Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/161/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200942
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Ponton City a.
s., so sídlom Horárska 12, Bratislava, IČO: 44 802 625, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, IČO:
00 156 752, zastúpeného Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava,
IČO: 46 962 000, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rady Úradu pre verejné obstarávanie č.

6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK (ďalej len „obstarávateľ“ alebo
„kontrolovaný“) vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 118 zo dňa 21.06.2019 pod zn. 2019/
S 118-290664 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 125/2019 zo dňa 24.06.2019 pod zn. 14873-
MSS verejnú súťaž na predmet zákazky „Služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji
motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica“.

2. Žalobca doručil kontrolovanému a žalovanému námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona
č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na
vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným. Žalobca podal
námietky podľa § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ako záujemca.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 5248-6000/2020 zo dňa 07.04.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),

vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní zamietol.4. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „rada“) rozhodnutím č. 6733-9000/2020 zo dňa
02.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní
odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdila.

II.
Žaloba

5. Žalobou zo dňa 01.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.07.2020, sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia rady č. 6733-9000/2020 zo dňa 02.06.2020 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 5248-6000/2020 zo dňa 07.04.2020, ich zrušenia z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobca namietal rozpor podmienok uvedených v čl. 6 bod 6.2, 6.3 a 6.4 Návrhu zmluvy o poskytovaní

služieb uvedenej v Prílohe č. 2 k súťažným podkladom (ďalej len „návrh zmluvy“) s § 3 ods. 1 a 4 a
§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko tieto
predpokladajú poskytovanie služieb úspešným uchádzačom bez nároku na odplatu. Podľa žalobcu sa
žalovaný zameral iba na posúdenie porušenia princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní, avšak nevysporiadal sa s posúdením súladu podmienok s § 3 ods. 1

a 4 tohto zákona. Žalobca tiež namietal, že takmer so všetkými jeho argumentami, uvedenými v bode 1.
žiadosti o nápravu, námietok a odvolania sa žalovaný a rada vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali.
Na túto argumentáciu zároveň žalobca odkázal.

7. Ďalej žalobca namietal rozpor podmienok uvedených v čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy s princípmi

verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom
transparentnosti a princípom hospodárnosti a efektívnosti. Tieto obchodné podmienky podľa žalobcu
predpokladajú, že ak obstarávateľ pred nadobudnutím účinnosti zmluvy uzavretej v rámci verejného
obstarávania prehodnotí cestovný poriadok a potrebu poskytovania služieb podľa uzatvorenej zmluvy,
a to aj dva dni pred začatím poskytovania služieb, poskytovateľ nemusí byť schopný začať poskytovať

služby podľa takejto zmluvy, resp. jej zmeny na poslednú chvíľu (napr. z dôvodu nastavenia pracovných
zmlúv so zamestnancami, intervalov vykonávania práce.). Poskytovateľ tak poruší povinnosť poskytovať
služby podľa zmluvy resp. jej zmeny, ktorá vyplýva z čl. 2 bod 2.11. odsek 2.11.1 návrhu zmluvy,
čo môže mať za následok uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 9 bod 9.4 návrhu zmluvy v sume
100.000,- Eur. Podľa žalobcu žalovaný posudzoval dodržanie princípov verejného obstarávania len

z pohľadu a v prospech obstarávateľa, avšak porušenie týchto princípov v neprospech záujemcov
o účasť vo verejnom obstarávaní ignoroval, a to s odkazom na argumentáciu žalobcu uvedenú v
bode 2. odvolania, odkazujúcu na princíp transparentnosti (napr. vo vzťahu k nepredvídateľnosti a
nekontrolovateľnosti úkonov obstarávateľa), a zároveň na s tým súvisiaci princíp hospodárnosti a
efektívnosti (napr. vynakladanie prostriedkov na služby, ktoré nemusia byť poskytnuté alebo zmarenie

verejného obstarávania a s ním súvisiacej zmluvy). Žalovaný bez toho, aby posudzoval možný vplyv
obchodných podmienok na hospodársku súťaž a jej prípadné obmedzenie, uviedol, že obstarávateľ
neporušil zákon o verejnom obstarávaní, aj keby požadoval zmluvnú pokutu 100.000,- Eur, a teda
postavil svoje právne posúdenie do pozície, že ak žalobca alebo akýkoľvek iný záujemca o účasť
vo verejnom obstarávaní nebude akceptovať podmienky verejného obstarávateľa, nech sa verejného

obstarávania, bez ohľadu na možný rozpor obchodných podmienok zo zákonom, nezúčastní.

8. Žalobca tiež namietal predĺženie lehoty na predkladanie ponúk obstarávateľom v rozpore s § 10
ods. 2, § 21 ods. 4 písm. b), § 24 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) alebo c), § 164 ods. 5 písm. c),
165 ods. 3 písm. a) a § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Mal za to, že obstarávateľ bol

povinný lehotu na predkladanie pokút včas predĺžiť, jej predĺženie oznámiť záujemcom o účasť vo
verejnom obstarávaní elektronicky (pre známych záujemcov), zverejniť informáciu na svojom profile
(pre neznámych záujemcov) a súčasne túto odoslať do Vestníka verejného obstarávania a Úradného
vestníka Európskej únie. Podľa žalobcu lehota na predkladanie pokút uplynula dňa 07.10.2019, resp.
dňa 16.01.2010, pričom žalovaný mal v rámci posúdenia tejto námietky postupovať podľa metodického

usmernenia č. 5119-5000/2018 zo dňa 12.04.2018.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka k žalobe9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.08.2020 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že ak nie je možné objektívne predpokladať prekročenie maximálneho finančného limitu

za fakturáciu nafty, nie je dôvodná ani obava o údajnej bezodplatnosti plnenia, ktorá podľa žalobcu
nastupuje po prekročení tohto maximálneho finančného limitu. Žalobca v konaní pred žalovaným a ani
v žalobe nepreukázal predpoklad prekročenia maximálneho finančného limitu napriek skutočnosti, že je
poskytovateľom predmetnej služby na základe aktuálneho zmluvného vzťahu s kontrolovaným. Ak by
došlo k takému nárastu cien nafty, že by stanovený maximálny finančný limit nepostačoval, kontrolovaný

by, vychádzajúc zo znenia bodu 6.2 návrhu zmluvy a za predpokladu splnenia zákonných podmienok,
mohol postupovať uzatvorením dodatku k zmluve, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania.
Zároveň žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa rada vysporiadala
aj so súladom namietaných bodov návrhu zmluvy s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní v
zmysle Výkladového stanoviska žalovaného č. 3/2016. Ďalej žalovaný uviedol, že body 14.7, 2.11.1
a 9.4 návrhu zmluvy sú v súlade s princípmi verejného obstarávania a tieto nemôžu odradiť od účasti

v predmetnom verejnom obstarávaní také hospodárske subjekty, ktoré sú ochotné a schopné vykonávať
službu v súlade s požiadavkami kontrolovaného. Dodal, že nastavený sankčný mechanizmus súvisí s
požiadavku kontrolovaného na poskytovanie služieb de facto neustále, keď kontrolovaný požadoval aj
plnenie spočívajúce v pohotovosti. Preto aj pracovné zmluvy a intervaly vykonávania práce musia byť
už od začiatku poskytovania služieb nastavené s ohľadom na túto skutočnosť. Vo vzťahu k námietke

