Uznesenie – Zmenky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoZm/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515208353
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1515208353.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: RECLAIM, a. s., so
sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom,
advokátom so sídlom Oravská ulica 1348/8, 900 42 Miloslavov, IČO: 42 126 487 proti žalovaným: 1/ O..
C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, D., 2/ W.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. D. XXX/XX,

D., obaja žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s. r. o., so sídlom Račianska 153,
831 54 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 861 898, o zaplatenie 5.595,63 eur s príslušenstvom
zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/347/2015-263
zo dňa 25.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/347/2015-263 zo dňa
25.02.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 1CbZm/347/2015-263 zo
dňa 25.02.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovaným 1/ a 2/ priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa čl. I § 10, § 30 ods. 1, § 31, § 32 ods.
1, § 47 ods. 1, 2, § 75, § 77 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), §

103, § 104 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) a § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej aj „banka resp. SLPS a.s.“) uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ (ďalej aj
len žalovaný) dňa 05.11.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej tiež „zmluva o úvere“), na
základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaní, za splnenia podmienok

uvedených v zmluve, zaviazali vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Riadne splatenie poskytnutých prostriedkov
bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorá sa mohla vyplniť podľa Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom
práve zo dňa 05.11.2004 (ďalej tiež „dohoda o vyplňovacom práve“ alebo „zmluva o zmenkovom
vyplňovacompráve“).Nakoľkožalovaníčerpanýúverriadnenesplácali,prišlokvyplneniublankozmenky
v údajoch splatnosti a výšky zmenkovej sumy a táto bola po márnej výzve na plnenie u žalovaných
uplatnená žalobou na súde. Blankozmenka bola nepretržitým radom indosamentov postúpená na

žalobcu.
1.4. Uznesením č. k. 1CbZm/347/2015-33 zo dňa 24.03.2016 súd prvej inštancie konanie voči
žalovanému 3/ zastavil podľa § 103 a § 104 OSP z dôvodu, že nebolo preukázané, že by subjekt,
označený v žalobe ako žalovaný 3/, skutočne existoval.
1.5. Z prvopisu zmenky súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť KORUNA, spol. s r.o., v mene ktorého
konal ako konateľ žalovaný 1/, vystavil vo Svidníku dňa 05.11.2004 na rad Slovenskej sporiteľne, a.s.

vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na ktorej sú žalovaní 1/, 2/ a 3/, označení rodným číslom a
adresou bydliska, podpísaní per aval za vystaviteľa. Zmenka bola vystavená na sumu 5.595,63 eur sdátumom splatnosti dňa 01.01.2013 a bola splatná v Slovenskej sporiteľni, a.s. na adrese Suché Mýto
6, Bratislava. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, mieste
plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o ručiteľoch zmenky a o remitentovi. Dátum splatnosti a zmenková suma

je dopísaná perom. Na rubovej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament na rad spoločnosti
CASH COLLECTORS SK, s.r.o. s doložkou „sine obligo“. Na zmenkovom prívesku k predmetnej zmenke
sa nachádza indosament na rad spoločnosti RECLAIM, a.s., s doložkou „bez postihu“, datovaný dňom
13.02.2017.
1.6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX (obratový kontokorent 1) zo dňa 05.11.2004 súd prvej

inštancie zistil, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, a spoločnosť KORUNA, spol.
s.r.o., ako dlžník, uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi obratový
kontokorentný úver vo výške 100.000,- Sk za účelom financovania prevádzkových potrieb dlžníka za
podmienok, obmedzení a iných dohôd uvedených v zmluve.
1.7. Zo zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve vyplýva, že spoločnosť KORUNA, spol. s r.o., a
žalovaní 1/, 2/ a 3/, udelili spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vyplňovacie právo k blankozmenke

vystavenej a avalovanej na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/
XXXX.
1.8. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE (ďalej aj „zmluva o postúpení
pohľadávok“) a jej prílohy č. 1 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca, postúpila na
spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o., ako postupníka, pohľadávku voči spoločnosti KORUNA,

spol. s r.o., špecifikovanej ako: Pohľadávka z Nepovoleného prečerpania, Číslo účtu - XXXXXXXXX,
Dátum uzavretia úverovej zmluvy - 22.07.2011, Názov - KORUNA, spol. s.r.o., Splatnosť úveru -
24.07.2011, Poskyt. suma - 5.595,63, Zostatok pohľadávky - 10.696,42.
1.9. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok a príloh k tejto zmluve vyplýva, že
spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o., ako postupca, postúpila na spoločnosť RECLAIM, a.s., ako

postupníka, aj pohľadávku, špecifikovanú ako: č. spisu: XXXXXXX, dlžník: KORUNA, spol. s r.o., rodné
č./IČ: XXXXXXXX, adresa: D. XXX/XX, XXXXX Svidník, č. úverovej zmluvy: XXXXXXXXX. Z oznámenia
o evidovaní pohľadávky banky zo dňa 25.07.2011, adresovanej spoločnosti KORUNA vyplýva, že na
základe výpovede Zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXX zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu k tomuto bežnému účtu, pričom banka naďalej eviduje voči uvedenej

spoločnosti pohľadávku vo výške 10.159,24 eur. Banka zároveň požiadala o úhradu uvedenej sumy v
lehote 7 dní na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, var. symbol: XXXXXXXXX, konštantný symbol: XXXX.
1.10. Konštatoval, že z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 17.01.2019, adresovanej súdu
prvej inštancie vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. potvrdila, že dňa 25.07.2011 vystavila list vo veci
Oznámenia o evidovaní pohľadávky banky voči spoločnosti KORUNA, spol. s r.o. Na základe výpovede

Zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXX zo strany banky došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu k
tomuto bežnému účtu a pohľadávka banky, ktorá vznikla na základe Zmluvy vo výške 10.159,24 eur
mala byť preúčtovaná na technický účet banky, ktorý je uvedený v oznámení. Predmetná pohľadávka
bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 postúpená na
spoločnosť CASH COLLECTORS SK s. r. o.

1.11. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, a medzi stranami
nemal ani za sporné, že zmenka (ktorá bola pôvodne blankozmenkou), bola vystavená spoločnosťou
KORUNA, spol. s.r.o., a bola avalovaná žalovanými 1/, 2/ a 3/, ako zabezpečovacia zmenka k zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004. Nebolo tiež podľa neho sporným, že žalovaní
1/, 2/ a 3/ dohodou o vyplňovacom práve udelili Slovenskej sporiteľni, a.s., oprávnenie na vyplnenie

chýbajúcich údajov (zmenková suma a dátum splatnosti) do blankozmenky. Rovnako nemal za sporné,
že blankozmenku o chýbajúce údaje dátumu splatnosti a zmenkovej sumy doplnil až druhý majiteľ
zmenky (CASH COLLECTORS SK, s.r.o.). Sporným podľa súdu prvej inštancie medzi stranami bolo
predovšetkým to, či žalobca nadobudol zmenku zlomyseľne, resp. či sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou, a či bola blankozmenka vyplnená tak, ako bolo dojednané v dohode o

vyplňovacom práve. Námietku žalovaných, že žalobca sa dopustil hrubého nedbanlivostného konania
pri nadobúdaní zmenky a že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve
vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodnú.
1.12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade v konaní vyšlo najavo, že až druhý majiteľ
blankozmenky, spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o., túto blankozmenku vyplnil o chýbajúce

údaje a (už ako zmenka) bola následne prevedená indosamentom na žalobcu. Spolu s blankozmenkou
(resp. zmenkou) mala byť na pôvodného žalobcu a následne na žalobcu, postúpená aj kauzálna
pohľadávka, ktorú mala zmenka zabezpečovať. Žalobca uvedenú skutočnosť preukazoval zmluvou o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 (medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. aCASH COLLECTORS SK, s.r.o.), ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok (medzi CASH COLLECTORS
SK, s.r.o. a RECLAIM, a.s.). Súd prvej inštancie však zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE zistil, že predmetom postúpenia nebola kauzálna pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/

XXXX, ktorú mala uplatnená zmenka zabezpečovať, ale pohľadávka z inej úverovej zmluvy (č.
XXXXXXXXX), keďže zo zmenky, ako aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE vyplýva, že zmenková suma, vyplnená pôvodným žalobcom do blankozmenky (5.595,63
eur), sa zhoduje so sumou uvedenou v prílohe č. 1 (Poskyt. suma - 5.595,63) pri úverovej zmluve
č. XXXXXXXXX. Pokiaľ pôvodný žalobca blankozmenku, majúcu podľa dohody o vyplňovacom práve

funkciu zabezpečovacej zmenky výlučne k zmluve o úvere (č. XXXXXXXXXX/XXXX), vyplnil tak, že do
nej doplnil chýbajúce údaje vzťahujúce sa k inej zmluve o úvere, blankozmenku vyplnil excesívne, teda v
rozpore s vyplňovacím oprávnením, ktoré mu bolo dohodou o vyplňovacom práve udelené. Zároveň mal
súd prvej inštancie za to, že pôvodný žalobca nebol pri vypĺňaní blankozmenky dobromyseľný. Keďže
na žalobcu bola zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1 postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, nie však pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, žalobca, pri dodržaní

starostlivosti priemerného hospodára mal podľa súdu prvej inštancie vedieť, že pôvodný žalobca
blankozmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a že právo požadovať zmenkovú
sumu od žalovaných v uvedenej výške na neho indosáciou zmenky neprešlo. Preto súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca sa pri nadobúdaní zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti. Zistené skutočnosti
nespôsobujú podľa súdu prvej inštancie neplatnosť predloženej zmenky, povinnosť platenia z excesívne

vyplnenej zmenky žalovaní nemajú.
1.13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť uvedenej námietky žalovaných,
ktorá spôsobuje, že žalovaní nie sú v dôsledku excesívneho vyplnenia blankozmenky zo zmenky
zaviazaní, nepovažoval za potrebné vysporiadavať sa s ostatnými námietkami žalovaných vznesenými
v priebehu sporu.

