Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Tos/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011279
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125011279.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a A. B. A. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2025,
v trestnej veci odsúdeného C. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
c/ Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Pp/11/2025 zo
dňa 15.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým uznesením sp. zn. 33Pp/11/2025 zo dňa 15.10.2025 podľa § 415 ods.
2Tr.poriadkuspoužitím§66ods.1Tr.zákonaodsúdenéhoC.D.,nar.XX.XX.XXXXvE.,trvalebytomF.,
okr.G.,prechodneF.XXX,t.č.vovýkonetrestuvÚVVaÚVTOSPrešov,podmienečneprepustilzvýkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/114/2018 zo dňa

24.10.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/114/2018 zo dňa 24.04.2024 vo
výmere troch rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody v trvaní troch rokov.

Povyhláseníuznesenia,odôvodneniaapoučeníoopravnomprostriedkuprokurátorpriamodozápisnice
o verejnom zasadnutí podal sťažnosť.

Prokurátor svoju sťažnosť odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.11.2025. Prokurátor
v sťažnosti vyslovil názor, že nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor konštatuje, že je pravdou, že vo výkone trestu odňatia slobody

sa odsúdený správa disciplinovane, je hodnotený skôr pozitívne, avšak poukazuje aj na hodnotenie,
podľa ktorého je resocializačný prognóza u odsúdeného C. D. negatívna, a to najmä z dôvodu
predchádzajúcich odsúdení, nízkeho dosiahnutého vzdelania, dlhodobej absencie stáleho zamestnania
a nepriaznivej finančnej situácie. Riziko recidívy je ústavom uvádzané ako vysoké. Odsúdený aj
napriek tomu, že bol viackrát súdne trestaný, opakovane páchal majetkovú trestnú činnosť a aj po
vykonaní opakovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného je možno usúdiť, že na

odsúdeného uložené tresty výchovne nepôsobia. To, že sa vo výkone trestu odňatia slobody správa
disciplinovane ešte neznamená, že sa skutočne polepšil, pretože vo výkone trestu odňatia slobody je
povinný každý odsúdený správať sa disciplinovane, dodržiavať väzenský poriadok, lebo v opačnom
prípade sa dopúšťa disciplinárneho trestu.

Odsúdenému v minulosti už bola daná možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, v ktorej sa osvedčil, avšak v priebehu ďalšieho časového odstupu sa opätovne dopustil
obdobnej trestnej činnosti, pre ktorú už bol v minulosti odsúdený a vykonával nepodmienečný trestodňatia slobody. Je toho názoru, že odsúdenému už bola daná možnosť preukázať vedenie riadneho
života na slobode a opätovné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno
akceptovať.

Pri posudzovaní otázky možnosti očakávania od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život,
nemožno opomenúť jeho sklon k páchaniu trestnej činnosti, čo vyplýva z toho, že v minulosti bol
deväťkrát súdne trestaný, v siedmich prípadoch nepodmienečným trestom odňatia slobody. Opakovane
bol vo výkone trestu odňatia slobody a uvedené obžalovaného od pokračovania v kriminálnom správaní

neodradilo. V žiadosti o podmienečnom prepustení proklamované tvrdenie, že výkon trestu bol pre neho
dostatočným ponaučením hodnotí výslovne ako účelové tvrdenie. Na odsúdeného v rámci individuálnej
prevencie je potrebné pôsobiť výchovne výkonom celého jemu uloženého trestu odňatia slobody, t.j. do
28.02.2027.

V rámci dokazovania na verejnom zasadnutí nebola preukázaná v priebehu výkonu trestu odňatia

slobody žiadna aktivita zo strany odsúdeného, z ktorej by bolo možné usudzovať, že došlo k podstatnej
zmenepostojakpredchádzajúcejčipotencionálnejtrestnejčinnosti.Nebolipreukázanéprejavyovlastnú
nápravu zo strany odsúdeného, napríklad snahou o náhradu škody poškodeným.

