Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204849
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124204849.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsamosudcomJUDr.TomášomNovákomvprávnejvecižalobcu:JUDr.PeterBartoš,

so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca majetku úpadcu Eco Energy Point,
s. r. o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164, v konaní
právne zastúpený: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka, so sídlom kancelárie Garbiarska 83/20, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 116 451, proti žalovanému: INTRAVIS, s. r. o., so sídlom Magnezitárska 2/
A, 040 13 Košice, IČO: 47 492 495, v konaní právne zastúpený: AK Peter Čabák, s. r. o., so sídlom
Južná trieda 2/A, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 336 448, o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2024 sa žalobca proti žalovanému v konkurznej veci úpadcu Eco
Energy Point s.r.o. v konkurze domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka voči veriteľom.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že posledný konateľ úpadcu A. B., ktorý je zároveň aj spoločníkom
a konateľom spoločnosti žalovaného, nepredložil doposiaľ žalobcovi (správcovi) účtovníctvo úpadcu,
správca pri zisťovaní možnej odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu preto vychádza iba zo
súčinnosti bankovej inštitúcie, v ktorej má úpadca zriadený podnikateľský účet. Ide o účet vedený v C.
D. E., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako aj účet vedený v G. E. F., H., IBAN: F. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.

3. Odporovateľnými právnymi úkonmi sú prevody peňažných prostriedkov, resp. úhrady učinené
z bankového účtu úpadcu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech obchodnej spoločnosti žalovaného INTRAVIS s.r.o., so sídlom
Magnezitárska 2/A, 040 13 Košice - mestská časť Sídlisko Ťahanovce, IČO: 47 942 495, t. j. v prospech
žalovaného na jeho bankový účet vedený vo B. H., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom ide
o tieto platby dňa 12.10.2021 v sume 480 €, ref. platiteľa: B., dňa 10.12.2021 v sume 480 €, ref. platiteľa:
B., dňa 15.12.2021 v sume 42 €, ref. platiteľa: B., dňa 15.12.2021 v sume 42 €, ref. platiteľa: B., dňa

31.12.2021 v sume 42 €, ref. platiteľa: B., dňa 31.12.2021 v sume 42 €, ref. platiteľa: B., dňa 31.12.2021 v
sume 912,78 €, poznámka: notebook MV, dňa 18.02.2022 v sume 42 €, ref. platiteľa: B., dňa 18.02.2022
v sume 42,- €, ref. platiteľa: B., dňa 15.03.2022 v sume 42 €, ref. platiteľa: B., dňa 11.05.2022 v sume
480 €, ref. platiteľa: B.//F., dňa 11.05.2022 v sume 576 €, ref. platiteľa: B., dňa 16.05.2022 v sume 480 €,ref. platiteľa: B.//F., dňa 16.05.2022 v sume 480,- €, ref. platiteľa: B.//F., dňa 16.05.2022 v sume 576 €,
ref. platiteľa: B.//F., dňa 27.05.2022 v sume 480 €, ref. platiteľa: B.//F., dňa 22.09.2022 v sume 2.277,60
€, ref. platiteľa: B.//F., dňa 22.09.2022 v sume 1,06 €, ref. platiteľa: B., dňa 20.10.2022 v sume 1,06 €,

ref. platiteľa: B., dňa 19.11.2022 v sume 1,06 €, ref. platiteľa: B., dňa 22.12.2022 v sume 1,06 €, ref.
platiteľa: B., dňa 22.12.2022 v sume 1,06 €, ref. platiteľa: B., t.j. spolu prevody finančných prostriedkov
vo výške 7.521,68 €.

4. Odporovateľnými právnymi úkonmi sú taktiež aj prevody peňažných prostriedkov, resp. úhrady

učinené z bankového účtu úpadcu vedeného v G. E., H., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
v prospech obchodnej spoločnosti žalovaného INTRAVIS s.r.o., so sídlom Magnezitárska 2/A, 040 13
Košice-mestskáčasťSídliskoŤahanovce,IČO:47942495,t.j.vprospechžalovanéhonajehobankový
účet vedený vo B. H., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom ide o tieto platby dňa 07.06.2021
v sume 42 €, VS: 210088 (úhrada vo výške 20.000 €, avšak následne dňa 15.06.2021 bol vrátený
preplatokvovýške19.958€),dňa19.12.2020vsume624€,B.,dňa18.02.2021vsume66€,VS210017,

dňa 31.03.2021 v sume 45,60 €, VS210043, poznámka Eco Energy Point s.r.o., dňa 10.03.2021 v sume
42 €, VS210031, dňa 08.03.2021 v sume 276,€, VS210024, dňa 30.04.2021 v sume 63 €, VS210064,
poznámka Eco Energy Point s.r.o., dňa 19.04.2021 v sume 42 €, VS210049, dňa 15.04.2021 v sume
45,60 €, VS210058, poznámka Eco Energy Point s.r.o., dňa 17.05.2021 v sume 42 €, VS210067, dňa
13.05.2021 v sume 185,40 €, VS210078, poznámka Eco Energy Point s.r.o., dňa 04.06.2021 v sume

480 €, VS210097, poznámka Eco Energy Point s.r.o., dňa 12.07.2021 v sume 480 €, VS210111, dňa
12.07.2021 v sume 42 €, VS210104, dňa 25.08.2021 v sume 480,€, VS210126, dňa 25.08.2021 v sume
42 €, VS210118, t.j. spolu prevody finančných prostriedkov vo výške 2.997,60 €.

5. K predmetným prevodom úpadcu v prospech žalovaného došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok

žalobcu ako úpadcu, pričom z predložených bankových výpisov vyplýva, že išlo o prevody peňažných
prostriedkov, t. j. tieto právne úkony sú nesporne odporovateľnými právnymi úkonmi.

