Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123201387
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:1123201387.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitravsporežalobcu:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.E.XX,XXXXXD.E.,zastúpený:

Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti
žalovanému: Slovenská republika, Generálna prokuratúra, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO:
00 166 481, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 916,24 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7 % ročne z tejto sumy od 23.11.2022 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 1.250 eur, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu na súd dňa 15.02.2023
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 916,24 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 20.000 eur, všetko spolu s úrokom z omeškania a priznal mu nárok na náhradu trov
konania. Nárok uplatňoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štátu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol nezákonne stíhaný v trestnom konaní vedenom Krajskou
prokuratúrou v Nitre sp.zn. XXXX XXX/XX/XXXX-X a Okresnou prokuratúrou Nitra sp.zn. XXX XXX/XX/
XXXX. Uviedol chronologický prehľad udalostí od 01.10.2019, kedy bolo žalobcovi vznesené obvinenie,
do 11.05.2022, kedy bolo Krajským súdom v Nitre zamietnuté odvolanie prokurátora voči rozsudku
Okresného súdu Nitra v konaní sp.zn. XX/XX/XXXX, ktorým bol oslobodený spod obžaloby v celom
rozsahu. Poukázal na to, že žalobca bol v predmetnej veci stíhaný pre prečin týrania zvierat podľa
§ 378 ods.1 písm.c) Trestného zákona, pričom celé trestné stíhanie bolo od počiatku nezákonné.

K nesprávnemu úradnému postupu došlo prvý krát vydaním rozhodnutia dňa 21.02.2020, kedy
Okresná prokuratúra Nitra zrušila uznesenie vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania. Nebyť tohto
nesprávnehoúradnéhopostupudozorujúcehoprokurátora,bolabyvecvprípravnomkonaníprávoplatne
skončená. Za nesprávny úradný postup považuje aj pokyn prokurátora zo dňa 17.04.2020, ktorým
uložil vzniesť obvinenie žalobcovi a tiež podanie obžaloby v tejto trestnej veci. Dozorujúci prokurátor
vydával viaceré nezákonné pokyny vyšetrovateľke, ktoré viedli k trestnému stíhaniu žalobcu a týmito
zjavne nezákonnými rozhodnutiami bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

Dozorujúci prokurátor podal voči žalobcovi obžalobu, ktorá bola vyhodnotená súdnym prieskumom v
oboch inštanciách ako nedôvodná. Za nezákonné rozhodnutie, odôvodňujúce vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, považuje žalobca rozhodnutie Krajskej prokuratúry
v Nitre sp.zn. XXXX XXX/XX/XXXX-X F. G. XX.XX.XXXX, nakoľko práve týmto rozhodnutím došlo kprávoplatnémuzačatiutrestnéhostíhaniažalobcu,ktorévkonečnomdôsledkuvyvrcholilo právoplatným
oslobodením spod obžaloby v celom rozsahu. Poukázal na Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 540/2016-33
zo dňa 13.12.2016, uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/116/2017 zo dňa 29.01.2018, rozsudok NS SR

sp.zn. 8Cdo 289/2014 zo dňa 14.10.2015. Po právnej stránke žalobu oprel o príslušné ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok, ktorého
sa domáha, pozostáva z nároku na náhradu škody vo výške 916,24 eur za náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje
vo výške 20.000 eur. Tento nárok v žalobe odôvodnil tým, že trestné stíhanie zasiahlo zásadným

spôsobom do jeho osobnej integrity, do pokojného rodinného života, znevážilo jeho bezúhonnosť v
očiach kolegov v práci a u dlhoročných susedov. Zároveň mu boli odobraté jeho legálne držané zbrane,
čím mu bol po dobu vyše jeden a pol roka znemožnený výkon športovej streľby. Trestné stíhanie malo
dopad aj na jeho rodinný život, ktorý sa vplyvom tejto veci de facto rozpadol a jeho manželstvo bolo
rozvedené. Žalobca celé trestné konanie tŕpol, či bude alebo nebude odsúdený, čo malo vplyv na jeho
psychiku a aj na rodinné vzťahy. Vzhľadom na uvedené nepostačuje na nápravu spôsobenej škody

len samotné konštatovanie porušenia práva, ale je daný aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z uplatnenej sumy od 23.11.2022 t.j. odo
dňa doručenia oznámenia žalovaného o čiastočnom uspokojení jeho nárokov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že

žalobca sa domáha nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štátu, pričom Generálna prokuratúra SR na základe žiadosti žalobcu uznala
žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 1.705,53 eur za trovy obhajoby v trestnom konaní, avšak
v časti nemajetkovej ujmy a nákladov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadosti
nevyhovela. Žalobca si nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu a nezákonného

rozhodnutia. Poukázal na to, že zodpovednosť štátu je síce objektívna, avšak musia byť splnené
kumulatívne podmienky, ktorými je existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného
postupu, vznik škody/ nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Vzhľadom k tomu, že konštantná
judikatúra súdov vychádza z toho, že ak nie je trestné stíhanie skončené odsudzujúcim rozsudkom,

považuje sa za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, nerozporuje tento titul, z
ktorého je náhrada nemajetkovej ujmy uplatňovaná a tým je v danom prípade uznesenie o vznesení
obvinenia ČVS: H./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 10.06.2020. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony prokurátora v
trestnom konaní, vrátane podania obžaloby, ktoré žalobca považuje za nesprávny úradný postup, nie je
súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. oprávnený preskúmavať postup orgánov

činných v trestnom konaní, preto z tohto titulu uplatnené nároky neuznáva a je toho názoru, že žalobca
si môže uplatňovať svoj nárok iba z titulu nezákonného rozhodnutia. K nemajetkovej ujme vo výške
20.000 eur uviedol, že tento nárok, jeho vznik a ani výška nie je preukázaná a žaloba je odôvodnená
výlučne subjektívnymi pocitmi žalobcu. Nemajetkovú ujmu nestačí iba tvrdiť, ale tieto tvrdenia musia byť
aj preukázané, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 9Cdo

