Uznesenie – Majetok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010357
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010357.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovanej A. B. C. C., pre
prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/22/2024 zo dňa 26. mája 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 281 ods. 1 Trestného poriadku
z dôvodov § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, trestné stíhanie obžalovanej A. B. C. C., nar. XX. XX.
XXXX vo Veľkom Krtíši, trvale bytom B. XX, D., na ktorú bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou
Veľký Krtíš sp. zn. Pv 420/22/6610 zo dňa 16. 05. 2024, pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že

ako avalistovi (zmenkovému ručiteľovi) na základe zmluvy o vyplnení blankozmeniek č.
UDTA17/61001651/S1 a č. UDTA17/61001651/S2 na zmenky úplné, vystavené dňa 11. 07. 2017
s doložkou „bez protestu“ na rad Autoleasing SK, s.r.o. jej vznikol ako avalistovi zmeniek dňa 29. 01.
2018 záväzok uhradiť spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:46
806 491 pohľadávku vo výške 22.881,09 Eur spolu s 6 % úrokom ročne zo zmenkovej sumy, čo potvrdil

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 63CbZm/15/2018-97 zo dňa 30. 05. 2019, právoplatný
dňa 12. 06. 2019, ktorý ako avalista prevzala dňa 11. 06. 2019 a Upovedomenie o začatí exekúcie č.
XXXX XXX/XX, ktoré prevzala dňa 20. 04. 2020, pričom dlžnú sumu neuhradila a v snahe znížiť svoj
majetokuzatvoriladňa03.06.2020(vkladdokatastranehnuteľnosti05.06.2020)vobciBátorovákúpnu
zmluvu na predaj nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve za sumu 60.000,- Eur, a to rozostavanú stavbu na
parcele č. 58/4 vo svojom vlastníctve zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. obce Bátorová, okres Veľký Krtíš,

pozemok par. č. XX/X, XX/X, XX/X E. XX/X zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. F. B. a záhradu par. č. XXX/
X zapísanú na LV č. XXX k. ú. Obce B., pričom k úhrade kúpnej ceny došlo vzájomným započítaním
fiktívnych pohľadávok, čím znížila svoj majetok v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa
a následne vyhlásila osobný konkurz č. 74/2021 z 20. 04. 2021 pod č. XXXX/XX/XXXX, preto bolo
exekučné konanie č. XXXX/XXX/XX-X zastavené a nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa,
čím spôsobila spoločnosti Autoleasing SK s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:46 806 491

škodu vo výške splatnej istiny spolu s úrokom 25.175,47 Eur a trovy konania vo výške 2.621,28 Eur,
teda celkovú škodu vo výške 27.796,75 Eur,

za ktorý trestný čin jej bolo vznesené obvinenie uznesením OR PZ OKP Veľký Krtíš, ČVS: ORP-162/
VYS-VK-2022 zo dňa 30. 11. 2023, zastavuje, pretože trestné stíhanie je premlčané.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodeného Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:46 806 491, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/22/2024 zo dňa 26. 05. 2025 bola obžalovaná A. B.
C. C. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako avalistovi (zmenkovému ručiteľovi) na základe zmluvy o vyplnení blankozmeniek č.
UDTA17/61001651/S1 a č. UDTA17/61001651/S2 na zmenky úplné, vystavené dňa 11. 07. 2017
s doložkou „bez protestu“ na rad Autoleasing SK, s.r.o. jej vznikol ako avalistovi zmeniek dňa 29. 01.
2018 záväzok uhradiť spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:46
806 491 pohľadávku vo výške 22.881,09 Eur spolu s 6 % úrokom ročne zo zmenkovej sumy, čo potvrdil

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 63CbZm/15/2018-97 zo dňa 30. 05. 2019, právoplatný
dňa 12. 06. 2019, ktorý ako avalista prevzala dňa 11. 06. 2019 a Upovedomenie o začatí exekúcie č.
XXXX XXX/XX, ktoré prevzala dňa 20. 04. 2020, pričom dlžnú sumu neuhradila a v snahe znížiť svoj
majetok uzatvorila dňa 03. 06. 2020 (vklad do katastra nehnuteľnosti 05. 06. 2020) v obci B. kúpnu
zmluvu na predaj nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve za sumu 60.000,- Eur, a to rozostavanú stavbu
na parcele č. XX/X vo svojom vlastníctve zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. obce B., okres Veľký Krtíš,

pozemok par. č. XX/X, XX/X, XX/X E. XX/X zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. F. B. a záhradu par. č. XXX/
X zapísanú na LV č. XXX k. ú. Obce B., pričom k úhrade kúpnej ceny došlo vzájomným započítaním
fiktívnych pohľadávok, čím znížila svoj majetok v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa
a následne vyhlásila osobný konkurz č. 74/2021 z 20. 04. 2021 pod č. XXXX/XX/XXXX, preto bolo
exekučné konanie č. XXXX/XXX/XX-X zastavené a nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa,