žalobcu, týkajúcej sa predĺženia lehoty na predkladanie ponúk žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne
interpretuje význam a právne dôsledky predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom
obstarávaní a na neho nadväzujúci inštitút spočívania lehôt. V tomto prípade lehota na predkladanie
ponúk vplyvom vydania predbežných opatrení žalovaným spočívala od 12.08.2019 do 16.01.2020.
Kontrolovaný postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď vzhľadom na priebeh

verejného obstarávania predĺžil lehotu na predkladanie ponúk zverejnením Oznámenia o dodatočných
informáciách, informáciách o neukončenom konaní alebo korigende vo Vestníku verejného obstarávania
a v Úradnom vestníku Európskej únie v čase, keď pôvodná lehota na predkladanie ponúk ešte
neuplynula. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu č. 5119-5000/2018 zo dňa 12.04.2018 žalovaný
uviedol, že toto sa netýka predlžovania lehoty na predkladanie ponúk, ale predlžovania lehoty viazanosti

ponúk.

10. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 10.08.2020 tiež navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe odkazuje na svoju argumentáciu v žiadosti o nápravu, námietkach
a v odvolaní, takéto odôvodnenie žaloby nemožno považovať za dostatočné, keď je žalobca povinný v

žalobe uviesť všetky relevantné skutočnosti, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné.
Ak žalobca odkazuje na svoju skôr uvádzanú argumentáciu bez toho, aby túto podrobnejšie špecifikoval,
ide o nedostatok žaloby a súd by na takúto argumentáciu nemal prihliadnuť. Ďalší účastník poukázal na
úpravu súťažných podkladov v čl. 6 návrhu zmluvy a uviedol, že maximálny finančný limit na fakturáciu
ceny za naftu bol stanovený s dostatočnou rezervou s ohľadom na aktuálne objemy spotrebovanej

nafty v súvislosti s prevádzkou kompy. Zároveň poukázal na to, že cena za spotrebovanú naftu sa
bude fakturovať osobitne a nebude súčasťou paušálnej ceny za poskytované služby. Dodal, že je
povinnosťou úspešného uchádzača zabezpečovať okrem služieb pravidelnej prepravy aj urgentnú
prepravu, prepravu na základe písomných požiadaviek, a súčasne aj pohotovosť mimo cestovného
poriadku. Uvedené znamená, že úspešný uchádzač musí byť pripravený poskytovať služby prepravy

podľa požiadavky kontrolovaného, pričom rozsah poskytovaných služieb bol všetkým uchádzačom
známy. Preto je povinnosťou všetkých uchádzačov, ak chcú byť vo verejnom obstarávaní úspešní,
nastaviť si pracovné zmluvy resp. akékoľvek iné zmluvné vzťahy tak, aby boli schopní riadne vykonávať
všetky činnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb. Ak si úspešný uchádzač nesplní svoje zmluvné
povinnosti, kontrolovaný je oprávnený sankcionovať ho v podobe uplatnenia zmluvnej pokuty. Ďalší

účastník tiež uviedol, že žalovaný sa vysporiadal aj s otázkou spočívania lehôt v prípade vydania
predbežného opatrenia v zmysle § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Dodal, že ak žalovaný
v rámci predbežného opatrenia rozhodne, že lehoty neplynú, uvedené sa týka všetkých lehôt, ktoré
určil kontrolovaný. Ďalší účastník zdôraznil, že v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní zverejnil
redakčnú opravu oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súčasne zverejnil oznam o predĺžení

lehoty v profile obstarávateľa ešte v pôvodnej lehote na predkladanie ponúk.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného11. Žalobca vo vyjadreniach zo dňa 06.10.2020 zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Dodal, že
argumentácia žalovaného nie je spôsobilá vyvrátiť jeho žalobné námietky. Skutočnosť, že žalobca

odkázal na podania z administratívneho konania nie je podľa žalobcu prekážkou, a to už len z dôvodu,
že žalobca týmto len začal svoju argumentáciu a poukázal na predchádzajúci argumentačný vývoj.
Navyše všetky žalobcom spomenuté dokumenty sú súčasťou žaloby ako jej prílohy a sú aj súčasťou
administratívneho spisu žalovaného.

12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Konanie na správnom súde

13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-2S/161/2020.

14. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 opätovne poukázal na to, že žaloba nespĺňa

zákonom požadované náležitosti a správny súd nie je povinný venovať sa všeobecným odkazom
žalobcu na jeho argumentáciu v administratívnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na odbornú
literatúru, rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs
92/2005 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 48/2009 zo dňa
12.08.2009, sp. zn. 5Sžf/32/2011 zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 5Sžf/32/2011 zo dňa 31.05.2012 a

sp. zn. 6Sžo/108/2015 zo dňa 12.07.2017. Ďalší účastník poukázal aj na rozsudok Správneho súdu
vBratislavesp.zn.BA-2S/54/2020zodňa13.06.2024vovecitýchistýchúčastníkovkonania,ktorýmsúd
žalobu ako nedôvodnú zamietol a odkazy žalobcu na argumentáciu v jeho predchádzajúcich podaniach
neakceptoval.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.01.2025 zotrval na tom, že žaloba obsahuje konkrétnu argumentáciu
ohľadne nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktorú žalobca podporil dôkazmi (poukaz na § 182 ods.
1 písm. f) SSP a § 121 ods. 1 SSP).

16.Ďalšíúčastníkvovyjadrenízodňa10.10.2025uviedol,žeskutočnosť,žežalobcaodkázalnapodania

z administratívneho konania a tieto priložil k žalobe, nezbavuje žalobcu povinnosti konkrétne a jasne
formulovať jednotlivé žalobné body.

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie rady v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného,

vrátane konania, ktoré prechádzalo ich vydaniu a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 23.10.2025.

VI.
Relevantná právna úprava

18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

19. Podľa § 121 ods. 1 prvá veta SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k
nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

21. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

22. Podľa § 182 ods. 1 písm. f) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva
uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane
a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,

uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

24. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na poskytnutie služby na účely tohto
zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3.

25. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

26. Podľa § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty

na predloženie žiadostí o účasť verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliadajú na zložitosť predmetu
zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk; tým nie sú dotknuté minimálne lehoty
na predkladanie ponúk a na predloženie žiadostí o účasť podľa tohto zákona.

27. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ

primerane predĺžia lehotu na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadostí o účasť alebo lehotu
na predkladanie návrhov, ak v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na
preukázanie splnenia podmienok účasti vykonajú podstatnú zmenu.

28. Podľa § 169 ods. 1 písm. d/ zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov

kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením
súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu
inovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím
zmluvy“) sa začína na základe námietok.

29. Podľa § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní námietky je oprávnený podať záujemca.

30. Podľa § 170 ods. 2 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní podaniu námietok musí predchádzať
doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému.

31. Podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní osoba podľa odseku 1 môže pred
uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred
zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva
podať námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti
o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným.

32. Podľa § 173 ods. 11 prvá a druhá veta zákona o verejnom obstarávaní úrad môže vydať predbežné
opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného od doručenia predbežného opatrenia najdlhšie do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 174 alebo § 175. Rozhodnutím o predbežnom opatrení
môže úrad rozhodnúť, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný, a lehoty kontrolovanému neplynú.

33. Podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ vpodaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval
podľa odseku 2, námietky zamietne.

34. Podľa § 175 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní úrad je viazaný obsahom podaných
námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preskúmava postup
kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom
štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e).

35. Podľa § 177 ods. 11 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní rada je viazaná obsahom podaného
odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu
prvostupňového rozhodnutia.

36. Podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci

samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne
a rozhodnutie potvrdí.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

37. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie rady, ktorým zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu
podané podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.

38. V prvom rade považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalobca v správnej žalobe prevažne
odkazoval na argumentáciu uvedenú v podaniach, produkovaných žalobcom v rámci administratívneho
konania, konkrétne v žiadosti o nápravu, v námietkach a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého sa
v správnej žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť aj dôvody žaloby,

z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia orgánu verejnej správy za nezákonné. Ide o tzv. žalobné body.

39. Otázkou vymedzenia žalobných bodov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr.
v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021, v zmysle ktorého:

„28. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je
jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam
z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z
hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže

podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie
rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej
žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej
nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani

ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).
30. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou
charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných
konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne

substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,
v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale
má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov
pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranúmožnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s
protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto
prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k

čomusamávlastnevyjadriť;týmsaprirodzeneznižujeajjejmožnosťnáležitejprocesnejobrany.Žalobca
je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či
záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia
či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má
jednaťonezákonnosti.Ohľadomprávnejargumentáciesažalobcanemôžeuspokojiťlensovšeobecným

odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,
aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp.zn. 2 Azs 92/2005).
31. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny

súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca
môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po
uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou
napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená,
žekžalobnýmbodomuplatnenýmpouplynutílehotynapodaniežalobysprávnysúdnemôžeprihliadnuť.

Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci
žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25.
novembra 2010).
32. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As
3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal

ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal
byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.
33. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania
zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených

ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú
musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej
žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
34. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených;
stanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný

prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby
činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými
žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s
prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné
požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom

a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 1
Azs 244/2004).
35. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej
ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.
36. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína

výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa v správnom
súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať
len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad
dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do
rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby.

37. Rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné návrhy alebo o ďalšie žalobné body možno
len v lehote ustanovenej zákonom na podanie žaloby (§ 183 S.s.p.). V zmysle koncentračnej zásady
je teda uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov
zo strany žalobcu v zásade obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Predmet súdneho
prieskumu sa tak v podstate musí vymedziť do uplynutia lehoty na podanie žaloby.“

40. Správny súd uvádza, že rovnaké závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021.41. Dôvody žaloby je teda potrebné jasne vymedziť priamo v správnej žalobe, a to skutkovo a aj právne.
Všeobecný odkaz na dôvody odvolania resp. námietok alebo žiadosti o nápravu nie je dostatočnou
špecifikáciou žalobného bodu. To, že žalobca určitú skutočnosť namietal v odvolaní (resp. v námietkach

alebo v žiadosti o nápravu), z tejto skutočnosti nevytvára žalobný bod, a to ani za predpokladu, že
žalobca v správnej žalobe na tieto podania vo všeobecnosti avšak bez konkretizácie vyžadovanej v §
182 ods. 1 písm. e) SSP poukáže a tieto podania k správnej žalobe aj priloží resp. tieto sú obsiahnuté
v administratívnom spise žalovaného.

42. Vychádzajúc z § 182 ods. 1 písm. e) SSP teda správny súd uvádza, že v rámci vymedzenia
žalobných bodov v správnej žalobe nie je dostačujúci samotný odkaz na podania, produkované
žalobcom v administratívnom konaní, bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre
ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, hoc tieto podania
boli žalobcom k správnej žalobe priložené resp. tieto sú súčasťou administratívneho spisu. Pokiaľ sa
žalobca v tejto súvislosti odvolával na § 182 ods. 1 písm. f) SSP v spojení s § 121 ods. 1 SSP, správny

súd uvádza, že z ustanovenia § 121 ods. 1 SSP taktiež vyplýva, že predloženie dôkazu slúži na podporu
tvrdení žalobcu, uvedených v správnej žalobe. Preto ani označenie dôkazu v zmysle § 182 ods. 1 písm.
f) SSP nezbavuje žalobcu povinnosti uviesť v správnej žalobe konkrétne skutkové a právne dôvody, pre
ktoré považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné.

43. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na obdobné závery prezentované v odbornej literatúre,
podľa ktorých „Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré
žalobca vzniesol v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom
odvolaní.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910.). Správny súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2021 zo dňa 27.04.2023 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/23/2016 zo dňa 04.07.2017).

44. Zároveň správny súd uvádza, že v predmetnej veci nebola daná ani žiadna z výnimiek viazanosti
správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP a nejde ani o žalobu vo

veciach správneho trestania v zmysle § 194 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby za podmienok podľa § 195 SSP. Správny súd preto podrobil napadnuté rozhodnutia súdnemu
prieskumu len v rozsahu námietok, ktoré boli žalobcom v správnej žalobe vymedzené riadne a včas.

45. Žalobca v správnej žalobe namietal rozpor čl. 6 bod 6.2, 6.3 a 6.4 návrhu zmluvy s § 3 ods. 1 a 4 a §

10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže, keď kontrolovaným
formulované podmienky podľa žalobcu predpokladajú, že po prekročení maximálneho finančného limitu
na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok bude úspešný uchádzač poskytovať služby bezodplatne.

