Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200459
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200459.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča PhD. v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST,
s.r.o., so sídlom: Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791 právne zastúpený: JUDr. Jurajom
Kusom, advokátom, AK Michalovce, Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: ul. Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101799045/2022 zo dňa
20.06.2022 v spojení s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Košice číslo: 100421161/2022 zo
dňa 04.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje RozhodnutiežalovanéhoFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.101799045/2022
zo dňa 20.06.2022 ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100421161/2022 zo dňa 04.03.2022
a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
(zdaňovacie obdobie december 2016)

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január - december 2016. Z kontroly bol vyhotovený
protokol č. 101963739/2021 zo dňa 18.10.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 16.11.2020
a skončila sa dňa 21.10.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi;

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodol rozhodnutím číslo: 100421161/2022 zo dňa

04.03.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 1.005,- eur
(daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.01.2017 v sume 15.914,75,- eur; daň
zistená správcom dane v sume 16.919,75,- eur; rozdiel v sume 1.005,- eur );

3. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december
2016 z faktúr od dodávateľa – spoločnosti RKI spol. s r.o. so sídlom: Obchodná 39, Bratislava, IČO:
36 829 048 - faktúra č. 1201702 s dátumom dodania 31.12.2016 – fakturácia na základe objednávky

v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených Play – listov za odvysielané
reklamné spoty „VT HADICE & PLAST“ v období 01.12.2016 – 31.12.2016, LED Košice Plaváreň, na
celkovú sumu 6.030,- eur z toho 20% DPH vo výške 1.005,- eur. Dôvodom neuznania práva na odpočet
dane z pridanej hodnoty z tejto faktúry bolo podľa správcu dane porušenie ustanovenia § 49 ods.1v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 a ustanovenie § 49 ods. 2 písmeno a) v spojení s ustanovením
§ 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z..

4. Správca dane po vykonanom dokazovaní nespochybnil existenciu plnenie, ale spochybnil reálne
dodanie tohto plnenia od dodávateľa RKI spol. s r.o. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že plnenie
bolo dodané dodávateľom – spoločnosťou RKI spol. s r.o. a ani dokazovaním nebolo preukázané, že
dodávateľomplneniabolsubdodávateľspoločnostiRKIspol.sr.o.–spoločnosťPONTESs.r.o.Poukázal
na to, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúrach musí byť identická s osobou, ktorá

reálne služby dodala odberateľovi a daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie z týchto
dodávateľských faktúr.

5. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- zistenia ohľadom spoločnosti RKI spol. s r.o. (adresát neznámy, spoločnosť bez konateľa, spoločník

z Ukrajiny, jej dodávateľská spoločnosť PONTES s .r.o. tiež bez konateľa, adresy nezodpovedajú sídlu
ekonomickej činnosti, nezistení dodávatelia služieb) mu nemôžu byť na ujmu;
- pre daňový subjekt je podstatné, že mu boli dodané reklamné služby, čo nespochybňuje ani správca
dane;
- z vykonaného dokazovania je zrejmé, že daňový subjekt na základe faktúry za december 2016 za

reklamné služby riadne zaplatil na účet dodávateľskej spoločnosti;
- poukazuje na to, že to, čo uvádza správca dane - že dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti
nemajú riadne sídlo, zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“, nemajú zamestnancov,
nepodávali daňové priznania, spoločnosti boli neskôr zrušené alebo sa zlúčili s inými spoločnosťami
a konatelia sú pre správcu dane nekontaktní, je učebnicovým príkladom založenia „podvodného

reťazca“, a teda neobstojí ani tvrdenie správcu dane, že protokol je založený na podvodnom konaní
dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné služby v prospech
daňového subjektu a týmto sa dostáva do vlastného rozporu lebo preverovaním daňových subjektov
v obchodnom reťazci opisuje dokonalý reťazec podvodu, ktorý tvorí obsah napadnutého rozhodnutia;
- je neprípustné a v rozpore so zákonom, aby daňový subjekt platil dvakrát daň z pridanej hodnoty;

- vierohodne preukázal prínos reklamy od spoločnosti RKI spol. s.r.o. za rok 2016, keď poukázal na
daňové priznanie za rok 2017, z ktorého je zrejmé, že zvýšil zisk za rok 2017 o 52% a tržby mu narástli
o 51%;
- daňový subjekt preukázal dodanie reklamných služieb viacerými dôkazmi – Zmluva o reklame, faktúry
a play listy, objednávky, fotografie, CD nosiče a plagáty;

- rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.