čím spôsobila spoločnosti Autoleasing SK s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:46 806 491
škodu vo výške splatnej istiny spolu s úrokom 25.175,47 Eur a trovy konania vo výške 2.621,28 Eur,
teda celkovú škodu vo výške 27.796,75 Eur.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 239 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona uložil skúšobnú
dobu vo výmere 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná, ktoré

neskôr písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že v tejto trestnej veci
išlo v prvom rade o vzťah dvoch obchodných spoločností, kde veriteľom bola spoločnosť Autoleasing
SK, s.r.o., a dlžníkom spoločnosť Euromecc s.r.o., medzi ktorými bola uzatvorená zmluva o úvere č.
G.. Euromecc s.r.o. ako dlžník vystavil dve blankozmenky, ktorými zabezpečil svoj záväzkový vzťah na
základe úverovej zmluvy vo vzťahu k spoločnosti Autoleasing, s.r.o. ako veriteľovi. Ona vystupovala pri

týchto zmenkách iba ako ručiteľ. Bola to podmienka spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., aby dlžník, t.j.
spoločnosť Euromecc s.r.o., vystavila blankozmenky. Druhou podmienkou tejto spoločnosti bolo, aby
tieto zmenky ona ako konateľ spoločnosti Euromecc s.r.o. podpísala ako avalista. Zmenkové ručenie
je však zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj podpis popri niektorej inej
zmenkovo zaviazanej osobe, t.j. popri zmenkovom dlžníkovi. Z toho preto jednoznačne vyplýva, že tu

nešlo o jej dlh voči spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o. ako veriteľovi, ale o dlh spoločnosti Euromecc
s.r.o. Dlžníkom tu teda bola spoločnosť Euromecc s.r.o. a to na základe uzatvorenej zmluvy o úvere č.
G.. Ona vystupovala ako avalista, zmenkový ručiteľ, pričom iba zabezpečovala cudzí dlh, nie svoj. V
prípade ručenia ide o zabezpečenie záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ručiteľ je osoba
odlišná od dlžníka a v prípade splnenia dlhu ručiteľom, ide o plnenie cudzieho (dlžníkovho) dlhu a

preto sa po splnení dlhu veriteľovi môže ručiteľ domáhať splnenia toho, čo za dlžníka plnil priamo od
dlžníka, čím je zvýraznená tá skutočnosť, že neplnil svoj dlh veriteľovi, ale plnil cudzí dlh (dlžníkov).
V tejto súvislosti poukázala na § 128 ods. 8 Trestného zákona, a pretože nebola dlžníkom poškodeného
veriteľa, tak nemôže byť páchateľom trestného činu uvedeného v obžalobe prokurátora, za ktorý bola
súdom na základe vyššie uvedeného rozsudku odsúdená. Ďalej uviedla, že okresný súd zo skutočnosti,

že tu existovalo rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.
05. 2019, kde bola označená ako fyzická osoba, a ako fyzická osoba bola povinná na základe tohto
rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu, mal za preukázané, že bola už v postavení dlžníka a nie ručiteľa.
Uvedená úvaha nemá oporu v právnych predpisoch civilného práva, či už hmotnoprávnych alebo
procesných. Poukázala na § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda pokiaľ konateľ spoločnosti s

ručením obmedzeným ako avalista podpíše zmenku, kde je spoločnosť, ktorej je konateľom zmenkovým
dlžníkom, tak za túto zmenku ručí ako fyzická osoba. Je preto logické, že takto musí byť označená aj na
prípadnej žalobe, ktorou sa zmenkový veriteľ domáha zaplatenia zmenkovej sumy, a pokiaľ je zmenkový
veriteľ v tomto spore úspešný, tak je avalista zaviazaný ako fyzická osoba aj na základe takéhotorozsudku súdu. Preto zhrnula, že konateľom spoločnosti môže byť iba fyzická osoba, čo potom v
prípade zmenkového ručenia konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným znamená, že zmenkovým
ručiteľom (avalistom) môže byť výlučne konkrétna fyzická osoba, že zmenkový veriteľ môže na základe

