Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/1848/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125348193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125348193.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, so
sídlom PICCADILLY BUSINESS CENTRE UNIT C ALDOW ENTERPRISE BLACKETT STREET C, M12
6A Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČ: 09252000, právne zast.:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves,
IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D., o vymoženie

133,70 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 23.06.2025,

v spojení s opravou zo dňa 30.07.2025, a zo dňa 05.08.2025, domáhal od povinného vymoženia 133,70
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. XXX/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015, vykonateľnosť dňa
16.11.2015 (ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so
zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a realizovanými opravami predložil súdu
exekučný titul, Plnomocenstvo zo dňa 14.04.2025, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
20.01.2016, spolu s prílohou č. 1/404400393 identifikujúcou postúpenú pohľadávku proti povinnému,
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX
29104/23 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, dňa 30.01.2025, Oznámenie o
ukončení starej exekúcie zo dňa 08.04.2025, úradný preklad výpisu oprávneného z obchodného registra

Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 15.08.2022. Súd v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z uvedených príloh ako aj z príloh získaných
z vlastnej činnosti.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému
súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného

vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie
podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.
8. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu

priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona
o upomínacom konaní.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa

tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.
10. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa

použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či

návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného
poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný
exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s

týmto exekučným titulom.
13. Súd v čase opätovného prieskumu spisového materiálu po doručení poslednej opravy návrhu na
vykonanie exekúcie preskúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane
predloženého exekučného titulu a jeho formy ako aj ďalších príloh a zistil, že podaný návrh na vykonanie
exekúcie obsahuje vadu, ktorá bráni vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Preskúmaním pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že tento obsahuje viaceré
zrejmé nesprávnosti, a to v časti „E) Vymáhaný nárok“ - uplatnenie vymáhaného nároku čo do istiny
a príslušenstva bez zohľadnenia preukázaného zániku nároku deklarovaného exekučným titulom v
rámci jeho vymoženia v starej exekúcie zodpovedajúceho sume vo výške 58,30 eur, tak ako to
vyplýva z predloženého upovedomenia o zastavení starej exekúcie, v čoho dôsledku bola konštatovaná

prítomnosť rozporu návrhu s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Taktiež bolo zistené uplatnenie nároku
na vymoženie úroku priznaného exekučným titulom, ktorého výška bola v rozpore s dobrými mravmi,
t. j. vo výške 0,25 % denne. Zároveň bolo zistené, že návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval opis
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov (napr. zmenky a pod.) týkajúcich sa vlastného vzťahu spovinným, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, čím bol daný rozpor návrhu s § 48 ods.
3 písm. f) Exekučného poriadku. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu

zmenku a ani príslušnú zmluvnú dokumentáciu, z ktorej bol priznaný nárok exekučným titulom (a to
v zmysle § 10 ods. 1 ZoUNEK, § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 4
písm. d) Exekučného poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie
návrhu v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku). Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
výslovne uviedol, že nárok sa netýka spotrebiteľského vzťahu, avšak danú skutočnosť nepreukázal

súdu. Oprávneným v tomto exekučnom konaní je taktiež zahraničnou právnickou osobou, a preto mu v
čase iniciovania exekučného konania vyplývala povinnosť v podobe predloženia výpisu oprávneného z
príslušného registra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, do ktorého je oprávnený
je zapísaný, a to všetko v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) bod 2. Exekučného poriadku, avšak oprávnený
predmetnú povinnosť nesplnil.
15. Súd na základe uvedených skutočností (okrem požiadavky na opravu návrhu na vykonanie exekúcie

v časti "C) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - povinní", s uvedením správneho dátumu
narodeniapovinnéhovsúladesexekučnýmtitulomnazákladedoplňujúcejvýzvy)dňa22.07.2025vyzval
oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupu, aby v lehote 15 pracovných dní od doručenia
výzvy odstránil vyššie špecifikované zrejmé nesprávnosti návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený
bol v predmetnej výzve poučený o lehote potrebnej na vykonanie opravy návrhu, o skutočnosti,

že opravu je potrebné vykonať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ako aj o
následkoch neodstránenia vád. Výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie bola doručená
do elektronickej schránky právneho zástupcu oprávneného dňa 29.07.2025.
16. Dňa 05.08.2025 oprávnený predložil súdu opravu návrhu, v rámci ktorej vykonal opravu návrhu na
vykonanieexekúcievčasti„E)Vymáhanýnárok“vsúdompožadovanomrozsahuapredložilsúduúradný

preklad výpisu oprávneného z príslušného registra, do ktorého je oprávnený ako zahraničná právnická
osoba zapísaný. Oprávnený vo vzťahu k ostatným vytýkaným nedostatkom špecifikovaným v bode 14.
odôvodnenia tohto uznesenia poskytol nasledovné stanovisko: „Oprávnený spoločnosť Private Capital
Investments Limited preukázal v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prostredníctvom zmluvy
o postúpení pohľadávky, že na neho prešli povinnosti a práva z exekučného titulu. Na oprávneného

prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných
pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky
a preto nemá práva zo zmenky. V prípade ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená možno túto
pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda
zrejmé, že v prípade, ak by prechod práv z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade

by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta)
k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku
nenadobudol, teda neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu našich argumentov dávame do pozornosti
súdu aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015, sp. zn.: 3Oboer/426/2014, kde
nastrane5jeuvedenéodôvodnenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.:5CoE/134/2013:„Vodôvodnení

súd skonštatoval, že v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu prisudzujúceho plnenie z
cennéhopapierasaužnauplatnenieexekvovanejsumynepožaduje,abybolpredloženýajcennýpapier,
práva sú spôsobilým samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov odlišných od vecí, teda aj od
cenný papierov, takýmto majetkovým právom je pohľadávka a postúpiť túto možno na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, aj v štádiu, kedy je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku

ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Súd prvého stupňa
správne posúdil exekučnú vec, keď prisvedčil názoru povinného, že niet dôvodu, aby sa na podmienky
prevodu pohľadávky judikovanej exekučným titulom, ktorého podkladom bol cenný papier, mal navyše
vzťahovať aj zákon o cenných papieroch, či zákon o zmenkách. S takýmto postúpením časti pohľadávky
nedošlo k zmene v obsahu pohľadávky, povinnosť plniť takú istú peňažnú sumu s príslušenstvom, avšak

inému veriteľovi, nemožno považovať za zmenu v obsahu záväzku, t.j. vzájomných práv a povinnosti
účastníkov, ktoré vyplývajú zo záväzkového vzťahu, v takomto prípade iba ide o zmenu v osobe veriteľa.
Povinný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky a tak súd zistil, že ide o judikovanú pohľadávku už aj
vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá sa z údajov uvedených v čl. I. identifikuje tak, že ide o pohľadávku
v sume tam uvedenej priznanú rozhodcovským rozsudkom JUDr. J. zo dňa 07. mája 2007 sp. zn.

RKCB/1/2007, z uvedeného je zrejmé, že ide o platné postúpenia pohľadávky priznanej exekučným
titulom a to rozhodcovským rozsudkom JUDr. Č.“ Oprávnený spoločnosť Private Capital Investments
Limited zároveň uvádza, že nemá žiadne vlastné vzťahy s povinným.“17. Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že vo všeobecnosti nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie
postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Súd však i napriek

vyššie uvedenému uvádza, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem, t. j.
Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v tomto
konkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné
poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho
výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka,

najmä teda v citovanom ust. § 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka so
všeobecnou povahou, príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a
regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov
upravených normami občianskeho práva.
18. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd
povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v

ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, ako skutočnosť
existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda nielen skutočnosť, že či vymáhaný nárok deklarovaný
exekučným titulom vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aj skutočnosť, že či bolo alebo
nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo rozpor s dobrými

mravmi alebo so zákonom a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Uvedené platí o to viac, ak
savpriebehuexekučnéhokonaniazistí,žebolnavrhnutývýkonexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,
ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky proti povinnému, ktorým je fyzickou
osobou, ktorý mohol vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy, a v základnom konaní nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, pričom daná skutočnosť mohla mať vplyv na vymáhaný nárok,

a to všetko s poukazom na § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Tieto ustanovenia umožňujú
súdu v exekučnom konaní tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ by aj exekučný súd vydal
poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 53 ods. 3 písm. d) alebo e) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností predpokladaných
v tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nevyhnutne

viedlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Exekučný súd však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len za účelom zistenia, že v
základnom konaní bol uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a tento nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že či povinný mal alebo nemal
možnosť danú skutočnosť namietať aj v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu.

Za týmto účelom súd v exekučnom konaní musí mať možnosť (zo strany oprávneného) oboznámiť sa s
podkladom pre vydanie poverenia, ak existuje predpoklad, že exekučným titulom bol priznaný nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Za týmto účelom je oprávnený poskytnúť súdu v exekučnom konaní súčinnosť
v zmysle príslušných ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, § 48 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu

podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku.
19. V danom prípade oprávnený vyhlásil, že tento zmluvný podklad pre vydanie exekučného
titulu, je nespotrebiteľského charakteru a vyhlásil, že nedisponuje povinnosťou predložiť súdu
príslušné dokumenty, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu. Preskúmaním odôvodnenia
exekučného titulu bolo zistené, že v základnom konaní sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia

zmenkovej sumy vo výške 192,- eur s príslušenstvom, pričom pohľadávka vznikla zo splatnej zmenky
(vystavenej s doložkou „bez protestu“), ktorá bola povinným vystavená (s označením mena, priezviska,
adresou trvalého pobytu, rodného čísla a podpisom) dňa 24.11.2010 na sumu 192,- eur s príslušenstvom
v prospech pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598. Zmenka podľa vyjadrenia súdu v základnom konaní mala byť opatrená aj doložkou o

