Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200035
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4425200035.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX,
právne zastúpená: JUDr. Anna Kohajdová, advokátka, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky,

a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8P/3/2025-132, zo dňa 27. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi
počas nepárnych kalendárnych týždňov m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi

v stredu od 15:45 hod. do 19:00 hod., vo zvyšku odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou A. a B. na každý párny
kalendárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. (výrok I.), uložil matke povinnosť maloleté deti
na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska otcovi odovzdať (výrok II.), otca oprávnil

maloleté deti v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku mu uložil povinnosť
vurčenomčasemaloletédetimatkevmiestejejbydliskaodovzdať(výrokIII.),návrhmatkynanariadenie
neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (výrok IV.) a vyslovil, že toto neodkladné opatrenie
budetrvaťaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavoveciúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky
pod č.k. 8P/3/2025 (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2,
§ 330 ods. 1 a § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a §
366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka
podala návrh vo veci samej a zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala
dočasne zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej A.

vo výške 405 eur a maloletej B. vo výške 347 eur a zároveň upraviť styk otca s maloletými deťmi bez
prítomnosti H. I., nar. XX.XX.XXXX a jej syna C. každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod., do 19:00
hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že odovzdávanie na styk a preberanie zo styku bude
prebiehať pred bydliskom matky. V návrhu dôvodila, že dňa 30.12.2024 sa jej manžel odsťahoval zo
spoločnej domácnosti do bytu v J., kde má bývať spolu so svojou aktuálnou priateľkou a jej mal. synom,
presnú adresu neoznámil. Toho istého dňa matke uviedol, že si príde pre deti a bude ich mat' do nedele

05.01.2025,neakceptovalmatkinnesúhlas,celýdeňjuatakovalSMSsprávami,telefonátmiasodkazom
na svoju právničku domáhal sa prevzatia mal. detí s tým, že má nárok na striedavú starostlivosť,matka ale so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Poukázala na to, že otec jej so starostlivosťou o
domácnosť a maloleté deti takmer vôbec nepomáhal, udržiaval mimomanželské vzťahy, pravidelne
chodieval bez rodiny na výlety a venoval sa svojim záľubám. Tiež poukázala na vývinovú poruchu

maloletej A. intímneho charakteru, pre ktorú nie je pre ňu vhodná striedavá starostlivosť v prostredí
otca, jeho priateľky a jej 15-ročného syna, navyše deti boli vychovávané v kresťanskom duchu a
správanie otca (s poukazom na jeho spolužitie v mimomanželskom partnerskom vzťahu) sa vymyká
hodnotám,ktoréimdoterazvštepovali.MaloletáA.odmietaprítomnosťaktuálnejpriateľkyotca,ktorejani
nerozumie, nakoľko sa jedná o osobu ukrajinského pôvodu, navyše otcova aktuálna priateľka sa môže

kedykoľvek vrátiť na Ukrajinu a preto matka žiada upraviť styk otca s maloletými deťmi v neprítomnosti
jeho aktuálnej priateľky ako aj jej syna. Matka tiež žiadala určiť výživné v zmysle metodiky pre výpočet
výživného a § 75 zákona o rodine, poukazujúc na svoj príjem z rodičovského príspevku vo výške 593,30
eur mesačne a podstatne vyššie príjmy otca.

3. Aj otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy jeho styku

s maloletými deťmi a to každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do
17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. dôvodiac
tým, že odkedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti mu matka maloletých detí bráni v styku s deťmi,
nevidel ich od 30.12.2024. Keď jej navrhol, aby boli deti u neho od 30.12.2024 do 05.01.2025, matka
odpovedala, že deti môže vidieť len v jej prítomnosti a keď navrhol, že príde za deťmi domov v sobotu,

tak mu krátko pred dohodnutým termínom napísala, že deti sú u starej matky. Matka mu zamedzuje
aj komunikáciu s deťmi, nevie sa im dovolať. Otec uviedol, že má s deťmi dobrý vzťah, vždy sa o ne
vedel riadne postarať, zaopatriť ich, deti nemajú problém ani s prespávaním bez matky, staršia bežne
prespáva u starých rodičov a aj mladšia už neraz prespala bez matky. Nakoľko doma mali oddelené
spálne, dcéry zvykli prespať v jeho izbe. Vzniknutú situáciu otec považuje za neakceptovateľnú, nakoľko

môže mať negatívne následky na budovanie jeho vzťahu s deťmi.

4. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z výsledkov skráteného dokazovania a z účelu neodkladného
opatrenia, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi. Uviedol,
ževpodstateobidvajarodičiapotvrdili,žeotecsasdeťmipravidelnenestretáva,ichpredstavysavtomto

smere rozchádzajú a doteraz sa nedokázali dohodnúť na forme a frekvenciách styku. Je nepochybné,
že právom každého rodiča je stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom a je jedným zo základných práv
rodiča. Bolo preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti
o maloleté deti ako aj to, že do rozchodu rodičov žil s maloletými deťmi v jednej domácnosti, deti ho
teda dobre poznajú. Skutočnosť, že sa rodičia rozišli, resp. že otec má priateľku, nemôže byť dôvodom