155/2020 z 30.06.2022 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 25/2019 z 20.06.2019. K nároku na náhradu
nákladov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 916,24 eur uviedol, že k
žalobe nebol pripojený žiaden dôkaz o tom, že žalobca túto sumu právnemu zástupcovi zaplatil a teda
nie je preukázaný vznik škody. Podľa názoru žalovaného bolo pre žalobcu dostatočným zadosťučinením
už to, že bol spod obžaloby oslobodený. Namietol aj nárok na úroky z omeškania, ktorý je uplatňovaný

v nesprávnej výške a žalobcovi ani neprináleží, keď tento nárok vzniká až na základe súdneho
rozhodnutia , preto by sa dlžník do omeškania dostal až uplynutím doby plnenia určenej súdom.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný síce poukazuje na konštantnú judikatúru NS SR a ÚS
SR, v zmysle ktorej sa za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia, avšak

žiadne rozhodnutia neuvádza. Naproti tomu žalobca v žalobe jasne označil Nález ÚS SR zo dňa
13.12.2016 sp.zn. I. ÚS 540/2016-33 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/116/2017 zo dňa 29.01.2018,
z ktorého je zrejmé, že za nezákonné rozhodnutie na účely zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje
uznesenie prokuratúry o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Ďalej uviedol, že žalobu
nezaložil na upovedomení GP SR o návrhu žalobcu na postup podľa § 363 ods.1 Trestného

zákona, ktoré nie je rozhodnutím, ale postup vo vzťahu k aplikácii § 363 ods.1 a nasl. Trestného
zákona v žalobcovej veci je len odrazom toho, že žalovaný mal plnú právomoc nezákonné stíhanie
zastaviť už ďaleko skôr pred oslobodzujúcim rozsudkom. Tento fakt je významný aj s ohľadom na
uplatňovanú nemajetkovú ujmu, nakoľko žalobca sa všetkými dostupnými prostriedkami snažil zastaviťnezákonnú perzekúciu jeho osoby, čo bolo odignorované a spravodlivosť našiel až po dlhej dobe v
oslobodzujúcom rozsudku. Ďalej uviedol, že nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
vyplýva nesporne aj z toho, že žalovaný nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody spočívajúcej

v náhrade trov obhajoby, uspokojil. Tým že žalovaný plnil, preskúmavanie nezákonnosti rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu v tomto súdnom konaní už nie je potrebné, nakoľko tvrdenie
žalobcu žalovaný svojim postojom konkludentne uznal. K námietke voči nemajetkovej ujme uviedol, že
je potrebné zohľadniť charakter konania a rozlišovať medzi civilným a trestným konaním a zohľadniť aj
predmet konania z hľadiska jeho významu pre stranu. Trestné konanie je závažnejším konaním orgánov

verejnej moci, keďže sa v ňom rozhoduje o práve na slobodu. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/260/2018 zo dňa 27.06.2019, v ktorom sa konštatuje, že dlhodobé trestné
stíhanie je takým závažným zásahom do osobnej integrity, že nemajetková ujma vzniká samotným
porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život
stíhaného a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej

ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné. Žalobca je toho názoru,
že vznik a výšku nemajetkovej ujmy dostatočne preukázal a odôvodnil. Poukázal na to, že žalobca bol
vyše 2,5 roka nezákonne stíhaný, čo malo dopad na jeho psychiku, jeho rodinné aj pracovné prostredie,
preto je zjavné, že žalobcovi nepostačuje ako zadosťučinenie že bol oslobodený spod obžaloby. K
námietke žalovaného voči nároku na náhradu škody vo výške 916,24 eur poukázal na to, že žalovaný

v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody sám konštatoval, že náklady spojené s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody sú príslušenstvom tohto nároku, avšak musí o ňom
rozhodnúť súd. Je toho názoru, že žalovaný tento nárok uznal a preto navrhol, aby bolo o tomto nároku
rozhodnuté rozsudkom pre uznanie. K námietke nároku na úroky z omeškania uviedol, že podľa § 517
ods.2 OZ má právo na úroky z omeškania a úrok z omeškania upravuje aj § 16 ods.4 zák.č. 514/2003

Z.z., pričom výška je v súlade s nariadením vlády č.87/1995 Z.z.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a vo vzťahu k nároku na
náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody opätovne poukázal na to, že
tentonárokneuznávaa považujehozanedôvodný,nakoľkonebolzostranyžalobcužiadnymspôsobom

preukázaný. K nároku na nemajetkovú ujmu doplnil, že sumu 20.000 eur považuje za neprimerane
vysokú, nezohľadňujúcu právne predpisy upravujúce odškodnenie, judikatúru Ústavného súdu SR a
ESĽP. Poukazuje na to, že prioritným spôsobom satisfakcie je konštatovanie porušenia práva a až
sekundárnou formou kompenzácie je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú možno priznať až
potom, ako prioritná forma satisfakcie je nepostačujúca.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul obe strany sporu a vykonal dokazovanie aj
výsluchom svedkyne A. C..

7. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a uviedol, že nárok na nemajetkovú ujmu opiera

predovšetkým o dĺžku trvania trestného konania, ako aj o okolnosti, za ktorých sa toto dialo. Žalobca bol
vystavený neprimerane dlhému a zbytočnému trestnému stíhaniu, pričom žalovaný trval na pokračovaní
trestného stíhania aj keď dvaja vyšetrovatelia trestné oznámenie odmietli. Prokuratúra dala pokyn
vyšetrovateľovi predtým, ako bolo vykonané vyšetrovanie a dôkazy, aby spis po ukončení tohto
vyšetrovania predložil hneď s návrhom na podanie obžaloby tzn. že prokuratúra ani nedala šancu

vyšetrovateľovi rozhodnúť napr. o postúpení veci na priestupkové konanie alebo o odmietnutí trestného
oznámenia.TentopostupbolskontrolovanýajGenerálnouprokuratúrouabolvyhodnotenýakozákonný.
Žalovaný mal dostatok času, priestoru aj možností, aby zastavil toto absurdné trestné stíhanie už za rok.
Namiesto toho to vyústilo až do obžaloby a následného oslobodenia žalobcu spod obžaloby. Žalobcovi
počas tohto konania boli odobraté strelné zbrane a nemohol sa venovať vtedy svojmu jedinému

koníčku t.j. športovej streľbe. V tomto čase tiež prechádzal rozvodovým konaním a trestné stíhanie
nespochybniteľne preto vnímal intenzívnejšie ako keby neprechádzal rodinnou krízou. Nemožno tiež
bagatelizovať vplyv trestného stíhania na život žalobcu v obci a to najmä v kontexte, keď poškodení
intenzívne vnímali stratu svojho psa a to až tak, že mu dokonca dali zahrať pieseň v obecnom
rozhlase. Preto nemožno pochybovať o tom, že trestné stíhanie žalobcu bolo v obci všeobecne známe

