Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/142/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201032
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň
a. s., so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler,
advokát, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (do 30.6.2019 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty;
ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102083293/2019 zo dňa
04.09.2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie

sa k nemu boli doručené žalobcovi dňa 09.09.2019, ktorý sa k zisteniam v protokole vyjadril podaním
doručeným správcovi dane dňa 31.10.2019.
2. Správca dane rozhodnutím č. 101579347/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
žalobcovi určil rozdiel dane v sume 157.776 eur, nadmerný odpočet dane nepriznal v sume 101.928,16
eura a vyrubil daň v sume 55.847,84 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015.

3. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2015 uplatnil
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup tovaru - slnečnica lúpaná, solená (ďalej
len „slnečnica“) od tuzemského dodávateľa, spoločnosti POOL Trade, s.r.o. (IČO: 36 655 082), ale v
rámci daňovej kontroly bolo zistené obchodovanie s tovarom v rámci obchodného karuselového reťazca
viacerých spoločností (Speed-Line transport s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade s.r.o.
– žalobca – HMJ Real Invest GmbH. - Speed-Line transport s.r.o.) a žalobcom predložené doklady a
dôkazy získané správcom dane nepreukázali, že predmetom uskutočnených obchodných transakcií bol

vždy nový tovar. Preprava toho istého tovaru bola realizovaná v uzatvorenom kruhu na trase: Okoč,
areál firmy SOVEREIGN - sklad v Blatnej na Ostrove - prejazd cez Gattendorf (AT) - Okoč, areál
firmy SOVEREIGN. Správca dane mal za preukázané, že tovar sa po umelom nadobudnutí tovaru
spoločnosťou HMJ Real Invest vracal späť na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený, do Okoče.Z uvedeného vyplynulo, že predmetom obchodovania bol stále ten istý tovar (v tom istom množstve,
rozmere a druhu). Správca dane zistil, že obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom a
obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho odberateľom boli súčasťou účelovo vytvoreného reťazca

spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom, ktorý však niesol znaky karuselového podvodu. Na
základe zistených skutočností tak správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH, pretože
vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastňoval
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, o ktorom vedel alebo mal vedieť. Doklady
predložené jednotlivými účastníkmi predmetného obchodu zastierali skutočný stav a navodzovali dojem,

že sa s tovarom manipulovalo. Reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa deklarovaných
dokladov nebola preukázaná žalobcom ani jeho dodávateľom, ktorý vierohodne nepreukázal vznik
daňovej povinnosti a teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
POOL Trade, s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že daňový subjekt mohol vedieť,
že deklarované obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a finančné zvýhodnenie
získal práve daňový subjekt. V rámci preverovania finančných tokov pri dodávateľsko – odberateľskom

reťazci medzi vyššie uvádzanými spoločnosťami bolo zistené, že z platby za tovar medzi jednotlivými
obchodníkmi v rámci obchodného reťazca boli realizované v uzatvorenom kruhu prostredníctvom
spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o.: EURO FAKTORING s.r.o. - Tatranská mliekareň a.s. - POOL
Trade, s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - EURO FAKTORING s.r.o. Daňový subjekt Speed-Line
Transport s.r.o. bol z finančného toku vylúčený, t. j. žiadne platby zodpovedajúce dodávkam tovaru na

svoje bankové účty neprijímal, ani zo svojich bankových účtov nepoukazoval. Z finančného toku bol
vylúčený aj rakúsky daňový subjekt HMJ Real Invest GmbH, za ktorého platby poukazovala spoločnosť
EURO FAKTORING s.r.o. priamo na účet platiteľa, ale od daňového subjektu HMJ Real Invest GmbH
už žiadne platby (na vyrovnanie dlhu) neprijímala. V kontrolovanom zdaňovacom období bola jediným
konateľom spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. (uzatvárajúcej kruh platieb za tovar), súčasne jediným

konateľom spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o. (dodávateľom tovaru v cyklickom reťazci) a súčasne
jediným konateľom spoločnosti HMJ Real Invest GmbH (priamym odberateľom platiteľa v cyklickom
reťazci) tá istá osoba a to pán A. B..
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že všetky obchodné transakcie
mal riadne zaevidované, potvrdené štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými obchodoval ako aj

príslušnými dokladmi a tvrdenia o jeho účasti na karuselovom obchode považoval za nedostatočné
a nepresvedčivé. Mal za to, že preukázal naplnenie podmienok vzniku práva na odpočítanie dane
podľa zákona o DPH. Správca dane reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil, ani nespochybnil a
závery v prvostupňovom rozhodnutí postavil len na domnienkach. Aj napriek skutočnosti, že žalobca
preukázal formálne aj reálne dodanie tovaru, správca dane na uvedené skutočnosti neprihliadal a

zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech. Správca dane v rozpore so
základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo
najúplnejšie a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“
alebo„rozhodnutiežalovaného“)podľa§74ods.4daňovéhoporiadkupotvrdilprvostupňovérozhodnutie

konštatujúc, že žalobca preukázal nadobudnutie tovaru slnečnica od spoločnosti POOL Trade s.r.o. iba
listinnými dôkazmi, ale dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr od tejto spoločnosti nepreukázal.
Žalobca predložil správcovi dane len dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len
za situácie, že obchodné transakcie by nevykazovali žiadne pochybnosti u finančných orgánov. Z
dokazovania vyplynulo, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s

predmetným tovarom a nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky
tovaru a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar, správca dane mal preto oprávnené
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré mu žalobca predložil a vyzýval
žalobcu k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Doklady, ktoré žalobca predložil, nemali
takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení

zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, ani ako dôkaz o tom, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach.
II.
Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.06.2021,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021,
ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101579347/2020 zo dňa 14.10.2020, žiada zrušiť oberozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať
mu plnú náhradu trov konania.