na pretrhnutie jeho väzieb s maloletými deťmi. Práve naopak, otec by za danej situácie mal možnosť
vykonávaťsvojerodičovsképrávaapovinnosti jedineformoupravidelnýchstretnutí,ktorésanerealizujú.
Tvrdenie o tom, že maloletá A. otca odmieta, sú len jednostranným vyjadrením matky. Súd nevzhliadol
dôvod na úpravu styku bez prespatia u otca a v neprítomnosti jeho priateľky a jej syna, pretože nebola
osvedčená potreba neodkladnej úpravy v tomto smere. Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto osoby mali

predstavovať pre deti nejakú hrozbu, resp. že by maloleté deti tieto osoby odmietali. Z uvedeného
dôvodu súd upravil styk otca s maloletými deťmi, pretože je v ich záujme, aby mali kontakt aj s otcom a
stretávali sa s ním, takto bude zabezpečené upevňovanie a rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb.
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (v časti zverenia, výživného na
mal. deti, úpravy styku v neprítomnosti otcovej priateľky a jej syna) považoval za neopodstatnený a tento

zamietol,keďanizosprávykolíznehoopatrovníkanevyplýva,žebyodetinebolopostarané,starostlivosť
o deti a ich výživu je zabezpečená u matky, otec matke v starostlivosti o deti nebráni a dodnes ich
vykonávamatka.Výživamaloletýchdetíjetiežzabezpečenáumatky, ktorápoberárodičovskýpríspevok
a prídavky na deti (celkový mesačný príjem udáva vo výške 593 eur) a otec jej od ich rozchodu tiež
prispieva, v decembri sumou 400 eur, ktorú matka môže použiť na výživu maloletých detí. Z návrhu

matky nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by preukazovali naliehavosť a akútnosť dočasnej úpravy
pomerov v zmysle jej zvyšného návrhu, neodkladné opatrenie nie je inštitút na dosiahnutie skoršieho
rozhodnutia voveci.Zároveň súd rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného
skončeniakonaniavoveci úpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasdorozvodumanželstva,
ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 8P/3/2025. V uvedenom konaní súd vykoná

dokazovanie, pričom bude skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom citových väzieb maloletých
detí k rodičom, preskúma aj príjmové a majetkové pomery rodičov a rozhodne v najlepšom záujme
maloletých.5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka. Vytkla súdu, že akceptoval len ničím nepodložené
tvrdenia otca a na tvrdenia matky podporené i listinnými dokladmi nielenže neprihliadol, ani sa s nimi
nevysporiadal a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. V časti zverenia maloletých detí je matka

toho názoru, že nakoľko rodičia spolu vôbec nekomunikujú, bolo potrebné upraviť faktický stav výchovy
aj po právnej stránke, aby mohla matka riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti vo všetkých
smeroch, hlavne vo vzťahu k ich školskej dochádzke a tiež pravidelného zabezpečovania ich lekárskej
starostlivosti, uvedená potreba úpravy vyplýva i z neistého psychického stavu otca. Matka opakovane
poukazuje na to, že otcovi v styku s deťmi nebránila a ani nebráni, nesúhlasí len so striedavou

starostlivosťou a s tým, aby deti boli vychovávané aktuálnou priateľkou otca. Matka má rovnaké práva
na výchovu detí ako otec, avšak partnerka otca ich nemá a napriek tomu (a napriek aj možnej hrozbe,
ktorú opisuje matka v návrhu a na ktorej trvá) bol rozsah styku upravený tak, že maloleté deti s ňou
majú zdieľať spoločnú domácnosť a sú aj pod jej výchovným vplyvom. Súd týmto povýšil práva otca
nad práva detí aj práva matky, ktoré sú garantované Ústavou SR a porušil i psychológmi odporúčané
postupy, akými majú byť deti zapájané do novej rodiny jedného rodiča, ktorý si našiel nového partnera.

Navyše pomery na strane otca neboli riadne prešetrené, súd nemal preukázanú stabilitu vytvoreného
prostredia, ako ani tvrdenie otca, že deti majú s osobami zdieľajúcimi spoločnú domácnosť dobrý vzťah.
Rovnako sa súd nevysporiadal ani s vývojovou vadou maloletej A. a s tým, aký dopad na jej zdraví,
psychický vývoj môže byť jeho riešenie cudzou osobou. Súd neprihliadol ani na psychický stav otca,
ktorý sám poukazoval na to, že trpel depresiami. Napadnutým uznesením boli porušené práva matky

vyplývajúce z Ústavy SR a súd nechráni manželstvo rodičov maloletých, ale nepriamo podporil faktický
zväzok otca s partnerkou „na divoko“ na úkor manželského spolužitia s matkou detí, zároveň bola matka
ukrátená o svoje práva rodiča na výchovu, ktoré na jej úkor vykonáva aktuálna partnerka otca. Otec sa
stále dožaduje len svojho, chce dosiahnuť striedavú starostlivosť bez ohľadu na najlepší záujem detí
a bez ohľadu na to, že sám nevie deťom starostlivosť zabezpečiť, čo sa ukázalo aj po príchode detí

z prvého víkendového pobytu u otca, kedy otec pri komunikácii so sestrou uvádzal, že deti u neho boli
spokojné, avšak matka z rozprávania maloletej A. zistila okrem iného, že maloletá B. veľmi plakala,
že sa dožadovala matkinej prítomnosti intenzívne pri zaspávaní, a že ocko bol vtedy nahnevaný. Pri
uspávaní maloletej B. musela byť nápomocná A., čo matka už v návrhu predpokladala, keďže otec nikdy
nezabezpečoval starostlivosť o maloleté deti, čo aj jeho rodina potvrdila. Jeho starostlivosť spočívala

