Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25Csp/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124295977
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:6124295977.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená Advokátka kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so
sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165, v konaní o zaplatenie 3172,84 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II.Žalovanejpriznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivovýške100%,ovýšketrovkonania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3172,84 Eur
spolu s úrokom vo výške 1.460,31 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3231,34
Eur od 25.9.2021 do 19.1.2024, zo sumy 3192,04 Eur od 20.1.2024 do 13.2.2024, zo sumy 3172,84
Eur od 14.2.2024 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.9.2019 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová

banka , a.s., IČO: 31320155 a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
265244311100919, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú sumu
úveru vo výške 4020,00 Eur. Žalovaná v rozpore so zmluvnými podmienkami neuhrádzala pravidelné
mesačné splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných
úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu
neplatenia. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 12.9.2021.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 17.9.2021 v súlade

s čl. Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu nezaplatila v stanovenej
7 dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, dostala sa
voči právnemu predchodcovi žalobcu dňa 25.9.2021 do omeškania. Na základe rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Všeobecná úverová banka , a.s., IČO: 31320155 ako
postupcom a Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, ako
postupníkom zo dňa 14.2.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 8.6.2023 bola predmetná
pohľadávka postúpená na žalobcu. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila 58,50 Eur.

3. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní
dňa 3.6.2024 platobný rozkaz pod sp. zn. 22Up/984/2024, proti ktorému podala žalovaná vecne
odôvodnený odpor.3.1.V odpore uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Uviedla, že žalobca v
podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, kde v tejto súvislosti

poukázala na § 7 ods. 1 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

3.2.Uviedla, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý
bol použitý pri výpočte RPMN, čo má za následok aj nesprávny údaj o RPMN, pretože žalovanej nebol
reálne poskytnutý úver vo výške 4020 Eur, keďže v rovnakom časovom okamihu ako bol odoslaný úver

vo výške 4020 Eur si právny predchodca žalobcu strhol z tohto úveru poplatok vo výške 80,40 Eur a
teda žalovanej bol reálne poskytnutý úver vo výške 3 939,60 Eur. Zmluva teda obsahuje nesprávny údaj
o celkovej výške úveru. Nesprávny údaj o RPMN spočíva aj v tom, že žalobca pri výpočte RPMN použil
nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru v zmysle zmluvy vo výške 6571,75 Eur,
v rámci ktorej nie je zahrnutý poplatok za poistenie. Keďže v danom prípade ide o vopred pripravenú
formulárovú zmluvu a žalobca nepreukázal, že žalovaná mala možnosť odmietnuť poistenie, poplatok

za poistenie musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN a keďže právny predchodca žalobcu poplatok za
poistenie nezahrnul do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN.

3.3 Podľa názoru žalovanej pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neboli splnené podmienky v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka z nasledovných dôvodov.

- Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia
listu zo dňa 26.07.2021 „Tretia upomienka – pokus o zmier“ v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou,
nakoľko bol povinný uhrádzať len mesačnú splátku istiny poskytnutého úveru vo výške 42,32 Eur
(4020/95 = 42,32 Eur)

- Vzhľadom na to, že žaloba nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou v zmysle §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je oprávnený požadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a preto je list zo dňa 26.07.2021 „Tretia upomienka – pokus o zmier“
ako list „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ je neplatný právny úkon.

- Žalobca zároveň nepreukázal, že došlo k doručeniu listu zo dňa 26.07.2021 „Tretia upomienka – pokus
o zmier“, nakoľko poštový podací lístok nepreukazuje doručenie uvedeného listu adresátovi a zároveň,
nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti
najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka druhá veta.

3.4.Žalovaná zároveň uviedla, že keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, tretiu upomienku ako aj
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony a preto,
žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase

postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru
čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca
teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

3.5.Napokon žalovaná uviedla, že žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z
uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti
právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého
zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v

žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď
nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s
poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok
ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných
splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd

je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná. ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnenýchmesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Vzhľadom
k uvedenému navrhla aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu /čl. 105/ uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje za
neodôvodnené a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia žalovanej sa javia
ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. K overovaniu bonity žalovanej žalobca zaslal
na súd všetky relevantné dokumenty počas súdneho konania spolu s vyjadrením, a to dňa 30.05.2024.

