žaloby). Žalovaný teda nesúhlasil s finančnou náhradou a žiadal,
aby mu boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva za protihodnotu 40.000,- EUR, alebo aby mu bola
predelená reálna časť domu č. súp. XXX, alebo aby mu bol daný do výlučného vlastníctva pozemok pod
stavbou humna a v jeho okolí dva metre z južnej strany a smerom k hlavnej ceste s tým, že týmto bude
vysporiadaný podiel žalovaného. To všetko vzhľadom na technickú možnosť rozdelenia nehnuteľnosti

domu č. súp. XXX.

4. Žalobca 2/ v replike doručenej súdu dňa 09.10.2017 uviedol k tvrdeniam uvedených žalovaným vo
vyjadrení, a to že žalobca v žalobe účelovo neidentifikuje ďalšie stavby, ktoré boli predmetom dedičstva
po právnych predchodcoch účastníkov, ktoré sa na predmetnom pozemku nachádzajú a majú mať vplyv

na celkovú cenu nehnuteľnosti a k otázke možnosti ich vydržania predchodcami účastníkov, že tieto
tvrdenia nesúvisia s predmetom sporu a zároveň vychádza z prezumpcie správnosti zápisu na LV k
pozemku, na ktorom stojí predmet sporu, čo v tomto konaní nie je súd oprávnený riešiť a neprebieha
ani žiadne iné súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nemu. Žalovaný vo svojom vyjadrení
neuvádzažiadneskutkovétvrdeniatýkajúcesapredmetnéhokonania,ktorýmibyúčinnepoprelskutkové

tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe, okrem neúčinného spochybnenia výšky vyporiadavacieho podielu.
K vyjadreniu žalovaného, v ktorom nesúhlasí s finančnou náhradou navrhovanou žalobcom a naopak
žiada, aby mu boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva za protihodnotu 40.000 EUR,
alebo aby mu bola pridelená reálna časť domu súp. č. XXX, k.ú E., alebo aby mu bol daný do
výlučného vlastníctva pozemok pod stavbou humna a v jeho okolí dva metre z južnej strany a smerom

k hlavnej ceste, uviedol žalobca, že s takýmto návrhom nesúhlasí a považuje ho za neakceptovateľný.
Dôvodom nesúhlasu žalobcu je skutočnosť, že žalovaným navrhovaný spôsob vyporiadania nie je
možné realizovať, nakoľko právne postavenie žalovaného, by sa takýmto určením nezmenilo a nie
je preto ani možné, aby súd prikázal vlastníctvo k pozemku pri vyporiadaní stavby, pričom žalovaný
nie je spoluvlastníkom pozemku, z čoho vyplýva právne významná skutočnosť, a to, že žalovaný

nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Žalovaným navrhované riešenie by narušilo
spoluvlastnícke právo k pozemku inej osoby ako účastníka konania (manželky žalobcu k KN-C parcele
č. XXX/X, k.ú E. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky). Zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu tretím osobám, ktorým patria práva viaznuce k
predmetnej nehnuteľnosti. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd preto

musí dbať na to, aby týmto osobám nevznikla žiadna ujma. Podľa ustálenej judikatúry (R54/1973)
za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, považujú súdy jednak všetky
prípady, keby ani po adaptácii by nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, jednak prípady kde
by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe
a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy, ako

aj tvaru, pri budovách vyplýva nerozdeliteľnosť už napr. z toho, že ide o RD s jedným bytom, jedným
vchodom, jediným komínom a pod. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ale najmä na skutočnosť že
žalobca je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti (RD) v podiele 3/4, a zároveň, že pozemok, na
ktorom sporná nehnuteľnosť stojí (na KN-C parcele č. XXX/X) je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu a jeho manželky, pričom uvedená stavba naďalej chátra a spoluvlastníci nie sú schopní zrušiť a

vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou, je dôvodné, aby súd v súlade s ust. § 142 a nasl. OZ, vyporiadal
spoluvlastníctvo tak, že žalobca sa stane výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

5. Pôvodný žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 30.10.2017 poukázal na to, že jeho tvrdenia
uvedené vo vyjadrení k žalobe sú opodstatnené a súvisia s predmetom sporu, nakoľko uvedené stavby

spomínané v pôvodnom vyjadrení boli uskutočnené v čase života právnych predchodcov účastníkov i
keď nie na im patriacom pozemku. Táto skutočnosť však nič nemení na vlastníctve stavieb postavených
na takomto pozemku a dokonca uvedené stavby boli predmetom dedenia. Teda z tohto je nepochybné,
že tieto stavby patrili do dedičstva, boli vyhotovené ako súčasti poľnohospodárskej usadlosti a nikdynepatrili vlastníkovi pozemku. Preto je nutné prijať záver, že tieto stavby súvisia s predmetom sporu,
je ich nutné v rámci tohto konania vysporiadavať ako v otázke komu z účastníkov stavbu prikázať,
tak i v otázke za koľko. Obmedziť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iba k domu,

ktorý má súpisné číslo a vypustiť z vyporiadavania ostatné stavby tvoriace usadlosť nie je zákonné a
bolo by poškodzujúce žalovaného. V ďalšej časti vyjadrenia žalobcu je možné zreteľne vidieť snahu
získať celý majetok po rodičoch žalobcom a za minimálnu cenu. Žalovaný naďalej navrhuje, aby došlo
k reálnemu rozdeleniu domu a ostatných stavieb. Daným návrhom mal záujem predísť súdnemu sporu
a z dôvodu možnosti realizácie technického rozdelenia stavieb aj uplatniť prvé a základné kritérium

vyporiadavania podielového spoluvlastníctva a to rozdelenia veci ak je to možné. Toto kritérium je možné
a teda je ho potrebné v rámci zákona súdom aplikovať bez ohľadu na neopodstatnené tvrdenia žalobcu.
Ak je v návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvedený návrh dohody aj vo vzťahu k
pozemku, tak len preto, aby došlo s minimálnymi dopadmi na účastníkov konania k mimosúdnemu
ukončeniu sporu a každý z účastníkov mohol vlastniť časť majetku po rodičoch. Stavby boli postavené
dávno pred účinnosťou stavebného zákona a tieto treba brať ako osadené na pozemku a do budúcna

ich musí vlastník pozemku rešpektovať. Neznamená to však absolútne právo vlastníka pozemku na
stavbu na ňom nachádzajúcu sa, ak prihliadneme na to, že treba vyporiadavať podiely k viacerým
stavbám.Vlastníkpozemkupokiaľhokupoval,takvedeloexistenciístavieb,oexistenciíspoluvlastníctva
k týmto stavbám a toto spoluvlastníctvo môže do budúcna vysporiadavať zákonným spôsobom. Nijakým
spôsobom vlastníctvo pozemku neobmedzuje podielového spoluvlastníka v uplatňovaní si jeho práv zo

spoluvlastníctva stavieb na pozemku sa nachádzajúcich. Žalovaný nikdy netvrdil, že súd môže svojím
rozhodnutím prikázať tento pozemok pod stavbou žalovanému. Ak vo vyjadrení bol navrhnutý spôsob
vyporiadania aj vo vzťahu k pozemku, tak iba za účelom mimosúdneho vyporiadania spoluvlastníctva
a za účelom predídenia budúcim sporom pri prípadných údržbách tejto nehnuteľnosti, kedy je vlastník
pozemku tieto nevyhnutné zásahy umožniť. Narušenie spoluvlastníckeho práva k pozemku vzhľadom

na hore uvedené skutočnosti možnosti reálnej deľby je nevyhnutné a dokonca aj zákonné, keď ide o
stavbu nachádzajúcu sa na cudzom pozemku a nejedná sa o čiernu stavbu. V takýchto prípadoch teda
nemôže vznikať žalobcovi, ako vlastníkovi pozemku ako to tvrdí vo svojom vyjadrení žiadna škoda. Preto
je nevyhnutné vykonať ohliadku uvedených stavieb, ktorá poskytne súdu obraz o veci a opodstatnenosti
požiadavky žalovaného na reálne rozdelenie stavieb.

6. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 10.08.2018. Právny zástupca žalobcu 2/ zotrval
na žalobe, doplnil, že žalovaný vyjadril skutočnosť, že bol prítomný dedičských konaní po rodičoch,
je teda dôvodné predpokladať, že bol oboznámený aj so závermi týchto dedičských konaní a nebolo
preukázané, že by žalovaný napadol uvedené dedičské konanie ako v súdnom konaní a s poukazom tak,

na prebiehajúcu alebo dobu premlčania, ktorá prebehla od dedičských konaní, ani takéto námietky byť
vznesené byť nemôžu. Existuje zásada prezumpcie správnosti zápisu na liste vlastníctva, kde titulom
nadobudnutia boli práve tieto dedičské rozhodnutia. Pôvodný žalovaný uviedol, že predmetné pozemky
boli družstevné, nepatrili nikomu, predtým ako ich začalo užívať družstvo, ich užívali jeho rodičia. Stavby
na nich boli postavené po vojne naraz v 1947 – 1948 a postavil ich jeho otec, išlo o chalupu, humno, šopu

na vozy. Povolenie na stavanie mali od miestneho výboru. O tom, že podiely po rodičoch v rodičovskej
chalupe sú rozdielne sa dozvedel asi pred 3-4 rokmi, avšak svojho podielu po mame v prospech
brata sa nikdy nevzdával, dedičského konania po matke sa zúčastnil. Právny zástupca pôvodného
žalovaného na pojednávaní uviedol, že reálna deľba nehnuteľností je možná a to vo vzťahu k domu,
ako aj ku humnu, predovšetkým je prioritná reálna deľba, pokiaľ by nedošlo k odsúhlaseniu reálnej deľby

zo strany súdu, žiadal zohľadňovať cenu nehnuteľnosti. Od začiatku sme namietali skutočnosť, že sa
jednalo o hospodársku usadlosť, v rámci ktorej existovali objekty, kde si žalobca vybral riešenie iba
problému rodinného domu. Pričom boli opomenuté ako nehnuteľnosti postavené od roku 1944 alebo
1947, ktoré vždy tvorili súčasť príslušenstva rodinného domu. Vo svojich vyjadreniach špecifikovali, že
nie je možné vyporiadavať iba jednu časť usadlosti, že nehnuteľnosťami je aj humno, ktoré sa nachádza

v bezprostrednej blízkosti rodinného domu, ktoré súpisné číslo nemá a ani v znaleckom posudku, nebolo
identifikované, teda taká identifikácia, že poľnohospodárska usadlosť – humno je dostatočná na to, že
vie preukázať, že existuje. Humno na tejto parcele ako príslušenstvo rodinného domu existuje, je tam
postavené a preto je potrebné sa s ním v tomto konaní vysporiadať. Navrhoval reálny spôsob delenia
vo vzťahu k tomuto humnu.

7. Žalobca 2/ doručil súdu dňa 13.11.2018 podanie, v ktorom uviedol, že hospodárska budova je
zapísaná na inom LV ako je v žalobe vyporiadavaná nehnuteľnosť, a teda je predmetom samostatných
právnych vzťahov, ktoré je možné vyporiadať aj v prípadnom samostatnom konaní, a to aj napriek tomu,že spoluvlastníkmi hospodárskej budovy sú rovnako účastníci konania v rovnakých spoluvlastníckych
podieloch. Napriek uvedeným právnym skutočnostiam, vzhľadom na snahu žalobcu o zrušenie a
vyporiadanie celého rozsahu spoluvlastníckych práv so žalovaným, navrhoval zmenu žaloby, ktorou

dopĺňa pôvodnú žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckych práv medzi účastníkmi k
nehnuteľnosti – hospodárskej budove bez súpisného čísla, zapísanej na LV XXXX, k.ú. E., obec E.,
okr. I., v spoluvlastníckom podiele žalobcu 3 a žalovaného v podiele 1. Stavba je postavená na C
KN D. XXX/X K. L. M. XXXX, k.ú. E. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky
A. A., B. F., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobca za účelom stanovenia adekvátnej hodnoty

spoluvlastníckych podielov zadal vypracovanie ZP znalkyni Ing. Kataríne Brezániovej, ktorá na základe
vypracovaného ZP č. 349/2018, stanovila hodnotu predmetnej hospodárskej budovy na celkovú sumu
1.330,00 EUR, na základe čoho hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného (1) predstavuje sumu
332,50 EUR a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 997,50 EUR. Obdobne ako spoločný
RD s.č.: XXX postavený na pozemku KN-C parcelné č. XXX/X KÚ E., ani hospodársku budovu
stojacu na parcele C KN č. XXX/X, k.ú. E., nikto zo spoluvlastníkov a ani iná osoba dlhodobo

neužíva, pretože je na uvedený účel pre zlý technický stav nevhodná. Túto stavbu je preto dôvodné
po zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckych podielov odstrániť. Na spoločnej hospodárskej budove
od nadobudnutia spoluvlastníckych podielov vykonáva stavebné, rekonštrukčné a údržbové práce
výhradne žalobca, aj keď podľa ust. § 137 ods. 1 OZ sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci podieľajú spoluvlastníci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Doteraz

žalovaný neprejavil záujem voči žalobcovi k tejto spoločnej nehnuteľnosti uzavrieť dohodu o spôsobe
zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckych práv. Uvedenú skutočnosť bez adekvátneho procesného
postupu požadoval až v priebehu tohto súdneho konania. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, ale
najmä na skutočnosť že žalobca je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti – hospodárskej budovy v
podiele 3/4, zároveň, že pozemok, na ktorom sporná nehnuteľnosť stojí (na KN-C parcele č. XXX/X)

je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky, pričom uvedená stavba naďalej chátra
a spoluvlastníci nie sú schopní zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou, je dôvodné, aby súd v
súlade s ust. § 142 a nasl. OZ, zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo tak, aby sa žalobca stal výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

8. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že :
„Súd ruší podielové spoluvlastníctvo F. A., bytom: C. D. XXX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, evidované
pod B 2 v spoluvlastníckom podiele 3 a M. A., bytom: E. XXX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, evidované
pod B 1, v spoluvlastníckom podiele 1 k nehnuteľnosti hospodárskej budove bez súpisného čísla,
zapísanej na LV č. XXX, stojacej na parcele CKN č. XXX/X o výmere 776 m2, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, listy vlastníctva evidované Okresným úradom Žilina,
katastrálny odbor pre okres Žilina, obec E., k.ú. E..
Nehnuteľnosť – hospodársku budovu bez súpisného čísla, zapísanú na LV č. XXXX, stojacu na parcele
CKN č. XXX/X o výmere 776 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX,
listy vlastníctva evidované Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec E., k.ú. E.

súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu F. A., bytom: C. D. XXX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX.
Žalobca F. A. je povinný nahradiť žalovanému M. A. hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1 na
nehnuteľnosti hospodárskej budove bez súpisného čísla zapísanej na LV č. XXXX, stojacu na parcele
CKN č. XXX/X o výmere 776 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX,
listy vlastníctva evidované Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec E., k.ú. E.

v sume 332,50 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci.“
Na pojednávaní žalobca uviedol, že na pozemku je studňa, z ktorej sa voda pumpuje, čiže studňa
nie je otvorená, studňa je kopaná. Kopal ju otec asi pred 65 rokmi. Keď ju vykopal, dala sa rúra,

na tej rúre bol kôš a hore sa prišrobovala pumpa. A studňa sa 40 rokov nepoužíva, voda nebola
pitná, tak bola zdravotne závadná, hrdzavá a kalná, preto si urobili vodovod pred 35 rokmi a 35 rokov
ho najmenej užívajú. Dovtedy studňu užívali. Vo vyporiadavanom dome nebýva asi 36-37 rokov. Na
pozemku má altánok, ktorý si sám postavil, ešte ho nemá dorobený, vnútri má sedenie. Altánok je
pokrytý šindľom. Na pozemku vozáreň, ktorú on pokryl plechom, keby tak nebol urobil, tak by sa

to zničilo. Žalovaný sa na tomto nepodieľal. Keď sa teda v znaleckom posudku uvádza prístrešok,
jedná sa o túto vozáreň. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaným predložený znalecký posudok
je vypracovaný so zásadnými právnymi vadami, pretože znalkyňa nikdy neobhliadla nehnuteľnosť.
Vypracovala znalecký posudok zrejme po nejakých informáciách, ktoré obdŕžala od protistrany. Popisujetu na strane 2 interiér, ktorý ale nikdy nevidela. Nemá ani vedomosť o tom, že by bola vykonaná nejaká
znalecká obhliadka. Znalkyňa netvrdí obhliadku ako podklad ku vypracovaniu znaleckého posudku. Čiže
otázka je akým vierohodným spôsobom mohla zistiť skutočnosti, ktoré v posudku posudzuje. Žalobca

nie je ochotný uzatvárať nevýhodné dohody predložené žalovaným a to, že sú ochotní vyplatiť za
nejaké nehnuteľnosti 40.000,- EUR. To sú absolútne nepodložené ničím dôkazy alebo tvrdenia, pretože
táto nehnuteľnosť v zastavanej ploche nemá takúto hodnotu, ako tvrdí, už aj z hľadiska účelu, tzn.
využívanie na rekreačné účely. Takýto výnos dokonca, nie je možné dosiahnuť ani podľa posudku,
ktorý predkladá znalkyňa žalovaného. Tzn. tie nehnuteľnosti, ktoré sú v spoluvlastníctve, majú nejakú

zostatkovú hodnotu, sú to skutočne staré stavby, ktoré treba odstrániť a to je vlastne dôvodom, prečo
pristúpil žalobca k vyporiadaniu, aby mohol odstrániť staré stavby, ktoré mu zavadzajú na parcelách,
ktoré výlučne s manželkou vlastní. Zároveň uzatvárať dohodu, kedy žalobca upustí od vlastníctva
nejakého výhradného vlastníctva pozemku, je dohoda nezmyselná. Poukázal, že už opakovane sa
žalobca snažil vyporiadať dohodou so žalovaným tieto nehnuteľnosti, ale to nebolo možné. Ak by
rozdelili stavby, naráža sa na zásadnú vec a to je pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaného

a súd nemôže takýmto spôsobom vyporiadavať a zasahovať do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá nie
predmetom vyporiadania. Takúto dohodu neprijímajú, pretože to znehodnotí ďalšie nehnuteľnosti, ktoré
vytvárajú jeden užívací celok. Pretože pozemky, na ktorých stavby stoja sú v bezpodielovom vlastníctve
manželov – žalobcu a jeho manželky, tzn. tam sa zasahovalo automaticky do práv a povinností inej
osoby, ktorá ani nie je účastníkom, ani nemá dôvod byť účastníkom tohto konania. Rovnako ako aj

prikázanie do vlastníctva žalovaného, poukázal na skutočnosť, keď žalobca odmieta previesť podiel na
pozemkoch, na ktorých stavby stoja. V znaleckom posudku bolo argumentované, že plot, bránu atď.
ohodnocoval ako spoločnú vec. Avšak na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky,
postavil ten plot a bránu žalobca. Čiže nie je predmetom vyporiadania. Právny zástupca žalovaného
uviedol, že z dedičských spisov je zrejmé, že žalobca po jednom rodičovi nadobudol dedením vlastníctvo

k1domuapodruhomrodičovipodiel1,pričomvdedičskomkonaníbolokonštatované,žesaprejednáva
len rodinný dom s príslušenstvom bez pozemku, pričom je zrejmé, keďže bol prejednávaný v dedičskom
konaní dom s príslušenstvom, že príslušenstvo, pokiaľ existuje, je potrebné na toto prihliadať v rámci
vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. V konaní je teda sporná všeobecná hodnota
vyporiadavaných nehnuteľností, a ďalej je sporné vlastníctvo pozemkov pod týmito nehnuteľnosťami. Po

nahliadnutí do dedičských spisov zistil, že sporné nie sú podiely v predmetných nehnuteľnostiach, stav,
ktorý je zapísaný v liste vlastníctva ako k rodinnému domu, tak i k príslušenstvu, teda humnu, je taký,
že 3 má žalobca a 1 má žalovaný. Nespochybňuje stav zapísaný v aktuálnych LV, čo sa týka podielov.
K otázke vydržania k predmetným pozemkom, pri oboznámení sa s kúpnou zmluvou, ktorá je takisto
predmetom pripojeného spisu, konštatoval, že ani otázka vydržania nie je v tomto čase dôvodná a je

potrebné mať za to v tomto konaní, že pozemok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho
manželky,nakoľkotakýmtospôsobomakopopisujevosvojomvyjadrení,doslovapredbeholpodielového
spoluvlastníka a súrodenca tým, že uzavrel kúpnu zmluvu s JRD mimo vedomia žalovaného. Ďalej
uviedol, že uvedené veci boli budované po roku 1945, boli vybudované rodičmi účastníkov konania
s tým, že dnešného dňa stav vôbec nezodpovedá tomu, že by sa jednalo o poľnohospodársku usadlosť,

v daných nehnuteľnostiach sa žiadna takáto činnosť nečiní, všetko je to určené iba pre účely rekreačné
a sám žalobca tvrdí, že mieni odstrániť uvedenú stavbu humna, ktorá sa na parcele nachádza. Teda
ide konkrétne o parc.č. XXX/X. Teda nie je možné stotožniť sa stým, že by dneska tieto nehnuteľnosti
tvorili nejakú poľnohospodársku usadlosť, kde je nevyhnutné, aby bol rodinný dom, príslušenstvo,
nejaká vozáreň, šopa apod. veci pre fungovanie poľnohospodárskeho podniku. Predložil a poukázal na

znalecký posudok vypracovaný na objednávku žalovaného, kde hodnota predmetných nehnuteľností
je vo vzťahu k domu o 10.000,-EUR vyššia a vo vzťahu k humnu je rozdiel - v pôvodnom znaleckom
posudku to bolo ocenené na 2.000,-EUR a v tomto znaleckom posudku je to na 5.000,- EUR. z tohto
znaleckého posudku bral na zreteľ otázku cenu nehnuteľností, t.j. rodinného domu, hospodárskej
budovy, plotu a schodísk. To je rozsah, ktorý je uvedený aj v dedičskom rozhodnutí č. 378/81, kde sa

konštatuje, že predmetom dedičstva je 1 humna, maštale, prístavby, studne, plota a brány. V znaleckom
posudku sa nenachádza prístrešok, ocenenie prístrešku, ale ten prístrešok je nepochybne zachytený
v znaleckom posudku na fotografiách, nevedel odpovedať, prečo znalkyňa sa s týmto nevysporiadala,
hoci ho má nafotený a hoci v skutočnosti ten prístrešok existuje a takisto sa nevysporiadala s otázkou
studne, hoci skutočne takáto studňa na pozemku existuje. Je to kopaná studňa, teda má nejakú hodnotu.

Rodinný dom, tak i humno, je reálne deliteľné, teda neslúži to na účel žiadny poľnohospodársky, že
by to bolo nevyhnutné udržať pohromade túto usadlosť, pretože je to čisto pre rekreačné účely. Druhý
návrh vyporiadania, keď by súd uznal za to, že nie je dôvodné deliť nehnuteľnosti, je návrh nehnuteľnosti
rozdeliť čo do veci, tak že rodinný dom by bol prikázaný do vlastníctva za náhradu v znení znaleckéhoposudkuč.16/2018,kedynamietalpremlčanievšetkýchinvestícií,ktorédonehnuteľnostívnášalžalobca
a humno by bolo prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že sa jedná o stavbu, ktorá
bola postavená na pozemku, ktorý v tom čase, keď sa nehnuteľnosť stavala, nepatril do vlastníctva

samotného staviteľa, ktorý v čase, kedy pán žalobca kupoval predmetný pozemok pod nehnuteľnosťou,
tento vedel, že na ňom stojí stavba a že je v podielovom spoluvlastníctve so svojim bratom. Preto je
dôvodné vyporiadať tieto nehnuteľnosti aj samostatne – rodinný dom vo vzťahu k humnu, prístrešku
s tým, že každý by bol výlučným vlastníkom tej ktorej veci. A tretí spôsob vyporiadania je spôsobom
prikázania do výlučného vlastníctva žalovaného rodinný dom a humno s tým, že je ochotný vyplatiť

čiastku niekoľkonásobne vyššiu ako ponúka žalobca, ktorá zodpovedá reálnym tržným hodnotám
obdobných nehnuteľností v danej lokalite a teda vo vzťahu k jeho podielu vychádzať zo sumy 40.000,-
EUR, čo je hodnota tejto nehnuteľnosti.

9. Žalobca 2/ doručil súdu dňa 11.01.2019 podanie, v ktorom poukázal na to, že žalovaným predložený
ZP16/2018jevypracovanýkhodnoteRDč.XXXnaparceleč.XXX,kpríslušenstvuakpozemkom,ktoré

s predmetom sporu absolútne nesúvisia a ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho
manželky. Spôsoby vyporiadania navrhované žalovaným od začatia sporu narážajú stále na prekážku
vlastníctva k parcelám na ktorých sporné stavby stoja, pretože každý z navrhovaných spôsobov
žalovaným, či už rozdelenie stavieb, alebo prisúdenie jednej alebo všetkých stavieb žalovanému, naruší
práva žalobcu a jeho manželky k pozemkom, na ktorých tieto stavby stoja, pričom je rozhodujúce,

že žalovaný nie je spoluvlastníckom ani jedného z dotknutých pozemkov. Suma 40.000,- EUR, ktorú
deklaruje žalovaný, že je ochotný vyplatiť žalobcovi za jeho podiel, nie je ničím podložená, a to ani
závermi predloženého ZP č. 16/2018. Žalobca nie je ochotný narušiť vlastníctvo k svojim pozemkom ani
za uvedenú sumu. Žalovaným tvrdené skutočnosti o tom, že sa má jednať v prípade vyporiadavaných
nehnuteľností o lokalitu významnú pre rekreáciu, je dôvodné uviesť, že rovnako toto tvrdenie je

nepodložené, nakoľko aj jeho ZP na strane 15 čl. 3. uvádza, že ide o stavby hodnotené ako rodinný
dom s prísl., ktorý je definovaný z hľadiska urbanistickej kompozície zástavbou formou ulice, ktorú tvoria
prevažne rodinné domy, čiastočne bytové domy aj keď obec E. je definovaná ako stredisko cestovného
ruchu. Dopyt v predmetnej lokalite znalkyňa posudzuje ako nižší v porovnaní s ponukou. Využiteľnosť
pozemku, ktorý nie je predmetom sporu posudzuje znalkyňa ako optimálnu. Znalkyňa definuje na str. 16

ZP pod písm. b, že objekt z hľadiska dispozičného riešenia neumožňuje rozsiahlu variabilitu vnútorných
priestorov so zmenou účelov využitia a využitie ohodnocovanej nehnuteľnosti určuje výhradne na účel
bývania. Z uvedeného je preukázané, že navrhované reálne rozdelenie stavby rodinného domu, tak
ako navrhuje žalovaný, je technicky nemožné. Tento účel podľa znalkyne korešponduje s polohou,
typom okolitých objektov (RD a ich účelom využitia). V písmene c) na uvedenej strane znalkyňa

neanalyzuje žiadne riziká, či už priame, alebo nepriame, nevykazuje žiadne vecné bremená a ťarchy,
avšak v uvedenom bode absentuje informácia znalkyne, že stavby sú postavené na parcelách, ktoré
nie sú v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov stavieb, čo samo o sebe vytvára právne riziko
vlastníctva stavby. Rovnako znalkyňa neuvádza, že predmetné stavby sa dlhodobo nevyužívajú na
určenýúčelbývania,súprázdne,nevykurované,aajpretoichhodnotajezásadnenižšouakoustanovuje

znalkyňa.ZazásadnépreposúdeniezáverovZP16/2018je,žeznalkyňapodľanázoružalobcuzámerne
nevyhodnocuje právne vady stavieb, a to že stoja na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby, ohodnocuje
v posudku stavbu napriek tomu, že nevykonala žiadnu obhliadku, ohodnocuje stavby ako plot, prípojka
NN, vonkajšie schody, ktoré nie sú v spoluvlastníctve účastníkov sporu, čo považujeme za zásadné
rozpory tohto posudku, pretože bez vykonania obhliadky znalec nemôže relevantne ohodnotiť stavbu.

Na základe uvedeného navrhoval, aby tento znalecký posudok predložený žalovaným súd nebral do
úvahy, nakoľko nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože nevychádza zo skutočne zisteného
stavu, ale iba zo všeobecných informácií, zavádzajúcich informácií poskytnutých žalovaným, ktoré
však sú v rozpore so skutočnosťou. Tvrdenie znalkyne uvedenej na strane 5 pod bodom c)- „údaje
o obhliadke a zameranie predmetu posúdenia“, kde uvádza: „Miestna obhliadka spojená s miestnym

šetrením, vykonaná 29.9.2018. V čase ohliadky z dôvodu stavebných prác, nebolo možné vyhotoviť
fotodokumentáciu vo vnútri objektu“, je nepodloženým a vymysleným tvrdením, nakoľko v uvedený
deň by žalobca musel mať informáciu, že znalkyňa chce vykonať ohliadku, nebol nikým požiadaný o
sprístupnenie tejto nehnuteľnosti, neposkytol nikomu kľúče a tvrdenie, že v čase obhliadky z dôvodu
stavebných prác nebolo umožnené vyhotoviť fotodokumentáciu je klamstvom, pretože na predmetnej

nehnuteľnosti neprebiehajú dlhodobo žiadne stavebné práce. Rovnako tvrdenie uvedené znalkyňou pod
písmenom d), že pôdorysy jednotlivých podlaží sú v súlade so skutkovým stavom RD, je fabuláciou,
pretože znalkyňa pôdorys podlaží nemala možnosť reálne bez vykonania ohliadky porovnať. Aj z
priloženejfotodokumentáciejezrejmé,ženapredmetnejnehnuteľnostisanevykonávaližiadnestavebnépráce, pretože stavbu po vyporiadaní má žalobca v záujme zbúrať, a preto nemá dôvod vykonávať
na predmetnej stavbe žiadne ďalšie stavebné práce, či už v interiéry alebo exteriéry. IV. Posúdenie
hodnoty oplotenia, ktorú uvádza znalkyňa na str. 13 ZP je absolútne nesprávne, pretože v súčasnosti

stojaci plot postavil zhruba 20 rokov naspäť žalobca sám, predtým cca. 20 rokov tam stál pletivový
plot, ktorý bol rovnako z dôvodu opotrebenia bez hodnoty. Aj tento pletivový plot postavil sám žalobca
bez účasti žalovaného. Pôvodný plot, ktorý postavil otec účastníkov, bol drevený a ten nemohol z
dôvodu opotrebenia žalobca udržiavať, ale musel ho nahradiť iným, pretože ten už neplnil svoju funkciu.
Žalovaný sa nemôže domáhať podielu na stavbe plota, ktorá stojí na pozemku žalobcu, pričom ničím

nepreukázal, že by sa podieľal na jeho výstavbe. Rovnako bezpredmetným je ohodnotenie elektrickej
prípojky a schodov na str. 14 ZP, pretože žalovaný k týmto neprispel žiadnym spôsobom. Do dnešného
dňa žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by sa mal podieľať na nákladoch ohodnocovaných
častí stavieb, ktoré uvádzame vyššie.

10. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2019 právny zástupca žalobcu 2/ poukázal na svoje písomné

vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Vargovej, pričom zdôraznil, že pri vyporiadaní sa musí prihliadať
aj na to, ako sa ktorý zo spoluvlastníkov pričinil k nadobudnutiu. Táto skutočnosť nemôže byť opomenutá
a absolútne je nezmyslené, aby bolo tvrdené premlčanie. Pokiaľ je namietané, že plot patrí do
spoluvlastníctva, už z logiky veci nie je možné takýto záver prijať, pretože pokiaľ by plot mal stáť od
roku 1945 zhruba, ten by musel zákonite padnúť, pretože išlo o drevený plot. Zhruba životnosť takého

oplotenia je nejakých 20 rokov. Ak by sme uvažovali, že by sa následne v 60. – 70. rokoch vytvoril nový
plot, už odvtedy bolo nutné opraviť tento plot. Ten pozemok vo vlastníctve žalobcu je oplotený celý.
Je zaujímavé, že si žalovaný uplatňuje len jednu časť oplotenia, pretože absolútne nemá poňatie, čo
vlastne obsahuje oplotenie predmetného pozemku. Tvrdenie, že žalobca si musel byť vedomý, keď
kupoval pozemky od družstva, že tam sú nejaké spoluvlastnícke práva. Tieto spoluvlastnícke práva

sa nadobudli až dedením v roku 1981 a pozemky boli kupované od družstva zhruba 25 – 30 rokov
skôr. Čiže tieto skutočnosti neboli absolútne v čase kúpy pozemkov relevantné. Čo sa týka deliteľnosti
spornej nehnuteľnosti č. XXX, aj samotná Ing. Vargová tvrdí, že táto nehnuteľnosť nie je deliteľná. Aj
keby sa rozdelila tak, ako navrhuje žalovaný, stále je tam problém, pretože aj prípadné vybudovanie
nového vstupu z ulice, naráža na to, že musí prechádzať po pozemku žalobcu, pretože tam je podašie,

pod ktorým je teda pozemok, ktorý patrí žalobcovi a žiaden z dôkazov na vhodnosť technického
rozdelenia produkovaný zo strany žalovaného doteraz nebol. Doplnil, že naposledy užívali rodinný
dom č. 619 rodičia strán sporu, a po smrti otca, ktorý zomrel posledný z rodičov, túto nehnuteľnosť
neužíva nikto. Žalobca uvádza, že jeho otec zomrel XX.XX.XXXX. Pokiaľ by tu boli dátumy nadobudnutia
pozemkov aj 1997, poukázal na premlčanie práva z vecného bremena, pretože žalovaný mal možnosť,

keďže mal vedomosť o tom od roku 1991, že má podiel na sporných nehnuteľnostiach, aby toto
vecné bremeno uplatnil. Do dnešného dňa takéto právo uplatnené zo strany žalovaného nebolo.
Čiže nie je možné na jednej strane poukazovať na premlčanie práva pri výstavbe, na druhej strane
opomínať, že vecné bremeno nemôže byť zriadené kedykoľvek a je absolútne nehospodárne, aby súd
rozhodoval takým spôsobom, že zriadi vecné bremeno na časť nehnuteľnosti, kde sú dotknuté práva

a povinnosti iného vlastníka a to je manželka žalobcu. Čiže, v tomto konaní absolútne to nie je možné
ani zriadiť. K otázke investícii vynaložených žalobcom ide podľa jeho názoru zrejme ide o zhodnotenie
nehnuteľnosti. Prístavba tam doteraz neexistovala, lebo ona nenahrádzala ten technický stav, ktorý
bol dovtedy. Išlo o novozriadenú prístavbu v réžii žalobcu. Žalobca 2/ uviedol, že dom č. s. 619 bol
postavený asi v roku 1943 - 1944. Tento dom postavil jeho otec. On sa v roku 1944 narodil a ten dom

bol už postavený, narodil sa do iného domu a vtedy tento dom súp.č. XXX jeho otec dorábal. Do č. s.
XXX sa presťahovali keď mal asi 5 rokov. Právny zástupca pôvodného žalovaného uviedol, že hoci
v znaleckom posudku č. 16/2018 sa hovorí o dome súp. č. XXX, všetky náležitosti, ktoré ostatné sú
spomínané, z ktorých vychádzala znalkyňa, sa týkajú domu s. XXX a je to len omyl v písaní. Tento
znalecký posudok v plnom rozsahu akceptuje technické podmienky, vyhotovenie danej nehnuteľnosti

a samotné ocenenie, ktoré je uvedené v znaleckom posudku č.16/2018, pričom poukázal na rozdiely
vspracovanýchznaleckýchposudkoch,kdepôvodnýposudokpaniBrezániovejhovoríocenerodinného
domu na úrovni len nejakých necelých 14.000,-, pričom znalecký posudok pani Vargovej hovorí o cene
25.815,-. Preto sa javí by byť potrebným, aby súd mal ustálenú skutočnú hodnotu týchto nehnuteľností
v prípade, že by neakceptoval návrh na reálne rozdelenie nehnuteľností do výlučného vlastníctva

toho ktorého klienta. Pokiaľ žalobca namietal, že znalkyňa oceňovala nejaké veci, ktoré tam nepatria,
hlavne to schodisko a poukazuje na to, že je to investícia, ktorá bola vynaložená zo strany pána
žalobcu, uviedol, že ju žalobca vykonával s vedomím, že má podielového spoluvlastníka, nevykonával
to s vedomím a súhlasom ďalšieho podielového spoluvlastníka, čo znamená, že od času, kedy tútoinvestíciudonehnuteľnostivniesol,moholsinárokovaťvrátenietejtočastivnesenejinvestície.Tým,žesi
to nenárokoval, tak nárok nie je možné odpočítavať od podielu stanovenej ceny nehnuteľnosti vo vzťahu
k celku. Ten nárok je jednak premlčaný a jednak takto uplatnený nárok nie je nárokom z vysporiadania

v tzv. širšom slova zmysle, takto petit neznie a preto súd sa nemôže vyporiadavať vec ponížením týchto
investícií. K plotu uviedol, že v prednej časti tejto nehnuteľnosti sa nachádza drevený plot. Tento drevený
plotjevybudovanýpopricesteavzadnejčasti,kdesanachádzarodinnýdom,ktorýjetaktiežpredmetom
vyporiadania, žiadny plot nie je. Takže spracovanie znaleckého posudku na plot má svoje opodstatnenie,
len tento plot je možno vidieť aj na samotných fotografiách, ktoré sú pripojené k znaleckému posudku