6. Žalobca má za to, že tieto právne úkony boli realizované učinené) medzi osobami spriaznenými
s poukazom na § 9 ZKR. Tento záver žalobca preukazuje skutočnosťami zapísanými v obchodnom

registri úpadcu, ako aj žalovaného. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu Eco Energy Point
s.r.o. v konkurze je preukázané, že v čase učinenia týchto odporovateľných právnych úkonov vykonával
funkciu konateľa úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., dátum vzniku
funkcie 07.07.2020. Máme teda za to, že A. B. bol jedinou osobou, ktorá konala v mne úpadcu
(žalobcu) od 07.07.2020 (§ 9 ods. 1 pís. a/ ZKR). A. B. v čase učinenia právnych úkonov bol jediným

konateľom spoločnosti úpadcu. Jediným spoločníkom úpadcu je NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so
sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, pričom tento stav trvá až doteraz.
Zároveň je však potrebné konštatovať, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa
07.09.2022, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 13.09.2022 pod podaním
„K053297“, a teda nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu NAŠE

FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494. Podľa
údajov zapísaných v obchodnom registri úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO A. B. vykonáva funkciu
predsedu predstavenstva, pričom ako vznik jeho funkcie je uvedený dátum 05.12.2020. Má teda za to,
že spoločnosť NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO je 100% spoločníkom spoločnosti úpadcu, a teda má
kvalifikovanú účasť v spoločnosti úpadcu (§ 9 ods. 1 písm. b/ k § 9 ods. 3 ZKR). Predmetnú kvalifikovanú

účasť malo NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO aj v čase daných realizácie právnych úkonov. Zároveň
podľa výpisu z obchodného registra žalovaného INTRAVIS s.r.o. je preukázané, že v čase učinenia
týchto bankových prevodov vykonával funkciu konateľa žalovaného J. K. L., bytom J. XXXX/XX, M. –
A. C. N. XXX XX, vznik funkcie dňa 25.10.2014, čo podľa zapísaných údajov v obchodnom registri trvá
doposiaľ. Z úplného výpisu spoločnosti úpadcu je zrejmé, že J. K. L., vykonával funkciu štatutárneho

orgánu od 04.02.2016 do 28.04.2023, t. j. aj v čase učinených prevodov finančných prostriedkov. Taktiež
podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti NFD a. s., so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 46 847 162 je zrejmé, že J. K. L. je členom dozornej rady tejto spoločnosti, ktorej jediným
akcionárom je NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 36 477 494, pričom tento stav trvá až doteraz. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri

úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO A. B. vykonáva funkciu predsedu predstavenstva, pričom ako
vznik jeho funkcie je uvedený dátum 05.12.2020. Má teda za to, že A. B. bol v danom čase členom
štatutárneho orgánu jediného akcionára v spriaznenej spoločnosti žalovaného. Z údajov zapísaných
v obchodnom registri žalobcu, jediného spoločníka žalobcu, ako aj žalovaného, je tak jednoznačne anespochybniteľne preukázané, že sa jednalo o právny úkon urobený medzi osobami spriaznenými s
poukazom na § 9 ZKR.

7. Podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov „Na účely tohto zákona sa rozumie
ab) kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými
závislými osobami podľa písmena n), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo
právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom,
pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods 3,

ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m), a nájomcom je fyzická
osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely, a ani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah,
z ktorého plynú príjmy podľa § 5; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný
obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu“.

8. Podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov „Na účely tohto zákona sa rozumie

závislou osobou blízka osoba,2) ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku“.

9. Podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov „Na účely tohto zákona sa rozumie
ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku,

kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi,
ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých
má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový
podiel, pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo
nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel

alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške
najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych
podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel
sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet
výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto

osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých
každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho
odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa
jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na
účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o

hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť
na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v
držbe táto iná osoba alebo subjekt, pričom na účely počítania priameho podielu, nepriameho podielu
alebo nepriameho odvodeného podielu sa podiely blízkych osôb spočítavajú a ak ich súčet je najmenej
25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené, vedení sa rozumie vzťah

členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby
alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu“.

10. S poukazom na vyššie uvedené citácie a ďalej v spojení s preukázanou spriaznenosťou úpadcu
a žalovaného prostredníctvom osoby J. K. L., je tak jednoznačne preukázaný záujem J. K. L. ako

jedného z konateľov úpadcu konať v prospech žalovaného a zabezpečiť mu tak finančný prospech,
a to aj na úkon veriteľov úpadcu. V tejto súvislosti ďalej poukázal najmä na to, že v danom prípade
nebolo vykonané a uskutočnené transferové oceňovanie v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov a usmernenia č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu
dokumentácie. Práve skutočnosť, že ide o osoby spriaznené a zároveň nedodržanie pravidiel o

transferovom oceňovaní potvrdzuje dôvodnosť podanej žaloby. Skutočnosti, že došlo k prevodom
peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného potvrdzujú žalobcove
presvedčenie, že v danom prípade sú naplnené podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu.
Povinnosť viesť transferovú dokumentáciu majú podnikatelia v prípade, že uskutočňujú kontrolované
transakcie. Transferové oceňovanie sa týka všetkých podnikateľov. Povinnosť viesť transferovú

dokumentáciumajútípodnikatelia,ktoríuskutočňujúkontrolovanétransakcie.Podľazákonač.595/2003
Z. z. o dani z príjmov sa „kontrolovanou transakciou“ rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah
medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je fyzická osoba s
príjmami z podnikania alebo právnická osoba, ktorá dosahuje výnos z činnosti alebo z nakladania smajetkom. Transakcia tak začína byť kontrolovanou transakciou až vtedy, keď prebieha medzi dvomi
závislými osobami a aspoň jedna z týchto dvoch osôb musí byť podnikateľom. Závislou osobou na účely
transferového oceňovania je: blízka osoba, ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo

subjekt, osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku, blízkou
osobou je podľa Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, ale aj iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Týmto sa transferové oceňovanie
rozširuje aj na pomerne široký okruh rodinných príslušníkov, ekonomické prepojenie alebo personálne

prepojenie podľa zákona o dani z príjmov znamená účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej
osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej
blízkejosobyalebovktorýchmátátoosoba,jejblízkaosobaalebosubjektpriamymajetkovýpodielalebo
nepriamy majetkový podiel; účasť na majetku alebo kontrole musí byť vo výške najmenej 25 %-ného
podielu na základnom imaní, hlasovacích právach alebo zisku; iné prepojenie znamená vzťah vytvorený
medzi dvomi osobami predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Aj