4.1.Žalobca ďalej uviedol, že splátka dohodnutá v úverovej zmluve vo výške 68,33 € pozostáva
aj zo sumy mesačnej splátky poistného vo výške 3,26 €. Táto splátka je uvedená v základných
podmienkach na str. 2 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaná sa v zmluve dobrovoľne
zaviazala pristúpiť k poisteniu schopnosti splácať úver prostredníctvom Poisťovne Cardif Slovakia, a.s..
Súhlasila so Základným balíkom poistenia (poistenie pre prípad smrti, poistenie invalidity v rozsahu nad
70% a poistenie práceneschopnosti nad 30 dní), pričom vznik a podmienky úverového vzťahu neboli

voči žalovanej akokoľvek podmieňované pristúpením, resp. nepristúpením k úverovému poisteniu.
Pristúpenie k úverovému poisteniu bolo pre žalovanú nepovinné. Informácie ohľadom poistenia,
poisťovne a súboru poistenia sú uvedené v bode 7. na str. 7 Zmluvy „Pristúpenie k poisteniu schopnosti
splácať VÚB Pôžičku“ a tiež v Informáciách finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu,
ktoré boli už súdu zasielané. Keďže poistenie úveru nebolo podmienkou na uzavretie úverového vzťahu,

mesačná splátka poistného sa nezapočítavala do celkových nákladov dlžníka. Pre výpočet celkových
nákladov dlžníka je z uvedeného dôvodu určujúca splátka bez sumy poistného, t.j. splátka vo výške
65,07 € (mesačná anuitná splátka vrátane poistného 68,33 € - 3,26 € mesačná splátka poistného = 65,07
€. Pri vynásobení celkovým počtom anuitných splátok 95 mesiacov a pripočítaní poplatku za poskytnutie
úveruvovýške80,40€prestavujecelkovásumadlžníkaajsnákladmisumuvovýške6262,05€.Celková

čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom podľa úverovej zmluvy je totožná
s uvedeným výpočtom, a to 6262,05 €. Uvedená RPMN nebola za tejto situácie uvedená v neprospech
spotrebiteľa, čo vylučuje sankciu bezúročnosti.

4.2.Vzhľadom k tomu, že žalovaná ani napriek predchádzajúcej výzve omeškané splátky neuhradila,

veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 13.09.2021 a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
14.05.2021.Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 14.05.2021 a k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo po uplynutí troch mesiacov od uvedeného dátumu a zároveň v čase
do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade
so zákonnými požiadavkami.

4.3.Za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložili súdu výzvy právneho predchodcu, banky, zo
dňa 26.07.2021 a zo dňa 13.09.2021. Predloženými výzvami, doručovanými žalovanej na adresu, ktorú
uviedla v zmluve o úvere, preukazujú splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle
ust. § 92 ods. 8 z. o bankách. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s

výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 17.09.2021 súlade s čl. Všeobecných
obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Pred samotným vyhlásením
predčasnej splatnosti bola zároveň žalovaná vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo
dňa 26.07.2021 označenou ako „Tretia upomienka“. Predmetná výzva bola žalovanej doručovaná dňa
29.07.2021 pod číslom zásielky RF363606090SK, čo preukazujú predloženým podacím hárkom (dátum

odoslania je zrejmý z podacieho hárku - na ľavej strane zboku). V súvislosti s doručovaním poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok. Pre
nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky
úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto
účinky nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky. (porovnaj

uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp.
uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011.). Zároveň zaslal
žalobca súdu aj výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva
bola žalovanej doručovaná dňa 29.7.2021.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení /čl. 129/ uviedla, že žalobca sa pri skúmaní bonity žalovanej
obmedzil len na jej príjem a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec nezohľadnil náklady na
bývanie a celkovo náklady na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho
rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca priposudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti.
Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky
žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené

svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust.
§ 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto
zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup

nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup
dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z14.11.2017.Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn.
C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na
dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať
v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na

plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené
všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na
ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento
preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ. Ďalej poukázala na to že dodávateľ musí vziať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä

jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím
zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu

a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak aj výdajov. Napokon uviedla, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník

veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne
kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované
údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). S poukazom na uvedené je úver podľa názoru

žalovanej bezúročný a bez poplatkov a zároveň žalobca nebol oprávnený požadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

5.1.K okamžitému započítaniu poplatku za poskytnutie úveru uviedla, že táto skutočnosť spôsobuje že
zmluva obsahuje neprávny údaj o celkovej výške úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN, čo má za

následok nesprávny údaj o RPMN. Žalobca si skompenzoval poplatok už na úvod zmluvného vzťahu
a takto ukrátil spotrebiteľa o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského úveru. Ide o neprípustný
postup v rozpore so záverom Súdneho dvora EU vo veci C-377/2014, ktorý vo výroku rozsudku v bode
3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ ES ako aj bod Iprílohy Itejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne

vyplatené. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov,
tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž
vychádzali z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalobca pri výpočte vyššie uvedených údajov
vychádzal z istiny aká je uvedená v Zmluve, t. j. 4020 eur a nie reálnej sumy 3 939,60 Eur, ktorá
bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti

nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané
s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-76/10). V tejto súvislosti poukázala na niekoľko súdnych rozhodnutí.