6. Žalovaný svojim rozhodnutím číslo: 101799045/2022 zo dňa 20.06.2022 potvrdil rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Mal za to, že
správca dane ani počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania neuprel daňovému subjektu

jeho práva a poskytol mu dostatok príležitosti na predkladanie a navrhovanie dôkazov a taktiež mal za
to, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. z faktúry od dodávateľa RKI spol. s r.o. boli správne
a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. a Daňového

poriadku. Vierohodnosť a pravdivosť faktúr nebola preukázaná. Postup správcu dane bol v súlade
s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich obsahu, pravdivosti a preukázanosti. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam považuje žalovaný námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní za nedôvodné.

II.
Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo:

101799045/2022 zo dňa 20.06.2022, ako aj rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Košice
číslo: 100421161/2022 zo dňa 04.03.2022 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal prieskumu dvanástich rozhodnutí žalovaného potvrdzujúcich rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty samostatne za jednotlivé kontrolované zdaňovacieobdobia 01/2016 až 12/2016 a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.08.2022 bol prieskum
jednotlivých rozhodnutí žalovaného vylúčený na samostatné konania. V tomto konaní je predmetom
prieskumu rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho

obdobia 12/2016.

8. V správnej žalobe žalobca namietal:
- nesprávne právne posúdenie veci – ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia – ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu – ustanovenie § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza:
- namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní.
Má za to, že rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné. Žalovaný si

osvojil právne názory a závery orgánu verejnej správy na prvom stupni a jeho tvrdenia a vyhodnotenia
dôkazov a prevzal ich do svojho rozhodnutia. Obidva orgány verejnej správy vyhodnotili dôkazy
jednostranne a v neprospech žalobcu, čím postupovali v rozpore so zákonom. Obidva rozhodnutia sú
v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a taktiež v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9
Daňového poriadku. Správca dane si nesprávne vyložil dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového

poriadku, pričom dôkazné bremeno nemožno vyvodiť na práve vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov
a dodávateľových subdodávateľov. Taktiež sú napadnuté rozhodnutia vydané v rozpore s ustanoveniami
§ 63 ods. 2 Daňového poriadku. Má za to, že správca dane vychádzal v daňovom konaní z nesprávne
ustáleného skutkového stavu veci. Rozhodnutia sú v rozpore so zákonom a žalovaný nemal rozhodnutie
správcu dane potvrdiť, ale ho mal zrušiť.;

- v rámci žalobných námietok tvrdí, že vierohodne preukázal dodanie reklamných služieb od dodávateľa
- spoločnosti RKI spol. s r.o., keď doručil správcovi dane dôkazy, a to 11 kusov faktúr na celkovú
sumu 72.360,- eur za obdobie 01/2017 – 12/2017, pričom prílohou k týmto faktúram bol Plán vysielania
reklamných spotov, kde je podrobná špecifikácia predmetu fakturácie, a to názov reklamnej kampane,
obdobievysielania,dĺžkareklamnéhospotuapočetvysielaní,prílohouktorejfakturáciebolaObjednávka

vysielania reklamných spotov. S dodávateľom mal uzavretá Zmluvu o dodaní reklamných služieb za
zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016;
- existencia a dodanie reklamných služieb žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2019 nie je
sporná, ich existenciu a dodanie potvrdzuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale rozhodujúcou
skutočnosťou podľa správcu dane pre neuznanie práva na odpočítane dane z pridanej hodnoty bolo

zistenie, že služby neboli reálne dodané práve spoločnosťou RKI spol s.r.o.;
- Uviedol, že mal riadne vystavené faktúry od dodávateľa RKI spol. s.r.o., pričom vystavenie týchto
faktúr konateľ tejto spoločnosti nepoprel, preto niet žiadnych pochybností o tom, že tejto dodávateľskej
spoločnosti vznikla daňová povinnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o dani
z pridanej hodnoty a nemôže byť na ujmu žalobcu to, že reklamné služby pre tieto dodávateľské

spoločnosti zabezpečovali ďalšie dodávateľské spoločnosti;
- uviedol, že spoločnosti RKI spol. s.r.o. za reklamné služby riadne zaplatil na bankový účet tejto
spoločnosti, a to až po tom, keď mu boli riadne doručené dôkazy (fotografie, CD nosiče, plagáty),
zaplatenie za reklamné služby bolo žalovanému známe, lebo medzi dokladmi sú aj výpisy z bankových
účtov, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú a na túto skutočnosť vôbec správca dane neprihliadal;