keď nejde o prepojenie ekonomické, personálne a ani o blízku osobu, či osoby, ktoré sú súčasťou
konsolidovanéhocelku,aksapoužijúvýraznezvýhodnenépodmienky(t.j.výraznenetrhovépodmienky)
je možné za tým hľadať dohodu dvoch strán s cieľom znížiť základ dane alebo zvýšiť daňovú stratu. Aj
tento vzťah osôb môže daňový úrad označiť ako vzťah medzi závislými osobami, osoby, ktoré patria do
jedného konsolidovaného celku, sú medzi sebou navzájom závislé. Ide o skupinu dcérskych účtovných

jednotiek a ich materskú spoločnosť, ktorá má povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku
za skupinu. Tieto sa tak navzájom považujú za závislé osoby. Transferové oceňovanie vo všeobecnosti
požaduje,abycenytransakcií,ktoréprebiehajúmedzizávislýmiosobamiboliuskutočňovanézatrhových
podmienok, čiže takých podmienok, aké by si podnikateľ dohodol aj s nezávislými osobami. Cieľom
transferovéhooceňovaniajeodstrániťzámernéovplyvňovanievýškyzákladudane.Niektorípodnikatelia

by v prípade neexistencie pravidiel transferového oceňovania nastavovali ceny tovarov a služieb tak,
aby neoprávnene znižovali alebo manipulovali výšku svojej daňovej povinnosti. Metóda nezávislej
trhovej ceny je v Zákone o dani z príjmov popísaná v § 18 ods. 2 písm. a). Metóda nezávislej trhovej
ceny, ako vyplýva aj z jej názvu, patrí medzi metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú
z porovnávania ceny. Metóda nezávislej trhovej ceny porovnáva cenu predávaného majetku alebo

služby medzi závislými osobami s cenou predávaného majetku alebo služby v porovnateľnej transakcii
nezávislých osôb za porovnateľných okolností.

11. Žalobca pri výkone funkcie správcu úpadcu identifikoval napadnuté prevody peňažných prostriedkov
ako odporovateľné právne úkony, a z uvedeného dôvodu si žalobca touto žalobou uplatňuje právo

odporovať právnym úkonom na súde v lehote do jedného roka odo dňa vyhlásenia konkurzu. Konkurz na
majetok úpadcu, ako už bolo vyššie uvedené, bol právoplatne vyhlásený dňa 31.05.2023. S poukazom
na všetky nižšie uvedené skutočnosti v spojitosti s príslušnými ustanoveniami ZKR je nesporné, že
úpadca mal v čase učinenia týchto bankových prevodov viacero splatných záväzkov voči viacerým
veriteľov, ktorí si prihlásili svoje splatné pohľadávky do predmetného konkurzného konania žalobcu,

a teda napadnuté prevody peňažných prostriedkov z bankového účtu úpadcu v prospech bankového
účtu žalovaného sú právnymi úkonmi, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov
v konkurze vyhlásenom na majetok žalobcu, a to: pohľadávka pod por. č. 3 veriteľa A. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. M. XXXX/XXX, XXX XX B. P., v časti istina vo výške 16.970 €, ktorá bola
splatná dňa 10.10.2020, pohľadávka pod por. č. 6 veriteľa A. L., v časti istina vo výške 9.713,48 €, ktorá

bola splatná v 09/2021, pohľadávka pod por. č. 37 veriteľa Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960
01 Zvolen, IČO: 52 945 715 v časti istina 30.000 €, ktorá bola splatná v 11/2020, pohľadávka pod por. č.
38 veriteľa Tradičné družstvo, v časti istina 102.600 €, ktorá bola splatná v 8/2020, pohľadávka pod por.
č. 39 veriteľa Tradičné družstvo, v časti istina 2.068,80 €, ktorá bola splatná v 11/2020 a pohľadávka
pod por. č. 40 veriteľa Tradičné družstvo, v časti istina 20.420,- €, ktorá bola splatná v 8/2020. V čase

učinenia týchto odporovaných právnych úkonov mal úpadca viacero splatných záväzkov voči viacerým
veriteľov, ktorých prihlášky súdu predložil. Teda je nesporné, že úpadca týmito právnymi úkonmi ukrátil
svojich veriteľov. Zároveň súdu predložil zoznam všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, ktorí si
prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu.

12. V prípade napadnutých právnych boli podľa jednoznačného záveru žalobcu učinené právne úkony s
úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu a zároveň tento úmysel bol a rovnako musel byť známy žalovanému,
nakoľko v danom čase totožná osoba, t.j. A. B. vykonávala funkciu konateľa, t.j. štatutárneho orgánu
úpadcu, ako aj žalovaného. Tieto skutočnosti tak jednoznačne preukazujú, A. B. musel mať a tedaaj mal podrobné a presné informácie o záväzkoch úpadcu, o majetku úpadcu, a o jeho aktuálnej
finančnej a hospodárskej situácii. Podaním tejto žaloby voči žalovanému žalobca zároveň splnil
podmienky uplatnenia práva na odporovanie právnemu úkonu, keďže žaloba smeruje voči žalovanému,

ktorý s úpadcom dohodol a uzavrel odporovateľný právny úkon, pričom žalovaný nielenže je osobou
spriaznenou s úpadcom v osobe A. B., ale zároveň z odporovateľného právneho úkonu priamo žalovaný
nadobudol prospech s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú podľa žalobcu napadnuté prevody peňažných

prostriedkov ukracujúcimi právnymi úkonmi, keďže s poukazom na prihlášky konkurzných veriteľov
úpadcu napadnutými prevodmi peňažných prostriedkov došlo k ich ukráteniu, pričom tento úmysel bol
alebo musel byť žalovanému známy; jedná sa o právne úkony, t.j. prevody peňažných prostriedkov v
prospech osoby spriaznenej s úpadcom, úmysel úpadcu ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle
sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak; napadnuté prevody peňažných prostriedkov boli učinené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, pretože konkurzné konanie voči úpadcovi

bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2023, sp. zn. 1K/2/2023, ktoré bolo
publikované v Obchodnom vestníku č. 39/2023 dňa 24.02.2023 pod podaním „K009737“, a teda
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2023.

