Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200338
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200338.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: INDEX CAR, s. r. o., so sídlom
Na Zongorke 10, Trenčín, IČO: 45 975 531, právne zastúpený: Mgr. Ján Matušov, advokát, so sídlom
Ul. 1. mája 1455, Púchov, IČO: 50 097 351, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, IČO: 00 151 866, za účasti
ďalšieho účastníka: TM real, spol. s r. o., so sídlom Gorkého 10/129, Bratislava, IČO: 36 758 230, právne

zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín a za účasti prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti
opatrenia žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 zo dňa 10. septembra 2021, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/112/2021-293 zo dňa
7. februára 2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa druhý výrok uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/112/2021-293 zo dňa 7.

februára 2023, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti odmietnutá a vec sa vracia Správnemu súdu v
Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania.

1. Správne konanie vo veci bolo začaté na základe „Ohlásenia stavebných úprav v zmysle zákona č.
132/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na ceste I/61 v km 126,25 v k. ú A. obce A.“,
doručeného Okresnému úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len
„žalovaný“ ) stavebníkom TM real, spol. s r. o., Gorkého 10, Bratislava (ďalej aj len „ďalší účastník“).
Rozsah a účel vykonania stavebných úprav stavby bol vymedzený nasledovne: Predmetom úpravy
jestvujúcej okružnej križovatky na ceste I/61 v km 126,25 v intraviláne mesta Trenčín, sú stavebné

úpravy navrhované vo vnútorných hraniciach existujúcej križovatky, ktoré nebudú presahovať jej obvod.
Stavebné úpravy vo vnútri križovatky sa týkajú ostrovčekov, ktoré budú zrušené alebo tvarovo zmenené
a doplnené stavebnými úpravami, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie
stavby. Stavebnými úpravami dôjde k zmene organizácie dopravy, pričom sa nemení spôsob užívania
stavby (okružná križovatka) a takisto sa nemení ani vzhľad stavby. Prílohou k ohláseniu bolo
- vyjadrenie k dokumentácii na zmenu dokončenej stavby zo dňa 12.02.2021 vydané žalovaným,

- stanovisko k DSP zo dňa 02.02.2021 vydané Slovenskou správou ciest (s vydaním stavebného
povolenia súhlasia),
- záväzné stanovisko k projektu pre stavebné konanie - zmena dokončenej stavby zo dňa 02.07.2020
vydané OR PZ v Trenčíne, ODI v Trenčíne
- 2x projektová dokumentácia ÚPRAVA OKRUŽNEJ KRIŽOVATKY NA CESTE I/61.

2. Listom zo dňa 18.08.2021, prílohou ktorého bola predložená dokumentácia, žalovaný ako špeciálny
stavebný úrad požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR o zaslanie usmernenia, či na predloženúprojektovú dokumentáciu vzhľadom na rozsah stavebných úprav na ceste I/61 postačuje ohlásenie
stavebnému úradu v zmysle § 57 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, alebo je potrebné, aby podal
žiadosť o stavebné povolenie v zmysle § 58 stavebného zákona. Oslovené ministerstvo reagovalo

usmernením zn. 41266/2021/SCDPK/99610 zo dňa 26.08.2021 v závere ktorého uviedlo: „Berúc do
úvahy rozsah a povahu stavebných prác podľa projektovej dokumentácie a vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovanými stavebnými úpravami má v zásade dôjsť k zmene organizácie dopravy, pričom sa nemení
spôsob užívania stavby (okružná križovatka) a takisto sa nemení ani vzhľad stavby, máme za to, že v
tomto prípade je vhodné postupovať podľa § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona, t. j. na realizáciu

stavebných úprav postačuje ohlásenie príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu.“

3. Oznámením vydaným pod č. OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 zo dňa 10.09.2021 (ďalej aj len
„oznámenie“), žalovaný oznámil stavebníkovi, že vzhľadom na platnú právnu úpravu a po usmernení
MDaV SR zo dňa 26.08.2021, na základe ohlásenia doručeného stavebníkom dňa 02.09.2021 nemá
námietky s uskutočnením stavebných úprav v zmysle predloženej dokumentácie. Oznámenie bolo

doručené na vedomie SSC, OÚ Trenčín, OR PZ Trenčín, Mesto Trenčín (OVM), autorovi projektovej
dokumentácie a VOD - EKO a. s. Trenčín.

4. Listom doručeným žalovanému dňa 28.09.2021 vo veci: Prihlásenie do konania Úprava okružnej
križovatky na ceste I/61 v Trenčíne pri OC MAX, žalobca oznámil prihlásenie do konania a žiadal o

nahliadnutie do spisu, keďže v predmetnom konaní sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické
osoby, ktorých vlastníctvo alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom
a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutiami dotknuté. Prihlásenie odôvodnil tým, že sú priamo
dotknuté práva spoločnosti INDEX CAR, s. r. o. ako vlastníka parciel XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX,
XX, XX. Žalovaný mu listom zo dňa 06.10.2021 oznámil, že povoľovacie konanie (s poukazom na platnú

právnu úpravu) bolo ukončené vydaním oznámenia zo dňa 10.09.2021, preto nie je možné prihlásiť sa
do konania ako účastník konania, Nahliadnutie do príslušného spisu mu bolo umožnené podľa zák. č.
211/2020 Z. z. dňa 05.10.2021 o čom bol vykonaný záznam.

5. Oznámením ďalšieho účastníka, doručeným žalovanému dňa 08.10.2021, zaevidovaným v

administratívnom spise pod číslom 0080905/2021, bolo žalovanému oznámené, že došlo s účinnosťou
od 24.09.2021 k zmene na strane stavebníka tak, že na miesto pôvodného stavebníka vstúpil do práv
a povinností stavebníka Kaufland Slovenská republika v. o. s. so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04
Bratislava.

6. V súvislosti s vybavovaním podnetu obsahujúceho žiadosť o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovanéhozodňa10.09.2021vydanéhopodč.OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 prokurátorOkresnej
prokuratúry Trenčín požiadal o zaslanie súvisiaceho kompletného originálu administratívneho spisu.

II.

Priebeh konania na správnom súde

7. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 09.07.2021, sa žalobca, odvodzujúci svoju aktívnu
legitimáciu od preukázaného vlastníctva časti dotknutých pozemkov, domáhal zrušenia rozhodnutia -
oznámenia žalovaného, ktoré mu nebolo doručené, napriek tomu, že zo zákona mal mať v predmetnom

konaní postavenie účastníka konania podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania
napadnutého opatrenia (ďalej aj len „stavebný zákon“) , nakoľko jeho postavenie bolo nepochybne
dotknuté vzhľadom na vlastnícke právo k pozemkom na ktorých boli vykonané predmetné stavebné
úpravy. Namietal, že žalovaný

i) porušil v predmetnom konaní ustanovenia o konaní pred správnym orgánom, nakoľko
- porušil svoju povinnosť konať ako s účastníkom s tým, koho práva sú dotknuté,
- porušil svoju povinnosť ochraňovať práva a právom chránené záujmy žalobcu,
- porušil svoju povinnosť umožniť žalobcovi účinnú ochranu jeho práv,