- taktiež uviedol to, že nemôže byť na ujmu žalobcovi to, že subdodávateľské spoločnosti v obchodnom
reťazci nepodali daňové priznanie k DPH , neodviedli daň na výstupe, dnes sú pre správcu
dane nekontaktní, nemajú zamestnancov a taktiež konatelia právnych nástupcov subdodávateľských
spoločností sú pre správcu dane nekontaktní alebo došlo k zlúčeniu spoločností, alebo k výmazu;
- uviedol, že má za to, že v nadväznosti na zistenia správcu dane o dodávateľovi – spoločnosti

RKI spol. s.r.o. a o jeho subdodávateľovi spoločnosti PONTES s.r.o. , takéto konanie dodávateľských
a subdodávateľských spoločností je podľa neho „učebnicovým príkladom daňového podvodného
reťazca“, a preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je postavený na
podvode, resp. na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali
vyhotoviťreklamnéslužbyprežalobcu,atýmtotvrdenímsasprávcadanedostávadovlastnýchrozporov,

lebo preverovaním daňových subjektov v obchodnom reťazci a jeho subdodávateľov opisuje dokonalý
reťazec daňového podvodu, ktorý tvorí obsah napadnutých rozhodnutí;
- žiadnym dôkazom nebolo preukázané že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom
daňového podvodného reťazca;- dodané reklamné služby splnili svoj podnikateľský účel, lebo daňovému subjektu sa v roku 2017 zvýšil
zisk o 52% a tržby mu narástli o 51% na sumu 9.666.4223,- eur a tieto tvrdenia sú overiteľné z daňového
priznania;

- podľa žalobcu sa dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti dopustili podvodného konania, keď
nepodávali daňové priznania na daň z priadnej hodnoty, a na daň z príjmu za zdaňovacie obdobie 2016
a túto daň nezaplatili ;
- keďže podľa žalobcu išlo o podvodné konanie, niet žiadnych pochybností o tom, že aj na tento prípad je
aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, na ktoré poukázal

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 3Sžf/1/2011, pričom práve v tomto rozsudku sa vyjadril
súd k otázke povinnosti spoločnosti preverovať svojich obchodných partnerov;
- vo vzťahu k záverom žalovaného o tom, že neniesol svoje dôkazné bremeno tým, že neodstránil
dôvodné pochybnosti správcu dane predložením spoľahlivých dôkazov o uskutočnení fakturovaných
služieb podľa faktúr od označeného dodávateľa – spoločnosti RKI spol. s.r.o., žalobca opätovne
zdôraznil, že dodanie reklamných služieb žalovaný nespochybňuje, uvádza, že správcovi dane doručil

dôkazy,ktorýmipresvedčivopreukázalichdodanie.Uvádza,ženevie,akýmidôkazmimáeštepreukázať
dodanie služieb, nikde sa nešpecifikuje, aké dôkazy mal zabezpečiť a o neunesení dôkazného bremena
sa v napadnutých rozhodnutiach hovorí len vo všeobecnej rovine, má za to, že svoje dôkazné bremeno
vyčerpal a jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a neznáša dôkazné bremeno vzťahujúce sa na jeho
dodávateľov a dodávateľských subdodávateľov;

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2022 zotrval na tom, že posúdenie skutkového
stavu veci a prijaté závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.
v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. boli vecne správne a sú
v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Skutkový stav bol
dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v takto zistenom skutkovom stave a v predloženom

spisovom materiály a v odôvodnení rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného je zrejmé, že
sú v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku, postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol
v rozpore s právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a žalobné dôvody uvedené v správnej
žalobe nie je možné akceptovať a sú neopodstatnené.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

11. Žalobca v replike zo dňa 05.01.2023 zotrval na žalobnej argumentácii. Zároveň poukázal na

rozsudok Najvyššieho správneho súdu 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky číslo 3/2022, pod č. 23/2022,
v zmysle ktorého dochádza k judikatórnemu posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania
dodaniaslužiebdeklarovanýmdodávateľovvprípade,aksprávcadaneoprávnenespochybnilvykonanie
subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. Súčasne uviedol, že oprávnenou inštitúciou podávať

záväzný výklad práva Európskej únie je Súdny dvor Európskej únie a takýto výklad uviedol vo veci
C-610/19 Vikingo, s tým, že v prípade spochybnených subdodávateľov je možné nepriznať odpočet
dane z pridanej hodnoty v prípade, ak je preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu
o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.