46.Správnysúduvádza,ževrámcivymedzeniažalobnýchbodovniejepostačujúcianiformálnyvýpočet

ustanovení zákona, ktoré boli podľa žalobcu porušené, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Nestačí iba
všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z
ktorých porušenie zákona vyvodzuje. Zároveň nie je postačujúci ani odkaz na argumentáciu žalobcu,
uvedenú v bode 1. žiadosti o nápravu, námietok a odvolania. Žaloba v tomto bode, okrem žalobcom
prezentovanej obavy z poskytovania služieb úspešným uchádzačom po prekročení maximálneho

finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok bez nároku na odplatu, neobsahuje konkrétne
mienenú argumentáciu, v ktorej by žalobca jasne vymedzil skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje
podmienky uvedené v čl. 6 bod 6.2, 6.3 a 6.4 návrhu zmluvy za rozporné s § 3 ods. 1 a 4 a § 10
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a princípom čestnej hospodárskej súťaže. Z miery všeobecnosti
žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky bude správny súd

reagovať.

47. V čl. 6 návrhu zmluvy je okrem iného uvedené:
„6.2 Zmluvné strany sa dohodli, že dopravca bude objednávateľovi fakturovať mesačne cenu za naftu,
ktorú spotrebuje kompa pri vykonávaní prepravy podľa článku 2 ods. 2.12 bodu 2.12.2 tejto zmluvy podľa

nasledovného vzorca: skutočná spotreba nafty (l/hod) x cena nafty zverejnená Štatistickým úradom SR k
prvému(l.)dňukalendárnehomesiaca,zaktorýsafaktúravystavujexskutočnýpočethodínodjazdených
kompou v príslušnom kalendárnom mesiaci. Maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu podľa
tejto zmluvy je stanovený celkom vo výške 250 000,- Eur (slovom: dvestopäťdesiattisíc eur) bez DPH najeden (1) rok. V prípade ak cena za liter nafty stúpne oproti cene zverejnenej Štatistickým úradom SR
ku dňu účinnosti zmluvy a maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu podľa predchádzajúcej
vety tohto odseku zmluvy bude prekročený, zmluvné strany budú postupovať v súlade so zákonom o

verejnom obstarávaní a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6.3 Dopravca je povinný pri zmene a vydávaní cestovného poriadku zohľadniť maximálny finančný limit
na fakturáciu ceny za naftu podľa ods. 6.2 tohto článku zmluvy takým spôsobom, aby bola zabezpečená
prevádzka kompy počas celého trvania tejto zmluvy.
6.4 V cene podľa ods. 6.1 tohto článku zmluvy sú zahrnuté všetky náklady dopravcu spojené s

poskytovaním služieb podľa tejto zmluvy, t. j. ide najmä o osobné náklady spoločnosti (mzdové náklady,
odvody, školenia a vzdelávanie, BOZP); prevádzkové náklady a náklady súvisiace so službami servisu,
opravy, údržby a s revíziou, vrátane nákladov súvisiacich s preventívnou údržbou, ak sú potrebné,
náklady na prevádzkové kvapaliny okrem nafty, ako aj náklady na náhradné diely; režijné, správne
náklady; náklady uvedené v článku 2. ods. 2.17 zmluvy; náklady vyplývajúcich z podnikateľského rizika
(vrátane nákladov vyvolaných nepremávaním kompy); náklady na energie podľa článku 4. ods. 4.7

zmluvy; náklady súvisiace s poistením a poplatkami; náklady vyplývajúce z požiadaviek definovaných
objednávateľom v súťažných podkladoch, najmä však uvedených v tejto zmluve; náklady na dopravu;
daňovénáklady,odpisy;zisk,rezervazozisku;svýnimkoucenyzanaftu,ktorúbudedopravcafakturovať
samostatne podľa ods. 6.2 tohto článku zmluvy po zohľadnení maximálneho finančného limitu podľa
ods. 6.2 tohto článku zmluvy.“

48. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný a rada sa v kontexte žalobcom namietaného
rozporu uvedených podmienok s § 10 ods. 2 a § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní a
princípom čestnej hospodárskej súťaže zaoberali posúdením, či obava žalobcu o povinnosti poskytnúť
časť plnenia (úhradu nafty) nad stanovený maximálny finančný limit bezodplatne je odôvodnená, resp.

či vychádza z relevantných podkladov. Zohľadnili pritom argumentáciu kontrolovaného, že cieľom
stanovenia maximálneho finančného limitu 250.000,- Eur bez DPH na fakturáciu ceny za naftu na jeden
rok, bolo dodržanie princípu efektívnosti a hospodárnosti vo verejnom obstarávaní, keď úroveň nákladov
na spotrebovanú naftu sa v tom čase približovala k 50 % stanoveného maximálneho finančného
limitu, z čoho je zrejmá aj dostatočná rezerva. Podľa žalovaného bolo možné uvedené argumenty

kontrolovaného akceptovať vzhľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky kontrolovaného nie sú
neobmedzené a deklarovanie maximálneho finančného limitu sa v tejto súvislosti javí ako logické
a žiaduce. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca neuviedol, akým spôsobom mal kontrolovaný
upraviť takto stanovené podmienky a zároveň neuviedol ani žiadne konkrétne argumenty odôvodňujúce
nesprávnosť stanovenej výšky maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden

rok zo strany kontrolovaného, o to viac, keď žalobca ako doterajší poskytovateľ služieb, ktoré sú
predmetom verejného obstarávania, disponoval objektívnou výhodou spočívajúcou v poznaní nákladov
pri prevádzke kompy, vrátane informácií o reálnej spotrebe nafty za predchádzajúce obdobie, a to pri
rôznych počtoch cyklov vykonávaných v rámci pravidelnej prepravy. Napriek tomu žalobca konkrétne
argumenty alebo dôkazy, spochybňujúce stanovený maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za

naftu na jeden rok neuviedol a ani nepredložil. Žalovaný poukázal na poslednú vetu bodu 6.2 návrhu
zmluvy, v zmysle ktorej v prípade, ak cena za liter nafty stúpne oproti cene zverejnenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky ku dňu účinnosti zmluvy a maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za
naftu bude prekročený, budú zmluvné strany postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní
a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. A teda v prípade, ak by došlo k takému nárastu

cien nafty, že by stanovený maximálny finančný limit nepostačoval, kontrolovaný by za predpokladu
splnenia zákonných podmienok mohol postupovať napr. v zmysle 18 zákona o verejnom obstarávaní
(zmena zmluvy). Zároveň žalovaný poukázal aj na prílohu č. 3 „Návrh na plnenie kritéria na vyhodnotenie
ponúk“ súťažných podkladov, v znení úpravy zo dňa 21.02.2020, z ktorej vyplýva, že nafta sa bude
fakturovať osobitne a nebude súčasťou paušálnej ceny za poskytované služby. Rada v bode 131.

napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobca svoje tvrdenie, že stanovený maximálny finančný limit
nemusí postačovať, nijakým spôsobom nepreukázal (napr. predložením faktúr z doterajšieho zmluvného
vzťahu) a tiež, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenie kontrolovaného o tom, že v danom
čase sa úroveň nákladov na spotrebovanú naftu približuje k 50 % stanoveného maximálneho finančného
limitu, v dôsledku čoho nie je dôvod predpokladať, že by maximálny finančný limit nebol stanovený

s dostatočnou rezervou. Ďalej rada taktiež poukázala na úpravu postupu zmluvných strán pre prípad,
že by došlo k prekročeniu maximálneho finančného limitu za fakturáciu ceny za naftu na jeden rok
a následne skonštatovala, že z uvedeného postupu kontrolovaného spočívajúceho v akceptovaní
potreby zapracovania zmien do návrhu zmluvy nevyplýva, že by bolo jeho cieľom dostať úspešnéhouchádzača do situácie, kedy by plnil bezodplatne. Uvedená úprava má rady predstavovať opatrenie,
ktorého cieľom je zvýšiť zodpovednosť úspešného uchádzača pri nákupe nafty.