iba vtom, že ich zobral na výlet, mal. B. bola s otcom len vtedy, ak bola prítomná aj matka. Napriek tomu
otec v návrhu uvádza, že deti nemajú problém s prespávaním bez matky, čo sa ale nezakladá na pravde
a súd sa s jeho tvrdením stotožnil. Po vrátení z víkendu sa deti s matkou radostne zvítali, otec matke
tiež vrátil medikamentóznu liečbu, ktorú mal podávať deťom a to aj liek pre maloletú B. pre jej problémy
s vyprázdňovaním, ktorú otec počas celého pobytu u neho nechal bez vyprázdnenia, čo následne

matka musela sanovať po konzultácii s lekármi. Súd neprihliadol na to, že otec nie je schopný sám
zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, neprihliadal na čestné prehlásenia podpísané matkou a sestrou
otcaavychádzalvýlučnezotcovýchtvrdení,ževiezabezpečiťdeťomstarostlivosť,čovšakniejepravda.
Matka nevie, ako má preukázať tieto skutočnosti, pokiaľ na čestné prehlásenia najbližšieho okolia nie
je absolútne prihliadnuté. Tiež poukazuje na to, že ani kolízny opatrovník nenavrhol úpravu styku otca

s maloletými aj s prespávaním v jeho domácnosti, i keď poukázal na potrebu úpravy styku. Súdom
nastavená úprava styku nerešpektuje najlepší záujem maloletých, pričom matka dáva do pozornosti i
názor psychologičky G. K., ktorá zdôrazňuje potrebu nechať časový odstup medzi ukončením vzťahu
rodičov a tým, kedy dieťa začne zažívať rodičov v ďalšom vzťahu. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore
s týmito základnými psychologickými postupmi. Súd tiež pochybil keď nevenoval žiadnu pozornosť

priznaniu otca pred kolíznym opatrovníkom, že trpel depresiami, pričom matka poukazuje na hrozby
vyplývajúce z neliečeného psychického ochorenia v kontexte vyhrážok otca, ktorými sa súd absolútne
nezaoberal. Sám kolízny opatrovník pri rozhovore s otcom pozoroval v jeho správaní veľké rozrušenie,
pričom práve nepokoj a nervozita patrí medzi hlavné prejavy depresie. Podľa názoru matky jediný
spôsobom ako preukázať psychický stav otca je jeho klinické vyšetrenie a preto matka navrhuje do času,

kým nebude riadne prešetrený zdravotný stav otca znaleckým dokazovaním, upraviť jeho styk s deťmi
len v prítomnosti a v domácnosti matky.

6.Matkavneskoršomdoplneníodvolaniazaslalasúduprepisnahrávkyrozhovorurodičovobsahujúceho
opakované vyhrážky otca aj o tom, že podpáli dom, čím chce preukázať agresívne a výhražné správanie

otca a tiež skutočnosť, že si plánoval znížiť príjem kvôli výživnému (nahrávku má k dispozícii). Matka tiež
predkladá ďalšie doklady preukazujúce, že starostlivosť o deti zabezpečovala a zabezpečuje výlučne
ona (potvrdenie od pediatričky detí, potvrdenie od triednej učiteľky maloletej A.). Matka zopakovala,
že počas víkendu otec ani raz nezabezpečil vyprázdňovanie maloletej B., čím dochádza k zhoršeniuuž i tak závažného zdravotného problému a matka je nútená navštevovať gastroenterológa (zasiela
lekársku správu). Otec po odchode zo spoločnej domácnosti nemá záujem o informácie týkajúce sa
zdravotného stavu detí, nezaujíma sa o školské výsledky maloletej A. ani ju nepripravuje na vyučovanie,

tiež nepodporuje u A. hru na klavír, o takéto aktivity sa nezaujíma (potvrdenie učiteľa hudobnej výchovy).
Po víkendovom pobyte u otca sa maloletá B. opakovane vrátila v rovnakom spodnom prádle ako odišla,
naposledy prišla domov dokonca bez spodných nohavičiek, iba s pančuškami a obe deti prišli domov
hladné. Otec tiež neberie ohľad na deti, ktoré sa musia dívať na to, ako si prejavuje so svojou aktuálnou
partnerkou v ich prítomnosti náklonnosť, čo maloletá A. vníma negatívne, táto tiež bez príčiny začala

zatínať päste a s plačom sa vyjadruje, že nechce spať u ocka, len nech mu to povie niekto iný, lebo
ona sa bojí mu to povedať. Matka tiež uviedla tiež, že žiada o určenie povinnosti otca prísť si prevziať
deti v nepárny týždeň v stredu už o 15:45 hod., nakoľko maloletej A. zmenili hudobnú teóriu z pondelka
na stredu, takže takto by maloletá mohla byť na krúžku so začiatkom o 16:15 hod., keďže predmet má
v susednej obci.