5.2.Podľa názoru žalovanej z podacieho hárku ako aj z webovej stránky slovenskej pošty nie je
preukázané, že došlo k doručeniu listu označeného ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa

26.07.2021. Poštový podací hárok bez identifikácie zásielky a bez pečiatky Slovenskej pošty a podpisu
zamestnanca nepreukazuje, že obsahom doručovanej zásielky bola Tretia upomienka - pokus o
zmier zo dňa 26.07.2021. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a zároveň
ku dňu vyhotovenia tretej upomienky nebol v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou, keďže bol

povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 a preto došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo
je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto ide o
neplatné postúpenie pohľadávky, ktoré odporuje zákonu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. V ďalšom zotrvala žalovaná na svojej

predošlej argumentácii, že žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej
zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú a z dôvodu neurčitosti právnych úkonov
podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a
teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe a teda je
nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už

splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP,
ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti.

6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.10.2024 žalovaná uviedla, že zmluva o úvere sa uzatvárala na
pobočke VÚB a.s. . /čl. 139/

7. Vo vyjadrení zo dňa 5.12.2024 /čl.143/ právny zástupca žalobcu zopakoval, že právny predchodca
žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 14.5.2021 v súlade so
zákonnými požiadavkami. Ďalej uviedol, že za výzvu na plnenie pred postúpením pohľadávky podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho

obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Je toho názoru, že je daná jeho aktívna vecná
legitimácia v spore. V tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov SR. Uviedol, že má za
to, že v konaní preukázal dostatočne že veriteľ pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť žalovanej
splácať úver. Poukázal na to, že poistenie úveru bolo zo strany žalovanej uzavreté dobrovoľne a preto
splátka poistenia nemá byť súčasťou nákladov, z ktorých sa vypočítava výška RPMN a zároveň má za to,

že dostatočne preukázal, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ bola doručená resp. sa dostala do dispozičnej
sféry žalovanej k čomu rovnako poukázal na viacero súdnych rozhodnutí súdov SR.

8. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa
oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

9. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.9.2019, súd zistil, že právny predchodca
žalobcu („veriteľ“) a žalovaná („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 4020,00,- Eur s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť
6262,05 Eur. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 95 mesačných splátkach po 65,07

Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 11,68 %, výškou celkových nákladov dlžníka 2242,05 Eur, doba trvania
zmluvy určitá, 96 mesiacov, pri hodnote RPMN 13,01 %, dátum prvej splátky 14.10.2019 a frekvencia
splátok mesačne. Termín splatnosti každej mesačnej splátky je vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje
s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v základných podmienkach.10. Z listu zo dňa 26.7.2021 označeného ako „tretia upomienka – pokus o zmier“ súd zistil, že
právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie nedoplatku vo výške 214,97 Eur okamžite

pretože v opačnom prípade bude banka požadovať aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve ./čl. 65, 119/. Na preukázanie
doručenia tejto listiny žalovaným predložil žalobca výpis z podacieho hárku a výpis z informačného
systému Slovenskej pošty / čl. 66,67,120,122, /

11. Z listiny zo dňa 13.9.2021 /čl. 10,/ vyplýva, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňom
13.9.2021 a zásielka s touto listinou bola žalovanej doručená dňa 17.9.2021./ čl. 10 rub/

12. Z predloženého Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila ku dňu zosplatnenia 19
splátok v celkovej výške 1299,03 Eur a následne dňa 30.11.2021 sumu 98,25 Eur, dňa 20.9.2022 sumu
119,13 Eur, dňa 27.2.2023 sumu 15,99 Eur, dňa 21.3.2023 sumu 9,41 Eur a dňa 22.5.2023 sumu 10,89

Eur. Do omeškania sa dostala už v roku 2020 keď riadne zaplatila prvých 8 splátok júnovú splátku v roku
2020 zaplatila 1.7.2020, júlovú 30.7.2020, augustovú 10.9.2020, septembrovú 12.10.2020, októbrovú
11.11.2020, novembrovú 10.12.2020 a decembrovú 17.12.2020, januárovú splátku v roku 2021 zaplatila
11.2.2021, februárovú 15.2.2021, marcovú 13.4.2021, aprílovú 11.5.2021 a májovú ako aj nasledujúce
už nezaplatila. Následne vykonala len mimoriadne splátky. /čl. 64 a čl. 147/.

13. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom dňa 9.12.2024, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 3172,84 Eur, úrok vo výške 1460,31 Eur, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 3231,34 Eur od 25.9.2021 do 19.1.2024, zo sumy 3192,04 Eur od 20.1.2024 do
13.2.2024 a zo sumy 3172,84 Eur od 14.2.2024 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalovanej vo výške 100 %. Vychádzal z toho , že spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, predmetný spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný
a bezpoplatkov, došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru a následne boli splnené všetky
zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky a preto žalobca je aktívne vecnej legitimovaný v konaní.

14. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
30.7.2025, č.k. 11CoCsp/5/2025 -218 rozsudok súdu 1. inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
vo veci. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd považoval za dôvodnú
odvolaciu námietku žalovanej, ktorou namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v
časti týkajúcej sa platného zosplatnenia úveru, keď súd prvej inštancie mal za preukázané zosplatnenie

úveru (len) v rozsahu konštatovania, že úver bol zosplatnený v súlade so zákonom, bez bližšieho
uvedenia skutočností v súvislosti so splnením podmienok zosplatnenia v zmysle ust. § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka, bez zreteľa na určenie konkrétnej splátky neberúc zreteľ na R 34/2025
Najvyššieho súdu SR v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. 3/2025 a v tomto znení aj predchádzajúce
rozhodnutia NS SR, ako aj ďalšie, na ktoré žalovaná poukazovala v konaní.

15. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva:

38. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako spotrebiteľskoprávneho sa preto treba prvotne
zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto sporu a vychádzať predovšetkým

z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí, podľa
ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa

27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR
vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.
ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa

12.12.2017).

39. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný

ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

40. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho

nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 60/2018).

41. V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zákona o
bankáchrelevantnýmipodmienkamipreplatnépostúpenietakejtopohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveru
z banky na iný subjekt je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a
následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)

osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia
veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby nedošlo k jeho
porušeniu (porovnaj bod 21. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.4.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).

42. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odstavec Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020 sp. zn. 5Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych

„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Text uvedeného
ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 19.8.2024 kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z úverového
vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento záver
najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor potvrdil

aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 7.2.2023.

43. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj skrz § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom úverovom
vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil

svoje povinnosti pri posudzovaní aj bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..

45. Súd preto má pristúpiť k posúdeniu samotného úverového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska
naplnenia všetkých predpokladov, ktoré vo vzťahu k tomuto vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom
všetky zásadné otázky vrátane skúmania náležitého posúdenia bonity žalovanej skúmať a posudzovať

ex offo vychádzajúc z judikovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR prezentovaných vo vyššie
citovaných judikátoch č. 83/2023, č. X/XXXX, ako aj č. 4/2021.

46. Odvolací súd k spochybneniu splnenia povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovanej pred uzavretím
úverovej zmluvy skúmaním jej osobných výdavkov uviedol, že zákonná úprava v tomto smere rovnako

aj spotrebiteľovi ukladá povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje
potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 2) a v prípade nesplnenia
tejto povinnosti nemožno veriteľa sankcionovať následkom predpokladaným v ust. § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a to aj s poukazom na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej Súdny dvor posudzoval predzmluvné povinnosti poskytovateľa

úveru a to povinnosti stanovené v čl. 8 (posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa) smernice 2008/48/ES,
v zmysle ktorej je veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe dostatočných informácií získaných od spotrebiteľa a v prípade potreby nahliadnuť do príslušnej
databázy. Uvedená smernica neuvádza vyčerpávajúci zoznam informácií, pomocou ktorých musí veriteľohodnotiť úverovú bonitu spotrebiteľa a ani nespresňuje, či musia byť tieto informácie skontrolované
a akým spôsobom. Naopak, znenie článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 priznáva veriteľovi mieru voľnej
úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity

spotrebiteľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 18. decembra vo veci C-449/13).

XX. Žalobca má tak osvedčiť, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru Všeobecná úverová
banka, a.s., od ktorej mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, postupovala v súlade s
§ 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy predmetné zosplatnenie

uvedený subjekt realizoval a preukázať, že postupoval právny predchodca podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a konkretizoval splátku, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, keďže odvolací
súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že takáto konkretizácia nie je
potrebná.

15.1. Odvolací súd vo svojom uznesení v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru , a splnenia

zákonných podmienok uvedených v § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, poukázal na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26.6.2024, resp. sp.zn.
5Cdo/188/2023 zo dňa 31.7.2024, v uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 a v rozsudku NS
SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6.9.2023.