7. Žalobca namieta, že prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre
nedostatočné odôvodnenie. Z rozhodnutia žalovaného mu nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal
porušiť a tiež mu v rozhodnutí absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by bolo
porušenie zrejmé. Žalobca skonštatoval, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu o
zúčastňovaní sa na karuselovom podvode nebola dostatočne presvedčivo odôvodnená, rovnako tak sa

žalovaný nevysporiadal ani s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. Skutočnosť,
či žalobca vedel alebo mohol vedieť, kedy sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené
s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Žalobca mal za to, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, prijal všetky
opatrenia, čím preukázal konanie s odbornou starostlivosťou.

8. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci o DPH (pr. § 24 ods. 1, 2), čím zasiahol do jeho
zmluvnej voľnosti v rámci obchodných vzťahov a zaužívanej obchodnej praxi.

9. Žalobca namieta, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a nedostatočne

zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom. Žalobca namietal, že žalovaný postupoval
v rozpore s § 24 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, lebo správca dane neprihliadal
na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, pritom žalobca mal všetky obchodné transakcie
riadne zaevidované, potvrdené dokladmi aj zástupcami spoločností, dokladmi CMR, vážnymi lístkami,
objednávkami i kontrolnými výkazmi. V administratívnom konaní navrhoval za účelom odstránenia

pochybností preveriť, či vozidlá s prepravovaným tovarom nemohli prechádzať nespoplatnenou trasou,
ale správca dane odmietol tento dôkaz vykonať.

10. Žalobca namieta, že žalovaný neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, pričom žalobca
odkázal na ním vybranú judikatúru kasačného súdu, ktorá sa venovala povinnosti daňového subjektu

preukázaťtvrdenéskutočnosti.Žalobcauviedol,žesvojhoodberateľasiriadne,vrámcijemudostupných
zákonných prostriedkov preveril, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol
o ňom najmenšiu pochybnosť a v čase obchodovania tak pristupoval k spolupráci v dobrej viere
a nemohol nadobudnúť ani len podozrenie, že niečo nie je v danom prípade v poriadku, pričom
tovar odberateľom dodal. O dodaní tovaru podľa žalobcu svedčia svedecké výpovede, CMR doklady,

vyhlásenia o naložení tovaru, a správcom dane ani neboli spochybnené. Žalobca namietol, že žalovaný
otázku vedomosti žalobcu o zapojení do reťazca poznačeného podvodom zodpovedal na základe
tvrdení, ktoré vychádzajú výlučne z domnienok a pochybností správcu dane, vzniknutých v dôsledku
nedostatočne vykonaného dokazovania, kedy nebolo prihliadnuté na všetko, čo pri výkone správy daní
vyšlo najavo a neboli vyhodnotené všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol skutkový

stav zistený čo najúplnejšie. Daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby preverila, či
vystaviteľ faktúry disponuje tovarom z faktúry, či je schopný ho oddať, či plnil povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH za účelom ubezpečenia sa, že na vstupe nie je podvod. Namietal aj názor
správcu dane, že porušil registráciu v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.

11.Žalobcanamieta,že žalovanýdospelkzáveru ojehovedomostiozapojenídoreťazcapoznačeného
podvodom výlučne z domnienok a pochybností správcu dane, ale nebolo dostatočne vykonané
dokazovanie a dokazovanie nebolo ani správne vedené podľa § 3, 24 daňového poriadku. Pritom
s správcom dane spolupracoval. Odvolávajúc sa na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-610/19 zo dňa
03.09.2020 citoval z neho pasáže. Predmetné rozhodnutie prepojil s jeho posudzovaným prípadom

v tom, že správca dane síce spochybňuje vierohodnosť dokladov, ale svoje rozhodnutie stavia na
ním tvrdených nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch. Namieta, že žalovaný vyhodnotil dôkazy
získané v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní v rozpore s príslušnými ustanoveniami
daňového poriadku. Žalovaný neprihliadal na žalobcom opakovane namietané skutočnosti s poukazom
na príslušné znenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“),

ktoré žalovaný vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav. Namieta že správca dane spochybňuje
vierohodnosť dokladov a rozhodnutie postavil na nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, pritom
žalobca to vysvetlil.12. Podľažalobcubolvykonanýmdokazovanímpreukázanýmomentvznikudaňovejpovinnostižalobcu,
a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie nároku na odpočet nielen po formálnej, ale
aj materiálnej stránke, bolo preukázané dodanie predmetného tovaru, ako aj vznik daňovej povinnosti a

samotný správca dane nespochybnil existenciu dodania tovaru pre žalobcu, a preto nemožno súhlasiť
s tvrdeniami správcu dane. Žalobca má za to, že bolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie
obchodov, objednávky na tovar, jeho preprava, platba za tovar, a aj jeho následný predaj, spolu s
podrobnosťami, ktoré osoby vykonávali kontrolu tovaru a ktoré osoby boli prítomné, pričom žalobca
tieto tvrdenia podložil listinnými dokladmi a boli tieto skutočnosti potvrdené svedkami. Bolo jednoznačne