7. Matka nesúhlasí s rozhodnutím ani v časti neurčenia výživného. Ak súd vychádzal z príspevku otca
z 13.01.2025, ku ktorému poslal aj správu, že sa jedná o výživné na deti v sume 400 eur, otázkou
zostáva, či na základe tejto jedinej úhrady bolo možné prijať záver, že si otec svoju vyživovaciu povinnosť
plní. Tieto finančné prostriedky ani neboli poukázané na účet matky, ale na spoločný účet, na ktorom sú
nastavené všetky trvalé príkazy. Pokiaľ túto platbu síce identifikoval ako výživné, ale bola spotrebovaná

na spoločné záväzky vyplývajú z manželstva, potom si svoju vyživovaciu povinnosť otec nesplnil. Matka
poukazuje na rozdiely v príjmoch, keď jej príjem bol v roku 2024 len v sume 473,30 eur a otec deklaruje
príjem 1.780 eur, takže výdavky rodiny je povinný plniť prevažne on. Matka je v dôsledku vydaného
uznesenia ponechaná na svojvôľu otca vo vzťahu k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti voči deťom
a s úhradou výdavkov jej musí pomáhať rodina. V doplnení odvolania poukázala na to, že z výpisu

zo spoločného účtu rodičov je zrejmé, že pri vklade zo dňa 17.02.2025 v sume 573 eur otec uviedol
poznámku výživné na deti, ale v skutočnosti tieto prostriedky na výživu detí vôbec neslúžili, pretože
ich previedol na účet až dňa 17.02.2025 teda tak, aby uvedená suma bola okamžite spotrebovaná na
úhradu nastavených trvalých príkazov, keďže väčšina trvalých príkazov má splatnosť práve k 17. dňu, a
teda z nej bolo uhradené inkaso splátky 40,49 eur, inkaso splátky 187,77 eur, hypotekárny úver 295,26

eur, otcova životná poistka 46,69 eur. Spolu záväzky predstavujú 570,21 eur, čiže s výnimkou sumy
2,79 eur bola suma spotrebovaná na spoločné aj výlučné otcove záväzky. Zároveň súdu oznámila,
že bola nútená po ukončení rodičovskej dovolenky vrátiť sa do zamestnania na trojzmennú prevádzku,
v dôsledku čoho ani nie je možné realizovať styk otca v odvolaní navrhovaným spôsobom aj v utorok,
keďže vtedy bude matka v práci.

8. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť otcovi
oprávnenie stretávať sa s nimi len v prítomnosti matky a v jej bydlisku a to každý párny víkend v sobotu
od 12:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 17:00 hod. a ak odvolací súd nevzhliadne
dôvod na matkou navrhovanou úpravou styku za jej prítomnosti, žiadala styk detí upraviť s otcom bez

prespania a bez prítomnosti aktuálnej priateľky otca a jej syna. Zároveň navrhla uložiť otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej A. sumou 405 eur a maloletej B. sumou 347 eur mesačne k rukám matky.

9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu s argumentáciou matky nesúhlasil a rozhodnutie považuje
za vecne správne. Dôkazom potreby bezodkladnej úpravy pomerov je i skutočnosť, že až do nariadenia

neodkladného opatrenia so svojimi dcérami nemal možnosť sa stretnúť, pretože matka mu styk
neumožnila. V skutočnosti sa otec stretáva s dcérami až od jeho nariadenia a presne v jeho rozsahu,
matka mu neumožnila žiadne stretnutie navyše. Z odvolania matky je zrejmé, že vôbec nesúhlasí
s tým, aby otec strávil čas s deťmi, spochybňuje jeho schopnosť postarať sa o deti, jeho osobnosť ako
takú a nepáči sa jej partnerka otca. Už tento postoj matky osvedčuje, že bez existencie nariadeného

neodkladného opatrenia by otec do dnešného dňa nemal prístup k dcéram. Pokiaľ ide o najlepší záujem
maloletých, tento bez pochyby korešponduje s právom na to, aby mali deti možnosť vybudovať si vzťah
s oboma rodičmi. Neodkladným opatrením bol upravený styk pre otca len v základnom rozsahu, nejedná
sa o striedavú starostlivosť, ale opatrenie, ktoré zabraňuje tomu, aby nedošlo k pretrhnutiu väzieb medzi
otcom a maloletými. V súčasnosti stretnutia otca s deťmi prebiehajú bez problémov, deti sa k nemu tešia

a nie je pravda, že by mali problém so zaspávaním u otca, resp., že by sa dožadovali matky. Práve
naopak, vyslovene sa na čas s otcom tešia, naposledy dokonca plakali, keď museli ísť naspäť k matke.
O probléme maloletej B. s vyprázdňovaním otec samozrejme vie, avšak keď bola dcéra u neho všetko
bolo v poriadku a preto jej preháňadlo otec nedal. Maloletá sa u neho nesťažuje na bolesti brucha,jediný raz sa stalo, že by za 2 dni u otca nebola na potrebe, čo matka vie. Matka prezentuje v odvolaní
nespočetné množstvo výhrad voči otcovi, avšak otec sa domnieva, že sa jedná skôr o problém na strane
matky, ktorá odmieta akceptovať, že otec sa rozhodol manželstvo ukončiť a deti sa s ním napriek tomu

