Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100707
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. Y. J. U., narodená XX. U. XXXX, bytom Y. X, L., právne
zastúpený: JUDr. Matej Molčan, advokát, Humenská 12A, Košice, IČO: 50 038 249, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok,
Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/
SOC/2023/14529-0003KmZ zo dňa 27. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 20Sas/7/2023-58, zo dňa 16. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 16. mája 2025, č. k.
20Sas/7/2023-58 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie
žalovaného č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2023/14529-0003KmZ zo dňa 27. októbra 2023 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej

len„prvostupňovýsprávnyorgán“)č.PO2/OHNNVaŠSD/HM/SOC/2023/110863-4zodňa18.septembra
2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o rodičovský
príspevok pri starostlivosti o jej maloleté dieťa a nepriznal mu nárok na rodičovský príspevok z dôvodu
nesplnenia podmienky nároku podľa § 3 ods. 2, písm. d) v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z.
o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 571/2009 Z. z.“ alebo „zákon o rodičovskom príspevku“) v spojení § 28c a s § 59 zákona
č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (len „zákon č. 245/2008 Z. z.“ alebo „školský zákon“).

3. Prvostupňový správny orgán pritom vychádzal z nasledovných skutočností: (i) materská škola,
Bratislavská 3, Prešov (ďalej aj ako „MŠ Bratislavská“) rozhodnutím č. PO-2023-02-MŠ-59-RB zo dňa
30. mája 2023 rozhodla na základe žiadosti žalobcu zo dňa 16. mája 2023 o neprijatí jeho maloletého

dieťaťa na predprimárne vzdelávanie z dôvodu naplnenia kapacity materskej školy; (ii) následne
materská škola, Jurkovičova 17, Prešov (ďalej aj ako „MŠ Jurkovičova“) rozhodnutím č. 137/2023 zo
dňa 12. júna 2023 rozhodla na základe žiadosti žalobcu zo dňa 12. júna 2023 o neprijatí jeho maloletého
dieťaťa na predprimárne vzdelávanie z dôvodu, že po prijatí všetkých detí, pre ktoré od nasledujúcehoškolského roku bude predprimárne vzdelávanie povinné, už nie je v materskej škole voľná kapacita; (iii)
maloleté dieťa žalobcu má trvalý pobyt na ulici Y.Č. v L. a spádovou materskou školou dieťaťa je tak
MŠ Jurkovičova; (iv) vychádzajúc z vyššie uvedeného (osobitne z dátumov podania žiadostí žalobcu)

prvostupňový správny orgán vyvodil záver, že žalobca podal svoju žiadosť až dňa 12. júna 2023, teda
mimo obdobia na podávanie žiadostí (ktorým je obdobie od 01. do 31. mája) podľa § 59 ods. 4 zákona
č. 245/2008 Z. z., na základe čoho mu nevznikol nárok na rodičovský príspevok.

4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným

rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe všeobecne záväzného nariadenia mesta
Prešov č. 4/2022 zo dňa 14. apríla 2022 o určení spádových materských škôl v zriaďovateľskej
pôsobnostimestaPrešov,MŠBratislavskániejespádovoumaterskouškoloupreadresutrvaléhopobytu
maloletého dieťaťa žalobcu; spádovou materskou školou je MŠ Jurkovičova. Následne, v súvislosti s
lehotou na podanie žiadosti o prijatie na predprimárne vzdelávanie, konštatoval, že podľa § 59 ods. 4

zákona č. 245/2008 Z. z. je explicitne ustanovená lehota na podanie žiadosti o prijatie (teda v období od
01. do 31. mája), pričom však žalobca svoju žiadosť na MŠ Jurkovičova podal až 12. júna 2023, teda
po zákonom stanovenej lehote. Uzavrel preto, že žiadosti žalobcu nebolo možné vyhovieť.
5. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou (ďalej aj „správna žaloba“), o
ktorej rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny

súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) námietku žalobcu, že žalovaný rozhodol na základe
neúčinného právneho predpisu a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vyhodnotil
ako nedôvodnú; (ii) naopak ako dôvodnú vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho
posúdenia veci žalovaným; (iii) uviedol, že „Dňom 30.05.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 181/2023
Z. z., ktorým sa dopĺňa Školský zákon a ktorým sa menia a dopĺňajú Zákon o školskej správe a