49. Rovnako ako žalovaný a rada dospel správny súd k záveru, že zo žalobcom namietaných podmienok
nevyplýva povinnosť úspešného uchádzača poskytnúť časť plnenia (úhrada nafty) po prekročení
kontrolovaným stanoveného maximálneho finančného limitu na fakturáciu ceny za naftu na jeden rok
bezodplatne. Žalobca v konaní pred žalovaným a ani v konaní pred správnym súdom nepreukázal
predpoklad prekročenia stanoveného maximálneho finančného limitu, a to aj napriek skutočnosti,

že bol poskytovateľom predmetnej služby na základe zmluvného vzťahu s kontrolovaným. Zároveň
kontrolovanýurčilmaximálnyfinančnýlimitnafakturáciucenyzanaftunajedenroksrezervou,atopráve
s ohľadom na v tom čase aktuálne objemy spotrebovanej nafty v súvislosti s prevádzkou kompy, keď
úroveň nákladov na spotrebovanú naftu sa v tom čase približovala k 50 % stanoveného maximálneho
finančného limitu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na úpravu dotknutých podmienok, ku ktorej
kontrolovaný pristúpil v nadväznosti na žiadosti žalobcu o nápravu, kde bod 6.2 predpokladá, že v

prípade ak cena za liter nafty stúpne oproti cene zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
ku dňu účinnosti zmluvy a maximálny finančný limit na fakturáciu ceny za naftu bude prekročený,
zmluvné strany budú postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi (napr. podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní). Navyše z prílohy
č. 3 „Návrh na plnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk“ súťažných podkladov, v znení úpravy zo dňa

21.02.2020, vyplýva, že cena za spotrebovanú naftu sa bude fakturovať osobitne, teda nebude súčasťou
paušálnej ceny za poskytované služby v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej v rámci
verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že dopravca má zmluvou garantovanú paušálnu cenu a
zároveň úhradu skutočne spotrebovanej nafty do výšky 250.000,- Eur bez DPH ročne, pričom tento limit
nemožno považovať za konečný, keď kontrolovaný upravil návrh zmluvy tak, že v prípade, ak by došlo

k takému nárastu ceny za naftu, že by nastavený limit nepostačoval, budú zmluvné strany postupovať
v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

50. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú námietku žalobcu o rozpore bodov
6.2, 6.3 a 6.4 návrhu zmluvy s § 3 ods. 1 a 4 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a

princípom čestnej hospodárskej súťaže. Neobstojí tiež námietka žalobcu, že sa žalovaný zameral
iba na posúdenie porušenia princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní, avšak nevysporiadal sa s posúdením súladu uvedených podmienok s § 3 ods. 1 a 4
zákona o verejnom obstarávaní. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa posúdením
žalobcom namietaných podmienok zaoberal aj v kontexte ich rozporu s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom

obstarávaní, a to najmä v bodoch 41. až 47. prvostupňového rozhodnutia, na čo následne nadviazala
rada v bodoch 119. až 137. napadnutého rozhodnutia. Podľa rady bol postup žalovaného pri hodnotení
opodstatnenosti namietanej skutočnosti logický a správny, keďže na to, aby bolo vôbec relevantné
posudzovať namietanú bezodplatnosť bolo v prvom rade potrebné preskúmať, či môže dôjsť k situácii,
kedy hodnota fakturovanej sumy za naftu prekročí kontrolovaným stanovený maximálny finančný

limit. Následne, ak by sa uvedené potvrdilo, bolo by potrebné preskúmať, či namietané podmienky
skutočne zakladajú bezodplatnosť plnenia za cenu naftu po prekročení maximálneho finančného limitu
stanoveného kontrolovaným. Pokiaľ rada a žalovaný dospeli na základe dôvodov uvedených v bode
48. tohto rozsudku, že z preskúmavaných podmienok povinnosť úspešného uchádzača poskytnúť časť
plnenia predmetu zákazky po prekročení stanoveného maximálneho finančného limitu na fakturáciu

ceny za naftu na jeden rok bezodplatne nevyplýva, logicky možno dospieť k záveru, že dotknuté
podmienky nie sú v rozpore s § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní a s princípom čestnej
hospodárskej súťaže tak, ako to namietal žalobca. Žalobca v správnej žalobe navyše nijakým spôsobom
nevymedzil, na základe akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje právne posúdenie
zo strany žalovaného a rady v tejto časti za nesprávne a správny súd nebol oprávnený za žalobcu

konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vyhľadávať.

51. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný a rada sa takmer so všetkými jeho argumentami
uvedenými v žiadosti o nápravu, v námietkach a v odvolaní nijakým spôsobom v napadnutých
rozhodnutiach nevysporiadali, správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe nešpecifikoval

konkrétne, s ktorými jeho námietkami sa žalovaný a rada v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali.
Uvedená námietka je teda všeobecného charakteru, z ktorého dôvodu na ňu správny súd neprihliadal
(napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/28/2020 zo dňa
03.08.2022).52. Ďalej žalobca namietal rozpor podmienok uvedených v čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy s princípmi
verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom

transparentnosti a princípom hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko tieto podmienky podľa žalobcu
predpokladajú, že ak obstarávateľ pred nadobudnutím účinnosti uzavretej zmluvy prehodnotí cestovný
poriadok a potrebu poskytovania služieb podľa tejto zmluvy, a to aj dva dni pred začatím poskytovania
služieb, poskytovateľ nemusí byť schopný začať poskytovať služby podľa takejto zmluvy resp. jej
zmeny na poslednú chvíľu (napr. z dôvodu nastavenia pracovných zmlúv so zamestnancami, intervalov

vykonávania práce), čo je porušením povinnosti poskytovať služby podľa tejto zmluvy resp. jej zmeny v
zmyslečl.2bod2.11.odsek2.11.1návrhuzmluvyauvedenémôžemaťzanásledokuplatneniezmluvnej
pokuty podľa čl. 9 bod 9.4 návrhu zmluvy.