č. 16/2018. Aj plot, aj vysoko či nízko napäťová prípojka, bolo a je dôvodné oceňovať a zohľadňovať
v rámci vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva ako cenu, ktorú stanovili znalci, pre tú ktorú
hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Ďalej uviedol, že využitie nehnuteľností pre poľnohospodárske účely
a za účelom nejakej usadlosti nie je v tomto prípade namieste. Keď žalobca kupoval uvedený pozemok,
tak v danej lokalite za súhlasu družstva boli postavené tieto hospodárske stavby aj rodinné domy, tzn.
že kupoval to s vedomím, že to kupuje so stavbou na pozemku stojacou. Vedel o tom, že podielovým

spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je žalovaný v 1 a teda z tohto nemôže byť argument, že nie
je možné prikázať do výlučného vlastníctva na žalovaného nehnuteľnosť, t.j. humno. Poukázal na
to, že ide o stavbu postavenú na cudzom pozemku v zmysle § 135c OZ, kedy je relevantný aj ten
dôvodvyporiadaniaprikázaťdovýlučnéhovlastníctvažalovanéhostým,žetakétoobmedzenievlastníka
nehnuteľnosti, teda pozemku pod stavbou, vyplýva priamo zo zákona a vyplýva priamo z vedomostí

žalobcu o tom, že kupoval pozemok s takouto stavbou. Rodinný dom aj humno bolo postavené za
súhlasuvtedajšiehovlastníkanehnuteľností,tedaJRDTerchová,čovdanejlokalitevšetkynehnuteľnosti
boli takto postavené, a podľa § 135 je tu vecné bremeno zriadenia na daný pozemok, užívania daného
pozemku pod stavbou a v nevyhnutnej miere okolo stavby. Dedičské konanie po otcovi strán prebehlo v
roku 1981, pričom zmluva, ktorej predmetom sú pozemky pod stavbami, bola uzatvorená v roku 1997.

Žalobcovi, keď v roku 1997 kupoval pozemky pod stavbami, bolo mu veľmi dobre známe, za akých
okolností boli tieto stavby na pozemkoch JRD Terchová postavené, z čoho vyplýva dohoda o umožnení
takejto stavby, a z toho vyplýva aj oprávnenie na zriadenie vecného bremena pre žalovaného podľa §
135c OZ. Teda pokiaľ žalobca tvrdil, že v roku 1993 nadobudol pozemky spolu so svojou manželkou,
čo bolo dávno predtým, ako zdedil nehnuteľnosť – rodinný dom súp.č. 619, k čomu došlo v roku

1981 a pozemky nadobudol žalobca až v roku 1997 za týchto okolností, ktoré tomu predchádzali.
Žalobca doslova predbehol žalovaného s uzatvorením zmluvy na pozemky. Predmetný dom obsahuje
4 miestnosti, chodbu a miestnosť označenú ako hygiena, s tým že miestnosti, resp. celková výmera
prízemia rodinného domu je 105 m2. K otázke reálnej deliteľnosti nehnuteľností uviedol, že predloží
znalecký posudok o možnom reálnom delení. Výška podielu je jeden z rozhodujúcich argumentov, ale

ďalšie argumenty, ktoré zákon pripúšťa, je účelné využitie veci. V danom prípade uvedenú nehnuteľnosť
od roku 1981 nikto neužíva, teda ani žalobca a ak sú dve nehnuteľnosti – stavby, tak iste je možné riešiť
vysporiadanie týchto stavieb samostatne za zohľadnenia skutočnosti, že uvedená usadlosť v danom
prípadeužvôbecneplníúčelom,taktorýmbolazriadená.Ažalobcabezprostrednevedľamásvojrodinný
dom, svoje príslušenstvo, humno a pod. Z tohto titulu je tu nárok na reálne vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva rozdelením stavieb so zohľadnením spoluvlastníckych podielov. To znamená humno
žalovanému, rodinný dom žalobcovi. To je jedna alternatíva a rozdelenie rodinného domu pol na pol
podľa posudku, ktorý sa bude snažiť zabezpečiť, a v tom prípade by humno zostalo žalobcovi a polovica
rodinného domu žalovanému.

11. Pôvodný žalovaný doručil súdu dňa 01.03.2019 podanie, v ktorom navrhoval vypočuť Ing. Vargovú
k tomu, čo bolo predmetom ohodnotenia v znaleckom posudku a k možnosti reálneho delenia tej, ktorej
nehnuteľnosti, ako i predpoklad materiálového a finančného nákladu na reálne rozdelenie rodinného
domu. Rodinný dom nemá kanalizáciu, nemá prívod vody, nemá centrálne vykurovanie a vybudovanie
komínového telesá je iba otázkou finančného nákladu. K plotu poukázal na fotografie zachytené v

posudku, kde je plot postavený, tento plní účel, za ktorým bol vybudovaný a teda je nutné aj túto
položku v ohodnotení akceptovať. Ničím nie sú podložené tvrdenia žalobcu, že plot by spadol, ak by
bol vybudovaný v čase života ich otca. Aj pokiaľ by nastal stav hocijakého znehodnotenia, tak reálne
plot existuje, je ohodnotený v znaleckom posudku Ing. Vargovej a preto tvorí súčasť vecí, ktoré bolo
potrebné ohodnotiť. Žalobcom prezentovaný stav neužívania rodinného domu, ako i snahy zbúrať

humno iba svedčí o tom, že je jeho záujem vytlačiť podielového spoluvlastníka z týchto nehnuteľností.
Žalovaný má záujem na týchto nehnuteľnostiach participovať čo do užívania a to v rozsahu na možné
reálne užívanie. Žalovaný má citový vzťah k tejto nehnuteľnosti, tomuto prostrediu a reálne užívanie
je potrebné pri rozhodovaní tejto otázky taktiež brať v úvahu. Preto žalovaný odpočiatku tvrdí, ženehnuteľnosti čo do užívania je možné si navzájom rozdeliť a takto zabezpečiť ich užívanie účastníkmi
konania. Za daného stavu nie je možné súhlasiť s tým, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné
iba z titulu, že žalobca s manželkou sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov. Žalovaný rešpektuje

veľkosť podielu, ale toto vyhodnotenie prichádza v úvahu až nesporným zistením, že deľba nie je
možná. Tento stav za danej situácie nemôže nikdy nastať ako u rodinného domu, ktorý je konštrukčne
vyhotovený tak, že minimálnym nákladom bude zabezpečené rozdelenie tohto domu, tak ani u humna.
Preto je potrebné pribrať znalca na posúdenie technickej možnosti deľby tejto nehnuteľnosti, alebo
poskytnúť lehotu žalovanému na zabezpečenie tohto posudku. Ostatné žalobcom tvrdené skutočnosti

o nezáujme nehnuteľnosti užívať nie sú pravdivé. Stav užívania bol odvodený od stavu komunikácie
medzi súrodencami, čo viedlo až k tomuto konaniu. Tento stav teda výlučne nezavinil žalovaný a preto
nie je opodstatnený záver žalovaného, že neprichádza v úvahu hocijaké delenie či už humna, alebo
rodinného domu. Preto jednoznačne žalovaný vymedzuje svoj nárok na vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva tak, že žiada do jeho vlastníctva prikázať humno v celosti, alebo 1/2 rodinného domu,
kedy reálnej deľbe môže dôjsť iba pri prikázaní tejto 1 a získanie takéhoto podielu by viedlo k finančnému

vyrovnaniu so žalobcom. Žalovaný naďalej zastáva názor, že skutočnosť postavenia stavby na cudzom
pozemku nie je prekážkou toho, aby stavba bola prikázaná do vlastníctva podielového spoluvlastníka,
ktorý nie je vlastníkom pozemku. To s prihliadnutím na to, že žalobca v danej lokalite disponuje
ako stavbou, tak i hospodárskymi stavbami a pozemkom dostatočným na užívanie. Navrhoval pribrať
znalca na posúdenie možnosti technickej deľby nehnuteľností a prípadných finančných nákladov na ich

rozdelenieaznalca,ktorýbystanovilvzhľadomnadiametrálnerozdielyvzáverochznaleckýchposudkov
reálnu cenu nehnuteľností.

12. Žalobca 2/ doručil súdu dňa 21.03.2019 podanie, v ktorom namietal, že súdom nariadený výsluch
znalkyne k obsahu a záveru ZP č. 16/2018 je procesne neudržateľný, nakoľko týmto dôkazom -

výsluchom znalkyne nie je možné dosiahnuť nápravu nesprávneho postupu znalkyne, ktorá nevykonala
obhliadku pred vypracovaním uvedeného ZP, pretože by žalobca musel byť znalkyňou, alebo žalovaným
vyzvaný na sprístupnenie spornej nehnuteľnosti, čo doteraz neučinili. K otázke spornosti spôsobu
vyporiadania spoluvlastníckych práv k predmetu uviedol, že nesúhlasí so spôsobmi vyporiadania
spoluvlastníckych práv reálnym rozdelením, nakoľko sporné nehnuteľnosti nie je možné rozdeliť

ani technicky a ani právne, nakoľko každé takéto delenie, ako navrhuje žalovaný je v konflikte s
vlastníckymi právami vlastníkov parciel, na ktorých predmetné stavby stoja. Z uvedeného návrhu
žalovaného je dôvodné tvrdiť, že nie je jeho úmyslom primárne vyporiadať vzťahy k stavbám, ktoré má
v spoluvlastníctve so žalobcom, ale dosiahnuť vlastníctvo k parcelám, o ktoré má eminentný záujem a
jeho právne postavenie mu neumožňuje dosiahnuť ich vlastníctvo iným spôsobom. Otázku technickej a

právnej deliteľnosti predmetných stavieb doteraz žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom,
a ani takýto návrh nenavrhol, a preto súd nemôže brať do úvahy takúto formu vyporiadania, pretože
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom otázky deliteľnosti sporných stavieb a súd nemôže
prijať jeho tvrdenie o ich deliteľnosti za základ rozhodnutia. Tvrdenie žalovaného, že k predmetným
nehnuteľnostiammá„citovývzťah“jeneakceptovateľný,pretožeakbyuvedenétvrdeniebolopravdivým,

od smrti spoločného otca, by sa zaujímal o technický stav stavieb, vynakladal na ne nevyhnutné
náklady na opravy a údržbu a prispel by aj vlastnou prácou, minimálne by dal súhlas v stavebnom
konaní na rekonštrukciu, čo do dnešného dňa preukázané nebolo. Práve naopak, žalovaný vytváral
žalobcovi prekážky, aby sám nemohol vykonávať nevyhnutné stavebné zásahy do stavieb, tak ako
bolo preukázané v stavebnom konaní v roku 2001. Žalovaný navrhoval vykonať dôkazy za účelom

technickej deliteľnosti stavieb a iné dôkazy, ktoré však bol povinný predložiť už v doterajšom priebehu
konania. S uvedenými návrhmi žalobca preto nesúhlasil, a to najmä z dôvodu hospodárnosti konania.
Žalovaným navrhovaný spôsob vyporiadania delením nebude ani právne účelný, pretože už preukázané
narušené vzťahy medzi účastníkmi sporu, by po prijatí žalovaným navrhovaného spôsobu vyporiadania,
spôsobili ďalšie zhoršovanie vzájomných vzťahov a je dôvodné predpokladať ďalšie aj vzájomné súdne

spory, čomu by mal súd svojim rozhodnutím predchádzať. K spornej otázke vzniku a premlčania
práva z vecného bremena k pozemkom, na ktorých stoja sporné stavby v prospech žalovaného je
dôvodné namietať, že takéto právo v prospech žalovaného nikdy ani len nevzniklo, pretože je z jeho
výpovede zrejmé, že sporné stavby neužíval, ale naopak užíval a udržiaval ich výhradne žalobca, ktorý
je aj vlastníkom predmetných parciel. Pokiaľ by aj v minulosti nadobudol žalovaný právo z vecného

bremena k predmetným parcelám, je dôvodné namietať premlčanie takého práva z vecného bremena
v jeho prospech podľa ust. § 109 OZ, nakoľko toto právo žalovaný nevykonával viac ako desať
rokov. Je dôvodné uviesť, že tvrdenie žalovaného o vzniku predmetného práva z vecného bremena
k parcelám, na ktorých stoja spoločné stavby nevzniká automaticky len na základe skutočností, žeje jeho spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV, ale takéto právo musí byť nadobudnuté naplnením
podľa ust.§ 151 o, OZ v spojení s ust § 134 OZ, t.j. žalovaný by musel preukázať naplnenie hmotno-
právnych podmienok vydržania práva z vecného bremena podľa ust. § 134 ods. (1) OZ, čo sám

žalovaný poprel uvedením tvrdenia, že predmetné stavby užíval žalobca. Je dôvodné poznamenať, že
žalovaný nesplnil dôkaznú povinnosť v tomto tvrdení a nepreukázal ani naplnenie podmienky intabulácie
práva z tvrdeného vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. K spornej otázke vzniku a premlčanie
práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zriadenia prístavby k stavbe RD č. XXX,
k.ú. E., žalobca uviedol, že predmetnú prístavbu bolo nutné vykonať nanovo z dôvodu, že pôvodná

veranda, ktorá tam bola, bola postavená na nestabilných základoch, ktoré boli podmývané, zatekania
prístrešku nad ňou, čo hrozilo jej zrútením. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil v rokoch 2000 až
2001 k jej prestavbe vykopaním a zabetónovaniu nových základov, spolu so schodiskom v rozsahu
špecifikovanom podľa predloženého ZP. O nutnosti tejto prestavby dobre vedel aj žalovaný, avšak ten
napriek prvotnému súhlasu, namietal vydaniu povolenia na je prestavbu. Napriek uvedenému žalobca
nechal vypracovať stavebno-technické podklady pre vydanie stavebného povolenia. Stavba bola na

základe stavebného konania vedeného pod č.k. 2001 /00174/OU-ODŽP-MT, začatého 21.09.2001 a
ukončeného vydaním záväzného stanoviska o legalizácii stavby zo dňa 18.01.2002 napriek nesúhlasu
žalovaného. Prestavba starej verandy teda bola vykonaná z dôvodu zlého stavebno- technického stavu
starej drevenej verandy. Prestavba spočíval v strhnutí starej verandy, vykopaním nových základov, ich
zaarmovania a vybetonovania, vrátane nového schodiska do pivnice ako aj do rodinného domu. Steny

boli vymurované z pórobetónu, ukončené betónovým vencom a nadkryté dreveným krovom, na ktorý bol
uložený nový drevený šindeľ. Do stavebných otvorov žalobca zakúpil štyri nové drevené okná a drevené
vchodové dvere. Všetok materiál zakúpil z vlastných finančných prostriedkov, stavebné práce vykonal
svojpomocne. Žalovaný na uvedené práce neprispel žiadnym spôsobom, aj keď si bol vedomý potreby
vykonania týchto stavebných prác. Výšku vynaložených investícii si žalobca už nepamätá, nakoľko

dokladyozakúpenímateriálusanezachovali.Vprípade,žebyžalobcanevynakladalnevyhnutnénáklady
na údržbu stavby ( strechy, prístavby...), je dôvodné predpokladať, že k dnešnému dňu by predmetné
stavby boli ruinami a predmet sporu by vykazoval iba negatívnu hodnotu, ktorú by bolo potrebné
vynaložiť na odstránenie. K otázke dôvodnosti námietky žalovaného k vyporiadaniu spoluvlastníckych
práv k oploteniu parcely, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky, a na ktorej

stoja sporné stavby, žalobca už uviedol zásadné skutočnosti, a to že oplotenia opakovane vybudoval na
vlastné náklady potom, čo pôvodné drevené oplotenie, ktoré vybudoval otec účastníkov konania bolo
z dreva a z dôvodu opotrebenia už neplnilo žiadnu funkciu. Oplotenie vyhodnotené v ZP 16/2018, bolo
postavené na betónovej podmurovke, s kovovými zvislými stĺpikmi a drevenej výplni výhradne žalobcom
a na náklady jeho a jeho manželky ako vlastníkov predmetných parciel. V súčasnosti stojaci plot postavil

zhruba 20 rokov naspäť žalobca sám, predtým cca. 20 rokov tam stál pletivový plot, ktorý bol rovnako
z dôvodu opotrebenia bez hodnoty. Aj tento pletivový plot postavil sám žalobca bez účasti žalovaného.
Pôvodný plot, ktorý postavil otec účastníkov, bol drevený a ten nemohol z dôvodu opotrebenia žalobca
udržiavať, ale musel ho nahradiť iným, pretože ten už neplnil svoju funkciu. Žalovaný sa nemôže
domáhať podielu na stavbe plota, ktorá stojí na pozemku žalobcu, pričom ničím nepreukázal, že by sa

podieľal na jeho výstavbe.