15.2. Ďalej odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že k naplneniu predpokladov predvídaných §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše
druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná
o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu povahu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04

v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych. Doručenie
žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou
ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo (porovnaj bod 12.08. odôvodnenia Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5Cdo 36/2020 uverejneného

pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych;
obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.
novembra 2022). Vo vzťahu k potrebe preukázania doručenia výziev pred zosplatnením úveru, poukázal
na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v uznesení sp. zn. 5Cdo/129/2010
(podobne uznesenie sp.zn. 7Cdo/191/2021).

15.3. V ďalšom konaní, súdu prvej inštancie uložil zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pri
opätovnom posudzovaní splnenia podmienok pre platné zosplatnenie úveru, dodržaním postupu podľa
ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, pri ktorom uložil súdu vychádzať
zo záverov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/152/2022,

že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon
obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej
absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ), berúc do úvahy predovšetkým rozhodnutie NS SR
R 34/2025 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2025 v tom znení, že
„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádzazosplatnenie,niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024. Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ). Nesprávne uvedenie
len priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na povahu odchýlky) a
podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľov prospech samo o sebe bezúročnosť úveru ani
nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho poskytnutím poplatky nespôsobuje“ (viď uznesenie NS SR

z 13.2.2025 sp.zn. 6Cdo 152/2022) (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

16. Ďalšie dôkazy súd nevykonal, pretože súd pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné doplniť
dokazovanie a rovnako strany sporu súdu žiaden návrh na doplnenie dokazovania nepredložili.17.Súdrozhodolnapojednávanídňa3.11.2025,ktorévykonalvneprítomnostižalobcu.Právnyzástupca
žalovanej zotrval na ňom na svojej doterajšej argumentácii a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu,

ktoréjezverejnenévzbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSRpodč.5/2025,zktorého
vyplýva, že aj výzva uskutočnená podľa § 92 odsek 8 o bankách, vyžaduje pre platné zosplatnenie
osobitnú výzvu banky, predtým ako dôjde k postúpeniu pohľadávky, čo tak isto v danom prípade
uskutočnené nebolo a z tohto rozhodnutia rovnako vyplýva, že za výzvu v zmysle § 92 odsek 8 Zákona
o bankách nemožno považovať ani 3. upomienku, ani prípadné oznámenie o vyhlásení predčasnej

splatnosti, čiže aj z týchto dôvodov má za to, že je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Zároveň poukázal na to, že ak by potom čo by súd posúdil postúpenie pohľadávky ako neplatné, vyhovel
žalobe išlo by o porušenie zásady non-ultra petitum. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť
a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

18. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

19. V zmysle ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),;
písm. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.25. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

33. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

34. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

35. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

36. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.38. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Podľa § 7 ods.1,2, zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

40. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.

41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
(„veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej

podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická
osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 10.9.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust.
§ 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 4020,00- Eur a finančné prostriedky sa žalobcovi
zaviazala vrátiť v pravidelných 95 mesačných splátkach vo výške 68,33- Eur (65,07 Eur splátka + 3,26

Eur poistenie). Žalovaná uhradila žalobcovi do 22.5.2023 sumu 1728,50 Eur, čo vyplýva z predloženého
prehľadu splátok a úhrad. Zmluva má všetky zákonom predpísané náležitosti.

42. Súd v prvom rade posudzoval, či právny predchodca žalobcu skúmal pred uzavretím zmluvy
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver. Z dokladov predložených žalobcom /čl.

71 – 94/ vyplýva, že pred uzavretím zmluvy mal právny predchodca informácie o príjmoch a výdavkoch
žalovanej, o jej zamestnaní resp. o tom ,či je ekonomicky (ne)aktívna. Z týchto dokladov, aj zo samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva , že žalovaná bola v čase poskytnutia úveru klientom právneho
predchodcu žalobcu ( mala bežný účet vedený u právneho predchodcu žalobcu) a teda aj z tohto
dôvodu mal vedomosť a prehľad o príjmoch a aj výdavkoch žalovanej, nemal dôvod si ich overovať

aj inak. Žalobca mal aj informáciu o výške úverového zaťaženia žalovanej, ktoré informácie vyhodnotil
podľa svojich interných kritérií. Súd má preukázané, že právny predchodca žalobcu skúmal a preveroval
v dostupných registroch informácie o žalovanej, pričom ako tieto informácie vyhodnotí je výlučne
v kompetencii poskytovateľa úveru. V zmysle § 7 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je
významné len to, či pred poskytnutím úveru veriteľ zisťoval vyššie uvedené informácie, overoval ich

správnosť a na ich základe posúdil podľa interných kritérií schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver.
Súd má preukázané, že toto sa v predmetnom prípade stalo a preto musí konštatovať, že poskytovateľ
úveru si splnil povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch t.j. s odbornou
starostlivosťou skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, napokon žalovaná tento
úver aj bola schopná splácať a aj ho riadne splácala, keďže z predložených dokladov vyplýva, že

