Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202131
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222202131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E. XXX, 3/
A. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, 4/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E. XXX,
zastúpených Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, IČO: 508 498 83, so sídlom Komenského 3, 990
01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX E. E., zastúpeného
Advokátska kancelária Peter Ďurica, s.r.o., so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 55 792 677, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.546,68 EUR, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-2C/64/2022-313 zo dňa 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom o nároku žalobcov
1/ až 4/ o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.546,68 EUR rozhodol tak, že:
„Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e v časti pre zaplatenie sumy 933,50 Eur.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcom 1/ - 4/ sa u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
náhrady trov konania.“

2. Nárok žalobcov 1/ až 4/ o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku vedeného
Okresným úradom G. E., katastrálnym odborom, pre obec E. E. a k. ú. E. E. na LV č. XXX parc. č. XX/

X o výmere 6 386 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie voči žalovanému - ako vlastníkovi
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX ako bytový dom súp. č. XXX a zastavanej plochy a nádvoria parc. č.
E. XX o výmere 318 m2 zamietol s odôvodnením, že ide o priľahlý pozemok k stavbe – bytovému domu.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v neskoršom znení a ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zák. č.
40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov).Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255
ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na úspech žalovaného vo veci.

3. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokovej časti, ktorým okresný súd žalobu zamietol a priznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania, podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/. Uviedli, že dôkazné
bremeno v tomto prípade mal uniesť žalovaný a nie žalobcovia, ktorých základnou argumentáciou bolo,že žalovaný užíva časť CKN parcely XX/X bez právneho titulu, nakoľko podľa žalobcov inštitút priľahlého
pozemku nemôže byť natoľko veľkorysý, a to v rozsahu pôvodne uvádzanej výmery 2 074 m2, ktorá bola
upravená po obhliadke na mieste samom na výmeru 2 076 m2. Poukázali na uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. II. ÚS 649/2013 - 13, kde sa uvádza, že je rozhodujúce, či v rámci pozemkových dispozícií
projektu výstavby obytného domu bolo rozhodnuté, či sa tu umiestňujú aj iné stavby, bez takéhoto
rozhodnutianemôževzniknúťinštitútpriľahléhopozemku,nakoľkobysajednaloozásahdovlastníckeho
práva subjektu vlastniaceho pozemky v susedstve pozemku. Žalobcovia tiež poukázali na to, že zo
žiadnych zadovážených listín nevyplýva, v akom rozsahu využívajú vlastníci bytov v bytovom dome súp.

č. XXX v súčasnej dobe časť CKN parcely č. XX/X v takom rozsahu, aby na túto výmeru mohol súd
aplikovať ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. týkajúce sa priľahlosti pozemku. Rozsah, v akom žalovaný
užíva okolie bytového domu je v rozpore so samotným obsahovým vymedzením § 23 ods. 1 zákona
o vlastníctve bytov. Pre ustálenie pojmu priľahlý pozemok je významné zistenie, či ide o pozemok,
ktorý bol určený na spoločné užívanie, či má od postavenia stavby slúžiť výlučne jej a jeho majiteľom/
obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod. Spravidla pôjde o pozemok

susediaci s konkrétnou stavbou, avšak nemožno vylúčiť, že môže ísť aj o vzdialenejší pozemok. Takýto
pozemok môže slúžiť na prístup k danej stavbe, avšak ani toto nemusí byť rozhodujúce kritérium. Pojem
„priľahlý pozemok“ používa aj Občiansky zákonník v ust. § 151o ods. 3, pričom ide o pozemok, cez
ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť
dostať sa ku komunikácii. Vzhľadom na to, že v dobe socializmu nemohli žalobcovia využívať svoje

vlastníckeprávokpôvodnejEKNparc.č.XXX/Xornápôda7435m2,nakoľkopôvodnebola tátoparcela
poľnohospodárskym pozemkom, bolo prirodzené, že jednotliví nájomcovia bytov začali postupom času
využívať priestor okolo bytových domov na svoje osobné účely. Výkon práva povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
druhých a takisto nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanému prináleží preukázať tvrdenia vo

vzťahu k rozsahu režimu užívania priľahlého pozemku k bytovému domu súp. č. XX (zrejme žalobcovia
1/ - 4/ mali na mysli bytový dom súp. č. XXX) vo výmere 2 076 m2, nakoľko podľa názoru žalobcov
nebolo v rámci dokazovania dosvedčené, v akom rozsahu žalovaným náleží právo v zmysle § 23 ods. 1
zákona o vlastníctve bytov. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov považoval právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
ohľadne nedôvodnosti podanej žaloby za správne a toto právne posúdenie sa nepodarilo žalobcom
spochybniť. Podstatou predmetného sporu bolo ustáliť, či celá časť parcely č. XX/X o výmere 2 354
m2 okolo bytového domu súp. č. XXX v obci E. E. má charakter priľahlého pozemku v zmysle §