13. Pôvodný žalovaný doručil 24.4.2019 podanie, v ktorom poukázal, že nemožno opomenúť tvrdenie
žalobcu, že nemá záujem humno využívať a toto chce zbúrať. Táto skutočnosť je rozhodujúcim dôkazom
na to, že súd akceptujúc § 142 zobral na zreteľ účelné využitie veci stavby humna. K posúdeniu otázky

reálnej deliteľnosti rodinného domu sa žalovanému v súdom poskytnutej lehote nepodarilo zabezpečiť.
Poukázal, že pri rozhodovaní o rozdelení stavieb by mal súd pri rodinnom dome rešpektovať skutočnosť
prikázania do výlučného vlastníctva žalobcovi juhozápadnú časť rodinného domu a severovýchodnú
časť tohto domu žalovanému. To preto, že juhozápadná časť je orientovaná k domu č. 620 patriacemu
žalobcovi a severovýchodná časť má priamy prístup z verejnej komunikácie. Preto žalovaný naďalej trvá

na tom, že rozdelenie domu je možné a obdobne je možné aj rozdelenie nehnuteľností ako stavieb medzi
účastníkov konania s povinnosťou zohľadniť cenu nehnuteľnosti a výšku spoluvlastníckeho podielu.
I táto otázka reálnej deliteľnosti je odbornou otázkou a túto môže zodpovedať iba pribratý znalec.
Priamo nadväzujúcou otázkou na predchádzajúce tvrdenie a žiadosti o vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva je existujúca spornosť v konaní o hodnotu stavieb a výška vysporiadacieho podielu

toho, ktorého účastníka. V konaní dokumentovaný stav cien jednotlivých objektov je značne odlišný,
čo vyvoláva nutnosť zabezpečiť do konania vyššiu odbornú autoritu na stanovenie hodnôt jednotlivých
objektov, lebo pri neakceptácii požiadavky na reálne rozdelenie stavieb zo strany súdu je táto otázka
dôležitá pre právny záver o hodnote vysporiadacieho podielu. Ďalej doplnil, že nie je možné svojvoľneuskutočnené investície odpočítavať od hodnoty nehnuteľnosti, lebo tieto neviedli k údržbe nehnuteľnosti,
ale k investovaniu do cudzej veci. Súhlas žalovaného nebol daný a ak investície boli vykonané v roku
2000-2, tak už bola vznesená námietka premlčania na takéto investície. Obdobne bolo poukázané nato,

že uvedených nárokov sa mohol žalobca domáhať iba postupom tzv. vyporiadania v „širšom“ slova
zmysle, čo si vyžaduje samostatný petit a to písomne. Sám žalobca takýto postup nezvolil, preto systém
výpočtusúdnemôžeakceptovaťasúdjepovinnýprihliadnuťnavznesenúnámietkupremlčaniavšetkých
vložených investícií.

14. Na pojednávaní konanom dňa 26.04.2019 právny zástupca žalobcu 2/ predložil kópiu záväzného
stanoviska k legalizácii stavby – prestavba rodinného domu č. XXX s tým, že toto konanie prebehlo
následne po udaní: prebehlo stavebné konanie bez vydania stavebného povolenia, pretože stavba
už mala všetky súčasti, ktoré stavba mala mať, teda dospelo sa len k záväznému stanovisku, teda
o legalizácii stavby. Poukázal, že otázka technickej deliteľnosti je v prvom rade otázkou aj právnej
deliteľnosti. Pokiaľ táto nehnuteľnosť, teda dom s príslušenstvom č. XXX, má byť technicky deliteľný,

treba zvážiť skutočnosť, že týmto delením zasiahne do práv osoby, ktorá nie je účastníkom konania.
Žalobca 2/ uviedol k otázke zabezpečovania údržby domu súp.č. XXX a humna, že on platí poistku,
že platí daň, že bola zhnitá krokva. Dom prestal byť užívaný pred 46 rokmi, nikto tam nebýva. Keď
zbožie dovezie, tak si ho v tomto dome uloží. Mama zomrela v ’75 a otec zomrel v roku 1980. Odvtedy
tam nebýva nikto. V dome býval aj po smrti otca asi 4 roky, do roku 1985. Brat v tom dome nebýval,

brat býval v Struhárni a to je taká osada na Mláke, žalovaný, keď matka zomrela v roku 1975, on už
bol vlastne v tom čase odsťahovaný z tohto domu, chodil len matku navštevovať. A po smrti matky
otca už navštevovať nechodil. Staral sa o nehnuteľnosť, napríklad odstraňoval sneh z toho válovca
na streche, žalovaný sa nezúčastňoval žiadnej opravy, ničoho. Žalobca vymenil celú krokvu, lebo bola
zhnitá. Bolo to už po smrti otca. Vietor fúkal, škridly vyhádzalo. Tiež to napravil, aby tam nepršalo. Ale

žalovaný tam zasa neprišiel. Bola tam drevená veranda. Otec ju postavil na hline, na kameni, v roku
1942 – 43, táto veranda už od tej drevenice odchádzala, tak tie hranoly rozbúral, vykopal riadny základ,
spravil tam deku, už nerobil drevenú, ale vymuroval takú pórobetónovú z kvádrov. Keď to urobil, tak
ho žalovaný udal na životné prostredie. Na postavenie verandy nemal povolenie. Bolo konštatované,
že je to čierna stavba. On tú verandu musel takýmto spôsobom vybudovať a obnoviť, pretože pôvodná

veranda bola vybudovaná na hline v roku 1942. Čo sa týka plota, otec postavil plot možno v roku 1945,
otec vtedy urobil oplotenie, drevené stĺpy, drevené látky, to potom hnilo, v priebehu rokov. Potom tam
žalobca dal pletivo, to za pár rokov zhrdzavelo, ale nepamätal si, kedy to bolo a vtedy ešte rodičia žili.
To pletivo zhrdzavelo, tak ho zlikvidoval a asi v roku 1970 vykopal základ, zabetónoval ho do zeme,
zašaloval, dal tam sokel, žrde, narezal dosky a dodnes je tam ten plot. urobil som také sokle nad úroveň

terénu, zabetónoval som asi 30 cm sokel. A ten plot financoval on. Urobil tam brány, jednu bránu, ktorou
sa vchádza do tej hospodárskej budovy a druhú bránu má na dvore, ktorou sa chodí priamo do domu.
A tie žrde na tom plote už dvakrát menil, lebo zhnili. Pokiaľ sa tu tvrdí, že ten plot robil otec, tak nech robil
ten plot v roku 1960, veď on mal len toľko peňazí na svoju potrebu, kde by on na to zobral peniaze, to je
klamstvo. Otec pracoval ako kurič v Žiline na Hlinách, mal 850,- Sk dôchodok. A on nemal peniaze na

materiál na výstavbu plota. Aj tie brány na tom plote si žalobca urobil sám, tým spôsobom, že si pozháňal
trúbky a si to sám pozváral. Brat tam vtedy už nebýval. Ten plot už zo 4x natieral. Ďalej uviedol, že
vymieňa škridle, prišiel sneh, tie valovce hore obrátilo, on to opravoval dva dni. Ďalej bol problém aj so
základmi chalupy, ktoré, pokiaľ by to neurobil, tak by chalupa padla. Tento základ opravoval od hlavnej
cesty od potoka. Asi v 1/3. A to bolo už po smrti rodičov. Keby videl žalovaný, ako sa narobil, kým tie

valovce dostal do pôvodného stavu. Nevymenil ich, len opravil, posunul ich na pôvodné miesto. A keby
nenaprával tú škridlu, tak tá chalupa by už bola zhnitá. Na otázku, či písomne vyzval žalovaného, aby
prišiel pomôcť alebo urobil nejaké práce, uviedol, či si žalovaný, keď je tuhý vietor, nevie uvedomiť,
že sú potrebné opravy? Písomne ho nevyzýval. Žalovaný sa nikdy neopýtal, či na tomto dome súp.č.
XXX netreba vykonať nejakú údržbu. Keď sa na streche vymieňal časť krokvy, tak tam mal aj lešenie

spravené a išiel žalovaný okolo domu na bicykli a videl ho, že tam robí, ale sa nezastavil, či nepotrebuje
niečo pomôcť. A videl ho tam. Koľkokrát išiel na tzv. ohliadku. Chodil aj do chalupy, keď mama zomrela,
ku otcovi. Žalobca si vtedy začal tú chalupu vedľa si stavať. A on hovoril otcovi, aby žalobcu udal, že
stavia na čierno. Keď staval žalobca verandu, už keď to boli tie múry vyhnaté hore, striešku predĺžil nad
tú verandu, tak potom hop žalovaný udal na životné prostredie. Potom prišli zo životného prostredia

a že je to čierna stavba, že mu to zastavujú. Veranda teda dokončená nie je. Keď robil ten plot, tak do
toho výkopu musel dať kamene, a jeho brat – žalovaný prišiel tam, keď to robil, keď išiel otec robiť jarné
roboty, s pluhom a pod., žalobcovi jeden kamarát vozil kameň do toho základu plota, brat vtedy prišiel,
keď dával ten kameň do základu a vie o tom, že ten plot robil žalobca. Na otázku, prečo investovalpeniaze do domu otca, keď vedel, že je to v 1 jeho a v 1 bratove, uviedol, že nedal nejaké ťažké peniaze,
trocha toho betónu a drevo mal skoro zadarmo. Porezal a pozváral si to sám. Akurát kúpil štrk a betón.
A ešte keď robil v Žiline, tak si zabezpečil materiál. Otec na toto peniaze nemal. Na otázku súdu, či,

keď žalobca staval ten plot, či už bol vlastníkom týchto pozemkov pod domom súp.č. XXX, uviedol,
že k tomu sa nevie vyjadriť, lebo si na dátumy nepamätá. Právny zástupca žalovaného uviedol, že
žalobca konštatoval, že mama zomrela v `75 a otec zomrel v 80. roku. Ak v 1970 uskutočňoval stavbu
plotu, tak nebol ani 1, ani žiadnym podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Zároveň ak staval
svoju nehnuteľnosť od 75 roku a staval ju 6 rokov a toto bol dôvod, prečo používal finančné prostriedky

svojho domu takéto dlhé obdobie, tak z toho vyplýva záver, že nemohol investovať v tom čase do plota,
ktorý patril jeho rodičom. Zotrval na znaleckom dokazovaní k reálnej deliteľnosti stavieb. Poukázal, že
skutočnosť, že plot patrí do dedičstva, nenamietal žalobca v dedičskom konaní, súhlasil s tým, že tento
plot je majetkom patriacim do dedičstva v čase smrti matky a otca, jeho tvrdenie o financovaní tohto plotu
je v príkrom protiklade s tvrdením, že nevedel dostavať stavbu svojho domu za 6 rokov, teda o tom, akú
finančnú sumu mal k dispozícii na výstavbu, nedokázal skutočnosť, že to financoval len on a neprispeli

aj rodičia, s ktorými býval v spoločnej domácnosti. V rámci dedičského konania všetci tento majetok do
dedičstva odsúhlasili. Preto je dôvodné, aby bol oceňovaný aj tento plot, pretože je to majetok, ktorý patrí
do vyporiadania. Ak súd zaujal názor, že nie je možné reálne deliť ani objekty, je potrebné sa vysporiadať
aj s touto hodnotu plota.

15. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2019, vypovedala Ing. Andrea Vargová, ktorá vypracovala
znaleckýposudokč.16/2018adoplnenieč.1,pričomkvypracovaniuznaleckéhoposudkubolaoslovená
N. D. O., ktorý jej aj vypracoval podklady k ohliadke, je to autorizovaný stavebný inžinier, bolo to
v prvom rade aj z dôvodu šetrenia nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku. Na základe týchto
podkladov, a aj podkladov, ktoré potom dostala zo strany zadávateľa, vypracovala tento znalecký

posudok. V tomto doplnení špecifikuje, že sa jedná o rodinný dom súp.č. XXX, nachádzajúci sa na
parc.č. XXX/X a teda napravuje chybu, ktorej sa dopustila v znaleckom posudku, kde hovorí o rodinnom
dome súp.č. XXX, umiestnenom na parc.č. XXX. V znaleckom posudku bola mapa správne zakreslená,
a to aj s vykreslením daného domu na pozemku, je to podfarbené bielou. Napriek tomu pochybila
v znení – v označení rodinného domu na danej parcele. Došlo k tomu preto, lebo na internete bol

priradený k tejto parcele list vlastníctva, 3878, z ktorého čerpala dané údaje, na ktorom je vedený práve
dom súp.č. XXX. V doplnení upravila len pochybenia len v súpisných číslach a parcelách a závery
znaleckého posudku zostali nezmenené pre dom aj pre hospodársku budovu. Reálna deľba nebola
predmetom posúdenia, túto môže zhotoviť ako znalec z odvetvia Pozemné stavby, avšak ohodnotenie
pozemných prác nie je v jej kompetencii, to prislúcha znalcovi z odvetvia Oceňovanie stavebných

prác. N. O. je autorizovaný inžinier na zameranie objektov, pretože disponuje meracou technikou,
a fotodokumentáciou, pretože pochádza z obce E.. Niekto z rodiny A. mu umožnil vstup do objektu,
a teda nebol žiadny problém s vykonaním obhliadky. Ona žalobcu osobne nevyzývala a nevedela, že
tu ide o takúto spornú záležitosť. Ako príslušenstvo je uvedený plot, prípojka, vonkajšie schodisko
k tomu objektu, keďže sa jedná o pomerne malú nehnuteľnosť s nízkou hodnotou, uvažovala, že vplyv

na túto nehnuteľnosť majú jednotlivé položky a to plot uličný, prípojka NN, vonkajšie schody. Ďalšie
prístrešky priliehajúce k tejto stavbe neboli ocenené. Ťarchu v podobe skutočnosti, že stavba stojí na
cudzom pozemku nezohľadnila. K verande uviedla, že je započítaná táto plocha chodby, samozrejme
schodisko patrí k vyrovnávajúcim schodom a tvorí teda príslušenstvo. Je to na ploche rodinného
domu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že, sama znalkyňa potvrdila, že nevykonala osobne obhliadku

predmetných nehnuteľností, čo je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 2 písm. a) zák.č. 382/2014, na
základe toho je povinná vykonávať znaleckú činnosť osobne. Sama vylúčila, že v prípade N. O. by
malo ísť o konzultanta. Z jej výpovede je zrejmé, že nie je schopná interpretovať, ani osobne, a to už
vôbec nie do znaleckého posudku skutočný stav nehnuteľnosti, ktorý by mala ohodnocovať. Vychádza
z predpokladov alebo tvrdení, ktoré sú buď to všeobecného charakteru známeho zo zápisov v katastri

alebo potom z tvrdení žalovaného, ktoré sú nepresné, zavádzajúce, pretože on sám nemal možnosť
vstúpiť do interiéru napr. predmetných nehnuteľností. Znalkyňa pokiaľ ustanovila životnosť predmetných
stavieb na 180 rokov, zrejme nepochopila aký je reálny stav predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol,
že otázku schodiska a prístavby, ktorú mal vykonať žalobca, znalecký posudok č. 229/2016 Ing. Kataríny
Brezániovej rieši na str. 8 Vonkajšia úprava, vonkajšie schody na parc.č. XXX/X. Je riešená vlastne

hodnota tejto nehnuteľnosti alebo tejto prístavby z hľadiska technického stavu, opotrebenia. Začiatok
užívania je tam stanovený na rok 2002. Znalkyňa svoj záver, ktorý tam uvádza, aj odôvodnila svojím
výpočtom technickej hodnoty. Prístrešky postavil sám žalobca. Pokiaľ vlastní pozemok, na predmetnom
pozemku je oprávnený skutočne zhotovovať iné stavby, ktoré nepodliehajú ďalšiemu stavebnémukonaniu, čiže žalovaný sa nemôže domáhať teraz vyporiadania zo stavieb, ktoré sú vo vlastníctve, vo
výlučnom vlastníctve alebo bezpodielovom vlastníctve žalobcu a jeho manželky. K otázke prístavby
k hospodárskej budove sa vyjadrila znalkyňa žalovaného a odpovedala, že nemalo by to zásadný vplyv

na hodnotu ňou oceňovaných nehnuteľností v prípade takýchto prístavieb, ktoré nemajú viac-menej
na cenu tej hospodárskej budovy. Vozovňa je zjavne z iného materiálu ako mal byť zvyšný objekt.
Tzn. že stavali ju žalobca sám a sám uviedol, že ju nedokončil, čo vyplýva aj namietaných fotografií,
pretože tam je lepenka, ktorá asi v 80. roku nebola použitá, odvtedy by táto lepenka by sa rozpadla,
ak by to bolo v takomto stave. Takže táto prístavba jednoznačne patrí žalobcovi a preto ani nebola

predmetom ohodnocovania zo žiadneho z posudkov. Právny zástupca pôvodného žalovaného uviedol,
že pokiaľ žalobca tvrdí, že plot bol postavený tak, ako tvrdí žalobca, žalovaný toto nemieni popierať.
Ak chce žalobca niečo započítavať, doposiaľ nebol podaný návrh v tzv. širšom slova zmysle a teda
takéto vyporiadavanie započítavaním nie je možné. Investície, ktoré boli vykonané, sú vykonané do veci,
ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva, teda investovanie do cudzej veci znamená vklad finančných
objemov alebo výkon prác, ktoré v konečnom dôsledku sa premlčujú, teda v tomto prípade nie je možné

vzhľadom na dobu, kedy boli tieto opravy alebo úpravy realizované, nie je možné takéto započítanie
robiť, pretože, ak by sa jednalo o investovanie do cudzej veci, tak tento nárok je premlčaný a návrh, ktorý
je podaný, nezodpovedá tomu, aby mohlo dôjsť vyporiadaniu v tzv. širšom zmysle. K tomu, že sa jednalo
o investíciu, sám žalobca konštatoval, že došlo k oddeleniu múru pôvodnej verandy, a preto musel robiť
zásah, čo je evidentne údržba a nie investícia. Čo sa týka konštatovania právneho zástupcu k pôvodne

znaleckému posudku pani Vargovej, sama uviedla, že osobná ohliadka nehnuteľnosti z jej strany nebola,
ale že bola zo strany osoby, ktorú na to poverila. Neexistuje jednoznačný predpis, ktorý by prikazoval
jej, že nesmie urobiť znalecký posudok bez toho, že by osobne vykonala ohliadku nehnuteľnosti.
Konštatovala, že poverená osoba, odborne znalá, jej poskytla písomné informácie, z ktorých vychádzala
pri spracovaní znaleckého posudku. Teda daný dôkaz je dôkazom toho, že poukazuje na nesprávne

ocenenie pani Brezániovej a preto táto otázka stanovenia ceny je dôvodná vo výške ako ju určila pani
Vargová. Z týchto dôvodov cena, z ktorej by mal súd vychádzať pri vyporiadaní, je cena, ktorá zohľadňuje
znalecký posudok pani Vargovej, pričom nie je dopracovaná ešte hodnota ďalších prístreškov, i keď
podľa znalkyne nie v nejakej extra veľkej výške. Naďalej na reálnej deľbe trval, pretože sa nejedná
o poľnohospodársku usadlosť, kde by museli byť dosiahnuté účely spoločného užívania týchto objektov.

