Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010533
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624010533.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.

C., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2025 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C., narodený XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom D. D. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 01.06.2024 v čase okolo 14.45 h, viedol ako vodič po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov
osobné motorové vozidlo značky Toyota Yaris, EČV: A., po miestnej komunikácii v obci Plavecké
Podhradie, pričom pred rodinným domom s popisným číslom 141 prešiel s vozidlom do protismeru a
na mieste narazil do prítomných zaparkovaných osobných motorových vozidiel značky Mazda 3, biela
farba, EČV: A. a Opel Insignia, biela farba, EČV A., pričom následne v inkriminovaný
deň v čase o 14.48 h bol podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu v hodnote 0,97
mg/1 (2,02 %o), a opakovanou dychovou skúškou v čase o 15.28 h mu bola nameraná hodnota alkoholu

v dychu 0,86 mg/1 (1.79 ‰),

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin: ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 07.11.2024 obžalobu číslo 2Pv
154/24/1106navtomčaseobvinenéhoA.B.C.prespáchanieprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 15.10.2025, na ktoré sa obžalovaný riadne ustanovil.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok, pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a preto súd následne vykonal
dokazovanie len ohľadom výroku o treste.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy úmyselným konaním ako vodič motorového
vozidla značky Toyota Yaris, evidenčné číslo A., po požití alkoholických nápojov, viedol toto motorové
vozidlo po miestnej komunikácii v obci Plavecké Podhradie, pričom pred rodinným domom s popisným
číslom 141 prešiel s vozidlom do protismeru a na mieste narazil do prítomných

zaparkovaných osobných motorových vozidiel značky Mazda 3, biela farba, EČV: A. a Opel Insignia,
biela farba, EČV A., pričom následne v inkriminovaný deň v čase o 14.48 h bol podrobený dychovej
skúške na prítomnosť alkoholu v dychu v hodnote 0,97 mg/1 (2,02 %o), a opakovanou dychovou
skúškou v čase o 15.28 h mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,86 mg/1 (1.79 ‰). Z hľadiska
subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a)

Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože obžalovaný
v priamom úmysle po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo v cestnej premávke.
Svojím konaním teda obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného
činu tak, ako je aj uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.

Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne prečítaním aktualizovaného

odpisu registra trestov a priestupkov obžalovaného, tiež prečitaním evidenčnej karty obžalovaného.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému primerane
prísny podmienečný trest odňatia slobody a zároveň mu uložiť trest zákaz činnosti riadiť motorové
vozidlá, za súčasného uloženia probačného dohľadu so zákazom požívania alkoholických

nápojov.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že svojho konania úprimne ľutuje, 37 rokov pracoval v školstve,
aj ako riaditeľ školy, aj ako učiteľ, momentálne má vážne zdravotné problémy, je práceneschopný, nevie
si nájsť zamestnanie a to poslal približne 70 žiadostí.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
alebo

Podľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere

trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu).

Trestnoprávnu bezúhonnosť mál súd osvedčenú odpisom z registra trestov obžalovaného, z ktorého

vyplýva, že obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný, ani odsúdený.

V registri priestupkov má obžalovaný jeden záznam z 15.12.2020, kedy porušením ustanovenia § 25
ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávky (státie na verejnej zeleni), bol priestupkovo
riešený uložením blokovej pokuty vo výške 20 Eur.

V evidenčnej karte obžalovaného sú registrované štyri záznamy v období rokov 2012 – 2020, všetky za
nezávažné porušenie právnych noriem v cestnej premávky, čo reflektovala aj výška uložených sankcií
(najviac vo výške 30 Eur).

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä
v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36
písm. j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval
( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu obžalovaným nemalsúd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer
poľahčujúcich okolností (2 : 0).

S poukazom na citované ustanovenia zákona, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súd preto
konštatuje,žeobžalovanývplnejtrestnejzodpovednostispáchalúmyselnýtrestnýčin,pričomsohľadom
na jeho závažnosť, priebeh skutku, ako i osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob vedenia života,
ako i prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, súd dospel k záveru, že v danej veci je možné
obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody na jeho spodnej hranici (zákonná sadza pre

stíhaný trestný čin je v osobitej časti Trestného zákona daná výmerou 0 – 1 rok). Vzhľadom ku
všetkým okolnostiam veci, predovšetkým s prihliadnutím na možnosti nápravy obžalovaného, súd uložil
obžalovanému trest v primeranej výmere 4 mesiace, s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky, počas
ktorej dal obžalovanému možnosť, aby preukázal svoju nápravu a odstránil tak negatívne následky
svojho konania. Napokon súd obligatórne uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky,
keďžeobžalovanýtrestnýčinspáchalvsúvislostisvedenímmotorovéhovozidlavcestnejpremávke,čím

bude obžalovaný na uvedený čas vyradený z cestnej premávky v záujme ostatných členov spoločnosti
na ochrane života, zdravia a majetku. Takto uložené tresty predstavujú podľa úvahy súdu potrebnú
represiu pre obžalovaného a budú tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude
vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania.
Uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané osobe a pomerom obžalovaného, ako i prognózam jeho

nápravy. Zároveň súd s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, v kontexte vykonaných dôkazov,
nevzhliadol u obžalovaného potrebu uložiť mu prokurátorom navrhovaný probačný dohľad, keďže
uloženiepodmienečnéhotrestu,zasúčasnéhouloženiatrestuzákazučinnosti,jedostačujúcoureštrikciu
na dosiahnutie účelu trestu. Súd v týchto súvislostiach sumarizuje, že uložený trest zákazu činnosti bude
mať aj do budúcna negatívny dopad na obžalovaného v súkromnom, i možnom pracovnom živote, preto

má za to, že uložené tresty budú náležite represívne a zároveň splnia i ochrannú funkciu v kontexte
ochrany života a majetku ostatných členov spoločnosti.

Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že uložené tresty považuje za primerané vo vzťahu
k zásahom do základných práv a povinností obžalovaného, ktorý bol dosiaľ absolútne bezúhonný

v rovine trestnoprávnej, a zároveň budú dostatočne silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo
vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným (ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna
prevencia) k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov
(generálna prevencia). Ochrannú funkciu trestu pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením

podmienečného trestu odňatia slobody, pričom jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá určením
primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude obžalovaný starostlivo zvažovať následky svojho konania
a zároveň bude na pomerne dlhú dobu vyradený z cestnej premávky ako vodič osobného dopravného
prostriedku. Napokon spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za
ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Účinnosť generálnej a preventívne prevencie je preto

v danom prípade tiež docielená naplnením princípu neodvrátiteľnosti trestu.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.