- porušil základnú zásadu rovnosti účastníkov,
- porušil povinnosť postupovať v zmysle č. 2 ods. 2 Ústavy SR

ii) nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom, nakoľko- porušil povinnosť pred vydaním rozhodnutia spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (nezohľadnenie
vedomosti o vlastníctve dotknutých pozemkov u žalobcu),
- porušil povinnosť pred vydaním rozhodnutia skúmať, či ohlásením stavby nedôjde k ohrozeniu záujmov

spoločnosti,
- skutkový stav tvoriaci podklad rozhodnutia bol v rozpore s obsahom spisov

iii) nesprávne právne vec posúdil a vydal nepreskúmateľné rozhodnutie
- tým, že v rozpore s § 55 ods. 1 stavebného zákona a a contrario § 55 ods. 2 písm. c) stavebného

zákona nepostupoval v zmysle § 57 stavebného zákona tak, že by určil, že ohlásené stavby podliehajú
stavebnému povoleniu.
- odignoroval stanovisko MDVaRR, Odboru štátnej stavebnej správy k aplikácii § 57 stavebného zákona
zo dňa 07.12.2015
- nezohľadnil obsah DZDS (dokumentácie zmeny dokončenej stavby), z ktorej jednoznačne vyplýva, že
výsledkom stavebných prác je zmena stavby,

- nezohľadnil, že súhlasné záväzné stanoviská SSC a OR PZ v Trenčíne boli vydávané na účely
vydávania stavebného povolenia
- nezohľadnil, že žalobcom preukázaná podstatná zmena tvaru a vzhľadu kruhovej križovatky
nepochybne vedie aj k zmene spôsobu využitia, v dôsledku čoho je napadnuté oznámenie vydané v
rozpore s ust. § 16 ods. 2 písm. a ) cestného zákona

- namietal rozporuplnosť žalovaným zohľadneného usmernenia MDV SR, z ktorého mu vyplýva, že
zmeny v križovatke neboli drobné
- rozhodnutie je vzhľadom na absenciu akejkoľvek správnej úvahy nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť.

8. V priebehu konania pred správnym súdom (29.11.2021) podal stavebník návrh, aby bol pribratý do
konania ako účastník, dňa 25.02.2022 oznámila vstup do konania prokurátorka Krajskej prokuratúry
Trenčín, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2022 navrhla zrušenie napadnutého opatrenia.

9. Podaním zo dňa 20.06.2022 žalobca zmenil žalobu a na základe žaloby kvalifikovanej ako žaloba

opomenutého účastníka, s poukazom na komplexnosť prípadu a odlišnosť postupov pri konaní o
ohlásení zmeny dokončenej stavby a konaní o povolení zmeny dokončenej stavby, sa domáhal sa
vydania uznesenia, ktorým by súd žalovanému nariadil doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi
oznámenie žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 zo dňa 10.09.2021, eventuálne, aby súd
uvedené oznámenie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP (pôvodný žalobný

petit).

10. Žalobca mal za to, že mu malo byť doručené rozhodnutie, ktorého predmetom malo byť stavebné
povolenie stavebných prác na kruhovom objazde. V súdnom konaní sa snažil postupovať hospodárne
a efektívne, nakoľko doručením oznámenia by sa len vytvoril právny stav, prostredníctvom ktorého by

vznikol priestor na podanie všeobecnej správnej žaloby proti oznámeniu. Mal za to, že v danom prípade
nie je možné postupovať formálne, ale je na mieste aplikácia materiálneho prístupu s tým, že nemá
inú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Žalobu opomenutého
účastníka tak podával s poukazom na argumentáciu ďalšieho účastníka pre prípad vyčerpania
skutočne všetkých možností právnej ochrany žalobcu.

11. Eventuálnym petitom žiadal, aby súd napadnuté oznámenie zrušil z dôvodov, že vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia
vo veci samej.

12. Žalobca v podaní zo dňa 06.02.2023 vzal žalobu v časti návrhu na zmenu žaloby späť. Pred
otvorením pojednávania dňa 07.02.2023 výslovne uviedol, že netrvá na žalobe opomenutého účastníka

a žiada, aby súd rozhodoval len o žalobe na zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného.

III.
Rozhodnutie správneho súdu13. Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na nariadenom pojednávaní za prítomnosti všetkých
účastníkov. Vzhľadom na dispozičný úkon - späťvzatie žalobného návrhu vyplývajúceho zo žaloby

opomenutého účastníka (bez ohľadu na nerozhodnutie o pripustení zmeny žaloby správnym súdom) v
tejto časti konanie zastavil postupom podľa § 63 v spojení s § 99 písm. a) SSP.

14. Pokiaľ sa týka žaloby v rozsahu podanom dňa 07.10.2021 správny súd žalobu odmietol postupom
v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zrejme neoprávnenou osobou, vzhľadom na vyslovené

závery o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá bola žalobcom nedôvodne odvodzovaná
od tvrdenia o porušení subjektívnych práv žalobcu bez ohľadu na to, že žalobca v zmysle zákona
nebol účastníkom konania vedeného vo veci ohlásenia zmeny dokončenej stavby ani nebolo nijako
zasiahnuté do jeho právneho postavenia, nakoľko je naďalej vlastníkom pozemkov pod pozemnou
komunikáciou, ktoré sú naďalej zaťažené tým, že je na nich postavená cestná komunikácia. Správny
súd zdôraznil, že na postavenie žalobcu a vyhodnotenie jeho aktívnej vecnej legitimácie nemal žiaden

vplyv vstup prokurátorky krajskej prokuratúry do konania, nakoľko táto v postupe správneho orgánu
nepodala protest a ani nepodala vo veci správnu žalobu v zmysle § 178 ods. 2 SSP. Prokurátorka
krajskej prokuratúry do konania vstúpila a súdom nebolo možné, s poukazom na jej účastníctvo v konaní,
preskúmavaťnapadnutéoznámenievrozsahu,vakombytobolomožné,akbypodalažalobuvzmysle§
178 ods. 2 SSP, nakoľko podľa § 46 SSP je jej vyjadrenie v konaní viazané rozsahom a dôvodmi žaloby.

IV.
Kasačná sťažnosť

15. Kasačnou sťažnosťou zo dňa 03.04.2023 podanou podľa § 440 ods.1 písm. f) a písm. g) SSP sa

žalobca domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn.: 13S/112/2021-293 zo dňa 07.02.2023 vo výroku č. 2, ktorým správny súd žalobu
žalobcu vo zvyšnej časti odmietol a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobca napádal vydané uznesenie v
predmetnej časti ako nesprávne až arbitrárne, nakoľko jeho vydaním došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces žalobcu, pričom krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

16. Ku kasačnému dôvodu nesprávneho postupu súdu, ktorým súd znemožnil uskutočňovať žalobcovi
jemu patriace procesné práva § 440 ods. 1 písm. f) SSP argumentoval, že súd uznesením a jemu
predchádzajúcimnesprávnymprocesnýmpostupomspôsobil,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivý

súdny proces žalobcu, v dôsledku:
(i) upretia žalobcovi práva na prístup k súdu
(ii) porušenia princípu rovnosti účastníkov konania
(iii) porušenia žalobcovho práva na spravodlivé a odôvodnené súdne rozhodnutie, vydaním rozhodnutia
na základe svojvôle, ktoré bolo prekvapivé a nepredvídateľné

K upretiu práva na prístup k súdu

17. Žalobca mal za to, že súd na základe uznesenia de facto spôsobil stav denegatio justitiae, keď
uprel žalobcovi ústavou garantované právo na súdnu ochranu špecifikované v čl. 46 ods. 2 zákona č.