Pri neakceptácii reálnej deľby by mal súd vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý predložila Ing.
Vargová spoločne s doplnením č. 1. K Ďalším stavbám na pozemkoch poukázal na rozmery v znaleckom
posudku č. 40/IV., ktorý je súčasťou spisu 5D/378/81 popod bodom 2. humno sú uvedené rozmery
humna 900 x 650 cm, t.j. 58,50 m2. Maštaľ je pod bodom 3., kde rozmery sú 600 x 500 cm a pod bodom
4. prístrešok sú rozmery 650 x 250 cm. Poukazuje na fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou znaleckého

posudku Vargovej, a to obrátok 2, že takéto objekty sa tam nachádzajú, a tieto je možné identifikovať
vzhľadom na šírku humna 6 m a šírku prístrešku 650 x 250 cm, a zodpovedá to aj tomu, že pán žalobca
uviedol, že tam vopchal voz, keď hospodárila toto sú objekty, ktoré sú identifikované a totožné s tým
pôvodným znaleckým posudkom.

16. Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2019 súd vypočul znalkyňu Ing. Katarínu Brezániovú, ktorá
vypracovala ZP č. 299/2016 a 349/2018. Uviedla, že v znaleckom posudku č. 299/2016 doplnkovým
výpočtom uviedla, aká hodnota by prislúchala prístavbe k rodinnému domu s tým, že pri obhliadke
samotnej tej nehnuteľnosti ju pán A. oboznámil jednak s technickým stavom nehnuteľnosti a jednak
s následnosťou stavebných prác, ktoré viedli jednak k údržbe alebo k realizovaným stavebným

úpravám, ako aj k realizácii prístavby. Tzn. že rekapitulácia všeobecnej hodnoty v danom znaleckom
posudku hovorí o hodnote nehnuteľnosti ako takej, vrátane vonkajších schodov s tým, že doplnkovým
komentárom je pod znaleckou pečiatkou uvedená hodnota prístavby, a jednoducho sa dá týmto
spôsobom vyčísliť hodnota nehnuteľnosti ako takej a hodnota nehnuteľnosti bez prístavby. Čo sa týka
hospodárskej budovy, hospodárska budova ako taká nemá prístavby, súčasťou alebo resp. dalo by sa

povedať, že drobnou stavbou, ktorá sa nachádza v blízkom okolí hospodárskej budovy je prístrešok.
Vzhľadom k tomu, že hospodárska budova bola postavená v roku 1948, mala za to, že prístrešok bol
postavený približne v tom istom veku a životnosť nehnuteľnosti, resp. toho prístrešku by max. stanovila
vo výške 50 rokov a hodnota toho prístrešku je v súčasnosti nulová. Nadväzuje na hospodársku budovu,
o inej prístavbe ani nevedela, ktorá by mala byť súčasťou tej hospodárskej budovy. Uviedla, že si vôbec

nepamätá, že tento prístrešok tam vôbec bol a či vôbec možno hodnotiť hodnotu takéhoto prístrešku.
Nie je samostatne ohodnotená prístavba, ale je súčasťou technického popisu na str. 4, kde na str.
5 znaleckého posudku v rámci technického vyhotovenia stavby je v časti Zvislé nosné konštrukcie
uvedené, že murivo prístavby je vyhotovené zo škvarobetónových tvárnic z k.hr. 250 mm, štítovésteny vyhotovené jednostranným obitím doskami. Ďalej strecha na prístavbe drevená otiepková, ďalej
vnútorné úpravy povrchov, murivo prístavby bez vnútornej povrchovej úpravy zohľadnené percentuálne
vo výpočte a čo sa týka podláh, prístavby sa týka podlaha z cementového poteru, v ostatných priestoroch

sú podlahy palubovkové. Výpočet hodnoty prístavby je súčasťou hodnoty celej nehnuteľnosti na str. 6,
7, 8 s tým, že na konci strany 7 a na začiatku strany 8 je možné vidieť hodnoty prislúchajúce priamo
prístavbe.Vonkajšieschodysúohodnotenéosobitneakopríslušenstvo,pričomtietovonkajšieschodysa
nachádzajú pri vstupe do 1. nadzemného podlažia, vonkajšie schody nie sú súčasťou nehnuteľnosti ako
takej a preto sa ohodnocujú ako príslušenstvo. Sú stavebne spojené s nehnuteľnosťou, ale konštrukčne

sa ohodnocujú vždy samostatne. Predpokladaná životnosť je 100 rokov od roku 1944, čo sa týka
rodinného domu. A čo sa týka hospodárskej stavby, tá bola postavená v roku 1948 a vzhľadom na to,
že sa jedná o nehnuteľnosť – o stavbu na iné využitie, tam je životnosť stanovená na 80 rokov. Len
pokiaľ by bola nehnuteľnosť kompletne rekonštruovaná by uvažovala o vyššej životnosti. Prístrešky sú
vyhotovené formou drobnej stavby, a boli vyhotovované v čase, kedy bola vyhotovená hospodárska
budova, a z hľadiska životnosti už nemajú žiadnu hodnotu. O ocenenie studne nebola požiadaná.

K verande uviedla, že to boli hranolky 8x8 alebo 10 na 10, bolo to pri tej drevenici. Základy boli len
kameň na kameni, bolo to na hline postavené, mala nulovú hodnotu. Ešte to staticky držalo, lenže od tej
prístavby už to bolo kúsok odtiahnuté. Bola tam špára. Vlastne tá prístavba verandy už odchádzala od tej
drevenice. Pôvodná veranda bola z dreva, ale tie kamene, na ktorých bola tá veranda položená, boli na
hline, nemali betónový základ, ale to celé odchádzalo, odchádzalo to od rodinného domu nabok. Drevo

prístavby nebolo zamočené, to nemôžem povedať, ale ten základ, tie kamene na hline, to odchádzalo,
to nemalo žiadnu trvanlivosť. Žalobca 2/ predložil záväzné stanovisko k legalizácii stavby Obecného
úradu Terchová zo dňa 18.01. 2002, vtedy to začal búrať a robiť. A tá pôvodná stavba bola z dreva,
bola už asi 5 cm odtiahnutá od tej drevenice, tak to zbúral, vykopal riadny základ do zeme, potom
urobil deku, navŕtali tam roksory, potom doviezol kvádre, potom to postavil, urobil strechu, zašaloval

schody a potom ho brat udal na životné prostredie. Pôvodne tam schody neboli, bolo to len na hline.
A namiesto schodov vlastne boli kamene, ktoré boli na hline. Teda z kameňov boli vyhotovené schody.
On zašaloval schody, zabetónoval. Sú tam schody z betóna, ktoré nie sú ničím obložené. On osadil
strechu tak isto, ale ju predĺžil, aby tá veranda bola nadkrytá. Nad prístavbou vyhotovil novú strechu,
teda o pol druha metra strechu predĺžil až ponad múr tej verandy. Vstup do tej verandy je od hlavnej

cesty a pod domom je podzemná pivnica. V tej drevenej podlahe verandy boli pántové dvere, ktorými
sa vchádzalo do prvého pozemného podlažia – do pivnice. On teraz vstup do pivnice urobil z rodinného
domu, z prvého pozemného podlažia, aby ten prístup bo rozumný. Aj v týchto schodoch spočíva to
zhodnotenie.Ztejverandyjeajprechoddorodinnéhodomu.Zverandyjevstupdorodinnéhodomu,tieto
dve stavby, resp. veranda je prepojená s rodinným domom. Verandu teraz nepoužívajú vlastne nanič,

lebo čakajú na skončenie tohto konania. Zatiaľ ju používa ako sklad. Na otázku prečo neurobil nejaké
zaistenie na tých kamenných základoch, prečo sa rozhodol, že to ide celé zbúrať uviedol, že ako mohol
tie kamene vyňať von a ich podbetónovať, to by sa nedalo. Jednoducho nevedel to technicky zabezpečiť
týmto spôsobom. Ďalej uviedol, že prístrešok pri hospodárskej budove pôvodne sneh dolámal, on ho
obnovil, urobil, a potom druhý prístrešok, ktorý je smerom ku Terchovej, tam to bol tiež kameň na kameni,

ten kameň sa vysypal, on to obnovil, dal tam kameň. Na otázku súdu, či tie prístrešky, ktoré sú priľahlé
k hospodárskej budove neboli vyhotovené v roku 1948, ale neskôr, žaloba nevedel presne uviesť, bol
vtedy bábätko, ale sneh ho zlámal. Na otázku súdu, v akom stave sú teraz tie dva prístrešky, ktoré
sú priľahlé k hospodárskej budove, žalobca uviedol, že to bolo pokryté dreveným šindľom, potom tam
dal plech, dal to do pôvodného stavu, podbetónoval to a urobil to, ako treba. Tie prístrešky sú dnes v

dobrom stave, udržiava, farbí ich pravidelne, ale žalovaný neprišiel natierať. Žalovaný videl že to bolo
zvalené, ale neprišiel s tým, aby to urobili. Právny zástupca žalovaného navrhoval oceniť všetky objekty,
ktoré sa na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky nachádzajú, s výnimkou
plotu, ktorý rešpektoval, že bol postavený žalobcom. Je tam teda prístrešok, humno, maštaľ, rodinný
dom. Pokiaľ bola podávaná žaloba, bola podávaná len na objekt rodinného domu s úmyslom ukrátiť

žalovaného o hodnoty všetkých nehnuteľností a objektov, ktoré sa na daných pozemkoch nachádzajú a
ktorépatriadopodielovéhospoluvlastníctvamedziúčastníkmikonania.Poukázalnato,žežalobaneznie
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a pokiaľ žalobca bez súhlasu
žalovaného ako spoluvlastníka rozhodol, že niečo zbúra, čo mohlo technicky byť zabezpečené aj nie
asanáciou, ale zabezpečením podporných bodov, tak v tom prípade išlo o investíciu, ktorá je premlčaná,

a to z titulu bezdôvodného obohatenia a žalobca mohol maximálne prispieť k zhodnoteniu nehnuteľnosti,
ktoré treba ale určiť.17.Navýzvusúdudoručilpôvodnýžalovanývpodaniachzodňa16.12.2019a13.07.2020návrhyotázok
na znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Žalobca 2/ v podaniach doručených 13.12.2019
a 21.07.2020 zotrval na nesúhlase s nariadením znaleckého dokazovania.

18. Po zmene zákonnej sudkyne bolo uznesením č. k. 4C/220/2016-296 zo dňa 21.03.2022 prerušené
konanie do právoplatného skončenia konania sp. zn. 30D/606/2021, nakoľko pôvodný žalovaný
XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením č. k. 4C/220/2016-328 zo dňa 17.01.2023 súd rozhodol o pokračovaní
s D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E. ako so žalovaným 1/, A. A., B. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XXX, ako so žalovanou 2/, A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D. XX ako žalovaným 3/ a D.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX ako so žalovaným 4/ ako dedičmi po pôvodnom žalovanom J. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX.

19. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 20.03.2023, ktoré bolo odročené za účelom vypracovania
uzneseniaoprerušeníkonania,zaúčelompredloženiapodnetunotárkenadodatočnédedičskékonanie,

resp. prejednanie podielov, ktoré sú predmetom tohto sporu. Právny zástupca žalobcu 2/ uviedol, že
navrhoval, aby súd uložil notárke, aby bezodkladne v určitej lehote prejednala dedičstvo po pôvodnom
žalovanom, k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Doplnil, že do dnešného dňa žalovaní
nepredložili súdu žiaden relevantný zákonný posudok. Napriek tomu, že bola vypočutá i znalkyňa, bolo
zistené, že ani len neobhliadla nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom ohodnotenia, čiže takýto znalecký

posudok nie je možné brať do úvahy. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je stará, dlhodobo nevyužívaná, je to
drevenica, ktorá bez ďalšieho ošetrovania zo strany žalobcu by bola dávno padla. Takže pokiaľ sú tu
tlaky zo strany žalovaných na to, že sa chcú dohodnúť, mali by si uvedomiť, že o akú nehnuteľnosť
ide. Predpokladá, že predmetné nehnuteľnosti budú strhnuté a demolované následne, pretože nie sú
užívania schopné. Súd musí tak či tak vychádzať z ustanovení § 142 Občianského zákona a násl., čiže

jednak veľkosť podielov, jednak skutočnosť, že je tam pozemok vo vlastníctve žalobu a jednak aj to, že
sa skutočne sám staral dlhodobo o predmetnú nehnuteľnosť, eventuálne ju aj zhodnocoval. Čiže to nie
je možné, aby bolo nebolo zohľadnené vo vzťahu k hodnote nehnuteľností. Právny zástupca žalovaných
1- 4 uviedol, že dedičské konanie zasa dáva priestor na to, že by sa medzi potomkami, alebo synmi
žalobcu a potomkami po žalovanom viedlo jednanie za účelom mimosúdneho vysporiadania, pretože

ich návrhy sú zrejmé z prebiehajúceho konania. V prípade, že súd nebude rešpektovať názor k reálnej
deľbe, je dôležité určiť cenu týchto nehnuteľností, pretože je neprijateľné akceptovať cenu stanovenú
znalkyňou Brezániovou vo výške 15.000,- EUR za v podstate 4 alebo 5 stavieb k lokalite, ktorá sa
nachádza, alebo ktorá je uznávaná, sama znalkyňa to píše vo svojom znaleckom posudku, že je to
atraktívna oblasť a inzercie, ktoré doložili do spisu zodpovedajú úplne iným cenovým reláciám. Preto

je potrebné vykonať znalecké dokazovanie aj s prihliadnutím na to, že od znaleckého posudku pani
Brezániovej z roku 2016 a doplnku z roku 2018 uplynulo ďalších 5 rokov a pohyb cien nehnuteľnosti
sa diametrálne zmenil. Rozporoval skutočnosť započítavania údajne investovaných financií na cenu
zistenú znaleckým posudkom ako všeobecnú hodnotu. Stavba bola postavená medzi ´45-´48, vtedy
nebolo potrebné žiadne stavebné povolenie a stavba ako humno tým pádom je zapísaná, je legalizovaná

a takáto stavba má úplne inú hodnotu ako stavbu, ktorú by stavali po ´75, kde by museli zlegalizovať
stavbu všetkými potrebnými náležitosťami v zmysle Stavebného zákona 50/76, takže preto mal za to,
že to má nejakú hodnotu, pretože nikdy sa taká stavba v Terchovej búrať nebude, pretože keby sa
v Terchovej búrali takéto stavby, tak pôjde k zemi všetko.

20. Uznesením č. k. 4C/220/2016-360 zo dňa 30.03.2023 súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21D/207/2023 – dodatočného dedičského
konania po pôvodnom žalovanom, na ktoré dal podnet súd. Uznesením č. k. 4C/220/2016-380 zo dňa
05.10.2023 súd rozhodol o pokračovaní v konaní a konanie voči žalovaným 2/ - 4/ zastavil.

21. Na výzvu súdu oznámili žalovaný 1/ dňa 31.10.2023 a 06.08.2024 a žalobca 2/ dňa 15.03.2024 okruh
otázok, ktoré majú byť zodpovedané v rámci znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom.

22. Uznesením č. k.4C/220/2016-446 zo dňa 23.08.2024 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX,

práv. zast.: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863.

23. Uznesením č. k. 4C/220/2016-448 zo dňa 07.10.2024 súd nariadil znalecké dokazovanie a uložil
znalcovi 1/ určiť všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti rodinného domu so súp. č. XXX bezpozemku, postavenom na parc. CKN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 100 m2, k.ú E.,
obec E., okres I.; 2/ určiť všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti, hospodárskej budovy bez pozemku,
bez súp. čísla, postavenej na parc. CKN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 100m2, k.ú.

E., obec E., okres I.; 3/ určiť všeobecnú hodnotu prístavby verandy spolu so základmi a schodiskami do
pivnice a rodinného domu so súp. č. XXX bez pozemku, postavenom na parc. CKN č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 100 m2, k.ú E., obec E., okres I.; 4/ určiť všeobecnú hodnotu príslušenstva
stavieb (kôlni, prístreškov) postavených na parc. CKN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
100 m2, k.ú E., obec E., okres I. a na parc. CKN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

100m2, k.ú. E., obec E., okres I.; 5/ určiť všeobecnú hodnotu studne postavenej na parc. CKN č. XXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 100m2, k.ú. E., obec E., okres I.; 6/ určiť všeobecnú hodnotu
elektrickej prípojky, ktorá je vedená vzduchom a to zo dtĺpu, ktorý sa nachádza na hranici pozemku parc.
CKN č. XXX/X a cesty v k.ú. E., obec E., okres I., pričom prípojka je vedená ponad cestu na nástrešák
rodinného domu č. XXX.