1.14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že
žalovaní mali v konaní plný úspech, preto majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe vyhovieť alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Podľa žalobcu súdom prvej inštancie prezentované skutkové zistenie, že zmluvou o postúpení
pohľadávok nebola postúpená kauzálna pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú
mala uplatnená zmenka zabezpečovať, ale pohľadávka z inej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a
chýbajúce údaje na zmenke boli vyplnené o údaje vzťahujúce sa k tejto inej úverovej zmluve, je v

priamom rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, pričom súd prvej inštancie pri prezentovaní tohto
skutkového zistenia nevysvetlil, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k takémuto skutkovému
zisteniu a nijakým spôsobom sa nevysporiadal s podstatnou právnou argumentáciou žalobcu podrobne
vysvetľujúcou dôvod, prečo sa číslo úverovej zmluvy nezhoduje s číslom úverového účtu a podporenou
obsahom v konaní vykonaných listinných dôkazov.

2.2. Poukázal na to, že jeho argumentácii, podrobne vysvetľujúcej technický prenos evidencie
nesplateného zostatku kontokorentného úveru, poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 na bežnom účte spoločnosti KORUNA spol. s.r.o., č. XXXXXXXXX
na novo zriadený „technický“ úverový účet č. XXXXXXXXX, plne korešpondovali aj vykonané dôkazy,
ktorých obsah bol súdom prvej inštancie opísaný v bode 22. a 23. napadnutého rozsudku. Napriek

podstatnej právnej argumentácii žalobcu (bod 11. napadnutého rozsudku) a v priamom rozpore s
opísaným obsahom vykonaných listinných dôkazov (body 22. a 23. napadnutého rozsudku) súd prvej
inštancie v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalobcu zmätočne konštatoval svoje
skutkové zistenie, že predmetnom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nie je
pohľadávka titulom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, ale iná pohľadávka z

inej úverovej zmluvy, a to konkrétne z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2011.
2.3. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysvetlil a nezdôvodnil, na základe
ktorých konkrétnych dôkazov dospel k svojmu skutkovému zisteniu (opísanému v bode 36. napadnutého
rozsudku) a ani jedinou vetou sa nevysporiadal s podstatnou právnou argumentáciou žalobcu, podrobnevysvetľujúcou technický prenos evidencie nesplateného zostatku kontokorentného úveru poskytnutého
nazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňa05.11.2004nanovozriadený„technický“úverovýúčet
č. XXXXXXXXX (ktorý banka uskutočnila z dôvodu ukončenia a zrušenia bežného účtu č. XXXXXXXXX/

XXXX, na ktorom bol kontokorentný úver spoločnosti KORUNA, spol. s r.o. poskytnutý) a ani jedinou
vetou sa nevysporiadal s vykonanými listinnými dôkazmi, ktoré túto podstatnú právnu argumentáciu
žalobcu potvrdzovali.
2.4. Mal za to, že obsah vykonaných listinných dôkazov, a to Oznámenia banky o evidovaní pohľadávky
zo dňa 25.07.2011, ako aj Potvrdenia SLPS, a.s. zo dňa 17.01.2019, jednoznačne preukazovali ním

tvrdenú skutočnosť, že nejde o dve rôzne pohľadávky, ale že sa jedná o jednu a tú istú pohľadávku,
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, ktorej zostatok bol vedený
na „technickom“ úverovom účte č. XXXXXXXXX.
2.5. Poukázal na to, že úver poskytnutý spoločnosti KORUNA, spol. s.r.o., na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, bol úverom kontokorentným, ktorý je štandardne
poskytovaný na bežnom účte formou povoleného prečerpania, pričom v predmetnom prípade bol

tento úver poskytnutý na bežnom účte spoločnosti KORUNA, spol. s.r.o. s číslom XXXXXXXXX,
t.j. s číslom, ktoré sa zhodovalo s číslom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko však
došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu k bežnému účtu č. XXXXXXXXX, na ktorom bol bankou SLPS
a.s. stále evidovaný nesplatený zostatok kontokorentného úveru, poskytnutého na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX/.XXXX, banka (SLSP, a.s.) zriadila dňa 22.07.2011 pre účely evidencie

nový „technický“ úverový účet s číslom XXXXXXXXX, na ktorý preniesla evidenciu nesplateného
zostatku kontokorentného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 05.11.2004. Uvedené bolo podľa žalobcu zrejmé aj z čísla variabilného symbolu, uvedeného
v súvisiacom oznámení banky, ktoré je totožné s číslom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 05.11.2004 a malo slúžiť na identifikáciu platieb prijatých na „technický“ úverový účet za

účelom úhrady nesplateného zostatku kontokorentného úveru. V súvislosti s presunom evidencie
kontokorentného úveru z bežného účtu na nový „technický“ úverový účet boli zmenené aj údaje v
bankovom systéme, pričom ako dátum uzavretia úverovej zmluvy bankový systém následne evidoval
deň zriadenia/otvorenia nového „technického“ úverového účtu č. XXXXXXXXX (deň 22.07.2011) a
ako dátum splatnosti úveru bankový systém potom evidoval deň technického presunu evidencie

nesplateného zostatku kontokorentného úveru z bežného účtu č. XXXXXXXXX na úverový účet č.
XXXXXXXXX (deň 24.07.2011).
2.6. Poukázal na to, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, ktorá je kauzálnou pohľadávkou, zabezpečenou
predmetnou zmenkou a je v zmluve o postúpení pohľadávok špecifikovaná nie prostredníctvom čísla