Prokurátor má za to, že pojem správanie ako je zakotvený v základnom ustanovení, nemožno

redukovať iba na správanie odsúdeného v rámci väzenského zariadenia. Skutočnosť, že zásadným
spôsobom neporušoval zákonné a podzákonné normy, platné pre výkon trestu odňatia slobody a
nebol disciplinárne potrestaný, nedáva záruku polepšenia, ako to predpokladá zákonné ustanovenie
o podmienečnom prepustení. Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnym inštitútom,
pričom k podmienečnému prepusteniu odsúdeného, ktorému bol za spáchanie trestného činu

právoplatne uložený zákonný a spravodlivý trest, nemožno pristupovať automaticky po splnení formálnej
podmienky výkonu v zákonom stanovenej časti trestu. Naopak podmienečné prepustenie je viazané na
pomerne prísne podmienky, ktoré v každom prípade musia byť splnené, čo v posudzovanej veci nie
je. Získanú jednu disciplinárnu odmenu za obdobie viac ako jeden a pol roka nemožno považovať za
dostatočnú aj s poukazom na existenciu negatívnych poznatkov o priebehu výkonu trestu u odsúdeného.

Odsúdený neprejavil samostatne kritický prístup k svojmu protiprávnemu konaniu. Jeho prejav ľútosti
považuje iba za formálny. Iné skutočnosti preukazujúce jeho polepšenie a možnosť reálne očakávať, že
v prípade prepustenia povedie riadny život, súdu neuviedol. V predmetnej veci má za to, že doterajší
výkon trestu nedosiahol účel a na odsúdeného je potrebné ďalej vplývať v podmienkach výkonu trestu
odňatia slobody v záujme jeho nápravy.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu, a preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest
splnil účel aj bez potreby jeho celého výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok môže
prejaviť len v jeho chovaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení ide práve o to, kedy je
správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody prejavom len
vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie výkonu trestu odňatia slobody a kedy ide o známky
skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré odôvodňujú nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.

Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu a plnenie jeho povinností sú preto hľadiskom, ktoré
nie je možné opomenúť, avšak nie je to jediné hľadisko, z ktorého je možné usudzovať na to, či sa
páchateľ skutočne polepšil. Pri posudzovaní predpokladov riadneho života je potrebné vziať do úvahy
aj materiálne zázemie v podobe možnosti bývania a prípadne aj zamestnania či iného zdroja obživy.
V tejto súvislosti je potrebné posúdiť i riziko návratu odsúdeného do závadného prostredia, pokiaľ bolo

jednou z príčin spáchanej trestnej činnosti.

Rovnako paušálne preukazovanie polepšenia formou nekonfliktného priebehu výkonu trestu a
neexistencie disciplinárnych trestov neobstojí. Kladné hodnotenie o podmienečnom prepustení by
nemalo byť automatické, malo by sa jednať o viac menej výnimočný inštitút. Inštitút podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody má byť motiváciou pre odsúdeného, aby sa snažil vytvárať
v priebehu výkonu trestu odňatia slobody podmienky pre kladné rozhodnutie o svojej prípadnej žiadosti
o podmienečné prepustenie.Vzhľadom na vyššie skutočnosti prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33PP/11/2025 zo dňa 15.10.2025 a rozhodol vo veci sám tak, že
odsúdeného podmienečne neprepúšťa na slobodu alebo uložil Okresnému súdu v Prešove, aby vo veci

znova konal a rozhodol.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd

dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/114/2018 zo dňa 24.10.2018 bol odsúdený C. D. uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Za to mu súd uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s
použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona pri existencii pokračujúcej okolnosti podľa

§ 36 písm. l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za použitia
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe v trvaní päť rokov. Podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona uložil povinnosť podrobiť
sa v skúšobnej dobe súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku

alebo iného výchovného programu. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil trest prepadnutia veci
noža so zúbkovanou čepeľou o celkovej dĺžke 33 cm. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona uložil mu
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2018.

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6T/114/2018 zo dňa 24.04.2024 rozhodol podľa § 50 ods. 4 Tr.
zákona s použitím § 419 ods. 1 Tr. zákona, že odsúdený C. D. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.10.2018, č. k. 6T/114/2018-232
sa neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní troch rokov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona za

použitia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odsúdeného pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2024.

Dňa 28.08.2025 odsúdený C. D. podal na Okresnom súde v Prešov žiadosť o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v svojej žiadosti konštatuje, že bol mu uložený trest odňatia
slobodyvtrvanítrochrokov.Žiadaopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyzdôvodu,
že jeho manželka je chorá a chcel byť sa o ňu starať.