24. Po predložení znaleckého posudku č. 2/2025 na výzvu súdu doručil vyjadrenie iba žalobca dňa
27.02.2025, ktorý uviedol, že z doterajšieho priebehu konania je nesporné, že právny predchodca
žalobcu (pôvodný žalobca) sa o spornú nehnuteľnosť staral sám, opravoval a pristavoval ju na vlastné
náklady, a to bez akéhokoľvek pričinenia a pomoci právneho predchodcu žalovaného (pôvodného
žalovaného). Uvedené tvrdenia opieral tak o výsluchy pôvodných strán sporu, z ktorých vyplýva, že

F. A. (pôvodný žalobca) zhodnotil sporné nehnuteľnosti sám (o nové základy verandy so schodmi
do pivnice rok 2002 - bod 2.1.1, str. 6 ZP – východisková a technická hodnota, o dostavbu verandy
v roku 2002, vzdušnú prípojku elektriny, vnútorné rozvody elektriny a vody, prístrešky hospodárskej
budovy...) ako aj o nespornú procesnú skutočnosť, že žalovaný doteraz ani len uvedené skutočnosti
nepopieral. Na obranu iba uviedol, že pôvodný žalobca od neho údajne nepožadoval náhradu za

zhodnotenie sporných nehnuteľností, a preto vzniesol námietku premlčania pre prípadné bezdôvodné
obohatenie. Poukázal, že je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu (ktorú si žalobca
neuplatňuje) a investíciami, ktorými sa nehnuteľnosť zhodnocuje, pretože nie je možné opomenúť,
že zhodnocuje sa nielen podiel spoluvlastníka, ktorý investície vynaložil, ale aj toho, ktorý sa na
investíciách do zhodnotenia nehnuteľnosti nepodieľal... (NS ČR, sp. zn. 22 Cdo1509/2007). Z obsahu

ZP 02/2025 je preukázané kedy a v akej výške došlo k zhodnoteniu spoločných nehnuteľností. Z obsahu
doterajšieho dokazovania rovnako je potvrdené, že jediným, kto zhodnocoval spoločné nehnuteľnosti
bol výhradne pôvodný žalobca F. A., a preto má právo žalobcu požadovať splnenie povinnosti od
druhého spoluvlastníka – žalovaného II. 2.1 Znalec Ing. Cicanič v ZP č.2/2025 v bode 2.1.1 na str.
6 – (tabuľka - východisková a technická hodnota) ohodnotil časti hlavnej nehnuteľnosti – RD s.č.619

podľa jednotlivých podlaží a rokov, kedy došlo k ich zhodnoteniu. Zásadné pre posúdenie technickej
hodnotysúroky1944,kedydošlokvýstavbehlavnejstavby-RDs.č.XXXrodičmipôvodnýchúčastníkov
konania a rok 2002, kedy došlo pôvodným žalobcom F. A., k dostavbe v rozsahu podľa ZP. 2.2 Z
uvedenej tabuľky je zrejmé, aké zhodnotenie RD č. XXX nastalo v roku 2002 zo strany pôvodného
žalobcu F. A.. (1 PP technická hodnota z roku 2002 v sume 8.378,31 - 6.066, 94 Eur - technická

hodnota od roku 1944 = 2.311,37 Eur, výška zhodnotenia 1.PP pôvodným žalobcom). Rovnako tak
znalec vyčíslil výšku zhodnotenia 1. NP – technická hodnota prístavba v roku 2002 v sume – 5.234,17
Eur). Spolu zhodnotenie RD č. 619 pôvodným žalobcom F. A. v roku 2002 bolo vo výške 7.545, 54 Eur
(2.311,37 Eur+5.234,17 Eur=7.545,54 Eur) 2.3 Uvedené sumy pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty
stavieb podľa str. 14 ZP znalec vynásobil koeficientom 1,374, čo zvyšuje uvedené technické hodnoty

na sumu 10.367,57 Eur (7.545, 54 Eur x 1,374=10.367,57 Eur). 2.4 Uvedené technické zhodnotenie
RD s.č. 619 pôvodným žalobcom v sume 10.367,57 Eur je dôvodné odpočítať pre účely zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania 5/5 po prikázaní nehnuteľností žalobcovi od
sumy 37.874,30 Eur ( ZP č. 2/2025, str. 14 čl. III – rekapitulácia), čo predstavuje základ sumy pre výpočet
hodnoty podielu 1 žalovaného zo sumy 27.506,73 Eur (37.874,30-10.367,57=27.506,73:4=6.876,70),

teda z čoho 1 podielu žalovaného na RD s.č.XXX, k.ú. E. predstavuje sumu 6.876,70 Eur. Rovnaký
postup znalec zvolil aj pri ohodnotení hospodárskej budovy s prístreškami, pri ktorých zásadnými pre
posúdenie sú roky 1944 a 1980. Rok 1944 je rovnako ako aj RD s.č. XXX, rokom výstavby jeho
príslušenstva - hospodárskej stavby a rok 1980 je východiskovým rokom, kedy pôvodný žalobca F. A.
pristaval prístrešky ako príslušenstvo k uvedenej hospodárskej stavbe, nakoľko už v uvedenom čase

(od roku 1975 - D1127/74-16-239/75) bol spoluvlastníkom predmetu sporu (dôkaz LV č. XXX, k.ú. E.
– v súdnom spise ako príloha žaloby – dôkaz A1) Hodnotu hospodárskej budovy znalec stanovil na
sumu 7.887,70 Eur spolu s hodnotou prístreškov 1.825,89 Eur. Uvedenú sumu pre účely stanovenia
všeobecnej hodnoty hospodárskej stavby podľa str. 14 ZP znalec vynásobil koeficientom 1,374, čozvyšuje uvedené technickú hodnotu na sumu 10.837,70 Eur (7.887,70 x 1,374=10.937,70 Eur) Od
uvedenej sumy je dôvodné odpočítať sumu 1.825,89 násobenú koeficientom 1,374,čo pretavuje sumu
zhodnotenia hospodárskej budovy pôvodným žalobcom vo výške 2.508,77 Eur, (1.825,89 x 1,374 =

2.508,77). Uvedené technické zhodnotenie hospodárskej budov o prístrešky pôvodným žalobcom v
sume 2.508,77 Eur je dôvodné odpočítať pre účely zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva medzi
účastníkmi konania po prikázaní nehnuteľností žalobcovi od sumy 10.837,70 Eur ( ZP č. 2/2025, str. 14
čl. III – rekapitulácia), čo predstavuje základ sumy pre výpočet hodnoty podielu 1 žalovaného zo sumy
8.328,93 Eur (10.837,70 -2.508,77 = 8.328,93 :4=2.082,23 Eur ), teda z čoho 1 podielu žalovaného

na hospodárskej stavbe predstavuje sumu 2.082,23 Eur. 2.6 Hodnotu studne, ktorú navrhoval určiť do
spoluvlastníctva žalovaný, znalec vyhodnotil tak, ako tvrdil pôvodný žalobca, že je bez hodnoty. 2.7
Na základe hore uvedených skutočností je hodnota vyporiadavacieho podielu žalovaného vypočítaná
podľa ods. 2.4 a ods. 2.5 tohto vyjadrenia, súčtom hodnoty jeho podielu 1 z celku na RD s.č. XXX a
podielu 1 z celku na hospodárskej stavbe, teda vo výške 8.958,93 (2.082,23 + 6.876,70=8.958,93).
Uvedenúsumuježalobcaochotnýzaplatiťžalovanémuvlehotestanovenejsúdom.Porovnanímzáverov

ZP č. 299/2016, č. 349/2018, ktoré produkoval pôvodný žalobca so závermi ZP č. 2/2025 je dôvodné
konštatovať, že znalcami zistené hodnoty sporných nehnuteľností sa zásadne zmenili najmä v dôsledku
dĺžky trvania súdneho konania a nárastu cien stavebných materiálov, ktoré tak pôvodný ako aj súčasný
žalobca nemohli ovplyvniť.

25. Na pojednávaní konanom dňa 29.05.2025 súd na návrh právneho zástupcu žalobcu pripustil, aby
na strane žalobcu vstúpil do konania ďalší žalobca F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. P. XXX,
E. ako žalobca 2/. Následne súd vec prejednal v prítomnosti žalobcov 1/ a 2/, právneho zástupcu
žalobcu 1/ a právneho zástupcu žalovaného 1/ a vo veci rozhodol. Právny zástupca žalobcu 1/
uviedol, že po rozsiahlom vykonaní dokazovania a znaleckých posudkoch súd má možnosť už na

dnešnom pojednávaní, ak budú splnené procesné podmienky vyhlásiť rozsudok, ktorým teda zruší
spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu č. XXX, postavenému na parcele
XXX/X s prístavbou verandy k hospodárskej budove na parcele č. XXX/X s prístreškami k studni
a k elektrickej vzdušnej prípojke, ktoré sú ocenené znaleckým posudkom č. 2/2025 znalcom Ing.
Mariánom Cicaničom. Žalobca 2/ celý svoj život sa o sporné nehnuteľnosti staral, vybudoval schodisko

k domu č. XXX aj s prístavbou verandy, staral sa takisto o údržbu všetkých nehnuteľností, v opačnom
prípade ich hodnota by bola podstatne nižšia, ak by to už nevykazovalo známky deštrukcie. Naopak
právny predchodca žalovaného neprispel žiadnym spôsobom, jednak na údržbu, a jednak na dostavbu
prístavby a takisto prístreškov na hospodárskej budove. Vzhľadom na uvedené súd musí zohľadniť
aj takú skutočnosť kto, akým spôsobom sa podieľal na nadobudnutí veci a rovnako na jej údržbe,

pretože v tomto prípade považujem za nespravodlivé nezohľadňovať túto skutočnosť pri výplatku,
ktorý samozrejme nechávam na úvahe súdu. Pokiaľ žalovaný 1/ opakovane predkladá súdu návrh
na rozdelenie sporných nehnuteľností, prečo do dnešného dňa nepredložili žiadny znalecký posudok,
resp. iný relevantný dôkaz o tom, že nehnuteľnosť je deliteľná. K deliteľnosti sporných nehnuteľností pri
vyporiadaní a zrušení spoluvlastníctva súd musí prihliadať v tých intenciách, aby nasledujúce prípadné

rozdelenie nehnuteľnosti fyzické nespôsobovalo medzi účastníkmi sporu ďalšie spory, čo v danej chvíli
jednoznačne aj PZ žalovaného 1/ definoval, že by sa snažili dosiahnuť nejaké právo z vecného bremena
na umiestnenie svojej časti stavby. To je jasný dôkaz o tom, že takýto spôsob vyporiadania by vyvolal
ďalšie spory. Žalobcovia nesúhlasia, aby došlo k takémuto rozdeleniu, lebo ani technicky to nie je možné.
Pokiaľ teda nepredloží žiadny dôkaz o deliteľnosti, súd musí vychádzať z nesporných tvrdení. Pokiaľ

súd vychádzal z prezumpcie vlastníctva pozemku a sporných nehnuteľností, jednoznačne musel usúdiť,
že nie je možné, aby došlo k deleniu. Pokiaľ žalovaný hovorí o tom, že žalobca 2/ sa mal nekorektným
spôsobom dostať k vlastníctvu parciel, tak je potrebné si uvedomiť, že odvtedy prebehli desiatky
rokov a pôvodný žalobca, ani terajší žalovaný absolútne nenapadali takýto spôsob nadobudnutia
spoluvlastníctva. Čiže v tomto prípade súd môže vychádzať jedine z prezumpcie správnosti zápisu

na LV. Skutočnosť, ktorú namieta žalovaný je, že konal žaloba 2/, ak prístavba rodinného domu
XXX a ďalším prístreškom len v svojom záujme, tak to potom odporuje zásadám spoluvlastníctva,
pretože zhodnotil spoločnú vec. Skutočnosť, že či užíval, alebo neužíval, pôvodnému žalovanému nič
nebránilo, aby sa podieľal na spoluužívaní, ale jednoducho nečinil tak. Nielen, že sa nestaral, on sa ani
nezaujímal o užívanie. Jemu bolo úplne jedno, že či ten rodinný dom, alebo tá hospodárska budova

padnú. Tak ako povedal žalobca 2/, ani klinec tam nezabil. Dokonca ešte ani na svojej chalupe, ktorú
staval žalobca. Pokiaľ je spoluvlastník nečinný, aj keď je viazaný povinnosťou sa starať o vlastniacu
nehnuteľnosť, a nečiniť tak, tak to nemôže byť dané na ťarchu ako konanie bez dobrých mravov
tomu, kto sa stará o spoločnú nehnuteľnosť, ale opačne. Pokiaľ sa hovorí o údržbe, nemal na mysliprístavbutejverandy,resp.týchprístreškov.Tástarostlivosťspočívalavtom,žekeďtambolapoškodená
strecha, či mal menej, alebo viac rokov, sám žalobca 2/ vyšiel na tú strechu, opravil šindeľ, opravil
akokoľvek poškodenia, ktoré by mohli znehodnotenie týmto spôsobom privodiť. Ani pôvodný žalovaný

nepredložil, ale nespochybnil to, že sa žalobca 2/ staral o tú nehnuteľnosť. Pôvodný žalovaný, ale
aj terajší žalovaný ani len jeden dôkaz nepredložili, že by žalobca 2/ sa nestaral o tie nehnuteľnosti.
V záverečnej reči navrhoval, aby na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané v tomto konaní súd
rozhodol, že spoluvlastníctvo k rodinnému domu č. XXX, zapísané na LV XXX, k. ú. E. bol prikázaný do
výhradného vlastníctva žalobcu 1/ s povinnosťou výplatku. Vlastníctvo k hospodárskej budove navrhoval

vyporiadať tak, že túto prikáže do výhradného vlastníctva žalobcu 2/, a to podľa LV XXXX, k. ú. E..
Takisto s povinnosťou výplatku v zmysle písomného vyjadrenia. Zároveň aj z dôvodu, že v mnohých
prípadoch žalovaní spôsobovali prieťahy rôznymi nedôvodnými návrhmi a námietkami, mal za to, že
žalobcom patrí náhrada trov konania. Žalobca 2/ uviedol, že na hospodárskej budove každých 4-5
rokov natieral. Keď žalovanému povedal príď pomôcť za to, utiekol od neho, nechcel sa s ním ani
rozprávať. On to udržiaval, ale potom už sa nedalo. Nikdy žalovaný nepomohol, a žalovaný staval

chalupu, jedného klinca nezabili bez žalobcu. Tú hospodársku budovu on skoro urobil celú, svoju
robotu nechal, pomáhal, snažil sa žalovanému pomôcť. Ďalej uviedol, že otec to postavil na kamene,
nebolo „chechtákov“, už to hnilo, on to rozbúral a predĺžil tu verandu. Murivo dal, on to nepotreboval,
ale tá veranda bola zhnitá, tak bol nútený to robiť. Alebo taká garáž, prišiel sneh, zvalil to, coklik
zabetónoval, dal hranoly, kúpil plech, to neurobil z prepychu, to potreboval, a potom na drevo predĺžil

o kúsok tu striešku, aby mali kde drevo dať. Keď nikdy neprišiel, keď už sa odsťahoval, či mali
rodičia čo kúriť, či majú to, či šak som mu povedal, príď, odvez si polovičku, zober si. Po vojne či
pred vojnou pozemky, čo tam boli, jedno užívalo družstvo, druhé užíval obecný úrad. Povedali, že
keď 50 rokov využívaš ten pozemok, že už je tvoj. Potom bolo vyhlásené, že si to musia odkúpiť. Tak
si to odkúpil, tie pozemky. Nič žalovanému nezobral. Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že zo

strany žalovaného boli v rámci znaleckého dokazovania položené aj otázky na možnú reálnu deľbu
predmetnej nehnuteľnosti a finančnej náročnosti zvládnutia takéhoto rozdelenia rodinného domu 619,
a to s prihliadnutím na to, že takýto návrh na rozdelenie v priebehu konania bol prezentovaný zo strany
žalovaného. K týmto otázkam sa znalec nevyjadril s najväčšou pravdepodobnosťou pod vplyvom toho,
že súd prezumoval názor, že nebude riešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, že by prikazoval

nejakúčasťnehnuteľnostidovlastníctvažalovaného1/sprihliadnutímnato,žepozemkysúvovýlučnom
vlastníctve žalobcu 1/. Mal však za to, že technické riešenie rozdelenia budovy a vôbec samotné
konštrukčné prvky takýto postup umožňovali. Do času dnešného pojednávania nie je hotový ZP, ktorý by
vyvracal stanovenú cenu v tomto ZP, a preto poukazoval na to, a dokonca doručili výpisy z internetu, kde
predaj hocijakej starej budovy v rámci E., ktorá má súpisné číslo, je diametrálne v iných výškach, ako

je stanovené v spracovanom ZP. Nesúhlasil s takto spracovaným ZP, pretože neodzrkadľuje skutočnú
tržnú cenu v období nehnuteľnosti v danej lokalite. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobca
nejakým spôsobom nadobudol, resp. jeho dávny predchodca nadobudol pozemky pod nehnuteľnosťou.
Tieto pozemky pod nehnuteľnosťou nadobudol na základe toho, že si uzurpoval, i keď bol podielovým
spoluvlastníkom aj jeho brat, tak si uzurpoval na to právo a uzavrel tu zmluvu bez vedomia podielového

spoluvlastníka. Teda keď tu konštatuje, akým spôsobom spoločne nažívali, ako si vzájomne pomáhali,
tak opak svedčí jeho konanie vo vzťahu k pozemku, kedy doslova obišiel brata. Ak zoberieme dedičské
konanie, v ktorom sa žalovaný vzdal svojho podielu v prospech žalobcu 2/, to je ďalší dôkaz o tom, že
nebol ten, ktorý nejakým spôsobom tie vzťahy tam hrotil a dokonca ustúpil aj v tom, keď sa svojvoľne
rozhodol žalobca 2/ budovať nejakú verandu, hoci k tomu vôbec nedal súhlas a hoci bol na obecnom

