Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120208068
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4120208068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: KODAYM, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 2, 974 01 Banská Bystrica (adresa na doručovanie Kalinčiakova 2, 974 05 Banská
Bystrica), IČO: 36 619 396 proti žalovanému: ANASTAV, s.r.o., so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, IČO:
36 754 471, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, Štefánikova 84, 949 01 Nitra, v konaní o
zaplatenie 19 120,10 eura s príslušenstvom o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 31Cb/29/2020 - 189 zo dňa 15.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduNitrač.k.31Cb/29/2020-189 zodňa15.11.2021

p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“)
č. k. 31Cb/29/2020 - 189 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj
ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: KODAYM,
s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 619 396 (právny nástupca pôvodného
žalobcu E. H., R.) (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: ANASTAV, s.r.o., so sídlom Coboriho 2,

949 01 Nitra, IČO: 36 754 471 (ďalej len ako ,,žalovaný“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 7 270,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
vo výške 2 485,18 eura od 14.07.2020 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy vo výške 9,00
% ročne zo sumy vo výške 4 769,18 eura od 26.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobcu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,82%. (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení § 3 ods. 1, § 266 ods. 1, ods. 2 a ods.
3, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 537 ods. 1 a ods. 2, § 538, § 548 ods. 1,
§ 554 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Obchodný zákonník“ alebo aj ako „ObZ“), § 451 ods. 1 a ods. 2, § 458 zákona 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“ alebo aj ako
„OZ“), § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a ods. 2, § 151 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“)

a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z.“).3. Žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2020 sa právny predchodca žalobcu E. H. (ďalej aj ako „právny
predchodca žalobcu“) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 19 120,10 eura spolu s
príslušenstvom. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou za vykonanie diela -

stavebných prác na diele „Julianin dvor“ Bratislava v sume vo výške 61 458,08 eura a žalovaným
uhradenou sumou vo výške 42 337,98 eura.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz
č. k. 31Cb/29/2020-40 zo dňa 19.08.2020, proti ktorému podal žalovaný odpor dňa 02.09.2020 a v

ktorom namietal, že žalobca nepreukázal, že by medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol
sprostredkovateľský vzťah. Žalovaný uviedol, že si u právneho predchodcu žalobcu ako živnostníka
objednal tesárske a železiarske práce na diele „Julianin dvor, Bratislava - Vrakuňa“ s cenami podľa
dohody a to na základe objednávky e-mailom zo dňa 12.02.2020. Až dodatočne zistil, že právny
predchodca žalobcu nemá na železiarske a tesárske práce živnostenské oprávnenie. Dôvodil, že medzi
ním a právnym predchodcom žalobcu boli dohodnuté ceny za vykonávané práce - za debnenie stropov

v sume vo výške 11 eur/m2 a za oddebnenie stropov v sume vo výške 2 eur/m2 ako aj za zhotovenie
schodiska za jeden dom - za celé schodisko v sume vo výške 700 eur. Poukázal na to, že právny
predchodca žalobcu mu po vykonaní prác vystavoval faktúry, ktoré mu postupne uhrádzal. Išlo o faktúry
č. 2020/05, 2020/03, 2020/06, 2020/07, 2020/08, 2020/11, 2020/12. Ďalej žalovaný uviedol, že faktúra
č. 2020/15 nemá základ ani v objednávke a ani v dohode, pričom z jej obsahu vyplýva, že mala

predstavovať rozdiel medzi pôvodne vyfakturovanými tesárskymi prácami a skutočnými m2, ktoré mali
byť vykonané podľa súpisu prác a preberacieho protokolu vykonaných prác schválenými Ing. H. P. -
hlavným stavbyvedúcim investora - spoločnosti I.N.V.E.S.T. a. s., pri ukončení stavby. Argumentoval,
že právny predchodca žalobcu nebol v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou I.N.V.E.S.T. a. s.,
so sídlom Oravská Jasenica 345, IČO: 36 39 85 94 (ďalej aj ako „investor“) a vystavil faktúry č. 2020/03,

2020/05, 2020/06, 2020/08, 2020/11, 2020/12, 2020/13, 2020/14 za vykonané tesárske a železiarske
práce v cene podľa dohody. Žalovaný zdôraznil, že podklady pre vystavenie týchto faktúr z hľadiska m2
pre debnenie ako aj cenu schodov v jednotlivých domoch nezadával právnemu predchodcovi žalobcu,
ale tento ju vystavoval podľa toho ako to bolo uvedené v objednávke a ako to vyplývalo z ústnej dohody
o cene diela. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preto žalovaný považoval faktúru č. 2020/15 za nedôvodnú,

a to jednak, čo sa týka dôvodu jej vystavenia a aj v nej uplatnenej sumy. Žalovaný zdôraznil, že k faktúre
č. 2020/15 zaslal právnemu predchodcovi žalobcu aj písomné stanovisko zo dňa 01.07.2020, kde mu
oznámil, že ju neakceptuje a nebude zahrnutá do účtovníctva. Ďalej žalovaný uviedol ohľadom faktúry
č. 2020/13 vystavenej na sumu vo výške 5 034 eur, že z nej zostáva k úhrade suma vo výške 2 750
eur, ktorú však neuhradil z dôvodu, že právny predchodca žalobcu si túto sumu fakturoval v rozpore

s dohodnutou cenovou ponukou, keď za schodisko, ktoré malo byť v cene zníženej oproti dohode na
600 eur, si fakturoval sumu vo výške 1 800 eur t. j. trojnásobok, a preto túto faktúru vrátil právnemu
predchodcovi žalobcu na prepracovanie. K faktúre č. 2020/14 vystavenej na sumu vo výške 5 034 eur
žalovaný uviedol, že ju neuhradil, pretože nezodpovedala dohode, a preto ju takisto vrátil právnemu
predchodcovi žalobcu na jej prepracovanie. Ohľadom faktúry č. 2020/08 vystavenej na sumu vo výške 4

716 eur a na ktorej mal byť nedoplatok 16 eur, žalovaný uviedol, že ju uhradil do termínu pojednávania.
Žalovaný považoval za sporné faktúry č. 2020/13, 2020/14, 2020/15 a zhrnul, že právny predchodca
žalobcu nefakturoval za vykonané práce to, čo bolo obsahom písomnej objednávky a dohody o cene.
Uviedol, že podklady na fakturáciu nepredkladal právnemu predchodcovi žalobcu. Otázne je vôbec i
to, či si právny predchodca žalobcu ako živnostník, ktorý nemal oprávnenie na vykonávanie zadaných

prác, o čom sa dozvedel až dodatočne, mohol fakturovať práce, na ktorých vykonanie oprávnenie nemá.
Práce vykonával so svojimi pracovníkmi a partnermi. V rámci dokazovania bude preto potrebné zo
strany právneho predchodcu žalobcu označiť týchto partnerov a to, akým spôsobom boli odmeňovaní a
akým spôsobom si oni u právneho predchodcu žalobcu práce fakturovali a ako boli tieto práce zo strany
právneho predchodcu žalobcu uhradené. Žalovaný ďalej uviedol, že to isté bude požadovať v rámci

dokazovania i vo vzťahu k pracovníkom právneho predchodcu žalobcu, kde bude potrebné z jeho strany
predložiť pracovné zmluvy, aby bolo preukázané, či títo pracovníci nepracovali u právneho predchodcu
žalobcu tzv. na čierno. Žalovaný ďalej uviedol, že mimosúdne rokovania boli neúspešné. Vo vzťahu k
právnemu zdôvodneniu žaloby uviedol, že právny predchodca žalobcu si v samotnej žalobe protirečí,
keď si na začiatku žaloby uplatňuje nároky na základe sprostredkovania teda sprostredkovateľskej

zmluvy, ktorá je upravená v § 642 až 651 Obchodného zákonníka a v závere si uplatňuje nároky na
základe zákonných ustanovení zmluvy o dielo, ktorá je upravená v § 536 až 565 Obchodného zákonníka.Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 25.09.2020 k odporu žalovaného uviedol, že žaloba
je dôvodná. Uviedol, že žalovanému dodal práce v súlade s objednávkou, riadne a včas v zmysle
technických noriem v požadovanej kvalite. K tvrdeniu žalovaného uviedol, že jeho námietky sú

neopodstatnené, nakoľko na ich preukázanie, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, uviedol, že
mal za to, že dôvody, ktoré žalovaný uviedol a pre ktoré nezaplatil resp. nedoplatil vystavené faktúry
- č. 2020/13, č. 2020/14 a č. 2020/15, sa nezakladajú na pravde, o čom svedčí predložený dôkaz -
preberací protokol celkovo skutočne vykonaných a dodaných mu prác právnym predchodcom žalobcu
ako zhotoviteľom. Ďalej uviedol, že preberací protokol vystavil žalovaný - konkrétne jeho konateľ K. V.

ako oficiálny účtovný a právny doklad, ktorý hlavný investor v plnom rozsahu akceptoval a žalovanému
vyplatil v plnej výške a včas. Zdôraznil, že spoločnosť I.N.V.E.S.T. a. s. ako hlavný investor diela uhradil
všetky vystavené faktúry žalovaného riadne a včas, vrátane faktúr vystavených ním. Zastával názor, že
ním vystavená faktúra č. 2020/15, ktorú žalovaný namietal, je nutné považovať za relevantný účtovný
doklad, nakoľko žalovaný fakturoval investorovi - spoločnosti I.N.V.E.S.T. a. s. všetky práce, vrátane
prác, ktoré vykonal právny predchodca žalobcu a ktoré si vyfakturoval. Na základe uvedeného je teda

zrejmé, že investor diela - spoločnosť I.N.V.E.S.T. a. s. uhradila žalovanému všetky faktúry v plnej výške
a načas.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.10.2020 k vyjadreniu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.09.2020
uviedol, že právny predchodca žalobcu sa v predmetnom vyjadrení nevyjadruje vôbec k skutočnostiam

uvedeným v odpore. Dôvodil, že sa nevyjadril k tomu, ako mohol vykonávať objednané práce, keď
na vykonávanie tesárskych a železiarskych prác nemal potrebné oprávnenie, a preto si tieto práce
nemohol ani fakturovať. Uviedol, že sa nevyjadril ani k právnej stránke veci a to, na základe akého
právneho titulu si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok a to, či na základe sprostredkovateľskej
zmluvy v zmysle § 642 až 651 Obchodného zákonníka alebo na základe zmluvy o dielo v zmysle

§ 536 až 565 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že preberací protokol nebol ním podpísaný a
poukázal na to, že obsahuje pečiatku a podpis investora - spoločnosti I.N.V.E.S.T. a. s., s ktorou právny
predchodca žalobcu nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaný zdôraznil, že právny predchodca
žalobcu nevykonával práce pre investora ale na základe jeho objednávky. Argumentoval, že ceny medzi
investoromažalovanýmzavykonanépráceboliinéakocenymedzižalovanýmaprávnympredchodcom

žalobcu a že cena prác medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola riešená dohodou s
tým, že cenu dohodnutých prác uviedol už pri mimosúdnej komunikácii a taktiež aj v odpore. K názoru
právneho predchodcu žalobcu, ktorý prezentoval vo svojom vyjadrení a to, že spoločnosť I.N.V.E.S.T. a.
s.akohlavnýinvestordiela,muuhradilvšetkyfaktúry,vrátanefaktúrvystavenýchprávnympredchodcom
žalobcu, žalovaný uviedol, že faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu hlavnému investorovi

navyplatenieneodovzdávalazároveňpoukázalnato,žefaktúrač.2020/15niejerelevantnýmúčtovným
dokladom.

Na pojednávaní dňa 14.12.2020 sa právny zástupca právneho predchodcu žalobcu pridržival podanej
žaloby a opätovne uviedol už skôr uvedené skutočnosti a upresnil, že sa jednalo o akciu, ktorej

investorom bola spoločnosť Leila s.r.o., pričom hlavným dodávateľom diela bola spoločnosť I.N.V.E.S.T.
a. s., a subdodávateľom bol žalovaný a zároveň ktorého subdodávateľom konkrétnych tesárskych a
železiarskych prác bol právny predchodca žalobcu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu požadoval
pred zhotovením vyhotoviť zmluvu na dodávku časti diela, ale zo strany konateľa žalovaného - K.
V. táto nebola akceptovaná. Až v štádiu, keď boli zahájené práce na diele dňa 12.02.2020 vystavil

objednávku, aby mal na základe čoho fakturovať. Systém prác bol podriadený vzájomnej kontrole
od dola hore a od hora dole s tým, že všetky práce museli byť odsúhlasené a prebraté, tak ako to
vyplýva z podanej žaloby. Všetky práce boli dodané zo strany právneho predchodcu žalobcu riadne a
včas bez akejkoľvek reklamácie. Faktúry, ktoré vystavoval právny predchodca žalobcu boli priebežne
uhrádzané, niektoré celé, niektoré čiastočne s tým, že posledná faktúra č. 2020/15 nebola uhradená

vôbec. Právny predchodca žalobcu vystavoval faktúry podľa rozsahu a množstva dodaných prác, tak
ako to bolo dohodnuté s tým, že dôveroval svojmu zmluvnému partnerovi, že mu dáva podklady
podľa reálne vykonaných prác, ale ukázalo sa, že konateľ žalovanej strany K. V. uviedol nesprávne
údaje, omnoho menšie množstvá prác oproti skutočným vykonaným, dodaným a prevzatým prácam,
čo je zrejmé z protokolu, ktorý vyhotovil hlavný dodávateľ zastúpený Ing. H. P., na základe čoho bolo

zrejmé, že podľa podkladov, ktoré mal E. H. od K. V., vykonal väčší rozsah prác o 870,776 m2 podľa
jednotlivých faktúr, čo vyplýva z písomných dokladov, ktoré boli doložené do spisu. Tie práce, ktoré
podľa tohto protokolu prevzal hlavný dodávateľ - investor - spoločnosť I.N.V.E.S.T a. s., vykonal a
dodal právny predchodca žalobcu, ale nie žalovaný. Žalovaný v tejto pozícii k právnemu predchodcovižalobcu bol v pozícii sprostredkovateľa a objednávateľa prác. Ale skutočným vykonávateľom diela
bol právny predchodca žalobcu. Na základe toho vystavil právny predchodca žalobcu faktúru, ktorou
fakturoval žalovanému zistený rozdiel rozsahu vykonaných a prebratých prác a ktorú však žalovaný

neakceptoval z dôvodu, že protokol nebol určený pre žalobcu, ale bol určený iným subjektom. Zdôraznil,
že rozhodujúce z hľadiska predmetu tohto sporu je to, že všetky objednané práce právny predchodca
žalobcu ako subdodávateľ žalovanému ako objednávateľovi na uvedenom diele dodal v požadovanej
kvalite riadne a včas bez akýchkoľvek reklamácií. Problémy nastali až pri vyplácaní faktúry, dovtedy
neboli žiadne problémy z hľadiska zhotovenia diela. Mal za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, keď žalobca akceptoval objednávku žalovaného.
Uviedol, že žalovaný porušil dohodnuté podmienky a zákon, kedy za dodané a prevzaté dielo nevyplatil
právnemu predchodcovi žalobcu časť dohodnutej odmeny a túto doposiaľ zadržiava, čo nemôže požívať
právnu ochranu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.12.2020, poukázal na to, či právny predchodca