Zákon o rodičovskom príspevku. Novelou Zákona o rodičovskom príspevku sa rozšíril okruh detí, pre
ktoré sa bude poskytovať rodičovský príspevok, a to o deti do šiestich rokov veku, najdlhšie
do začiatku školského roka, v ktorom začnú dieťa plniť povinné predprimárne vzdelávanie.“; (iv) po
tom, ako správny súd citoval časť dôvodovej správy k príslušnému ustanoveniu uvedeného zákona,
správny súd konštatoval, že „Z uvedeného, ale aj z prislúchajúcich zákonných ustanovení citovaných v

VII. časti tohto rozsudku, možno vyabstrahovať základné požiadavky potrebné na splnenie podmienok
na priznanie nároku na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 9 Zákona o rodičovskom príspevku ako
kompenzácie pre rodičov, ktorých deťom nebude umožnené prijatie do materskej školy, resp. spádovej
materskej školy z kapacitných dôvodov. Základnou požiadavkou je aktivita oprávnenej osoby/rodiča
smerujúca k umiestneniu dieťaťa do materskej školy, resp. do spádovej materskej školy, ktorú možno

považovaťzasplnenúpreukázanímpodaniapísomnejžiadostioprijatiedieťaťadomaterskejškoly,resp.
spádovej materskej školy. Ďalšou požiadavkou je reálna nemožnosť umiestnenia dieťaťa do spádovej
materskej školy z kapacitných dôvodov, čo možno preukázať rozhodnutím riaditeľa materskej školy o
neprijatí dieťaťa do materskej školy z kapacitných dôvodov. V tejto súvislosti dáva správny súd aj s
ohľadom na vyššie uvedené ciele novely dôraz na slovné spojenie „reálna nemožnosť“. Následne je to

potom samotné uplatnenie nároku na rodičovský príspevok podaním žiadosti o rodičovský príspevok.“;
(v) správny súd ďalej dôvodil, že mal za preukázanú ako podmienku aktivity žalobcu, tak podmienku
reálnejnemožnostiumiestneniadieťaťažalobcudospádovejmaterskejškolyzkapacitnýchdôvodov;(vi)
následne dôvodil, že zo znenia odôvodnenia rozhodnutia MŠ Jurkovičova vyplýva, že do tejto materskej
školy boli prijaté len deti, pre ktoré bude v nasledujúcom školskom roku predprimárne vzdelávanie

povinné, z čoho vyplynul záver, že dieťa žalobcu s ohľadom na jeho vek, by do tejto materskej školy,
ktorá je pre dieťa spádovou, nebolo prijaté ani v prípade podania žiadosti o prijatie v čase, či už určenom
touto materskou školou, (od 2. do 16. mája 2023), alebo v čase na podávanie žiadostí v zmysle § 59
ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. (viď vyššie); (vii) v závere napadnutého rozsudku správny súd inštruoval
správny orgán „ ... opätovne vec právne posúdiť a vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho

súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených
v tomto rozsudku“.

6.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolsodkazomnaustanovenie§167ods.1SSPtak,žežalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa
18. júla 2025, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP
(tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).8. Žalovaný vo svojej kasačnej sťažnosti správnemu súdu vytkol, že tento v napadnutom rozsudku iba
vyabstrahoval podľa neho základné požiadavky potrebné na splnenie podmienok na priznanie nároku na

rodičovský príspevok, avšak svoju právnu úvahu následne založil na skutočnosti, že nie je podstatné, že
žalobca nepodal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej škôlky v zákonom stanovenom čase. Následne
žalovaný citoval ustanovenie § 59 ods. 4 druhá veta a § 59 ods. 7 druhá veta zákona č. 245/2008 Z.
z. Zdôraznil, že ťažiskovými ustanoveniami zavedenia novej okolnosti na vznik nároku na predĺžený
rodičovský príspevok sú v zmysle zákona č. 181/2023 Z. z. ustanovenia § 28c zákona č. 245/2008 Z.

z. a § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. Z uvedeného vyvodil, že iba v prípade, ak dieťa nie je prijaté
do spádovej materskej škôlky na základe žiadosti spĺňajúcej podmienky podľa § 59 ods. 3 až 6 zákona
č. 245/2008 Z. z., vzniká oprávnenej osobe nárok na rodičovský príspevok. Akcentujúc skutočnosť, že
žalobca podal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej materskej škôlky až dňa 12. júna 2023, dospel k
záveru, že neboli splnené podmienky vymedzené zákonom. Žiadal preto, s odkazom na ustanovenie §
462 ods. 3 SSP, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že správnu žalobu zamietne.