cítia dobre. Matka odmieta situáciu riešiť, vyhýba sa aj stretnutiu u kolízneho opatrovníka, kde sa už
druhýkrát nedostavila a teda vzájomná komunikácia sa nikam neposunula. Pokiaľ ide o výživné, otec ho
platí v sume 400 eur mesačne od odchodu zo spoločnej domácnosti každý mesiac. Aktuálne ho matka
požiadala, aby neplatil na spoločný účet, ale na iný účet, ktorý si založila, takže otec počnúc mesiacom
marec bude uhrádzať výživné na tento účet. Navyše na spoločný účet posiela aj sumu 150 eur na splátku

hypotéky, ktorú majú rodičia zatiaľ spoločnú. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na rozporuplnosť matkinho
odvolania, keď matka tvrdí, že nemá záujem otcovi brániť v stretávaní sa s deťmi ale žiada skresať
stretávanie na 13 hodín do mesiaca v jej prítomnosti, hoci deti u otca strávia z jedného mesiaca 4 noci
a 2 poobedia. Poukázal na to, že otec je rovnako zákonným zástupom maloletých a v jeho rodičovských

kompetenciách je styk realizovať s prihliadnutím na najlepší záujem detí. Deti majú právo poznať svojich
rodičov a majú právo na ich výchovu a starostlivosť, čomu recipročne zodpovedá aj právo oboch
rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti. V záujme maloletých detí tiež je, aby rodičia rešpektovali
vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní a aby
dokázali vzájomne komunikovať aspoň v zásadných otázkach, avšak doposiaľ ku komunikácii medzi

rodičmi neprišlo. Kolízny opatrovník naďalej nepozná názor maloletých k podanému návrhu, pri prvom
pokuse o vykonanie pohovoru sa matka ospravedlnila zo zdravotných dôvodov s tým, že uviedla, že po
zlepšení zdravotného stavu bude kolízneho opatrovníka kontaktovať, čo však neurobila. Následne boli
rodičia s deťmi opäť predvolaní na 18.02.2025, kam sa opäť dostavil iba otec, kolízny opatrovník matku
telefonickykontaktoval4razy,ažnapokontelefonátprijalaauviedla,žesitermínpomýlilaamyslelasi,že

majú prísť 21.02.2025, na čo jej bolo vysvetlené, že už druhý raz deti nepriviedla a otec čaká na chodbe,
pričom si nevie v práci zobrať ďalšie voľno, lebo je v skúšobnej dobe. Z jeho pohľadu je správanie matky
čisto účelové. Matka na následné telefonické hovory nereagovala a keď sa kolíznemu opatrovníkovi
ozvala, uviedla, že telefonovala s právničkou a bez jej prítomnosti sa na pohovor nedostaví. Matke
bolo vysvetlené, že kolízny opatrovník realizuje pohovor bez prítomnosti právnych zástupcov. Kolízny

opatrovník je toho názoru, že v danej veci je potrebné poznať vyjadrenia maloletých za účelom zaujatia
objektívneho stanoviska.

11. Otec v reakcii na doplnenie odvolania matky uviedol, že matka s cieľom vykresliť ho ako agresívneho
a duševne chorého človeka, ktorý sa nezaujíma o svoje deti, neprispieva na ne finančne a podobne,

uvádza súdu nepravdivé, neúplné a zavádzajúce informácie. Pokiaľ ide o prepis matkou doloženej
nahrávky, otec v prvom rade uvádza, že jej nikdy nedal súhlas, aby ich rozhovory nahrávala, ide o
nedovolený zásah do jeho súkromia. Skutočnosť, že sa k takémuto konaniu matka uchýlila je skôr
dôkazom toho, že jej hlavným cieľom je zdiskreditovať ho, hoci cieľom konania by malo byť dospieť
k takej úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorá bude pre ne čo najmenej zaťažujúca

a prihliadať na ich najlepší záujem. Obsah rozhovoru, ktorý matka vo svojom vyjadrení uviedla, je
výsledkom pretrvávajúceho sporu a frustrácie na strane otca, kde niektoré jeho vyjadrenia môžu byť
zveličené, avšak i z tohto rozhovoru v konečnom dôsledku vyplýva, že otec akcentuje predovšetkým to,
aby bolo deťom dobre. Zverejňovanie takýchto súkromných rozhovorov však podľa názoru otca nemá
žiaden prínos v konaní, jedná sa o nezákonnú nahrávku a otec navrhuje na takýto dôkaz neprihliadať.

Pokiaľ ide o problém maloletej B. s vyprázdňovaním, ako už uviedol, takýto problém bol počas návštevy
uneholenrazaosituáciimatkuinformoval,priďalšíchnávšteváchtentoproblémnebol,navyšezmatkou
predloženej lekárskej správy vyplýva len to, že maloletá trpí týmto zdravotným problémom, nevyplýva
z neho ale matkou tvrdené zhoršenie problému po pobyte u otca. Pokiaľ ide o matkou tvrdený nezáujem
otca o deti a ich školské povinnosti a iné aktivity, táto argumentácia matky je účelová. Otec zdôrazňuje,

