Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724200061.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Kľačanová,
advokátka, so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, Martin, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára

Hurbana Vajanského 2, Martin, IČO: 52 804 364, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/3/2024-65 zo dňa 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Darovacia zmluva zo dňa 06.12.2021 a Dodatok
č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 14.04.2022, ktoré boli uzavreté medzi darkyňou C. B., E. F., nar.
XX.XX.XXXX,bytomXXXXXD.XXaobdarovanýmA.B.,E.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXD.XX,
na základe ktorých povolil Okresný úrad Martin, odbor katastrálny, vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného A. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX pod V 6693/2021 dňa 19.04.2022,

sú voči žalobcovi A. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne neúčinné (výrok I.).
O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania za dva
úkony právnej pomoci v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania za jeden úkon právnej pomoci v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 09.01.2024 domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu, a to Darovacej zmluvy zo dňa 06.12.2021 s Dodatkom č. 1 k Darovacej

zmluve zo dňa 14.02.2022, ktorú uzavrela jeho matka s bratom, ktorých vklad bol povolený pod
V 6693/2021. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uznal nárok žalobcu, avšak žalobca nesúhlasil, aby bol
vydaný rozsudok na základe uznania nároku, z dôvodu, že rozsudok pre uznanie nároku neobsahuje
odôvodnenie a pre ďalšie riešenie záležitosti v trestnoprávnej rovine potrebuje súdne rozhodnutie
s odôvodnením. Na pojednávaní dňa 24.04.2024 žalobca uviedol, že pani C. B. mu oznámila, že
jej príjem jej nepostačuje na zaplatenie záväzku, pričom značnú časť svojho nehnuteľného majetku

previedla na žalovaného Darovacou zmluvou zo dňa 06.12.2021, za účelom ukrátenia žalobcu. Žalobca
súhlasil, aby mu súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania len za pojednávanie dňa
24.4.2024, nie za celé konanie. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom postupoval podľa úspechu a hospodárnosti
konania. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu vo vzťahu k žalovanému priznal trovy konania za
dva úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie žaloby na súd) v rozsahu 100 %. Pretože žalobca

nesúhlasil s vydaním rozhodnutia na základe uznania nároku, muselo byť nariadené pojednávanie
(dňa 24.04.2024), a preto za tento úkon priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému vočižalobcovi v rozsahu 100 %. Povinnosť žalobcu vyzvať žalovaného pred podaním žaloby na mimosúdne
riešenievecinevyplývazprocesnéhoporiadku,pretotútoskutočnosťpripriznávanínáhradytrovkonania
nezohľadňoval.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval, že žalobca bol v merite veci
plne úspešný, a teda súd prvej inštancie nemohol trovy konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP,

pričom rozhodnutie vo výrokoch II. a III. nie je dostatočne odôvodnené. V sporovom konaní je vydanie
rozsudku pre uznanie nároku viazané vždy na návrh procesnej strany, uznanie nároku nezbavuje súd
povinnosti riadne doručiť účastníkom predvolanie na pojednávanie, aby mali dostatok času na jeho
prípravu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP)
strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievintenciách§379a§380CSP,ktorývnapadnutých

výrokoch II. a III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ponechal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

6. Jednou zo zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada úspechu

(zodpovednosti za výsledok sporu) v zmysle § 255 ods. 1 CSP. To znamená, že procesná strana, ktorá
súdne konanie vyhrala, teda mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých nákladov, ktoré
počas konania účelne vynaložila. Súd jej prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti tej procesnej strane, ktorá súdne konanie prehrala, teda bola v konaní neúspešná.
Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo

veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

7. Civilný sporový poriadok zároveň upravuje náhradu takých trov, ktoré môže znášať aj strana, ktorá
mala v konaní úspech, ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak v spore úspešnej strany.

Ide o tzv. separátne trovy konania v zmysle § 256 ods. 2 CSP, ktoré majú podobu sankcie. Súd môže
uložiť náhradu trov podľa § 256 ods. 2 CSP len strane sporu, pričom musí mať preukázané, že ku
vzniku trov konania došlo v príčinnej súvislosti s jej konaním. Na úspech v konaní, resp. na zavinenie
na zastavení konania sa neprihliada, jediným predpokladom pre priznanie trov je zavinenie ich vzniku.

8. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd (sudca) bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 1 CSP). Pokiaľ má konečné rozhodnutie formu rozsudku, rozhodne súd o nároku na náhradu
trov konania samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, keď je výsledok sporového konania už nespochybniteľný
(§ 262 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé a preskúmateľné, ako súdny
úradník vyhodnotil účelnosť vynaložených trov, pričom podrobne musí byť odôvodnené najmä to,
z akých dôvodov nebola konkrétna položka trov konania priznaná. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách
konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS

142/2014 zo dňa 19.06.2014). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 67/2010, aj na
rozhodnutie o náhrade trov konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej
judikatúry ESĽP. Výnimkou je rozhodovanie o náhrade trov konania v skrátenom konaní. Účelnosť
vynaloženia hotových výdavkov advokátom je predpokladom ich priznania ako súčasti náhrady trov

konania v občianskom súdnom konaní klientovi advokáta (§ 142 ods. 1 OSP – teraz § 255 CSP – pozn.
autora). Princíp zavinenia na vzniku trov občianskeho súdneho konania sa premieta do rozhodovania
o náhrade trov konania iba v prípadoch stanovených Občianskym súdnym poriadkom (§ 147, § 147a
OSP – teraz § 256 CSP – pozn. autora), avšak ku vzniku povinnosti na separátnu náhradu trovkonania nemôže dôjsť v prípade, ak povinný účastník konania nenaplní predpoklady stanovené
v príslušnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorými nie sú prípady riadnej realizácie
svojich procesných oprávnení (napr. ak účastník trvá na osobnom vypočutí na pojednávaní a pod.).

V prípadoch separátnej náhrady trov konania ide o zavinenie v procesnoprávnom zmysle (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 435/2013 zo dňa 12. 09.2013).

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto
práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ( II. ÚS 85/06 ). Z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl.
46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú

aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

10. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný žalobcom uplatnený

nárok uznal v celom rozsahu podaním zo dňa 26.02.2024. Žalobca návrh na vydanie rozsudku pre
uznanie nároku v zmysle § 282 CSP nepodal, naopak, v podaní zo dňa 24.03.2024 výslovne uviedol, že
nenavrhuje vydať rozsudok na základe uznania nároku. Žalobca v odvolaní namietal závery súdu prvej
inštancie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu (§ 255 ods. 1
CSP), keď rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok
II.), pretože žalovaný nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou uznal v celom rozsahu. Nesprávne však
vo výroku uviedol, že žalobca má právo na náhradu trov konania „za dva úkony právnej pomoci“. Výrok
o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené kto a komu má

zaplatiť náhradu trov konania a pomer vyjadrený spravidla percentom alebo zlomkom. Otázka nároku
na náhradu trov za konkrétny počet úkonov, teda otázka účelnosti úkonov vykonaných v konaní otázka
celkovej výšky náhrady trov konania, je predmetom hodnotenia súdnym úradníkom pri rozhodovaní
o výške trov konania (§ 262 ods. 2 CSP). V danom prípade súdny úradník bude vyhodnocovať, či
žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom vykonané úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

žaloby na súd a účasť na pojednávaní dňa 24.04.2024) spĺňajú požiadavku účelnosti, s prihliadnutím na
skutočnosť, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.04.2024 do zápisnice výslovne uviedol,
že súhlasí, aby mu súd nepriznal právo na náhradu trov za toto pojednávanie. Súdny úradník vo svojom
rozhodnutí uvedie, za ktoré úkony právnej pomoci a v akej výške, aplikujúc príslušné ustanovenia vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, prizná žalobcovi

náhradu trov konania.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozsudku priznal žalovanému voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci v rozsahu 100 %, pričom len v odôvodnení
rozhodnutia špecifikoval, že ide o úkon – pojednávanie dňa 24.04.2024, s odôvodnením, že toto musel

nariadiť z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s vydaním rozhodnutia na základe uznania nároku, s ktorým
postupom sa stotožnila aj právna zástupkyňa žalobcu, s uvedeným rozhodnutím a ani odôvodnením
sa odvolací súd nestotožnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.04.2024 do zápisnice
výslovneuviedol,žesúhlasí,abymusúdnepriznalprávonanáhradutrovzatotopojednávanie.Uvedené
vyhlásenie nemožno interpretovať tak, že právny zástupca žalobcu sa stotožnil s postupom súdu prvej