14. Taktiež má žalobca za to, že v daných prípadoch úpadca poskytol plnenie bez primeraného

protiplnenia, resp. na základe týchto plnení úpadca neobdŕžal žiadne plnenie zo strany žalovaného, t.
j. plnenie bez právneho dôvodu. Na základe údajov, ktoré vyplývajú z výpisov z účtu ani nie je možné
identifikovať plnenie žalovaného. Žalobca pri tom vychádzal z dokumentov, ktoré mal k dispozícii, pričom
zároveň uvádza, že doposiaľ mu nebolo odovzdané účtovníctvo úpadcu. V prípade, ak by aj žalovaný
poskytol nejaké plnenie, ktoré podľa názoru žalobcu nebolo primerané, bude aj toho názoru, že daný

úkon zvýhodnil daného veriteľa - žalovaného, keďže súdu poukázal na to, že v čase učinenia prevodov
existovali iní veritelia. Takýmto konaním by úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti
iným veriteľom, a tým naplnil dôvodnosť odporovateľnosti týchto právnych úkonov. V tejto súvislosti
poukázal aj na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 05.05.2021, č. k.
5Cb/5/2020 – 1879 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 17.05.2021, č. k. 5Cb/5/2020 –

1895 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17.02.2022, č. k. 5Cob/38/2021 – 2195
súd určil, že uznesenia prijaté na členskej schôdzi konanej dňa 21.12.2019, a to uznesenia č. 1 až č.
20 sú neplatné. Takto neplatne zvolené predstavenstvo nemohlo následne zvolať členskú schôdzu a
uskutočniť ďalšie zmeny v predstavenstve úpadcu, na základe prijatých uznesení, pričom ak došlo k
prijatiu uznesení, tieto sú neplatné s prihliadnutím práve na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, pretože podľa názoru žalobcu z neplatného právneho
úkonu nemôže následne vzniknúť platný právny úkon. Toto zdôvodnenie sa dotýka aj akýchkoľvek
právnych úkonov, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené neplatnými právnymi úkonmi, aj keď žalobcovi
neboli predložené žiadne dokumenty, ktoré by poukazovali na uzavretie nejakého právneho úkonu.

15. Podľa časového hľadiska je zrejmé, že predstavenstvo družstva NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO
malo v čase, kedy boli uskutočnené prevody finančných prostriedkov, a s poukazom na to, že NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO je jediným spoločníkom úpadcu, vedomosť o vyššie uvedených rozhodnutiach
súdov, a preto táto skutočnosť odôvodňuje preukázaný úmysel úpadcu, v mene ktorého konal A. B.,
ukrátiť svojich veriteľov, resp. zvýhodniť svojich veriteľov. Podľa jednoznačného záveru žalobcu sa preto

jedná o právne úkony, ktoré úpadca vykonal v prospech spriaznenej osoby s úpadcom osoba J. K.
L. bol štatutárnym orgánom úpadcu a zároveň bol spoločníkom a doposiaľ je konateľom žalovaného),
a teda úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, t. j. tento úmysel je nespochybniteľný. Podľa zistení žalobcu je naviac potrebné poukázať
aj na to, že napadnuté prevody peňažných prostriedkov z bankového účtu úpadcu na bankový účet

žalovaného je možné považovať aj za mrhanie majetkom úpadcu. Z bankového výpisu úpadcu možno
ľahko identifikovať, že úpadca v danom čase vykonanej transakcie nemal žiadne podnikateľské aktivity,
ktoré by mali vytvárať nový príjem pre úpadcu, a teda nie je zrejmé za akým účelom by mala byť prípadná
objednávaná služba, či tovar od žalovaného, ak následne dané náklady sa nepodieľali na tvorbe
žiadnych príjmov. Ide teda bezpochyby o plnenia bez primeraného protiplnenia, resp. bez adekvátneho

plnenia, ktoré by zodpovedalo realite a daňovým príjmom úpadcu, a teda v konečnom dôsledku aj o
mrhanie majetku žalobcu.16. Žalobca má za to, že napadnutými prevodmi peňažných prostriedkov z bankového účtu úpadcu na
bankový účet žalovaného boli peňažné prostriedky úpadcu prevedené z majetku úpadcu neúčinným
právnym úkonom, pričom žalobca sa touto žalobou s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 ZKR

domáha voči žalovanému, aby poskytol do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za prevedené peňažné
prostriedky, a to podľa záverov dokazovania v konaní o určenie neúčinnosti napadnutých právnych
úkonov.

17.Žalovanýsožalobounesúhlasilanavrholjuvcelomrozsahuzamietnuť,poukazujúcnato,žežalobca

postavil celú podanú žalobu vrátane právnej argumentácie na tvrdení, že sa jedná o odporovateľné
právne úkony. Odporovateľné právne úkony sú upravené v ustanovení § 57 až § 66 „ZKR“. Ustanovenie
§ 57 ZKR upravuje všeobecné podmienky na uplatnenie inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov,
pričom v odseku 4 je uvedené, že „odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka“. Zo žalobcom
predloženého prehľadu prihlásených pohľadávok vyplýva, že do konkurzu boli prihlásené pohľadávky v

celkovej výške 640.927,58 €. Zo stránky registra úpadcov, ktorú aktualizuje práve žalobca, vyplýva, že
celkový majetok úpadcu predstavuje sumu 1.085.418,93 €. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade
nedošlo k naplneniu základnej zákonnej podmienky, ktorou je ukracovanie uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, keďže hodnota majetku je omnoho vyššia ako hodnota
všetkých prihlásených pohľadávok, pričom je potrebné vždy zohľadniť stav majetku v čase uskutočnenia

úkonu. Zo znenia ZKR ale aj zo súdnej praxe vyplýva, že je úlohou žalobcu preukázať splnenie zákonnej
podmienky uvedenej v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca splnenie tejto podmienky nepreukázal, a
teda neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.

18. ZKR v ustanovení § 58 až 60 upravuje jednotlivé druhy odporovateľných právnych úkonov, a to:

právne úkony bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce právne úkonu c) ukracujúce právne úkony.
Žalobca v žalobe uvádza, že úkony, ktoré napáda, sú všetkými druhmi odporovateľných právnych
úkonov, a to bez toho, aby bližšie zdôvodnil prečo dané úkony spadajú pod jednotlivé ustanovenia §
58 až 60 ZKR. Je úlohou žalobcu vysporiadať sa s touto argumentáciou a uniesť dôkazné bremeno
v tomto smere. Nie je možné prenášať túto povinnosť na žalovaného a ani na príslušný konajúci súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú, nedostatočne odôvodnenú a
zároveň žalobca nepreukázal splnenie podmienky na podanie tejto žaloby v zmysle ustanovenia § 57
ods. 4 ZKR, keď v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný má jednoznačne za to, že aj
bez ďalšieho dokazovania, je potrebné na základe vyššie uvedených skutočností, žalobu zamietnuť v
celom rozsahu.