460/1992 Zb. (ďalej aj ako „Ústava SR“), ak svoje rozhodnutie oprel o záver, že žalobcovi nesvedčí
aktívna žalobná legitimácia na podaní správnej žaloby proti napadnutému opatreniu žalovaného
pre nesplnenie predpokladov uvedených v § 178 ods. 1 SSP, keď na jednej strane nemal byť
účastníkom konania v konaní, v ktorom bolo vydané opatrenie, pretože toto konanie nemá normatívne
vymedzený okruh účastníkov konania a že žalobca nemal preukázať ukrátenie na jeho právach a

právom chránených záujmoch vydaním a realizovaním opatrenia. V dôsledku pripustenia odôvodnenie
uznesenia, založeného len na nepreukázaní účastníctva v konaní o ohlásení zmeny stavby (s užším
okruhom účastníkov ako žalobcom požadované konanie o povolení stavby) by mohlo dôjsť k situácii,
že v dôsledku akceptovania špekulatívnej voľby druhu konania o povolení stavby by sa reálne dotknutá
osoba nemohla domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Poukázal na odbornú

literatúru v zmysle ktorej, ak SSP v § 179 ods. 1 hovorí o účastníkovi konania, je nutné v tejto súvislosti
tento pojem vykladať extenzívne v zmysle základného princípu konania podľa § 5 ods. 2 tak, aby bol
naplnený účel správneho súdnictva spočívajúci v ochrane subjektívnych práv v oblasti verejnej správy
vymedzený v § 2 ods. 1.18. Namietal nesprávnosť záveru o nepreukázaní, že by žalobca bol výkonom opatrenia akýmkoľvek
spôsobom ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch, nakoľko on už v žalobe uvádzal,

že:

- výkonom opatrenie a prestavbou kruhového objazdu bolo popreté jeho právo podnikať v čl. 35 ods.
1 Ústavy SR, vzhľadom k tomu, že už nie je možné prostredníctvom jeho pozemkov v jeho vlastníctve
dopravne napojiť umývacie centrum RED-BOX,

- prestavbou kruhového objazdu bolo dotknuté vlastnícke právo žalobcu k pozemkom pod kruhovým
objazdom vo vlastníctve žalobcu v kat. území A., a to k:
pozemku, parcely registra „K.“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2,
pozemku, parcely registra „K.“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2,
pozemku, parcely registra „K.“ č. 1XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2,

pozemku, parcely registra „K.“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2.

Vlastnícke právo k pozemkom bolo dotknuté tým, že de facto stavebník nezasahoval len do telesa
kruhového objazdu, ale až pod cestné teleso, nakoľko z dokumentácie na zmenu dokončenej stavby
projektanta Atelier Palka s. r. o. zo dňa 01/2021 (ďalej aj ako „DZDS“) nepochybne vyplývalo, že

sa zasahuje do nosných konštrukcií kruhového objazdu, a že sa bude hutniť plocha pod kruhovým
objazdom, a teda sa budú hutniť a upravovať bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu jeho pozemky.

- keďže nesprávnym procesným postupom správneho orgánu nedošlo k stavebnému konaniu vo
vzťahu k prestavbe kruhového objazdu, bol žalobca opatrením ukrátený taktiež na jeho subjektívnych

procesných právach, keď nemohol uplatňovať práva účastníka stavebného konania.

19. Vo vzťahu k zásahu do práva na podnikanie (bod 18 prvá odrážka) žalobca zdôraznil, že pri
posudzovaní preukázania aktívnej legitimácie nie je potrebné, aby došlo k ukráteniu na právach
alebo právnych záujmoch žalobcu, ale postačí len potencionálna možnosť ukrátenia. Opatrenie malo

negatívny vplyv v právnej sfére žalobcu, pretože prestavbou kruhového objazdu sa zmenil tvar a
spôsob užívania kruhového objazdu, pričom bola pridaná nová odbočovacia vetva kruhového objazdu,
ktorá znemožnila realizovať podnikateľský zámer. Žalobcovi bolo znemožnené vyjadriť sa k prestavbe
kruhového objazdu aj napriek tomu, že táto prestavba ovplyvnila podnikateľský zámer žalobcu s
vybudovanímumývaciehocentra,pričomžiadosťovydanieúzemnéhorozhodnutiavovzťahukvýstavbe

umývacieho centra bola podaná oveľa skôr, ako bol uskutočnený zámer prestavby kruhového objazdu
a výstavby obchodného centra, k čomu získal žalobca všetky nevyhnutné súhlasné stanoviská a
vyjadrenia príslušných orgánov. Keďže bolo žalobcovi znemožnené vyjadriť sa k prestavbe kruhového
objazdu, následne nemohol koordinovať napojenie umývacieho centra na turbo-okružnú križovatku.

K porušeniu rovnosti účastníkov

20. Poukázal na konanie pred správnym súdom, osvedčené obsahom zápisnice z pojednávania dňa
07.02.2023 z ktorej vyplýva, že súdu bol predložený dôkaz zo strany stavebníka, ktorý predložil len
na nahliadnutie senátu súdu. Súd však neoboznámil žalobcu, ani krajskú prokuratúru s obsahom tohto

dôkazu, a neumožnil sa žalobcovi k tomuto dôkazu vyjadriť. Týmto súd zvýhodnil stavebníka pred
žalobcom, keď zrejme tento dôkaz vzal pri rozhodovaní do úvahy pri posúdení, že nemalo dôjsť k zmene
kruhového objazdu, čo žalobca vyslovene popiera.

21. Zároveň namietal, že súd zvýhodnil stavebníka tým, že pripustil pre stavebníka prijateľnejší procesný

postup (keď stavebník vykonal prestavbu na základe ohlásenia, pričom prestavba sa mala vykonať
prostredníctvom stavebného konania). Za podstatné považoval, že ak stavebník vykonal prestavbu
na základe ohlásenia, nemusel byť v stavebnom konaní konfrontovaný s uplatnenými námietkami a
právami žalobcu.

K porušeniu práva na riadne vydanie rozhodnutia22. Nepreskúmateľnosť uznesenia podľa žalobcu vyplýva z toho, že správny súd sa nevysporiadal
s jeho kľúčovými argumentmi uvedenými v správnej žalobe, ktorými preukazoval aktívnu žalobnú
legitimáciu (zásah do majetkových práv vyplývajúcich z vlastníctva pozemkov, zásah do práva podnikať,

odňatie procesných práv vyplývajúcich z úpravy povoľovacieho konania vo veci zmeny dokončenej
stavby). Poukázal na judikatúru súdov stanovujúcu limity práva účastníka na dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia.

23. Nakoľko správny súd absolútne nezdôvodnil, prečo nepovažoval argumenty žalobcu preukazujúce

aktívnu žalobnú legitimáciu na podaní všeobecnej správnej žaloby za relevantné, spôsobil nezvratnú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a rozhodnutie vydané bez relevantného odôvodnenia, žalobca
považuje za výsledok svojvôle súdu.

24. Poukázal na zjavnú rozporuplnosť uznesenia danú tým, že súd na jednej strane tvrdí, že sa
nemôžezaoberaťmeritomveciztohodôvodu,žeúdajnežalobcovinesvedčíaktívnažalobnálegitimácia,

no na druhej strane selektívne hodnotil skutočnosti týkajúce sa merita veci pri posudzovaní žalobnej
legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 07.02.2023 v ústnom odôvodnení
uznesenia súd uviedol, že nemalo zmysel sa zaoberať rovinou skutkových okolností prípadu z tohto
dôvodu, že žalobca nemal preukázať aktívnu žalobnú legitimáciu na podaní všeobecnej správnej žaloby.
Z tohto dôvodu bolo pre žalobcu prekvapujúce, keď súd v písomnom vyhotovení argumentoval v bode

č. 16: „Predmetnými stavebnými úpravami okružnej križovatky nedošlo k zmene čo do rozsahu doposiaľ
užívanie okružnej križovatky t. j. nedošlo k zmene spôsobu užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu.“
Z tohto odôvodnenia podľa žalobcu jasne vyplýva, že súd sa zaoberal meritom veci a skutkovými
okolnosťami prípadu, keď posúdil, že nemohlo dôjsť k zmene spôsobu užívania kruhového objazdu, a
teda ani pozemkov. Žalobca mal za to, že keď sa súd začal zaoberať otázkou, či došlo k zmene spôsobu

užívania kruhového objazdu, mal sa zaoberať aj otázkou, či došlo k zmene vzhľadu kruhového objazdu,
ako aj inými skutkovými okolnosťami, ktoré svedčali nie len v prospech stavebníka, ale aj žalobcu.