svojho rozhodnutia žalobu podať iba proti zmenkovému dlžníkovi, spoločne proti zmenkovému dlžníkovi
a avalistovi, a za splnenia určitých zákonných podmienok aj výlučne iba proti avalistovi, že pokiaľ
zmenkový dlžník využije možnosť podať žalobu výlučne proti avalistovi, tak to neznamená, že avalista
sa stáva zmenkovým dlžníkom, či už podaním žaloby, ale rozhodnutím súdu v zmysle podanej žaloby,
že rozhodnutie súdu môže byť deklaratórne alebo konštitutívne, že konštitutívne rozhodnutie odo dňa

rozhodnutia, resp. právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ex nunc vytvára medzi účastníkmi nový právny stav,
ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím vznikajú, zanikajú alebo sa menia
práva a povinnosti, že deklaratórne rozhodnutie len deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje
(nevytvára) nový právny stav, teda ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne spravidla z dôvodu právnej
istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc), v jej
prípade teda súd deklaroval vo svojom rozhodnutí tú skutočnosť, že ako avalista ručila za dve vystavené

zmenky spoločnosti Euromecc s.r.o., a preto ju zaviazal na plnenie, ale ako avalistu, nie ako dlžníka,
a že Občiansky zákonník nemá ustanovenia, ktoré by umožňovali zmenu v osobe dlžníka na základe
súdneho rozhodnutia (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Záverom odvolania uviedla, že okresný
súd postupoval v rozpore zo závermi odvolacieho súdu uvedenými v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa
13. 11. 2024, keď svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, jasne, logicky a presvedčivo nevyargumentoval

svoje jednotlivé skutkové a právne závery. Poukázala pritom na rozhodnutia Ústavného súdu SR
a judikatúru ESĽP týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, ako aj na § 168 ods. 1 Trestného
poriadku, a uzavrela, že ide už v poradí o druhé rozhodnutie v jej trestnej veci, ale z odôvodnenia
rozhodnutia súdu opäť nie je zrejmé, ako sa tento vyrovnal s jej obhajobou, t.j. ako sa súd vysporiadal
s tým, že nie je subjektom podľa § 128 ods. 8 Trestného zákona vo vzťahu k žalovanému skutku,

lebo nie je dlžníkom, ale avalistom. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal so
skutkovo relevantnými otázkami, odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, a
preto rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a nezákonné. Na základe uvedeného preto navrhla, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne aby sám podľa § 322 ods.

3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že ju oslobodí spod obžaloby, pretože skutok nie je
trestným činom.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj poškodený, a to postupom
podľa § 301 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu, že výrok o zaviazaní k náhrade

škody poškodenému nebol urobený, nakoľko urobený mal byť. Nesprávne právne posúdenie vidí v tom,
že o tomto nároku sa nerozhodlo v inom konaní, ako dôvodí konajúci súd, nakoľko obžalovaná bola
pôvodne žalovaná ako zmenková ručiteľka (Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX) a
bolvydanýrozsudok,nazákladektoréhobolapovinnázaplatiťpoškodenémuzmenkovúsumu22.881,09
Eur a zároveň bolo vydané uznesenie o trovách v prospech poškodeného a následne bola začatá

exekúcia na istinu č. XXXX/XXX/XXXX a exekúcia na trovy č. XXXX/XXX/XXXX. V tomto trestnom
konaní nejde o nárok totožný s nárokom uplatneným v civilnom konaní (zmenka), keďže v tomto konaní
ide o nárok z titulu spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa. Na základe uvedeného preto
požiadal odvolací súd, aby zmenil predmetný rozsudok Okresného súdu Lučenec a zaviazal obžalovanú
na náhradu škody voči poškodenému.

Krajský súd vykonal dňa 23. 09. 2025 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
v neprítomnosti obžalovanej, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí jej bolo doručené riadne
a včas a písomne požiadala, aby sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje prvostupňové
rozhodnutie za správne a zákonné tak vo výroku o vine, ako aj výroku o treste, rovnako tak mala za to,
že napadnutý rozsudok je náležite odôvodnený a preto navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako
nedôvodné. Čo sa týka odvolania poškodenej spoločnosti, ponechala rozhodnutie na zvážení krajského
súdu.

