Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010462
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.
C. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 2T/80/2024 zo dňa 18. 08. 2025 na verejnom zasadnutí
dňa 26. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen,
sp.zn.: 2T/80/2024 zo dňa 18. 08. 2025 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

obžalovaného A. B. C., nar. XX. XX XXXX D. D. E., trvale bytom D. E., F. C. XXX/XX,

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41

ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Vo zvyšných častiach ostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 2T/80/2024 zo dňa 18. 08. 2025 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.01.2023 v presne nezistenom čase okolo 10.00 h v areáli G.. H. I. - A. G. na ul. J. K. L. XX,
M., okres M. po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol N. O., nar. XX.XX.XXXX tým
spôsobom, že po tom ako mu tento podal vytlačenú výpoveď k rukám, A. B. C. výpoveď pokrčil s tým,
že ju nepodpíše, kým mu nevráti kartu vodiča, načo mu N. O. začal vulgárne nadávať, následne vystúpil
A. B. C. z auta a tohto jeden krát udrel päsťou do oblasti tváre, následkom čoho spadol na zem, kde

ho kopol jeden krát do oblasti chrbta, čím spôsobil N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., P. L.
XXXX/XX zranenia a to pomliaždenie hlavy s poúrazovou polohovou závraťou, pomliaždenie bedrovej
časti chrbtice ťažšieho stupňa a odreninu pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť
spojenú s dobou liečenia v trvaní 21 dní.Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola ustanovená skúšobná doba 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému N. O.
spôsobenú škodu vo výške 485 eur a poškodenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spôsobenú
škodu vo výške 249,96 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený N. O. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnil písomne prostredníctvom svojho obhajcu. V podanom odvolaní
poukázal na to, že on bol ten, ktorý bol napadnutý verbálne, ako aj fyzicky zo strany poškodeného,
ktorý mu spôsobil zranenia hlavy a bol ošetrený v nemocnici vo M. ešte v ten deň. Na základe týchto

okolností došlo k vydaniu rozhodnutia o spáchaní priestupku Okresným úradom Zvolen, z ktorého
vyplýva, že poškodený bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 24. 01. 2023
vulgárne nadával obžalovanému. Z predmetného rozhodnutia vyplýva tiež, že obžalovaný predložil
lekársku správu z C. M., M. ktorej vyplynulo, že bol údajne inzultovaný inou osobou a utrpel zranenia.

Dňa 30. 08. 2023 poverená príslušníčka OO PZ Zvolen postúpila vec Okresnému úradu vo Zvolene,
Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, avšak dňa 28. 09. 2023 prokurátorka
Okresnej prokuratúry Zvolen zrušila toto uznesenie ako nezákonné s konštatovaním, že z výpovede
poškodeného a spôsobených následkov verifikovaných znaleckým posudkom a lekárskymi správami
je možné konštatovať, že konanie podozrivého A. B. C. dosahuje stupeň nebezpečnosti potrebný pre

naplnenieskutkovejpodstatyprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákonaaprečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Poukázal na to, že znalecký posudok nebol
vyhotovený bezprostredne po incidente ale po značnom časovom odstupe. Zdôraznil, že dráždenie
nervového koreňa ide na vrub už existujúcich degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových
platničiek poškodeného, z čoho vyplýva že poškodený O. má dlhotrvajúce problémy s chrbticou, ktoré

využil na získanie práceneschopnosti. Poukázal na výpovede svedkov P. Q. a svedka G. a mal za to,
že nebolo preukázané že zranenia poškodeného boli spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s jeho
konaním, preto navrhol aby bol spod obžaloby oslobodený.

Prokurátor okresnej prokuratúry sa k podanému odvolaniu nevyjadril

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 23. 10. 2025.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátora
krajskej prokuratúry. Poškodený O. a splnomocnenec poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

a.s. sa na verejné zasadnutie nedostavili, hoci boli o jeho termíne riadne a včas upovedomení. Krajský
súd preto vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní, pričom poukázal na to,
že bezprostredne po skutku boli skutočnosti vyhodnotené správne a jeho klient bol považovaný za

poškodeného. Trval na tom, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval napadnutý rozsudok za správny vo
výroku o vine aj treste, preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že on nič neurobil, cíti sa nevinný, v ostatnom sa pridržal konečného návrhu jeho
obhajcu a chcel byť spod obžaloby oslobodený.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné ale z úplne iných dôvodov ako uviedol v podanom odvolaní.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému neprimeraný trest.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen
podala dňa 10. 09. 2024 na Okresný súd Zvolen pod sp. zn.: 2Pv 221/23/6611 obžalobu na obvineného
A. B. C. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásil, že je nevinný zo spáchania
žalovaného skutku, na základe čoho potom okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodeného N. O., výsluchom svedka P. Q., svedka N. G., oboznámením znaleckého posudku,

výsluchom znalca, prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného
poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2

ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Krajskýsúdpreskúmanímvecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúduvčastiprávnehoposúdeniakonania
obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil,

keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, keďže pre aplikáciu týchto skutkových podstát boli naplnené všetky zákonom požadované
predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež
zrejmé ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch

stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom okresného súdu.

Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou poškodeného N. O., ktorý podrobne
popísal konanie obžalovaného. V neprospech obžalovaného svedčí aj výpoveď svedka P. Q., ktorý
naviac uviedol, že obžalovaný udrel poškodeného jedenkrát do tváre päsťou, keď stáli a potom ho udrel

asi dvakrát päsťou, keď boli na zemi a určite ho aj kopol, keď boli na zemi. Do skutkovej vety sa premietol
len jeden úder päsťou do tváre zo strany obžalovaného, čo vyznieva v jeho prospech. Pokiaľ ide o
výpoveď svedka G., na ktorú sa odvolal obžalovaný vo svojom odvolaní je potrebné uviesť, že svedok
priebeh skutku nevidel. Skutočnosť, že obžalovaný bol špinavý na bunde a nohaviciach spredu, akoby
spadol je v súlade s výpoveďou svedka P. Q., ktorý uviedol, že poškodený aj obžalovaný boli obidvaja

na zemi, na spodku bol raz jeden a raz druhý. K zraneniam poškodeného sa podrobne vyjadril znalec,
ktorý v znaleckom posudku uviedol, že poškodený utrpel pomliaždenie hlavy s poúrazovou polohovou
závraťou, pomliaždenie bedrovej časti chrbtice ťažšieho stupňa a odreninu pravého kolena. Údery boli
nízkej intenzity a zranenia boli kategorizované ako ľahké. Práceneschopnosť poškodeného v trvaní 21
dní je v súlade s odporúčaniami špecialistu.

K námietke obhajoby, že znalecký posudok bol vyhotovený s časovým odstupom a nebol vyhotovený
bezprostredne po incidente, tu krajský súd dáva do pozornosti, že znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal z lekárskych správ vyhotovených 24. 01. 2023, bezprostredne po incidente.Neobstojí námietka obhajoby o degeneratívnych zmenách na chrbtici poškodeného, ktorými síce
poškodený trpí, avšak táto skutočnosť nezbavuje obžalovaného viny za pomliaždenie driekovokrížovej
oblasti a panvy poškodeného. Obžalovaného nezbavuje viny ani skutočnosť, že spočiatku bol

považovaný za poškodeného, a to v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa voči nemu dopustil poškodený. Po vyhodnotení lekárskych správ a na základe záverov znaleckého
posudku bolo však v ďalšom štádiu nevyhnutné konanie obžalovaného posúdiť ako konanie naplňujúce
znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona a zároveň hodnotil
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pričom u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, že spáchal viac trestných činov.

Okresný súd v rámci odôvodnenia uloženého trestu uviedol, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá
doposiaľ nebola súdne trestaná, preto súd ukladal podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Výška trestu zodpovedá
individuálnej aj generálnej prevencii pred páchaním trestnej činnosti vzhľadom na skutočnosť, že trestná
sadzba pre prečin výtržníctva je v rozmedzí 0 až 3 roky.

Okresný súd správne ukladal trest úhrnný, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže odsudzoval
obžalovaného za dva trestné činy, pričom trest ukladal podľa trestného činu z nich najprísnejšie
trestného, ktorým je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Len pre úplnosť
krajský súd dopĺňa, že za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť

trest odňatia slobody až na dva roky.

Okresný súd však pochybil pri ukladaní trestu v tom smere, že priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, a to aj napriek pomerne vysokému počtu priestupkov
spáchaných na úseku cestnej premávky, ktorých sa obžalovaný dopustil za posledných päť rokov, teda

aj pred spáchaním trestného činu. Nemožno preto prijať záver, že obžalovaný pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život. Požiadavka vedenia riadneho života sa nevzťahuje len na register trestov
bez záznamu. Vzhľadom k tomu, že odvolanie proti rozsudku podal len obžalovaný, nemohol krajský
súd rozhodnutie okresného súdu zmeniť v tom smere, že by obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť
nepriznal, keďže by takéto rozhodnutie vyznelo v jeho neprospech, čo by bolo v rozpore so zásadou

zákazu zmeny k horšiemu.

Krajský súd zároveň dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom je neprimerane
prísny. Naviac uložený druh trest obžalovanému, a to trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu, ako aj výmera takéhoto druhu trestu okresným súdom nie sú dostatočne odôvodnené, čím

takto uložený trest vykazuje znaky arbitrárnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o

dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal okrem zásad ukladania trestov aj z osoby obžalovaného, ktorý
v odpise registra trestov nemá žiadny záznam a v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov

má 13 záznamov pre priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré boli vybavené blokovými pokutami.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1 000,- eur.

Po zavážení všetkých uvedených skutočností krajský súd uložil obžalovanému miernejší trest, a to
peňažný trest vo výške 500 eur, pri ktorom zobral do úvahy aj zárobkové pomery obžalovaného. Pre
prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, krajský súd

obligatórne ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Takýto trest je pre
obžalovaného primeraný, spravodlivý a zároveň súladný so zásadami ukladania trestov.

Na základe uvedeného krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodol vo veci sám,

pričom výroky o vine a náhrade škody zostali rozhodnutím krajského súdu nezmenené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.