K vade nesprávneho právneho posúdenia veci

25. Argumentácia vzťahujúca sa k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bola previazaná s otázkou
správnosti posúdenia preukázania aktívnej žalobnej legitimácie na podaní všeobecnej správnej žaloby,
založenej na striktne formálnej interpretáciu ustanovenia § 178 ods. 1 SSP, čo potvrdzuje aj odôvodnenie
uznesenia v bode č. 16, kde konkrétne súd uviedol: „V danom prípade súd dospel k záveru, že v prípade
žalobcu nebola splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok aktívnej vecnej legitimácie na podanie

správnej žaloby, nakoľko žalobca nebol účastníkom postupu správneho orgánu (ako už súd uviedol) a
predmetným opatrením ani nedošlo k ukráteniu na jeho právach.“

26. V súlade s ustanovením § 440 ods. 2 SSP žalobca považuje za potrebné, aby kasačný súd posúdil,
či správny súd:

- posúdil súd správne právne otázku naplnenia hmotnoprávnej podmienky účastníctva v konaní podľa
§ 178 ods. 1 SSP
- posúdil správne právne otázku, či žalobca mohol byť opatrením ukrátený na jeho právach a právom
chránených záujmoch
- posúdil správne právne otázku preukázania aktívnej žalobnej legitimácie na podaní všeobecnej

správnej žaloby proti opatreniu

27. V tomto kontexte zdôraznil povinnosť správneho súdu dohliadať na to, či správne orgány aplikujú
na daný skutkový stav správnu právnu normu, ako aj na to, či je procesný postup správneho orgánu
správny. Správny súd však absolútne neriešil otázku či žalovaný postupoval správne, keď vyhodnotil, že

sa má vykonať prestavba kruhového objazdu len na základe ohlásenia stavebníka, a teda či žalovaný
zvolil správny procesný postup a správnu právnu normu. V prípade, že by sa správny súd zaoberal
otázkou, či vôbec žalovaný na skutkový stav zvolil príslušnú normu, tak by musel zákonite dôjsť k tomu,
že malo prebehnúť riadne stavebné konanie, pričom by nebolo sporné, že účastníkom tohto konania
mal byť aj žalobca. Podľa názoru žalobcu mal súd správne posúdiť túto otázku tak, že žalovaný mal

vyzvať stavebníka na podanie návrhu na začatie stavebného konania.

28. K otázke skúmania aktívnej legitimácie ako podmienky realizácie garantovanej ochrany práv
prostredníctvom prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy poukázal na všeobecne dostupnúodbornú literatúru v zmysle ktorej: „Pokiaľ ide o kvalifikovanie práv, ktorým sa poskytuje ochrana v rámci
správneho súdnictva, Správny súdny poriadok zotrváva v koncepcií pôvodnej právnej úpravy týkajúcej
sa nerozlišovania medzi verejnými a súkromnými právami. Výkon verejnej správy sa totiž môže týkať

obochtýchtopráv.Rozdielmedzinimi,zjednodušenepovedané,spočívavtom,žesúkromnésubjektívne
právo má základ v súkromnom hmotnoprávnom vzťahu a verejné subjektívne právo v právnom vzťahu
verejnoprávnej (hmotnoprávnej i procesnoprávnej povahy), pričom platí, že verejné subjektívne právo
nemá jeho nositeľ vo svojej dispozičnej autonómii, a teda nemôže s ním platne nakladať. Inak povedané,
správny súd poskytuje ochranu všetkým subjektívnym právam, ktoré sú spojené alebo vyplývajú z

preskúmavaného správneho aktu alebo činnosti orgánov verejnej správy, a to bez ohľadu na ich
verejnoprávnu alebo súkromnoprávnu povahu.“

29. Z uvedeného žalobca vyvodil, že keď žalovaný pripustením prestavby kruhového objazdu na základe
ohlásenia, hoci malo prebehnúť riadne stavebné konanie, postupoval v rozpore so zákonom, bol žalobca
vydaním opatrenia ukrátený na svojich procesných právach a právom chránených záujmoch. Vzhľadom

na to sa žalobca mohol domáhať ochrany svojich práv cestou žaloby na preskúmanie opatrenia, ktorým
bol ukrátený na svojich právach aj bez toho, aby bol priamym účastníkom konania v ktorom bolo
predmetné opatrenie vydané.

v.

Ďalšie vyjadrenia v kasačnom konaní

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 03.05.2023 žiadal kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnou argumentáciou Krajského súdu v
Trenčíne o nenaplnení podmienky aktívnej žalobnej legitimácie zo strany žalobcu, pretože žalobca nebol
a ani zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že mal byť účastníkom administratívneho
konania v rámci ktorého bolo vydané napadnuté oznámenie a zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal

ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním oznámenia, resp. opatrenia. Žalobca
(poznámka súdu zrejme mal na mysli „žalovaný“) pri vydaní napadnutého opatrenia pod č. OU-TN-
OCDPK-2021/027094-004 zo dňa 10.09.2021 postupoval v zmysle príslušných ustanovení cestného
zákona a stavebného zákona a to najmä § 16 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. zákona o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“), § 57

ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), § 3 ods. 3 písm. p) zákona č. 135/1961 Zb.

31. Poukázal na žiadosť žalovaného zo dňa 18.08.2021 na ktorú Ministerstvo dopravy a výstavby SR,
Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, pod zn.:

41266/2021/SCDPK/99610 zo dňa 26. 8. 2021 reagovalo zaslaním usmernenia, v ktorom o. i. uviedlo:
„Berúc do úvahy rozsah a povahu stavebných prác podľa projektovej dokumentácie a vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovanými stavebnými úpravami má v zásade dôjsť k zmene organizácie dopravy,
pričom sa nemení spôsob užívania stavby (okružná križovatka) a takisto sa nemení ani vzhľad stavby,
máme za to, že v tomto prípade je vhodné postupovať podľa § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona, t. j.

na realizáciu stavebných úprav postačuje ohlásenie príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu.“

32. V konaní začatom na základe ohlásenia stavebníka TM real spol. s r. o., pod zn.: 122/08/2021/
š.TN23/BA zo dňa 31.08.2021 a usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR, Sekcia cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, pod zn.: 41266/2021/

SCDPK/99610 zo dňa 26.08.2021 ako nadriadeného orgánu špeciálnemu stavebnému úradu, po
preskúmaní predloženej projektovej dokumentácie, vyhodnotení rozsahu a povahy stavebných úprav,
špeciálny stavebný úrad dospel k záveru, že navrhovanými stavebnými úpravami sa nemení vzhľad
stavby a ani spôsob užívania stavby okružnej križovatky a z tohto dôvodu na navrhované stavebnéúpravy okružnej križovatky nie je potrebné vydať stavebné povolenie v zmysle § 58 zákona č. 50/1976
Zb. a preto na základe uvedeného podľa § 16 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. a § 57 ods. 2 zákona č.
50/1976 Zb. stavebníkovi oznámil, že nemá námietky s uskutočnením stavebných úprav pod č.: OU-TN-

OCDPK-2021/027094-004 zo dňa 10.09.2021. Oznámenie č. OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 zo dňa
10.09.2021 malo povahu úradného listu vydaného v rámci administratívneho konania a bolo doručené
len stavebníkovi ako jedinému účastníkovi konania v súlade s § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.

33. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených

záujmoch tým, že výkonom opatrenia a prestavbou kruhového objazdu bolo popreté jeho právo podnikať
v čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, vzhľadom k tomu, že už nie je možné prostredníctvom jeho pozemkov v jeho
vlastníctve dopravne napojiť umývacie centrum RED-BOX, žalovaný uviedol, že žalobca nebol ukrátený
a ani žiadnym spôsobom obmedzený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch,
pretože je v identickom rozsahu stále vlastníkom pozemkov pod okružnou križovatkou, pričom už v
čase nadobudnutia týchto pozemkov boli tieto pozemky zaťažené zrealizovanou inžinierskou stavbou

(okružnou križovatkou) zapísanou v evidencii katastra nehnuteľností a zároveň stavebnými úpravami
nedošlo ani k zmene spôsobu užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Okružná križovatka na ceste
I/61 je v režime všeobecného užívania v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., ktorý musí žalobca
strpieť. Stavebnými úpravami sa nezmenil vzhľad stavby, nakoľko nešlo o rozšírenie okružnej križovatky
nad rámec jej doterajších hraníc alebo o zmenu tvaru križovatky na styčnú alebo priesečnú križovatku a

nezmenil sa ani spôsob jej užívania z dôvodu, že okružná križovatka funkčne zostáva naďalej okružnou
križovatkou v jej pôvodnom pôdoryse.

34. Ku kasačnému dôvodu, že súd spôsobil jeho procesným postupom porušenie rovnosti účastníkov
konania, keď pripustil dôkaz predložený zo strany účastníka konania, avšak neumožnil sa žalobcovi k

tomuto dôkazu vyjadriť uviedol, že do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania.

35. Námietku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s kľúčovými
argumentmi žalobcu uvedenými v správnej žalobe nepovažoval za dôvodnú.

Vyjadrenie účastníka konania TM Real, spol. s r. o. ku kasačnej sťažnosti

36. Ďalší účastník, TM Real spol. s r. o. vo vyjadrení zo dňa 19.05.2023 ku kasačnej sťažnosti žiadal
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby proti opatreniu a k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nedošlo, pretože správny súd

žiadne jeho procesné práva neporušil.

37. K nedostatku aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP poukázal na to, že
- účastníctvo postupu ohlásenia stavebných úprav podľa § 57 SZ nie je možné vykladať extenzívne tak,
že zahŕňa aj žalobcu,

- subjektívne práva žalobcu neboli opatrením priamo dotknuté, pretože obsah jeho vlastníckeho práva
k uvedeným pozemkom pod okružnou križovatkou nemohol byt' uskutočnením stavebných úprav
akokoľvek dotknutý.
Ak zákon žalobcovi nepriznáva právne postavenie účastníka administratívneho konania tým, že jeho
účastníctvo nevymedzuje uvedením právneho postavenia alebo výslovným pomenovaním, takýto

žalobca nemá aktívnu žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP voči opatreniu, ktoré bolo v takomto
administratívnom konaní vydané. V zmysle zásady subsidiarity správneho súdnictva totiž správny
súd v zásade nemôže poskytovať viac ochrany, než je možné dosiahnuť v administratívnom konaní.
Podľa súdnej praxe pritom skutočnosť, že zákon neobsahuje špeciálne ustanovenie o účastníkoch
administratívneho konania, ešte neznamená, že účastníctvo tohto konania normatívne vymedzené nie

je. Navyše, aj keby účastníctvo postupu ohlásenia stavebných úprav podľa § 57 stavebného zákona
žiadnym spôsobom normatívne vymedzené nebolo, žalobca by mohol mať aktívnu žalobnú legitimáciu
voči opatreniu aj tak jedine v prípade, ak by jeho subjektívne práva boli opatrením priamo dotknuté.38. Subjektívne práva žalobcu neboli opatrením priamo dotknuté, pretože obsah jeho vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom pod okružnou križovatkou nemohol byť uskutočnením stavebných
úprav akokoľvek dotknutý. Citácia z odbornej literatúry o tom, že v tomto ohľade údajne postačuje

„potencionálna možnosť ukrátenia” na subjektívnych právach žalobcu je zavádzajúco vytrhnutá z
kontextu, pretože tento záver odbornej literatúry sa vzťahuje iba na situáciu, keď žalobca bol
účastníkompríslušnéhoadministratívnehokonania,vktorombolojehoúčastníctvonespornenormatívne
vymedzené.

39. Stotožnil sa so záverom správneho súdu, že opatrením nebolo nijako zasiahnuté do právneho
postavenia žalobcu ohľadom jeho vlastníckeho práva k pozemkom pod okružnou križovatkou, nakoľko
uskutočnenie stavebných úprav okružnej križovatky nemohlo mať za následok stratu vlastníckeho práva
k týmto pozemkom alebo akúkoľvek zmenu v jeho obsahu podľa 123 OZ, pretože aj po takýchto
úpravách: (i) práva žalobcu držať pozemky, užívať ich, resp. požívať ich úžitky (napr. postavením stavby
alebo ich prenájmom) sú v rovnakom rozsahu obmedzené umiestením okružnej križovatky, ktorá sa

tam nachádzala už pred úpravami, a zároveň (ii) právo žalobcu s pozemkami disponovať (previesť ich)
zostáva naďalej nedotknuté. Pre úplnosť, čo sa týka špekulatívneho a ničím nepodloženého tvrdenia
žalobcu, že uskutočnením stavebných úprav okružnej križovatky malo údajne dôjsť k znemožneniu jeho
podnikateľského zámeru vybudovania umývacieho centra „RED-BOX”, toto tvrdenie v žalobe neuplatnil,
preto je ako kasačný dôvod neprípustný (§ 441 v spojení s §183 SSP).

40. K namietaným porušeniam práva na spravodlivý proces nemohlo dôjsť primárne z dôvodu
nepreukázania aktívnej legitimácie, pričom zároveň odmietnutie žaloby správnym súdom nijakým
spôsobom nelimituje právo žalobcu domáhať sa ochrany podľa predpisov súkromného práva na
príslušnom civilnom súde voči vlastníkovi okružnej križovatky, t. j. Slovenskej republike. K nemožnosti

vyjadriť sa k dôkazu predloženému zo strany TM real spol. s r. o. na pojednávaní uviedol, že žalobca
svojeprávonevyužil.Uzneseniejeriadneodôvodnenéareagujenavšetkypodstatnéargumentyžalobcu
včas vznesené v žalobe, ktoré mali vplyv na posúdenie aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu voči
opatreniu. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou skutočnosť, že uznesenie nie je odôvodnené
podľa predstáv žalobcu neznamená, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Čo sa

týka meritórneho prejednania žaloby, správny súd nemohol posúdiť zákonnosť opatrenia na základe
žaloby pre nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu, pretože by tým prekročil svoju právomoc
vymedzenúSprávnymsúdnymporiadkom,ktorýmuumožňujepreskúmavaťzákonnosťsprávnychaktov
výlučne na základe žaloby od aktívne žalobne legitimovaného žalobcu.

Vyjadrenie krajskej prokurátorky

41. Krajská prokurátorka vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti podanej dňa 03.05.2023 žiadala
uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na
zdokumentovaný priebeh administratívneho konania a zdôraznila, že rozhodnutie stavebného úradu o

tom, či stavby, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce je možné uskutočniť na základe stavebného
povolenia alebo ohlásenia je predmetom správneho uváženia. Stavebný úrad posudzuje, či sú splnené
zákonom ustanovené podmienky na vydanie toho ktorého rozhodnutia, ktoré nevybočuje z hľadísk
ustanovených zákonom. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci
určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Zákon síce ponechal širokú možnosť

uváženia v prípade určenia stavebného úradu, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe
ohlásenia, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/132/2015 zo dňa 29.03.2018). S ohľadom na vyššie
uvedené právne úvahy a závery je potrebné venovať pozornosť skutočnosti a posúdeniu, či stavebný

úrad náležite zistil skutkový stav veci pred vydaním napadnutého opatrenia, resp. či sa zaoberal
skutkovými okolnosťami a od charakteru týchto odvodil správnu úvahu, ktorá nevybočuje z rámca
ustanoveného zákonom č. 50/1976 Zb. a nepopiera záujmy a práva chránené v stavebnom konaní.

42. Z administratívneho spisu vyplýva, že príslušný špeciálny stavebný úrad konajúci o ohlásení stavby

musel mať, resp. mal mať vedomosť, že stavebná spoločnosť TM real, spol. s r. o. nie je jediným a
výlučným vlastníkom parciel, kde boli realizované stavebné úpravy. K ohláseniu zo strany stavebníka
pritom nebol predložený doklad preukazujúci vlastnícke právo alebo iné právo, resp. čestné prehlásenie
na vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti INDEX CAR, s. r. o. Samotnou realizácioustavebných úprav teda došlo k neoprávnenému a negatívnemu zásahu do vlastníckych práv iných
subjektov ako aj spoločnosti INDEX CAR, s. r. o. bez možnosti vyjadriť sa k danej veci. Týmto postupom
žalovaného podľa názoru krajskej prokuratúry došlo k porušeniu základných zásad stavebného konania,

ktoré chránia záujmy a práva chránené v stavebnom konaní. V danom prípade samotnou realizáciou
stavby došlo k zásahu do cudzích vlastníckych práv.

43. Zároveň poukázala aj na to, že na postup stavebného úradu, ktorý prijal ohlásenie, sa primerane
vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku.

Žalovaný pri vydávaní napadnutého opatrenia pod sp. zn. OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 zo dňa
10.09.2021, ktorým oznámil stavebníkovi, že nemá námietky s uskutočnením stavebných úprav počas
realizácie stavebného objektu SO20 Úprava okružnej križovatky na ceste I/61, sa týmito zásadami,
najmäzásadousúčinnostiamateriálnejpravdyneriadil.Jednalosapritomorealizáciustavebnýchúprav,
ktoré mali byť realizované nie len na pozemkoch vo vlastníctve žiadateľa, teda spoločnosti TM real, spol.
s r. o., ale aj na parcelách vo vlastníctve iných subjektov, ktoré neboli ani účastníkmi daného konania.

V prípade, ak by žalovaný začal riadne stavebné konanie, mali by tieto ďalšie subjekty právo sa vo veci
riadnevyjadriť,predniesťsvojenávrhyakoajprípadnénámietkykpredpokladanýmstavebnýmúpravám.
Zo zásady súčinnosti je pritom zrejmé, že správny orgán musí k účastníkovi konania pristupovať ako
k subjektu, ktorého sa jeho rozhodnutie priamo dotkne. Účastník je v inom postavení ako rozhodujúci
správny orgán. Musí mať možnosť svoje práva aktívne hájiť, aj s pomocou správneho orgánu, čo však

v danom prípade splnené nebolo.

44. Zdôraznila požiadavku ústavne konformného a legálneho výkonu verejnej moci v zmysle § 2
ods. 2 Ústavy SR, ako jedného zo základných princípov demokratického právneho štátu (čl. 1 ods.
1 ústavy), zásadu materiálnej pravdy, Dohovorom garantované právo na spravodlivý proces. Zákon

síce ponecháva žalovanému na úvahe, či na danú stavbu stačí ohlásenie, resp. či ohlásenú stavbu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, avšak takéto rozhodnutie nesmie vybočiť z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V tomto prípade však stavebnými úpravami bolo zasiahnuté
do vlastníckych práv iných subjektov, ktorí nemali možnosť sa k veci vyjadriť. Vydané opatrenie
nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, samotným konaním žalovaného boli

porušené základné zásady stavebného konania ako aj správneho konania. Slovenská republika pritom
ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými
právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a aj s princípmi dobrej správy.

45. K nesprávnemu právnemu posúdeniu dôsledkov vykonanej úpravy poukázala na ust. § 16 ods.

2 zákona č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje v
prípade, ak stavebnými úpravami cestného telesa sa nemení vzhľad stavby, ani spôsob užívania.
Zároveň však zo spisového materiálu a technickej správy vypracovanej projektantkou I.. U. okrem
iného vyplynulo, že stredový tvar križovatky čiastočne zmení tvar, na strane vetvy Trenčín - Bratislava
bude rozšírený smerom do križovatky, aby bol jednoznačne vymedzený jazdný pruh. Vetva, ktorá

bude prístupom do OC bude kompletne zmenená tvarom aj polohou ako aj celé územie severne od
križovatkyjesúčasťoustavbyOC,budútedazrušenéajvšetkyexistujúcespevnenéplochyaparkoviská,
na ktoré bol pôvodne prístup z riešenej križovatky. Na strane pri OC bude vybudovaný chodník. Z
technickej správy taktiež vyplýva, že plocha križovatky sa jej úpravou zmenší po obvode cca o 460
m2, taktiež dochádza aj k zmene vpustov. Vzhľadom na to, že ostrovčeky menia svoju polohu, budú

vpusty preložené k novým ostrovčekom alebo oddeľovacím prvkom. Maximálna dĺžka posunutia je 2,2
m, prípojka ostáva pôvodná iba sa skráti, resp. predĺži. S poukazom na uvedené je možné vyvodiť, že
úpravou okružnej križovatky na ceste I/61 na Štefánikovej ulici v Trenčíne došlo k zmene jej vzhľadu, v
dôsledku ktorej v danom prípade nepostačuje iba ohlásenie stavby podľa § 16 ods. 2 cestného zákona.

46. K záveru o žalobnej legitimácii zdôraznila, že zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii
ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, a to (i) postavenie účastníka v
administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie a (ii) ukrátenie
na subjektívnych právach spojených s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia. Na základe
vzájomnej kombinácie týchto dvoch podmienok môže potom nastať aj situácia, keď dôjde k podaniu

žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu vydanému v administratívnom konaní, v ktorom účastníctvo
nebolo normatívne vymedzené, a to osobou s nesporným preukázaním jej ukrátenia na právach. Pod
ukrátením subjektívneho práva je pritom nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo
opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmovpríslušnej fyzickej alebo právnickej osoby (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
259/2011). Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením
priamo konštituovali, či deklarovali práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo

opatrenia podľa tvrdenia žalobcu negatívne prejavili v jeho sfére (rozhodnutie Najvyššího správniho
soudu České republiky sp. zn. 2Afs 4/2011). V danom prípade na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
došlo k realizácii úpravy okružnej križovatky, a teda aj do zásahu jeho vlastníckeho práva bez možnosti
žalobcu sa riadne vo veci vyjadriť, predniesť námietky a pripomienky v administratívnom konaní.

Vyjadrenie žalobcu k predloženým vyjadreniam ku kasačnej sťažnosti

47. Žalobca v spoločnom vyjadrení zo dňa 16.08.2023 ku všetkým vyjadreniam ku kasačnej sťažnosti
zotrvával na dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako aj podanej žaloby, znovu zdôraznil význam niektorých
namietaných skutočností, najmä preukázanú a súdom nevyhodnotenú ujmu na jeho právach viažucu sa
k vlastníctvu pozemkov pod kruhovým objazdom, vykonanie relevantného dôkazu na pojednávaní bez

dodržania jeho práv, porušenie práv vyplývajúcich z dôvodnej požiadavky na správne konanie o povolení
zmeny dokončenej stavby podľa stavebného zákona, poukázal na argumentáciu krajskej prokurátorky.