preukázané, že dopravca mal vedomosť o tom, aký tovar preváža, pričom dodanie tovaru v plnom
rozsahu potvrdili konatelia spoločností POOL Trade s.r.o. a VM – STAVSPOL, s.r.o. vo výpovediach.
Správca dane neprihliadol na CMR doklady ako na skutočnosti preukazujúce prepravu tovaru, zároveň
ich však ani nevyvrátil. Žalobca mal za to, že postup žalovaného pri zhodnotení dôkazov nebol správny
a vykazuje znaky vážnych pochybení. Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že C. D. mal
mať pri výkone prieskumu trhu za spoločnosť DALIJA s.r.o. vedomosť o vzájomnej prepojenosti osôb,

lebo osoba poverená kontrolovaným daňovým subjektom na základe mandátnej zmluvy vykonávala
zároveň prieskum trhu pre spoločnosť POOL Trade s.r.o. Menovaný totiž vykonával prieskum ohľadom
tovaru, cien mlieka a mliečnych výrobkov, potravín živočíšneho pôvodu v EÚ pre POOL Trade s.r.o.,, ale
nemal vedomosť o dodávateľoch tejto spoločnosti. V tejto súvislosti namieta nedostatočne vykonané
dokazovanie, lebo správca dane sa nevysporiadal s predmetom fakturácie od spol. DALIJA s.r.o. pre

POOL Trade s.r.o.

13. Ďalej žalobca namietol závery žalovaného o tom, že platby za tovar boli realizované v uzavretom
kruhu. Žalobca poukázal na to, že podstatou predmetu činnosti spoločnosti EURO FAKTORING je
faktoring, čo vysvetľuje, prečo táto spoločnosť realizovala viaceré platby. Na skutočnosť, že táto

spoločnosť zastupovala viacero spoločností, nemal mať žalobca žiaden vplyv a ani o tom nemohol mať
vedomosť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať
účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia a
následne rozhodnutia žalovaného bol záver správcu dane o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili
v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je poznačený

podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. V zistených obchodných reťazcoch išlo o predaj
toho istého tovaru („slnečnica lúpaná, solená“ v zdaňovacích obdobiach január 2015 až júl 2015,
október 2015 a december 2015), pričom na začiatku aj na konci zisteného obchodného reťazca bola
jedna a tá istá obchodná spoločnosť, ktorá neodviedla DPH, resp. na začiatku zisteného obchodného
reťazca bola spoločnosť, ktorá neodviedla daň z pridanej hodnoty a na jej konci bola spoločnosť,

ktorá nepriznala žiadne tuzemské obchodné transakcie s tovarom, nedeklarovala ani žiadny predaj
tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze, teda spotreba deklarovaného tovaru nebola nikdy
preukázaná (zdaňovacie obdobia september 2015, október 2015 a december 2015). V zdaňovacom
období máj 2015 bol zistený obchodný reťazec spoločností: Speed-Line Transport s.r.o.(SR) › LIAN
ASTON TRADE s.r.o. (SR) › POOL Trade, s.r.o. (SR) › Tatranská mliekareň a.s. (SR) › HMJ Real

Invest GmbH. › Speed-Line Transport s.r.o. (SR). Žalobné dôvody žaobcu sú podľa žalovaného totožné
s obsahom jeho odvolanie, preto aj odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, na ktorom trval.
Neopodstatnenou je argumenácia žalobcu rozsudkom Súdneho Dvora EÚ vo veci Vikingo Fövállalkoozó
Kft., lebo žalobca predložil správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly formálne bezchybné
doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa a o jeho následnom predaji odberateľovi, avšak z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že doklady predložené jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového
obchodu zastierajú skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzujú dojem legálne deklarovaných
obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Na základe zistenia, že zdaniteľné obchody sa
uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je
poznačený podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, správca dane neuznal žalobcovi právo na

odpočítanie dane v súlade so závermi judikatúry Súdneho dvora EÚ.
15. Žalovaný nesúhlasí, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie a pri zistenom uzatvorenom kruhu nebolo zistené, že by išlo vždy o nový tovar pri
dodávkach. Správa dane preukázal, že tovar, ktorý žalobca nakúpil od slovenského dodávateľa anásledne predal svojmu zahraničnému odberateľovi, nebol u tohto odberateľa vyložený, ale obratom
sa vracal späť na Slovensko, na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený. Tovar bol zahraničnou
odberateľskou spoločnosťou fakturovaný tej istej spoločnosti (Speed-Line Transport s.r.o.), ktorá bola

zistenánazačiatkudodávateľskéhoreťazca,aktorázjehopredajaneodviedladaň(čímbolapreukázaná
existencia daňového úniku v reťazci plnení, ktorá je pojmovým znakom podvodu v oblasti dane z pridanej
hodnoty a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítania dane). Na ďalšej
úrovni reťazca (LIAN ASTON TRADE s.r.o.) dochádzalo k odpočítaniu dane. Žalobca v reťazci následne
deklaroval intrakomunitárne dodanie toho istého tovaru pre odberateľa HMJ Real Invest GmbH (ktoré

však reálne nenastalo) si uplatňoval z tohto titulu odpočítanie dane. Preverovaním bankových účtov
bolo zistené, že platby za predmetný tovar boli realizované v uzatvorenom kruhu (prostredníctvom
spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o.), pričom spoločnosti SpeedLine Transport s.r.o. a HMJ Real Invest
GmbH boli z finančného toku vylúčené. Z dôkazov správca dane zistil, že nepristupoval k zdaniteľným
obchodom s primeranou opatrnosťou, a že o podvode v zistenom obchodnom reťazci vedel, resp.
vedieť mohol a mal. Žalobca sa žiadnym spôsobom nezaujímal o pôvod a kvalitu tovaru, s ktorým