2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podstatou odvolania je
argument žalobcov, že uvedená parcela nie je priľahlým pozemkom. Sami žalobcovia na začiatku sporu
definovali časť parcely č. XX/X vo výmere 2 074 m2 okolo bytového domu súp. č. XXX v obci E.
E. ako priľahlý pozemok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetná sporná parcela CKN č. XX/
X vznikla postupne od roku 1977 do roku 1988 na základe geometrických plánov z dôvodu výstavby

bytových domov súp. L. XX, XX, XXX M. XXX. Parcela CKN č. XX/X v časti výmery 2 074 m2 (resp.
2 354 m2 zameraná žalobcami) okolo bytového domu súp. č. XXX bola od prvopočiatku vždy priradená
k predmetnému bytovému domu, s ktorým susedí. Pri bytových domoch v ľavej časti smerom k poľu
bol vybudovaný plot, ktorý oddeľoval pole od areálu bytoviek. Žalobcovia geometrickým plánom zo dňa
29.06.2020 si dali sami vymerať aj existujúci sporný pozemok CKN parc. č. XX/X, pričom z tejto parcely

nedali odčleniť žiadnu časť, o ktorej dnes tvrdia, že nie je priľahlá k predmetným bytovým domom,
vrátane súp. č. XXX. K argumentu žalobcov, že dôkazné bremeno mal uniesť žalovaný a nie žalobcovia,
nakoľko podľa žalobcov inštitút priľahlého pozemku nemôže byť natoľko veľkorysý, žalovaný uviedol, že
predložil skutkové tvrdenia a dôkazy o tom, že špecifikovaná plocha bola vždy priradená k predmetnému
bytovému domu súp. č. XXX, s ktorým susedí. Presahovalo dôkaznú povinnosť žalovaného, aby

deklaroval inú konkrétnu výmeru priľahlého pozemku. Žalobcom sa nepodarilo preukázať, že právny
predchodca žalovaného užíval spornú plochu v širšom zábere okolo bytového domu oproti stavu,
ktorý existoval po výstavbe bytového domu, nepodarilo sa im ani preukázať, že právni predchodcovia
žalovaného užívali spornú plochu pozemku okolo bytového domu v širšom zábere, ako bola odčlenená
geometrickými plánmi z rokov 1971 až 1988. Pokiaľ pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal okresný

súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa a s poukazom na inštitút dobrých mravov trovy konania
žalovanému nepriznať, žalobcami 1/ až 4/ neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
a v konkrétnom prípade neexistujú žiadne zvláštnosti, na ktoré by konajúci súd mal pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prihliadnuť, pričom nejde ani o výnimočný prípad. Na základe uvedenýchskutočností preto žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a žalovanému priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 4/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu žalobcov
v prevyšujúcej časti zamietol. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Okresný súd
sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní
namietajú žalobcovia 1/ až 4/. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani účelné tieto opakovane
uvádzať. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom totiž tvorí jeden celok a určujúca

spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúci)
jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Žalobcovia 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedenými Okresným úradom G. E.,

katastrálnym odborom na LV č. XXX pre obec E. E., k. ú. E. E., a to parcely KNC č. XX/X o výmere
6 386 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX,
a to bytového domu súp. č. XXX na pozemku parc. KNC č. XX o výmere 318 m2 zastavaná plocha
a nádvorie, aktuálne v spoluvlastníckom podiele 1/3, a spolu so N. O. s podielom 2/3 na uvedených
nehnuteľnostiach. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému za

užívanie uvedenej nehnuteľnosti, a to časti parcely KNC č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
2 074 m2 ako priľahlého pozemku, a to za obdobie 2 roky spätne od podania žaloby (26.09.2022), teda
za obdobie, v ktorom žalovaný bol výlučný vlastník bytového domu súp. č. XXX a k nemu prislúchajúcej
zastavanej plochy a nádvoria.