úverovej zmluvy, ktoré správne znie č. XXXXXXXXXX/XXXX, ale prostredníctvom čísla „technického“
úverového účtu s číslom XXXXXXXXX, ktorého zriadenie i dôvody jeho zriadenia zo strany banky
boli v konaní preukázané, a na ktorom banka ku dňu postúpenia evidovala nesplatený zostatok
kontokorentného úveru, poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vykonané
listinnédôkazypotomjednoznačnepotvrdzujú,žebankapozrušeníbežnéhoúčtuspoločnostiKORUNA,

spol. s.r.o. s č. XXXXXXXXXX evidovala nesplatený zostatok kontokorentného úveru, poskytnutého
na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, na novozriadenom technickom
úverovom účte s číslom XXXXXXXXX, pričom príloha k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE zo dňa 27.9.2012 vychádzala z týchto účtovných údajov banky, evidovaných v bankovom systéme
banky.

2.7. Žalobca uviedol, že ak žalovaní v konaní tvrdili, že existovali dve samostatné pohľadávky, a to
jedna zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004 a jedna z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2011, k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu nepredložili žiadny listinný
dôkaz, napr. kópiu príslušnej úverovej zmluvy alebo potvrdenie banky. Naopak, vykonané listinné
dôkazy, vyhotovené bankou, bez akýchkoľvek pochybností podľa neho preukazujú, že pod číslom

XXXXXXXXX bol bankou vedený nový „technický“ úverový účet, na ktorý banka presunula evidenciu
nesplatenéhozostatkukontokorentnéhoúveruposkytnutéhonazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXXXX
zo dňa 05.11.2004 po zrušení bežného účtu spoločnosti KORUNA spol. s.r.o., na ktorom bol nesplatený
zostatok kontokorentného úveru dovtedy evidovaný.
2.8. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil so skutkovým zistením a právnym názorom súdu prvej

inštancie, že existovali dve rôzne pohľadávky, a to jedna, ktorá je zabezpečená dotknutou zmenkou,
a druhá, ktorá bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, mal žalobca za to, že toto skutkové
zistenie samo o sebe nezakladá bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žalobného návrhu. Pokiaľ súd
prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci konštatoval, že právny predchodca žalobcu v právachmajiteľa zmenky doplnil do blankozmenky údaje vyplývajúce z inej úverovej zmluvy a v tejto súvislosti
dospel k záveru, že vyplnil blankozmenku excesívne, teda v rozpore s dohodou, mal žalobca za to,
že toto právne posúdenie súdu prvej inštancie je nesprávne, pretože nereflektuje základné skutkové

a právne skutočnosti, relevantné pre právne posúdenie veci. To, či bola blankozmenka vyplnená v
súlade alebo v rozpore s dohodnutým vyplňovacím právom, je podľa žalobcu možné konštatovať len na
základe porovnania údajov, ktoré v zmysle uzavretej Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve mohli
byť vyplnené a údajov, ktoré boli majiteľom zmenky v skutočnosti doplnené. Súd prvej inštancie sa
podľa žalobcu v rámci právneho posúdenia veci vôbec nezaoberal posúdením toho, aké údaje mohol

majiteľ zmenky v zmysle uzavretej Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve do blankozmenky zo dňa
05.11.2004 doplniť a či majiteľom zmenky doplnené údaje tejto zmluve odporujú.
2.9. Žalobca zdôraznil, že je na zmenkovom dlžníkovi, t.j. na žalovaných, aby nielen formálne uplatnili
námietku nesprávneho vyplnenia zmenky, ale aby túto aj presne konkretizovali a jednoznačne uviedli,
v čom nesprávne vyplnenie zmenky spočíva a akým spôsobom mala byť zmenka vyplnená správne.
Boli to teda žalovaní, ktorých v tejto súvislosti zaťažuje bremeno tvrdenia a bremeno dôkaznej

povinnosti, že zmenka bola majiteľom zmenky vyplnená v rozpore s dohodou, t.j. že zabezpečovaná
pohľadávka bola preukázateľne nižšia ako doplnená zmenková suma 5.595,63 eur a že vystaviteľ
zmenky nebol v omeškaní s plnením splatnej zabezpečenej pohľadávky menej ako 10 dní. Žalovaní
však podľa žalobcu v konaní neformulovali a ani nepreukázali žiadne konkrétne námietky rozporu výšky
doplnenej zmenkovej sumy a dátumu splatnosti so Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa

05.11.2004. Žalovaní v priebehu konania formulovali v zásade len jedinú námietku, ktorou dôvodili
„nesprávne vyplnenie zmenky“, a síce námietku zániku zabezpečovanej pohľadávky, pričom tvrdili, že
zabezpečovanákauzálnapohľadávkazaniklavýmazomspoločnostiKORUNA,spol.s.r.o.zobchodného
registra.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.1. Uviedli, že trvajú na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach, pričom mali za to, že žalobca
nadobudol zmenku zlomyseľne, resp. sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou a
súčasne, blankozmenka bola vyplnená bezprávne, resp. proti dohode, t.j. v rozpore so Zmluvou o

vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 05.11.2004.
3.2. Žalobca podľa žalovaných nezákonne použil a vyplnil blankozmenku, ktorá plnila zabezpečovaciu
funkciu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.20204, a týmto spôsobom žalobca
nezákonne uplatňoval v tomto konaní nároky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.07.2011 a s dátumom splatnosti úveru dňa 24.07.2011.