bežne neobchodoval, pritom na základe mandátnej zmluvy poveril C. E. D. dohľadom nad obchodnými
transakciami. S námietkami ohľadom menovaného C. D. sa správca vysporiadal už aj v protokole z
daňovej kontroly ( str. 402-403).
16. K námietke o nedostatočne vykonanom dokazovaní žalovaný uviedol, že dokazovanie vykoná
správca dane, ak to považuje za potrebné, keďže mal aj preukázané, že tovar sa u zahraničného

odberateľa (síce to bol odeklarované na CMR dokladoch) nezložil a vracal sa späť na Slovensko,
intrakomunitárnedodaniereálneaninenastalo.Celkovýobrazonedostatočnejpozornostiaobozretnosti
žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov vytvorili predovšetkým zistenia o obstaraní tovaru bez jeho
presnej špecifikácie, overenia kvality a pôvodu tovaru a ďalších parametrov identifikujúcich predmetný
tovar, v dôsledku čoho sa žalobca stal súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným

konaním v oblasti dane z pridanej hodnoty, o ktorom by v prípade obozretného prístup mohol vedieť.
IV.
Replika žalobcu

17. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný sa v svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s jeho

odvolacími námietkami. Rovnako poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal tým, či mal vedomosť
o obchode u subdodávateľa jeho obchodného partnera vykazujúceho znaky nekalého konania. Nie
je v kompetencii žalovaného prenášať na žalobcu dôkazné bremeno v takej miere, ktoré nie je od
neho objektívne možné požadovať, žalovaný to však urobil a žalobca správcovi dane preukázal, že si
obchodného partnera preveril.

V.
Konanie na správnom súde

18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec bola
vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/142/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S Správneho súdu v
Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/142/2021.

19. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu
prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.21. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 23. októbra 2025, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 05.08.2025

oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VII.
Relevantná právna úprava

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak
ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy
daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 24 ods. 2, 3 daňového poriadku, (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

27.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),

predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"), d)dovoz tovaru do tuzemska.

29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.30. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2).

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ

uvedený ako príjemca alebo dovozca.

34. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou

pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných
námietok preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100508342/2021 zo dňa 30.03.2021, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. č. 101579347/2020 zo dňa 14.10.2020. Úlohou správneho súdu
bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so

Zákonom o DPH, Daňovým poriadkom a ustálenou súdnou praxou.

Všeobecne východiská k odpočítaniu dane

36. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych

záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020

zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri

preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.37. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode

(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel; C-439/04). Týmito otázkami sú:

(i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?;
(ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?;
(iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené?;
(iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

38. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet
DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a
uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné

bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno
zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na
daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že
pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že
zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,

ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,
alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

39.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca

subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom
na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. V prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,
ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel,

či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom
(rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
NSS SR).

40. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet

DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné
stotožňovaťakombinovať.Finančnéorgánytedanazákladedaňovejkontrolybuďformulujúpochybnosti
týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a
zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno
daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené

preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

41. K správnemu súdnemu prieskumu:

41.1. Správny súd uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých

konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe
jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa
naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej
žalobejejednoznačnéstanovenierámca(obsahu)požadovanéhosúdnehoprieskumuvlehotezákonom
stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať
z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.41.2. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,

a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich
parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v

správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia
predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný
popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska
správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a
zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej
argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona

bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené
v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok
rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý
aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).

41.3. Správny súd preskúmal žalobu a konštatuje, že niektoré námietky žalobcu boli formulované
vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na prejednávanú vec – všeobecné odkazy na
judikatúru, ustanovenia právnych predpisov alebo tvrdenia ako „závery vychádzajú z domnienok a
pochybností správcu dane“, či „tvrdenia a dôkazy predložené ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu“.

Žalobca síce v žalobe namietal viacero skutočností, žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú
argumentáciu, v ktorej by adresne a konkrétne rozporoval závery správcu dane a žalovaného (napr.
vo vzťahu k dokazovaniu, k naplneniu podmienok daňového podvodu a pod.). Z miery všeobecnosti
žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky správny súd
bude reagovať. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré boli

vznesené v žalobe, tak tieto boli formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu
všeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával,
konkretizoval,prípadnedomýšľaldôvodynezákonnostirozhodnutífinančnýchorgánov.Žalobcovisvedčí
v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu
zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia

konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do
zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.

42. K námietke žalobcu, že splnil hmotnoprávne podmienky na uznanie nároku na odpočet dane:

42.1. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca opakovane uviedol, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný
moment vzniku daňovej povinnosti, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na
odpočet dane – táto námietka bola žalobcom uplatnená opakovane, vo všeobecnej rovine. K danému
správny súd uvádza, že z kontextu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom určenia rozdielu dane
boldôvodexistenciedaňovéhopodvoduanienesplneniehmotnoprávnychpodmienok.Orgányfinančnej

správy tak svoje závery nezaložili na nesplnení hmotnoprávnych podmienok a ani svoje pochybnosti
nesmerovali k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, ale tieto smerovali k daňovému podvodu.