právnom nástupníctve v prospech spoločnosti CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705, ktorá následne podľa predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku z exekučného titulu na oprávneného. Z exekučného
titulu taktiež vyplýva, že súd v základnom konaní sa nezaoberal otázkou prípadného spotrebiteľského
charakteru pohľadávky zo zmenky, alebo pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý zabezpečovala, a ani

otázkou prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok.
20.Súduvádza,žeoprávnenývčaseiniciovaniaexekučnéhokonaniamalpovinnosťopísaťrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Pod pojmom „vlastný vzťah s povinným“ sa mal na
mysli pôvodný právny vzťah, z ktorého vznikla zmenka. Daná povinnosť sa vzťahuje na každý exekučnýtitul, ktorým je deklarovaná zmenková pohľadávka proti fyzickej osobe, a nárok z ktorého bol uplatnený v
exekučnom konaní. S predmetnou povinnosťou je spojená aj povinnosť preukázania daného tvrdenia na
to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami. V tomto konaní nebolo sporné, že výkon exekúcie bol

navrhnutýnapodkladerozhodnutia,ktorýmsapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickou
osobou. Uvedené platí tak pre prípad obchodnoprávneho vzťahu, občianskoprávneho vzťahu, ale aj
pre prípad spotrebiteľského vzťahu. V rámci časti H) návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v opravných
návrhoch oprávnený vyslovene uviedol, že nárok priznaný exekučným titulom nevyplýva zo zmenky. V
danom prípade v tejto časti formulára absentovala čo i len minimálna snaha o špecifikáciu vlastného

vzťahu s povinným, v čoho dôsledku oprávnený si nesplnil svoju povinnosť a neopísal rozhodujúce
skutočnosti a neoznačil (nepredložil) dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, v čoho dôsledku
súd v exekučnom konaní nemohol posúdiť vlastný vzťah s povinným, a to napríklad v tom smere, či
zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a teda či povinný zo zmenky má postavenie
spotrebiteľa alebo nie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 653/2024 zo dňa
21.11.2024).

21. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade
už aktuálny veriteľ - oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie. V danom prípade bolo zrejmé, že zmenka bola vystavená povinným, ktorým bola
fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorá nevystupovala pri výkone podnikateľskej činnosti, a na

druhej strane vystupovala právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti. Vo všeobecnosti platí, že
pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. A
preto zmenkový vzťah môže byť považovaný za spotrebiteľský vzťah. Bezpečným preukázaním nemôže
byť, resp. nie je osobitné vyhlásenie oprávneného o nespotrebiteľskom charaktere vymáhaného nároku
deklarovaného exekučným titulom, keďže nebolo preukázané na to určenými listinnými prostriedkami a

to ani po výzve, ktorú adresoval súd oprávnenému. Ak zmenka (vystavená fyzickou osobou s využitím jej
rodného čísla) a aj príslušná zmluvná dokumentácia, ktorú táto zmenka zabezpečovala, nie je súčasťou
spisu súdu v exekučnom konaní, potom je zrejmé, že súd ani nemal možnosť vykonať prieskum zmenky
a podporného zmluvného podkladu za účelom zistenia prípadnej prítomnosti iného než spotrebiteľského
charakteru zmenky a s tým spojenej otázky vzniku vymáhaného nároku v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou a v základnom konaní neprihliadnutia na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo
neprípustnosti použitia zmenky, rozporu s dobrými mravmi, ktoré by mohli mať vplyv na vymáhaný nárok.
22. Súd v tomto bode poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024
zo dňa 10.12.2024, podľa ktorého: „Teda platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu
zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto

exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd
nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného
konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie (pozri
rozsudok Súdneho dvora ERB New Europe Funding II č. C-178/23 zo 7. 11. 2024)...Bez ohľadu na to, či
ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie

exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v
ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje
závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný
bezodkladne urobiť sám.... Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu,
potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných

zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak
tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o
dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho
práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora.“
23. Oprávnený ani po opakovanej výzve spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu

vyplnenú zmenku (a ani k nej príslušnú zmluvnú dokumentáciu), z ktorej bol exekučným titulom
deklarovaný nárok, v čoho dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu s § 10 ods. 1 ZoUNEK
v spojení s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku. Súčasne neposkytol ani súdu opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcichsa vlastného vzťahu s povinným, v čoho dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu v zmysle §
10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Neposkytnutím požadovanej
súčinnosti oprávnený zároveň nepreukázal neprítomnosť dôvodov na zamietnutie návrhu podľa § 53

ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku. A preto súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom
konaní neboli zo strany oprávneného splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
29. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo

výške 25,- eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania
je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného
konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.