úrade, aby sa takáto stavba nerealizovala. Pán žalobca 2/ absolútne ignoroval tieto veci a urobil si
vzhľadom na to, že sa nehnuteľnosť nachádza v bezprostrednej blízkosti jeho rodinného domu, v ktorom
býva, tak si urobil po svojom. Vybudoval vstup, vybudoval prístavbu k danej nehnuteľnosti, č. d. 619,
a teda konal tak, ako keby mu to celé patrilo. Preto sa ani nie je možné stotožniť s matematikou,
alebo logickým postupom a požiadavkou žalobcu 1/ na to, že treba osobitne zohľadniť a odpočítať

hodnotu týchto vybudovaných stavieb, pretože žalobca 2/ nekonal žiadne úpravy, ktoré sú nevyhnutné
na údržbu. Konal úpravy, ktoré boli potrebné iba pre neho. Ak vybudoval vstup do pivnice, tak to
budoval s tým, že tú pivnicu využíval. Ak vybudoval nejaké prístrešky, tak ich vybudoval preto, lebo
tie prístrešky potreboval pre nejaké umiestnenie svojich vecí. Ale všetko to bolo uzurpovanie si vecí
a vlastného rozhodnutia bez koordinácie s predchodcom žalovaného. Teda tu nie je možné použiť

matematiku a hodnotenie veci tak, ako to prezentoval žalobca 1/, kedy sa snaží odpočítať tieto svojvoľne
uzurpované práva na vybudovanie verandy, na vybudovanie prístreškov, ktoré v konečnom dôsledku
výlučne využíval sám. To preto, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca 2/ celú
nehnuteľnosť užíval, dlhodobo užíval, užíval ju nad rozsah. Užíval aj podiely žalovaného, teda by boloabsolútne nespravodlivé, ak si robil podmienky pre svoju hospodársku a ekonomickú činnosť a toto
má zaplatiť žalovaný. Toto je v rozpore so zákonom a takýto spôsob započítania nie je možný. Ak
niekto zhodnocoval, dobrovoľne zhodnocoval a vedel, že nie je jediný spoluvlastník, alebo vlastník, čo

má za následok záver, že s vedomím, že zhodnocuje, takto pristúpil a zhodnotil aj podiel žalovaného,
čo znamená, že aj tento podiel je potrebné vo vzťahu k nejakému vyrovnaniu započítať ako podiel
žalovaného.Nesúhlasilstým,žestarostlivosťmábyťohodnocovanánejakýmfinančnýmvysporiadaním,
starostlivosť je úplne normálna vec a výmena škridlí nikdy nemôže byť pripočítaná k tomu, že sa
to finančne zohľadní. Zotrval na vykonaní dokazovania v smere technického delenia nehnuteľnosti

domu 619 a finančného nákladu na jeho rozdelenie. To všetko s prihliadnutím na to, že predmetná
nehnuteľnosťniejenapojenánakanál.Predmetnánehnuteľnosťjesituovanátak,žeaksasúdoboznámi
s konštrukčnými prvkami, tak vyčlenenie 1 je reálne možné. Siete, elektrika, vzdušná prípojka, teda či
budú jedny hodiny, alebo dvojo hodín je minimálne technicky a finančne nákladné. Odpad neexistuje.
Neexistujú stroje, alebo energie, alebo prívody, ktoré by boli nútené byť v nejakom spoločnom užívaní
týchto priestorov a táto nehnuteľnosť pokiaľ by bola zo severovýchodnej strany prikázaná do vlastníctva

žalovaného 1/ a z juhozápadnej strany prikázaná a v časti teda bližšie k domu pána žalobcu 2/ prikázaná
do jeho vlastníctva, došlo by k vytvoreniu nehnuteľnosti, ktoré by bolo možné užívať aj bez toho, že dôjde
k vstupu na pozemok žalobcu 1/, je možné bezprostredne z komunikácie urobiť vstup do nehnuteľnosti.
V rámci záverečnej reči zotrval na tom, že pri dome č. XXX je reálna deliteľnosť možná a dokonca je
možné riešiť aj to, že by objekt humna bol prikázaný do vlastníctva žalovaného, nakoľko počas celého

pojednávania je nesporné, že uvedená nehnuteľnosť neslúži ako nejaké obydlie poľnohospodárske, kde
by sa vykonávala poľnohospodárska činnosť, teda je možné tie stavby prikázať do vlastníctva jedného
a druhého už aj s prihliadnutím na samotné znalecké závery znalca Cicaniča. Ak by súd nerešpektoval
túto požiadavku je potrebné aj v intenciách posledného prednesu žalobcu 2/, keď sám povedal, že on
si to predĺžil, on ten vstup do tej pivnice urobil si väčšiu podestu na terasu, potreboval umiestniť lístie, či

šuštie, či ako to nazýva, urobil si predĺženie prístrešku. To je dôkazom toho, že nie je možné v danom
prípade akceptovať výpočet vo vzťahu k finančnému vysporiadaniu. Počas celého pojednávania tu
neprezentoval žalobca 1/, že takúto sumu niekomu núkal a ak núkal, tú sumu má napísanú v samotnom
podaní a to podanie je výsledkom toho, že táto suma sa diametrálne odlišuje už podľa tohto znaleckého
posudku a nehovoriac o tých námietkach, ktoré sú zo strany žalovaného k tomu, že nie je akceptovaná

tá osobitosť územia v Terchovej v danom ZP, kde nie je správne použitý koeficient, ktorý subjektívne
objektívneovplyvňujeznalecpristanovenícenynehnuteľnostianiejerešpektovanéto,akosaobjektívne
na realitách nehnuteľností v rámci Terchovej predávajú. Toto je teda záver, ktorý vedie potom k tomu,
že nie je možné vyhovieť návrhu na priznanie náhrady trov konania, pretože toto konanie je vedené za
účelom toho, že žalovaný má záujem na získanie nehnuteľnosti, ktorá bola v nejakom podiele v jeho

spoluvlastníctve, a ktorá sa nachádza v území, ktoré je vyhľadávané. Každá stavba existujúca v tomto
území má výrazne inú hodnotu ako technickú určenú metodikou spracovania cien týchto nehnuteľností
a výrazne sa odlišuje od tržnej ceny. Toto je dôvod, prečo žiadal rozhodnúť reálnym rozdelením.

26. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

27. Z Listu vlastníctva č. XXX k. ú. E. (podľa údajov platných k 29.5.2025) mal súd zistené, že žalobca
1/ v podiele 3 a žalovaný 1/ v podiele 1 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá sa na tomto
liste vlastníctva nachádza – rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X,
pričom uvedená parcela je evidovaná na LV č. XXXXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100

m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ (č. l. 485-486, 489-491 spisu).

28. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. E. (podľa údajov platných k 29.5.2025) mal súd zistené, že žalobca
2/ v podiele 3 a žalovaný 1/ v podiele 1 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá sa na tomto
liste vlastníctva nachádza – hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na parcele registra „C“

parc. č. XXX/X, pričom uvedená parcela je evidovaná na LV č. XXXXX ako zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 776 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/. Vlastnícke právo k k parcele XXX/X nadobudol
pôvodný žalobca F. A. do BSM s manželkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.1997 od JRD
Terchová, vklad vlastníckeho práva povolený pod V 1437/1997 dňa 03.04.1997. Žalobca 1/ je zároveň
vlastníkom aj parciel registra „C“ parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 107 m2 a č. XXX

trvalý trávny porast o výmere 770m2, ktoré nadobudol pôvodne žalobca 2/ spolu s manželkou na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.1993 od obce E., vklad povolený dňa 03.02.1994 pod V 222/1994. Na
parcele XXX sa nachádza rodinný dom č.s. XXX, ktorý (č. l. 487-488, 489-491, 52-54 spisu spisu).29. Žalobca predložil Znalecké posudky Ing. Kataríny Brezániovej č. 299/2016, podľa ktorého hodnota
rodinného domu č. XXX a vonkajších schodov na prac. 658/2 je 15.400,-EUR. Všeobecná hodnota
prístavby je 4.829,15 EUR (prílohová obálka č. l. 6a spisu) a č. 349/2018, podľa ktorého je hodnota

hospodárskej budovy bez s. č. na parcele XXX/X 1.330,-EUR (č. l. 95 spisu, prílohová obálka).

30. Žalovaný predložil Znalecký posudok Ing. Andrei Vargovej, PhD. Č. 16/2018 a jeho doplnenie č. 1,
podľa ktorých je všeobecná hodnota domu č. 619, plotu, prípojky NN, vonkajších schodov hospodárskej
budovy je 33.430,87 EUR (č. l. 95 spisu - prílohová obálka). Žalovaný predložil 2 internetové ponuky

týkajúce sa predaja dreveníc v obci Terchová v sume 32.600,-EUR a 69900,-EUR (č. l. 160 spisu)

31. Obecný úrad Terchová dňa 18.01.2002 vydal stavebníkovi F. A. záväzné stanovisko k legalizácii
stavby - prestavba verandy rodinného domu s tým, že s uvedenou prestavbou súhlasí (č. l. 159 spisu).

32. Znaleckým posudkom č. 2/2025 vypracovaným Ing. Mariánom Cicaničom dňa 04.02.2025 bola

určená všeobecná hodnota rodinného domu s. č. XXX postavenom na pozemku XXX/X (bez pozemku)
vrátane prístavby verandy so schodiskami vo výške 37.874,30 EUR. Hodnota prístavby verandy so
základmi a schodiskami do pivnice rodinného domu č. 619 ako prírastku k všeobecnej hodnote RD č.
XXX je 10.661,31 EUR. Všeobecná hodnota hospodárskej budovy bez s. č. na pozemku XXX/X bez
pozemku vrátane pristavaných prístreškov a kôlní je 10.837,70 EUR. Prírastok prístreškov a kôlní je

2.508,77 EUR. Všeobecná hodnota studne na parcele XXX/X je 0,-EUR. Všeobecná hodnota elektrickej
prípojky vedenej vzduchom zo stĺpu nachádzajúceho sa na hranici pozemku CKN XXX/X a cesty v k.
ú. E., ktorá je vedená ponad cestu na nástrešák rodinného domu č. XXX, je 346,72 EUR (č. l. 455-470
spisu).

33. Pôvodný žalobca F. A. vyzval pôvodného žalovaného J. A. listom zo dňa 10.05.2016 na stretnutie
za účelom prejednania dohody vo veci vyporiadania spoluvlastníckeho podielu k domu postavenom na
KNC XXX/X vyzval (č. l. 5 spisu).

34. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

Podľa § 107 ods. 1 - 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 18. Ustanovenie § 142 OZ, vychádza z

35. V prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu

č. XXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X a to žalobca 1/ v podiele 3 a žalovaný 1/
v podiele 1. Predmetom vyporiadania je aj hospodárska budova bez s. č. postavená na parcele XXX/
X v spoluvlastníctve žalobcu 2/ v 3 a žalovaného 1/ v 1 a elektrická prípojka k domu č. XXX . V konaní
nebolo sporné, že výlučným vlastníkom pozemkov, na ktorých sú umiestnené vyporiadávané stavby
– KNC XXX/X a XXX/X, ako aj okolitých pozemkov - KNC XXX, XXX, je žalobca 1/ (pôvodne žalobca
2/ s manželkou). Súd konštatuje, že pokiaľ bol v konaní namietaný spôsob nadobudnutia vlastníctva

k pozemkom žalobcom 2/ F. A., súd vychádzal zo zápisu na príslušných LV a na to, že nebola v priebehu
konania podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom. Navyše tieto pozemky
neboli ani predmetom vyporiadania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že pôvodný žalobca pri ich
nadobúdaní obišiel žalovaného, súd poukazuje, že žalovaný mohol kedykoľvek od ich nadobudnutia
v rokoch 1994 a 1997 podať príslušnú žalobu na súd.

36. Súd konštatuje, že medzi stranami nebola sporná otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva,
nakoľko obe strany mali záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Sporný bol v prvom rade
okruh vecí, ktoré majú byť predmetom vyporiadania, nakoľko žalobca pôvodne navrhoval vyporiadať
iba spoluvlastnícky vzťah k rodinnému domu s. č. XXX, neskôr po námietkach žalovaného navrhoval

vyporiadať aj spoluvlastníctvo k hospodárskej budove bez s.č.. Medzi stranami bola sporná aj existencia
ďalších drobných stavieb – prístreškov, kôlní na parcelách XXX/X a XXX/X, pričom v priebehu konania
bolo ustálené, že na pozemku XXX/X sú prístrešky pristavené k hospodárskej budove a altánok, ktorý
však bol zhotovený výlučne žalobcom 2/. Z obsahu žaloby zároveň vyplýva, že žalobcovia navrhovali
vykonať vyporiadanie v tzv. širšom zmysle a požadovali úhradu investícií vynaložených do prístavby

verandy k rodinnému domu a prístreškov k hospodárskej budove. Hoci navrhovali odpočítať výšku
vynaložených investícii od vyrovnávacieho podielu, ktorý majú vyplatiť žalovanému, súd konštatuje, že
nie je viazaný doslovným znením petitu, ak z obsahu právneho úkonu - žaloby vyplýva, že navrhuje
žalobca vyporiadanie v širšom zmysle. Súd preto k námietkam žalovanej strany, že žalujúca strana
nepodala riadny návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, uvádza, že hoci ho strana

žalobcu zahrnula do jedného výroku, súd o takomto návrhu musí rozhodnúť samostatnými výrokmi
a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel tak, ako to požadovali žalobcovia. Je to z toho
dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou
rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich
vynaloženia.

37. Medzi stranami bola sporná aj otázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko
žalobcovia navrhovali prikázať nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, žalovaná strana navrhovala
buď reálne rozdelenie domu č. XXX na dve polovice, t. j. každému podiel 1, alebo prikázanie
domu žalobcovi a hospodárskej budovy žalovanému, prípadne prikázanie nehnuteľností do výlučného

vlastníctva žalovaného za sumu 40.000,-EUR.

38. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súdozrušeniespoluvlastníctvaajehovyporiadanie.Právokaždéhospoluvlastníkaobrátiťsakedykoľvek

na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady,
že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde
medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých

právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ teda vyjadruje všeobecnú
podstatu vzťahu spoluvlastníka k spoluvlastníckemu spoločenstvu potiaľ, že účasť spoluvlastníka
v ňom nemožno vynucovať proti jeho vôli. Právo na zrušenie spoluvlastníctva ale nie je právom
neobmedzeným, môže byť obmedzené zákonom, pričom všetky obmedzenia musia byť primeranésledovanému cieľu, čomu zase korešponduje úprava obsiahnutá v § 142 ods. 2 OZ, podľa ktorej, i keď
každý zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek žiadať o svoje oddelenie zo spoluvlastníctva, nesmie tak
žiadať v nevhodnú dobu alebo na ujmu ostatných, resp. niektorého zo spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo

jetotižvýrazomvlastníckehovzťahukspoločnejvecistýmidôsledkami,žespoluvlastníkmôžesosvojím
podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/103/2022 zo dňa 31.10.2023). Inak povedané, z uvedenej zásady, podľa ktorej nikto
nemôžebyťspravodlivonútený,abyzotrvalvspoluvlastníckomvzťahu,súajvýnimky.Ide predovšetkým
o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo

prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ktoré však v konaní neboli
tvrdené stranami sporu a ani súdom zistené.

39. Vyššie citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných
hľadísk, rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné
využitie veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať

v takom zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je
viazaný. Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na stranami navrhovaný spôsob vyporiadania zaoberať
sa otázkou reálnej deľby predmetných nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom určenom
poradí. Na reálnu deľbu predovšetkým rodinného domu s. č. XXX poukazovala opakovane žalovaná
strana, pričom navrhovala jeho rozdelenie na 1 žalobcovi a 1 žalovanému.

40. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých
spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Reálna

deľba je spojená nielen s konštatovaním, že nehnuteľnosť je možné reálne deliť z hľadiska stavebno-
technického, ale je nutné sa vysporiadať s právnym hľadiskom reálnej deľby, vyjadreniami stavebného
úradu a v neposlednom rade aj s finančnými nákladmi, ktoré sú s tým spojené, ktoré by museli
znášať spoluvlastníci. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to,
aby napr. rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom

pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Zároveň podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je to
dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou
rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej
nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o
subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe,

ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, jednalo by sa z tohto
hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR 22Cdo 960/2006). Záver o reálnej deliteľnosti
predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického
plánu (NS ČR 22Cdo 2631/2005).