42.2. Správny súd súčasne uvádza, že v prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti ide

o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné (pr.: rozsudok NSS
SR sp. zn. 1Sfk/55/2022 zo dňa 29.11.2023 alebo sp. zn. 4Sfk/4/2022 zo dňa 14.06.2023). Z uvedeného
dôvodu preto správny súd na námietky žalobcu, ktorými poukazoval na splnenie hmotnoprávnych
podmienok, neprihliadal a zameral sa výlučne na splnenie podmienok sankcionovania účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

43. K daňovému podvodu43.1. Ako to správny súd uviedol aj vyššie, v prípade, ak správca dane pristúpi k sankcionovaniu
účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, dôkazné bremeno je na správcovi
dane. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane vykonal

rozsiahle dokazovanie a využil všetky možnosti, ktoré mu Daňový poriadok poskytol. Správca dane
prostredníctvom svojich úkonov smeroval svoju činnosť k tomu, aby dostatočným spôsobom zistil
skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správca dane zisťoval rozhodné skutočnosti vo vzťahu
k dodávateľovi žalobcu (spoločnosti POOL Trade s.r.o.), k odberateľovi žalobcu (spoločnosti HMJ
Real Invest GmbH), ako aj k subdodávateľom dodávateľa žalobcu a aj odberateľa spoločnosti HMJ

Real Invest GmbH. Zároveň vykonal úkony aj voči príslušným bankám za účelom zistenia skutočností
ohľadom platieb, voči príslušnej potravinovej správe, vyžiadal si prostredníctvom dožiadaní od iných
správcov dane podstatné skutočnosti.

43.2. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd ustálil, že správca dane vykonal dostatočné
dokazovanie, pričom svoje závery dostatočne odôvodnil a tieto úkony nevykazujú znaky vážnych

logických pochybení. Správca dane tak žiadnym spôsobom neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno
nad rámec toho, ako to predpokladá Daňový poriadok. V prípade, ak žalobca namietal, že bol
neprimeranezaťaženýdôkaznýmbremenom(avšaklenprostredníctvomvšeobecnýchkonštatovaníbez
konkretizácie, v čom mal byť neprimerane zaťažený dôkazným bremenom), nemožno sa s uvedeným
stotožniť. Správca dane a následne žalovaný vykonali dokazovanie v dostatočnej miere, pričom žalobca

bolo oboznamovaný s ich zisteniami.

43.3. Následne správny súd pristúpi k posúdeniu, či správca dane, na podklade svojho dokazovania,
uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal na všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Tu správny
súd uvádza, že tieto otázky nemusia byť explicitne v rozhodnutiach špecifikované, ale postačí, ak z

rozhodnutí jednoznačne vyplývajú.

43.4. Prvou otázkou je, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik. Ako vyplýva
z administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správca dane
konštatoval (napríklad na strane 27 prvostupňového rozhodnutia), že na úrovni spoločnosti Speed-

Line Transport s.r.o. (ako prvého článku v reťazci) došlo k neodvedeniu daňovej povinnosti, čím bola
preukázaná existencia daňového úniku v reťazci plnení. Vychádzajúc zo žaloby zároveň správny
súd uvádza, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil túto správcom dane zistenú
skutočnosť (len genericky uviedol, že sa žalovaný nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci
porušil neutralitu dane – strana 10 žaloby). Na danú otázku tak správca dane odpovedal kladne –

samotný správca dane uviedol (na strane 29 prvostupňového rozhodnutia), že sa jedná o pojmový znak
podvodu v oblasti DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane.
Zároveňuviedol,žežalobca,ktorýsivreťazcináslednedeklarovalintrakomunitárnedodanietohtoistého
tovaru pre odberateľa uplatňoval z tohto titulu nadmerný odpočet. Uvedené skutočnosti boli uvedené aj
v napadnutom rozhodnutí, a to na strane 35 napadnutého rozhodnutia.

43.5. Druhá otázka smeruje k tomu, že, ak je na prvú otázku odpoveď kladná, tak či je tento daňový
únik dôsledkom podvodného konania. Pokiaľ sa jedná o túto otázku, tak táto spočíva vo vyhodnotení,
či vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného
neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia – jedná sa o

tzv. objektívny test. Daňový podvod je totižto definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt
ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak
odpočíta, a to za účelom získania daňového podvodu (k pr.: rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021
zo dňa 28.04.2023). Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom
cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku

na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie.

43.5.1. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že orgány finančnej správy vo svojich
rozhodnutiach identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového
podvodu:

- obchodovanie s komoditou – predmetom zdaniteľných obchodov bola slnečnica lúpaná solená, pričom
ako správca dane, tak aj žalovaný opakovane uviedli, žalobca sa predovšetkým zaoberal výrobou a
obchodovaním s mliekom a mliečnymi výrobkami. Aj napriek tomu bol žalobca spoločnosťou HMJ RealInvestGmbHoslovenýnadodanietejtokomodity,ktoránebolaprežalobcutypickáažalobcatútoponuku
akceptoval;
- nesúlad v označovaní tovaru na dokladoch, na základe čoho nebolo možné identifikovať, aký tovar

bol predmetom predaja. Nebolo možné určiť, či sa jednalo o „slnečnicu lúpanú“ ako krmivo (tak ako to
bolo uvedené na dokladoch pre odberateľa – spoločnosť HMJ Real Invest GmbH) alebo sa jednalo o
slnečnicu, solenú ako potravinu tak, ako to bolo uvedené na dokladoch vyhotovených dodávateľom –
spoločnosťou POOL Trade;
- získanie informácií z rakúskej daňovej správy, ktorá uviedla, že spoločnosť HMJ Real Invest GmbH