19. Vo vzťahu k jednotlivým označeným úhradám žalovaný uviedol, že žalobca ako nájomca a žalovaný
ako prenajímateľ uzatvorili dňa 31.05.2021 Zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej
žalovaný prenechal žalobcovi vozidlo značky Kia, model: Niro, EČV: M., do užívania. Zmluvné strany
si dohodli výšku nájomného v sume 400 €/mesiac bez DPH. Dodatkom č. 1 zo dňa 01.04.2022 došlo

k úprave výšky nájomného na sumu 480 €/mesiac bez DPH. Žalovaný predložil súdu jednotlivé faktúry
s označením dátumu vystavenia, splatnosti a sumy, na ktoré skrz variabilných symbolov odkazuje
žalobca v podanej žalobe (FV210097-06/2021-30.06.2021-480 €, FV210111-07/2021-31.07.2021-480
€, FV210126-08/2021-31.08.2021-480 €, FV210149-09/2021-30.09.2021-480 €,
FV210162-10/2021-31.10.2021-480 €, FV210191-11/2021-30.11.2021-480 €,

FV220008-01/2022-31.01.2022-480 €, FV220021-02/2022-28.02.2022-480 €,
FV220040-03/2022-31.03.2022-480 €, FV220061-04/2022-30.04.2022-576 €,
FV220080-05/2022-31.05.2022-576 €).

20. Taktiež žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili dňa 01.02.2021 Zmluvu o

krátkodobom prenájme hnuteľnej veci, predmetom ktorej bol nájom zariadenie na dezinfekciu rúk
Sanistand 01-N. Zmluvné strany si v Čl. III, ods. 1 predmetnej zmluvy dohodli nájomné vo výške 35 €/
mesiac bez DPH, t.j. 42 € s DPH/mesiac. V Čl. VI, ods. 3 si zmluvné strany dohodli, že žalovaný bude
zabezpečovať aj náplň predmetu nájmu dezinfekčným prostriedkom za odplatu, a to 20 € bez DPH za 5l
balenie.Žalovanýpredložilsúdujednotlivéfaktúry,naktoréskrzvariabilnýchsymbolovodkazuježalobca

v podanej žalobe s označením obdobia nájmu, splatnosti a sumy (Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX € /XX € E.
R. N. O. N. H. XX € E. R. N. R. G./, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX€,Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX€,Q./XXXX-
X.XX.XXXX-XX €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-
XX € (G. G. E. O. S. B. H. XXXXXX, F. A. E. XXXXXX), Q. -XX/XXXX-XX.XX.XXXX- 42€,Q./XXXX-XX.XXXX-X €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX
€, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX €, Q./XXXX-XX.XX.XXXX-XX €, Q. prostriedok-23.03.2021-45,60 € (pri
platbe bol nesprávne uvedený VS ako 210043, správne má byť 210041), FV210058-dezinfekčný

prostriedok-08.04.2021-45,60 €, FV210064-dezinfekčný prostriedok a napájací zdroj-19.04.2021-63 €).

21. Žalovaný v prospech žalobcu uzatvoril aj zmluvu o používaní telefónneho čísla XXXX/XXX XXX,
ktoré slúžilo na zabezpečenie priestorov žalobcu prostredníctvom alarmu, kde bola SIM karta vložená.
K tomuto žalovaný vystavil žalobcovi nasledovné faktúry, na ktoré skrz variabilných symbolov odkazuje

žalobca v podanej žalobe s označením č. faktúry, obdobie, splatnosť, suma (Q./XXXX-XX.XX.XXXX-
X,XX €, XXXXXXXXX-XX/XXXX-XX.XX.XXXX-X,XX €, XXXXXXXXX-XX/XXXX-XX.XX.XXXX-X,XX €,
XXXXXXXXX-XX/2022-19.12.2022-1,06 €).

22. Medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim existovali aj kúpne zmluvy na kúpu
rôzneho drobného materiálu. K tomuto žalovaný vystavil žalobcovi nasledovné faktúry, na ktoré skrz

variabilných symbolov odkazuje žalobca v podanej žalobe s označením č. faktúry, splatnosť, suma,
predmet fakturácie (Q. €-M. F., M. F., Q. €-A. T. F. I. F.+, Q. €-J. G. A. R. H. A. M., Q. €-O. R. P. XXXX
E. XX,X, Q. €-dodanie nabíjacej stanice na elektromobily

23. Ako zdôraznil, žalobca sa v žalobe snaží tvrdiť, že tieto právne úkony boli realizované (učinené)

medzi osobami spriaznenými s poukazom na § 9 ZKR. Vyjadrenia žalobcu sú v tomto smere zmätočné,
nakoľko nie je zrejmé, ako súvisí osoba pána A. B. a NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO s osobou
žalovaného. Uvedenú časť žaloby žalovaný považuje za mätúcu a nie je mu zrejmé, čo presne chcel
žalobca touto časťou žaloby docieliť.

24.Ktvrdeniužalobcuotom,žeúpadcavdanomčasevykonanejtransakcienemalžiadnepodnikateľské
aktivity, ktoré by mali vytvárať nový príjem pre úpadcu žalovaný uviedol, že skutočnosť, či úpadca
vykonával hospodárske aktivity, nemôže byť žalovanému na ťarchu. Žalovaný poskytoval úpadcovi
objednané služby s cieľom zvýšiť jeho podnikateľské aktivity, no bohužiaľ došlo medzičasom k zhoršeniu
finančnej situácie úpadcu, ktorá vyústila do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

25. Žalovaný k časti žaloby týkajúcej sa transferovaného oceňovania uviedol, že nie je mu zrejmé,
akým spôsobom má transferové oceňovanie dopad na odporovateľnosť právnych úkonov, ktoré žalobca
namieta. Inštitút transferovaného oceňovania je upravený v právnom predpise verejného práva v zákone
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a vyžaduje sa v rámci zdokladovania

oprávnenosti výdavkov pri dani z príjmu a žiadnym spôsobom nesúvisí s odporovateľnosťou právnych
úkonov podľa ZKR.