žalobcu vôbec disponoval s oprávnením na vyhotovenie faktúr s poukazom na § 28 v nadväznosti na
§ 63 živnostenského zákona, ktorých úhrady sa v tomto konaní domáha, nakoľko z predloženého
živnostenského listu nevyplýva jeho oprávnenie na výkon prác, ktoré boli predmetom objednávky
t. j. tesárske a železiarske práce. Vo vzťahu k jednotlivým faktúram, zo samotnej žaloby ako aj z
prednesu právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu nie je zrejmé, na základe akého právneho

titulu sa žalobca domáha voči žalovanému uplatneného nároku. Poukázal na to, že je zrejmé, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou I.N.V.E.S.T. a. s., o ktorej vyčíslenie a preberací
protokol sa právny predchodca žalobcu opiera, nebol žiadny zmluvný vzťah. Táto skutočnosť je zrejmá
z toho, že právny predchodca žalobcu k zmluve nepredložil žiadnu zmluvu o dielo medzi ním a
spoločnosťou I N.V.E.S.T. a. s. a taktiež nepredložil sprostredkovateľskú zmluvu, ktorá by zakladala

záväzok žalovaného. Jediným objektívnym dokladom, ktorý právny predchodca žalobcu predložil, bola
písomná objednávka vo forme e-mailovej komunikácie na výkon prác. Je teda do dnešného dňa
sporné, čo bolo uvedené v písomnom vyhotovení odporu, a to, že na základe akého právneho titulu
sa právny predchodca žalobcu domáha voči nemu svojich nárokov, či sú tieto nároky dôvodné a či
vzhľadom na to, čo bolo uvedené na pojednávaní, by si nemal tieto nároky uplatňovať u iného subjektu.

Zdôraznil, že žalobca nemal oprávnenie na výkon predmetnej činnosti, a preto si svoj nárok voči nemu
nemohol uplatniť ani v zmysle zákona o účtovníctve. Namietal vyčísľovanie rozsahu prác vo faktúrach,
keďže žalobca pri fakturácii vychádzal z údajov poskytnutých žalovaným. Argumentoval, že ak žalobca
vystavoval faktúru na určitý rozsah prác, je logické, že si rozsah prác, ktoré vykonal, sám skontroloval
a následne aj sám fakturoval, avšak neoprávnene.

Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu reagoval na prednes žalovaného a uviedol, že z podanej
žaloby a podkladov, ktoré boli doručené súdu, vyplýva, že pri dodaní časti diela týkajúcej sa tesárskych
a železiarskych prác, boli podmienky dohodnuté medzi štatutárnymi zástupcami a to medzi E. H. a K.
V.. Všetky podmienky dodávky časti diela boli akceptované a objednané práce boli zo strany právneho

predchodcu žalobcu všetky fakticky dodané riadne a včas. Zo strany právneho predchodcu žalobcu
došlo k faktickému dodaniu diela, ktoré žalovaný prevzal a vyúčtoval hlavnému dodávateľovi, ktorý
mu vyúčtovaný rozsah prác vyplatil bez akýchkoľvek námietok. Právny predchodca žalobcu si faktúry
vystavil titulom porušenia podmienok a to nezaplatením časti dohodnutej odmeny za vykonané, dodané
a prevzaté dielo. Zdôraznil, že právne relevantný je vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným akceptovaním písomnej objednávky zo dňa 12.02.2020. Žalovaný tvoril medzičlánok medzi
hlavným dodávateľom diela a právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom časti diela, pričom
právnemu predchodcovi žalobcu jednoznačne vzniklo právo na doplatenie protiprávne zadržanej časti
odmenyzadodanédielo.Ďalejpoukázalustanovenie§407ods.3Obchodnéhozákonníkaočiastočnom
splnení záväzku, kde toto má účinky uznania zvyšku dlhu. Je zrejmé aj zo skutočností, že žalovaný prvé

faktúry až do faktúry 13-14 plnil bez problémov. Ďalej uviedol, že rozsah vykonaných prác nie je sporný,
vyplýva z predloženého preberacieho protokolu a preukazujú ho ďalej uvedené dôkazy:

- súpis vykonaných prác, z ktorého jednoznačne vyplýva skutočný rozsah vykonaných a dodaných prác
na jednotlivé typy rodinných domov označených ako „Al, A2, A3, A4, B5, B6, B7, B8“, pričom o dodržaní

postupu pri výkone dodaných prác svedčí skutočnosť, že zo stany žalovaného ako objednávateľa a ani
zostranyinvestora-spoločnostiI.N.V.E.S.T,a.s.neboliuplatnenéžiadnereklamácie.Faktúryvystavené
právnym predchodcom žalobcu č. 2020/03, 2020/05, 2020/06, 2020/07, 2020/08. 2020/10, 2020/11,
2020/12, 2020/13, 2020/14, 2020/15 boli vystavené po vykonaní a dodaní prác a ktoré obsahujúpodrobný popis dodaných prác presne podľa jednotlivých položiek s uvedením množstva, resp. rozsahu
fakturovaných prác spolu s uvedením celkovej ceny za fakturované práce,

- faktúry č. 2020/03, 2020/05, 2020/06, 2020/07, 2020/08, 2020/10, 2020/11, 2020/12, 2020/13, 2020/14
vystavené na základe rozsahu vykonaných prác, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu nahlásil konateľ
žalovaného K. V.. Faktúra č. 2020/15 je súhrnná konečná faktúra, ktorou právny predchodca žalobcu
podľa jednotlivých položiek fakturoval žalovanému rozdiel v m2, m3 a kusoch pri debnení stropov a pri
debnení nosníkov, ktoré boli uvedené vo faktúrach č. 2020/03. 2020/05, 2020/06, 2020/07, 2020/08,

2020/10, 2020/11, 2020/12, 2020/13 a 2020/14 a skutočnými m2, m3 a kusmi, ktoré boli vykonané a
dodané právnym predchodcom žalobcu podľa súpisu prác a podľa preberacieho protokolu vykonaných
prác, ktorý schválil hlavný stavbyvedúci investora - spoločnosti I.N.V.E.S.T. a. s., Ing. H. P., po ukončení
prác, resp. po prevzatí prác,

- preberací protokol vykonaných prác vystavený stavbyvedúcim hlavného dodávateľa diela spoločnosti

I.N.V.E.S.T., a. s. - Ing. H. P.. Právny predchodca žalobcu uviedol, že vykonal kompletné tesárske
práce v podobe debnenia a oddebnenia stropu, debnenia a oddebnenia nosníkov, betonáže stropu
a výstavby schodiska vykonal na 6 z celkovo 8 rodinných domoch a to na rodinnom dome Al, A2,
A3, A4, B6, B8 a to v uvádzanom množstve a rozsahu. Z poslednej položky - schodisko vyplýva,
že na rodinných domoch Al, A2, A3, A4, B6, B8 vyhotovil žalobca tri schodiská v každom rodinnom

dome, tzn. spolu právny predchodca žalobcu vyhotovil a dodal 18 schodísk a nie 6, tak ako to v
rámci svojej obrany doposiaľ uvádza žalovaný. Štatutárny zástupca hlavného dodávateľa Ing. H. P.
celý rozsah právnym predchodcom žalobcu vykonaných a dodaných prác uvedených v preberacom
protokole potvrdil vlastnoručným podpisom a pečiatkou a právnemu predchodcovi žalobcu tiež potvrdil,
že žalovanému boli všetky vystavené faktúry za právnym predchodcom žalobcu vykonané a dodané

práce na diele „Julianin dvor, Bratislava - Vrakuňa“ uhradené riadne a včas, vrátane schodísk. Každý
rodinný dom mal tri samostatné vchodové dvere, za ktorými bolo schodisko,

- písomná objednávka na tesárske a železiarske práce, dokazuje, že žalovaný si u žalobcu objednal
dodávku tesárskych a železiarskych prác na diele „Julianin dvor, Bratislava - Vrakuňa“ bez akéhokoľvek

určenia množstva a ceny objednaných prác, z čoho vyplýva, že neurčil rámec a právny predchodca
žalobcu bol povinný dodať práce podľa podrobného položkovitého súpisu prác, ktorý obdržal od
stavbyvedúceho Ing. H. P..

Napojednávaníkonanomdňa31.05.2021saprávnypredchodcažalobcuvyjadril,žekonateľžalovaného

uviedol, akú výmeru má fakturovať za schodiská s tým, že na začiatku bolo dohodnutých 800 eur
za schodisko, pri prvom a druhom dome, takže fakturoval 6 kusov schodísk t. j. každé po 800 eur a
následne sa dohodli na znížení ceny na 700,00 eur za jedno schodisko. Pričom posledných 6 schodísk
fakturoval po 600 eur, nakoľko konateľ žalovaného trval na znížení ceny. Ohľadom dôkazu predloženého
žalovaným na tomto pojednávaní - písomné vyjadrenie E. F., uviedol, že na nejakých 80 % sa vôbec

nedohodli. Odmenu týmto živnostníkom vyplácal na základe hodín, ako boli dohodnutí. Kontroly na
stavbe realizoval Ing. H. P. a zároveň vyhotovoval súpis prác a to až vtedy, keď boli práce vykonané
a tento súpis bol vyhotovený Ing. H. P.. Bol to súpis prác, na základe ktorého K. V. fakturoval vykonané
práce spoločnosti I.N.V.E.S.T. a. s.. Zo strany tejto spoločnosti ani zo strany žalovaného neboli žiadne
reklamácie ohľadom vykonaných prác.

Na pojednávaní nariadenom na deň 30.06.2021 bol vypočutý svedok -E. F., ktorý uviedol, že ho K. V.
zavolal na začiatku zákazky z dôvodu prípravy z hľadiska riešenia vecného harmonogramu, časového
hľadiska, potreby kapacít a debnenia. Uviedol, že s menovaným spolupracoval v minulosti s tým, že
ohľadom tejto zákazky, s ním nebol v pracovnom vzťahu a ani nemal s ním uzatvorenú žiadnu zmluvu

- bolo to ešte pred zahájením zákazky cca v novembri/decembri 2019. Uviedol, že pri jednaní s E. H.
a K. V. nebol a reprodukoval iba to, čo mu povedal p. V., t. j. ako došlo k dohode - uviedol, že strany
si dohodli cenu 13 eur a za debnenie stropu 11 eur a za oddebnenie 2 eurá. K. V. mu povedal, že sa
bude fakturovať plocha jedného stropu z horného pohľadu s tým, že sa nebudú odpočítavať niektoré
ceny v zmysle cenníka Cenkros alebo ODIS. Následne bol oslovený K. V., aby vykonali kontrolu faktúr,

ktoré zasielal p. H. na firmu ANASTAV, s.r.o. a zistili, že m2 boli dodržané t. j. 218 m2 jeden strop a
jedno podlažie a túto plochu vypočítal p. H. a ktorý ju previedol do jednotlivých faktúr. Kontrolu faktúr
bolo zistené, že pri všetkých faktúrach nebola dodržaná cena 11 eur. V troch faktúrach bola fakturovaná
cena 13 eur, čo bolo aj s oddebnením. Pri jednej faktúre bola uvedená iná cena - niečo nad 4 000 eura ktorá obsahuje betonáž dvoch stropov a debnenie jedného stropu. Po očistení tejto sumy o 800 eur
(čo je 100 kubíkov x 8 eur : m2), jednotková cena za debnenie bola 18 eur namiesto dohodnutých 11
eur. Načítaním týchto rozdielov bolo zistené, že žalobca fakturoval o 3 400 eur viac, než mal fakturovať.

Uviedol, že mal vedomosť od K. V., že dohoda bola taká, že vzhľadom na to, že cena bola priznaná
vo výške 13 eur a že sa neodpočítavali plochy v zmysle cenníkov a že táto cena 13 eur obsahuje
aj obšalovanie stropov a zašalovanie bočných vencov a prekladov. Svedok ďalej uviedol, že K. V. mu
povedal, že vychádzal z ceny, ktorú fakturoval on svojmu odberateľovi, pričom to bolo 800 eur za celé
schodisko. Svedok potvrdil, že faktúry, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu, videl, keďže mu ich K.