Odsúdený výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 03.06.2024. Do výkonu trestu odňatia slobody mu
bola zarátaná väzba od 18.07.2018 do 24.10.2018. Doba pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody uplynula dňa 28.08.2025.

Z hodnotenia ÚVV Prešov vyplýva, že do ústavu bol preradený dňa 03.06.2024. Adaptácia odsúdeného

na podmienky výkonu trestu nebola plynulá, boli zaznamenané nedostatky. Uvedené nedostatky
boli riešené v kompetencii pedagóga, neskôr sa správanie odsúdeného stabilizovalo. V dodržiavaní
režimových činnosti u odsúdeného nedostatky zaznamenané neboli. Pravidelný kontakt udržiaval s
manželkou a synom, disciplinárne odmenený nebol, disciplinárne tresty vykázané nemá. 13.08.2024
bol premiestnený do UVTOS Košice – Šaca, kde adaptácia prebehla bez problémov, nedostatky neboli

zaznamenané, k plneniu povinností pristupoval na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiaval,
autority rešpektoval, v interpersonálnej oblasti konflikty neboli zaznamenané. Zúčastňoval sa prednášok
naaktuálnespoločenskétémy,doaktivítrealizovanýchvrámciorganizovanejkultúrno-osvetovejčinnosti
v oddiele a do krúžkovej činnosti sa nezapojil. Voľný čas trávil pasívne, sledovaním televízneho
vysielania, počúvaním rozhlasu. Do pracovného procesu pre nedostatok vhodných pracovných

príležitostí v ústave zaradený nebol. Priebežne bol poverený výkonom činnosti pre všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiaval prostredníctvom korešpondencie s
manželkou a synom. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.Dňa 04.03.2025 bol na základe žiadosti premiestnený na výkon trestu odňatia slobody do oddelenia
výkonu trestu v Sabinove ÚVV a ÚVTOS Prešov. Po pobyte v nástupnom oddiele bol zaradený do
výchovného kolektívu s diferenciačnou skupinou B. Správanie a vystupovanie v ústave je v súlade

s ústavným poriadkom. Odsúdený si plní povinnosti, participuje aktívne, v rešpektovaní zákazov
nedostatky zistené neboli. Voľný čas trávi čítaním kníh a dostupnej literatúry, počúvaním rozhlasu,
účasťou na vychádzkach, hraním spoločenských hier. Evidovaná je účasť odsúdeného na organizovanej
záujmovej činnosti ako sú prednášky, kvízy, komunitné stretnutia a iná osvetová činnosť. Vzhľadom
na skutočnosť, že odsúdený je negramotný, bol menovaný dňa 10.03.2025 zaradený do vzdelávania

v elementárnej komunikačnej a numerickej gramotnosti - kurz pre negramotných. Do formálneho
vzdelávania zaradený pre nesplnenie podmienok nebol. Do pracovného procesu pre nedostatok
vhodných pracovných príležitostí nie je zaradený ani v Ústave v Sabinove, a to napriek tomu, že záujem
o pracovné zaradenie prejavil. Odsúdený je poverený výkonom činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného. V súvislosti s príkladným plnením uvedených činností sú v pedagogickej dokumentácii
odsúdeného zaznamená tri kladné poznatky, z ktorých vyplýva, že aktívne sa zapája do rôznych činností

pre všeobecný rozvoj osobnosti. Okrem kladných záznamov mu bola udelená aj disciplinárna odmena,
disciplinárnepotrestanýnebol.Svonkajšímsvetomudržiavakontaktprostredníctvomdostupnýchforiem
so svojou manželkou. S odstupom času formálne vyjadruje ľútosť vo vzťahu k trestnej činnosti. Svoju
zodpovednosť čiastočne akceptuje, pričom okolnosti skutku racionalizuje a bagatelizuje. Resocializačná
prognóza u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA je nepriaznivá.

Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu. Riaditeľ ústavu ÚVV a ÚVTOS odporúča podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody a v prípade podmienečného prepustenia navrhuje aj uloženie probačného
dohľadu s uložením primeraných obmedzení a povinností počas plynutia skúšobnej doby, predovšetkým
spočívajúce v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie

a v obmedzení požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného C. D., ktorý zotrval na svojej žiadosti o
podmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody.Zdôraznil,žechcesastaraťosvojumanželku
a svoju žiadosť odôvodnil aj tým, že manželka má zdravotné problémy a potrebuje okrem zabezpečenia

starostlivosti chodiť s ňou k lekárom.