12. Žalovaný v duplike zo dňa 07.02.2023 že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými závermi
správcu dane a žalovaného sama o sebe nepreukazuje nesprávnosť záverov a nezakladá nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí a zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane
a na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2022.

13. Žalobca v reakcii 17.0.2023 na dupliku žalovaného opakovane poukázal na žalobnú argumentáciu,
na ktorej zotrval v celom rozsahu a taktiež aj na vyjadrení uvedenom v replike zo dňa 05.01.2023.V.
Konanie na správnom súde

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd

v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

15. Na prejednanie veci samej Správny súd v Košiciach nariadil na základe žiadosti žalobcu
pojednávanie na deň 04.11.2025, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe.

VI.
Právne posúdenie

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

22. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.24. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

25. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

26. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň

odovzdania tovaru nájomcovi.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie

dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

31. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.
Právny názor správneho súdu

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 1.005,- eur za zdaňovacie obdobie december 2016
z dôvodu neuznania práva žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty za dodanie reklamných služieb
od deklarovaného dodávateľa spoločnosti RKI spol. s.r.o. z dôvodu, že podľa správcu dane nedošlo

k dodaniu služby dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach – teda spoločnosťou RKI spol.
s.r.o..34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba

bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP),
na pojednávaní konanom dňa 04.11.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

36. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt
porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho daňový subjekt nepreukázal
dodanie služieb uvedených na faktúrach spoločnosťou RKI spol. s r. o. a s týmto záverom sa stotožnil
aj žalovaný. Záver správnych orgánov je teda postavený na neunesení dôkazného bremena, čo do
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítane dane z pridanej hodnoty žalobcom, a to čo do
preukázania toho, že reklamné služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre – spoločnosť RKI spol. s.r.o..

37. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť skôr ako pristúpi k vysporiadaniu sa
so žalobnými námietkami, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu
kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm.
a) Smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 2005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane
sú: 1.) status osoby deklarovaného dodávateľa – teda to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, 2.) materiálna existencia plnenia – teda to, že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom
(žalobcom-daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,
ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

38. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z
pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:

I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)
II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty)
III. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej
hodnoty)
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods.
1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.

39. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k
daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

40. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu zaoberal
námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny
súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcimdôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov

zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo

vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

41. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane má správny súd za to, že obe
rozhodnutia sa vyznačujú určitou protirečivosťou, nezrozumiteľnosťou, a teda nepreskúmateľnosťou,

a preto vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia za dôvodnú.

42. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tento uzavrel, že nebolo preukázané, že
reálnym dodávateľom fakturovaných reklamných služieb bola spoločnosť RKI spol. s.r.o. a správca
dane z dôvodu, že služby boli vykonávané subdodávateľsky, pristúpil k preverovaniu subdodávateľa

spoločnosti RKI spol. s.r.o. aby zistil reálneho dodávateľa služieb, pričom ani rozsiahlym dokazovaním
nebolo preukázané, že fakturované služby boli reálne dodané daňovým subjektom uvedeným na faktúre
ani jeho subdodávateľom, a teda nedošlo k dodaniu fakturovaných reklamných služieb spoločnosťou
RKI spol. s.r.o., pričom správca dane netvrdil ani neuviedol, že spoločnosť nepreukázala dodanie
reklamných služieb. Spochybnený bol dodávateľ týchto služieb a tieto pochybnosti daňový subjekt

neodstránil. Tieto skutočnosti uvádza správca dane na strane 11 odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň
na strane 8 odôvodnenia rozhodnutia uvádza že: „čisto umelý charakter obchodov, nepreukázanie
sídla zúčastnených spoločností (na adrese sídla spoločnosti sa nenachádzajú, nezdržiavajú), čím nie
je preukázané vykonávanie riadnej ekonomickej činnosti u zúčastnených spoločností, dodávateľské
spoločností nemajú zamestnancov, nemajú majetok, bývalý konateľ spoločnosti RKI spol. s r.o. pán A.