V. predložil na kontrolu. Cenu, ktorú fakturoval E. H. porovnával s dohodnutou cenou 11,10 eura resp.
2 eur za oddebnenie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedkovi, či je rozdiel medzi cenami
debnenia a oddebnenia stropov a debnenia a oddebnenia nosníkov, svedok uviedol, že je tam rozdiel,
a takáto cena sa pohybuje približne 7,5 eura pri nosníkoch. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na
základe akých právnych dokumentov robil kontrolu a posúdenie diela, svedok uviedol, že dostal kópie
všetkých faktúr od p. H. a objednávku od K. V.. Ešte pred začatím projektu mal k dispozícii pôdorys

stropu, z ktorého vypočítal skutočné množstvá. Svedok ďalej uviedol, že mal k dispozícii doklady z č. l.
86 až 93 s. sp. (súpisy prác) ako aj preberací protokol.

Na pojednávaní nariadenom na deň 16.08.2021 bol vypočutý svedok-H. P., ktorý uviedol, že bol
stavbyvedúcim na stavbe a že podpisoval súpisy prác vykonané žalovaným, ktorý vykonával viaceré

činnosti s rôznymi partiami. Svedok potvrdil, že položkovitý rozpočet, kde potvrdil množstvo vykonanej
práce. Tento doklad podpísal a aj firma ANASTAV, s.r.o. mu zasielala súpis prác. Svedok potvrdil,
že preberací protokol odovzdaných prác z č. l. 18 spisu potvrdzuje skutočne vykonané práce a ich
rozsah, ktorý mal vykonať p. H. v prospech spoločnosti ANASTAV, s.r.o. a že právny predchodca
žalobcu vykonal tieto práce podľa rozpočtu. Svedok uviedol, že rodinný dom bol s tromi bytovými

jednotkami, pričom každá bytová jednotka mala svoje samostatné schodisko. Ďalej uviedol, že keď
sa vykonali práce, potvrdil rozsah vykonaných prác podľa rozpočtu ANASTAVU, s.r.o. a E. H., avšak
nemal vedomosť akú mali medzi sebou dohodu právny predchodca žalobcu a žalovaný. Svedok tiež
potvrdil, že doklad o vykonaných prácach z hľadiska rozsahu je totožný s rozsahom prác, ktoré boli
prebraté. Svedok potvrdil, že robil aj fyzickú kontrolu metrov štvorcových, či sú takto vyhotovené.

Nevedel uviesť, kto vyhotovil preberací protokol, pričom a ani aká bola dohodnutá cena za schodisko
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Uviedol, že položkovitým rozpočtom disponuje aj
on. Svedok uviedol, že objednávka bola medzi spoločnosťou I.N.V.E.S.T. a. s. a žalovaným. Potvrdil, že
bolo dopredu dané, koľko m2 sa má urobiť, s tým, že to bolo oznámené žalovanému a že dopredu boli
dané aj súpisy prác, ktoré mali byť vykonané. Súpisy prác neboli predložené aj právnemu predchodcovi

žalobcu. Svedok nemal vedomosť o tom, koľko m2 fakturoval žalovaný spoločnosti I.N.V.E.S.T. a. s.,
iba potvrdil odovzdané práce, ktoré boli vykonané. Potvrdil, že išlo o typovo rovnaké domy, pričom išlo
o dva druhy domov.

Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný doposiaľ

súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval uplatnený nárok právneho predchodcu
žalobcu a žalovaný dôvody pre nezaplatenie menil v priebehu konania. Žalovaný uviedol iba 4 dôvody,
pre ktoré nezaplatil žalobcovi zostávajúcu časť faktúr č. 13, 14 a faktúru č. 15. Ako prvý dôvod žalovaný
uviedol, že faktúry žalobcovi vrátil na prepracovanie, nakoľko si fakturoval za jedno schodisko 1 800
eur. Z e-mailu zo dňa 25.06.2020 vyplýva, že druhým dôvodom je skutočnosť, že žalovaný nepodpísal

preberacíprotokol.Akotretídôvodjeužstanoviskožalovanéhozodňa01.07.2020,vktoromjeuvádzaný
ďalší dôvod, že je faktúra vystavená v rozpore s objednávkou a dohodou. Štvrtý dôvod, pre ktorý
žalovaný nezaplatil, je uvedený v stanovisku zaslanom právnym zástupcom žalovaného.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že po doručení položkovitých rozpočtov spolu s

cenami týkajúcich sa objektov RD-A a RD-B, pričom ide o novostavby izolovaných rodinných domov
s tromi bytovými jednotkami, je zrejmé, že výmera stropov pri rodinnom dome A je 455,629 m2 a
jednotková cena z hľadiska m2 práce je uvedená vo výške 4 853 eur. Čo sa týka ďalšej položky č. 41
výmera je 455,629 m2, jednotková cena práce 3 278 eur. Spolu hodnota práce pri debnení a oddebnení
stropov predstavuje podľa tohto rozpočtu 8,131 eura. Čo sa týka rodinného domu B tam je výmera

stropov pod položkami 40-41 s výmerou 431,184 m2, pričom cena zostáva nezmenená tak ako pri
rodinnomdometypuA.Podľadohody,ktorúprezentovaljehoklientaktorábolaajpísomneprezentovaná
a nebola spochybnená, bolo za zhotovenie debnenia dohodnutých 11 eur/m2 a za oddebnenie 2 eur/m2.
mal za to, že právny predchodca žalobcu si nad rámec tejto dohody v rámci žalobného návrhu uplatňujenárok na náhradu za štvorcové metre, ktoré sa týkajú nosníkov. Tieto však predmetom dohody medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neboli, o čom právny predchodca žalobcu do dnešného
dňa nepredložil žiadny doklad. Do pozornosti dal aj tú skutočnosť, aká je rozdielnosť cien, ktorú si právny

predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému a cenami, ktoré vyplynuli z predloženého položkovitého
rozpočtu vyhotoveného investorom. Zdôraznil, že je potrebné stanoviť predmet dohody, ktorý je v
tejto časti nosníkov nejasný. Čo sa týka schodísk, z týchto položkovitých rozpočtov je zrejmé, aká
je položkovitá hodnota schodísk v celom rodinnom dome. Z položkovitého rozpočtu typu A vyplýva,
že všetky práce, ktoré sa viazali na zhotovenie schodísk v jednom rodinnom dome sú vymedzené v

položkách50-55.Podľatohtopoložkovitéhorozpočtujehodnotaschodiskavyčíslenána509,642euraa
pri rodinnom dome typu B je hodnota jedného schodiska v sume 411,942 eura. Vo vzťahu k schodiskám
si právny predchodca žalobcu v rozpore s dohodou fakturoval zo začiatku 800 eur za jedno rameno
teda trojnásobok ceny uvedenej v položkovitom rozpočte na celú stavbu rodinného domu. Postupne
došlo k znižovaniu tejto ceny, avšak stále právny predchodca žalobcu vychádzal z ceny jedného ramena,
ktorú vyčísľoval jednak v rozpore s dohodu a aj s položkovitým rozpočtom. Nie je možné, aby si právny

predchodcažalobcuvjednotlivýchfaktúrachvyfakturovaltrojnásobokpoložkovitéhorozpočtucenydiela.
Celková cena všetkých prác na celom rodinnom dome tak ako to vyplýva z predložených rozpočtov
predstavuje pri rodinnom dome typu A -16 523,235 eura a pri rodinnom dome typu B 15.465,624 eura.
Uviedol, že právny predchodca žalobcu si v tomto konaní uplatňuje nároky, ktoré presahujú hodnotu
celkových prác na jednom rodinnom dome a nie len tých konkrétnych prác, ktoré vykonával právny

predchodca žalobcu z hľadiska položiek, nakoľko položkovitý rozpočet obsahuje aj iné práce, ktoré
právny predchodca žalobcu nevykonal. Poukázal aj na tú skutočnosť, že najväčšia položka z hľadiska
predmetu žaloby a ktorá vyplýva z faktúry č. 2020/15 je nesprávna. Právny predchodca žalobcu v tejto
faktúre vychádza z rozdielov vo faktúrach č. 2020/3, 2020/5, 6, 8, 11, 12, 13, 14. Už samotné faktúry
z hľadiska obsahov, najmä čo sa týka ceny, sú nesprávne vypočítané. Uviedol, že súd pri rozhodovaní

musí uvedené skutočnosti zohľadniť a pribrať do konania znalca na odhad ceny prác vyhotovených
právnym predchodcom žalobcu, a to pri zohľadnení tých finančných prostriedkov, ktoré boli zo strany
žalovaného už uhradené. Pokiaľ ide o nosníky 205 m2, tam boli dohodnutí, že sa budú rátať do metráže
stropu. Pokiaľ ide o cenu podľa tohto položkovitého rozpočtu - do ceny stropu idú položky 40-43, čo
teda predstavuje spolu sumu 15 eur aj niečo. Takisto je to u nosníkov, tam idú položky pod číslom 46,

47, 48, 49, čo je suma spolu 28 eur. V tomto rozpočte nie je presun hmôt, nie je vyčistenie budov a aj
ďalšie ostatné veci.

Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že z doterajších vykonaných
dôkazov, ktoré potvrdil svedok p. P., ktorý bol stavbyvedúcim na tejto stavbe, ktorý zadával práce,

kontroloval práce, preberal práce, potvrdil, že všetky práce boli vykonané tak, ako to prezentuje právny
predchodca žalobcu a ako to vyplýva z predložených dôkazov. Uviedol, že obchodný záväzkový vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevychádzal z rozpočtu a nebol založený na dodaní
diela podľa rozpočtu, ale bol založený na základe písomnej objednávky na tesárske a železiarske práce
na akcii Julianin dvor Bratislava - Vrakuňa s tým, že ceny budú stanovené podľa dohody. Navrhol súdu,

aby sa súd pridržiaval doposiaľ vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania a zo svedectva
stavbyvedúceho je zrejmé a jednoznačné, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalovaný nepredložil
žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by svedčil v jeho prospech. Navrhol, aby súd na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania dokazovanie ukončil a podanej žalobe na doplatenie kúpnej ceny za riadne a
včas dodané dielo, prekontrolované a protokolárne prevzaté, vyhovel.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení nesie žalobca a vyjadril sa k položkovitým rozpočtom s cenami. Žalovaný potvrdil položkovitý
rozpočet, táto cena mala zahŕňať celé schodisko rodinného domu. Vzhľadom na to, že pohľady na
dohodu sa na strane žalobcu a žalovaného sa líšia, navrhoval do konania pribrať znalca.

Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že v súdnom spise je súpis prác
na jednotlivých rodinných domov, sú to rodinné typu A1-A4, B5, B6-8 s tým, že každá bytová jednotka
mala samostatné schodisko. Následne právny zástupca právneho predchodcu žalobcu odcitoval
vyjadrenia svedka na predchádzajúcom pojednávaní. Svedok potvrdil, že súpis prác, ktorý mu bol

predložený, je doklad o vykonaných prácach a z hľadiska rozsahu, je totožný s rozsahom prác, ktoré boli
ním ako stavbyvedúcim prevzaté. Svedok dennodenne kontroloval práce, protokolárne prevzal práce aj
od E. H. aj od K. V.. To, že K. V. nevyužil možnosť, aby súd pravdivo informoval, nemôže byť v jeho
prospech.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že Ing. H. P. nebol účastníkom zmluvného
vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Zo strany žalobcu nebol predložený žiadny

dokument. Na otázku súdu, aká bola teda dohodnutá cena nosníkov medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným uviedol, že ceny nosníkov boli zahrnuté v cene stropov. Ďalej uviedol, že právny
predchodca žalobcu nepredložil žiaden dokument, že by do ceny debnenia stropov neboli zahrnuté aj
nosníky. Debnenie stropov je v iných cenách ako debnenie nosníkov, čo vyplýva aj z položkovitého
rozpočtu a žalobca nepreukázal opak a to, že sú ceny iné, vyplýva aj z predloženého rozpočtu.

Právny predchodca žalobcu na pojednávaní uviedol, že fakturoval nosníky aj stropy v jednej cene 13 eur/
m2. ANASTAV, s.r.o. fakturoval strop 15 eur/m2 a nosníky 28 eur/m2, čo dokladuje predložený rozpočet.
Fakturoval už od začiatku aj tie nosníky aj strop na tých faktúrach, pri preberaní protokolu sa zistilo, že sú
tam väčšie metráže. Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu doplnil, že je potrebné vychádzať
z objednávky zo dňa 12.02.2020 - tesárskych a železiarskych prác podľa toho, čo požadoval hlavný

dodávateľ - I.N.V.E.S.T. a. s.. Faktúry boli priebežne preplácané, neboli namietané. Doterajšie platby
svedčia o tom, aká bola dohoda, aká bola výška odmeny dohodnutá. Zdôraznil, že až do poslednej
faktúry bol uhrádzaný celý rozsah. Poukázal na to, že doposiaľ bola predmetom pojednávania len
metráž, rozsah dodaného diela a až na dnešnom pojednávaní žalovaná strana vniesla problém rozdielu
medzi odmenou za debnenie a oddebnenie stropov a debnenie a oddebnenie nosníkov, ktoré nikdy

doposiaľ neboli sporné medzi stranami tohto súdneho sporu. Priamym dôkazom, ktorý svedčí o jeho
tvrdení je to, že žalovaná strana tento rozdiel doposiaľ nenamietala ani pred nimi ani pred súdom, a za
dodané dielo zaplatila až do momentu, kedy došlo k sporu v rozsahu a nie v predmete. Žalovaný plnil
hodnotu, síce s omeškaním, nie riadne a včas, ale zaplatil. Predmetom tohto súdneho sporu bol len
rozsah vykonaných prác. Dôvody, prečo žalovaný nezaplatil, boli vždy iné. Až na dnešnom pojednávaní

žalovaný tvrdil, že je rozdiel medzi debnením stropu a nosníkov.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pred podaním žaloby jeho klient faktúry
2020/13, 2020/14 2020/15 vrátil žalobcovi na prepracovanie, nakoľko nezodpovedali dohode. Uviedol,
že osobne e-mailom zo dňa 07.06.2020 E. H. oznamoval stanovisko o tom, že debnenie stropu bolo vo

výške 11 eur a oddebnenie vo výške 2 eurá a zhotovenie schodiska 700 eur. Uvedená skutočnosť bola
oznamovaná ešte pred podaním žaloby.

Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu v záverečnej reči uviedol, že podľa jeho názoru boli
predložené písomné dôkazy a súdom boli vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede, z ktorých je

zrejmé a jednoznačné, že aký bol dohodnutý rozsah prác medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným na predmetnom diele a ktoré právny predchodca žalobcu dodal žalovanému riadne a včas.
Žalovaný súdu nepredložil žiaden vierohodný dôkaz, ktorý by svedčil v jeho prospech. Až na dnešnom
pojednávaní, vyvstala údajná otázka účtovania odmeny za debnenie stropov a debnenie nosníkov. Táto
skutočnosť doposiaľ nebola predmetom sporu, predmetom tohto sporu bol len rozsah dodaného diela

ako hlavný dôvod nezaplatenia zostávajúcej časti dohodnutej odmeny za dodanie diela. S ohľadom na
vyššie uvedené navrhol, aby súd žalobe vyhovel a aby zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

Právnyzástupcažalovanéhovzáverečnejrečipoukázalnavšetkypísomnéstanoviská,vyjadrenia,ktoré
v tomto spore predložil a prezentoval, pričom mal jednoznačne za to, že právny predchodca žalobcu v

rámci tohto konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Navrhol žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: právny predchodca
žalobcu a žalovaný sú podnikateľskými subjektmi, obchodnými spoločnosťami vykonávajúcimi

podnikateľskú činnosť. Pri podnikateľskej činnosti týchto obchodných spoločností došlo k ich vzájomnej
spolupráci, pričom právny predchodca žalobcu bol v subdodávateľskom postavení vo vzťahu k
žalovanému. Tento vzťah súd právne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, kde k jej uzatvoreniu došlo na základe e-mailovej objednávky zo dňa 12.02.2020 a
následným faktickým plnením, t. j. vykonaním prác zo strany právneho predchodcu žalobcu pre

žalovaného, kde cena mala byť v zmysle predmetnej objednávky určená dohodou strán.

Súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nemal živnostenské oprávnenie na vykonanie
železiarskych a tesárskych prác uviedol, že absenciu živnostenského oprávnenia právneho predchodcužalobcu na vykonanie týchto prác s poukazom na znenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka nemožno
považovať za skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť zmluvného vzťahu. Pokiaľ právny predchodca
žalobcu vykonal práce, ktoré fakturuje, patrí mu za odmena, ktorá bola medzi stranami sporu dohodnutá.

Skutočnosti požadované žalovaným v podanom odpore na označenie partnerov žalobcu a na ich
odmeňovanie súd nepovažoval za právne významné pre tento spor. To sa týka aj prípadného
zamestnávania „na čierno“, kde ak mal žalovaný takéto skutočnosti nejakým spôsobom za preukázané,
tak sa mohol sám obrátiť na príslušné orgány (napr. živnostenský úrad), za účelom preskúmania týchto
skutočností, ktoré však podľa názoru súdu nemajú s týmto konaním súvis, keďže podstatou tohto sporu

bolo uplatnenie nárokov právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie jeho nárokov za vykonané práce
na diele „Julianin dvor, Bratislava - Vrakuňa“.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný rozsah prác, ktorý bol vykonaný
právnym predchodcom žalobcu. Tento súdu vyplynul jednak z predložených listín, a to konkrétne
preberacieho protokolu vykonaných prác potvrdeného spoločnosťou I.N.V.E.S.T. a. s., ďalej z

predložených súpisov prác ale aj z položkovitého rozpočtu, kde vo všetkých týchto dokladoch sú totožné
množstvá pokiaľ ide o m2 respektíve m3 prác, ktoré bolo potrebné vykonať, respektíve, ktoré boli
potvrdené v preberacom protokole vykonaných prác a ktoré mal vykonať podľa tohto protokolu právny
predchodca žalobcu. Navyše vykonanie prác bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou stavbyvedúceho
Ing.H..P.,ktorývrámcisvojejsvedeckejvýpovedepotvrdilvykonanietýchtoprácprávnympredchodcom

žalobcu podľa preberacieho protokolu a tiež potvrdil vykonanie fyzickej kontroly vykonaných prác.
Svedok ďalej potvrdil, že bol dopredu daný rozsah prác, ktorý sa má urobiť, pričom to bolo oznámené
aj žalovanému, kde súpisy prác boli dopredu dané, a tiež potvrdil tú skutočnosť, že sa jednalo o typovo
rovnaké domy. Na základe uvedeného a pri absencii akejkoľvek reklamácie vykonaných prác či už zo
strany žalovaného alebo spoločnosti I.N.V.E.S.T., a. s., tak súd nemal rozsah prác vykonaný právnym

predchodcom žalobcu za spochybnený zo strany žalovaného žiadnym preukázateľným spôsobom, a
to ani svedeckou výpoveďou E. F., ktorú súd nemohol považovať za dostatočne relevantnú (a to ani v
rozsahu jeho písomného vyjadrenia), nakoľko z nej vyplynulo, že sa jednalo iba o uvedenie skutočností,
ktoré boli svedkovi oznámené konateľom žalovaného a jednalo sa iba o akúsi reprodukciu tvrdení
žalovaného svedkom. Súd takúto výpoveď svedka nemohol vyhodnotiť ako dostatočne dôveryhodnú, či

už pre vyššie uvedenú reprodukciu skutočností, respektíve pre tvrdenia svedka o tom, že mal pri kontrole
fakturácieúdajnevychádzaťzurčitýchdokladov(projekt,výkresy,pôdorysstropu),ktorévšakdokonania
neboli žalovaným vôbec následne doložené na prípadne preukázanie tvrdení žalovaného. Zároveň tento
svedok priamo potvrdil, že nebol pri žiadnej dohode právneho predchodcu žalobcu so žalovaným. Súd
je tiež toho názoru, že svedok nemôže takýmto spôsobom nahrádzať povinnosť samotnej strany sporu

uvádzať v konaní vlastné skutkové tvrdenia respektíve popierať skutkové tvrdenia protistrany.

Ďalej súd prvej inštancie k problematike sporných faktúr č. 2020/13 a 2020/14, uviedol, že právny
predchodca žalobcu nimi fakturoval debnenie a oddebnenie stropu na dome č. 3 a 4, betonáž stropu
na dome č. 3 a 4 a schodiská domu č. 3 a 4. Poukázal, že dojednanie ceny za debnenie a oddebnenie

stropov spolu vo výške 13 eur nepovažoval za sporné, keďže cena bola potvrdená aj samotným
žalovaným. Súd mal z predložených listín (preberací protokol a súpisy prác) ako aj zo svedeckej
výpovedeIng.H..P.,ktorýpotvrdilvykonanieprácvrozsahuuvedenomvtýchtolistinách,zapreukázané,
že pre oba tieto domy č. 3 a 4. bolo právnym predchodcom žalobcu vykonané debnenie a oddebnenie
stropu v rozsahu 455,629 m2. Nakoľko právny predchodca žalobcu fakturoval už faktúrami č. 2020/11 a

č. 2020/12 debnenie a oddebnene stropov v rozsahu 258 m2 pri domoch č. 3 a 4, súd dospel k záveru,
že mu patrí aj odmena za debnenie a oddebnenie v zostávajúcej časti, t. j. v časti 197,629 m2, čo
predstavuje rozdiel medzi plochou vyplývajúcou z preberacieho protokolu ako aj súpisov prác v rozsahu
455,629 m2 pre domy č. 3 a 4 a už fakturovanou plochou pre tieto domy vo faktúrach č. 2020/11 a
2020/12 vo výmere 258 m2. Súd preto dospel k záveru že fakturácia, pokiaľ ide o položku debnenie a

oddebnenie stropu vo faktúrach č. 2020/13 a č. 2020/14, je dôvodná v rozsahu 2 569,18 eura (197,629
m2 x 13 eur, čo je cena spolu za debnenie a oddebnenie stropu 13 eur) pre každú faktúru samostatne.

K ďalšej položke týchto faktúr a to k sume za betonáž stropu v oboch faktúrach vo výške 400 eur, súd
prvej inštancie uviedol, že ju považuje za nespornú, nakoľko ju žalovaný počas celého súdneho konania

žiadnym spôsobom nerozporoval. Spornými v priebehu konania ostali schodiská a debnenie nosníkov.
Vyjadrenie žalovaného v tomto smere k uvedeným faktúram, že pokiaľ ide o faktúru č. 2020/13 týkalo sa
to len toho, že právny predchodca žalobcu mal fakturovať za schodisko sumu v rozpore s dohodnutou
cenovou ponukou a to vo výške trojnásobku oproti dohodnutej poníženej cene vo výške 600 eur, resp.pokiaľ ide o faktúru č. 2020/14, tu žalovaný len skonštatoval, že nezodpovedala dohode, pričom toto
vo vzťahu k položke betonáž žiadnym spôsobom počas celého konania nekonkretizoval. V súvislosti
s uvedenou položkou súd prvej inštancie konštatoval, že táto bola fakturovaná aj v predchádzajúcich

faktúrach vystavených právnym predchodcom žalobcu v rovnakej jednotkovej cene 8 eur, ktoré žalovaný
uhradil, pričom uvedené faktúry neboli žalovaným vrátené právnemu predchodcovi žalobcu a ani si z
nich žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobcu v tomto konaní neuplatňoval žiadne nároky či už vo
forme vzájomného nároku alebo započítania, teda je možné vyvodiť aj z praxe a správania sa oboch
strán (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka) t. j. z vystavovania faktúr právnym predchodcom žalobcu

a ich následného uhrádzania žalovaným a to, že túto položku právny predchodca žalobcu fakturoval v
jednotnej cene 8 eur a žalovaný túto bez výhrad uhrádzal. Navyše žalovaným už skôr uhradené faktúry
č. 2020/11 a č. 2020/12, ktoré tiež obsahovali betonáž stropu v cene 8 eur pre 48 m3 sa týkali tých istých
domov č. 3 a 4 ako aj sporné faktúry č. 2020/13 a 2020/14, potom súdu absentuje pri tejto položke logický
dôvod neuhradenia týchto faktúr, ktorý nebol žalovaným ani počas konania prejavený, keď faktúry, ktoré
sa týkali tých istých domov, pokiaľ ide o betonáž boli pri tej istej cene žalovaným uhradené, pričom reálne

vykonaná betonáž podľa listinných dokladov - preberací protokol, súpisy prác, predstavuje hodnotu
109,543 m3 pre každý z týchto domov, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu fakturoval betonáž pre domy
č. 3 a 4 iba v rozsahu 98 m3 (48 m3 + 50 m3) za každý dom, čo vyplýva z vykonania súčtu betonáže
pre dom č. 3 z faktúry č. 2020/11 a faktúry č. 2020/13 ako aj betonáže pre dom č. 4 z faktúry č. 2020/12
a faktúry č. 2020/14. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi aj túto položku.