inštancie, keď za pojednávanie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi.
Zároveň odvolací súd, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, je toho názoru, že postup
súdu prvej inštancie, keď nutnosť nariadenia pojednávania a priznanie nároku na náhradu trov konania
za tento úkon žalovanému, pripísal na úkor žalobcu, nie je súladný s § 282 CSP, z ktorého vyplýva, že
súd rozhoduje rozsudkom na základe uznania len na návrh žalobcu. Z ust. § 284 CSP vyplýva, že ak

k uznaniu nároku zo strany žalovaného dôjde písomným prejavom mimo pojednávania, nemusí súd na
prejednanie tohto uznania nariaďovať pojednávanie a vydá rozsudok na základe uznania nároku; avšak
len v prípade, ak žalobca takéto vydanie navrhne.13. V ustanovení § 262 ods. 2 CSP je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za trovy konania,
ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním tým, že porušila svoje procesné povinnosti
vyplývajúce zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom, ku ktorému došlo aspoň z

nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov konania je, že zavinené porušenie
procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana (v danej veci žalobkyňa) vynaložila
zbytočne. S poukazom i na vyššie uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR nemožno žalobcu
sankcionovať za to, že uplatnil svoje právo na pojednávanie a na rozhodnutie, ktoré bude obsahovať
riadne odôvodnenie (hoci za situácie, že žalovaný nárok žalobcu uznal v plnom rozsahu) a zaviazať ho

povinnosťounahradiťtrovysúvisiacestýmtopojednávanímžalovanému.Naviac,rozhodnutiesúduprvej
inštancie o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi nezodpovedá obsahu a účelu §
255 ods. 1 CSP, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval. Pokiaľ mal súd prvej inštancie na
mysli, že ide o separátne trovy konania v zmysle § 256 ods. 2 CSP, z odôvodnenia rozhodnutia aplikácia
tohto zákonného ustanovenia nevyplýva a s možnosťou jeho použitia na existujúcu procesnú situáciu
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a túto presvedčivým spôsobom neodôvodnil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie svojím postupom zaťažil nepreskúmateľnosť
výrokov II. a III. ním vydaného rozhodnutia, keď dostatočným spôsobom neodôvodnil záver o priznaní
nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi za úkon pojednávania dňa 24.04.2024
a keďže nesprávne formuloval i výrok II. o trovách konania, odvolací súd napadnutý rozsudok vo

výrokoch II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie v časti výroku o nároku na náhradu trov
konania, sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre

rozhodnutie podstatné a právne významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie o náhrade trov konania založil. V prípade, že dospeje k záveru, že žalobca
sám vyvolal a zbytočne zavinil svojím správaním trovy vzniknuté žalovanému v súvislosti s účasťou na
pojednávaní dňa 24.04.2024, čo má za následok procesnú zodpovednosť žalobcu za vznik takýchto trov,
rozhodne o trovách konania v súlade so zásadou procesnej zodpovednosti, vyjadrenou i s poukazom

na § 256 ods. 2 CSP. V rozhodnutí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní, ktoré okolnosti kritériá
tohto ustanovenia napĺňajú, nakoľko nepostačuje len všeobecné konštatovanie, že nakoľko žalobca
nesúhlasil s vydaním rozhodnutia na základe uznania nároku, súd musel vytýčiť termín pojednávania,
a preto za toto pojednávanie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi.
Obdobne uvedené platí aj pri zaujatí opačného záveru, z hľadiska naplnenia atribútov preskúmateľnosti

rozhodnutia. Zároveň súd prvej inštancie opätovne rozhodne i o trovách konania priznaných žalobcovi
voči žalovanému, v súlade s § 262 ods. 1, 2 CSP a svoje rozhodnutie náležitým a presvedčivým
spôsobom odôvodní.

16. Odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku podané nebolo. Rozsudok súdu prvej inštancie bol

žalovanému 1/ doručený dňa 17.05.2024 (č. l. 71 rub spisu). Zo spisového materiálu nevyplýva, že by
žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti čo do výroku I. rozsudku, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ponechal nedotknutý.

17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

V Žiline dňa 30. júna 2025

Mgr. František Dulačka
predseda senátuMgr. Mária Kašíková
členka senátu

JUDr. Zuzana Krivdová
členka senátu
(sudkyňa spravodajkyňa)

Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Spišiaková Lucia