mala sídlo vo Viedni a sklad v Gattendorfe, ktorý bol prázdny, nepoužívaný. Rakúske daňové orgány
mali podozrenie, že tovar od žalobcu bol spoločnosti HMJ Real Invest GmbH predaný len na papieri, aby
sa simulovali intrakomunitárne dodávky do Rakúska. Rakúska daňová správa konštatovala, že nákladné
motorové vozidlá prekročili rakúsku hranicu a prepravili tovar do údajného skladu v Gattendorfe, boli tam
podpísané dodacie listy a CMR, ale tovar nebol vyložený a vrátil sa späť na Slovensko;
- závery správcu dane o tom, že deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru pre uvedených

odberateľov nenastalo, keďže sa predmetný tovar vzápätí po preprave na určené miesto vykládky
(Kittsee, AT, resp. Gattendorf, AT alebo v ďalších zdaňovacích obdobiach Břeclav, CZ) vracal späť na
Slovensko, na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený a stával sa súčasťou popísaného cyklického
obehu;
- tvrdenia spojené so spoločnosťou EURO FAKTORING (bez ohľadu na predmet činnosti tejto

spoločnosti) – správca dane uzavrel, že prostredníctvom uvedenej spoločnosti boli platby za tovar medzi
jednotlivými spoločnosťami v rámci obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca, realizované v
uzatvorenom kruhu, pričom spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o., ktorá bola na začiatku obchodného
reťazca, ako aj spoločnosť HMJ Real Invest GmbH, ktorá bola na konci obchodného reťazca, žiadne
platby zodpovedajúce dodávkam tovaru na svoje bankové účty neprijímali a ani zo svojich účtov

nepoukazovali, a teda boli z finančných tokov úplne vylúčené;
- prepojenie s osobou A. B. – uvedená osoba bola konateľom priameho odberateľa žalobcu – spoločnosti
HMJ Real Invest GmbH a konateľom spoločnosti EURO FAKTORIG;
- tvrdenia spojené s osobou C. E. D., kedy orgány finančnej správy ustálili, že táto osoba bola
poverená žalobcom nad vykonávaním dohľadu nad realizáciou obchodov v rámci obchodných vzťahov

s dodávateľom – spoločnosťou POOL Trade a odberateľom – spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH,
pričom táto osoba prostredníctvom spoločnosti DALJA vykonávala sprostredkovanie kúpy a predaja aj
slnečnice lúpanej, solenej pre spoločnosť POOL Trade (dodávateľ žalobcu), pričom jedinou obchodnou
aktivitou tejto spoločnosti bol nákup slnečnice lúpanej solenej od spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o.
(v priebehu roka 2015 bol konateľom A. B.).

43.5.2. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú
pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Správny súd pritom pripomína,
že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po

uskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v
judikatúreNejvyššíhosprávníhosoudu,Časopisproprávníveduapraxi,1/2022,roč.XXX,s.160a161):
„okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti
(např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní
podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených

osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami“ (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021, ako aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023).

43.5.3. K danému zároveň správny súd poukazuje aj na zistenia orgánov finančnej správy (ktoré neboli

žalobcom žiadnym relevantným spôsobom spochybnené): „... sklad v Blatnej na Ostrove navštevovali
všetci konatelia a zástupcovia spoločností – C. D. (za platiteľa a zároveň za spoločnosť DALIJA, s.r.o.
– prieskum trhu pre C. F.), C. F. (za dodávateľa POOL Trade, s.r.o.), Lászlo Kriszt (za dodávateľa
ako poverená osoba, súčasne za spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. – kolobeh platieb a súčasne
aj za priameho odberateľa HMJ Real Invest GmbH – potvrdzovanie dokladov CMR a dodacích

listov na náklade) a G. B. (za spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. – nakladanie, vykladanie, preprava
tovaru, sprostredkovanie nákupu tovaru medzi LIAN ASTON TRADE s.r.o. a POOL Trade, s.r.o.). Pri
deklarovaných denných dodávkach tovaru, často 2 až 3 krát denne, je nepopierateľné, že uvedení
účastníci prichádzali v sklade v Blatnej n/O. navzájom do styku, minimálne o sebe vedieť mali“ (uvedenéje konštatované napríklad na strane 31 prvostupňového rozhodnutia). Orgány finančnej správy tak na
základe zistení dospeli k záverom o tom, že spoločnosti boli navzájom prepojené (čo žalobca nenamietol
a ani relevantné nespochybnil), pričom tieto personálne väzby môžu byť okolnosťou svedčiacou o

daňovom podvode (v kontexte s ďalšími opísanými zisteniami).

43.6. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda, či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto
kladne, keďže v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u prvého dodávateľa v

reťazci (spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o.), pričom na ďalšej úrovni reťazca (spoločnosti LIÁN
ASTON TRADE s.r.o.) dochádzalo k odpočítaniu dane. Uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom
spochybnené.