že s deťmi sa aktuálne stretáva výlučne v rozsahu dvoch dní a dvoch hodín za 14 dní prevažne cez
víkendy, teda v tomto čase nenavštevuje lekárov a nakoľko okrem vyššie spomenutého problému B.,
žiadne ďalšie zdravotné problémy deti nemajú, preto nemal dôvod kontaktovať lekárov. Zavádzajúce
sú aj tvrdenia matky ohľadom prípravy maloletej A. na vyučovanie, keďže rozhodnutie, že maloletú
bude pripravovať matka, bolo jej rozhodnutím a pri odovzdávaní detí matka otcovi nikdy žiadne školské

pomôcky ani pokyny súvisiace s vyučovaním nedala, ani sa na to matka ani maloletá nesťažovala. Otec
je samozrejme ochotný a schopný sa s maloletou aj počas jej pobytu u neho učiť, čo si však vyžaduje
komunikáciu a spoluprácu s matkou, ktoré matka odmieta. Rovnako nepravdivo matka uvádza, že by
otec neprispieval na výživu maloletých, prispieva im pravidelne sumou 400 eur mesačne a nad rámectejto sumy aj sumu 170 eur mesačne určenú na splátky spoločných záväzkov, čo napokon preukazujú
aj matkou priložené výpisy z bankového účtu (napr. za február 2025), z ktorých nepochybne vyplýva, že
otec naň zaslal sumu 573 eur, z toho 400 eur pre účely výživného na deti a 173 eur pre účely ďalších

spoločných výdavkov, pričom po sčítaní týchto výdavkov na úver, poistenie a podobne je jednoznačné,
že otec z nich uhradil v zásade polovicu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je dôvodné.

13. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletým deťom na čas do

rozhodnutia vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 8P/3/2025.

14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je
dôvodom, prečo súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa

nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý
je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu

spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na
základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým
zisteniam a správne vyhodnotil potrebu ingerencie súdu do pomerov účastníkov konania formouneodkladnej úpravy primeranej chráneným záujmom účastníkov konania, i keď v časti úpravy styku
otca s maloletou odvolací súd považoval za dôvodné pristúpiť ku korekcii, spôsobenej však nie
nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia, ale z dôvodu matkou tvrdených okolností, ktoré nastali po

vydaní napadnutého uznesenia (a preto posunul čas preberania detí otcom v nepárnu stredu).

22. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých sú manželia, avšak koncom roka 2024 ukončili
v dôsledku partnerských nezhôd spolužitie. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým nebol
zatiaľ súdnym rozhodnutím upravený a k mimosúdnej dohode rodičov nedošlo. Obaja rodičia majú

záujem o maloleté deti a chcú sa podieľať na ich výchove a starostlivosti. Matka podala návrh na súd
vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 31.12.2024 ( ktorým sa
domáha zverenia maloletých do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletými a tiež určenia
výživného), návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi formou neodkladného opatrenia podal i otec
a to dňa 17.01.2025.

23. Súd má osvedčené, že po ukončení spolužitia rodičov zostali maloleté deti v starostlivosti matky,
ktorá bola ešte v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletou B.. Matka zamedzila otcovi výkon
osobnej starostlivosti o spoločné maloleté deti, podmieňuje mu umožnenie kontaktu s deťmi dodržaním
ňou nastoľovaných podmienok a okliešťuje zákonom dané práva otca ako rovnocenného rodiča. Matka
tvrdí, že otec nie je schopný poskytnúť deťom náležitú starostlivosť, vyčíta mu agresívne chovanie

a spochybňuje jeho duševné zdravie, tvrdí ďalej, že prostredie v domácnosti otca nie je pre deti
vhodné s poukazom na nemorálny mimomanželský vzťah otca s aktuálnou partnerkou, ktorá s ním žije
v jednej domácnosti a matka si nepraje, aby deti s ňou prichádzali do kontaktu a boli vystavené i jej
výchovnému vplyvu, domácnosť otca považuje matka napokon za nevhodnú pre obe deti i z dôvodu ich
zdravotných problémov. Otec tvrdenia matky popiera, považujúc ich prevažne za účelové a smerujúce

k jeho diskreditovaniu ako rodiča s cieľom obmedziť jeho kontakt s deťmi.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne je vzťah rodičov veľmi konfliktný, matka nespolupracuje so
sociálnou kuratelou, všetko nasvedčuje tomu, že matka účelovo marí stretnutia na pôde príslušného
úradu práce sociálnych vecí a rodiny (preto sa ani kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo doposiaľ splniť si

povinnosť uloženú mu súdom a vykonať pohovor s maloletými deťmi k predmetu konania) a je zrejmé,
že matka sa bráni konštruktívnej komunikácii, iba pokračuje v obviňovaní otca a spochybňovaní jeho
osobnostnej a rodičovskej spôsobilosti. Odvolací súd však konštatuje, že ako u matky, tak ani u otca
neboli dostatočne osvedčené žiadne také skutočnosti, ktoré by ho ako rodiča mali z výkonu osobnej
starostlivosti o svoje deti diskvalifikovať a z prešetrených pomerov v rodine treba považovať výchovné

prostredie u matky i otca za vhodné pre starostlivosť o maloleté deti.

25. Vychádzajúc z doterajšieho skráteného dokazovania bol odvolací súd zhodne so súdom
prvoinštančným toho názoru, že boli splnené zákonné podmienky pre bezodkladnú úpravu pomerov
účastníkov konania, nie však v zmysle matkinho návrhu. Zákonné podmienky neboli splnené ani

vo vzťahu k jej návrhu na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ani vo
vzťahu k návrhu na určenie výživného, pretože potreba takejto úpravy z ničoho nevyplýva. Nariadenie
neodkladného opatrenia nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie a od konania vo veci samej treba
dôkladne odlišovať účel neodkladného opatrenia, ktorým je okamžitá úprava pomerov v situácii, ktorá
neznesie odklad.