a povesť žalobcu tým utrpela. Žalobca je citlivejšej povahy a ťažko vnímal jeho dvojnásobné obvinenie,
pojednávanie na súde, ako aj celé trestné konanie. Nebolo by spravodlivé teraz sa tváriť "že sa nič
nestalo a žalobca neutrpel žiadnu ťažkú ujmu". Pre bežného občana žijúceho svoj bezúhonný život,
akékoľvekobvinenie,čiužlenzpriestupku,aleboakovtomtoprípadeztrestnéhočinu,mázávažnývplyvna jeho subjektívnu pohodu a nemožno pochybovať o tom, že takmer tri roky trvajúce konanie, výsluchy,
pojednávania nezanechali žiadnu stopu. Pokiaľ ide o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným
prejednaním nároku, tak tento nárok nebol zo strany žalovaného účinne popretý. Vzhľadom na uvedené

navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

8.Žalobca,vypočutýnapojednávaníuviedol,že sadomáhanemajetkovejujmy,pretožetrestnékonanie,
ktoré bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom, vo viacerých oblastiach zasiahlo do jeho života. Pred
touto udalosťou žil spolu s manželkou a deťmi ako usporiadaná rodina bez konfliktov, chovali zvieratká

a vychovávali deti k láske k nim. Uviedol, že je členom športového klubu E. I. J. B. členom Slovenského
streleckého zväzu a asi 22-23 rokov sa venoval športovej streľbe z brokovnicovej zbrane na asfaltové
terče. Trénoval a chodieval na súťaže, čo sa však v dôsledku trestného stíhania zmenilo. Na základe
rozhodnutia OR PZ Nitra zo dňa 28.10.2019 mu bol zaistený zbrojný preukaz a odobratá zbraň aj
strelivo a vrátené mu boli až dňa 11.05.202, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok. V
období keď nemal zbrojný preukaz nemohol riadne trénovať, hoci členské naďalej musel platiť vo výške

asi 50 eur ročne. Na strelnicu síce mohol chodiť strieľať, ale iba pod odborným dohľadom a musel
si požičať zbraň, pričom nie všade je taká možnosť a nie je to vôbec jednoduché, pretože nie vždy
chcel niekto zobrať zodpovednosť na seba pre prípad, že by sa niečo stalo. Ani požičiavanie zbrane
nie je jednoduché, pretože každý má svoju zbraň upravenú na svoje potreby a jemu nepasuje. Na
strelnici K. J. L. D. nie je možné používať brokové zbrane, preto by musel dochádzať na nejaké iné

strelnice, avšak vzhľadom na výšku nákladov, nebol ochotný cestovať do Bratislavy alebo do Stupavy.
Trénovanie znemožnil aj COVID19, pretože počas pandémie bolo mnoho prevádzok uzatvorených a
súťaže zrušené. Uviedol, že v súčasnej dobe sa naďalej venuje tomuto športu, ale na súťaže už nechodí,
pretože keď netrénoval, tak by na súťaži nedopadol dobre. V pracovnej oblasti v dôsledku trestného
stíhania nedošlo k žiadnej zmene. Pred trestným stíhaním a aj v súčasnej dobe vykonáva rovnakú

funkciu t.j. programátor - vývojár a taktiež je členom zamestnaneckej rady tak, ako aj pred trestným
stíhaním. O trestnom stíhaní kolegovia na pracovisku nevedeli, toto sa podarilo utajiť. Vedela o tom
iba manželka a asi 2 - 3 blízki kamaráti, ktorým všetko vysvetlil, oni to pochopili a podporili ho. Ďalej
uviedol, že je presvedčený, že táto situácia mala čiastočný vplyv aj na jeho vzťahy v manželstve a
rozvodové konanie. S manželkou boli dohodnutí, že nikomu neprezradí že je trestne stíhaný, avšak ona

túto dohodu nedodržala a povedala to svojmu otcovi. Kvôli tomu niekoľko nocí nespal a aj preplakal,
lebo mu to bolo ľúto. Z konania manželky bol veľmi sklamaný, aj sa na ňu hneval, ale v tomto období
bolo medzi nimi strašne veľa emócií. V obci o trestnom stíhaní hovorila svokra poškodenej, ktorá býva
vedľa jeho susedy p. M., s ktorou mal vždy dobré vzťahy, ale v súvislosti s trestným stíhaním sa jej
správanie k nemu zmenilo, bola odmeranejšia. Raz sa stalo, že svokra poškodenej pokrikovala, že im

zastrelil psa a suseda sa vyjadrila, že asi nemá rád zvieratká. Myslí si, že okrem ľudí, ktorí bývajú v jeho
blízkom okolí sa ostatní ľudia v obci o trestnom stíhaní nedozvedeli. Spoločenského života v obci sa
občas zúčastňuje, keď sa niečo organizuje, tak niekedy aj pomáha, má tu priateľov, s ktorými občas ide
na pivo a z ich strany žiadnu zmenu správania nezaznamenal. Nikdy sa nedopočul, že by sa šírilo niečo
ohľadne skutku, pre ktorý bol stíhaný na internete, v obecnom rozhlase, alebo medzi ľuďmi v krčme. Do

styku prichádza iba s určitou skupinou ľudí a medzi nimi sa nič nehovorí, správajú sa k nemu normálne
ako predtým, na ich správaní sa nič nezmenilo. Iba ľudia z blízkeho susedského okolia ho v určitom
období prestali zdraviť, ale bolo ich iba zopár. Dcéra poškodenej ich dom obchádzala. V súkromnom
živote to má tak, že je rozvedený, ale 2,5 roka má priateľku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
majú medzi sebou, a aj s deťmi, veľmi dobrý vzťah. Tiež uviedol, že sa venuje zberateľstvu streliva,

ktoré si kupoval do zbierky, avšak aj strelivo mu bolo zadržané a keď mal zadržaný zbrojný preukaz,
tak strelivo nemohol kupovať a ani od žiadnej fyzickej osoby prijať ako dar. Počas doby, kedy nemohol
chodiť na súťaže, ochladli aj jeho kamarátske vzťahy s ostatnými súťažiacimi, s ktorými sa stretával a
tieto kamarátske vzťahy by teraz chcel obnoviť.