B. je nekontaktný, spoločnosť RKI spol. s.r.o. je od 02.05.2017 bez konateľa, jediným spoločníkom je
občan Ukrajiny, spoločnosť RKI spol. s.r.o. nemá zamestnancov, dodávateľom tejto spoločnosti bola
spoločnosť PONTES s. r. o. , ktorá je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, od 13.09.2017
mala spoločnosť zriadené len virtuálne sídlo, od 26.01.2017 je bez konateľa, jediným spoločníkom je
od 04.03.2017 občan Ukrajiny, a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti sú podľa správcu dane jasným

dôkazom vedúcim správcu dane k záveru o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných na
faktúrach daňovým subjektom bolo získať daňovú výhodu. V preverovanom reťazci sa, podľa správcu
dane, jedná o nekontaktné spoločnosti, ktorých zapojenie do týchto reťazcov správca dane považuje za
účelové s cieľom znemožniť predkladanie účtovných dokladov, a tým aj preverenie reálnosti plnenia.

43. Takéto uvádzanie vyššie popísaných skutočnosti, ktoré sú prvkami podvodného konania pri
nepriznaní odpočtu dane z pridanej hodnoty z iného dôvodu, ako z dôvodu účasti daňového subjektu na
podvodnom konaní bez ďalšieho nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale v kontexte s celkovým
hodnotením dôkazov a správcom dane a jeho zistení tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia
zakladávtomtoprípadezníženúzrozumiteľnosťrozhodnutiasprávcudanedotejmiery,žejepresprávny

súd nezrozumiteľné, a to zvlášť z dôvodu, ak uvádza okolnosti a zistenia, ktorými dôvodí nepreukázanie
deklarovaného dodávateľa, ktoré sú indikátormi daňového podvodu. Z takto uvedeného odôvodnenia
rozhodnutia tak nie je zrejmé, či dôvodom nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty bolo nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok alebo účasť na daňovom podvode.

44. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, z neho vyplýva, že žalovaný svoje závery
formuluje tak, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil správcovi dane
dôkazy, ktoré vo vzťahu k charakteru fakturovaných služieb mohol, resp. musel mať k dispozícii
a ktorými mohol preukazovať, že fakturované služby boli reálne uskutočnené tak, ako tvrdil (strane28 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného), pričom zároveň uvádza, že nespochybnil uskutočnenie
reklamných služieb (strana 31 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného). Zároveň žalovaný tvrdí, že
daňový subjekt nepreukázal, že dodávateľom služieb bola spoločnosť RKI spol. s.r.o. (strana 26

odôvodnenia rozhodnutia). Tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom
vo vzťahu k uplatnenému odpočtu z faktúr od spoločnosti RKI spol. s r.o. (strana 28 odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného) tým, že nepreukázal akým spôsobom bola reklama poskytnutá, nepredložil
dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol
miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym

faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre,
rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy (napríklad: záznamy
z odvysielaných spotov na LED obrazovkách, výpisy z vysielaní, prehľad vysielaní, časy vysielania
a pod.), však svedčia skôr o spochybnení materiálnej existencii plnenia než pochybnosti o subjekte
deklarovaného dodávateľa. Z takto formulovaného odôvodnenia, keď na jednej strane žalovaný uvádza,
že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie služieb tak, ako tvrdil, neuniesol dôkazné bremeno, čo do

dodávateľa – spoločnosti RKI spol. s.r.o. a na druhej strane nepopiera existenciu reklamných služieb
nie je teda výslovne zrejmé, či nepriznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok tak, ako to správny súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku alebo
z iného dôvodu, keď nepopiera existenciu reklamných služieb .

45. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty
identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH, a tak
zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej

existencie plnenia. Ide napríklad o – nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov,
- nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych
právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca,

ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C.D.E., C-610/19 zo dňa 03.09.2020),
- nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci F. G.,
C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

46. Preto, ak finančné orgány svoje pochybnosti v predmetnej veci opierali o zistenia vo vzťahu

k dodávateľom a subdodávateľom žalobcu (o ich nekontaktnosti, nepriznaní a neodvedení dane,
zrušení a zlúčení a o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných vo faktúrach označených
dodávateľov bolo získať daňovú výhodu), potom je namieste konštatovať, že takéto zistenia v zmysle
citovaných judikatórnych záverov nielenže nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní
služieb deklarovanými dodávateľmi, ale vzhľadom na charakter takýchto okolností ako indikátorov

podvodu, všetko aj v spojení s rozpornosťou záverov finančných orgánov vo vzťahu k materiálnej
existencii plnenia, takto vymedzené odôvodnenie neuznania odpočtu dane zakladá nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia.