53. Podľa čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy: „Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboma
zmluvnými stranami a účinnosť dňom predchádzajúcim dňu začatia poskytovania služieb v zmysle tejto

zmluvy zo strany dopravcu, ktorý bol odsúhlasený objednávateľom v zmysle ods. 14.8 tohto článku
zmluvy, najneskôr však do 12 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami,
pričom účinnosť tejto zmluvy je v zmysle 47a Občianskeho zákonníka v nadväznosti na 5a zákona o
slobode informácií podmienená jej zverejnením v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády
Slovenskejrepubliky.Objednávateľjepovinnýzverejniťtútozmluvubezodkladnepojejpodpísaníoboma

zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený pred nadobudnutím
účinnosti tejto zmluvy prehodnotiť cestovný poriadok a potrebu poskytovania služieb dopravcom podľa
tejto zmluvy, pričom v dôsledku ich zmeny zmluvné strany uzatvoria písomný dodatok k tejto zmluve. Ak
na základe prehodnotenia podľa predchádzajúcej vety tohto odseku zmluvy nebude uzatvorený písomný
dodatokktejtozmluve,jedopravcapovinnývykonávaťprepravupodľaobjednávateľomprehodnoteného

cestovného poriadku a zároveň je oprávnený fakturovať objednávateľovi paušálnu cenu podľa pravidiel
stanovených v tejto zmluve a cenu za naftu iba v rozsahu cyklov, ktoré požadoval objednávateľ a ktoré
objednávateľ písomne oznámil dopravcovi.“

54. Podľa čl. 2 bod 2.11. odsek 2.11.1 návrhu zmluvy: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu 120 mesiacov

odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Dopravca je povinný začať poskytovať služby podľa tejto
zmluvy v deň nasledujúci po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, pričom porušenie tejto povinnosti
dopravcu sa považuje za podstatné porušenie tejto zmluvy podľa článku 10. ods. 10.4 písm. b) tejto
zmluvy.”

55. Podľa čl. 9 bod 9.4 návrhu zmluvy: „Ak dopravca nesplní svoje povinnosti podľa článku 2. ods. 2.11
bodu 2.11.1 tejto zmluvy z dôvodu, ktorý nevznikol na strane objednávateľa a nejedná sa ani o dôvody
uvedenévčlánku5.tejtozmluvy,jeobjednávateľoprávnenýpožadovaťoddopravcuzaplateniezmluvnej
pokuty vo výške 100 000,- Eur (slovom: jednostotisíc eur).“

56. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný a rada v rámci posúdenia námietky rozporu čl.
14 bod 14.7 návrhu zmluvy s princípmi verejného obstarávania vychádzali z opisu predmetu zákazky
(príloha č. 1 súťažných podkladov), ako aj z návrhu zmluvy (najmä čl. 2 bod. 2.12 odsek 2.12.2),
z ktorých vyplýva požiadavka kontrolovaného, aby úspešný uchádzač zabezpečoval okrem služieb
pravidelnej prepravy podľa účinného cestovného poriadku, aj urgentnú prepravu, prepravu na základe

písomných požiadaviek objednávateľa a aj pohotovosť mimo cestovného poriadku. S ohľadom na
uvedené, keď kontrolovaný požadoval poskytovanie služieb prepravy nielen podľa cestovného poriadku,
ale aj plnenie spočívajúce v pohotovosti, dospeli k záveru, že úspešný uchádzač musí byť už na začiatku
poskytovania služieb pripravený na možnosť zmien v rámci poskytovania služieb prepravy podľa zmluvy
o poskytovaní služieb uzavretej vo verejnom obstarávaní, a tomu prispôsobiť aj pracovné zmluvy so

zamestnancami a intervaly vykonávania práce. K námietke žalobcu o obmedzení hospodárskej súťaže
žalovaný uviedol, že takto nastavené podmienky kontrolovaného môžu odradiť len také subjekty, ktoré
nie sú ochotné a schopné vykonávať prepravu v súlade s požiadavkami kontrolovaného. Žalovaný mal
za to, že kontrolovaný nemá povinnosť znížiť svoje oprávnené nároky iba s cieľom rozšírenia súťaže
pre hospodárske subjekty, ktoré nie sú schopné naplniť účel predmetného verejného obstarávania.

Nakoľko rozsah poskytovaných služieb bol známy všetkým uchádzačom vo verejnom obstarávaní,
nemohlo podľa žalovaného a rady dôjsť ani k porušeniu princípu transparentnosti. Zároveň sa žalovaný
a rada nestotožnili s názorom žalobcu o porušení princípu hospodárnosti a efektívnosti, keďže sankcia
prostredníctvom zmluvnej pokuty môže slúžiť práve na ochranu kontrolovaného pred nesplnením sipovinností zo strany úspešného uchádzača pri plnení predmetu zákazky, čím v konečnom dôsledku
prispieva k princípu hospodárnosti a efektívnosti. Požiadavky kontrolovaného zadefinované v súťažných
podkladoch a na nich nadväzujúce povinnosti úspešného uchádzača tak v predmetnom prípade podľa

žalovaného a rady nezakladajú porušenie zákona o verejnom obstarávaní a neobmedzujú hospodársku
súťaž. Žalovaný zároveň poukázal na to, že do zmluvnej slobody a kontraktačnej voľnosti verejného
obstarávateľažalovanýzasahujelenvobmedzenejmiere,atovrozsahupreskúmaniasúladuzmluvných
podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho princípmi. Zároveň žalovaný uviedol, že
žalobca, ktorý bol iniciátorom revíznych postupov, mal na podporu svojich tvrdení o rozpore obchodných

podmienok s princípmi zákona o verejnom obstarávaní uviesť vplyv namietaných ustanovení návrhu
zmluvy na jednotlivé princípy zákona o verejnom obstarávaní, čo však neurobil, iba genericky namietal
jednotlivé ustanovenia návrhu zmluvy s poukazom na ich rozpor s princípmi verejného obstarávania,
avšak bez konkrétnych argumentov. Uvedené platí aj vo vzťahu k jeho tvrdeniam o obmedzení
hospodárskej súťaže.

57. Správny súd, viazaný žalobnými bodmi, rovnako ako rada a žalovaný nepovažuje podmienku
v čl. 14 bod 14.7 návrhu zmluvy za rozpornú s princípom transparentnosti a princípu efektívnosti
a hospodárnosti, a to s ohľadom na charakter predmetu zákazky v kontexte s potrebou flexibility
poskytovateľa služby pri zmene požiadaviek na rozsah poskytovaných služieb prepravy. Zo znenia
predmetných podmienok vyplýva, že dôvodom ich stanovenia bol predmet zákazky, pri ktorom možno

predpokladať meniace sa požiadavky dotknutých subjektov (napr. dotknutých obcí), vyvolávajúce
potrebu zmeny cestovného poriadku. S možnosťou, že dôjde k úprave cestovného poriadku, a to aj
pred účinnosťou zmluvy, boli záujemcovia jasným spôsobom oboznámení v súťažných podkladoch.
To znamená, že uchádzači už pri príprave ponuky musia s takouto možnosťou počítať. Vzhľadom na
skutočnosť, že súťažné podklady v namietanom bode 14.7 návrhu zmluvy jasne takúto požiadavku

uvádzajú,niejemožnéhovoriťoporušeníprincíputransparentnostipodľa§10ods.2zákonaoverejnom
obstarávaní. Žalobca v správnej žalobe zároveň neuviedol žiadne skutkové a právne dôvody, pre ktoré
považuje vyššie uvedené závery rady a žalovaného za nesprávne.