9.Zástupcažalovaného napojednávaníuviedol,ževpísomnýchvyjadreniach popreliexistenciunároku
na nemajetkovú ujmu ako aj náklady predbežného prejednania nároku na náhradu škody, nakoľko
tento nárok považujú za nepreukázaný, pretože nebol predložený žiadny dôkaz, že takéto náklady boli
vynaložené. K nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur uviedol, že náhrada škody uplatňovaná
v takejto výške je zjavne neprimeraná a nadhodnotená. Je toho názoru, že samostatné trestné stíhanie

nebolo jedinou a vôbec nie rozhodujúcou skutočnosťou, vplývajúcou na rozpad manželstva a jeho
uzatváranie sa do seba samého. K tvrdeniu žalobcu, že sa nemohol aktívne venovať streľbe, keďže
mu bol odobratý zbrojný preukaz, uviedol, že žalobca mal k dispozícii aj iné možnosti ako by sa koníčku
mohol venovať a to za účasti kvalifikovanej osoby, pričom tieto možnosti nevyužil. Sám uviedol, že jehovlastný záujem k tomuto koníčku ochladol z bližšie nešpecifikovaných dôvodov, ktoré však nesúviseli
s predmetným trestným konaním. Nemožno opomenúť ani to, že v tom čase prebiehala epidémia
ochorenia COVID19 a s ňou súvisiace protipandemické opatrenia, kedy veľa prevádzok muselo byť

zatvorených, čím bol vlastne zamedzený aj prístup k ich plnému využitiu. S prihliadnutím na ustálenú
judikatúru a prax výška nemajetkovej ujmy musí byť primeraná k utrpenej ujme, pričom v uvedenom
prípade neboli vyprodukované také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nárok v žalovanej výške. Pokiaľ
súd dospeje k záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostatočné je potrebné pri určení
výšky nemajetkovej ujmy zvážiť všetky okolnosti prejednávanej veci.

10. Súd vo veci vypočul aj svedkyňu A. C., bývalú manželku žalobcu, ktorá uviedla, že sa so žalobcom
rozviedli v roku 2020. V období, kedy bol žalobca obvinený spolu ešte žili, ale manželstvo už nebolo
funkčné, mali medzi sebou problémy a manželstvo smerovalo k rozvodu. Potvrdila, že to čo sa udialo v
súvislosti s trestným stíhaním, manžela veľmi zasiahlo, vnímal to veľmi citlivo, čo sa prejavovalo tak, že
sauzatváraldoseba,dokoncahovidelaakoplakal.Svojemyšlienkyohľadnetrestnéhostíhaniasasnažil

presmerovať inam, skôr k fyzickej práci, venoval sa prácam okolo domu a v záhradke. Ako to vnútorne
prežíval nevie, do hlavy mu nevidela. V obci sa následky trestného stíhania žalobcu prejavovali tým,
že ľudia, ktorí ho dovtedy zdravili, tak ho prestali zdraviť a ako keby sa mu vyhýbali. V obci to ale vedeli
iba ľudia z najbližšieho okolia, mohlo to byť tak do päť ľudí. I., ktorí to vedeli, mu aj naďalej zostali. V
rodine to vedeli iba jej rodičia, ktorým to povedala, čo narušilo ich vzťah so žalobcom, ale oni neverili,

že by také niečo urobil. Žalobca je veľmi dobrý človek a prezradenie jeho stíhania rodičom vnímal zle,
pretože keď raz dala sľub, mala ho dodržať. Napätie medzi nimi z tohto dôvodu trvalo dlho, bolo to
aj niekoľko týždňov. Potvrdila, že v zamestnaní žalobcu to nevedel nikto. Ďalej uviedla, že žalobca
sa venoval športovej streľbe, avšak boli mu odobrané zbrane a v dôsledku tohto nemohol trénovať a
zúčastňovať sa súťaží. Trénovať mohol iba s kamarátom, ktorý by mu bol ochotný poskytnúť zbraň, ale

požičaná zbraň nebola prispôsobená manželovi, tak to aj prestal využívať a prestal sa tomuto koníčku
venovať. Ona so susedmi na túto tému nehovorila, nikto o tom nerozprával, ale cítila, že sú aj k nej
odmeraní. Na obecnom úrade aj v obchode bolo všetko v poriadku, nikto nič nedával najavo a ani ich
nikto nekontaktoval s tým, že by sa chcel o tejto záležitosti rozprávať. Pred trestným stíhaním spolu s
manželom žili viac spoločenským životom, chodili k nim návštevy, robili grilovačky, čo sa potom zmenilo

a na istý čas k nim ľudia prestali chodiť, čo však súviselo aj s tým, že sa rozvádzali.

11. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s listinnými dokladmi a to s rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 5T/18/2021 zo dňa 14.12.2021, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/17/2022 zo
dňa 11.05.2022, rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/72/2020-34 zo dňa 04.08.2020, oznámením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2020, žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 13.07.2022, oznámením o čiastočnom uspokojení nároku zo strany
GP SR zo dňa 14.11.2022, oznámením o výsledku správneho konania zo dňa 07.10.2019, oznámením
o začatí správneho konania - doplnenie k správnemu konaniu zo dňa 21.10.2019, rozhodnutím OR PZ
v Nitre č. ORPZ-NR OPP1/18-048/2019-Zb zo dňa 28.10.2019, pripojeným spis Okresného súdu Nitra

sp. zn. 24P/72/2020 a sp.zn. 5T/18/202 a zistil tento skutkový a právny stav.