Pokiaľ ide o schodiská, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo skutkových okolností popísaných
žalobcom a k tomu nadväzujúcemu správaniu sa oboch strán počas celej doby zmluvného vzťahu, súd
prvej inštancie považuje za preukázaný skutkový stav tak, ako bol prezentovaný právnym predchodcom
žalobcu. Súd v súvislosti s uvedeným opätovne poukázal na správanie sa žalovaného počas celej

doby fakturácie, ktorý až do sporných faktúr č. 2020/13 a 2020/14 uhrádzal jednotlivé faktúry právneho
predchodcu žalobcu, tieto nevrátil právnemu predchodcovi žalobcu na prepracovanie, ani si v samotnom
konaní neuplatňoval žiadne nároky vo forme započítania alebo prípadne vzájomného návrhu, ktoré by
prípadne spájal s neoprávnenou fakturáciou právneho predchodcu žalobcu, a v podstate žalovaný sám
v odpore uviedol, že spornými ostali faktúry č. 2020/13, 2020/14/ a 2020/15. Resp. ak žalovaný tvrdil, že

došlo k nesprávnemu vypočítaniu faktúr, čo sa týka ceny, toto nijako nekonkretizoval, navyše prípadná
spornosť faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, nebola a ani sa nestala predmetom tohto konania. Súd
poukázal na to, že schodiská boli fakturované faktúrou č. 2020/03, kde bolo jednoznačne a zrozumiteľne
uvedené, že sú fakturované tri schodiská v cene 800 eur, rovnako vo faktúre 2020/06 je opätovne
uvedená fakturácia troch schodísk vo výške 800 eur a taktiež vo faktúre č. 2020/08, kde je uvedená

fakturácia šiestich schodísk po 700 eur. Pokiaľ ide o fakturáciu schodísk v sporných faktúrach č. 2020/13
a 2020/14, opätovne tu sú uvedené zhodne schodiská v počte 3 po 600 eur. Pokiaľ ide o schodiská,
svedok - Ing. H. P. potvrdil, že sa jednalo o rodinné domy s tromi bytovými jednotkami, kde každá bytová
jednotka mala samostatné schodisko a uvedená skutočnosť vyplýva aj z písomného preberacieho
protokolu, čiže vyššie uvedené správanie sa strán sporu, fakturácia, ktorú žalovaný plnil, vyjadrenie

svedka a listinné dôkazy zodpovedajú skutkovému stavu tak, ako uviedol právny predchodca žalobcu a
to, že dohoda bola pôvodne 800 eur za každé schodisko, čomu zodpovedá aj fakturácia v predložených
faktúrach č. 2020/03 a č. 2020/06, ďalej 700 eur, čomu zodpovedá faktúra č. 2020/08 a následne 600
eur, pričom žalovaný uhrádzal jednotlivé faktúry vo vyššie uvedenom rozsahu. Súd zdôraznil, že ani z
fakturácie a ani zo správania sa žalovaného vo vzťahu k tejto fakturácii nemožno dospieť k záveru o

tom, že bola dohodnutá cena za schodisko 700 eur na dom, tak ako to tvrdil žalovaný, čomu odporuje
už samotné správanie sa žalovaného, ktorý uhradil faktúry č. 2020/03, 2020/06 (s cenou 800 eur) a
2020/08 tak, ako boli fakturované právnym predchodcom žalobcu a pokiaľ ide o faktúru č. 2020/08, túto
podľa svojho vyjadrenia v odpore aj plánoval uhradiť, pokiaľ ide o nedoplatok vo výške 16 eur. Zároveň
bol súd toho názoru, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že došlo k poníženiu ceny a to na sumu vo výške 600 eur

za celé schodisko na jeden celý dom, čiže pre seba vyvodzoval z tohto skutkového tvrdenia priaznivejšie
dôsledky, bolo dôkazné bremeno preukázania tohto skutkového tvrdenia na žalovanom.

Ohľadom položiek fakturovaných faktúrami č. 2020/13 a 2020/14 súd prvej inštancie prihliadol na
vyjadrenie právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň

22.09.2021 a uzavrel, že doterajšie uhrádzanie faktúr a správanie sa strán svedčia tomu, aká bola
dohoda strán a aká bola výška odmeny pre položky schodiská a betonáž stropu, nakoľko tieto ani v
sporných faktúrach č. 2020/13 a 2020/14 nevybočovali z cien fakturovaných právnym predchodcom
žalobcu predchádzajúcimi faktúrami. Na základe týchto zistení už súd nepovažoval za potrebnévykonávať vo veci ďalšie dokazovanie, či už znalecké alebo iné, ohľadom týchto položiek a tieto položky
žalobcovi priznal.

Pokiaľ aj právny zástupca žalovaného poukazoval na pripojený položkovitý rozpočet spoločnosti
I.N.V.E.S.T. a.s. a v ňom uvedené ceny, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto nemôžu byť
smerodajné pre nároky právneho predchodcu žalobcu, nakoľko obchodný záväzkový vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevychádzal z rozpočtu a nebol založený na dodaní diela
podľa rozpočtu, pričom sa zároveň jedná o rozpočet ktorý bol vyhotovený spoločnosťou (treťou osobou)

mimo zmluvného vzťahu právny predchodca žalobcu - žalovaný.

V zmysle vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu
pokiaľ ide o faktúru č. 2020/13 vo výške 4 769,18 eura (2 569,18 eura za debnenie, oddebnenie stropu +
1800eurzaschodiská+400eurzabetonáž)poníženýosumu2284eur(sumauhradenážalovanýmpre
túto faktúru, čo nie je medzi stranami sporné), teda neuhradený nárok žalobcu z tejto faktúry predstavuje

sumu vo výške 2 485,18 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania.

Ohľadom faktúry č. 2020/14, mal za to, že neuhradený nárok žalobcu je dôvodný vo výške 4 769,18
eura (2 569,18 eura za debnenie, oddebnenie stropu + 1 800 eur za schodiská + 400 eur za betonáž)
spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa týchto faktúr súd žalobu zamietol.

K otázke debnenia nosníkov súd prvej inštancie uviedol, že túto položku pôvodne nemal za spornú,
keďže vychádzal z cien pre debnenie stropu vo výške 11 eur a za oddebnenie vo výške 2 eurá.
Otázka nosníkov a dohody ohľadom ceny nosníkov vyplynula až z ďalšieho priebehu konania. Súd túto
položku a jej cenu pôvodne nediferencoval od debnenia a oddebnenia stropov. Súd poukazuje na to,

že aj samotné žalobcom predložené faktúry neobsahujú položku - debnenie a oddebnenie nosníkov
ale len debnenie a oddebnenie stropu, a teda z nich vyplýva len skutočnosť fakturácie stropov. Aj na
základe vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní nariadenom na deň 22.09.2021, ako
aj na základe tej skutočnosti, že žalovaný uznal v podanom odpore dohodu o cene ohľadom debnenia
a oddebnenia stropu vo výške 13 eur, teda nie aj nosníkov v tejto cene, súd dodatočne dospel k

záveru, že nemôže stotožňovať debnenie nosníkov s debnením stropu, respektíve, že nemôže dôjsť
k takému konštatovaniu, že sa jedná o tú istú položku ako strop s dojednanou cenou 13 eur. Súdu
tak v konečnom dôsledku absentovala preukázateľná dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným ohľadom tejto položky a dohoda ohľadom ceny tejto položky. Súd dospel k záveru, že
nemôže stotožňovať a vzťahovať cenu za debnenie a oddebnenie stropu automaticky aj na nosníky.

V tejto časti, teda časti nosníkov, z dôvodu absencie preukázateľnej dohody, nemohlo dôjsť podľa
názoru súdu k platnému uzatvoreniu zmluvy, nakoľko tvrdenia strán si v tomto odporovali, keď mal
právny predchodca žalobcu túto položku fakturovať vo výške 13 eur mesačne, pričom podľa vyjadrenia
protistrany mali byť ceny nosníkov zahrnuté v cene stropov. Akékoľvek dojednanie strán ohľadom
tejto položky (nosníky) ale súdu nevyplynulo ani z fakturácie, keďže ani jedna z predložených faktúr,

okrem poslednej spornej faktúry č. 15/2020 (pričom aj tu je táto položka uvedená len všeobecne v
popise položky), neobsahuje položku označenú ako debnenie respektíve oddebnenie nosníkov. Nakoľko
mal súd za preukázané vykonanie aj týchto prác t. j. debnenia a oddebnenia nosníkov právnym
predchodcom žalobcu ako aj tú skutočnosť, že debnenie resp. oddebnenie nosníkov malo byť v rámci
prác vykonané, čo vyplynulo z predložených súpisov prác ako aj vyjadrenia svedka Ing. H. P. o tom,

že súpisy obsahovali práce, ktoré mali byť žalovaným vykonané, súd dospel k záveru, že právnemu
predchodcovi žalobcu by pri absencii preukázateľnej dohody strán ohľadom tejto položky, teda platného
zmluvnéhodojednaniaohľadomnosníkovaprinamietanítejtopoložkyžalovanýmzhľadiskarozdielnosti
cien, patrila za vykonané práce iba peňažná náhrada v obvyklej cene za obdobné práce v rovine
bezdôvodného obohatenia žalovaného za vykonané práce (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd

ale v tomto prípade nemal za preukázané, že cena 13 eur za debnenie a oddebnenie stropu je obvyklou
peňažnou náhradou za výkony právneho predchodcu žalobu, pokiaľ ide o nosníky. V tomto smere už
s uvedeným právnym názorom súdu ohľadom obvyklej ceny neboli zo strany právneho predchodcu
žalobcu navrhnuté ďalšie dôkazy, súd preto tento nárok žalobcu vo výške 13 eur za m2 pri nosníkoch
nemal bez akýchkoľvek pochybností za preukázaný. Súd zároveň poukázal na absenciu preukázateľnej

fakturácie nosníkov v predchádzajúcej fakturácii právneho predchodcu žalobcu, kde táto z predložených
faktúr č. 2020/03 až 2020/14 súdu nevyplynula. Súd teda nemohol ani konštatovať, že táto už bola
predmetom predchádzajúcej fakturácie, prípadne, že bola predmetom predchádzajúcej fakturácie v
konkrétnom rozsahu, nakoľko z predložených faktúr túto skutočnosť nie je možné vyvodiť, nakoľko vnich takáto položka absentuje a prvýkrát je debnenie nosníkov uvádzané až vo faktúre č. 2020/15. Za
tohto stavu súd nemal za preukázaný rozsah nárokov (z hľadiska dojednania strán ohľadom nosníkov
a ceny týchto nárokov) uplatnených právnym predchodcom žalobcu vo faktúre č. 2020/15, nakoľko

tieto sú z hľadiska m2 uvedených v tejto faktúre (184,672 m2 alebo 184,747 m2 alebo 158,305 m2)
v podstate úplne pokryté práve položkou debnenie a oddebnenie nosníkov uvedenou v preberacom
protokole (položka 205,118 m2 pre domy A1, A3, A4 a položka 201,121 m2 pre domy B6 a B8), teda
položkou,ktoránebolaobsahompredchádzajúcejfakturácieapriktorejsúd,akoboloužvyššieuvedené,
nemal za preukázané, že cena 13 eur za m2 zodpovedá obvyklej peňažnej náhrade za takéto plnenie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobu zamietol.

Vzmyslevyššieuvedenýchskutočnostísúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženárokžalobcujedôvodný
v rozsahu pokiaľ ide o sumu vo výške 7 270,36 eura (súčet sumy vo výške 2 485,18 eura z faktúry č.
2020/13, sumy vo výške 4 769,18 eura z faktúry č. 2020/14 a sumy vo výške 16 eur z faktúry č. 2020/08,
ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného uhradená ešte pred pojednávaním, ale jej uhradenie nebolo

žalovaným preukázané) a k tomu prislúchajúceho príslušenstva, teda úrokov z omeškania, nakoľko sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením vyššie uvedených nárokov právneho predchodcu žalobcu pri
faktúre č. 2020/13 odo dňa 14.07.2020 (nasledujúci deň po úhrade žalovaného) a pri faktúre č. 2020/14
odo dňa 26.05.2020 (nasledujúci deň po splatnosti faktúry).

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pretože
bol žalovaný v konaní čiastočne úspešný, keďže súd žalobu z väčšej časti zamietol, súd mu priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,82 %. Pokiaľ ide o výpočet úspechu žalovaného
respektíve neúspechu žalobcu v konaní súd uviedol, že ku dňu vydania tohto rozsudku predstavujú

nároky priznané žalobcovi celkovú sumu vo výške 8 204,46 eura, ktorá pozostáva z priznanej istiny v
sume vo výške 7 270,36 eura, ďalej úrokov z omeškania v sume vo výške 300,26 eura, čo predstavuje
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy vo výške 2 485,18 eura od 14.07.2020 do 15.11.2021
(deň vydania rozsudku) a úrokov z omeškania v sume vo výške 633,84 eura, čo predstavuje úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy vo výške 4 769,18 eura od 26.05.2020 do 15.11.2021

(deň vyhlásenia rozsudku). Celkovo uplatňované nároky žalobcu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku
predstavujú sumu vo výške 21 542,14 eura, ktorá pozostáva zo žalovanej istiny v sume vo výške 19
120,10 eura, úrokov z omeškania v sume vo výške 332,26 eura, čo predstavuje úroky z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy vo výške 2 750 eur od 14.07.2020 do 15.11.2021 (deň vyhlásenia rozsudku),
úrokov z omeškania v sume vo výške 669,03 eura, čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy vo výške 5 034 eur od 26.05.2020 do 15.11.2021 (deň vyhlásenia rozsudku) a úrokov
z omeškania v sume vo výške 1 420,75 eura, čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy vo výške 11 320,10 eura od 25.06.2020 do 15.11.2021 (deň vyhlásenia rozsudku). Z vyššie
uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal ku dňu vydania rozsudku úspech v konaní 38,09 % (v sume
vo výške 8 204,46 eura z celkovej sumy vo výške 21 542,14 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku), a teda v

61,91 % bol žalobca v konaní neúspešný. Pokiaľ ide o pomer úspechu vo veci, tak v konečnom dôsledku
bol v konaní úspešný žalovaný a to v rozsahu 23,82 % (rozdiel 61,91 % - 38,09 %).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I.), podal žalovaný včas odvolanie a to v časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy vo výške 3 600 eur s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1, písm. f) a c) CSP a

navrhol, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“), rozsudok
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov konania.

V odvolaní žalovaný uviedol, že pôvodná žaloba právneho predchodcu žalobcu pozostávala z troch
položiek a to zo sumy vo výške 16 eur ako nedoplatok na faktúre č. 2020/08, zo sumy vo výške 2 750 eur

ako nedoplatok z faktúry č. 2020/13, zo sumy vo výške 5 034 eur ako nedoplatok z faktúry č. 2020/14 a
sumy zo sumy vo výške 11 320,10 eura, ktorá predstavovala zúčtovaciu faktúru č. 2020/15. Tieto položky
spolu predstavovali žalovanú sumu vo výške 19 120,10 eura.