26. K existencii iných pohľadávok žalovaný uviedol, že pohľadávka pod por. č. 3 veriteľa A. L., v
časti istina vo výške 16.970 €, ktorá bola splatná dňa 10.10.2020 – ako vyplýva z podanej prihlášky

zverejnenej v registri úpadcov, táto pohľadávka bola spornou pohľadávkou, nakoľko sa o nej viedlo
súdne konanie, pričom uvedená pohľadávka bola súdom priznaná na základe Rozsudku Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 9Co/43/2022-353 zo dňa 31.01.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 8C/2/2021-114 zo dňa 04.04.2022, t.j. po úhrade časti faktúr žalovanému, pohľadávka
pod por. č. 6 veriteľa A. L.,, v časti istina vo výške 9.713,48 €, ktorá bola splatná v 09/2021 bola tiež

spornoupohľadávkou,nakoľkosaonejviedlosúdnekonanie,vktoromveriteľpodalžalobuvočidlžníkovi
(Eco Energy Point s.r.o.), ktorou sa domáhal náhrady mzdy, pričom konanie je vedené na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 9Cpr/9/2021. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bolo toto
konanie prerušené, pohľadávka pod por. č. 38 veriteľa Tradičné družstvo v časti istina 102.600 €, ktorá
bola splatná v 8/2020 - veriteľ si touto prihláškou prihlasuje nezabezpečenú peňažnú pohľadávku voči

dlžníkovi na základe písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi zo dňa 04.08.2020 na vydanie veci týkajúcej
sa Kúpnej zmluvy č. 1/6/2020 zo dňa 01.06.2020, a to denný poplatok 100 € bez DPH ako náhradu
za spôsobovanie fin. škody, počnúc dňom 07.08.2020 do 30.05.2023, t.j. dňa predchádzajúceho dňu
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, t.j. za 1.026 dní vo výške 102.600 €. Je zrejmé, že údaj
o splatnosti 08/2020 uvedený v žalobe nie je pravdivý, nakoľko zo samotnej prihlášky vyplýva, že

sa jednalo o opakujúce plnenie. Zároveň správca uvedenú prihlášku aj poprel, pohľadávka pod por.
č. 40 veriteľa Tradičné družstvo v časti istina 20.420 €, ktorá bola splatná v 8/2020 veriteľ si touto
prihláškou prihlasuje nezabezpečenú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi na základe písomnej výzvy
veriteľa dlžníkovi zo dňa 12.08.2020 na vydanie veci týkajúcej sa Kúpnej zmluvy č. 2/6/2020 zo dňa01.06.2020, a to denný poplatok 20€ bez DPH ako náhradu za spôsobovanie fin. škody, počnúc dňom
13.08.2020 do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, t.j. za 1.021 dní vo
výške 20.420 €. Je zrejmé, že údaj o splatnosti 08/2020 uvedený v žalobe nie je pravdivý, nakoľko zo

samotnej prihlášky vyplýva, že sa jednalo o opakujúce plnenie. Zároveň správca uvedenú prihlášku aj
poprel. Je zrejmé, že žalobca v žalobe uvádza nepravdivé tvrdenia ohľadom momentu splatnosti ním
uvádzaných pohľadávok.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal splnenie základnej

podmienky pri uplatňovaní inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov zakotvenej v ustanovení § 57
ods. 4 ZKR, t.j. že úkony spočívajúce v žalobe označených prevodoch finančných prostriedkov z titulu
úhrady faktúr žalovanému ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

28. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu strán konania žalobcu, oboznámením žaloby, výzvy
žalobcu (správcu) na poskytnutie súčinnosti, výpisov z bankového účtu úpadcu, zoznamu pohľadávok,

prihláošk veriteľov vrátane príloh, rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 05.05.2021, č.
k. 5Cb/5/2020, rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 17.02.2022, č. k. 5Cob/38/2021 – 2195,
výpisu z účtu žalobcu vedeného ČSOB, a.s. za rok 2022, stránky registra úpadcov, zmluvy o prenájme
motorového vozidla vrátane dodatku, zmluvy o krátkodobom prenájme hnuteľnej veci, súvisiacich
faktúr vrátane preberacích protokolov, ostatného spisového materiálu a zistil skutkový stav vyplývajúci

z prednesu žalovaného.

29. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 1K/2/2023 súd vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu Eco Energy Point s.r.o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 48 050 164 („úpadca“) a ustanovil do funkcie správu JUDr. Peter Bartoš, správca, so sídlom

kancelárie správcu Námestie slobody 2, 066 01 Humenné. Predmetnú uznesenie bolo publikované v
Obchodnom vestníku č. 102/2023 dňa 30.05.2023 pod podaním „K029979“, a nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.05.2023. Žalobca podal žalobu na súd dňa 30.05.2024, teda včas.

30. Žalobca v priebehu konania doplnil svoj prednes, keď uviedol, že majetok úpadcu bol v rámci

konkurzného konania speňažovaný, pričom výťažok zo speňaženia predstavoval sumu 458.911,70
€, čo nepokryje pohľadávky všetkých prihlásených pohľadávok a preto uzavretím napadnutého
právneho úkonu bolo ukrátené uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov. K žalobcom
označeným zmluvám uviedol, že tieto podpísal A. B. ako konateľ úpadcu a na strane žalovaného ju
podpísal Ing. Rastislav Chomjak, ktorý bol v tom čase taktiež štatutárnym orgánom úpadcu (pôsobil

vo funkcii od 04.02.2016 do 28.04.2023). Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2021, sp.
zn. XX/X/XXXX súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, pričom v danom
uznesení súd určil aj rozsah úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu:
p) vykonanie akéhokoľvek právneho úkonu dlžníka voči osobe spriaznenej s dlžníkom Predmetné
uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 199/2021 dňa 15.10.2021 pod podaním