Zástupca ÚVV a ÚVTOS Prešov zotrval na spracovanom hodnotení.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený spĺňa formálny predpoklad pre

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže vykonal polovicu uloženého trestu
odňatia slobody. U odsúdeného mal za preukázané, že vo výkone trestu plnením si svojich povinnosti
preukázal snahu o polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Zdôraznil záver hodnotenia, z ktorého vyplýva, že bol jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne
potrestaný nebol. Mal na zreteli aj tú skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave

na výkon trestu s miernejším stupňom, čím bol naplnený aj materiálny predpoklad a aj riaditeľ ústavu
konštatoval splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, preto rozhodol tak, že odsúdeného
podmienečne prepustil a určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na predchádzajúce odsúdenia, ktoré má zaznamenané

odsúdený v registri trestov. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prvé tri odsúdenia boli v
priebehu rokov 1989 až 1991, kedy bol odsúdený mladistvým, tresty vykonal v NVÚ pre mladistvých.
Čo sa týka odsúdenia, kde prokurátor zdôrazňuje, že už v minulosti bol podmienečne prepustený, tu
je potrebné zdôrazniť, že tento trest bol mu uložený v roku 1995 rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1T/100/95 a z výkonu trestu bol podmienečne prepustený Okresným súdom Banská Bystrica

dňa 16.08.1996, skúšobná doba bola určená na dva roky, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Ostatný trest
nepodmienečný mu bol uložený v roku 1997, ktorý vykonal dňa 16.08.1998 (rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/131/97). Trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 2T/8/2011 mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, výkon trestu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, počas skúšobnej doby sa osvedčil a na odsúdeného sa hľadí,

ako keby nebol odsúdený.

V súvislosti s poukazom prokurátora na predchádzajúce odsúdenia je potrebné konštatovať, že ide
o odsúdenia, medzi ktorými uplynula už dlhšia doba. V rámci ostatného trestu odňatia slobody, ktorýbol podmienečne odložený, odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil. Samotné staršie odsúdenia podľa
názoru krajského súdu nevyvolávajú potrebu individuálnej prevencie a pôsobenia na odsúdeného tak,
aby vykonal celý trest, ako to vyjadril prokurátor vo svojej sťažnosti.

Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou prokurátora, že u odsúdeného ide iba o adaptáciu na
podmienky výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený je negramotný aj
samotný ústav konštatuje, že je problematické vytvoriť pre neho podmienky pre zamestnanie a zo
samotného správania tak, ako to charakterizoval ústav vo svojom hodnotení vyplýva, že odsúdený má

snahu zapájať sa do činnosti, no práve tento hendikep negramotnosti mu neumožňuje realizovať sa v
rámci pracovnej činnosti v ústave a ani ústav mu nevie vytvárať všetky podmienky preto, aby mohol
dosahovaťdisciplinárneodmenytak,akotonaznačujeprokurátor,keďzdôrazňuje,žejednadisciplinárna
odmena je málo.

Prokurátor v rámci sťažnosti kladie dôraz na záver, ktorý je vyjadrený v hodnotení ÚVV a ÚVTOS Prešov,

že resocializačná prognóza podľa nástroja hodnotenia rizík recidívy trestnej činnosti CRA je nepriaznivá.
Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Tu je potrebné zdôrazniť, že pri spracovaní resocializačnej
prognózy sa vychádza z viacerých hľadísk, kde sa zohľadňuje nielen samotné správanie odsúdeného,
ale predovšetkým jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré sú staršieho dáta, jeho úroveň vzdelania a
tak podobne. Prokurátor na jednej strane zdôrazňuje tento záver, no na druhej strane ušlo pozornosti

prokurátora, že samotný riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa pripojil k žiadosti odsúdeného
na podmienečné prepustenie a sám odporúčal odsúdeného podmienečne prepustiť.

Krajskýsúdpozohľadnenívšetkýchokolnostídospelkzáveru,žeuodsúdenéhoC.D.tak,akotonavrhol
aj riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Prešov sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie tak, ako na nich

poukázal súd prvého stupňa, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Krajský súd nezistil pochybenie ani v postupe súdu prvého stupňa.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.