Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Michal Boroň

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoEk/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103898654
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8103898654.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., bytom C. X, D., o udelenie
poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 6Er/2495/2003-17 zo
dňa 16.04.2012 takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy na prerušenie konania sa zamietajú.

II. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Účastníkom a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo
aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Podľa osvedčeného odpisu notárskej zápisnice zo dňa 02.01.2003 bola
pred notárom E. F. G. spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal H. I. J., ktorý na základe
substitučnej plnej moci zastupoval Mgr. Tomáša Kušníra. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej
osobe. Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinného súčasne vyhlásil, že dlh vrátane úroku z omeškania splatí v
lehote do 04.07.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Súd prvého stupňa konštatoval, že splnomocnenie udelené povinným je absolútne neplatné a

pretopovažovaltakétoplnomocenstvozauzavretébezslobodnejvôlepovinnéhoprekonfliktzáujmovza
absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na základe toho notárska zápisnica je neúčinná a nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom.

3. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom pre porušenie práva na kontradiktórne
konanie. Taktiež v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie,
hocimutátopovinnosťvyplývalazozákona.Exekučnýsúdnedisponujeprávomocourušiťčimeniťobsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Oprávnený sa postupom súdu cíti diskriminovaný, pretože
je s ním odlišne zaobchádzané, čo nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením obchodnej

spoločnosti) a nebola dodržaná zásada kontradiktórnosti. Oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu ojeho právnom postavení. Namietal, že plnomocenstvo udelené povinným, na základe ktorého došlo
k spísaniu notárskej zápisnice nie je neprijateľnou podmienkou, nie je zmluvným ustanovením a
nemožno naň preto aplikovať ust. § 53 OZ. Povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

Plnomocenstvo je dostatočne určité a zrozumiteľné, povinný sa ním vopred nevzdal svojho práva a
moholhokedykoľvekodvolať.Právnymporiadkomniejevylúčenámožnosťuznaťdlhvčasejehovzniku,
teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy. Povinný udelil zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie
vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda na to, aby predmetné
úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, pričom to si vyžaduje aj určenie, kedy bude dlh

splatený. Tvrdenie súdu, že splnomocnený zástupca zjavne nehájil záujmy povinného podľa názoru
oprávneného nevyplýva z vykonaného dokazovania a je len domnienkou súdu. Notárska zápisnica
nemusí byť podpísaná oprávneným. Súd poverenie na vykonanie exekúcie už vydal a ak uskutočňuje
revíziuexekučnéhotitulupotomtočase,konávrozporesprincípomprávnejistoty.Zuvedenýchdôvodov
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. V prípade, ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku obsiahnutou v odvolaní, navrhol v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b) prerušiť konanie a
predložiť Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.

6. Oprávnený zároveň navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., teraz § 162 ods. 1
písm. c) CSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

7. Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad, vyplývajúcich z ustanovenia
§ 378 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

9. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania a predloženie Ústavnému súdu SR návrh na konanie o
súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR
odvolací súd uvádza:

10. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., teraz § 162 ods. 1 písm. a), b) CSP, súd konanie preruší, ak

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

11. Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

12. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.13. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie

exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom
ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie
prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež §

57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS
425/2011 z 29.9.2011).

14. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2
veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného
prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.

15. Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

16. Odvolací súd sa so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17. V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

18. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

19. Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto
dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti

zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

20. Za tohto stavu odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

21. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so

zákonom, a preto je povinný nepripustiť, aby notárska zápisnica, ktorá je v predmetnej veci exekučným
titulom a ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, bola exekučným titulom a na základe
ktorej by sa mala viesť exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici ako exekučnému titulu
chýba totiž dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.

22. K odvolacím dôvodom oprávneného, že exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho už
raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie
exekúcie na základe tohto exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právo
preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia
exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh

účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.

23. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to vkaždom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je

povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

24. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom
štádiu exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp.zn. II. ÚS

545/2010-15.

25. Notárska zápisnica spísaná notárom E. F. G. bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého
exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny
inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o
uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou

náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na
exekúciu.

26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp.zn. 3Cdo/63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

27. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu
zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej (§ 39 Občianskeho zákonníka). Aspekt zjavnosti

vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo
formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj
k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal
zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

28. K odvolacej námietke oprávneného, že povinný mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek odvolať,
odvolací súd poznamenáva, že táto je nedôvodná, keďže plnomocenstvo je neplatné. Neplatný právny
úkon nie je možné odvolať.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

30. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 CSP tak, že náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a
povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.