„K054117“, a teda nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2021. V danom prípade bol preto pri uzatváraní
akýchkoľvek právnych úkonov so spriaznenými osobami potrebný súhlas reštrukturalizačného správcu,
ktorý však nebol predložený žalovaným v predmetnom spore. Všetky tieto „údajné“ zmluvné vzťahy sa
javia ako účelové, pretože žalobca popiera, aby bolo dané motorové vozidlo zn. Kia využívané úpadcom,
pretože úpadca užíval iné motorové vozidlo, nabíjacia stanica sa nenachádza u žalobcu, rovnako takisto

sa nenachádza hnuteľný nábytok, a žiadna z hnuteľných vecí nie je ani zapísaná do súpisu majetku
úpadcu. Z uvedeného je teda zrejmé, že tieto hnuteľné veci neboli žalobcovi v skutočnosti dodané
a tieto ani nevyužíval na podnikateľské účely. Pravdepodobne nedopatrením žalobca uviedol, že A.
B. je jediným konateľom spoločnosti úpadcu (vychádzal z aktuálneho výpisu z obchodného registra
úpadcu), avšak nič to nemení na veci, že A. B. bol a stále je konateľom úpadcu. Poukazovaním na túto

osobu a úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO preto preukazuje vzájomné prepojenie viacerých osôb s
osobami, ktoré vystupujú na strane žalovaného a to, že úpadca so žalovaným sú osobami spriaznenými
v zmysle ZKR.

31. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne

úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.32. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje

za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

33. Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

34. Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

35. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,

ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

36.Podľa§58ods.2ZKR,právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí,
že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia

majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

37. Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania. Podľa ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

38. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

39. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na
základeprávazodporovateľnéhoprávnehoúkonubolozriadenéďalšieprávo,aka)včasenadobudnutia
tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu
proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu

alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

40. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej

hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť

vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

41. Podľa § 9 ods.1 písm. a), d), e) ZKR (1) spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto
zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista
alebo člen dozornej rady právnickej osoby, d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až

c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách
a) až d) kvalifikovanú účasť.42. Podľa § 9 odsek 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo
nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý

je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

43. Podľa § 149 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP") prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

44. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

45. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

46. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

47. Podľa § 145 ods. 1,2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

48. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia odporovateľnosti (neúčinnosti) predmetných právnych
úkonov bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúcich právnych úkonov, resp. ukracujúcich právnych
úkonov, nakoľko nimi malo dôjsť k ukráteniu iných veriteľov úpadcu, pričom vzhľadom na spriaznenosť
strán napadnutého úkonu sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle

predpokladá. Z predložených listín, podľa špecifikácie vyplývajúcej z prednesov strán súd zistil, že
žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s písm. a), b)
c) a d)ZKR.

49. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu

právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti.
Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR
pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a
subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného
protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže

k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková
podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil
svojichveriteľov,nezáležípritomakýmspôsobom.Ustanovenie§60stanovujeakopodmienkuajúmysel
veriteľovukrátiť,pričomakukracujúciprávnyúkonbolurobenývprospechosobyspriaznenejsdlžníkom,
platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá

strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je
teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou
dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný.

50. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi

odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie
konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom
konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov.

Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil,
v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným
na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť
preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti týmprávnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR).
Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali,
keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá

oprávneným osobám právo ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej
lehote (§ 57 ods. 2 ZKR), pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať
rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

51. V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sa za takéto

právne úkony považujú predovšetkým bezodplatné právne úkony (napr. darovacia zmluva, zmluva o
výpožičke atď.) ako aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa
zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré
na jeho základe získal alebo má získať. Pre úspešne odporovanie takémuto právnemu úkonu sa
súčasne vyžaduje preukázanie, že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku
dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v

čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania, pričom ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti)

právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie,
že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a
súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok
nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre
úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky

konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom v čase
jeho uskutočnenia zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.

52. V prípade odporovania právnym úkonom ukracujúcim je generálnou podmienkou podľa § 57
ods. 6 ZKR preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa všetky prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom neboli
správcom popreté považujú v konkurze zo zákona zistené, teda nesporné (§ 32 ods. 4 ZKR) a v zmysle
znenia konkurzného zákona ich nie je možné úspešne spochybniť ani v konaní na všeobecnom súde.

53. V prípade odporovania zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ZKR sa predpokladá taký právny

úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom,
pričom zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník
úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu

alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva,
alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo
bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom im možno odporovať len ak boli urobené počas jedného
roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas

troch rokov pred začatím konkurzného konania.

54. Pri právnickej osobe ZKR považuje za spriaznenú osobu vždy jej štatutárny orgán, a ak je štatutárny
orgán kolektívnym orgánom, tak aj ktoréhokoľvek člena štatutárneho orgánu, vedúceho zamestnanca,
prokuristu alebo člena dozornej rady posudzovanej právnickej osoby. Štatutárnym orgánom právnickej

osoby sú tie osoby, ktoré sú oprávnené robiť menom právnickej osoby všetky právne úkony (§ 20
OZ). Kto je štatutárnym orgánom právnických osôb, určuje ten zákon, ktorý upravuje právne pomery
konkrétnej právnickej osoby (napr. OBZ, zákon o štátnom podniku a pod.) Vedúceho zamestnanca
zamestnávateľa definuje ZP v § 9 ods. 3 tak, že sú to jeho štatutárne orgány (u právnických osôb), ako
aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa

a sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy,
organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Právna pozícia
prokuristu je definovaná v § 14 OBZ. Prokúra vzniká zápisom prokuristu do obchodného registra.Dozornú radu si zriaďujú právnické osoby buď ako fakultatívny orgán, alebo ako orgán obligatórny
(spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a pod.)