47. Samotný žalobca dôvodí rozpornosť záverov správcu dane, ktoré boli osvojené aj žalovaným

tým, že zistenia správcu dane o dodávateľskej spoločnosti RKI spol. s.r.o. a jej subdodávateľských
spoločnostiach PONTES s.r.o. (o nekontaktnosti, nepriznaní a neodvedení dane, zrušení a zlúčení
a o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných vo faktúrach označených dodávateľov bolo
získať daňovú výhodu), sú podľa neho „učebnicovým príkladom daňového podvodného reťazca“, a
preto podľa neho neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je postavený na podvode, resp. na

podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné
služby pre žalobcu. A v nadväznosti na túto argumentáciu potom žalobca namieta, že žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom daňového podvodného reťazca,
zdôrazňujúc, že za služby zaplatil až vtedy, keď mu boli doručené dôkazy, a preto konal s maximálnou
obozretnosťou. Súčasne zdôrazňujúc znášanie dôkazného bremena pri daňovom podvode správcom

dane a aplikovateľnosť rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach daňových podvodov (C-80/2011 a
C-142/2011 H. E. a A. B.).48. Správny súd vo vzťahu k takto formulovaným námietkam žalobcu zdôrazňuje, že okrem vlastnej
rozpornosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ku ktorým už zaujal stanovisko vyššie, mu neprináleží
vyhodnocovaťkonkrétne,ktorýdôvodpreneuznaniaodpočtudanemoholbyť,čibolvposudzovanejveci

naplnený.Tedamuneprináležívyhodnocovaťaninaplnenievedomostnejzložkypodvodnéhokonaniaza
stavu, ak je správnym orgánom prezentovaný dôvod neuznania odpočtu v nepreukázaní deklarovaného
dodávateľa. Za takého stavu je prieskumná právomoc správneho súdu obmedzená len na posúdenie
preskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k takto vymedzenému dôvodu.

49. Je nad rámec právomocí správneho súdu, ktorá je obmedzená na posudzovanie zákonnosti
napadnutých rozhodnutí, a v rámci toho ich preskúmateľnosti ako jedného z kritérií zákonnosti, aby
sám korigoval dôvody a odôvodnenie preskúmaných rozhodnutí, či sám formuloval hodnotiace závery
vo vzťahu k dôkazom, zisteniam a skutočnostiam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Nakoľko patrí výlučne do právomoci správnych orgánov, aby dôkazy, zistenia
a skutočnosti logicky, zrozumiteľne a jednoznačne vyhodnotili tak, aby ich vlastné skutkové a právne

závery mohli byť relevantným predmetom meritórneho súdneho prieskumu.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto správny súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

51. Správny súd záverom uvádza, že aj keď najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý zrušil tak rozhodnutie
správcu dane, ako aj žalovaného bola nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť, má za
to, že v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, čo do splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie odpočtu, keď hmotnoprávnou podmienok nie je to, že fakturovanú službu má dodať presne
ten dodávateľ, ktorý je deklarovaný na faktúre, čo je v rozpore s tým, ako judikatúra a zákonodarca ustálil

hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty (bod 24 a 25 odôvodnenia
tohto rozsudku), ako aj s ustálenou judikatúrou, čo do osoby deklarovaného dodávateľa – rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 z 30.júna 2022 uverejnený
vZbierkestanovískarozhodnutíNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikyč.3/2022podčíslom
23/2022.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak bola v konaní dôvodná aj námietka nesprávneho právneho
posúdenia.

53. Povinnosťou Daňového úradu Košice bude po vrátení veci pri viazanosti právnym názorom

správneho súdu formulovanom v tomto rozsudku podľa § 191 ods. 6 SSP opätovne vo veci vyhodnotiť
dôkazy a zistenia a ustáliť skutkový stav, naň aplikovať právne posúdenie v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky upravené v ustanovení § 63 ods. 4 Daňového poriadku
a dbať o to, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné a preskúmateľné a aby bola z neho zrejmá správna

úvaha správcu dane, ktorou sa tento spravoval pri hodnotení dôkazov a zistení a pri právnom posúdení
zisteného skutkového stavu.

54. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

55. O nároku na náhradu trov medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa ustanovenia
§ 168 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov účelne vynaložených trov
konania, pričom o samotnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).