Uviedol, že súd prvej inštancie neakceptoval v plnom rozsahu nárok vyplývajúci zo zúčtovacej faktúry

č. 2020/15 a akceptoval nároky vyplývajúce z faktúr č. 2020/13 a č. 2020/14. Nároky z uvedených
faktúr akceptoval aj žalovaný, s výnimkou položky, ktorá bola vo faktúre č. 2020/13 označená ako
schodisko dom č. 3 a vo faktúre č. 2020/14 ako schodisko dom č. 4. V oboch týchto faktúrach predstavuje
nárokovaná suma vo výške 1 800 eur t. j. spolu suma vo výške 3 600 eur. Zdôvodnenie priznania tohtonároku je uvedené na str. 19 v bode 38 rozsudku. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a ich spoločnosťou bola uzatvorená dohoda o cene za jednotlivé schodiská, ale každá zo strán si túto
dohodu vysvetľovala inak. Právny predchodca žalobcu si uplatňoval vo vzťahu ku schodisku svoj nárok

tak, že za každé rameno schodiska si uplatňoval jednotkovú sumu. Uviedol, že jeho výklad dohody
bol taký, že právny predchodca žalobcu si môže uplatňovať náklady za schodisko ako celok a nie za
jednotlivéramená,pričomkaždéschodiskoobsahovalo3ramená.Tietoskutočnostiprezentovalivrámci
dokazovania na súde prvej inštancie.

Potvrdil, že je pravdou to, že pri predchádzajúcich faktúrach, ktoré boli žalobcom vystavované, uhrádzal
sumy tak ako boli fakturované, ale následne po zistené toho, že sa jedná o chybnú fakturáciu. Faktúry
2020/13 a 2020/14 už boli listom zo dňa 23.6.2020 vrátené žalobcovi zo žiadosťou o ich prepracovanie.
Súdprvejinštanciezdôvodneniepriznaniatohtonárokuodôvodniljehosprávanímspočívajúcimvúhrade
predchádzajúcich faktúr.

Zastával názor, že takéto zdôvodnenie pre priznanie nároku žalobcu vo vzťahu ku fakturovaným
schodiskám je absolútne nedostačujúce a okrem toho poukázal aj na tú skutočnosť, že predchádzajúce
faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu čo sa týka výšky položky za schodisko bolo rôzne.
Teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom, že by takúto cenu bol akceptovali. Túto skutočnosť
zároveň potvrdzuje aj súdom vyžiadaný položkový rozpočet od investora stavby, z ktorého vyplynulo,

že hodnota celého schodiska, teda vrátane ramien, pri rodinnom dome typu A je v sume vo výške
509,642 eura a pri rodinnom dome typu B je v sume vo výške 411,942 eura. Právny predchodca
žalobcu si teda fakturoval trojnásobky súm týkajúcich sa schodiska tak ako boli uvedené v položkovitom
rozpočte. Uviedol, že on sám si vo vzťahu k investorovi uplatňoval nárok na úhradu za vyhotovenie
celého schodiska v sume vo výške 800 eur, teda vrátane ramien.

Preto je jednoznačne zrejmé, že nárok žalobcu nemá základ v žiadnej dohode. Súd prvej inštancie
mal možnosť vychádzať v prípade rozporu tvrdenia medzi ním a žalobcom ohľadom ceny schodísk z
položkovitého rozpočtu, ktorým sa celá stavba riadila. Alternatívne mal súd prvej inštancie možnosť v
tomto smere vykonať znalecké dokazovanie, pričom na túto možnosť ho v rámci konania aj upozorňoval.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti nepriznania nároku v sume vo výške 11 849,74 eura
s príslušenstvom (výrok I.) v časti o zamietnutí zvyšnej časti nároku (výrok II.) a v časti o priznaní
žalovanému voči žalobcovi nároku na náhradu trov konania v rozsahu 23,82 % (výrok III), podal žalobca
včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.

Žalobca namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so svojím predbežným právnym názorom,
keď uviedol, že predložené dôkazy svedčia v prospech žalobcu, pričom žalovaný dovtedy a ani následne
žiadne dôkazy neprodukoval.

Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi stranami nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
týkajúcej sa nosníkov, nakoľko tvrdenia strán si v tomto odporovali. Mal za to, že cena za debnenie
nebola sporná a nebol sporný ani rozsah skutočne vykonaných, dodaných a prevzatých a žalovanému
preplatených prác.

Žalobca ďalej namietal, že debnenie a oddebnenie nosníkov bolo právnym predchodcom žalobcu v
rámci prác vykonané, čo vyplynulo z predložených súpisov prác ako aj z vyjadrenia svedka p. P. t.
j., že súpisy obsahovali práce, ktoré mali byť žalovaným vykonané a nesúhlasil so záverom súdu, že
právnemupredchodcovižalobcubypriabsenciipreukázateľnejdohodystránohľadomtejtopoložky,teda
platného zmluvného dojednania ohľadom nosníkov a pri namietaní tejto položky žalovaným z hľadiska

rozdielnosti cien, patrila za vykonané práce iba peňažná náhrada v obvyklej cene za obdobné práce v
rovine bezdôvodného obohatenia žalovaného za vykonané práce (§ 458 ods. 1 OZ).

Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že v tomto prípade nemal za preukázané,
že cena 13 eur za debnenie a oddebnenie stropu je obvyklou peňažnou náhradou za výkon právneho

predchodcu žalobcu, pokiaľ ide o nosníky a že zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli navrhnuté
ďalšie dôkazy, preto súd tento nárok žalobcu vo výške 13 eur za m2 pri nosníkoch nemal bez
akýchkoľvek pochybností za preukázaný.Taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že v konaní nebol preukázaný rozsah nárokov (z
hľadiskadojednaniastránohľadomnosníkovacenytýchtonárokov)uplatnenýchprávnympredchodcom
žalobcu vo faktúre č. 2020/15, nakoľko tieto sú z hľadiska m2 uvedených v tejto faktúre (184,672 m2

alebo184,747m2alebo158,305m2)vpodstateúplnepokrytýchprávapoložkoudebnenieaoddebnenie
nosníkov uvedenou v Preberacom protokole (položka 205,118 m2 pre domy Al, A3, A4 a položkou
201,121 m2 pre domy B6 a B8), teda položkou ktorá nebola obsahom predchádzajucej fakturácie a pri
ktorej súd nemal za preukázané, že cena 13 eur za m2 zodpovedá obvyklej peňažnej náhrade za takéto
plnenie a preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko toto tvrdenie súdu sa nezakladá

na pravde, pretože celkový rozsah vykonaných, dodaných, prevzatých a pre žalovaného vyplatených
prác je uvedený podrobne a presne, položka po položke vo faktúre č. 2020/15, ktorú právny predchodca
žalobcu vystavil a žalovanému doručil po tom, čo mu p. P. ako stavbyvedúci diela potvrdil presný rozsah
prác, ktoré na diele dodal a vykonal právny predchodca žalobcu.

Žalobca namietal právne pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúcu v opačnom právnom posúdení

veci zákonným sudcom, ku ktorej dospel na základe predloženého ostatného písomného dôkazu v
podobe Položkovitého rozpočtu, ktorým žalovaná strana poukázala na údajnú absenciu dohody o
cene nosníkov s ohľadom na dovtedajšie výsledky dokazovania, resp. na dovtedy vykonané dôkazy,
najmä s ohľadom na výpoveď kľúčového svedka p. P., vedúceho stavby diela „Julianin dvor, Bratislava,
Vrakuňa“, ktorý na pojednávaní konanom dňa 16.08.2021 v plnom rozsahu potvrdil všetky tvrdenia a

jeho požiadavky z hľadiska rozsahu i ceny dodaného diela.

Žalobca namietal skutkové pochybenie súdu prvej inštancie a to, že vychádzal z objednávky t j. z
podmienok, ktoré boli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným výslovne dohodnuté tak, že
právnypredchodcažalobcuakozhotoviteľadodávateľdiela,bolpovinnýdodaťvšetkypotrebnétesárske

a železiarske práce na diele ,,Julianin dvor, Bratislava, Vrakuňa“ bez akéhokoľvek obmedzenia, tzn. že
právny predchodca žalobcu bol povinný zhotoviť a dodať celkové dielo v podobe vybudovania debnenia
pre podpornú konštrukciu, následne vybudovania debnenia pre nosníky a následne vybudovať debnenie
pre strop a tiež vybudovanie debnenia pre jednotlivé schodiská v domoch. Bez vybudovania podpornej
konštrukcie a nosníkov nemohol byť vybudovaný a postavený strop. Vykonaným dokazovaním bolo

jednoznačne potvrdené a preukázané, že právny predchodca žalobcu vykonal všetky žalovaným
objednané práce v plnom rozsahu, riadne a včas a v súlade s technickými normami a parametrami.
Taktiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že tieto práce dodané právnym predchodcom
žalobcu boli žalovaným a aj zástupcom hlavného dodávateľa - stavbyvedúcim p. P. riadne prevzaté
a že za uvedené a žalobcom dodané práce mal žalovaný vyplatenú riadne a včas celú odmenu od

jeho zmluvného partnera - hlavného dodávateľa spoločnosti I.N.V.E.S.T., a. s.. Rozsah vykonaných prác
ani ich cena neboli predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom sporu bolo pôvodne
debnenie schodísk, konkrétne ich počet, čo p. P. ako stavbyvedúci diela uviedol vo svojej výpovedi na
pojednávaní na správnu mieru a potvrdil pravdivosť tvrdenia právneho predchodcu žalobcu. Uvedený
svedok vyvrátil nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovaného o tom, že žalovaný si od hlavného

dodávateľa stavby neúčtoval schodiská v takom počte ako uviedol právny predchodca žalobcu, ale
v menšom rozsahu a že za debnenie schodísk, ktoré vykonal právny predchodca žalobcu nedostal
zaplatené. Svedok potvrdil, že žalovanému bola odmena za debnenie vykonané právnym predchodcom
žalobcu zaplatená riadne a včas, tzn. v plnom rozsahu. Podľa názoru žalobcu by nedodanie celého
rozsahu tesárskych prác by znamenalo porušenie obchodného záväzkového vzťahu a porušenie

zákona, konkrétne ustanovenia § 536 a 537 Obchodného zákonníka, čo by malo za následok negatívne
právne dôsledky na právneho predchodcu žalobcu resp. na žalobcu.

Žalobca tiež vyslovil názor, že pre objasnenie predmetu dohody a podmienok dodávky diela a jeho ceny
bolo nevyhnutné vypočuť konateľa žalovanej strany p. V. ako jedného z dvoch subjektov, ktoré dohodli

podmienky spolupráce medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd prvej inštancie sa
uspokojil len s replikou štatutárneho zástupcu žalovaného, sprostredkovanými informáciami od svedka
p. F. a so sprostredkovanými informáciami od právneho zástupcu žalovanej strany, čo žalobca považuje
za závažné procesné pochybenie súdu.

S poukazom na vyššie uvedené žalobca odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a to tak, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej sumy 19 120,10 eura
a trov konania.7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.12.2021 a uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie zodpovedá právnemu názoru súdu vysloveného na pojednávaní konanom 14.12.2020.

Poukázal na to, že žalobca sa ďalej vo svojom odvolaní vyjadruje k rozhodnutiu súdu I. inštancie
obsiahnutéhovbode41.napadnutéhorozsudku,ktorýpodrobnerozoberáaképostupyviedlisúdktomu,
že žalobcovi nepriznal nárok na úhradu za debnenie a oddebnenie nosníkov.

Dôvodil, že počas celého konania vyjadroval stanovisko, že debnenie a oddebnenie nosníkov bolo

zahrnuté v cene debnenia a oddebnenia stropov a zdôraznil, že tomuto tvrdeniu zodpovedá aj písomná
predsúdna korešpondencia medzi ním a žalobcom a teda, žiadna dohoda týkajúca sa samostatnej
odmeny za debnenie a oddebnenie nosníkov nebola nikdy uzatvorená. Túto skutočnosť v neposlednom
rade podporujú aj samotným žalobcom vyhotovené faktúry, ktoré z hľadiska položiek ani v jednej
neobsahujú položku debnenie a oddebnenie nosníkov. V tých sa jednalo len o debnenie a oddebnenie
stropov. Preto zdôvodnenie súdu I. inštancie, ktorý v tomto prípade nemal za preukázané, že cena 13

eur za debnenie a oddebnenie stropu je obvyklou peňažnou náhradou za výkony právneho predchodcu
žalobcu pokiaľ ide o nosníky, považoval za správne a logické.

Žalovaný zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 41. uviedol i tú skutočnosť, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu neboli ohľadom obvyklej ceny navrhnuté žiadne dôkazy a súd preto tento

nárok žalobcu vo výške 13 eur/m2 pri nosníkoch nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

K žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že položkovitý rozpočet
bol vyžiadaný súdom prvej inštancie od investora stavby, pričom zrejme z tohto rozpočtu ako dôkazu
vychádzal. Vo vzťahu k svedkovi p. P. uviedol, že žalobca ako základný dôkaz svojich tvrdení predložil

preberací protokol o vykonaných prácach, ktorý mal byť vyhotovený a podpísaný práve p. P.. Na
pojednávaní konanom dňa 16.08.2021 sa však Ing. P. vyjadril v tom smere, že čo sa týka preberacieho
protokolu, tak tento on nevyhotovil a nemal vedomosť o tom kto ho vyhotovoval. Ing. P. sa vo svojej
výpovedi nevyjadroval k cenám za jednotlivé vykonané práce žalobcom.

K žalobcom namietanému pochybeniu súdu, spočívajúcom v tom, že mal vychádzať z objednávky teda
z podmienok, ktoré boli medzi právnym predchodcom žalobcu a ním výslovne dohodnuté, žalovaný
uviedol, že to nepovažuje za pochybenie ale správny postup z hľadiska vykonaného dokazovania.