žalovaná riadne plnila splátky takmer 2 roky a až následne žalovaná prestala úver splácať. Teda
žalovaná bola schopná splácať riadne úver (takmer 2 roky) a až následne na jej strane nastali problémy
so splácaním, avšak táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu a nemôže byť dôvodom, aby súd
konštatoval, že veriteľ neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver. Súd
ďalej poukazuje na to, že z vlastnej činnosti mu je známe, že právny predchodca žalobcu rovnakými

dokladmi ako boli predložené v tomto spore štandardne preukazuje splnenie povinnosti podľa § 7 ods.
1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch v každom spore, ak by súd na ich základe konštatoval, že
veriteľ nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť dlžníka splácať úver, bol
by každý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, (resp. súd by musel konštatovať, že žalobca
nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť) čo nemá žiadne racio. Vzhľadom na vyššie uvedené , súd

konštatuje, že veriteľ bol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru a rozhodne nemožno predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.43. K námietkam žalovanej, že Zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o celkovej výške
spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch tak súd
poukazuje na znenie tohto ust., podľa ktorého celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie

maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaná dňa 10.9.2019 požiadala žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 4020,- Eur a aj v tejto výške jej bol úver aj schválený a na základe uzatvorenej zmluvy o
úvere bola žalovanej na jej účet poskytnutá dňa 13.9.2019 suma 4020,- eur. Súd preto konštatuje,
že údaj o výške spotrebiteľského úveru je tak v zmluve o úvere uvedený presne vo výške sumy

finančných prostriedkov reálne poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako
to požaduje zákonné ustanovenie § 2 písm. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva zo
Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým
osobám - občanom (č.l. 57 a nasl.), tak na základe čl. IV. bod 2. je dlžník oprávnený poskytnutý úver
splácať: a) inkasom zo svojho bežného účtu, alebo b) inkasom z účtu v inej banke, alebo c) iným
bezhotovostným alebo hotovostným spôsobom v rovnakej mene ako je úver. Voľba spôsobu splácania

úveru je na spotrebiteľovi a je uvedená v zmluve. Z obsahu predmetnej Zmluvy je zrejmé, že žalovaná
si ako formu splácania úveru, vrátane všetkých peňažných záväzkov, ktoré jej zo zmluvy vzniknú zvolila
formu inkasa z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy (čl. I bod 2. na štvrtej strane zmluvy o úvere a druhá
strana zmluvy o úvere). V prípade splácania úveru inkasom z účtu banka realizuje inkaso na ťarchu
osobného účtu dlžníka v deň splatnosti alebo v nasledujúci pracovný deň, ak deň splatnosti pripadne

na deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja (čl. IV bod 2. VOP). V súlade s uvedeným výberom
žalovanej realizoval žalobca inkaso poplatku za poskytnutie úveru na ťarchu jej osobného účtu dňa
13.9.2019 v zmysle čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, v ktorom splatnosť poplatku za poskytnutie úveru bola
dohodnutá najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Poplatky, ktoré bol žalobca podľa uzatvorenej
zmluvy povinný platiť sú prehľadne, zrozumiteľne a transparentne uvedené v samostatnom čl. I bod 7.

Zmluvy o úvere, jasne označenom ako „Poplatky platné podľa cenníka VUB, a.s. ku dňu uzavretia tejto
zmluvy“. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že žalovaná si tak pri uzatváraní zmluvy musela
byť vedomá ich výšky ako aj jej povinnosti predmetné poplatky v prípade uzatvorenia zmluvy o úvere
zaplatiť. Žalovaná následne svojim podpisom na príslušnej zmluve s takýmito podmienkami, za ktorých
je žalobca (jeho právny predchodca) ochotný vstúpiť do zmluvného vzťahu, súhlasila. Pritom výška

poplatku za poskytnutie úveru, aj jeho splatnosť, je uvedená aj v tzv. predzmluvnom formulári „Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktorý bol žalovanej poskytnutý pred uzatvorením úverovej zmluvy
(konkrétne v jeho časti 3. „Náklady spojené so spotrebiteľským úverom", odseku „Súvisiace náklady“).
Pokiaľ žalovaná argumentuje rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014, tento zjavne vychádza
z odlišných skutkových okolností, keď hovorí o vylúčení (z celkovej výšky úveru) súm, ktoré nie sú

tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto prípade však bola žalovanej reálne vyplatená celková
výška úveru v sume 4020,- €. Napokon v tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie NS SR zo
dňa 30.6.2022 sp. zn. 7Cdo/277/2020 z ktorého vyplýva nasledovné :“ Za situácie ak by bolo v konaní
riadne preukázané, že žalovaná reálne poskytla na účet žalobcov sumu 10.000,00 Eur a následne
zinkasovala z účtu žalobcov sumu 500,00 Eur ako poplatok za poskytnutie úveru, bol by údaj o výške

spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený vo výške sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých
na základe zmluvy tak, ako to požaduje § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch.