12. Uznesením OR PZ ČVS: H. - XXXX/XX-XX-XXXX F. G. XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie
obvineného A. B. C. pre prečin týrania zvierat podľa § 378 ods.1 písm. c) Trestného zákona, lebo na
podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 14.10.2018 v čase okolo

10.00hod.nadvorerodinnéhodomuvobci D.E.XX, jedenkrátvystrelilzovzduchovejpuškynadiabolky
na psa, ktorého vlastníčkou bola N. N. I., ktorému podľa znaleckého posudku projektil do tela prenikol
na ľavej strane hrudného koša v šiestom medzi rebrovom priestore a v dôsledku strelného zranenia
došlo ku kolapsu pľúc, perforácii bránice, masívnemu krvácaniu do hrudnej a brušnej dutiny, poškodeniu
celistvosti pečene a žlčového mechúra, pri čom na následky zranení životne dôležitých orgánov dňa

17.10.2018 uhynul, čím žalobca svojim konaním privodil psovi zbytočné utrpenie a bolesť. Žalobca
využíval všetky možné zákonné prostriedky na svoju obranu, napriek tomu trestné stíhanie vyústilo do
podania obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Nitra, ktorý obžalobu podal dňa 23.03.2021
na Okresný súd Nitra. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/18/2021-304 zo dňa 14.12.2021
bol obžalovaný A. B. C. spod obžaloby oslobodený. Prokurátor podal voči rozhodnutiu odvolanie,

ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/17/2022-342 zo dňa 11.05.2022 zamietnuté.
Trestné stíhanie tak bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11.05.2022. Trestné stíhanie voči žalobcovi trvalo od vznesenia obvinenia dňa 01.10.2019 do
nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku dňa 11.05.2022, čo je 2 roky a 7 mesiacov(presne 31 mesiacov a 10 dní), pričom po celú dobu stíhania sa žalobca aktívne bránil všetkými do
úvahy pripadajúcimi zákonnými procesnými prostriedkami. Z výpovede žalobcu a svedkyne súd zistil,
že počas tohto obdobia sa uzatváral do seba, situáciu vnímal veľmi citlivo, nespával a občas si aj

poplakal. Snažil sa stíhanie udržať v tajnosti, nechcel aby to vedeli deti a ani nikto v práci, pretože
on nič nespravil. V čase začatia trestného stíhania bol ženatý a býval s manželkou a deťmi v D. E..
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. XXX/XX/XXXX C. zistené, že jeho manželstvo bolo
rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX-XX F. G. XX.XX.XXXX rozvedené. Z návrhu na rozvod, ktorý podala
manželka dňa 23.03.2020, vyplýva, že sa postupom času medzi nimi vytratila harmónia, začali mať

rozdielne názory na spoločný život, vznikali nezhody a hádky, čo malo za následok odcudzenie a
rozpad manželského spolužitia a v dôsledku odlúčenia si manželka našla nový vzťah. V zápisnici z
pojednávania vo veci rozvodu žalobca uvádzal, že nemali spoločné záujmy, láska postupne opadla
a v posledných rokoch bol vzťah už vychladnutý, čo vyvrcholilo tým, že si manželka našla priateľa.
Po rozvode sa manželka odsťahovala a žalobca zostal bývať v D. E., naďalej pracuje vo firme J. E.
E. L. rovnakej funkcii ako programátor - vývojár. Žalobca je členom športového klubu Strelecký klub

Fénix a členom Slovenského streleckého zväzu a pred začatím trestného stíhania sa aktívne venoval
športovej streľbe z brokovnicovej zbrane na asfaltové terče, zúčastňoval sa aj súťaží, niekoľkokrát sa
umiestnil na popredných miestach. Profesionálnym strelcom nebol. Jeho koníčkom bolo aj zberateľstvo
streliva. Na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č.p. H./XXXX-XX F. G. XX.XX.XXXX
bol žalobcovi zaistený zbrojný preukaz č. B. XXX XXX, zbraň broková kozlica a strelivo, ktoré mu boli

vrátené po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku dňa 11.05.2022. V dôsledku tohto rozhodnutia sa
žalobcovi zmenili podmienky pre trénovanie, pretože nemal zbrojný preukaz a svoju zbraň, takže mohol
trénovať iba s inou odborne spôsobilou osobou a s požičanou zbraňou. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo,
že znemožnenie trénovania a účasti na súťažiach ovplyvnil aj COVID19, kedy boli mnohé súťaže
zrušené. Žalobca v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s partnerkou cca 2,5 roka. S obyvateľmi

obce sa kontaktuje iba sporadicky, počas trestného stíhania pociťoval odmeranosť od susedy a tiež
určitý odstup od niektorých ľudí, ktorí sa mu ako keby vyhýbali, niektorí ho prestali zdraviť. Kamarátske
vzťahy si udržal, pretože tí, ktorí o trestnom stíhaní vedeli ho pochopili a podržali. Dňa 13.07.2022 podal
naGenerálnuprokuratúruprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužiadosťopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím v

zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnil si nárok na náhradu škody v celkovej výške 22.621,77 eur, ktorá
pozostávalaznáhradymajetkovejškodyanáhradynemajetkovejujmy.Ztitulunáhradymajetkovejškody
si uplatňoval nárok na sumu 2.621,77 eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.705,53 eur, predstavujúcej trovy
právneho zastúpenia v trestnom konaní a zo sumy 916,24 eur, predstavujúcej trovy konania vzniknuté
v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Tieto trovy vo výške

916,24 eur boli vyčíslené za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia a písomné
vypracovanie žiadosti, kde odmena za jeden úkon bola vyčíslená vo výške 370,14 eur + režijný paušál
vo výške 11,63 eur + 76,35 eur DPH, čo spolu predstavuje sumu 458,12 eur za jeden úkon a pri dvoch
úkonoch to je 916,24 eur. Z titulu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil nárok vo výške 20.000 eur, a
to z dôvodu vážneho dopadu trestného konania na jeho bežný a rodinný život. Generálna prokuratúra

SR písomným oznámením zo dňa 14.11.2022 konštatovala, že trestné stíhanie poškodeného sa po
podaní obžaloby skončilo právoplatným oslobodením spod obžaloby, preto sa uznesenie o vznesení
obvinenia pokladá za nezákonné rozhodnutie a pre účely objektívnej zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. platí fikcia jeho zrušenia ako nezákonného a zároveň je splnená aj podmienka podania
opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, nakoľko poškodený podal proti uneseniu o

vznesení obvinenia sťažnosť. Nárok na náhradu škody v časti účelne vynaložených trov obhajoby
vo výške 1.705,53 eur uznáva v tomto rozsahu za dôvodný a bude uspokojený. Trovy vzniknuté v
súvislosti so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku neuznáva s poukazom na § 18 ods.3 zákona
č. 514/2023 Z.z. a i keď nepopiera že sú príslušenstvom tohto nároku, musí o ňom rozhodnúť súd. K
nároku na nemajetkovú ujmu uviedol, že žalobca nepredložil žiaden objektívny relevantný dôkaz, ktorý

by vznik nemajetkovej umy preukazoval, preto je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na priznane
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa Čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa

osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

20. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa

nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu

právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

22. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

23. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Aksúd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

27. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v

konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

28. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli

v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

29. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové

výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

30. Zo zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, avšak zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným
zásahom štátu bola odčinená. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody
v prípade zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby, pričom v oboch prípadoch
ide o rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Zákon č. 514/2003
Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť, takže sa neposudzuje správnosť
rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil.
S poukazom na aktuálnu judikatúru rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom

verejnej moci je vždy práve výsledok tohto konania. Uvedené závery vychádzajú z rozhodnutia NS SR
sp.zn. 4M Cdo 15/2009, publikovanom pod R 37/2014, ako aj z rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo/75/2017,
4 Cdo 66/2018, 9 Cdo 65/2020, ktoré zodpovedajú záverom rozhodnutia ÚS SR sp.zn. I. ÚS 320/2016,
a to, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti

(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

31. V danom prípade niet pochýb, že výsledkom trestného stíhania žalobcu bolo jeho oslobodenie
spod obžaloby, teda trestné stíhanie nebolo ukončené odsúdením obvineného v dôsledku uznania jehoviny. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 514/2003
Z.z. a aktuálnu judikatúru, mal súd za preukázané (a medzi stranami konania to ani nebolo sporné),
že vznesením obvinenia žalobcovi došlo k nezákonnému rozhodnutiu, teda boli splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. V rámci
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovaný uznal a odškodnil žalobcu v časti jeho
nároku na náhradu škody, vzniknutej v súvislosti s trovami obhajoby v trestnej veci, teda aj žalovaný mal
za preukázané, že boli splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na uvedené nie je v predmetnom konaní sporný základ

nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ale je sporné, či s poukazom na §
17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a ak áno v
akej výške a či žalobcovi vznikla škoda vo výške predstavujúcej trovy v súvislosti s podaním žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Keďže základ nároku žalobcu nebol sporný, súd sa
v ďalšom konaní zaoberal už iba spornými skutočnosťami t.j. existenciou a výškou uplatneného nároku
žalobcu.

32. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody pozostávajúcej z majetkovej ujmy vo výške 916,24
eur , ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia za podanie žiadosti na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Tento nárok žalovaný namietal z dôvodu, že nebolo preukázané, že žalobca
túto sumu skutočne aj vyplatil. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné reagovať na názor žalobcu,

že žalovaný tento nárok uznal, s čím sa súd nestotožňuje. Samotné vyjadrenie žalovaného v písomnom
oznámení zo dňa 14.11.2022, že nepopiera, že trovy vzniknuté v súvislosti so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nárokusúpríslušenstvomtohtonároku,totižnemožnopovažovaťzauznanietohtonároku,
pretože nie len priamo v tomto podaní, ale aj vo všetkých nasledujúcich vyjadreniach žalovaný jasne
vyjadril, že tento nárok neuznáva a musí o ňom rozhodnúť súd.

33. Súd konštatuje, že nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym postupom vyplýva z § 5 ods.1 a podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Škoda, ktorú si
uplatnil žalobca je škodou, ktorá vznikla realizovaním práva v rámci uplatnenia nároku na náhradu škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. ako následok nezákonného rozhodnutia. Ide o materiálnu škodu, ktorú

spoukazomna§18ods.3nemožnopovažovaťzasúčasťtrovprávnehozastúpenia,ktorépoškodenému
vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ktoré už boli zo strany žalovaného
žalobcovi uhradené. Súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu týchto trov,
ktoré vznikli následkom vydania nezákonného rozhodnutia, je možné náklady spojené s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody priznať ako majetkovú škodu. Zo žiadosti o prerokovanie

nároku na náhradu škody zo dňa 13.07.2022 vyplýva, že bola podaná v mene žalobcu, pričom išlo
o kvalifikované podanie advokátskej kancelárie CIMRÁK, z čoho možno vyvodiť, že žalobcovi boli
poskytnuté právne služby, za ktoré advokátskej kancelárii prináleží odmena v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za dva úkony právnej
služby: 1./ prevzatie a príprava veci a 2./ podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Predmetom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola suma 22.621,77
eur, ktorá tvorí výpočtový základ, z ktorého bola vypočítaná odmena vo výške 916,24 eur ( 2 úkony po
370,14 eur + 2 x 11,63 eur režijný paušál + DPH ), pričom odmena je vypočítaná v správnej výške. Je
pravdou, že v konaní nebol predložený doklad, z ktorého by vyplývalo, že žalobca skutočne túto sumu
zaplatil, pričom škoda predstavuje úbytok resp. zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému dochádza až

vyplatením tejto sumy advokátovi. Súd však napriek tomu tento nárok žalobcovi priznal, keď mal za to,
že poskytnutím právnej služby mu vznikla povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi odmenu a nemal
pochybnosť o tom, že táto povinnosť bola zo strany žalobcu aj splnená, keď niet rozumného dôvodu
pochybovať, že by právny zástupca nedostal protiplnenie za poskytnuté právne služby vo výške odmeny,
na ktorú má zákonný nárok. Súd by v danom prípade nepovažoval za spravodlivé a v súlade s dobrými

mravmi, ak by absencia dokladu o úhrade odmeny za preukázateľne poskytnuté právne služby mala
byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti. Súd preto nárok žalobcu na náhradu škody vo výške
916,24 eur vyhodnotil ako opodstatnený a žalobcovi ho priznal.

34. Žalobca si uplatňoval aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur, čo odôvodňoval dĺžkou

trestného stíhania, okolnosťami za ktorých k nemu došlo, zásahom do osobného života a vplyvom
na jeho psychický stav a prežívané duševné útrapy, však nepredložil žiadne dôkazy o existencii a
intenzite týchto útrap. Žalovaný uvedený nárok namietal, keď tvrdil, že nedošlo k tak závažnému zásahu
do osobnosti žalobcu, ktorá by odôvodňovala nárok na nemajetkovú ujmu, pričom je toho názoru, žekonštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením. Ak by tomu tak nebolo, tak namietal
výšku nároku, ktorú považuje za neprimeranú.