58. Pokiaľ žalobca v súvislosti s porušením princípu transparentnosti ako príklad uviedol

nepredvídateľnosť a nekontrolovateľnosť úkonov verejného obstarávateľa a v súvislosti s porušením
princípu hospodárnosti a efektívnosti ako príklad uviedol vynakladanie prostriedkov na služby, ktoré
nemusia byť poskytnuté, alebo zmarenie verejného obstarávania a s ním súvisiacej zmluvy, správny
súd uvádza, že žalobca bližšie vysvetlenie v súvislosti s uvedenými príkladmi v správnej žalobe
neuviedol (napr. aký súvis má namietaná podmienka návrhu zmluvy s možnou nepredvídateľnosťou a

nekontrolovateľnosťou úkonov obstarávateľa resp. akým spôsobom majú takto nastavené podmienky
viesť k vynakladaniu prostriedkov na služby, ktoré nemusia byť poskytnuté resp. k zmareniu verejného
obstarávania) a tieto svoje tvrdenia nepodložil ani žiadnymi dôkazmi. Žalobca v tejto súvislosti opätovne
iba poukázal na „rozsiahlu a presnú argumentáciu Žalobcu uvedenú aj v Bode 2. Odvolania“. Bez
bližšejšpecifikáciepodporenejdôkazmiabezaplikácievšeobecnýchprincípovnaprípadžalobcumožno

uvedenénámietkyžalobcupovažovaťlenzavšeobecnéahypotetické,kktoréhodôvoduichsprávnysúd
vyhodnotil ako nedôvodné. Uvedené platí aj vo vzťahu k námietke žalobcu o obmedzení hospodárskej
súťaže vznesenej bez ďalšej konkrétnej špecifikácie.

59. Neobstojí ani námietka žalobcu, že aj keby žalobca príklady porušenia jednotlivých princípov

verejného obstarávania neuviedol, je to žalovaný, ktorého zákonnou úlohou ako štátneho orgánu je
tieto všetky skutočnosti s ohľadom na skutkový stav, znenie podmienok, znenie zákona o verejnom
obstarávaní a svoju rozhodovaciu prax v súlade s princípom právnej istoty posúdiť a vyhodnotiť. Správny
súd k tejto námietke poukazuje na § 175 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého je
žalovaný viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na

základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností. Rovnako
podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní je rada viazaná obsahom podaného odvolania.
Z uvedeného vyplýva, že prieskumná činnosť žalovaného (v prípade námietok) a rady (v prípade
odvolania) v takomto prípade nie je neobmedzená (absolútna), keďže žalovaný bol viazaný obsahom
podaných námietok a rada bola viazaná obsahom podaného odvolania.

60. Žalobca tiež namietal včasnosť predĺženia lehoty na predkladanie ponúk obstarávateľom pre rozpor
s § 10 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. b), § 24 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) alebo c), § 164 ods. 5 písm. c), 165
ods. 3 písm. a) a § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní.61. Ako už vyššie správny súd uviedol, v rámci kvality vymedzenia žalobných bodov nie je postačujúce
formálne poukázanie na príslušné ustanovenia zákona, bez konkrétnych skutkových a právnych tvrdení.

Žaloba v tejto časti neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by žalobca vymedzil skutkové
a právne dôvody, pre ktoré má za to, že v súvislosti s predlžovaním lehoty na predkladanie ponúk došlo
k porušeniu s § 10 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. b), § 24 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) alebo c), § 164 ods. 5
písm. c), 165 ods. 3 písm. a) a § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň pokiaľ žalobca
namietal, že rada v bodoch 149. až 151. napadnutého rozhodnutia nereagovala na argumentáciu

žalobcu uvedenú v bode 4. žiadosti o nápravu, v bode 3. námietok a v bode 3. odvolania, správny súd
uvádza, že žalobca v správnej žalobe jasne nevymedzil, na akú jeho argumentáciu rada v napadnutom
rozhodnutí nereagovala, resp. na základe čoho považuje právne posúdenie veci žalovaným a radou za
nesprávne. Žalobca v žalobe zároveň tvrdil, že lehota na predkladanie pokút uplynula dňa 07.10.2019,
resp. dňa 16.01.2010, avšak konkrétnu argumentáciu k tomuto tvrdeniu neuviedol, iba odkázal na bod 4.
žiadosti o nápravu, bod 3. námietok a bod 3. odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného.

K uvedenému správny súd opätovne poukazuje na jeho závery uvedené vyššie, v zmysle ktorých na
takto formulované žalobné body nebolo možné prihliadnuť. Z miery všeobecnosti žalobných námietok,
týkajúcich sa predĺženia lehoty na predkladanie ponúk, teda vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na
vznesené námietky bude správny súd reagovať.

62. Čo sa týka lehoty na predkladanie ponúk, správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 21 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní pri určení lehoty na predkladanie ponúk prihliada verejný obstarávateľ
na zložitosť predmetu zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Zároveň zmysle §
21 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ oprávnený primerane predĺžiť
lehotu na predkladanie ponúk, ak v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na

preukázanie splnenia podmienok účasti vykonajú podstatnú zmenu.

63. Zo znenia § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že rozhodnutím o predbežnom
opatrení môže úrad zároveň rozhodnúť, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný, neplynú.