VI.
Posúdenie kasačného súdu

48. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach
sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k

záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

49. Predmetom kasačného prieskumu bola zákonnosť postupu správneho súdu v konaní o namietanej
nezákonnosti postupu stavebného úradu spočívajúcej v tom, že na konanie o zmene dokončenej stavby
okružnej križovatky, aplikoval úpravu § 57 ods. 2 stavebného zákona - konanie o ohlásení stavebných

úprav v spojení s ust. § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona. Podľa žalobcu povoľovaná zmena
dokončenej stavby nebola prípadom stavby podľa § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona a na konanie
o jej uskutočnení bolo potrebné aplikovať ust. § 54 v spojení s ust. § 55 stavebného zákona, malo teda
prebehnúť riadne stavebné konanie o povolení zmeny dokončenej stavby. Správny súd sa pri svojom
rozhodovaní vôbec nezaoberal žalobnými dôvodmi poukazujúcimi na to, že žalovaný si v neprospech

žalobcu zvolil neadekvátny druh správneho procesu, ale svoje rozhodovanie založil na bezvýhradnom
akceptovaní procesného rámca zvoleného žalovaným a od tejto skutočnosti odvodzoval svoje závery o
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

50. Pre posudzovanie postupu žalovaného vzťahujúceho sa ku konaniu o ohlásenej stavbe je

rozhodujúca nasledovná právna úprava:

Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona) v
znení účinnom do 31.05.2021, (t. j. ku dňu podania návrhu), ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu
postačuje na stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje

do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob
užívania.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona v znení účinnom od 01.06.2021, (ku
dňu vydania napadnutého opatrenia), ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na stavebné

úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nemení vzhľad stavby, ani spôsob
užívania.

Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona , stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhubez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť

len na základe stavebného povolenia.

Podľa § 57 ods. 2 veta prvá stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky.

51. Z citovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie, či sa o
návrhu na zmenu dokončenej dopravnej stavby bude postupovať podľa § 54 stavebného zákona v tzv.
povoľovacom konaní, alebo podľa § 57 v tzv. ohlasovacom konaní je záver o tom, či predmetná stavba,
resp. zodpovedá vymedzeniu v § 16 ods. 1 písm. a) cestného zákona v príslušnom znení. Príslušným
orgánom na vyslovenie záveru v tejto otázke je nepochybne príslušný špecializovaný stavebný úrad.

52. Dôsledky vyplývajúce z použitia jednotlivých úprav, t. j. zjednodušené konanie o ohlásení zmeny
dokončenej stavby oproti konaniu o povolení zmeny dokončenej stavby, mali pre žalobcu zásadný
význam v tom, že v prípade ohlasovacieho konania bol účastníkom len navrhovateľ - stavebník a
konanie bolo ukončené vydaním upovedomenia, bez možnosti akejkoľvek reálnej ingerencie žalobcu do

jeho priebehu. V prípade konania o povolení zmeny dokončenej stavby by žalobca minimálne z titulu
nesporného vlastníctva pozemkov pod predmetnou stavbou zrejme bol účastníkom správneho konania
a nepochybne by mal v rámci realizácie práv účastníka konania možnosť vyjadriť sa k predmetu konania,
zmene dokončenej dopravnej stavby ležiacej aj na jeho pozemkoch.

53. Výber, resp. určenie druhu správneho konania stavebným úradom mal rozhodujúci význam na
záver o preukázaní procesnej aktívnej legitimácie v konaní správnym súdom. Správny súd, rezignujúc
na požiadavku vyhodnotenia správnosti výberu konkrétneho postupu rozhodovania o zmene stavby v
zmysle žalobného návrhu s poukazom na žalovaným použitý postup podľa § 57 stavebného zákona,
vyvodil záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Za situácie, keď je aktívna legitimácia v zmysle

§ 178 ods. 1 SSP založená na preukázaní dvoch kumulatívnych podmienok, postavenie účastníka v
správnom konaní a tvrdenie o ukrátení na svojich právach alebo chránených záujmoch v súvislosti s
vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, správny súd, postupujúci pri
posudzovaní splnenia prvej podmienky stricto sensu, považoval za dostatočný dôvod pre odmietnutie
žaloby postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom konania o

ohlásení stavebných úprav (§ 57 Stavebného zákona).

54. Zároveň sa však v bode 16 napadnutého uznesenia vysporadúval s druhou (hmotnoprávnou )
podmienkou, t. j. otázkou nepreukázania ujmy na právach osoby, o ktorej vyslovil, že nebola účastníkom
správnehokonania.Ktomusprávnysúduviedol: „...apredmetnýmopatrenímaninedošlokukráteniuna

jeho právach. Uvedený záver súdu vychádza z toho, že predmetným opatrením nebolo nijak zasiahnuté
do právneho postavenia žalobcu, ktorý je v nezmenenom rozsahu vlastníkom pozemkov pod pozemnou
komunikáciou, ktoré sú naďalej zaťažené tým, že je na nich postavená cestná komunikácia, ktorú
skutočnosť je žalobca povinný naďalej strpieť. Predmetnými stavebnými úpravami okružnej križovatky
nedošlo k zmene čo do rozsahu doposiaľ užívanej okružnej križovatky, t. j. nedošlo k zmene spôsobu

užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca preto nepreukázal žiadnym spôsobom, že by bol
ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch“.

55. Primárnou otázkou v kasačnom konaní bolo vysporiadanie sa so žalobcom tvrdenou povinnosťou
správneho súdu skúmať správnosť postupu žalovaného, správnej úvahy, vedúcej k záveru o tom, ktorý

procesný postup v zmysle stavebného zákona, t. j. konanie o ohlásení zmeny dokončenej dopravnej
stavby alebo konanie o povolení zmeny dokončenej dopravnej stavby, má byť aplikovaný pri výkone
kompetencie špecializovaného stavebného úradu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.56. Zo strany ďalšieho účastníka súdneho konania, (stavebníka) TM real, spol. s r. o., bol v tejto
súvislosti namietaný subsidiárny charakter správneho súdnictva, t. j. skutočnosť, že správny súd v
zásade nemôže poskytovať viac ochrany, než je možné dosiahnuť v administratívnom konaní. Kasačný

súd zásadu subsidiarity správneho súdnictva nespochybňuje, zdôrazňuje však jej aplikovateľnosť na
prípady, keď rozsah súdneho prieskumu t. j. preskúmavanie dodržanie práv účastníka správneho
konania v rozsahu žaloby súvisí s priebehom uskutočneného správneho konania. V prejednávanej veci
sa však obsah žaloby nesústreďuje na namietanie porušenia práv účastníka uskutočneného konania
o ohlásení zmeny stavby, ale primárne bolo namietané, že neprebehlo také správne konanie (konanie

o povolení zmeny dokončenej stavby), aké podľa zákona prebehnúť malo, a voľba druhu správneho
konania podľa stavebného zákona viedla, resp. mala viesť k ujme na právach žalobcu, ako legitímne
predpokladaného účastníka konania o povolení zmeny dokončenej stavby.

57. Kasačný súd nespochybňuje, že voľba zodpovedajúceho procesného postupu (konanie o ohlásení
alebo konanie o stavebnom povolení) prináleží v konečnom dôsledku stavebnému úradu, vzhľadom na

to, že zákon výslovne upravuje možnosť neakceptovať návrh predložený v (zjednodušenom) konaní
o ohlásení stavby a môže rozhodnúť (určiť), že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo
udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia (§ 57 ods. 1 veta druhá
stavebného zákona). Vyslovenie takéhoto záveru je nepochybne výsledkom myšlienkovej činnosti
správneho orgánu, označovaného ako správna úvaha. Obsah pojmu správna úvaha sa v judikatúre

súdov vymedzuje napr. v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/50/2017 z 28. marca 2018 nasledovne:
„Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za
najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.“ Z uvedeného vyplývajú dve hraničné
hodnoty správnej úvahy a to rozhodovanie v medziach zákona a prijatie najvhodnejšieho rozhodnutia s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Prejavom rešpektovania kompetencií a kompetentnosti správnych
orgánov postupujúcich na základe výsledkov správneho uváženia sú limity jeho prieskumu, stanovené
v § 27 ods. 2 a ods. 3 SSP.