26. V prejednávanej veci je zrejmé, že maloleté deti sa od decembra 2024 nachádzajú v matkinej
faktickej osobnej starostlivosti, otec sa takémuto faktickému stavu nebráni, aktuálne ho akceptuje a ani
sa on sám zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti nedomáha, naopak výslovne sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha len úpravy styku s maloletými deťmi. Za uvedenej situácie

nemá neodkladné opatrenie o zverení maloletých detí do matkinej starostlivosti žiadne opodstatnenie
ako správne konštatoval už prvoinštančný súd. Argumentácia matky v tomto smere neobstojí (že je
potrebné upraviť faktický stav výchovy aj po právnej stránke, aby mohla matka riadne zabezpečovať
starostlivosť o maloleté deti vo všetkých smeroch, hlavne vo vzťahu k ich školskej dochádzke
a tiež pravidelného zabezpečovania ich lekárskej starostlivosti, a táto potreba má podľa nej vyplývať

i z neistého psychického stavu otca). Treba si uvedomiť, že obaja rodičia sú zákonnými zástupcami
maloletých detí, obaja môžu zastupovať deti v bežných veciach, kam plnenie školských povinností či
pravidelné zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti bezpochyby patrí, žiadna z podobných inštitúcií
nemôže ani matke ani otcovi tieto práva upierať ak nedošlo k obmedzeniu rodičovských práv zo stranysúdu, a na také niečo v danom prípade dôvod neexistuje. V prípade rozhodovania o podstatných
otázkach týkajúcich sa záležitosti detí je nutná dohoda rodičov, inak na návrh niektorého z nich rozhodne
súd.

27. Pokiaľ ide o výživné, návrh matky je takisto nedôvodný. Základným predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia všeobecne, je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov
konania, teda musí ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by
mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov účastníka

konania. V konaní o neodkladnom opatrení môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné na dieťa v
nevyhnutnej miere, pričom pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje
k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa, medzi ktoré patrí predovšetkým bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo
veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo

ohrozené zabezpečovanie výživy dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl.
ZoR. Podstatným je preukázanie, že potreby dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa
nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).

28. Ani odvolací súd v danom prípade nemal súd osvedčené, že by si otec neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom, pretože posiela matke maloletých sumu 400 eur mesačne ako výživné
na deti a od februára i ďalšiu sumu slúžiacu na úhradu približne polovice záväzkov, ktoré majú rodičia
maloletých ako manželia. Zároveň zo spisu nevyplýva, že by výživa maloletých detí bola akokoľvek

ohrozená, keďže ich základné potreby (na uhrádzanie ktorých má práve slúžiť platenie výživného v
nevyhnutnejmierevzmysle§366CMP)súaktuálneuhrádzanéadetinestrádajú.Vychádzajúczinštitútu
neodkladného opatrenia a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia § 366 CMP treba uzavrieť,
že v prejednávanej veci nie sú potom naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pretože pomery účastníkov konania nevyžadujú okamžitý zásah súdu a nič nebráni tomu,

aby o výživnom bolo rozhodované až vo veci samej. Rozhodnutie prtvoinštančného súdu i v tejto časti
je preto správne.

29. Zároveň i podľa názoru odvolacieho súdu, berúc do úvahy zistené okolnosti prípadu, bolo namieste
bezodkladne upraviť pomery účastníkov a rozhodnúť o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi.

V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej
republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov,
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu

sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v
záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia
no.74969/01) a Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť súdu dbať na rešpektovanie práva dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. V prejednávanej veci ide o prípad maloletých detí, ktoré ešte donedávna žili v spoločnej domácnosti
s oboma rodičmi, teda sú na oboch rodičov zvyknuté, majú k nim vybudované citové väzby a je
nevyhnutné zabrániť ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, pretože v budúcnosti sa takto vzniknuté škody
len ťažko naprávajú. Neodkladná úprava zabezpečujúca pravidelný a primerane široký styk otca

s maloletými deťmi, ktorému matka preukázateľne bráni, je v danej veci nutná. Žiada sa pripomenúť, že
v prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom
oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu
korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by dieťaťu
preto malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej

starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme
dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne
silného legitímneho záujmu s tým, že konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byťv danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 –
bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

31. Je potrebné, aby si maloleté deti budovali vzťah so svojím otcom od útleho veku a k tomu
je nevyhnutné, aby otec trávil s deťmi dostatok času, čo zahŕňa aj prespatie maloletých u otca
a trávenie spoločného času podľa predstáv otca ( nie podľa predstáv matky). Z vykonaného skráteného
dokazovania treba konštatovať, že dôvody, pre ktoré matka žiadala oklieštiť stretávanie otca s deťmi
tak, ako to v odvolaní navrhuje, nemajú opodstatnenie a jednalo by sa o bezdôvodný zásah do práv

otca v pozícii nerezidenčného rodiča i práv detí. Tvrdenia matky o neschopnosti otca postarať sa
riadne o deti, nebolo osvedčené. Otec je plnoletý svojprávny rodič, a skutočnosť, že počas spolužitia
rodičov ponechával starostlivosť o deti prevažne na matke (čo táto doložila i prehláseniami svedkov),
neosvedčuje, že nie je schopný o ne sa postarať, keď má deti u seba. Agresívne správanie otca
ako i jeho zdravotnú nespôsobilosť, ktoré matka v konaní tvrdila, a na ktorom okrem iného založila
svoju požiadavku na jej prítomnosť pri stretnutiach otca s maloletými, neboli v predmetnom konaní