41. V podmienkach prejednávanej veci súd nepovažoval za dôvodnú reálnu deľbu nehnuteľností, pričom
prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, kedy podiely žalobcov sú 3 a žalovaného 1/ je 1,
teda podiely žalobcov sú výrazne vyššie ako žalovaného 1/. Podstatné pre rozhodovanie súdu však
bolo to, že nehnuteľnosti sú postavené na pozemkoch patriacich výlučne žalobcovi 1/ a pôvodne ich
nadobudol žalobca 2/ s manželkou do ich BSM. Pokiaľ by aj súd rozdelil nehnuteľnosti podľa veľkosti

spoluvlastníckych podielov medzi strany sporu (teda nie tak ako navrhoval žalovaný na 1, nakoľko
takýto podiel žalovanému nepatrí v zmysle zápisov na príslušných LV), takéto rozdelenie by potom viedlo
k ďalším sporom napr. o zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného 1/, nakoľko by žalovaný
nemal prístup k nehnuteľnostiam z dôvodu, že ich výlučným vlastníkom je žalobca 1/. Súd pri zrušení
spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní rozdelením veci síce môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej

nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to aj bez návrhu účastníkov
konania, pretože jeho zriadenie je tiež súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie
spoločnej veci podmienené, avšak v danom prípade pozemky pod stavbami ani nie sú predmetom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ a pôvodne
žalobcu 2/ a jeho manželky a teda sa nejedná o novovzniknuté nehnuteľnosti. Zároveň z postoja strán

sporu v priebehu sporu bolo zrejmé, že strany by sa na užívaní pozemkov nedohodli. Hoci reálna deľba
nehnuteľností by bola teoreticky možná, vzhľadom na uvedené by nebola ani vhodná ani účelná. Navyše
súd poukazuje na stav nehnuteľností vyplývajúci aj z predložených znaleckých posudkov v konaní,
na to, že nehnuteľnosti boli postavené po vojne v cca 1944 – 1948. Rodinný dom nie je vhodný nabývanie, ide o drevenicu malých rozmerov, ktorá si vyžaduje komplexnú obnovu. Skutočnosť, že strana
žalobcov nadobudla pozemky až po nadobudnutí podielu v nehnuteľnostiach nie je v tomto spore
relevantnou. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 135c OZ a možnosť zriadenia vecného bremena,

súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania nie je odstránenie dotknutých stavieb, ktorú situáciu
upravujeust.§135cOZ.Navyšežalobcapokiaľmalzato,žedošlokvydržaniuprávazvecnéhobremena
spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky žalobcov, mohol vzniesť príslušný návrh či už v tomto
konaní alebo v samostatnom konaní. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za hospodárne, nariadiť
znalecké dokazovanie na zistenie možnosti/ nemožnosti reálnej deľby vyporiadavaných nehnuteľností,

ktorú skutočnosť súd opakovane v priebehu konania stranám uvádzal a preto aj návrh na dokazovanie
nariadením znaleckého dokazovania posúdením reálnej deliteľnosti nehnuteľností zamietol.

42. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti, ktorý vyplýva zo zákonného
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ a to prikázaním predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada

aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no
nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie
veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je
nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom

nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa druhej možnosti, ktorú zákon pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva predpokladá, t. j. prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva
jedného zo spoluvlastníkov.

43. Súd pri rozhodovaní, ktorému z podielových spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva prihliadal komplexne na všetky vyššie uvedené relevantné kritéria a dospel k záveru, že
dôvodné bude prikázať stavbu rodinného domu č.s. XXX spolu so studňou a elektrickou prípojkou
žalobcovi 1/ a stavbu hospodárskej budovy s prístreškami žalobcovi 2/. Súd predovšetkým poukazuje
na veľkosť podielov spoluvlastníkov, keď podiely žalobcov sú 3 a žalovaného 1 a teda žalobcovia

sú majoritnými spoluvlastníkmi v uvedených nehnuteľnostiach. Súd sa zaoberal aj otázkou účelnosti
využitia nehnuteľnosti, pričom žalobcovia uvádzali od začiatku konania, že nehnuteľnosti sú v zlom
stave a sú určené na zbúranie a žalovaný tvrdil, že má záujem ich využívať. Súd v tomto smere
opätovne poukazuje na stav nehnuteľností, pričom je podľa vykonaného dokazovania zrejmé, že ide
o staré schátrané nehnuteľnosti, ktorých užívanie by bolo možné len po komplexnej obnove. Na

nehnuteľnostiach boli žalobcom 2/ vykonávané predovšetkým nevyhnutné opravy a údržba, hoci
žalobca 2/ sa ešte v období do roku 2002 snažil o zhodnotenie nehnuteľností. Navyše súd zdôrazňuje,
že nehnuteľnosti sa nachádzajú na pozemkoch patriacich výlučne žalobcovi 1/, predtým patrili do
BSM žalobcu 2/ a jeho manželky a zároveň ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v rámci oploteného
„komplexu“, v ktorom majú žalobcovia postavený aj rodinný dom s.č. XXX a iné drobné stavby (napr.

altánok), ktoré nepatria do podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo,
že žalovaný sa o nehnuteľnosti nestaral, bolo mu zrejmé, že došlo aj k poškodeniam, ale na opravách sa
nepodieľal, o stav nehnuteľností sa nezaujímal. Súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že
je dôvodné prikázať rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcovi 1/ a hospodársku budovu žalobcovi
2/ do jeho výlučného vlastníctva.

44. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností, súd vychádzal zo znaleckého
posudku vypracovaného Ing. Mariánom Cicaničom, ktorý bol súdom v konaní ustanovený na
základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. Uvedený znalecký posudok súd považuje za
presvedčivý, odborne spracovaný, rešpektujúci platnú právnu úpravu a spĺňajúci požadované odborné

kritéria kladené právnymi predpismi na znaleckú činnosť menovaného znalca. Hoci na pojednávaní
žalovaný 1/ namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľností v zmysle uvedeného znaleckého posudku, súd
konštatuje, že argumentácia bola iba všeobecná, smerujúca k osobitostiam k. ú. E. ako turistickej oblasti.
Súd však konštatuje, že žalovaný 1/ sa k znaleckému posudku nevyjadril, a to ani po jeho doručení
v lehote určenej súdom až do termínu pojednávania, neuviedol svoje výhrady a pokiaľ tak urobil až na

pojednávaní a argumentoval len všeobecne, bez toho, aby produkoval konkrétne a relevantné námietky
voči posudku, neurobil tak včas ani účinne.45. Pre žalovaného 1/ predstavuje výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/4 na rodinnom
dome s. č. XXX a elektrickej prípojke sumu 9.555,25 EUR (1/4 x 38.221,02 EUR). Dokazovaním,
vykonaným znaleckým posudkom, bolo preukázané, že všeobecná hodnota rodinného domu vrátane

prístavby verandy so schodiskami a s elektrickou prípojkou predstavuje sumu 37.874,30 EUR a 346,72,
teda 38.221,02 Eur, potom primeraná náhrada pripadajúca na podiel žalovaného 1/ v 1/4 predstavuje
výšku 9555,25 EUR. Súd bol toho názoru, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného
1/ k rodinnému domu, určená znaleckým posudkom, je primeraná náhrada za jeho spoluvlastnícky
podiel. Preto potom súd uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za jeho

spoluvlastnícky podiel vo výške 9.555,25 EUR výrokom II. tohto rozsudku. Nakoľko sa jedná o značnú
sumu, s prihliadnutím na ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého „Lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu”,
súd určil lehotu na plnenie 30 dní.

46. Ďalej výška primeranej náhrady pre žalovaného za spoluvlastnícky podiel 1/4 na hospodárskej

budove bez s. č. vrátane pristavaných prístreškov predstavuje sumu 2.709,43 EUR (1/4 x 10.837,70
EUR EUR). Dokazovaním, vykonaným znaleckým posudkom, bolo preukázané, že všeobecná hodnota
hospodárskej budovy vrátane pristavaných prístreškov predstavuje sumu 10.837,70 EUR, potom
primeraná náhrada pripadajúca na podiel žalovaného 1/ v 1/4 predstavuje výšku 2.709,43 EUR. Súd
bol toho názoru, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ určená znaleckým

posudkom, je primeraná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel. Preto potom súd uložil žalobcovi 2/
povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 2.709,43 EUR
výrokom V. tohto rozsudku. Nakoľko sa jedná o značnú sumu a žalobca 2/ je dôchodca vo vyššom veku,
s prihliadnutím na ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého „Lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu”, súd

určil lehotu na plnenie 30 dní.

47. K otázke investícii žalobcov do predmetných nehnuteľností, žalovaný 1/ namietal, že prístavbu
verandy k domu urobil žalobca s nesúhlasom žalovaného, nejde o nevyhnutnú údržbu nehnuteľností,
a že to urobil pre svoj vlastný prospech. Poukázal aj premlčanie uvedených investícií, ako aj na

nadužívanie svojho podielu žalobcami.

48. Ako už súd uviedol, z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhali tzv.
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. domáhali sa náhrady investícií vynaložených
na dané nehnuteľnosti. Širšie vyporiadanie spoluvlastníctva nemá výslovnú oporu v Občianskom

zákonníku, ktorá by podriaďovala rozhodnutie o ňom všeobecnému režimu výroku o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva. Jedná sa o nároky samostatné, ktoré môžu byť uplatnené aj nezávisle
mimo konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedený záver z hľadiska
oddeliteľnosti právoplatnosti jednotlivých výrokov sa týka nielen vzťahu zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva na strane jednej a vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle na strane druhej, ale

tiež samostatnosti jednotlivých výrokov, ktorými súd rozhoduje o samostatne uplatnených nárokoch na
vyporiadanie investícií, prípadne iných nárokov spojených s vecou v podielovom spoluvlastníctve. Pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vykonávaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle súd
rozhodne samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky
podiel (R 46/1991).

49. V konaní o tzv. širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd posudzuje hodnotu veci a tým
aj spoluvlastníckeho podielu na nej, pred vynaložením investícií a po ňom, t. j. posudzuje zhodnotenie
podielu neinvestujúceho spoluvlastníka. Ide tu teda o vzťah medzi investujúcim spoluvlastníkom na
strane jednej a neinvestujúcimi spoluvlastníkmi na strane druhej, a nie o vzťah s tretími osobami.

Investície do nehnuteľnosti spadajú pod právny režim hospodárenia so spoločnou vecou. Pre účely
vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď investície sú urobené s (hoci konkludentným)
súhlasom spoluvlastníka alebo bez tohto súhlasu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/148/2017 a sp. zn. 4Mcdo/12/2011).

50. Ak ostatní spoluvlastníci s vynaloženými nákladmi na vec jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi
súhlasili (nie je rozhodujúce, či ide o náklady na nutnú úpravu alebo údržbu alebo iné náklady), ide
o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným právo na
úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ) podľa podielov, ak nie je medzi nimi iná dohoda.Rovnaký postup platí aj v prípade, ak o rozsahu investícií rozhodol väčšinový spoluvlastník v súlade
s princípom majorizácie. Ostatní sú povinní podieľať sa na investíciách podľa podielov, ak nie je iná
dohoda.

51. Tam, kde by išlo o vynaloženie investícií bez dohody spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie
na základe princípu majorizácie, nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným
spoluvlastníkom, ktorý by sa opieral o § 137 ods. 1 OZ, ale investujúci spoluvlastník sa môže domáhať
vydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktoréostatnýmspoluvlastníkomvzniklo. Ďalejjepotrebnépoukázať

na rozdiel a to, pokiaľ by sa jednalo o investície na nutné opravy alebo údržbu, výška bezdôvodného
obohatenia by bola daná podielom na investícii zodpovedajúcom podielu na spoločnej veci, pričom
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla vynaložením investície za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu (NS ČR 22 Cdo 599/99), t. j. premlčacia doba pri tomto druhu investícií plynie od jej vynaloženia.
Pokiaľ by však išlo o iné investície než nevyhnutné opravy a údržbu, potom povinnosť spoluvlastníka
vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia

jeho podielu v dôsledku vynaloženej investície, pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu
pred investíciou a po nej. Ak teda počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil
investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené
investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Počas konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť

zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti
takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže
znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti
až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto

rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto, kým toto právo
nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej
náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

52. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle judikatúry platí, že ak boli tieto náklady vynaložené bez
súhlasu ostatných spoluvlastníkov (čo je aj prejednávaný prípad), má investujúci vlastník (vlastníci)
právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným (neinvestujúcim) spoluvlastníkom
vzniklo zhodnotením ich spoluvlastníckeho podielu v dôsledku vynaloženej investície.

53. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcom 2/ v konaní tvrdenú a zo
znaleckých posudkov vyplývajúcu povahu investícií do rodinného domu – prístavba verandy a prístrešky
khospodárskejbudove,realizáciaelektrickejprípojkyvroku1995,nešlozostranyžalobcu2/lenobežnú
údržbu a bežné opravy nehnuteľností, ale išlo o ich zhodnotenie, na základe ktorého vzrástla hodnota

nehnuteľností. Išlo zo strany žalobcu 2/ o podstatný zásah, na základe ktorého boli nehnuteľnosti
zhodnotené. Súd preto dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a nešlo o opravu či
údržbu nehnuteľností. Sám žalobca 2/ v priebehu konania uvádzal, že o údržbu nehnuteľností sa staral
napr. tým, že natrel strechu, alebo opravil poškodené časti. Avšak prístavba verandy, hoci bola v určitom
smere nevyhnutná, spočívala v jej prestavaní, nakoľko táto bola pôvodne nezakrytá, postavená na hline

a kamenných základoch a žalobca 2/ ju vymuroval, vybetónoval schody a potiahol strechu domu až nad
verandu. Zároveň žalobca realizoval v roku 1995 elektrickú prípojku a vnútri čiastočne natiahol rozvody
elektroinštalácie. Rovnako tak pokiaľ išlo o hospodársku budovu - na prístrešku pri hospodárskej budove
(vozáreň) vymenil strechu za plechovú, bolo to pokryté dreveným šindľom, keby tak nebol urobil, tak
by sa to zničilo. Uviedol, že „coklík“ zabetónoval, dal hranoly, dal to do pôvodného stavu, podbetónoval

to. Okrem uvedeného investícií na prístreškoch vykonáva udržiavacie práce, farbí ich pravidelne. Podľa
názoru súdu by investíciami na údržbu nehnuteľností mohli byť napr. výmena okien, nevyhnutná oprava
a údržba strechy, oprava popraskanej omietky. Zároveň je nesporné, že zo strany žalobcu 2/ boli
tieto náklady vynaložené bez súhlasu resp. bez dohody so žalovaným. V dôsledku vynaloženia týchto
nákladov vzrástla hodnota vyporiadavaných nehnuteľností oproti stavu pred ich vynaložením, čím teda

došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu aj žalovaného 1/.

54. V zmysle vyššie uvádzaných záverov súdnej praxe potom premlčacia doba začala plynúť
až pri zániku spoluvlastníctva, nie od vynaloženia predmetných nákladov. Právo na vydaniebezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov v súvislosti so
zánikom podielového spoluvlastníctva sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 OZ od zániku
tohto spoluvlastníctva. Bezdôvodné obohatenie…ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich

podielov v dôsledku vynaloženej investície, ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po
jej vynaložení.“ (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/60/2010, zo dňa 31.08.2010).
„Ak však investujúci spoluvlastník vynaložil prostriedky nie na nevyhnutné opravy a údržbu veci bez
súhlasu druhého spoluvlastníka, bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka tým vzniká na až pri
zániku podielového spoluvlastníctva “ (rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 3316/2009, zo dňa 17.02.2010).

Súd preto námietku premlčania vznesenú žalovanou stranu vo vzťahu k investíciám žalobcu 2/ do
nehnuteľností, nepovažoval za dôvodnú a teda nárok žalobcov nie je premlčaný. Argument, že žalovaná
strana nehnuteľnosti vôbec neužíva, ako aj to, či osoh z rekonštrukcie mali iba žalobcovia, nie je
pre rozhodnutie podstatný, nakoľko je nesporné, že došlo k zhodnoteniu aj nehnuteľnosti žalovaného,
pričom bez uvedeného zhodnotenia by cena nehnuteľností bola nižšia. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
nadužívanie podielu žalobcami, súd poukazuje na to, že nič žalovanému nebránilo podať vzájomnú

žalobu, ktorou by sa domáhal náhrady v tomto smere.

55. Spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na vyporiadavaných nehnuteľnostiach je 1/4, a preto ho súd
výrokom III. zaviazal nahradiť titulom investícií do rekonštrukcie rodinného domu s. č. 619 žalobcovi 1/
sumu 2.752,01 EUR (t.j. 10.0661,31 EUR + 346,72 EUR prípojka x 1/4 = 2.752,01 EUR).

56. Spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na vyporiadavanej hospodárskej budove bytoch je 1/4, a preto
ho súd výrokom VI. zaviazal nahradiť titulom náhrady investícií do prístavby prístreškov žalobcovi 2/
sumu 627,19 EUR (t.j. 2.508,77 EUR x 1/4 = 627,19 EUR). V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 veta
druhá CSP, súd určil lehotu na plnenie zo strany žalovaného 1/ podobne ako aj žalobcom pri zaplatení

náhrady za spoluvlastnícky podiel, 30 dní.

57. Súd na doplnenie poznamenáva, že zamietol návrh na dokazovanie obhliadkou na mieste samom
a to z dôvodu, že obhliadka bola vykonávaná znalcami, ktorí vypracovali znalecké posudky predložené
v konaní. Stav nehnuteľností tak bol súdu známy z uvedených posudkov a preto vykonanie obhliadky

súdom by bolo nehospodárne a nadbytočné.

58. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Aj keď bolo vyhovené návrhu žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nimi
navrhovaným spôsobom a súd nehnuteľnosti prikázal žalobcom 1/ a 2/ do výlučného vlastníctva a z
tohto hľadiska bol žalovaný v konaní neúspešný a patrila by žalobcom náhrada trov konania, súd však
pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

62. Súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu, keďže v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú
na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex) . Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu
v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa
týka obidvoch strán sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval aj procesnú situáciu,
k akej došlo po podaní žaloby. Hoci sa pôvodný žalobca a pôvodný žalovaný pokúsili pred podaním
žaloby dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a súd rozhodol v zásade tak, ako v žalobe

navrhoval žalobca, súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval správanie strán sporu v priebehu
konania, kedy žalobca až po vyjadrení žalovaného zahrnul do vyporiadania aj ďalšie nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v jednom objekte – na pozemkoch patriacich žalobcom. Už z dedičských konaní po
rodičoch pôvodných strán sporu je zrejmé, že pôvodné strany sporu zdedili podiely nielen v rodinnomdome č. XXX, ale predmetom dedenia bola aj aj hospodárska budova, ako aj prístrešky pri hospodárskej
budove označované v dedičských konaniach ako maštaľ a vozáreň. Súd o prikázaní nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalobcov rozhodol až po vykonaní dokazovania, pričom rozhodnúť o spôsobe

vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva patrí po vykonanom dokazovaní výlučne súdu.
Súd preto uvedené skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku
na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.