10. Okresný súd mal preukázané, že pre účely výstavby bytových domov v Obci E. E. bola z pôvodnej
parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/X) vytvorená parcela č. XXX/X (neskôr EN XXX/X a v
súčasnosti CKN XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere 6947 m2 (šírka pozemku 40 m a dĺžka
175 m a z pravej strany od cesty 172,75 m). Výstavba bytových domov prebehla v rokoch 1974 - 1982.
Celkovo sa postavili 4 bytové domy (súp. č. XXX - X P. Q., R.. L. XX - X. P. Q., R.. L. XX - X P. Q., R.. L.

XXX - X P. Q. ). Ako posledný bol postavený bytový dom súp. č. XXX - X P. Q., ktorý je predmetom sporu.
Z rozhodnutia Národného výboru - odbor územného plánovania vo G. E. zo dňa 30.06.1981 vyplýva,
že v prípade bytového domu súp. č. XXX bude zastavaná plocha 320 m2 a celková plocha bude 1600
m2. Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená stavba bytového
domu s okolitým pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené 43 x 38,6 m2 = 1659,80 m2 (č.l. 149

spisu). Z projektového nákresu k bytovému domu súp. č. XXX + kotolňa (č.l. 141) vyplýva, že po pravej
strane bytového domu sa počítalo s vybudovaním parkoviska pre 7 automobilov, tiež s umiestnením
smetníkov. V zadnej časti mala byť zapustená žumpa, tiež osadený vešiak na prádlo a v prednej časti
pred kotolňou mal byť osadený klepáč.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že úmyslom zhotoviteľa stavby bytových
domov bolo, aby pri každom bytovom dome okrem plochy určenej na jeho výstavbu, bola aj plocha
určená pre užívanie jeho obyvateľov, či už na parkovanie, na parkové úpravy alebo záhradky. V prípade
bytového domu súp. č. XXX bola pre tento účel vymedzená plocha 1600 m2, z toho 320 m2 pre samotnú
stavbu bytového domu. Teda pre okolie bytového domu ostávala plocha 1280 m2. Súd bol však toho

názoru, že celá časť parcely č. XX/X o výmere 2 354 m2, ktorá bola zameraná vo vzťahu k okoliu
predmetného bytového domu súp. č. XXX má povahu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zák. č.
182/1993 Z. z., teda nielen vo výmere 1 282 m2 (1 600 – 318).12. Tak, ako na to poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 4, podstatou
predmetného sporu bolo ustáliť, či časť parcely č. XX/X vo výmere 2 354 m2 zameraná žalobcami okolo
bytového domu súp. č. XXX v obci E. E. má charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

13. V zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
do 31. 03. 2024, spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné
užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu sa na účely tohto

zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s
vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo
iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník

domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

15. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastník
domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, (§ 151n

a nasl. OZ), ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

16. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov sa do katastra nehnuteľnosti zapisuje formou záznamu (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/11/2012).

17. Vzniká tu vecné bremeno priamo zo zákona, nakoľko to osobitný právny predpis výslovne
ustanovuje, ich obsah je určený kogentnou právnou normou. Vecné bremená zriedené ex lege majú
špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však
majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho

iného než vlastníka veci, ktorého ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne
totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou, avšak
nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie subsidiárne Občianskeho zákonníka (pozri aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/185/2022 z 29.07.2024; uznesenie ÚS SR IV. ÚS 71/2025).

18. Odvolací súd za právne relevantnú považoval otázku, či pozemok okolo bytového domu, za
užívanie ktorého žalobcovia 1/ až 4/ žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia, má charakter priľahlého
pozemku a jeho právny režim podlieha osobitnému zákonu.

19. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu (skutkových zistení, na ktoré nadväzuje právne
posúdenie), dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil, a to že celá
časť parc. č. XX/X o výmere 2354 m2, ktorá bola zameraná vo vzťahu k okoliu predmetného bytového
domu súp. č. XXX, má povahu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Právny
vzťah medzi stranami k spornému pozemku bol založený zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov a bolo k nemu zriadené zákonné vecné bremeno. Tak ako na to poukázal
aj okresný súd, z Územného rozhodnutia ONV - odbor výstavby vo G. E. č. S. - E. N. XX.G..XXXX
vyplýva vymedzenie miesta rozsahu územia pre umiestnenie stavby 6 družstevných bytových domov
pozostávajúcich zo 6 bytových jednotiek v katastrálnom území E. E., pričom investorom stavby malo
byť JRD 25. výročia oslobodenia, so sídlom E. E.. Z predloženého Výkazu plôch ku H. L. XXX- XXXX-

XX, Vytyčovacieho náčrtu pre GP č. zák. XXX-XXXX-XX, listu mapy č. 1 a 4, Poľného nákresu pre GP
č. N. XXX-XXXX-XX a podľa Geometrického plánu číslo zákazky: XXX-XXXX-XX pre E. R., okres G.
E., obec E. E., št. notárstvo: G. E., kat. územie E. E., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971,
vyplýva, že pre účel výstavby bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN
XXX/X) vytvorená parcela č. XXX/X (neskôr EN XXX/X a v súčasnosti CKN XX/X), ktorá bola určená na

výstavbu vo výmere 6947 m2 (šírka pozemku 40 m a dĺžka 175 m a z pravej strany od cesty 172,75 m).
Vlastníkom pôvodnej ako aj odčlenenej parcely zostalo naďalej JRD E. E.. Výstavba bytových domov
prebehla v rokoch 1974 - 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy (súp. č. XXX - X P. Q., R.. L. XX
- X. P. Q., R.. L. XX - X P. Q., R.. L. XXX - X P. Q. ). Ako posledný bol postavený bytový dom súp. č.XXX – so 7 bytovými jednotkami, ktorý je predmetom sporu. Z rozhodnutia Národného výboru - odbor
územného plánovania vo G. E. zo dňa 30.06.1981 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XXX
bude zastavaná plocha 320 m2 a celková plocha bude 1600 m2. Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z

katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená stavba bytového domu s okolitým pozemkom, kde rozmery
pozemku sú uvedené 43 x 38,6 m2 = 1659,80 m2. Z projektového nákresu k bytovému domu súp. č.
XXX + kotolňa vyplýva, že po pravej strane bytového domu sa počítalo s vybudovaním parkoviska pre
7 automobilov, tiež s umiestnením smetníkov. V zadnej časti mala byť zapustená žumpa, tiež osadený
vešiak na prádlo a v prednej časti pred kotolňou mal byť osadený klepáč.

20. Je tak zrejmé, že celá parcela CKN č. XX/X (patriaca žalobcom 1 – 4), aktuálne o výmere 6386 m2
podľa LV č. XXX, bola vyčlenená a určená na výstavbu bytových domov a mala slúžiť týmto bytovým
domom ako priľahlý pozemok.

21. Otázka priľahlého pozemku a jeho výmery vo vzťahu k bytovým domom bola zjavne upravená

už v samotných územných rozhodnutiach, kde bol priamo definovaný koridor vyčleneného pozemku
za účelom nielen výstavby bytových domov, ale aj príslušenstva. Práve z dôvodu ustálenia výmery
tohto pozemku ako celku, nebolo už potrebné vymedzenie pozemkov ako priľahlých osobitnými
geometrickými plánmi v súvislosti s jednotlivými bytovými domami. Bytové domy totiž následne mali
svoje súpisné čísla a samostatné parcelné čísla zastavanej plochy a výmeru evidované v katastri

nehnuteľností.

22. Samotná zákonná úprava pri posudzovaní otázky priľahlého pozemku tento nelimituje žiadnou
výmerou, ale iba samotným charakterom predstavujúcim jeho priľahlosť k bytovému domu (pozri aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/185/2022 z 29.07.2024; uznesenie ÚS SR IV. ÚS 71/2025).

23. Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou priľahlého pozemku s tým, že aj zo žalobcami
predloženého zamerania v rozsahu výmery 2354 m2, je evidentné, že samotná parcela KNC č. XX/X
obklopuje po celom obvode stavby bytových domov súp. č. XX, XX, XXX, XXX. Vo vzťahu k bytovému
domu súp. č. XXX preto tiež nie je možné presne vymedziť výmeru priľahlého pozemku, tak ako sa o to

snažia žalobcovia len vo výmere 2354 m2, pretože tento je charakterizovaný účelom jeho využívania
v prospech vlastníka (vlastníkov) bytového domu, v jeho bezprostrednej blízkosti. Aj zo skutkových
okolností zistených okresným súdom vyplynulo, že na priľahlom pozemku bytového domu, potom ako
bol bytový dom postavený, sa jeho okolie postupne rekultivovalo, pretože pozemok okolo neho nebol
upravený. Obyvatelia bytových domov si postupne začali v 90.-tych rokoch zriaďovať v zadnej časti

za bytovkami záhradky, ktoré si ohraničili vnútorným pletivom. Vonkajšie pletivo od poľa vybudovalo
bývalé roľnícke družstvo. Roľnícke družstvo tiež položilo panely pred bytovým domom a pred kotolňou.
Žalovaný sa do bytového domu súp. č. XXX natrvalo nasťahoval v roku 1992, pričom jeho čiastočným
vlastníkom sa stal až v roku 2004. Žalovaný bytový dom postupne zrekonštruoval, na priľahlom pozemku
odstránil staré plechové garáže a smetníky. Naďalej pokračoval v úprave jeho okolia, navozením zeminy,

vysadením trávy a okresných drevín. Na časti parcely CKN č. XX/X pred bytovým domom si postavil
betónovú garáž a v zadnej časti si zriadil drevené záhradné posedenie a voliéru pre psa.

24.Zatohtoskutkovéhostavujepotomdôvodnépovažovaťokolitýpozemokbytovéhodomusúp.č.XXX
v časti parcely KNC č. XX/X, bez bližšieho vymedzenia výmerou, za priľahlý pozemok. Tento je určený

na spoločné užívanie vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Ani samotná absencia časti oplotenia
neznamená, že s prihliadnutím na účel, ktorý sporný pozemok vo vzťahu k stavbe bytového domu
primárne plní, že by nemohlo ísť o priľahlý pozemok. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie
skonštatoval, že pozemok je priľahlým v celom rozsahu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nemal inú možnosť, než svoje závery týkajúce sa žalobou vymedzenej časti parcely vztiahnuť

na sporný pozemok ako celok, a to s ohľadom na geometrické určenie, súpis a popis predmetnej parcely.

25. Odvolací súd sa základe uvedených skutočností nestotožnil s odvolaním žalobcov 1/ až 4/, a to
či z ustálenia pojmu „priľahlý pozemok“, ako ani s prihliadnutím na polohu pozemku a umiestnenie
bytového domu súp. č. XXX. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu

v odvolaním napadnutej časti, ktorou okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania.26. Žalobcovia 1/ až 4/ vo vzťahu k výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania namietali,
že súd prvej inštancie podľa ich názoru mal postupovať tak, že z dôvodu osobitného zreteľa s poukazom
na inštitút dobrých mravov trovy konania „žalovaným 1 – 9“ (zrejme mali na mysli žalovanému) nemal

priznať.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podstatou povinnosti nahradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania

nahradiť druhej strane konania (protistrane) buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu
konania táto druhá strana už zaplatila. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým
konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá
v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Zásada
úspechu v spore je premietnutá v ust. § 255 ods. 1 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady
trov konania. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom)

v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto správne okresný súd uložil povinnosť žalobcom 1/ až
4/ zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Uvedené ustanovenie predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Zákon pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania však vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,

a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu výnimočných okolností. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
strán sporu, ako aj postoj v konaní a pomery strany, pričom musí ísť o výnimočnú situáciu, kedy
dopad rozhodnutia o trovách konania by sa prejavil v neprimeranej tvrdosti vo vzťahu k priznaniu ich

náhrady. Žalobcovia 1/ až 4/ napriek tomu, že poukázali na skutočnosť, že okresný súd mal postupovať
sprihliadnutímnadôvodyosobitnéhozreteľa,žiadnetakétodôvodyneuviedli.Dôvodyhodnéosobitného
zreteľa neboli zistené ani odvolacím súdom. V tomto prípade ide o klasické sporové konanie, kde
úspech jednej strany automaticky znamená neúspech strany druhej. Pokiaľ žaloba žalobcov 1/ až 4/
bola zamietnutá, neboli v konaní úspešní, preto náhrada trov konania prináleží strane úspešnej, teda

žalovanému.

29.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.