9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 11. augusta 2025, v ktorom uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že má za to,
že správny súd správne posúdil vec, vyhodnotil skutkový stav a zohľadnil účel právnej úpravy a jej
deklarovaný cieľ. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že dôvodom

neprijatia dieťaťa žalobcu nebolo zmeškanie lehoty, ale kapacitné dôvody. V závere svojho vyjadrenia
navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol ako nedôvodnú.

10. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 20. augusta 2025 na
vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým

postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z
toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas
[§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 30. októbra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikované právne predpisy

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, oprávnená osoba má
nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného
predpisu.

15. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, dieťaťom
podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom
začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie.

16. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na rodičovský

príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa odseku 2 písm. d) vzniká, ak sa preukáže
rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom
územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“) o neprijatí dieťaťa podľa odseku 2 písm. d)
do štátnej materskej školy podľa osobitného predpisu podľa trvalého pobytu dieťaťa, nie starším ako12 mesiacov; podmienka neprijatia dieťaťa podľa odseku 2 písm. d) do štátnej materskej školy sa
preukazuje v každom školskom roku.

17. Podľa § 28c zákona č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak dieťa na základe
žiadosti spĺňajúcej podmienky podľa § 59 ods. 3 až 6 nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do
materskej školy, ktorá je štátnou školou, podľa trvalého pobytu dieťaťa, vzniká oprávnenej osobe nárok
na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, dieťa sa na
predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia,
ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného
lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom
očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája
do 31. mája.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/

OŠSDKRDEÚ/SOC/2023/14529-0003KmZ zo dňa 27. októbra 2023, ako aj prvostupňové rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OHNNVaŠSD/HM/SOC/2023/110863-4 zo dňa
18. septembra 2023 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím
prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok pri starostlivosti o jeho
maloleté dieťa a nepriznal mu nárok na rodičovský príspevok z dôvodu nesplnenia podmienky nároku

podľa § 3 ods. 2, písm. d) v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. a § 28c spolu s § 59 zákona
č. 245/2008 Z. z.

20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný
súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril

aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?
texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach
neopakuje a súčasne týmto na ne poukazuje.

21. Žalovaný ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac,

že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pri svojom
rozhodovaní odhliadol od splnenia zákonnej podmienky pre priznanie nároku na predĺžený rodičovský
príspevok podľa § 28c v spojení s § 59 ods. 3 až 6 zákona č. 245/2008 Z. z., a to, že žalobca nepodal
žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej škôlky v zákonom stanovenom čase, t.j. od 1. mája do 31. mája,
ale až dňa 12. júna 2023, t.j. po uvedenej lehote.

22. Úvodom kasačný súd ozrejmuje, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorej
poskytovanie je upravené v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Ide o dávku, ktorou
štát aktívne finančne podporuje rodičov, ktorí zabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa a zároveň
majú na území Slovenskej republiky trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne ak spĺňajú podmienky

stanovené osobitným predpisom (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo
dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení). Do 29. mája
2023 bola táto dávka určená rodičom, ktorí sa starali o dieťa do troch rokov, o dieťa do šiestich
rokov, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo o dieťa do šiestich rokov, ktoré je zverené
do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom v tomto špecifickom prípade sa rodičovský príspevok
poskytuje najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej
istej oprávnenej osobe.

23. S účinnosťou od 30. mája 2023 bol zákon o rodičovskom príspevku novelizovaný zákonom č.

181/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa aj zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej aj len „zákon č. 181/2023 Z.z.“). Zákon č. 181/2023 Z.z. bol prijatý dňa 9. mája
2023, pričom účinnosť nadobudol dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, teda 30. mája 2023.Zmena, ktorú priniesol, okrem iného spočívala v rozšírení definície dieťaťa podľa § 3 ods. 2 o písmeno
d), podľa ktorého patrí rodičovský príspevok osobám starajúcim sa aj o dieťa do šiestich rokov jeho veku,
najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej aj

ako „predĺžený rodičovský príspevok“), t.j. na účely finančnej podpory tých rodičov, ktorí zabezpečujú
starostlivosť o deti vo veku od 3 do 5 rokov z dôvodu nemožnosti ich umiestnenia do štátnej materskej
škôlky z kapacitných dôvodov. Povinné predprimárne vzdelávanie je vymedzené v § 28a zákona č.
245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a rozumie sa ním vzdelávanie dieťaťa, ktoré
dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude

dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. Predĺžený rodičovský príspevok ako štátna
sociálna dávka bol zavedený pre rodičov detí, na ktorých sa vzťahuje tzv. nepovinné predprimárne
vzdelávanie.