44. Súd má rovnako za to, že predmetná zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zák.
č. 129/2010 Z.z., keďže v Zmluve v bode 3. Ročná percentuálna miera nákladov je RPMN riadne

uvedená a to pre prípad „aj bez zľavy z Voliteľnej služby“ ako aj vzorec na výpočet s dosadenými
konkrétnymi údajmi zo zmluvy bol uvedený v Európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré
žalovaná podpísala (č.l. 35 rub a 45). Z listinných dôkazov predložených žalobcom a to listiny označenej
ako „Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu“ (č.l. 39 rub), ktorú listinu
žalovaná podpísala vyplýva, že žalovaná mala možnosť sa rozhodnúť, či si chce úver vôbec poistiť

a v prípade, že sa takto rozhodne mala možnosť výberu z dvoch balíkov poistenia a to základného
a rozšíreného. Žalovaná sa rozhodla pre základný balík poistenia, ktorá skutočnosť je zrejmá z ňou
podpísanej Žiadosti o flexipôžičku a rovnako aj zo zmluvy o úvere (čl. I bod 7.). Súd uvádza, že z vyššie
citovanéhoust. §2písm.g)aži)zákonač.129/2010Z.z.jezrejmé,žepoistnésadocelkovýchnákladov
a teda aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN zahŕňa iba v prípade, pokiaľ je

získanie úveru podmienené poistením. Z vyššie označených listinných dôkazov predložených žalobcom
jezrejmé,žepoistenieschopnostisplácaťúverboložalovanejakoklientovipriuzatváraníZmluvyoúvere
ponúkané ako možnosť, nebolo povinné čo vyplýva aj z listiny Európske informácie o spotrebiteľskom
úvere (č.l. 35), a zmluvu o úvere mohla žalovaná uzatvoriť aj bez dojednania poistenia, a tak sa poistnév súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch do výpočtu celkových
nákladov, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa do RPMN nezapočítava. Do
výpočtu uvedených údajov vstupuje mesačná splátka bez poistného (mesačná splátka poistného je vo

výške 3,26 EUR), čiže mesačná splátka bez poistného je vo výške 65,07 EUR (v prípade uplatnenia
zľavy z titulu voliteľnej služby) alebo vo výške 69,53 EUR (bez zľavy z titulu voliteľnej služby). Súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie NS SR zo dňa 24.2.2021 sp.zn. 7Cdo/183/2020 z ktorého
vyplýva, že predpoklady potrebné pre výpočet RPMN sú :“ výška úveru, výška splátky, jej intervalu,
počet splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov“, ktoré údaje zo

zmluvy jednoznačne vyplývajú. Zároveň z uvedeného uznesenia vyplýva, že zo znenia § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet
RPMN pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať
ako predpoklady pre výpočet RPMN a takúto požiadavku nie je možné vyvodiť ani gramatickým ani
teologickým výkladom daného ustanovenia.

45. V nadväznosti na vyššie uvedené súd uvádza, že RPMN má byť bankou uvedená presne a určito,
nakoľko táto predstavuje celkové náklady spojené s úverom a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen
výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa
ide o najdôležitejší údaj. Ako už súd uviedol vyššie vzhľadom k tomu že poistenie úveru bolo
fakultatívne, voliteľné, sa splátka poistenia nemala započítavať do celkových nákladov pre výpočet

RPMN. Predložená zmluva jednoznačne obsahuje údaj o RPMN (čl. 54 rub). V nadväznosti na uvedené
potom ak vynásobíme počet splátok 95 x výšku mesačnej splátky v sume 65,07 Eur ( 68,33-3,26)
+ poplatok za poskytnutie úveru 80,40 eur dostaneme sumu 6262,05 Eur, t.j. celkovú čiastku ktorú
musí dlžník zaplatiť, aká je uvedená aj v úverovej zmluve. Súd uvádza , že sa stotožňuje s výpočtom
RPMN, ktorý žalobca učinil podľa rovnice, uvedenej v prílohe č.2 zákona č.129/2010 Z.z., ktorá kladie