43.7. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V

zmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEurópskejúniesamôžedaňovýsubjektzdaňovéhopodvodu
„vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový
subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že
správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie
týkajúcesajejdodávateľaatýmfaktickypreniesťnaňukontrolnéčinnosti,ktoréprináležiatomutoorgánu

(viď rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 zo dňa 31.01.2013,
Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04,
body 65 a 68 zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

44. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu
vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a

C-142/11). Podporne súd odkazuje na judikatúru NSS SR pr.: rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023 alebo 8Sfk/9/2023 zo dňa 30.07.2024),
v zmysle ktorej „medzi tým, či daňový subjekt vedel alebo či mohol (mal) vedieť, že sa svojím
plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel. Pokiaľ je
daňovému subjektu vyčítané, že o podvodnom konaní vedel, ide o úmyselné konanie a ak mu je

vyčítané, že o podvodnom konaní mohol (mal) vedieť, je mu vyčítaná nedbanlivosť. Tieto rozdiely
nemajú pre daňové konanie podstatný význam, lebo dôkazné bremeno na preukázaní skutočností,
z ktorých sa vedomosť daňového subjektu alebo jeho potenciál (mohol/ mal vedieť) vyvodzuje, stále
zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie v dobrej

viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či daňový
subjekt vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či daňový subjekt vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových
okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode v daňovom konaní, tak nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu
dane.“

45. Žalobca k danému v žalobe uviedol, že si odberateľa riadne, v rámci jemu dostupných prostriedkov
overil, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol o ňom najmenšiu
pochybnosť, pristupoval k spolupráci v dobre viere a jednalo sa o dlhoročne zaužívanú obchodnú prax
medzi subjektami. Žalobca však v žalobe nepreukázal žiadne konkrétne a hodnoverné skutočnosti,
ktorými by poprel závery správcu dane a žalovaného. Vychádzajúc z prvostupňového rozhodnutia (od

strany 66 po stranu 69) správny súd uvádza, že prvostupňový orgán jednoznačne konštatoval dôvody,
pre ktoré mal splnenú štvrtú otázku Axel Kittel testu. Z celého administratívneho spisu nevyplynulo,
že by žalobca predkladal tvrdenia a navrhoval dôkazy, ktorými by sa „vyvinil“ a nestratil tak nárok naodpočítanie DPH. Správny súd poukazuje na to, že zistenia v tzv. objektívnom teste možno použiť aj v
rámci tzv. subjektívneho testu, resp. sa prelínajú.

46. Správny súd k danému zároveň poukazuje na nasledujúce zistenia finančných orgánov:
- správca dane uviedol, že žalobca pri realizácii predmetných obchodov nekonal s riadnou odbornou
starostlivosťou, aká by mala byť jemu vlastná a vyžadovaná aj v potravinárskom odvetí, nerešpektoval
povinnosti vyplývajúce z legislatívy vzťahujúcej sa na vykonávanie predmetnej činnosti, nevenoval
obchodným transakciám náležitú odbornú starostlivosť a ani dostatočnú pozornosť, ignoroval nesprávne

označovanie tovaru na dokladoch a nezabezpečil ich opravu, t. j. nezabezpečil žiadne kroky smerujúce
k identifikácii predávaného tovaru. Žalobca tak zabezpečoval minimálny, ak nie žiadny kontrolný
mechanizmus obchodných transakcií (napr. strana 74 prvostupňového rozhodnutia);
- aj napriek tomu, že žalobca bol etablovaný na trhu v oblasti výroby obchodu s mliekom a mliečnymi
výrobkami, bol spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH oslovený na dodanie tovaru slnečnica lúpaná a
túto ponuku akceptoval (uvedené je konštatované na strane 67 prvostupňového rozhodnutia);

- správca dane a žalovaný nevedeli získať informácie o skutočnostiach, ktoré viedli žalobcu k tomu,
že považoval každého z partnerov (napr. spoločnosť HMJ Real Invest GmbH) za natoľko spoľahlivého,
že s ním do obchodov vstúpil. Žalobca síce uviedol, že si partnerov overil prostredníctvom systému
VIES, ale tento systém podľa názoru finančných orgánov overuje platnosť IČ DPH, ale neposkytuje
žiadne informácie o dôveryhodnosti daných subjektov. Ďalej žalobca uviedol, že si partnerov overil v

zozname dlžníkov finančnej správy. Orgány finančnej správy však tieto skutočnosti nepovažovali za
dostatočné a dospeli k záveru, že žalobca si nepreveroval dôveryhodnosť svojho odberateľa (uvedené
je konštatované na strane 68 prvostupňového rozhodnutia);
- už spomenutá prepojenosť subjektov s osobou A. B. a C. E. D.;
- správca dane zistil, že žalobca sa dobrovoľne zbavil možnosti mať nakupovaný a predávaný tovar pod

svojim dohľadom a dôkladne si ho preveriť, pretože pristúpil na taký spôsob organizácie obchodných
transakcií.Správcadaneustálilzáver,žedokladyoprevzatítovarupodpisovanédodatočnenaosobných
stretnutiach neodrážali skutočné, reálne a fyzické prevzatie a kontrolu dodávok tovaru (napr. strane 29
prvostupňového rozhodnutia);
- žalobca si vo vzťahu k spoločnosti HMJ Real Invest GmbH overil len to, či má pridelené IČ k DPH a

nezaujímal sa o to, čím sa zaoberá, na akom trhu pôsobí, aká je jeho platobná schopnosť;
- vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti POOL Trade sa žalobca spoľahol výlučne na dlhoročné
obchodné vzťahy, nezaujímal sa o tovar, nekontroloval ho, pričom táto spoločnosť bežne so slnečnicou
neobchodovala.