58. V tomto kontexte je otázka dôvodnosti/možnosti súdneho prieskumu správneho uváženia prepojená

s otázkou poskytnutia materiálne chápaného práva na súdnu ochranu, ktorou sa vo svojej rozhodovacej
činnosti opakovane zaoberal Ústavný súd.
Podľa dostupnej odbornej literatúry: „Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje
materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza
zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z

hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (napr. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07). Podľa
názoru ústavného súdu výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa
ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe
k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi
konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.

Podstata materiálneho právneho štátu podľa názoru ústavného súdu spočíva v uvádzaní platného
práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti (PL. ÚS 17/08)
a povinnosťou všetkých štátnych orgánov (teda aj ústavného súdu) je zabezpečiť reálnu možnosť
uplatnenia práv tvoriacich predmet ústavnej úpravy tými subjektmi, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/98).
Opierajúcsaotentoprincípústavnýsúdsapriklonilkzásadeústavnekonformnéhovýkladuzdôrazňujúc,

že z tejto zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne
normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv

a slobôd“ (napr. II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08).“ (Gajdošíková Ľ., Právo na spravodlivý proces
v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Dny práva 2011 - Days of Law 2011 (online) Brno:
Masarykova univerzita, 2012 ISBN 978-80-210-5919-I (soubor) 9788021047334. Dostupné na http://
www.law.muni.cz/content/cs/proceedings/)

59. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť, že dôsledky
vyplývajúce z voľby použitia konkrétneho druhu administratívneho konania, t. j. zjednodušené konanie
o ohlásení zmeny dokončenej stavby oproti konaniu o povolení zmeny dokončenej stavby, mali pre
žalobcu zásadný význam. V prípade ohlasovacieho konania bol účastníkom len navrhovateľ - stavebníka konanie bolo ukončené vydaním upovedomenia, bez možnosti akejkoľvek reálnej ingerencie žalobcu
do jeho priebehu, v prípade konania o povolení zmeny dokončenej stavby by žalobca z titulu nesporného
vlastníctva pozemkov pod predmetnou stavbou bol účastníkom správneho konania a nepochybne by

mal možnosť vyjadriť sa k zmene stavby predovšetkým vo vzťahu k zásahom do jeho práv vlastníka
pozemkov. Ako už kasačný súd uviedol, nespochybňuje, že je v kompetencii príslušného stavebného
úradu určiť druh konania, v ktorom bude rozhodovať o požiadavke/návrhu účastníka na výsledku, ktorým
mábyťpovolenezmenydokončenejstavby.Zároveňvšaknemožnoprehliadaťmožnosť,resp.povinnosť
súdneho prieskumu výsledkov takéhoto postupu.

60. Je preto dôvodné správnemu súdu vytknúť, že rezignoval na povinnosť vyhodnotiť obsah
žalobných dôvodov spochybňujúcich správnosť vybraného druhu rozhodovacieho procesu - druhu
správneho konania. Postupoval tak v situácii, keď žalobná argumentácia spochybňovala záväznosť
a aplikovateľnosť Usmernenia MDaV SR zo dňa 26.08.2021, ktoré malo iba odporúčací charakter,
zároveň vedomý si toho, že už v správnom konaní žalobca (aj keď ex post) namietal proti

zvolenému procesnému postupu, bez toho, aby mal reálnu možnosť domáhať sa požadovanej nápravy.
Rovnako nemožno prehliadnuť, že správny súd mal pri svojom rozhodovaní z písomností založených do
súdneho spisu vedomosť o konfliktných okolnostiach týkajúcich sa ohlasovanej zmeny stavby. Napriek
limitovanému obsahu administratívneho spisu (určovaného druhom konania) bolo jeho povinnosťou
o to dôslednejšie sa vysporiadať so žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia druhu

konania, vedúceho k porušeniu predpisov o konaní pred orgánmi verejnej správy. V tomto kontexte,
aj s prihliadnutím na obsah vecne súvisiacich písomností založených v súdnom spise, neobstojí
argumentácia o možnosti či dôvodnosti žaloby opomenutého účastníka. Automatickým akceptovaním
určenia druhu konania na základe návrhu stavebníka zo dňa 02.09.2021, bez ohľadu na to, že z neho
fakticky vyplýva zamedzenie prístupu žalobcu do správneho konania, akceptoval stav, keď preukázaný

vlastník pozemkov pod menenou stavbou nemal prístup k správnemu konaniu. Tento postoj sa môže
javiť ako nie celkom odôvodnený v prípade, keď z písomností založených v súdnom spise (č. l. 57
Záväzné stanovisko mesta Trenčín na účel Stavebné povolenie zo dňa 16.10.2020 zmieňuje podmienky
ku kolaudácii, č. l. 58 Záväzné stanovisko cestného správneho orgánu k stavebnému konaniu zo
dňa 23.07.2020 zmieňuje podmienky ku kolaudácii), bolo možné vyvodiť zo strany dotknutých orgánov

predpoklad vedenia konania o stavebnom povolení.

61. V nadväznosti na uvedené je treba prisvedčiť kasačnému sťažovateľovi aj vo vzťahu k námietkam
poukazujúcim na chýbajúce obsahové náležitosti rozhodnutia správneho súdu, nelogickosť záveru o
nepreukázaní ujmy na právach žalobcu v konaní, v ktorom podľa súdu nebol účastníkom (riešenie

otázky aktívnej hmotnoprávnej legitimácie bez ohľadu na záver o nedostatku aktívnej procesnoprávnej
legitimácie), čo v konečnom dôsledku zásadne spochybňuje spôsobilosť odôvodnenia napĺňať zákonné
požiadavky na jeho obsah a preskúmateľnosť. Za danej situácie nebolo účelné vysporadúvať sa s
námietkam týkajúcimi sa vedenia dokazovania na pojednávaní a dôsledkov takéhoto postupu na práva
účastníka súdneho konania.

VII.
Záver

62. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačné dôvody, predovšetkým poukazujúce na

pochybenie správneho súdu, spočívajúce v nevysporiadaní sa so zákonnosťou a dôvodnosťou voľby
rozhodovacieho procesu podľa § 57 stavebného zákona v spojení s § 16 ods. 1 písm. a) zákona o
cestnej premávke, následne vedúce k porušeniu práv účastníka súdneho konania, sú dôvodom na
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v napadnutej časti a vrátenia veci správnemu súdu
na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). Správny súd v Banskej Bystrici, ktorému bude v zmysle

§ 3a zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov vec vrátená na ďalšie konanie, bude pri
novom rozhodovaní povinný vysporiadať sa s vyslovenými názormi kasačného súdu predovšetkým
vo vzťahu k povinnosti správneho súdu zaoberať sa aj žalobnými dôvodmi namietajúcimi zásah do
práv žalobcu, ako legitímne predpokladaného účastníka nerealizovaného konania o povolení zmeny
dokončenej stavby. V nadväznosti na právne posúdenie v tejto otázke správny súd znova preskúma

otázku procesnej a vecnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby a na základe týchto záverov
zvolí ďalší postup v konaní. Kasačný súd pripomína a zdôrazňuje povinnosť správneho súdu vydať vo
veci presvedčivé a dostatočne odôvodnené rozhodnutie.63. O trovách kasačného konania rozhodne Správny súd v Banskej Bystrici v novom rozhodnutí vo veci
(§ 467 ods. 3 SSP).

64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.