55. Ďalej je spriaznenou osobou právnickej osoby taká fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá
má v posudzovanej právnickej osobe kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou zákon rozumie taký
priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje aspoň 5 % konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby
na základnom imaní posudzovanej právnickej osoby alebo 5 % na hlasovacích právach posudzovanej
právnickej osoby. Podiel na základnom imaní prichádza do úvahy u tých právnických osôb, ktoré majú

vytvorené základné imanie či už obligatórne alebo fakultatívne (napr. kapitálové obchodné spoločnosti
alebo iné obchodné spoločnosti, ak si dobrovoľne vytvoria základné imanie). Podiel na hlasovacích
právach môže byť viazaný na základné imanie alebo len na účasť v spoločnosti. Tento podiel môže mať
zásadne jej spoločník alebo jej člen. Za kvalifikovanú účasť sa ďalej považuje aj možnosť uplatňovania
vplyvu na riadenie právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
Za nepriamy podiel považuje zákon podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom iných právnických

osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. Ide o prípad, keď fyzická alebo
právnická osoba (napr. ako spoločník) má kvalifikovanú účasť (je napr. jej spoločníkom alebo členom)
v inej právnickej osobe a táto právnická osoba má kvalifikovaný podiel v posudzovanej právnickej
osobe. Ide v podstate o vzťah ovládaných a ovládajúcich osôb, tak ako je upravený v § 66 OBZ, ale
s iným kvantitatívnym podielom. Podľa odbornej literatúry, v zmysle § 9 ods. 3 ZKR pre posúdenie,

či niekto má, alebo nemá kvalifikovanú účasť podľa tejto časti definície, nie je rozhodujúce, či právne
dohľadateľným spôsobom drží podiel v právnickej osobe, ale či má možnosť uplatňovať vplyv na riadení
právnickej osoby, napríklad tým, ako sa správa dlžníkov manažment, kto sa zúčastňuje na rokovaniach
zadlžníkovmanažment,komusimanažmentdávaneformálneschvaľovaťsvojerozhodnutia,ktoaktívne
vystupuje v mene spoločnosti ako "decisionmaker" napriek tomu, že formálne nemá k právnickej osobe

žiadny vzťah, a pod. Pre posúdenie uvedeného môžu byť následne rozhodujúce aj také skutočnosti ako
emailová korešpondencia, spoločná adresa sídla, právne zastúpenie tou istou advokátskou kanceláriou,
splnomocnenie tých istých osôb v dôležitých veciach a pod.

56. Predmetné konkurzné konanie úpadcu bolo začaté uznesením OS Prešov č. k. 1K/2/2023-134 zo

dňa 20.02.2023, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 24.02.2023 a napadnuté právne úkony boli
uskutočnené v období od 12.10.2021 – 22.12.2022, resp. 07.06.2021 – 25.08.2021. Zo skutkového
stavu popísaného žalobcom však súd nezistil, že napadnuté právne úkony boli realizované medzi
osobamispriaznenýmipodľaustanovení§9ZKR,nakoľkoštatutárnyzástupcažalovanéhoA.B.nespĺňa
zákonom stanovené kritéria pre určenie spriaznenosti medzi úpadcom a žalovaným, a ani žiadnym

spôsobom nebol preukázaný jeho vplyv na riadení právnickej osoby pri napadnutých úkonoch so
žalobcom tvrdeným vzťahom k NAŠÉMU FINANČNÉ DRUŽSTVU, pričom žalovaným označené zmluvy
boli uzavreté ešte pred povolením reštrukturalizácie dlžníka.

57. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého

splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať právne úkony bez
primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov
(§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho
úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať

záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

58. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak
všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom
došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho

právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej
pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je
nevyhnutnépreukázanieukráteniauspokojeniapohľadávkykonkrétnehoveriteľa,najmäzhľadiskatoho,
či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na
uspokojenie pohľadávky. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka

a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou)
odporovaného právneho úkonu.59. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia,
zvýhodňujúceho úkonu, resp. ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko ním malo dôjsť k zvýhodneniu
a ukráteniu iných veriteľov úpadcu, tento úkon bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom vzhľadom

na ním tvrdenú spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu ako aj vedomosť o tomto
úmysle predpokladá. Právna teória pritom vyslovene nevylučuje kumuláciu skutkových podstát, v
rámci ktorej ukracujúci, resp. zvýhodňujúci právny úkon subsumuje aj právny úkon bez primeraného
protiplnenia. Žalobca síce tvrdil, že k napadnutým úkonom malo dôjsť počas úpadku dlžníka, čo však
ničím nepreukázal, naopak skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa výšky prihlásených pohľadávok

a hodnoty majetku podľa registra úpadcov ničím nespochybnil ani nevyvrátil, preto sa považujú za
nesporné. Vzhľadom na hodnotu napadnutých úkonov preto k žiadnemu ukráteniu veriteľov nedošlo
a teda správca ako žalobca v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal, že konaním
úpadcu vo vzťahu k žalovanému došlo k ukráteniu iných veriteľov, na ktorých poukázal v rámci svojich
vyjadrení. Len samotná skutočnosť o výške výťažku speňaženého majetku nepreukazuje hodnotu
majetku pre účely úspešného odporovania. Podobne žalobca vzhľadom na zistené skutkové okolnosti

nepreukázal splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia ako
ani zvýhodňujúceho právneho úkonu.

60. Žalovaný v rámci svojej obrany namietol žalobcom označených veriteľov a splatnosť ich pohľadávok
v čase uskutočnenia týchto úkonov, čo žalobca nespochybnil ani nevyvrátil, pričom išlo o sporné

pohľadávky, o ktorých sa jednak viedli súdne konania, ktoré neboli v tom čase právoplatne skončené
a súčasne boli v konkurznom konaní popreté samotným správcom, (žalobcom), ako nepreukázané
pohľadávky, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k ukráteniu iných veriteľov úpadcu.

61. Vo vzťahu k argumentácii o povinnom transferovom oceňovaní pri obchodnom styku medzi úpadcom

a žalovaným súd poukazuje na najmä na to, že ide o verejnoprávny predpis uplatňovaný najmä v
rámci daňového konania. Slovenský právny rámec obsahuje pravidlá, ktoré sa týkajú transferového
oceňovania podľa daňových zákonov medzi prepojenými osobami, ak konateľ fakturuje svojej vlastnej
spoločnosti za dodané služby, a či sú tieto transakcie realizované za trhové ceny, tzn. že cena za
poskytnuté služby by mala byť taká, ako keby sa jednalo o nezávislé osoby. Tieto právne predpisy

však nespájajú nevykonanie transferového oceňovania s neplatnosťou uzavretých zmlúv. Navyše
žalobca v tejto súvislosti rovnako neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že cena za dodané tovary/služby bola nadhodnotená.

62. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrne preto dospel

súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní nie je dôvodný a preto v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktoréhosúdpriznalnáhradutrovkonaniaúspešnémužalovanémuvrozsahu100%.Ovýšketrovkonania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.