K namietaným dohodám týkajúcich sa debnenia a schodísk, žalovaný uviedol, že k uvedenému sa

vyjadril v rámci svojho odvolania.

K namietanej potrebe výsluchu konateľa žalovaného, žalovaný uviedol, že žalovaný sa k veci písomne
vyjadril a žiadne iné skutočnosti by na pojednávaní neuviedol.

Z uvedených dôvodov žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom namietaných
častiach za správny a presvedčivý, vydaný na základe zistených skutkových okolností a vykonaných
dôkazov. Nie je však pravdou, že žalovaná strana nepredložili písomný dôkaz v podobe položkovitého
rozpočtu, nakoľko tento si vyžiadal sám súd prvej inštancie od investora stavby. S týmto položkovitým
rozpočtom sa žalovaný oboznámil a následne sa k nemu prostredníctvom právneho zástupcu na

pojednávaní vyjadrili. Súd prvej inštancie nevyhádzal pri rozhodovaní iba z tohto rozpočtu, ale i zo
všetkých iných dôkazov a skutočností, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.02.2022 a uviedol, že nie je
pravda, že dohoda o cene za jednotlivé schodiská nebola medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným uzavretá, pretože o tom svedčí písomná objednávka žalovaného zo dňa 12.02.2020 a z
ktorej jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda, že zmluvné
strany sa v súlade s ustanovením § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dohodnú o spôsobe určenia
ceny za vykonané práce na diele. Vykonaným dokazovaním - konkrétne z písomného preberacieho
protokolu o vykonaných prácach a zo svedeckej výpovede korunného svedka Ing. P. - stavbyvedúceho

diela jednoznačne vyplýva, že žalobca od žalovaného požadoval vyplatiť zostávajúcu časť odmeny za
tesárske práce, ktoré skutočne dodal a následne vyfakturoval v celkovom objeme v sume vo výške 61
458,08 eura a z ktorej žalovaný doposiaľ uhradil sumu vo výške 42 337,98 eura, tzn. že zostáva za
dodané dielo zaplatiť sumu vo výške 19 120,10 eura s príslušenstvom.K tvrdeniu žalovaného, že právny predchodca žalobcu si môže uplatňovať náklady za schodisko ako
celok a nie za jednotlivé ramená, pričom každé schodisko obsahovalo tri ramená žalobca uviedol,

že právny predchodca žalobcu si ako zhotoviteľ tesárskych prác na diele voči žalovanému ako
objednávateľovi uplatnil za dodané tesárske práce na diele podľa jednotlivých položiek na každom dome
s tromi schodiskami ako celku, tzn. v súlade s obsahom zmluvy. Uviedol, že z doposiaľ predložených
písomných dôkazov súdu a zo svedeckej výpovede stavbyvedúceho diela p. Ing. P., ktorý práce na diele
zadával, práce pravidelne kontroloval a preberal práce dodané právnym predchodcom žalobcu na diele,

jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu riadne a včas v zmysle technickým noriem a bez
akejkoľvek reklamácie zo strany objednávateľa resp, hlavného dodávateľa diela, vyhotovil celý rozsah
objednaných prác, preto mu v súlade s dohodou a v súlade s platnou právnou úpravou - ustanovením
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka z. patrí celá vyfakturovaná odmena za dodané dielo.

K tvrdeniu žalovaného, že on sám si vo vzťahu k investorovi ako k hlavnému dodávateľovi stavby

uplatňoval nárok na úhradu za vyhotovenie celého schodiska v sume
800 eur, teda vrátane ramien, žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde,
o čom svedčí súdom vykonaný dôkaz - preberací protokol vykonaných prác, obsah ktorého 100 %
potvrdil stavbyvedúci diela Ing. H. P. a jeho výpoveď na pojednávaní zo dňa 16.08.2021, z ktorého
explicitne vyplýva, že na otázku právneho zástupcu žalobcu, ktorý svedkovi predložil preberací protokol

odovzdaných prác, či tento doklad potvrdzuje skutočne vykonané práce a ich rozsah, ktorý mal vykonať
E. H. v prospech spoločnosti ANASTAV, s.r.o., svedok uviedol, že: „Žalobca (právny predchodca
žalobcu ) vykonal tieto práce podľa rozpočtu. Na otázku ako boli počítané schodiská na jednotlivých
domoch, svedok uviedol, že: „Názov to malo rodinný dom s troma bytovými jednotkami. Každá bytová
jednotka mala svoje samostatné schodisko. Ked' sa vykonali práce, aj ANASTAVU, sr.o. aj p. H.

som potvrdil rozsah vykonaných , prác podľa rozpočtu. Z uvedeného je zrejmé a jednoznačné, že
žalobcom uplatnený nárok v podanej žalobe má základ v písomnej objednávke žalovaného zo dňa
12.02.2020, ktorá pre právneho predchodcu žalobcu a žalovaného predstavovalo po jej akceptácii
právnym predchodcom žalobcu dohodu - zmluvu.

Žalobca sa vyjadril k poslednej vete odvolania, v ktorej žalovaný tvrdí, že: „súd prvej inštancie mal
možnosť vychádzať v prípade rozporu tvrdenia medzi nami a žalobcom ohľadom ceny schodísk z
položkovitého rozpočtu, ktorý sa celé stavba riadila. Alternatívne mal možnosť v tomto smere vykonať
znalecké dokazovanie, pričom na túto možnosť sme v rámci konania súd prvej inštancie aj upozorňovali“
s tým, že uviedol, že tieto rozporné tvrdenia medzi žalobcom a žalovaným boli odstránené vykonaným

dokazovaním, tzn. písomnými dôkazmi predloženými súdu a svedeckou výpoveďou stavbyvedúceho
Ing. P..

Ďalej uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedené bolo žalovaným navrhované znalecké dokazovanie
nepotrebné a nadbytočné.

Podľa názoru žalobcu, žalovaný v priebehu súdneho sporu ani k podanému odvolaniu voči rozsudku
súdu prvej inštancie nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia a
spochybňovali ním uplatnený nárok na zaplatenie zvyšku dohodnutej odmeny za vyfakturované tesárske
práce na predmetnom diele.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu voči rozsudku prvej inštancie a odvolanie žalovaného voči rozsudku prvej
inštancie, nie sú dôvodné.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
14. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej
osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.15. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
16. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa

odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
17. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú

strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
18. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
19. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
20. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
21. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady

a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.
22. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
23. Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak

zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
24. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

25. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
26. Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť

zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy
malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o
ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať.
27.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
28. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
33. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie žalobca a to vo výroku I., II. a III.34. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie žalovaný a to vo výroku I.

35. Odvolací súd sa v rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na
rozhodnutievoveci(§387ods.2CSP)a nazdôrazneniejehosprávnostivodôvodnenítohtorozhodnutia
poukázal na niektoré skutočnosti.

36. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti
napadnutého rozsudku.

37. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

38. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej

inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a odvolaním žalobcu proti
rozsudku súdu prvej inštancie, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného a vyjadrením žalovaného
k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220
ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým

a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným,
náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so
zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

39. V sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v
ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť
súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je
nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu
aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno je inštitútom práva
procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a

prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

40. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné jej konania
alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie

neúčinné (§ 151 ods. 1 CSP).

41. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné
princípy CSP).

42. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 CSP).

43. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).

44. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry resp. ich časť: faktúru č. 2020/13
vystavenú na sumu vo výške 5 034 eur - neuhradená v časti sumy vo výške 2 750 eur, faktúru č. 2020/14
vystavenú na sumu vo výške 5 034 eur - neuhradená celá suma vo výške 5 034 eur a faktúru č. 2020/15
vystavenú na sumu vo výške 11 320,10 eura - neuhradená celá suma vo výške 11 320,10 eura t. j.celkovo spolu žalovaný neuhradil žalobcovi na základe uvedených faktúr, sumu vo výške 19 120,10 eura
a ktorá je predmetom žaloby.

45. V konaní nebolo sporné vykonanie prác „debnenie a oddebnenie stropov“ právnym predchodcom
žalobcu na diele a dojednanie ceny za tieto práce v sume vo výške 13 eur (položka vo faktúrach - č.
2020/13 a č. 2020/14, spolu v sume vo výške 2 569,18 eura t. j. 197,629 m2 x 13 eur=2 569,18 eura).

46. V konaní nebolo sporné vykonanie prác „debnenie a oddebnenie nosníkov“ právnym predchodcom

žalobcu na diele.

47. V konaní bolo sporné, či medzi stranami bola dojednaná cena za práce na diele „debnenie a
oddebnenie nosníkov a to v sume vo výške 13 eur/m2, resp. či žalobca preukázal v konaní obvyklú
cenu za tieto práce a to v sume vo výške 13 eur/m2.

48. Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie (vo výroku I., II. a III.):

49. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so svojim predbežným
právnym názorom, keď uviedol, že predložené dôkazy svedčia v prospech žalobcu, pričom žalovaný
dovtedy a ani následne žiadne dôkazy neprodukoval, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu

vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní najskôr nepovažoval za spornú otázku a to cenu prác na
diele za „debnene a oddebnenie nosníkov“, nakoľko táto otázka vyplynula až z ďalšieho vykonaného
dokazovania v priebehu konania (popretie žalovaným uzatvorenie dohody s právnym predchodcom
žalobcu o cene za práce na diele aj za „debnenie a oddebnenie nosníkov“ - viď zápisnica z pojednávania
zo dňa 22.09.2020, č. 156 - 163 s. sp.), čím sa preukázali v konaní ďalšie skutkové okolnosti. Súd prvej

inštancie tak dospel k záveru, že nemôže stotožňovať práce na diele „debnenie a oddebnenie nosníkov“
s „debnením a oddebnením stropov“ a vychádzať tak pri „debnení a oddebnení nosníkov“ z ceny pre
„debnenie a oddebnenie stropu“ (v sume vo výške 13 eur), k čomu sa bližšie odvolací súd vyjadril v
bodoch 51. a 52. tohto rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyslovenie predbežného právneho
názoru súdom nie je záväzné a jedná sa o orientačné stanovisko súdu, ktoré sa vyjadruje k právnemu

posúdeniu veci ešte pred samotným rozhodnutím a slúži na usmernenie strán v konaní, aby vedeli, akým
smerom sa súd pravdepodobne bude uberať.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
50. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že medzi

stranami nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o cene diela týkajúcej sa prác za „debnenie a
oddebnenienosníkov“,nakoľkotvrdeniastránsivtomtoodporovali amalzato,žecenazatietoprácena
diele nebola sporná a taktiež nebol sporný ani rozsah skutočne vykonaných a dodaných prác právnym
predchodcom žalobcu žalovanému a ich prevzatie žalovaným a zároveň žalovanému preplatenie týchto
prác investorom, odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania

súdom prvej inštancie a ktorý jednotlivé dôkazy vyhodnotil v bodoch 35. - 41. napadnutého rozsudku,
nakoľko so žalobcom predložených faktúr vyplýva, že neobsahujú položku - „debnenie a oddebnenie
nosníkov“ ale len „debnenie a oddebnenie stropov“, a teda z nich vyplýva len skutočnosť fakturácie
stropov. Uvedené bolo preukázané aj na základe vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní nariadenom na deň 22.09.2021 (viď č. l. 155 - 163 s. sp.) ako aj na základe tej skutočnosti,

že žalovaný uznal v podanom odpore (viď č. 43 - 46 s. sp.) dohodu o cene ohľadom prác za „debnenie a
oddebnenie stropov“ vo výške 13 eur, nie však prác za „debnenie a oddebnenie aj nosníkov“ v tejto cene.
Dojednanie ceny stranami za práce na diele za „debnenie a oddebnenie nosníkov“ nevyplynulo ani z
vystavených faktúr právnym predchodcom žalobcu (viď č. l.129 - 137 s. sp.), v ktorých nie je uvedená
takto označená položka, okrem poslednej spornej faktúry č. 15/2020, kde je táto položka uvedená

len všeobecne (viď č. l. 127 - 128). Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
uvedenom v bode 41. napadnutého rozsudku a to, že v konaní nebola preukázaná dohoda medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ohľadom ceny diela za práce „debnenie a oddebnenie
nosníkov“.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
51. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že nemal v
konaní preukázané, že cena 13 eur za „debnenie a oddebnenie stropu“ je obvyklou peňažnou náhradou
za výkon prác na diele právneho predchodcu žalobcu za „debnenie a oddebnenie nosníkov“ a žezo strany právneho predchodcu žalobcu neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, preto súd nárok žalobcu vo
výške 13 eur/m2 za „debnenie a oddebnenie nosníkov“ nemal za preukázaný, odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (viď bod 41. napadnutého rozsudku) a to, že právny

predchodca žalobcu síce vykonal práce na diele týkajúce sa schodísk a to „debnenie a oddebnenie
nosníkov“, čo vyplynulo zo súpisov prác vyhotovených investorom spoločnosťou I.N.V.E.S.T, a. s. (viď
č. l. 86 - 93 s. sp.), ako aj z vyjadrenia svedka Ing. H. P. stavbyvedúceho investora - spoločnosti
I.N.V.E.S.T, a. s. na pojednávaní dňa 16.08.2021 (viď č. l. 138 - 143 s. sp.) s tým, že vyslovil, názor, že
právnemu predchodcovi žalobcu by pri absencii preukázateľnej dohody strán ohľadom tejto položky a pri