47. Správny súd uvádza, že medzi elementárne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový
subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, nepostačuje len
preverenie subjektu v zozname dlžníkov finančnej správy (tak ako to uviedol aj žalobca v žalobe).
Jedná sa o okolnosť, ktorá nepostačuje na preverenie si obchodných partnerov (a to ani popri preverení
platnosti registrácie DPH, preverenie v obchodnom registri a podobne). Tu správny súd uvádza,

že rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti).
Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie,
audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod., pričom však žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by tieto opatrenia vykonal. Naopak, správca dane a žalovaný na základe zistení dospeli
k správnym záverom (vo vzájomnej súvislosti s tým, čo bolo uvedené aj v tomto rozsudku), že žalobca

neprijal dostatočné opatrenia k tomu, aby sa „vyvinil“ z účasti na daňovom podvode.

48. Správny súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno
a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také
zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod

bol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie
dane nestratil. Správny súd nemal z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia problém
vyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o daňovom podvode i nedostatočnej
obozretnosti žalobcu.

49. K ďalším žalobným námietkam49.1. Žalobca v žalobe namietal, že k dodávkam tovaru boli predložené CMR dokumenty, spolu s
faktúrami, objednávkami a vážnymi listami a správca dane na tieto CMR doklady neprihliadali. Žalobca
súčasneodkázalnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.24S/20/2017zodňa31.10.2017.

49.2. K danému správny súd uvádza, že orgány finančnej správy vyhodnocovali aj predložené
CMR doklady – uvedené vyplýva ako z napadnutého rozhodnutia (napríklad na strane 34
a 35 napadnutého rozhodnutia), alebo prvostupňového rozhodnutia (napríklad na strane 51-52
prvostupňovéhorozhodnutia).Právetým,žeorgányfinančnejsprávypreverovaliajCMRdokladydospeli

k záveru, že v predmetnom prípade sa neobchodovali s novým tovarom, ale že sa manipulovalo s
jedným a tým istým tovarom v cyklickom reťazci. CMR doklady tak podľa finančných orgánov neodrážali
reálnosť, ktorá bola vykazovaná údajmi z mýtneho systému. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017 správny súd uvádza, že v
predmetnom prípade sa neriešil daňový podvod, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a teda sa
nejednáoobdobnúsituáciuakovpredmetnomprípade.Správnysúdnadôvažokuvádza,žerozhodnutia

iných správny súdov (odhliadnuc od kasačného súdu) zároveň nie sú pre tunajší súd záväzné.

49.3. Ďalej žalobca namietol, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou ohľadom porušenia registrácie
v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo vzťahu k posúdeniu vedomosti žalobcu o podvodnom
konaní. S danou námietkou sa správny súd nestotožnil. Ako to vyplýva zo strany 32-33 napadnutého

rozhodnutia, žalovaný uviedol, že tieto zistenia (teda registrácia v regionálne veterinárnej a potravinovej
správe) vo vzájomnej súvislosti s ostatnými zisteniami správcu dane vytvorili dostatočným obraz o
nedostatočnej pozornosti a obozretnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov, v dôsledku čoho
sa žalobca stal súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním v oblasti DPH, o čom
mohol v prípade obozretného prístupu vedieť. Uvedené je plne v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora

Európskej únie (napr. rozsudok C-329/18), kedy nedodržanie povinností na úseku bezpečnosti potravín
môžu predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na
DPH, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Žalovaný a správca dane uvedené posúdili v kontexte
všetkých zistených skutočností, a preto ich postupu nemožno nič vytknúť.

49.4. V prípade, ak žalobca namietol, že sa správca dane nevysporiadal s predmetom fakturácie od
spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade a svoje závery o vedomosti žalobcu postavil len
na domnienkach správny súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil v kontexte zistených skutočností (a v
tomto rozsudku uvedených) za nedôvodnú. Orgány finančnej správy nepotrebovali za účelom získania

rozhodných dôkazov preverovať fakturáciu od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade,
a to z dôvodu, že tieto spoločnosti neboli súčasťou preverovaného obchodného reťazca (súčasťou
reťazca bola spoločnosť POOL Trade, avšak vo vzťahu k iným spoločnostiam ako spoločnosti DALIJA
s.r.o.) a zároveň pre potreby daňovej kontroly boli zistené a opísané personálne prepojenia, ktoré boli
spojenésosobouC.D.(čožalobcažiadnymspôsobomrelevantnenepoprel),pričomzistenéskutočnosti

dostatočným spôsobom postačovali na prijatie záveru o daňovom podvode.

50. Záverom správny súd uvádza, že finančné orgány zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne
identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode, ako
aj opak konania žalobcu v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia žalobcu za nedostatočné a

špecifikovali konkrétne opatrenia, ktoré žalobca mal vykonať a nevykonal. Takto zistený skutkový stav
následneajsprávneprávneposúdili,keďhopodriadilipodinštitútdaňovéhopodvoduvzmyslejudikatúry
SúdnehodvoraEurópskejúnie(napríkladrozsudokvprípadeOptigen,spojenéveciC-354/03,C-355/03,
C-484/03).VzmyslejudikatúrySúdnehodvoraEurópskejúniesplneniejednotlivýchkritériítzv.AxelKittel
testu prináleží overiť konajúcemu súdu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C610/19

Vikingo), pričom správny súd tieto podmienky vyhodnotil a overil ich splnenie. Na podklade uvedeného
tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu

požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v

spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.