ničím relevantným osvedčené (vyjadrenie otca, že trpel depresiou, alebo stavy rozrušenia či vyslovené
vyhrážky počas manželskej hádky pod vplyvom stresu, samé nepostačujú na okliešťovanie otcových
rodičovských práv). Skutočnosti, na ktoré matka poukazuje, však bude riešiť a vyhodnocovať súd v rámci
dokazovania v konaní vo veci samej. Ani ďalšie dôvody, pre ktoré matka trvá na jej prítomnosti pri
styku otca s maloletými nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. Zdravotné problémy maloletej B.

i maloletej A. sú otcovi dobre známe a matka nepreukázala, že by ich otec popieral alebo ignoroval,
rovnako ako matka nepreukázala žiadne také závažné pochybenia v starostlivosti otca, ktoré by mohli
mať za následok jeho vylúčenie z osobnej starostlivosti, prípadne nutnosť stýkať sa s deťmi pod dozorom
matky. Na strane otca nebolo zistené také správanie (či už z pohľadu zanedbania starostlivosti alebo
nevhodného správania pred deťmi v prítomnosti jeho priateľky alebo jej syna a pod.), ktoré by súd

mal vyhodnotiť ako nebezpečné pre maloleté deti. Ani prítomnosť otcovej partnerky nie je dôvodom na
vylúčenie otca z možnosti starať sa o deti a vychovávať ich v jeho domácom prostredí.

32. Odlúčení rodičia majú každý z nich právo zariadiť si svoj súkromný život podľa vlastných predstáv
a v danom prípade nebol osvedčený negatívny vplyv členov otcovej domácnosti na maloleté deti.

Tvrdenie matky, že maloletá A. nechce u otca prespávať, zostáva len v rovine tvrdenia matky, ktoré
otec popiera (tvrdiac bezproblémovosť stretávania s deťmi vrátane ich prespávania v jeho domácnosti),
pričom matka sama bránila overiť si túto skutočnosť zistením názoru maloletej A. pohovorom u kolízneho
opatrovníka. Vyhodnotiac výsledky doposiaľ vykonaného skráteného dokazovania preto považoval
odvolací súd rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi za správne a zákonné.

33.Žiadasaeštedodať,žepokiaľideoprítomnosťmatky,súdnevidelžiadnydôvodnatakétoreštriktívne
opatrenia. Obaja rodičia súd rovnocenní a majú právo rozhodovať o tom, ako budú s deťmi tráviť čas
a ako ich budú vychovávať, pokiaľ rešpektujú najlepší záujem maloletých detí, i keď zvyčajne predstavy
rodičov v týchto otázkach sú rozdielne a vyhodnotenie objektívneho záujmu dieťaťa je práve úlohou

súdu. V danom prípade prítomnosť matky pri styku otca s maloletými deťmi je nielen neopodstatnená,
ale vzhľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi i nevhodná, keďže by bezdôvodne obmedzovala práva
otca a bránila prirodzenému priebehu ich stretnutí, navyše by zbytočne poskytovala živnú pôdu pre
eskalovanie konfliktov medzi rodičmi, čo je v hrubom rozpore so záujmami maloletých detí.

34. Považujúc súdom prvej inštancie nastolenú úpravu za správnu a majúc za to, že takto bude dočasne
zabezpečený pravidelný a aktuálne i primeraný styk otca s maloletými deťmi, ktoré tak majú možnosť
postupne si zvykať na novú situáciu v rodine, odvolací súd uzatvára, že rozsah a podmienky styku
tak, ako ich nastavil súd prvej inštancie s ohľadom na zistené konkrétne okolnosti prípadu sa javia ako
vhodnéazároveňpostačujúcepreplnenierodičovskejúlohyotcaarozvíjaniecitovýchväziebmaloletých

detí s otcom a to až do skončenia konania vo veci samej, v ktorom konaní súd až po vykonaní riadneho
a úplného dokazovania rozhodne, aký model osobnej starostlivosti bude v najlepšom záujme maloletých
detí. Jedinú odchýlku od úpravy súdu prvej inštancie považoval za opodstatnenú z dôvodu matkou
tvrdeného zmeneného rozvrhu mimoškolskej aktivity maloletej A. (hudobná teória) , ktorá vyžadovala,
aby súd posunul na skorší čas o 15 minút začiatok stretnutia v nepárnu stredu tak, aby otec mal čas po

vyzdvihnutí detí v bydlisku matky o 15:45 hod. zabezpečiť prepravu maloletej A. na krúžok do susednej
obce s tým, že po ukončení krúžku (počas ktorého bude mať otec možnosť plne sa venovať mladšej
dcére) zostane ešte časový priestor aj na spoločné aktivity do 19:00 hod.35. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia § 388
CSP čiastočne zmenil v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas nepárnych kalendárnych
týždňov v stredu ( výlučne pokiaľ ide o hodinu počiatku styku) a v ostatnej časti úpravy styku ako aj vo

všetkých ostatných výrokoch napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil. O trovách konania nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu.

36. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).