do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a
celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Súdu 1 . inštancie vyšla výška
RPMN 12,29 %. Je možné konštatovať, že rozdiel vo výške RPMN, ktorý je uvedený v zmluve
(11,68 %) a výška RPMN ktorá vyšla súdu 1. inštancie (12,29 %) je v podstate zanedbateľný a
vzhľadom na koncipované znenie zmluvy nie je možné hovoriť o flagrantnom zavádzaní alebo klamaní

spotrebiteľa. ( je nutné poukázať na to, že výpočet RPMN súdu nezohľadňuje splatnosť splátky 14.
dňom v mesiaci, ale ku koncu mesiaca, čo rozhodne má vplyv na správnosť resp. presnosť výpočtu).
Zároveň súd uvádza, že v zmluve dohodnutá úroková sadzba nepresahuje 2 x váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2 štvrťrok 2019 so

stavom k 30.6.2019 vo výške 9,53 %, ako aj nepresahuje 2 x priemernej výšky RPMN zverejnenej
MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
2 štvrťrok 2019 so stavom k 30.6.2019 vo výške 11,46 % pre obdobné úvery preto je možné uzavrieť,
že dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané.

46. Žalovaná v konaní ďalej namietala, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru.

47. Zo všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov
fyzickým osobám čl. VIII bod 1. a) vyplýva, že banka je oprávnená požadovať , aby dlžník vrátil celú
pohľadávku s príslušenstvom pred dátumom konečnej splatnosti úveru dohodnutým v zmluve, a vyhlásiť

okamžitú splatnosť úveru, ak počas trvania zmluvy nastane akýkoľvek z týchto dôvodov: a) ak sa dlžník
dostane do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, bol na
jej zaplatenie písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer uplatniť právo banky vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní.

48. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 bolo ustálené, že
pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve veriteľa dlžníkovi
pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní (pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh). Najvyšší súd uviedol, že identifikácia splátky

je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľoznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

49. S uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25.09.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na
zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, malo za následok neplatnosť zosplatnenia
úveru v zmysle § 565 OZ.

50.JenutnépoukázaťajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/123/2022zodňa30.01.2024,
z ktorého záverov vyplýva, že v zosplatnení (vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) nemusí byť
uvedená splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale vo výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9
OZ) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní.

51. Rovnako súd poukazuje na záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 6Cdo/152/2022 uverejnené v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2025
(R 34/2025) z ktorého vyplýva, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je
možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon
obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej

absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý , v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou ( či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

52. V danom prípade výzva podľa § 53 ods. 9 OZ – tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 26.07.2021

neobsahovala špecifikáciu dlžných splátok resp. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní
a ktorá je spôsobilá vyvolať predčasné zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho v preskúmavanej veci
neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565 OZ, vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru je tak neplatným právnym úkonom a nemohlo vyvolať splatnosť celého
zostatku úveru.

53. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom ku dňu platnosti a účinnosti ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo

sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

54. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v znení ku dňu platnosti a účinnosti ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to
neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na
blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

55. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
v znení ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ustanovenie

odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom
trhu, upravujúcich konkurzné konanie, alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa §
20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods.16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky
Slovenska.

56. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
v znení ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný
veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní
odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením
povinností podľa osobitného predpisu.

57. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „ zák.č. 483/2001 Z.z.“), v znení platnom a účinnom ku
dňu vyhotovenia Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.8.2024, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

58. Ustanovenie § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z upravuje špeciálne podmienky (popri všeobecných v

OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to: ak je pohľadávka 1.
splatná,atoažpopredchádzajúcej2.písomnejvýzveakumulatívne,akjesplnené3.omeškaniedlžníka
so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

59. V prejednávanej veci je zrejmé, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru a uzavretím
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 14.2.2020 a žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa
8.6.2023 pôvodnýveriteľVšeobecnáúverovábankaa.s.postúpilpredmetnúpohľadávkupredkonečnou
splatnosťou pohľadávky, ktorá mala nastať až 13.09.2027, na žalobcu. Žalobca uvedené preukázal

doložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky.

60. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010).

61. S ohľadom na to, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods. 8

zákona o bankách, je neplatný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/147/2017z24.04.2018uverejnenývZbierkestanovískNSarozhodnutísúdovSRpodč.60/2018),
súd konštatuje, že žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, a preto nie je
aktívne legitimovaný.

62. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecne legitimácie žalobcu musel súd bez ďalšieho žalobu
zamietnuť a preto sa ďalšími námietkami žalovanej nezaoberal.63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná mala vo veci plný úspech súd
rozhodol , že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.