Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100368
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci
žalobcu (sťažovateľa): POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010
08 Žilina, za účasti účastníka konania: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., právne zast.
Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina o odvolaní navrhovateľa proti
rozhodnutiu odporcu č. V 1222/12 zo dňa 03.04.2012, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 31Sa/1/2024-30 zo dňa 13.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
31Sa/1/2024-30 zo dňa 13.01.2025 potvrdzuje.
II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 31Sa/1/2024-30 zo dňa 13.01.2025 Správny súd v Banskej Bystrici
postupom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 1222/12 zo dňa 03.04.2012.
Predmetnýmrozhodnutímprávnypredchodcaodporcu-SprávakatastraŽilinarozhodnutímč.V1222/12

zo dňa 03.04.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
„katastrálny zákon“) rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného
práva č. 027/2012-ŠTE uzatvorenej dňa 20.01.2012 do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k. ú. K., bližšie popísaným v zmluve zamietol.
2. Správny súd konštatoval, že odporca bol orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa
katastrálneho zákona realizoval záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do
Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu zákonníku bod
1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).
3. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie splnenia podmienok vkladu z hľadiska ustanovenia §
31ods.1katastrálnehozákona.Súddospelkzáveru,žeodporcavydalsprávnerozhodnutie,akzamietol
návrh na vklad podľa predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o
splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene

záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemohol
vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov.
4. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení akopredtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca je dôkazom toho, že
dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté
právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t. j. chýba základná zložka

právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je
datovaná splnomocniteľom v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej
zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je preto otázne, či by vôbec úver bol
poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal
možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené.

Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa
dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ
v odvolaní. Za nepresvedčivé správny súd považoval aj tvrdenie, že dohoda o splnomocnení bola
uzavretánažiadosťdlžníka,akformulárdohodymalzástupcanavrhovateľadopredupripravený,vrátane
určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení
vyplýva, že účelom jej uzavretia je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t. j.

zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme
zastúpeného.
5. Správny súd ďalej uviedol, že nebola nijako preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná
dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t. j. či už bolo uvedené meno konajúceho za
zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nebolo zrejmé, či boli už

vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne
po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamenalo by to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase
podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými
jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil.
6. Správny súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na

predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená
spolu s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho
slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa správneho súdu právny predchodca odporcu

postupoval správne, keď skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej Zmluve o
zriadení záložného práva a dospel k záveru o tom že plnomocenstvo obsahuje neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná z dôvodu hrubej
nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.
7. Správny súd tiež konštatoval, že dohodu o splnomocnení je potrebné posudzovať v celom kontexte

s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom. Preto analogicky je na túto dohodu o
splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru
správneho súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení.
Navrhovateľ má podľa výpisu z Obchodného registra SR v predmete činnosti poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z
listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané,
že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej
obchodnej činnosti (t. j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správny súd tiež poukázal na

rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/150/2012, z ktorého je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať
aj ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok.

8. Podľa správneho súdu správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol
na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola
riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme
predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol

ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného
formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvnépodmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej
mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. Zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene
splnomocniteľa, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej
zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona.
9. Správny súd v kontexte uvedeného poukázal aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.

10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013 a Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10Sžr/1/2021 zo dňa 24.02.2022 a sp. zn. 1Sžr/1/2021 zo dňa 03.08.2022.
10. K ďalším odvolacím dôvodom správny súd zastal názor, že nebolo možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej by vklad
mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje,

že vklad už nemôže byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci správny súd považoval
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 39 v spojení s § 22 ods. 2 a § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní
(zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Výsledkom tohto
konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona pre

nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu.
II. Konanie na odvolacom súde
11. Proti rozsudku správneho súdu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že súd postupoval v
konaní nesprávne, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 250ja OSP zmenil

napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Zároveň požadoval priznanie práva na náhradu trov konania.
12. Podľa navrhovateľa v predmetnej veci nemožno hovoriť o nedostatku slobody prejavu vôle
splnomocniteľa pri podpise Dohody o splnomocnení. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
zrejmé na základe akých skutočností a dôkazov prvostupňový súd dospel k tomuto záveru. Ďalej z neho

vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré mali mať v danom prípade vplyv na nedostatok slobody
prejavu vôle splnomocniteľa. Nebolo ani preukázané, ako mali splnomocnenec či samotný navrhovateľ
vplývať na tieto zložky prejavu vôle splnomocniteľa. Rovnako neboli preukázané ani žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu dospieť k záveru, že záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca
sú v danom prípade vo vzájomnom rozpore. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení

záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
13. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s

nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú
priamo záložcovi. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka
konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o
ničím nepodložené predpoklady správneho orgánu ako aj prvostupňového súdu, ktoré nevychádzajú
z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľovi nie je zrejmé na základe akých konkrétnych

dôkazov správny orgán a súd mohli dospieť k takýmto záverom, keď túto skutočnosť nepotvrdil ani
samotný splnomocniteľ, ktorý okrem toho do dnešného dňa samotnú Dohodu o splnomocnení ani
neodvolal.
14. Rozhodnutia správnych orgánov podľa navrhovateľa vychádzajú len z ničím nepodložených
„predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenia ich rozhodnutí. Zo spisu správneho orgánu tiež

nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s
dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedenýcha o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu
bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

15. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z
hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má

zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver,
ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah právneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné
dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo
strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý

bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán podľa navrhovateľa nepreukázal ani to, že v
prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi
záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá
nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu s ktorým
sa stotožnil i prvostupňový súd, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa,

je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu.
16. Odporca a ani ďalší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
III. Posúdenie kasačného súdu
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta
OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods.
1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

18. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
19. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.
20. Odvolací súd úvodom poukazuje na svoje rozhodnutie spis. zn. 1Svk/23/2022, kde v rámci právneho
posúdenia v zásade rovnakej právnej otázky uviedol: „Vkladové konanie predstavuje rozhodovací

procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní
orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu
do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie
zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku

dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu
katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R.
Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). Rozsah prieskumu v rámci
vkladovéhokonaniajevymedzenýv§31ods.1a2katastrálnehozákonavzávislostiodtoho,čivkladová
zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom.

Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom,
preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súčasťou tohto
prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu
uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán
katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu. V zásade totiž platí, že len

na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.“
21. Z listín založených v administratívnom spise vyplývajú skutočnosti tak, ako ich zistil správny súd
s tým, že navrhovateľ podal odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva do katastra
nehnuteľností. V zmysle článku II. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného právak podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe Zmluvy o úvere, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, na

vrátenie istiny úveru, vrátane príslušenstva. Predmetná zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a združením, ktoré konalo v mene záložcu. Prílohou tohto návrhu bola
Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom (ďalším účastníkom) a splnomocnencom (združením
občianskoprávnej pomoci), ktorá bola spísaná formou štandardného predtlačeného formulára, ktorého
znenie záložca nemohol ovplyvniť.

22. Odvolací súd musel zhodne so závermi správneho súdu dospieť k tomu, že v danom prípade bola
dohoda o splnomocnení neplatná, pretože absentovala slobodná voľba splnomocnenca. Za slobodný
prejav vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno totiž považovať to, keď záložný
veriteľ uvedením splnomocnenca v zmluve o úvere, dlžníkovi, resp. záložcovi ako splnomocniteľovi
jeho zástupcu vo svojej podstate fakticky určí. Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci
svojej rozhodovacej činnosti zistil, že navrhovateľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dával

klientom podpisovať takéto dohody o bezplatnom zastupovaní, pričom ako splnomocnenec opakovane
figuroval daný splnomocnenec, čo vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia, resp. o jeho slobodnú voľbu. Vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení sa
týkala uzatvorenia záložnej zmluvy majúcej zabezpečovať splnenie záväzku zo zmluvy o úvere ako
spotrebiteľskej zmluvy, bolo súčasne jej uzatvorenie rozporné aj so znením § 5a ods. 4 zákona o ochrane

spotrebiteľa a teda neplatné; čo konštatoval aj správny súd.
23. Odvolací súd tiež v obdobnej veci vedenej pod spis. zn. 1Svk/23/2022 prijal záver, že: „...keďže sa
však nejednalo o generálne splnomocnenie, ale o splnomocnenie na účel uzatvorenia záložnej zmluvy,
bolo nevyhnutné, aby splnomocniteľ vymedzil nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zálohu. Tým,
že dohoda o splnomocnení takéto vymedzenie nehnuteľností neobsahovala, stal sa splnomocniteľ vo

svojej podstate rukojemníkom ľubovôle splnomocnenca, ktorý nebol žiadnym spôsobom limitovaný či
inak obmedzený pri výbere tých nehnuteľností, ktoré následne boli založené. Práve v tomto smere sa
nakoniec najlepšie prejavil rozpor v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca, pretože splnomocniteľ
mal logicky záujem na čo najmenšom počte založených nehnuteľností, zatiaľ čo splnomocnenec, ako
osoba fakticky vybratá záložným veriteľom, mal záujem presne opačný. Neurčitosť splnomocnenia vo

vzťahu k vymedzeniu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložnej zmluvy, v spojení s existujúcim
a nie len hypotetickým rozporom v záujmoch medzi splnomocniteľom a splnomocnencom mali potom
za následok absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení aj v zmysle § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka“.
24. Z uvedeného preto podľa odvolacieho súdu vyplýva, že vzhľadom na neplatné uzatvorenie dohody

o splnomocnení, predstavuje neplatný právny úkon aj samotná záložná zmluva. Inak povedané, ak
splnomocniteľ nebol platne splnomocnený na uzatvorenie záložnej zmluvy, nemohlo v dôsledku jeho
konania s odkazom na znenie § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôjsť ani k platnému uzatvoreniu
záložnej zmluvy. Záložná zmluva tak predstavuje (absolútne) neplatný právny úkon pre jej rozpor s § 39
Občianskeho zákonníka. Orgán katastra preto postupoval lege artis, ak skúmal platnosť splnomocnenia

apozisteníjehoneplatnostiskonštatovalnáslednúneplatnosťzáložnejzmluvy,nazákladečohovsúlade
s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o zamietnutí vkladu, pričom správny súd stotožniac sa so
závermi orgánu katastra správne jeho rozhodnutie potvrdil.
25. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý
rozsudok správneho súdu podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP

a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.
zn. 8Sžo/30/2007, 1Sžr/178/2011, 10Sžr/159/2011, R79/2014, 6Sžr/2/2020 atď.).
26. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v
spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na úplnú

náhradu trov tohto konania nevzniklo. Odvolací súd nepriznal trovy konania ani úspešnému odporcovi
z dôvodu, že je orgánom štátnej správy a v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu
nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu. V prípade ďalšieho účastníka prihliadol na
skutočnosť, že mu trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta

tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.