Splnomocnenec poškodeného sa na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu pridržal písomného
odôvodnenia podaného odvolania, podľa jeho názoru mal byť v napadnutom rozsudku výrok o náhrade
škody a preto sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku v tomto smere.Obhajca obžalovanej v rámci verejného zasadnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podaného odvolania, rozhodnutie okresného súdu považuje za svojvoľné, pretože okresný súd

nerešpektoval právny názor krajského súdu v zrušovacom uznesení. Z opatrnosti poukázal aj na prvé
odvolanie v tejto veci, v ktorom uvádzal, že považuje trestné stíhanie za premlčané, čo podporuje aj
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR z 28. 11. 2024 Tpj/129/2024. Podľa jeho názoru žalovaný
skutok nie je trestným činom, preto požiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby sám rozhodol tak, že oslobodí

obžalovanú spod obžaloby. Pokiaľ krajský súd dospeje k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, navrhol,
aby sa zaoberal podmienkami premlčania trestného stíhania a následne podľa § 9 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku toto trestné stíhanie zastavil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej

je dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako uvádzala v písomnom odôvodnení podaného odvolania, ale
z dôvodov, na ktoré poukázal obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí.

Obhajca obžalovanej v rámci verejného zasadnutia uviedol, že považuje trestné stíhanie za premlčané
a preto ho navrhol zastaviť, krajský súd teda a priori zameral svoju preskúmavaciu povinnosť k tomu, či

je potrebné skutočne trestné stíhanie zastaviť z dôvodu jeho premlčania.

V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že dňa 06. 08. 2024 bol v zbierke zákonov pod č. 215/2024
publikovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL US 3/2024 zo dňa 03. 07. 2024 vo veci nesúladu
s niektorými ustanoveniami zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.

z. Trestný zákon. Novelou Trestného zákona tak došlo okrem iného k úprave trestných sadzieb trestu
odňatia slobody pri určitých trestných činoch, a tým pádom aj ku zmene premlčacích dôb vzhľadom na
výšku trestných sadzieb.

Podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie

svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni
čo aj len časť svojho majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody až na dva
roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká

uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch.

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovanej ako avalistovi zmeniek dňa 29. 01.
2018 vznikol záväzok uhradiť spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., pohľadávku vo výške 22.881,09 Eur
spolu s 6 % úrokom ročne zo zmenkovej sumy, čo potvrdil Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom

sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 30. 05. 2019, právoplatný dňa 12. 06. 2019, ktorý ako avalista
prevzala dňa 11. 06. 2019 a Upovedomenie o začatí exekúcie č. XXXX XXX/XX, ktoré prevzala dňa
20. 04. 2020, pričom dlžnú sumu neuhradila. Obžalovaná sa teda o svojej povinnosti uspokojiť svojho
veriteľa dozvedela najneskôr dňa 20. 04. 2020 (kedy prevzala upovedomenie o začatí exekúcie),
pričom vznesené obvinenie jej bolo až dňa 30. 11. 2023 uznesením OR PZ OKP vo Veľkom Krtíši pod

ČVS:ORP-162/VYS-VK-2022, teda už po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Vyššie uvedené skutočnosti sú v súlade aj so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28. 11. 2024, v zmysle ktorého z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho výkladev súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť
trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď
bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade

skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti
zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods.
3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona,
zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania
trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej

premlčacej dobe. To ale neplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných v ustanovení § 87 ods. 7
Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie,
keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky reflektuje judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie presadzujúcu požiadavku európskeho práva na ochranu finančných
záujmov Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení obsah a
rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte § 2 ods. 1 Trestného zákona (čl. 50

ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

Podľa§320ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkuodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušíatrestnéstíhanie
zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom
prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,

nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaných zákonných
ustanovení trestné stíhanie obžalovanej A. B. C. C. zastavil, pretože je premlčané.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd bližšie nezaoberal odvolacími argumentmi obžalovanej,
keďže trestné stíhanie zastavil, pretože je premlčané.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Napokon, čo sa týka odvolania poškodeného, krajský súd musí konštatovať, že okresný súd mal vo
vzťahu k poškodenému procesne postupovať v zmysle § 256 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam,

teda ho nepripustiť ako poškodeného na hlavné pojednávanie, pretože o jeho nároku na náhradu škody
už bolo rozhodnuté v rámci civilného konania (rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30. 05. 2019), dokonca v tejto veci bolo začaté aj exekučné konanie, pričom
je evidentné, že ide o rovnaký právny titul vzniku nároku na náhradu škody – neuhradenie dlžnej sumy
zo zmluvy o vyplnení blankozmeniek. Krajský súd preto musel v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku

odvolanie poškodeného zamietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.