namietaní tejto položky žalovaným z hľadiska rozdielnosti cien, patrila za vykonané práce iba peňažná
náhrada v obvyklej cene za obdobné práce ako bezdôvodného obohatenia žalovaného za vykonané
práce(§458ods.1Občianskehozákonníka).Odvolacísúdkonštatuje,žeohľadomobvyklejcenyprávny
predchodca žalobcu však nenavrhol ďalšie dôkazy, čím nepreukázal, že výška ceny 13 eur/m2 za práce
na diele „debnenie a oddebnenie stropov“ je cenou obvyklou peňažnou náhradou za výkony právneho
predchodcu žalobcu, pokiaľ ide o cenu za vykonané práce za „debnenie a oddebnenie nosníkov“.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
52. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že v konaní
nebol ním preukázaný rozsah nárokov a to z hľadiska dojednania strán ohľadom ceny za práce na
diele „debnenie a oddebnenie nosníkov“, nakoľko celkový rozsah vykonaných a dodaných právnym

predchodcom žalovanému ako aj vyplatených prác, je uvedený podrobne vo faktúre č. 2020/15, ktorú
vystavil právny predchodca žalobcu a doručil žalovanému, čo potvrdil Ing. H. P. ako stavbyvedúci diela
investora spoločnosti - I.N.V.E.S.T, a. s. a ktorý potvrdil presný rozsah týchto prác vykonaných na diele
právnym predchodcom žalobcu, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
(viď bod 41. napadnutého rozsudku) a to, že v konaní nebolo preukázané dojednanie strán ohľadom

ceny za práce na diele „debnenie a oddebnenie nosníkov“ uplatnených právnym predchodcom žalobcu
vo faktúre č. 2020/15, nakoľko tieto sú z hľadiska m2 uvedené v tejto faktúre (184,672 m2 alebo 184,747
m2 alebo 158,305 m2) v podstate úplne pokryté práve položkou „debnenie a oddebnenie nosníkov“
uvedenou v preberacom protokole (položka 205,118 m2 pre domy A1, A3, A4 a položka 201,121 m2
pre domy B6 a B8), teda položkou, ktorá nebola obsahom predchádzajúcej fakturácie a pri ktorej nebolo

preukázané, že cena 13 eur za m2 zodpovedá obvyklej peňažnej náhrade za takéto plnenie. Nárok
žalobcu vo výške 13 eur/m2 v konaní tak nebol preukázaný.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
53. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie právne pochybil a to tým, že vec opačne

právne posúdil a ku ktorej dospel na základe predloženého ostatného písomného dôkazu v podobe
položkovitého rozpočtu, ktorým žalovaná strana poukázala na údajnú absenciu dohody o cene nosníkov
s ohľadom na dovtedajšie výsledky dokazovania, resp. na dovtedy vykonané dôkazy, najmä s ohľadom
na výpoveď kľúčového svedka Ing. H. P. stavbyvedúceho stavby diela „Julianin dvor, Bratislava -
Vrakuňa“, ktorý na pojednávaní konanom dňa 16.08.2021 v plnom rozsahu potvrdil všetky tvrdenia a

jeho požiadavky z hľadiska rozsahu i ceny dodaného diela, odvolací súd uvádza, že súd hodnotí dôkazy
v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzený zákonom v tom, ako a s akým výsledkom má
z hľadiska pravdivosti hodnotiť konkrétny dôkaz.

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,

II. ÚS 251/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
54. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie právne pochybil a to skutkovo, nakoľko
vychádzal z objednávky t. j. z podmienok, ktoré boli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

výslovnedohodnutétak,žeprávnypredchodcažalobcuakozhotoviteľadodávateľdiela,bolžalovanému
akoobjednávateľovidiela,povinnýdodaťvšetkypotrebnétesárskeaželeziarskeprácenadiele,,Julianin
dvor, Bratislava - Vrakuňa“ bez akéhokoľvek obmedzenia, tzn. že právny predchodca žalobcu bol
povinný zhotoviť a dodať celkové dielo v podobe vybudovania debnenia pre podpornú konštrukciu,následne vybudovania debnenia pre nosníky a ďalej vybudovať debnenie pre strop a tiež vybudovanie
debnenia pre jednotlivé schodiská v domoch, nakoľko bez vybudovania podpornej konštrukcie a
nosníkov nemohol byť vybudovaný a postavený strop, odvolací súd uvádza, že strany sporu sú povinné

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP bol žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré mohli prispieť k objasneniu veci a zároveň bol ich
povinný k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa (§ 79 OSP). V nadväznosti na uvedené, odvolací
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 495/2015 z 20.
augusta, v ktorom sa uvádza: „Korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho

rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť
predostrieť dostatočne konkretizovanú a podloženú argumentáciu, pretože primeranosť odôvodnenia
rozhodnutia všeobecného súdu možno posudzovať iba vo vzťahu k určitému špecifickému argumentu
účastníka konania.“ Vo vzťahu k uvedenému, odvolací súd poukazuje na závery v bodoch 50. a 51 tohto
rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca toto
svoje tvrdenie v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
55. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď nevypočul ako svedka -
konateľa žalovaného K. V. a to ohľadom objasnenia predmetu dohody a podmienok dodávky diela a jeho
cenyažesauspokojilibasreplikouštatutárnehozástupcužalovaného,sprostredkovanýmiinformáciami

od svedka E. F. a so sprostredkovanými informáciami od právneho zástupcu žalovanej strany, odvolací
súd uvádza, že súd nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v
rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (185 CSP). V zmysle ustálenej judikatúry nevykonanie
niektorého z navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá tzv. zmätočnostnú
vadu v procesnom postupe súdu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy a je výlučne na súde a na jeho rozhodnutí po posúdení
jednotlivýchnávrhovnavykonaniedokazovania,ktoréznavrhnutýchdôkazovbudúvrámcidokazovania
vykonané.

Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie

vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je

vecou súdu, nie procesných strán. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykoná všetky navrhované
dôkazy alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu
zmätočnosti (R 125/1999).

Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že súd iba celkom výnimočne môže vykonať aj iné

dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu
práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to (spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne pracovnoprávne spory).

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

56. Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie (vo výroku I. a to v časti týkajúcej sa sumy
vo výške 3 600 eur):

57. K odvolacej námietke žalovaného, že právny predchodca žalobcu si uplatňoval vo vzťahu ku
schodisku svoj nárok tak, že za každé rameno schodiska si uplatňoval jednotkovú sumu s tým, že jeho

výklad dohody bol taký, že právny predchodca žalobcu si môže uplatňovať náklady za schodisko ako
celok a nie za jednotlivé ramená, pričom každé schodisko obsahovalo tri ramená a uvedené tvrdil aj
v rámci dokazovania na súde prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že z vystavených faktúr právnym
predchodcom žalobcu (viď č. l. 129 - 135 s. sp.) a ktoré mu žalovaný uhrádzal, z vyjadrenia svedka Ing.
H. P. na pojednávaní dňa 16.08.2021 (viď č. l. 138 - 143 s. sp.) vyplýva, že listinné dôkazy zodpovedajú

skutkovému stavu zisteného dokazovaním súdom a to, že dohoda bola pôvodne 800 eur za každé
schodisko, čomu zodpovedajú aj vystavené faktúry - faktúra č. 2020/03 tri schodiská v cene v sume vo
výške 800 eur, faktúra č. 2020/06 tri schodiská v cene v sume vo výške 800 eur, faktúra č. 2020/08 šesťschodísk v sume vo výške po 700 eur. Ďalej v sporných faktúrach č. 2020/13 a 2020/14 sú uvedené
zhodne tri schodiská po 600 eur.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
58. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý namietal názor súdu prvej inštancie a to, že zdôvodnenie
pre priznanie nároku žalobcu vo vzťahu ku fakturovaným schodiskám je nedostačujúce vzhľadom na
skutočnosť, že predchádzajúce faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu, čo sa týka výšky
položky za schodisko boli rôzne a teda, nemožno dospieť k záveru o tom, že by takúto cenu bol

akceptoval s tým, že túto skutočnosť zároveň potvrdzuje aj súdom vyžiadaný položkový rozpočet od
investora stavby a z ktorého vyplynulo, že hodnota celého schodiska, teda vrátane ramien, pri rodinnom
dome typu A, je v sume vo výške 509,642 eura a pri rodinnom dome typu B je v sume vo výške 411,942
eura, čo znamená, že právny predchodca žalobcu si fakturoval trojnásobky súm týkajúcich sa schodiska
tak ako boli uvedené v položkovitom rozpočte, pričom on sám si vo vzťahu k investorovi spoločnosti -
I.N.V.E.S.T, a. s. uplatňoval nárok na úhradu za vyhotovenie celého schodiska v sume vo výške 800

eur, teda vrátane ramien, odvolací súd uvádza, že schodiská boli fakturované faktúrou č. 2020/03 (viď
č. l. 129 s. sp.), kde bolo uvedené, že sú fakturované tri schodiská v cene vo výške 800 eur, taktiež vo
faktúre 2020/06 (viď č. l. 131 s. sp.) je opätovne uvedená fakturácia troch schodísk vo výške 800 eur a
zároveň vo faktúre č. 2020/08 (viď č. l. 133 s. sp.), je uvedená fakturácia šiestich schodísk po 700 eur.
Pokiaľ ide o fakturáciu schodísk v sporných faktúrach č. 2020/13 (viď č. l. 136 s. sp.) a 2020/14 (viď

č. l. 137 s. sp.), tu sú uvedené zhodne tri schodiská po 600 eur. Svedok Ing. H. P. ohľadom schodísk
potvrdil, že sa jednalo o rodinné domy s tromi bytovými jednotkami, kde každá bytová jednotka mala
samostatné schodisko (viď č. l. 140 s. sp.) a uvedená skutočnosť vyplýva aj z písomného preberacieho
protokolu investora - spoločnosti I.N.V.E.S.T. a.s. (viď č. l. 18 - 20 s. sp.). Preto nemožno prisvedčiť
tvrdeniu žalovaného, že strany si dohodli za schodisko cenu 700 eur na dom, nakoľko tomu odporuje

jeho správanie, keď právnenu predchodcovi uhradil faktúry č. 2020/03 (viď č. l. 129 s. sp.), 2020/06
(s cenou 800 eur) (viď č. l. 131 s. sp.) a 2020/08 (viď č. l. 133 s. sp.). Odvolací súd zdôrazňuje, že
žalovaný pokiaľ tvrdil, že došlo k poníženiu ceny na sumu vo výške 600 eur za celé schodisko na jeden
celý dom, bolo dôkazné bremeno preukázania tohto skutkového tvrdenia na ňom. Uvedené však súdu
nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že

doterajšie uhrádzanie faktúr a správanie sa strán preukazujú, aká bola dohoda strán a aká bola výška
odmeny pre položky schodiská a betonáž stropu, keďže tieto ani v sporných faktúrach č. 2020/13 a
2020/14 nevybočovali z cien fakturovaných právnym predchodcom žalobcu predchádzajúcimi faktúrami.
Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní dňa
22.09.2021 (viď č. l. 138 - 143 s. sp.).

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
59. K odvolacej námietke žalovaného, že je jednoznačne zrejmé, že nárok žalobcu nemá základ v
žiadnej dohode a že súd prvej inštancie mal možnosť vychádzať v prípade rozporu tvrdenia medzi ním
a žalobcom ohľadom ceny schodísk z položkovitého rozpočtu, ktorým sa celá stavba riadila (poznámka

odvolacieho súdu: žalovaný mal zrejme na mysli rozpočet investora) resp. alternatívne mal súd prvej
inštancie možnosť v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie, pričom na túto možnosť ho v rámci
konania aj upozorňoval, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
položkovitý rozpočet investora - spoločnosti I.N.V.E.S.T. a.s. a v ňom uvedené ceny, nemôžu byť
smerodajné pre uplatnené nároky právneho predchodcu žalobcu, nakoľko obchodný záväzkový vzťah

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevychádzal z rozpočtu a nebol založený na dodaní
diela podľa rozpočtu. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jednalo o rozpočet, ktorý
bol vyhotovený investorom - spoločnosťou I.N.V.E.S.T. a. s., s ktorým právny predchodca žalobcu nebol
v zmluvnom vzťahu.

Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za dôvodnú.
60. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov žalobcu dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal relevantnými dôkazmi preukázanie tvrdených skutočností a to, že má nárok na požadovanú
cenu diela v celom žalovanom rozsahu a to aj v časti v sume vo výške 11 849,74 eura s príslušenstvom
za debnenie a oddebnenie stropu (nosníky) ako aj, že požadovaná cena za dielo 13 eur bola obvyklá za

jeho vykonanie, čím neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno
(§ 185 CSP).61. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov žalovaného dospel k záveru, že žalovaný svoje
tvrdenia uvedené ako obranu v konaní a to v časti žalobcovi priznaného nároku súdom v sume vo výške
7 270,36 eura s príslušenstvom nevyvrátil relevantnými dôkazmi.

62. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na
základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou
uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému bol preukázaný iba v priznanej časti v sume vo výške 7 270,36

eura s príslušenstvom, teda dôvodný a ďalej obranu žalovaného v časti žalobcovi priznaného nároku
súdom v sume vo výške 7 270,36 eura, vyhodnotil ako nepreukázanú. V sporovom konaní sú strany
sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní
(povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Procesná pasivita sporovej strany má za následok, že
neuniesla dôkazné bremeno.
63. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

64. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver,
a preto napadnutý rozsudok žalobcom vo výroku I., II. a III. a napadnutý rozsudok žalovaným vo výroku
I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

65. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho
konania právo, keďže ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná.

69. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).