24.Podmienkynapriznaniepredĺženéhorodičovskéhopríspevkuoprávnenejosobestarajúcejsaodieťa
podľa § 3 ods. 2 písm. d) stanovuje § 3 ods. 9 zákona o rodičovskom príspevku, pričom podľa uvedeného

ustanovenia nárok na rodičovský príspevok vznikne oprávnenej osobe (rodičovi alebo zákonnému
zástupcovi) starajúcej sa o dieťa, ktoré nebolo prijaté na nepovinné predprimárne vzdelávanie z
kapacitných dôvodov, ak sa preukáže rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej
správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna materská škola") o neprijatí
dieťaťa do materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa, nie starším ako 12 mesiacov. Uvedeným

zákonodarca teda požaduje splnenie podmienky spočívajúcej v obdržaní stanoviska o neprijatí dieťaťa
na nepovinné predprimárne vzdelávanie zo spádovej materskej školy, ktorou sa rozumie materská škola
určená všeobecne záväzným nariadením obce podľa trvalého pobytu dieťaťa.

25. Zmienené ustanovenie odkazuje vo vzťahu k vymedzeniu štátnej materskej školy na § 8a, § 9 ods.

2 písm. h) a § 10 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a
školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
"zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve"). Zákon o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve bol tiež novelizovaný zákonom č. 181/2023 Z.z., pričom zmena sa dotkla ustanovenia §
8a, ktoré počnúc novelou zákona č. 181/2023 Z.z. od 30. mája 2023 znelo takto: "Obec určí všeobecne

záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce pre deti s trvalým
pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých
materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí pre každú spádovú materskú školu časť svojho
územia. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, môže uzavrieť písomnú dohodu s inou obcou o
spádovej materskej škole. Určenie spádovej materskej školy podľa prvej vety až tretej vety sa použije

aj na účel určenia miestnej príslušnosti materskej školy podľa osobitného predpisu." Ustanovenie bolo
doplnené práve o poslednú vetu, s ktorou je zároveň spojený odkaz na § 28c školského zákona, ktorý
s účinnosťou od 30. mája 2023 ustanovil nárok oprávnenej osobe na rodičovský príspevok v prípade,
ak dieťa na základe riadnej žiadosti nie je prijaté na nepovinné predprimárne vzdelávanie do materskej
školy, ktorá je štátnou školou podľa trvalého pobytu dieťaťa.

26. Legislatívne zmeny v súvislosti s prijatím zákona č. 181/2023 Z.z. nadobudli účinnosť dňa 30. mája
2023, teda v čase, ktorý je pre rodičov kľúčovým pre zabezpečenie prijatia svojich detí na predprimárne
vzdelávanie. Zároveň je evidentné, že v danom prípade bola legisvakačná doba na oboznámenie
sa s novou právnou úpravou zákona č. 181/2023 Z.z. a na prípravu na jeho uplatňovanie prakticky

nulová. Prijímanie na predprimárne vzdelávanie upravuje § 59 a nasl. školského zákona, pričom v
odseku4predmetnéhoustanoveniazákonvposlednejveteustanovujerodičomdetí,resp.ichzákonným
zástupcom, že „Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája
do 31. mája.“

27. V termíne stanovenom školským zákonom na podávanie žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej
školy, s výnimkou dvoch dní, a to 30. mája 2023 a 31. mája 2023, nebol účinný zákon č. 181/2023
Z.z., ktorým sa novelizoval školský zákon, a teda spádové materské školy boli určené všeobecnými
záväznými nariadeniami len pre povinné predprimárne vzdelávanie, ktorým sa v zmysle § 28a školského
zákona rozumie predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta,

ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku
v základnej škole. Pre nepovinné predprimárne vzdelávanie školský zákon neustanovoval do 29.
mája 2023 povinnosť jeho plnenia v spádovej materskej škole. Do 29. mája 2023 tak rodičia, resp.
zákonní zástupcovia, mohli podať žiadosť o prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávania doakejkoľvek materskej školy, keďže zákon výslovne nepriznával nárok na prijatie dieťaťa na nepovinné
predprimárne vzdelávanie a zároveň neboli s neprijatím späté žiadne ďalšie práva.

28.Vposudzovanejvecimalkasačnýsúdzapreukázané,akotovyplývazkópiírozhodnutíriaditeliekMŠ
BratislavskáaMŠJurkovičova,ktorésúsúčasťouadministratívnehospisu,žežalobcapodaldvežiadosti
o prijatie dieťaťa, 1/ dňa 16. mája 2023 do MŠ Bratislavská, ktorá nebola spádovou materskou školou pre
dieťa žalobcu (t.j. pred účinnosťou zákona č. 181/2023 Z.z., kedy žalobcovi zákon neukladal povinnosť
podať žiadosť do spádovej materskej školy), a 2/ a dňa 12. júna 2023 do MŠ Jurkovičova, ktorá naopak

bola spádovou materskou školou dieťaťa žalobcu (t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 181/2023 Z.z.,
kedy zákon počnúc 30. májom 2023 podmienil vznik nároku na predĺžený rodičovský príspevok podaním
žiadosti o prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy). V
oboch prípadoch boli riadne vydané rozhodnutia o neprijatí dieťaťa žalobkyne do materskej školy, a to
z kapacitných dôvodov. V prípade MŠ Jurkovičova s odôvodnením, že: „Vzhľadom na to, že po prijatí
všetkých detí, pre ktoré od nasledujúceho školského roku bude predprimárne vzdelávanie povinné, už

nie je v materskej škole voľná kapacita, riaditeľ materskej školy rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.“

29. Kasačný súd v tejto súvislosti dopĺňa, že školský zákon zároveň v § 59 v ods. 3 navyše
upravuje právomoc riaditeľa materskej školy dohodnúť so zriaďovateľom materskej školy termín i miesto
podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie. V praxi dochádza teda často k

situácii, že riaditelia materských škôl v súčinnosti so zriaďovateľom skracujú lehotu na podanie žiadosti
a vymedzujú užší časový interval v rámci obdobia od 1. mája do 31. mája toho-ktorého kalendárneho
roka. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že obdobne tomu tak bolo aj na MŠ Jurkovičova, kedy
riaditeľstvo uvedenej štátnej materskej školy oznámilo podmienky podávania žiadostí, pričom termín
podávaniaobmedzilona2.mája2023až16.mája2023včaseod7:00do15:00.Pokiaľtedažalobcadňa

16. mája 2023 podal prvú žiadosť o prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie do štátnej
materskej školy podľa vlastného výberu (do MŠ Bratislavská), t.j. v čase, kedy zákon č. 181/2023 Z.z.
nebol ani len vyhlásený v Zbierke zákonov SR, a teda ani účinný a žalobca ani nemohol mať vedomosť
o jeho obsahu, postupoval správne. Povinnosť rodiča/zákonného zástupcu podávať žiadosť v danom
prípade do spádovej štátnej materskej školy v rozhodnom čase neukladal žiaden zákon.

30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutkové zistenia, má kasačný súd za to, že žalobca pri podávaní
žiadostí o prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie postupoval v konkrétnom čase v
súlade s v tom čase účinným zákonom, a to tak v prípade 1/ žiadosti zo dňa 16. mája 2025 podanej
na MŠ Bratislavská, kedy nebol účinný zákon č. 181/2023 Z.z., pričom rozhodnutie MŠ Bratislavská o

neprijatí syna na predprimárne vzdelávanie zo dňa 30. mája 2025 bolo žalobcovi doručené listinne dňa
5. júna 2023; ako aj v prípade 2/ žiadosti podanej na MŠ Jurkovičova, riaditeľka ktorej podanú žiadosť
riadne posúdila a dňa 12. júna 2023 vydala rozhodnutie č. 137/2023 o neprijatí dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie. V oboch prípadoch bolo dôvodom neprijatia dieťaťa nedostatok kapacity, pričom ako bolo
citované v bode 28, riaditeľka MŠ Jurkovičova dôvod neprijatia špecifikovala bližšie. Kasačný súd je na

základe vyššie uvedeného toho názoru, že žalobca v tu posudzovanej veci postupoval správne, keď
na základe oboch rozhodnutí MŠ Jurkovičova aj MŠ Bratislavská o neprijatí jej dieťaťa na nepovinné
predprimárne vzdelávanie z kapacitných dôvodov a v tejto súvislosti prijatý nový zákon č. 181/2023
Z.z. účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, požiadal prvostupňový správny orgán o predĺžený
rodičovský príspevok na svoje dieťa.

31. Kasačný súd za týchto okolností, súhlasne s názorom správneho súdu, považuje v tu posudzovanej
veci za dôležité poukázať na účel prijatého zákona č. 181/2023 Z.z., ktorý svojou povahou priniesol aj
značné legislatívne zmeny a s tým spojené aplikačné problémy. Účel zákona je jednoznačne vyjadrený
v dôvodovej správe k uvedenému zákonu, v ktorom sa o.i. uvádza: "Cieľom predkladaného návrhu

je kompenzovať rodičom resp. zákonným zástupcom detí vo veku od 3 do 5 rokov náklady spojené
s nemožnosťou umiestnenia detí do verejnej materskej školy z kapacitných dôvodov. Kompenzácia
nákladov spojených s neúspešnosťou pri umiestnení detí do verejnej materskej školy bude podľa
predkladaného návrhu realizovaná vo forme rodičovského príspevku. Nárok na jeho priznanie vznikne
zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý však bude musieť preukázať, že sa neúspešne pokúšal umiestniť

dieťa do verejnej materskej školy." Vzhľadom na krátkosť legisvakačnej lehoty po prijatí predmetného
zákona s cieľom oboznámiť sa s jeho obsahom (nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke
zákonov, t.j. dňa 30. mája 2023), a to aj v nadväznosti na už pokročilý čas určený zákonom na podanie
žiadosti o prijatie detí do materskej školy (koniec mája), je zrejmé, že cieľom prijatej novely 1/ neboloodložiť praktickú vykonateľnosť jeho ustanovení až na nasledujúci kalendárny, resp. školský rok (v
opačnomprípadebybolomožnéočakávaťodzákonodarcuodloženiejehoúčinnostinaneskoršídátum),
2/ ani inak znevýhodniť adresátov novo konštituovaného predĺženého rodičovského príspevku, ktorí

v čase do 31. mája nestihli podať žiadosť o nepovinné predprimárne vzdelávanie svojho dieťaťa v
spádovej oblasti alebo objektívne ani nemohli, lebo riaditeľstvo danej materskej školy obmedzilo lehotu
na podávanie žiadostí pred 30. májom 2023 (obdobne ako riaditeľstvo MŠ Jurkovičova), ale 3/ naopak
akútne kompenzovať tým rodičom, resp. zákonným zástupcom detí vo veku od 3 do 5 rokov náklady
spojené so starostlivosťou o ich deti, ktoré objektívne nebolo možné umiestniť do štátnej materskej

školy, a to z kapacitných dôvodov už v školskom roku 2023/2024. O to viac, že v tu posudzovanej
veci v čase podania žiadosti žalobcu na MŠ Bratislavská, kedy mu zákon neukladal povinnosť podávať
žiadosť do spádovej materskej školy a ani nesplnenie uvedenej povinnosti nespájal s nemožnosťou
uplatnenia práva na rodičovský príspevok, si žalobca následne po prijatí zákona č. 181/2023 Z.z.
riadne podal žiadosť o prijatie jeho dieťaťa aj do spádovej štátnej materskej školy, táto žiadosť bola
riaditeľstvom MŠ Jurkovičova riadne posúdená ako podaná včas a žalobca následne na základe oboch

uvedených rozhodnutí o neprijatí jeho dieťaťa z kapacitných dôvodov požiadal v súlade so zákonom
prvostupňový správny orgán o predĺžený rodičovský príspevok. Kasačný súd je na základe vyššie
uvedeného toho názoru, že v tu posudzovanom prípade objektívnu nemožnosť splnenia povinnosti
uloženej oprávnenému subjektu nemožno pripísať na ťarchu uvedenému subjektu pri uplatnení si
jeho nárokov, pokiaľ je z účelu uvedeného zákona (zákona č. 181/2023 Z.z.) zrejmé, že v danom

prípade sa nemožno uspokojiť s jazykovým výkladom, ale je potrebné použiť výklad teleologický a
poukázať na tento účel zákona. Podporne poukazuje kasačný súd aj na nález ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 341/07, kde sa uvádza: „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne
potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného
ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho

textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť
alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať
svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
(...) Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a

bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom
a účelom zákona.“

32. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalovaného

správneho orgánu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti.
Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý
je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

33. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 1 SSP

v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu
trov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo
na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku správny súd samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.