35. Pri posudzovaní tohto nároku súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že už len samotné
trestné stíhanie predstavuje zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, chránených ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka, keďže je nepochybné, že trestné stíhanie fyzickej osoby, o to viac ak
je obvinená zo závažného resp. násilného trestného činu či prečinu, predstavuje závažný zásah do
osobnostnýchprávfyzickejosoby chránenýchustanovením§11Občianskehozákonníka.Každétrestné

stíhanie predstavuje obmedzenie súhrnu osobnostných práv vymenovaných v čl. 10 Listiny základných
právaslobôdatonapriektomu,ževovšeobecnostiplatí,žetakétoobmedzeniejelegitimovanéverejným
záujmomnaochranespoločnostipredpáchateľmitrestnejčinnosti.Súdnajudikatúraužviackrátvyslovila
názor, že trestné stíhane predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie
negatívne dôsledky pre osobný život a životný osud jednotlivca. Okamihom oslobodenia spod obžaloby
je síce potrebné pozerať na neho ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného stíhania je záťažou

pre každého obvineného. Trestné stíhanie tak zasahuje do súkromného života jednotlivca, do jeho cti
a dobrej povesti a rovnako ako porušenie práva na osobnú slobodu garantovaného článkom 8 ods.1
Listiny základných práv a slobôd je spôsobilé obmedziť či porušiť právo jednotlivca na rešpektovane
a ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako je
garantované v čl. 10 Listiny. Vzhľadom na uvedené je v danej veci základ uplatňovaného nároku

daný, nakoľko trestné stíhanie bolo skončené oslobodením žalobcu spod obžaloby pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný, preto samotné konštatovanie porušenia práva nemôže
byť dostatočným zadosťučinením za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom.

36. Pri úvahe o výške nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd postupoval podľa § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z.z. a prihliadol na všetky okolnosti prípadu, osobu poškodeného, jeho doterajší
život a prácu, zdravotný stav, závažnosť následkov a dopad na súkromný, profesionálny a spoločenský
život. Primeranosť výšky sa odvíja od dĺžky trestného stíhania, povahy trestnej veci a najmä od toho,
aký malo trestné stíhanie dopad na osobnostnú sféry poškodeného. Ustálená výška náhrady však

súčasne musí zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti (rozsudok NS SR XXXX/XXX/
XXXX F. 12.012.2012) a musí byť primeraná. Výška zadosťučinenia v peniazoch je síce predmetom
voľnej úvahy súdu, avšak aj úvaha súdu sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská
(rozhodnutie NS SR sp.zn. XXXX/XXX/XXXX). Výška nemajetkovej ujmy teda nesmie byť neprimeraná
a musí zohľadňovať aj iné právne predpisy upravujúce odškodnenie, judikatúru ústavného súdu a

ESĽP (rozhodnutie NS SR sp.zn. XXXX/XX/XXXX). V súčasnej dobe neexistuje žiadny normatívny
vzorec na stanovenie adekvátnej a primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy a preto určitý rozsah
finančného odškodnenia pripadajúceho na jeden deň, alebo jeden rok nezákonného trestného stíhania
vyplýva iba zo súdnej praxe. Vždy je však potrebné pristupovať ku každému prípadu individuálne,
teda treba zohľadňovať osobité špecifiká každého jednotlivého prípadu. Aby bolo prihliadnuté na

individuálne okolnosti tohto konkrétneho prípadu a súčasne bola priznaná náhrada primeraná, vykonal
súd aj komparatistiku s niektorým inými prípadmi. Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nitra
č.k.XXX/XX/XXXX-XX F. G. XX.XX.XXXX, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
XXX/XX/XXXX-XXX F. G. XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodenému bola priznaná nemajetková ujmy za
4 roky nezákonného stíhania pre prečin podvodu vo výške 4.500 eur. V právoplatne rozhodnutej

veci Okresného súdu Nitra č.k. XXX/X/XXXX-XXX F. G. XX.XX.XXXX, ktorá bola potvrdená rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX F. G. XX.XX.XXXX, bola poškodenému priznaná
nemajetkováujma vovýške5.000eurza6,5roka trestnéhostíhaniaprezločintýrania blízkejazverenej
osoby. V právoplatne skončenej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. XX/XX/XXXX - XXX F.
G. XX.XX.XXXX súd priznal nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur za 11 rokov trestného stíhania pre

trestný čin podvodu. Odškodnenie v týchto veciach sa pohybuje v rozsahu od 500 eur do 1.125 eur
za rok. Vo všetkých uvedených prípadoch išlo o dlhšie trvajúce trestné stíhania pre závažnejšie trestné
činy a v niektorých prípadoch trestné stíhanie malo dopad aj na zdravotný stav poškodeného.

37. Vo veci, ktorá je predmetom konania, trvalo nezákonné trestné stíhanie žalobcu viac ako dva roky

(31 mesiacov a 10 dní) a po túto dobu žalobca pociťoval zásah do svojho dovtedy pokojného života,
nakoľko žil v napätí a pod psychickým tlakom prebiehajúceho trestného stíhania. Súd nespochybňuje,
že táto skutočnosť ovplyvnila jeho psychiku, keď žil v obavách z výsledku trestného stíhania, ale aj v
obavách, aby sa neprezradilo, že je tresne stíhaný, najmä vo vzťahu k deťom, ktoré boli vychovávanék láske k zvieratám, ako aj vo vzťahu k rodine a kolegom v práci, ktorí v ňom videli bezúhonného a
slušného človeka. Obdobie trestného stíhania bolo poznačené citlivým prežívaním tejto situácie, čo sa
prejavovalo u žalobcu uzatváraním sa do seba, zhoršeným spánkom a občas aj plačom. Z hľadiska

skutkovejpodstatyprečinutýraniazvierat,prektorýboltrestnestíhanýa ktorýskutoksamaludiaťvobci,
kde žije žalobca a aj majiteľka uhynutého psa, možno konštatovať, že táto udalosť nepochybne bola
spôsobilá ovplyvniť dobrú povesť žalobcu v blízkom okolí, čo sa aj udialo, keď žalobca pociťoval zmenu
správania susedy, ktorá je voči nemu odmeranejšia a mal pocit, že niektorí ľudia sa mu vyhýbali, teda u
niektorých obyvateľov obce sa následkom trestného stíhania zmenil pohľad na žalobcu v negatívnom