3.3. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že podrobne vysvetlil technický prenos evidencie nesplateného
zostatku kontokorentného úveru, žalovaní uviedli, že zmenečný dlžník, spoločnosť KORUNA, spol. s
r.o., zanikla výmazom z obchodného registra „ex offo“ na základe uznesenia Okresného súdu Prešov
č. k. 2K/48/2008-130 zo dňa 30.01.2009 o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
dlžníka, pričom dňom výmazu z obchodného registra bol deň 05.03.2009. Žalovaní uviedli, že je tak

nepochopiteľné, akým spôsobom, resp. z akého dôvodu veriteľ, spoločnosť Slovenský sporiteľňa, a.s.
vyhotovila a zasielala Oznámenie o evidovaní pohľadávky banky zo dňa 25.07.2011 dlžníkovi dva a pol
roka po jeho výmaze z obchodného registra. Poukázali tiež na skutočnosť, že predmetné oznámenie je
predložené len v kópii a neobsahuje ani základné označenie, resp. logo Slovenskej sporiteľne, a.s.

4. Žalobca v replike zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a plne sa pridržiaval svojho
podaného odvolania a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel v
celom rozsahu alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konania a nové rozhodnutie. Mal za to, že právna argumentácia, ktorou podrobne vysvetlil technický
prenos evidencie nesplateného zostatku kontokorentného úveru, poskytnutého na základe Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 na bežnom účte spoločnosti KORUNA spol. s r.o.
č. XXXXXXXXX na novo zriadený „technický“ úverový účet č. XXXXXXXXX, plne korešponduje aj
vykonanými dôkazmi a zmluvou o postúpení pohľadávok. Bola postúpená kauzálna pohľadávka zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, ale označená prostredníctvom technického úverového účtu č.
XXXXXXXXX. Obsah vykonaných listinných dôkazov, a to Oznámenia banky o evidovaní pohľadávky

zo dňa 25.07.2011, ako aj Potvrdenia SLPS, a.s. zo dňa 17.01.2019 jednoznačne preukazujú žalobcom
tvrdenú skutočnosť, že nejde o dve rôzne pohľadávky, ale že sa jedná o jednu a tú istú pohľadávku,
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, ktorej zostatok bol vedený
na „technickom“ úverovom účte č. XXXXXXXXX.4.1. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že existuje druhá pohľadávka, a to pohľadávka z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2011, poukázal na to, že k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu doposiaľ
nepredložili žiadny listinný dôkaz, napr. kópiu príslušnej úverovej zmluvy alebo potvrdenie banky.

Uviedol,žespoločnosťKORUNA,spol.sr.o.bolavymazanázObchodnéhoregistraSlovenskejrepubliky
ku dňu 05.03.2009, a preto nie je možné, aby banka uzavrela s už neexistujúcou spoločnosťou dňa
22.07.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX a poskytla jej úver.
4.2. Iný úverový právny vzťah medzi právnym predchodcovom v právach veriteľa a spoločnosťou
KORUNA, spol. s.r.o. podľa žalobcovi dostupných informácií neexistoval a opak nebol v konaní

preukázaný. Naopak, vykonané listinné dôkazy, vyhotovené bankou, bez akýchkoľvek pochybností
podľa žalobcu preukazovali, že pod číslom XXXXXXXXX bol bankou vedený nový „technický“ úverový
účet, na ktorý banka presunula evidenciu nesplateného zostatku kontokorentného úveru poskytnutého
na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 po zrušení bežného účtu spoločnosti
KORUNA spol.s r.o., na ktorom bol nesplatený zostatok kontokorentného úveru dovtedy evidovaný.
4.3. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a ani žalovaní

neuviedli, aké údaje mohol majiteľ zmenky v zmysle uzavretej Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve
do blankozmenky zo dňa 05.11.2004 doplniť a v čom majiteľom zmenky doplnené údaje tejto zmluve
odporujú.
4.4. Žalobca uviedol, že jeho právny predchodca v právach majiteľa zmenky doplnil ako zmenkovú sumu
do zabezpečovacej blankozmenky sumu 5.595,63 eur. Z vykonaných listinných dôkazov (z oznámenia

o evidovaní pohľadávky banky zo dňa 25.07.2011) vyplýva, že ku dňu zrušenia bežného účtu číslo
XXXXXXXXX Slovenská sporiteľná, a.s. stále evidovala nesplatený zostatok kontokorentného úveru s
príslušenstvom, poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 10.159,24
eur. Ak teda právny predchodca žalobcu v právach majiteľa zmenky doplnil ako zmenkovú sumu do
zabezpečovacej blankozmenky sumu 5.595,63 eur, ktorá je nepochybne nižšia ako výška pohľadávky

zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX, evidovaná bankou ku dňu 25.07.2011, potom vyplnenie
zmenkovej sumy zo strany majiteľa zmenky nemožno považovať za rozporné so Zmluvou o zmenkovom
vyplňovacomprávezodňa05.11.2004.Dodal,žeprávnypredchodcažalobcuvprávachmajiteľazmenky
doplnil ako dátum splatnosti zmenky dátum 01.01.2013. Z vykonaných listinných dôkazov (zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX) vyplýva, že ku dňu 01.01.2013 bol vystaviteľ zmenky v omeškaní s

platením splatnej úverovej pohľadávky preukázateľne viac ako 10 dní. Ak teda právny predchodca
žalobcu v právach majiteľa zmenky doplnil ako dátum splatnosti do zabezpečovacej blankozmenky
dátum 01.01.2013, potom vyplnenie dátumu splatnosti zmenky zo strany majiteľa zmenky nemožno
považovať za rozporné so Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 05.11.2004.

5. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2023 zopakovali svoju predošlú argumentáciu.

6. Žalobca v podaní zo dňa 16.02.2024 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
27.03.2018 sp. zn.: III ÚS 603/2017, podľa ktorého :„Povinnosť žalovaného v zmenkovom konaní znášať
bremeno dôkazu týkajúce sa kauzálnych námietok nie je absolútna. Ak však žalovaný tvrdí, že kauza

vo výške zmenkovej sumy neexistuje a jeho procesná obrana spočíva v tvrdení existencie kauzy inej,
sumou nižšej, je povinný znášať bremeno dôkazu vo vzťahu k tomuto tvrdeniu.“

6.1. Žalobca poukázal na to, že žalovaní opakovane tvrdia, že zabezpečovaný dlh neexistoval a že
k vyplneniu zmenky došlo v rozpore so Zmluvou o vyplňovacom práve zo dňa 05.11.2004, resp. so

Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, nakoľko obsah zmenky nesúhlasí so
skutočnou vôľou žalovaných, avšak ani na jedno z týchto svojich obranných tvrdení žalovaní nepredložili
žiadny dôkaz. V priebehu celého prvoinštančného konania žalovaní tvrdili, že dlh vo výške 5.595,63
eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004 neexistuje, avšak nepredložili v
konaní žiadny dôkaz o tom, že predmetný úver bol banke splatený. Rovnako tvrdili, že zmenka bola

vyplnená v rozpore so Zmluvou o vyplňovacom práve zo dňa 05.11.2004, resp. so Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, avšak nikde v priebehu konania netvrdili a žiadnym dôkazom
nepreukázali to, aké údaje mali byť v zmysle Zmluvy o vyplňovacom práve vyplnené správne, t.j. že
zabezpečovaná pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004 zanikla
splatením alebo bola v inej výške, ako je zmenková suma uvedená na zmenke. Uviedol, že obrana

žalovaných vychádza výlučne z tvrdenia, že na žalobcu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok iná pohľadávka z inej úverovej zmluvy, a to konkrétne z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo
dňa 22.07.2011 a nie zabezpečovaná pohľadávka. Opätovne však podľa žalobcu žalovaní nepredložili
v priebehu celého konania žiadny dôkaz o existencii nimi tvrdenej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zodňa 22.07.2011, napr. vo forme kópie takejto úverovej zmluvy alebo potvrdenie banky o existencii takejto
úverovej zmluvy.
6.2. Poukázal na to, že on sám predložil listinné dôkazy preukazujúce, že na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok bola na neho postúpená zabezpečovaná pohľadávka, identifikovaná číslom technického
úverového účtu, na ktorý bol zostatok úveru Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004
bankou preúčtovaný (prevedený). Keďže niet pochybností, že práva zo zmenky nadobudol žalobca
na základe platného indosamentu, žalovaní by pre úspech v spore museli v konaní preukázať, že
zabezpečovaná pohľadávka zanikla splatením alebo bola v inej výške, ako je zmenková suma uvedená

na zmenke t.j., že údaje na zmenke nie sú vyplnené v súlade so Zmluvou o vyplňovacom práve, ktorú
skutočnosť žalovaní v priebehu konania žiadnym dôkazom nepreukázali, a to napriek tomu, že dôkazné
bremeno vo vzťahu k tvrdeným kauzálnym námietkam je na ich strane (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2018, sp.zn.: III ÚS 603/2017).

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Prevažná a podstatná časť odvolania žalobcu sa týka námietky nesprávneho skutkového zistenia
súdu prvej inštancie, že zmluvou o postúpení pohľadávok nebola postúpená kauzálna pohľadávka zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú mala uplatnená zmenka zabezpečovať, ale pohľadávka
z inej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a chýbajúce údaje na zmenke boli vyplnené o údaje vzťahujúce

sa k tejto inej úverovej zmluve.

11. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku, v jeho nepreskúmateľnosti, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane

súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv,
ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Jedny´m z princi´pov predstavuju´cich su´cˇastˇ pra´va na riadny proces a vylucˇuju´cich lˇubovo^lˇu

pri rozhodovani´ je aj povinnostˇou su´du presvedcˇivo a spra´vne vyhodnotitˇ do^kazy a svoje
rozhodnutie na´lezˇite odo^vodnitˇ. Súd musí starostlivo prihliadatˇ na vsˇetko, cˇo vysˇlo pocˇas konania
najavo, vra´tane toho, cˇo uviedli strany. Z odo^vodnenia su´dneho rozhodnutia musi´ vyply´vatˇ vztˇah
medzi skutkovy´mi zisteniami a u´vahami pri hodnoteni´ do^kazov na jednej strane a pra´vnymi za´vermi
na strane druhej. Su´d by mal vo svojej argumenta´cii, obsiahnutej v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia

dbatˇ na to, aby za´very, ku ktory´m na za´klade predlozˇeny´ch do^kazov dospel, boli raciona´lne a
presvedcˇive´.

13. Rozhodnutie su´du musi´ obsahovatˇ odo^vodnenie v su´lade s citovany´mi za´konny´mi
ustanoveniami, pretozˇe povinnostˇ su´du riadne odo^vodnitˇ rozhodnutie je odrazom pra´va strany

sporu na dostatocˇne´ a presvedcˇive´ odo^vodnenie spo^sobu rozhodnutia su´du, ktory´ sa vysporiada
i so sˇpecificky´mi na´mietkami strany sporu. V odo^vodneni´ sa su´d rozhoduju´ci o uplatnenom na
´roku musi´ vysporiadatˇ so vsˇetky´mi rozhoduju´cimi skutocˇnostˇami a jeho mysˇlienkovy´ postup
musi´ bytˇ v odo^vodneni´ dostatocˇne vysvetleny´ nielen s poukazom na vsˇetky skutocˇnosti zistene´ vykonany´m dokazovani´m, ale tiezˇ s poukazom na pra´vne za´very, ktore´ prijal. Odo^vodnenie ma´
bytˇ prostriedkom kontroly spra´vnosti rozhodnutia nielen pre su´d, ktory´ ho vydal, ale aj pre su´d, ktory
´ ho bude presku´mavatˇ v do^sledku opravne´ho prostriedku, t. j. musi´ bytˇ presku´matelˇne´.

14. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

15. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je
poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol:
„Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť

zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musítýkaťtakskutkovej,akoiprávnejstránkyrozhodnutia(m.m.III.ÚS328/05,III.ÚS116/06)“(napr.III.
ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

16. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

17. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré

súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd má za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo.

18. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému možno vytknúť, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli za konania najavo, v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, výsledok jehohodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §
192 a § 193 CSP.
18.1. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

čím bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

19. Súd prvej inštancie v bode 22. napadnutého rozsudku konštatoval, že z oznámenia o evidovaní
pohľadávky banky zo dňa 05.07.2011, adresovanej spoločnosti KORUNA spol. s.r.o., vyplýva, že na
základe výpovede Zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXX zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. došlo

k ukončeniu zmluvného vzťahu k tomuto bežnému účtu, pričom banka naďalej eviduje voči uvedenej
spoločnosti pohľadávku vo výške 10.159,24 eura. Banka zároveň požiadala o úhradu uvedenej sumy
v lehote 7 dní na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, var. symbol: XXXXXXXXX, konšt. symbol: XXXX. V
bode 23. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s.
zo dňa 17.01.2019, adresovanej konajúcemu súdu vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. potvrdila,
že dňa 25.07.2011 vystavila list vo veci Oznámenia o evidovaní pohľadávky banky voči spoločnosti

KORUNA. Na základe výpovede Zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXX zo strany banky malo
dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu k tomuto bežnému účtu a pohľadávka banky, ktorá vznikla na
základe Zmluvy bola vo výške 10.159,24 eura preúčtovaná na technický účet banky, ktorý je uvedený
v oznámení. Predmetná pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na
spoločnosť CASH COLLECTORS SK s. r. o.

20. V bode 11 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol argumentáciu žalobcu z vyjadrenia
zo dňa 10.09.2018, kde poukázal na vyjadrenie jeho právneho predchodcu, Slovenskej sporiteľne, a.s.,
ako poskytovateľa úveru, ktorý uviedol, že úverový účet číslo: XXXXXXXXX, je nový účet vytvorený
v bankovom systéme za účelom evidencie zostatku úveru v nadväznosti na ukončenie zmluvy o

bežnom účte (zrušenie bežného účtu), na ktorom bol pôvodne úver, poskytnutý na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXXX, dovtedy evidovaný. Uvedené preukazuje aj doklad vytvorený bankou a zasielaný
dlžníkovi spoločnosti KORUNA zo dňa 25.07.2011, kde banka oznamuje dlžníkovi, že eviduje voči nemu
pohľadávku zo zmluvy o úvere, ako aj nové zúčtovacie údaje, pričom na úhradu a vyrovnanie dlhu
oznamuje nové číslo úverového účtu: XXXXXXXXX/XXXX a ako variabilný symbol platby číslo úverovej

zmluvy (XXXXXXXXX). S presunom evidencie úveru z bežného účtu na nový úverový účet súvisí aj
v bankovom systéme evidovaný dátum uzavretia úverovej zmluvy - 22.07.2011 a splatnosť úveru -
24.07.2011. V zmysle vyjadrení Slovenskej sporiteľne, a.s. mal byť podľa žalobcu dátum 22.07.2011
dátumom vytvorenia/otvorenia nového úverového účtu č. XXXXXXXXX a dátum 24.07.2011 dátumom
presunutia evidencie nesplateného zostatku úveru na nový úverový účet. Na základe uvedeného, ako aj

s ohľadom na dôkazy získané na základe poskytnutia súčinnosti zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.,
považoval žalobca za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka zo
zmluvy o úvere, pričom táto bola v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok identifikovaná číslom nového
úverového účtu, na ktorom bol zostatok nesplateného úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX
evidovaný.

21. V rozpore s opísaným obsahom vykonaných listinných dôkazov (body 22. a 23. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval
svoje skutkové zistenie, že predmetnom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 nie je pohľadávka titulom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 05.11.2004, ale iná pohľadávka z inej úverovej zmluvy, a to konkrétne z úverovej

zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2011. Súd prvej inštancie, v rozpore so svojou zákonnou
povinnosťou na riadne odôvodnenie meritórneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nijakým spôsobom
nevysvetlil a nezdôvodnil, na základe čoho dospel k takémuto skutkovému zisteniu (opísanému
v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Zároveň sa vôbec nevysporiadal s podstatnou
právnou argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa prenosu nesplateného zostatku kontokorentného úveru

poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 na novo zriadený
„technický“ úverový účet č. XXXXXXXXX, ktorý mala banka uskutočniť z dôvodu ukončenia a zrušenia
bežného účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol kontokorentný úver spoločnosti KORUNA, spol.
s r.o. poskytnutý, a ani jedinou vetou sa nevysporiadal s vykonanými listinnými dôkazmi, ktorú túto
podstatnú právnu argumentáciu žalobcu potvrdzovali. Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť,

že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, či je preukázané zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, že predmetnom postúpenia nebola aj pohľadávka titulom Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004, ale iná pohľadávka z inej úverovej zmluvy, a to konkrétne
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2011. Poukazuje pritom na obsahu spisu, prílohu č.1 zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 (č. l. 150 spisu), ako aj na
skutočnosť, že v tomto zozname je uvedený dátum 22.07.2011 ako vznik pohľadávky pri spoločnosti
KORUNA, spol. s.r.o., ktorá však bola vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky ku dňu

05.03.2009, čo preukazuje skutočnosť o tom, že v tomto dni nemohla už vymazaná spoločnosť uzavrieť
úver. Navyše tvrdenie žalovaných o existencii druhej pohľadávky, a to pohľadávky z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2011, nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom. Vo vzťahu k týmto
pochybnostiam tak bolo podstatné vysporiadať sa s námietkou žalobcu, preukazovanou počas konania,
či kauzálna pohľadávka je v Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012

špecifikovanánieprostredníctvomčíslaúverovejzmluvy,ktorésprávneznieč.XXXXXXXXXX/XXXX,ale
prostredníctvom čísla „technického“ úverového účtu s číslom XXXXXXXXX, ktorého zriadenie i dôvody
jeho zriadenia zo strany banky boli v konaní preukázané a na ktorom banka ku dňu postúpenia evidovala
nesplatenýzostatokkontokorentnéhoúveru,poskytnutéhonazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX/
XXXX. Teda či nešlo o žalobcom tvrdený novo zriadený účet, na ktorý bol zostatok úveru Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.11.2004 bankou preúčtovaný (prevedený) z dôvodu ukončenia a

zrušenia bežného účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol kontokorentný úver spoločnosti KORUNA,
spol. s.r.o. poskytnutý.

22. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CE zistil, že predmetom postúpenia nebola kauzálna pohľadávka zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú mala uplatnená zmenka zabezpečovať, ale pohľadávka z inej úverovej
zmluvy (č. XXXXXXXXX), keďže zo zmenky, ako aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE vyplýva, že zmenková suma, vyplnená pôvodným žalobcom do blankozmenky
(5.595,63 eur), sa zhoduje so sumou uvedenou v prílohe č. 1 (Poskyt. suma - 5.595,63) pri úverovej
zmluve č. XXXXXXXXX, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje na to, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neuviedol,
ako k tomuto záveru zo zmluvy o postúpení pohľadávok dospel.

23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že iný úverový právny vzťah medzi právnym predchodcom v
právach veriteľa a spoločnosťou KORUNA, spol. s.r.o., nebol v konaní preukázaný. Žalobca poukázal na

to, že listinné dôkazy, vyhotovené bankou, bez akýchkoľvek pochybností podľa žalobcu preukazovali, že
pod číslom XXXXXXXXX bol bankou vedený nový „technický“ úverový účet, na ktorý banka presunula
evidenciu nesplateného zostatku kontokorentného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 5.11.2004 po zrušení bežného účtu spoločnosti KORUNA spol. s r.o., na ktorom bol
nesplatený zostatok kontokorentného úveru dovtedy evidovaný. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že oznámenie

z banky nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim žalobcom tvrdenú skutočnosť, nakoľko nejde o
originálnu listinu a ani neobsahuje hlavičku iných dokumentov, ktorých autorom je táto banka, odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie tento dôkaz pripustil a vykonal.

24. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, a to
predovšetkýmbudejehoúlohouvysporiadaťsanámietkoužalobcuošpecifikáciipredmetnejpohľadávky
prostredníctvom čísla „technického“ úverového účtu s číslom XXXXXXXXX, ktorého zriadenie i dôvody
jeho zriadenia zo strany banky mali byť v konaní preukázané a na ktorom banka ku dňu postúpenia

evidovala nesplatený zostatok kontokorentného úveru, poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX/XXXX
a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428

CSP).