64. Zo skutkového stavu v prejednávanej veci vyplynulo, že dňa 10.07.2019 doručil žalobca
kontrolovanému prvú žiadosť o nápravu podľa file_0.jpg

file_1.wmf

164 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola kontrolovaným zamietnutá v bodoch
1 a 3 žiadosti a v bodoch 2, 4, 5 a 6 žiadosti jej bolo vyhovené, o čom kontrolovaný upovedomil
žalobcu dňa 17.07.2019. Dňa 19.07.2019 kontrolovaný v profile zverejnil opravu súťažných podkladov.
Kontrolovaný zároveň stanovil lehotu na predkladanie ponúk (po zverejnení redakčných opráv) do
07.10.2019. Následne dňa 29.07.2019 doručil žalobca kontrolovanému a úradu v poradí prvé námietky

proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých
kontrolovaným. Dňa 12.08.2019 vydal žalovaný rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXXXX-
XXXX/XXXX-XX, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní
okrem úkonov súvisiacich so zrušením verejného obstarávania a rozhodol, že lehoty, ktoré určil
kontrolovaný (teda aj lehota na predkladanie ponúk) a lehoty kontrolovanému neplynú, a to až do

právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní,
vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. O prvých námietkach
žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11420-6000/2019 zo dňa 04.09.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.11.2019. Dňa 17.10.2019 doručil žalobca kontrolovanému a žalovanému v poradí
druhé námietky. Žalovaný dňa 24.10.2019, teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti prvého

rozhodnutia o námietkach (dňa 02.11.2019), vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXXXX-
XXXX/XXXX-XX, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní okrem
úkonov súvisiacich so zrušením verejného obstarávania a rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný
a lehoty kontrolovanému neplynú, a to až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 174 alebo
§ 175 zákona o verejnom obstarávaní, vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred

uzavretím zmluvy. O druhých námietkach žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 14406-6000/2019
zo dňa 25.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2020.65. Z uvedeného vyplýva, že pôvodne bola kontrolovaným stanovená lehota na predkladanie ponúk do
07.10.2019. Dňa 12.09.2019 bolo vydané rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení č. XXXXX-
XXXX/XXXX-XX podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, pričom žalovaný v súlade

s týmto ustanovením rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný (teda aj lehota na predkladanie ponúk)
neplynú, a to až do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom
obstarávaní,vydanéhovkonaníopreskúmanieúkonovkontrolovanéhopreduzavretímzmluvy.Vplyvom
predbežného opatrenia tak došlo k spočívaniu lehoty na predkladanie ponúk. Od 12.08.2019 (začiatok
spočívania lehoty na predkladanie ponúk) do 07.10.2019 (pôvodná lehota na predkladanie ponúk

určená kontrolovaným) uplynulo 56 dní, čo predstavuje zostávajúcu lehotu na predkladanie ponúk.
Vzhľadomktomu,želehotanapredkladanieponúkspočívalaod12.08.2019do16.01.2020,zostávajúca
lehota na predkladanie ponúk začala opätovne plynúť (obživla) dňa 17.01.2020. Neobstojí preto
argumentácia žalobcu, že lehota na predkladanie ponúk uplynula dňa 07.10.2019 resp. dňa 16.01.2020.
Pokiaľ teda kontrolovaný predĺžil lehotu na predkladanie ponúk do 21.02.2020 zverejnením oznámenia
o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom konaní alebo o korigende vo vestníku

verejného obstarávania č. 16/2020 zo dňa 24.01.2020 (teda v rámci zostávajúcej lehoty 56 dní
na prekladanie ponúk, počítanej od 17.01.2020) a na svojom profile dňa 21.01.2020, takýto postup
kontrolovaného nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní tak, ako
to namietal žalobca v správnej žalobe. Správny súd považuje aj v tejto časti napadnuté rozhodnutia za
preskúmateľné, pričom žalobca v správnej žalobe nevymedzil konkrétne skutkové a právne dôvody, pre

ktoré považoval závery žalovaného a rady v napadnutých rozhodnutiach v tejto časti za nesprávne.

66. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal v rámci posúdenia zákonnosti predlženia
lehoty na predkladanie ponúk postupovať v zmysle metodického usmernenia č. 5119-5000/2018 zo
dňa 12.04.2018, správny súd uvádza, že uvedené metodické usmernenie sa zaoberá vplyvom vydania

predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní na možnosť verejného
obstarávateľa predĺžiť lehotu viazanosti ponúk. Z dôvodu, že sa netýka otázky predlžovania lehoty na
predkladanie ponúk, nie je v tejto veci použiteľný.

67. Správny súd uvádza, že žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a na podporu

svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu
zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného
a rady bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje
nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Nie
je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody

nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

68. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, správny súd neprisvedčil
námietke žalobcu o ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa názoru
správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav, na tento správne

aplikovali relevantné právne predpisy a vec po právnej stránke aj správne posúdili. Správny súd, súc
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

69. V súvislosti s návrhom ďalšieho účastníka konania na spojenie veci sp. zn. BA-1S/215/2019 a sp.

zn. BA-2S/54/2020 správny súd uvádza, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave boli
uznesením č. k. 1S/215/2019-136 zo dňa 15.04.2020 spojené na spoločné konanie veci vedené na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/215/2019 a sp. zn. 6S/256/2019 s tým, že ďalej budú vedené
pod sp. zn. 1S/215/2019. Žaloba vo veci sp. zn. BA-1S/215/2019 bola súdu doručená dňa 08.10.2019.
Vo veci sp. zn. BA-2S/161/2020 bola žaloba doručená súdu dňa 17.02.2020. Hoci sa tieto veci týkajú

tých istých účastníkov konania aj verejného obstarávania, v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. BA-1S/215/2019 je predmetom súdneho prieskumu iné rozhodnutie o námietkach žalobcu, na
základe iných žalobných bodov. Preto spojenie predmetných vecí na spoločné konanie by v rozpore s
hospodárnosťou konania zvýšilo neprehľadnosť a náročnosť pri vypracúvaní rozhodnutí vo veci samej.
Nakoľko ide o prípad fakultatívneho spojenia dvoch konaní v zmysle § 65 ods. 1 SSP a doposiaľ nedošlo

k ich spojeniu, správny súd v tomto konaní vyhodnotil, že hospodárnosť konania, ktorá je pri spojení
vecí prioritou, bude zabezpečená práve samostatným preskúmaním napadnutého rozhodnutia rady a
žalovaného.70. Na záver správny súd uvádza, že z obsahu Vestníka verejného obstarávania č. 254/2020 zo dňa
02.12.2020 správny súd zistil, že dotknuté verejné obstarávanie bolo zrušené podľa § 57 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní, lebo v konečnej lehote na predkladanie elektronických ponúk do 15.07.2020 do

10:00hod.bolaverejnémuobstarávateľovidoručenáelektronickylenjednaponuka.Nakoľkobolažaloba
doručená súdu dňa 02.07.2020, t. j. pred zrušením verejného obstarávania a napadnuté rozhodnutia
neboli medzičasom zrušené alebo zmenené, bolo povinnosťou súdu preskúmať napadnutý postup
a zákonnosť rozhodnutí skúmajúc, či nebolo v čase rozhodovania orgánom verejnej správy zasiahnuté
do subjektívnych práv žalobcu.

71. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy
a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

72. O trovách ďalšieho účastníka rozhodol správny súd tak, že mu náhradu trov konania podľa § 169

SSP nepriznal, keď ďalšiemu účastníkovi nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť.
Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalšiemu účastníkovi v súlade
s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami s výzvou na vyjadrenie. Uvedené platí aj
v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP (napr. uznesenia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.4Svk/21/2025zodňa31.07.2025asp.zn.7Svk/1/2025.zodňa26.02.2025).

73. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. b) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.