zmysle. K negatívnym následkom trestného stíhania možno priradiť aj zadržanie zbrojného pasu a
legálne držanej zbrane, ktorú žalobca používal v rámci športovej činnosti, ktorej sa dlhoročne venoval
ako svojej záľube. V dôsledku uvedeného síce nebolo žalobcovi celkom znemožnené venovať sa tejto
záľube, ale podmienky pre trénovanie a zúčastňovanie sa súťaží v streľbe boli sťažené, nakoľko ak
chcel trénovať streľbu, mohol tak urobiť iba pod dozorom odborne spôsobilej osoby a použiť požičanú
zbraň, ktorej parametre neboli upravené pre potreby žalobcu. Oproti podmienkam, ktoré mal v tejto

súvislosti pred začatím stíhania, preukázateľne došlo k obmedzeniam, ktoré so sebou priniesli a zvýšené
finančné náklady. Žalobca však sám zároveň potvrdil, že intenzitu výkonu športovej aktivity ovplyvnila
aj prebiehajúca pandémia COVID19, kedy boli mnohé prevádzky uzatvorené a súťaže zrušené.

38. Na druhej strane treba zároveň uviesť, že trestné stíhanie žalobcu nemalo vplyv na rozpad

jeho manželstva a nebolo príčinou rozvodu manželstva. V čase podania návrhu na rozvod, čo bolo 6
mesiacov po začatí trestného stíhania, sa v návrhu uvádzajú už dlhšie trvajúce nezhody, odcudzenie,
zrušeniemanželskéhospolužitiaanaviazanieznámostimanželkysinýmmužom,pričomnapojednávaní
vo veci rozvodu aj žalobca uvádzal, že v posledných rokoch manželstvo stagnovalo, vzťah bol už
dlhšiu dobu vychladnutý a preto si manželka našla nového priateľa. V predmetnom konaní bolo tiež

preukázané, že o prebiehajúcom trestnom stíhaní vedelo iba niekoľko ľudí, a to ľudia z obce žijúci
v blízkom okolí, rodičia bývalej manželky a priatelia žalobcu, ktorí ale voči nemu nevyvodili žiadne
negatívne následky, pohľad na neho nezmenili, práve naopak, verili v jeho nevinu. V zamestnaní sa o
prebiehajúcom trestnom stíhaní nikto nedozvedel.

39. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že trestným stíhaním
žalobcu, trvajúcim cca 2,5 roka, nepochybne bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv chránených
ustanovením § 11 OZ. Žalobca nemohol viesť pokojný život, ale celú túto dobu prežíval v neistote
a strachu z výsledku trestného stíhania. V snahe brániť sa voči stíhaniu využíval všetky procesné
prostriedky, čo na jednej strane vzbudzovalo u neho očakávania v nápravu, na druhej strane prežíval

pochybnosti a následne sklamania a strach z ďalšieho postupu v trestnej veci, čo zjavne muselo vplývať
na jeho psychiku a duševnú pohodu. Kvalita života žalobcu počas trestného stíhania sa v porovnaní
so životom pred trestným stíhaním preukázateľne zmenila. Žalobca ako človek bezúhonný a netrestaný
zníženú kvalitu života citlivo vnímal, pričom tento stav pretrvával viac ako dva roky. V prípade žalobcu
nešlo o väzobné stíhanie, teda nebolo zasiahnuté do jeho osobnej slobody. Z hľadiska jeho osobného

a pracovného života v dôsledku trestného stíhania nedošlo k zmenám, pretože pred začatím trestného
stíhania aj v súčasnosti žije v D. E., v profesionálnej oblasti ujmu neutrpel, naďalej pracuje v rovnakom
zamestnaní, na rovnakej funkčnej pozícii a rovnako ako pred stíhaním je členom zamestnaneckej rady.
Žalobca v dôsledku trestného stíhania neprišiel o majetok, zdravie, ani o priateľov, nezostal spoločensky
izolovanýanebolopreukázané,žebymal výlučnevpríčinnejsúvislostistrestnýmstíhanímznemožnené

venovať sa športu.

40. Po zvážení všetkých uvedených skutočností tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., súd dospel k záveru, že v tomto prípade za nezákonné trestné stíhanie v dĺžke 2
roky a 7 mesiacov možno považovať za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 1.250

eur, čo predstavuje cca 500 eur za jeden rok trestného stíhania. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. K nároku na úroky z omeškania súd uvádza, že ich s poukazom na § 517 ods.2 OZ a § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. priznal k nároku na náhradu škody vo výške 916,24 eur, a to počnúc od

23.11.2022, ktorým dňom bolo žalobcovi oznámené, že nárok na náhradu škody v tejto časti nebude
uspokojený. Úroky z omeškania boli priznané v zákonnej výške 7 % ročne a to v súlade s § 3 nar. vl.
87/1995 Z.z. Úroky z omeškania k nároku na nemajetkovú ujmu súd nepriznal, keďže tento nárok bol
priznaný až súdnym rozhodnutím, ktorým bola uložená aj lehota na plnenie, takže sa žalovaný nedostaldo omeškania s plnením a preto žalobcovi úroky z omeškania z tohto nároku neprináležia (rozhodnutie
NS SR sp.zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX F. XX.XX.XXXX). Lehotu na plnenie súd stanovil s prihliadnutím
na technické možnosti žalovaného realizovať túto platbu v dĺžke 30 dní.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to podľa pomeru úspechu vo
veci. Predmetom konania bola suma 20.916,24 eur, pozostávajúca z dvoch nárokov uplatnených z
rovnakého právneho dôvodu, a to nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy. V prípade nároku na náhradu majetkovej škody vo výške 916,24 eur súd žalobe vyhovel a priznal

žalobcovi túto sumu spolu s úrokom z omeškania, teda v tejto časti bol žalobca úspešný v plnom
rozsahu. Pri nemajetkovej ujme, v rámci ktorej si uplatňoval nárok na sumu 20.000 eur, súd žalobe
vyhovel iba čiastočne a to v rozsahu 1.250 eur, avšak aj keď nárok nebol priznaný v žalovanej výške,
súd vychádzal z toho, že žalobca bol čo do základu nároku úspešný a výška závisela od úvahy súdu,
preto v tejto časti nároku je žalobca úspešný tak, ako keby mu bola priznaná celá ním požadovaná
suma. Vzhľadom na uvedené považoval žalobcu za plne úspešného a priznal mu nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude s poukazom na ustanovenie § 262
ods. 2 CSP rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení