Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204240
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., D. E., v konaní právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát,
so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému:
Správcovská a konzultačná, k. s., so sídlom kancelárie F. XX/X, XXX XX G., IČO: 53 089 570,
správca úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 36 477 949, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, v konaní o
určenie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 28.04.2023 sa žalobca ako veriteľ domáhal určenia,

že pohľadávka žalobcu, prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzného konania úpadcu NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494,
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XX/X/XXXX zapísaná v zozname pohľadávok, a
to pohľadávka pod por. č. 8 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v časti istina vo
výške 2.048,89 € a v časti úroky z omeškania vo výške 186,36 € je čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti a poradia ako iná pohľadávka nesporná a oprávnená.

2. Žalobu odôvodnil tým, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie na základe uznesenia
Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou XX/X/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.09.2022. Základná prihlasovacia lehota 45 dní začala teda plynúť dňa 15.09.2022 a skončila dňa
31.10.2022.Lehotanapopieraniespoukazomna§32odsek3písmenoa/ZKRskončiladňa30.11.2022.
Táto však bola správcovi zo strany súdu viackrát predĺžená, a to uzneseniami Okresného súdu Prešov
zo dňa 09.11.2022, ktorá bola predĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, zo dňa 09.12.2022, ktorá
bola predĺžená od 31.12.2022 do 29.01.2023, zo dňa 19.01.2023, ktorá bola predĺžená od 30.01.2023

do 28.02.2023, zo dňa 22.02.2023, ktorá bola predĺžená od 01.03.2023 do 30.03.2023. Ustanovený
správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 31.03.2023
doručenýmdoelektronickejschránkydňa31.03.2023o22:22hod.,tedapouplynutílehotynapopieranie
pohľadávok, keďže táto uplynula dňa 30.03.2023 o 24:00 hod., a teda pohľadávka popretá po lehotesa považuje za zistenú. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR považuje za nesporné, že ustanovený
správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu „Oznámenie o popretí pohľadávok“ po uplynutí lehoty
na popieranie pohľadávok, pretože táto lehota po opätovných predĺženiach skončila dňa 30.03.2023

o 24.00 hod.; pričom správca poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa, čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti a poradia, a to až dňa 31.03.2023. Preto sa jeho pohľadávka, v rozsahu v akom nebola
popretá, považuje za zistenú.

3. S dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky, ktorú žalovaný správca poprel, čo do právneho dôvodu,

výšky, vymáhateľnosti a poradia nesúhlasil, označil ho za nedôvodné, nezákonné, hraničiace aj s
porušením povinnosti správcu.

4. Správca v dôvodoch popretia poukázal na ust. § 233 a nasl. ObZ spoločne so stanovami družstva,
ktoré uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota vyrovnacieho podielu, avšak veriteľ nepredložil a
nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob jeho výpočtu, resp. žiada vydať to, čo

plnil, hoci nepreukázal, čo plnil. Veriteľ pritom sám uvádza, že výšku vyrovnacieho podielu nevie určiť,
aj keď je to jeho povinnosťou a súčasne veriteľ nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v rovnakej
výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle zásady
zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť (uvedené sa vzťahuje aj
na prípadné úroky z členských vkladov). Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého

obchodného imania družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých
družstvu v súvislosti s podnikaním. Veriteľom priložený „certifikát“ bez právneho významu deklaruje len
výšku členského vkladu, splatenie členského vkladu veriteľ nepreukázal. Správca poukázal na viaceré
konania o určení neplatnosti prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako
také) a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné, ktorým veriteľom (resp. vysokému počtu vylúčených

členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve, a bez právoplatného ukončenia týchto konaní úpadca nevie
vykonať a správca nevie preveriť výpočet výšky vyrovnacích podielov z dôvodu nekompletného a najmä
sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo možné uvedenú sumu odvodiť. Keďže
sa dôvod popretia vzťahuje k istine (jej výške a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), nevyhnutné
poprel aj prihlásené príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo.

Správca má za to, že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených
pohľadávkach podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil.
K dôvodom popretia právneho dôvodu správca uviedol, že popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky
pre spornosť zániku členstva veriteľa v družstve. Spornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa
vniesol aj samotný veriteľ v ním uvedenom právnom dôvode vzniku pohľadávky v prihláške doručenej

správcu tým, že sám veriteľ uviedol: „Predstavenstvo úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva
v družstve svojim rozhodnutím v roku 2020.“, t.j. aj samotný veriteľ spochybňuje svoj zánik členstva
v družstve, čo je predpoklad pre vznik nároku na vyrovnací podiel. Súčasne je potrebné prihliadnuť
na skutočnosť, že na príslušných súdoch prebiehajú konania o určenie neplatnosti členských schôdzí
družstva, rozhodnutia ktorých budú mať vplyv aj na posúdenie vylúčení viacerých členov družstva,

preto má správca za to, že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených
pohľadávkach podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil.
Obdobne vo vzťahu k dôvodom popretia vymáhateľnosti správca poukázal na viaceré konania o určení
neplatnosti prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného
dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi platne aj zaniklo členstvo v družstve tu je aj dôvod na popretie

pohľadávky čo do vymáhateľnosti.

5.Žalobcaargumentáciusprávcuodmietol,spoukazomnaskutočnostiuvedenévprihláškepohľadávok,
vrátane jej príloh, s popretím správcu sa žalobca nestotožnil z dôvodu, že žalobca bol vylúčený
z členstva v družstve rozhodnutím predstavenstva úpadcu, proti ktorému sa žalobca odvolal a jeho

odvolanie bolo prerokované na členskej schôdzi družstva konanej dňa 18.11.2020, pričom uznesením č.
356 bolo vylúčenie žalobcu z členstva v družstve potvrdené. Je teda nesporné, že žalobca bol vylúčený
z členstva v družstve v roku 2020. Má za to, že preukázal svoj nárok v prílohe prihlášky „certifikátom“,
ktorý bol podpísaný platnými členmi predstavenstva v družstve úpadcu. Žalobca sa prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcudožadovalúpadcu,akoajžalovanéhosprávcuovýpočetsvojhovyrovnacieho

podielu, pričom tento potvrdenie o výške vyrovnacieho podielu napriek výzve neobdŕžal ani od úpadcu
a ani od žalovaného správcu; čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože informácie potrebné na
výpočet vyrovnacieho podielu žalobca nemá ako získať, a to hlavne počet členov družstva ku dňu
jeho vylúčenia. Tento údaj je potrebný k výpočtu vyrovnacieho podielu. Žalobca si do konkurznéhokonania prihlásil nárok z titulu vyrovnacieho podielu v nižšej sume, aká mu náleží, pričom má teda za
to, že si úpadca a žalovaný správca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov úpadcu, žalobcovi bolo zabránené konaním, resp. nekonaním úpadcu, aby si

prihlásil vyrovnací podiel z dôvodu, že žalobca nedisponoval údajmi z účtovníctva úpadcu a zoznamom
stavu členov družstva ku dňu vylúčenia. Preto bol žalobca nútený si prihláškou prihlásiť iba súčet
svojich členských vkladov, ktorý je určite nižší ako je jeho nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu
tak, ako to vyplýva z riadku č. 80 na strane 7 Súvahy žalovaného za rok 2020. Z predmetnej účtovnej
závierky za rok 2020 nesporne vyplýva hodnota čistého obchodného imania žalovaného (ustanovenia

§ 6 ods. 3 Obchodného zákonníka s poukazom na skutočnosť, že úpadca je malou účtovnou jednotkou,
a teda riadok 80 Súvahy žalovaného tvorí čisté obchodné imanie). Čistým obchodným imaním vo
všeobecnosti je obchodný majetok účtovnej jednotky po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním, ktoré predstavuje u žalovaného v zmysle účtovnej závierky aj za rok 2019
kladnú hodnotu vo výške 5.247.949 € a rok 2020 kladnú hodnotu vo výške 4.470.083 €. Žalobca
nemá k dispozícii ostatné podklady na výpočet výšky vyrovnacieho podielu, a to zavinením úpadcu,

ktorý tieto informácie nielen žalobcovi, ale ani ostatným vylúčeným členom nesprístupnil do dnešného
dňa. Žalobca je toho názoru, že v danom spore z uvedeného dôvodu súd nebude musieť vykonať
dokazovanie ohľadom výšky vyrovnacieho podielu, pretože žalobca si prihláškou; a aj touto žalobou
uplatňuje nižší nárok, aký mu prináleží zo zákona (Obchodného zákonníka) a Stanov družstva úpadcu.
K popretiu poradia pohľadávky uviedol, že si ju prihlásil ako E – iná pohľadávka a nie ako pohľadávku

spojenú s podriadenosťou. Preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný správca dospel k záveru,
že žalobcova pohľadávka je podmienenou pohľadávkou. K popretiu vymáhateľnosti uviedol, že spory o
neplatnosť prijatých uznesení členských schôdzí úpadcu nemajú žiadny vplyv na nárok žalobcu z titulu
vyplatenia vyrovnacieho podielu z dôvodu, že žalobca bol v roku 2020 vylúčený z členstva v družstve
a doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenia žalobcu z členstva v družstva zo strany úpadcu

je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal jeho vylúčenie z členstva v družstve. Nestotožnil sa
s popretím žalovaného správcu v časti popretie prihláseného poradia, pretože podľa § 32 ods. 1 ZKR
správca nemôže poprieť pohľadávku čo do poradia. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje popretie
prihláseného poradia za nedôvodné a neúčinné.

6.Žalovanýsprávcakonkurznejpodstatyúpadcusožalobounesúhlasilanavrholjuzamietnuťzdôvodov
uvedených v popretí pohľadávky.

7. Vo vzťahu k namietanej lehote na popieranie pohľadávok uviedol, že výklad ust. § 32 ZKR v časti
popierania pohľadávok zo strany žalobcu je nesprávny, najmä s poukazom na ust. § 32 ods. 9 ZKR.

Predmetné ustanovenie je podľa žalovaného potrebné vykladať tak, že len určuje okamih, kedy vznikne
prvýkrát (actio nata) právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Predmetné
ustanovenie neustanovuje moment hmotného práva, v ktorom správca je povinný poprieť pohľadávku
a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. V tomto smere je preto potrebné rozlišovať dva
základné skutočnosti (ktoré nie sú totožné) hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu k správcovi na

popretie pohľadávky procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie žaloby (vznikajú
doručením, lehota je však rovnako hmotnoprávna). Účinky popretia pohľadávky (podľa hmotného
práva) nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky popretia
pohľadávky (veriteľovi však stále nevzniklo právo na podanie tzv. incidenčnej žaloby, keďže to mu vzniká
až doručením oznámenia správcu o popretí pohľadávky). Správca teda zapísal popretie do zoznamu

pohľadávok a následne oznámil veriteľovi (žalobcovi) v súlade so ZKR, že jeho pohľadávka bola popretá.
O uvedenom správnom postupe žalovaného ako správcu majetku úpadcu svedčí aj ust. § 32 ods. 2
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
zmyslektorej:„Pouplynutílehotynapopieraniepohľadávoksavkanceláriisprávcuvnasledujúcichtroch

dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na
popieranie pohľadávok za zistené (§ 32 ods. 17 piata veta a § 124 ods. 2 tretia veta zákona). Takto
doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu
(§ 32 ods. 3 a § 123 ods. 4 zákona).“ Z uvedeného jasne vyplýva, že lehota na popieranie pohľadávok a
doručenie oznámenia o popretí pohľadávok nie sú totožné, nakoľko každá z nich má iný právny význam.

Pohľadávka žalobcu preto bola popretá správcom v lehote určenej podľa ZKR, pričom tomuto následne
vzniká len právo na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Okrem uvedenej argumentácie
žalobcu však žalovaný predovšetkým poukázal aj na tú skutočnosť, že lehota na popieranie pohľadávok
bola zachovaná práve na deň 31.03.2023, pričom žalovanému nie je zrejmé, ako dospel žalobca kdátumu 30.03.2023 a to hlavne v súvislosti so znením ustanovenia § 199 ods. 1 a ods. 9 ZKR a § 203a
ods. 2 ZKR.

8. Na preukázanie dôvodnosti svojej argumentácie vysvetlil, že Uznesenie Okresného súdu Prešov
zo dňa 07.09.2022 sp. zn.: XX/X/XXXX o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v čiastke Obchodného
vestníka SR č. 176/2022 dňa 13.09.2022. Lehota na popieranie pohľadávok bola predlžená (vrátané
zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok). Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022,
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2022,Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa

19.01.2023 a Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.02.2023. V prípade lehoty na prihlasovanie
pohľadávok (45 dní), táto pripadla na víkend a z vyššie uvedeného vyplýva, že lehota sa následne aj
posunula na najbližší pracovný deň (a teda aj zákonná lehota na popieranie pohľadávok). Rovnako
v rámci zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok a následných 4 predĺžených lehôt na popieranie
pohľadávok súčasne došlo k pripadnutiu tejto lehoty na víkend, čo rovnako spôsobilo posunutie lehoty
na najbližší pracovný deň, pričom predlženie lehoty a účinky uznesenia súdu nastávajú po uplynutí

predošlej lehoty na popieranie pohľadávok. Uvedené teda potvrdzuje, že žalovaný ako správca poprel
pohľadávky zákonným spôsobom a v zákonnej lehote a preto argumentáciu žalobcu s odkazom na ust.
§ 32 ods. 16 ZKR považuje za zmätočnú a rovnako aj samotnú incidenčnú žalobu.

9. Prvou spornou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na popretie pohľadávky č. 95, je podľa žalovaného

dostatočné nepreukázanie výšky pohľadávky, ktorú si žalobca prihlasuje do konkurzného konania.
Žalobca ako veriteľ hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky tak, ako to vyžaduje
Obchodný zákonník. Zmätočnosť a zrejmý dôvod na popretie vidí v tom, že žalobca ako veriteľ v
prihláškesi„prihlasuje“viaceréprávnedôvody,(razsauvádzavylúčenie,potomvecnéplnenia.Žalobcov
diapazón právnych dôvodov, rôznych možností výpočtu súm či zmätočnosti pri prihlasovaní len zvyšuje

spornosť prihlasovaných pohľadávok a žalovaný ako správca bol povinný tieto prihlášky z tohto dôvodu
poprieť. Ak žalobca tvrdí, že jeho účasť už zanikla, je potrebné tento vzťah posudzovať podľa ust.
§ 233 ods. 1 až 5 Obch. zák., spoločne so stanovami družstva. Stanovy družstva na ktoré odkazuje
žalobca, sú však v zásade totožné so zákonnou úpravou. Pri zániku členstva za trvania družstva má
doterajšíčlennároknavyrovnacípodiel.Vyrovnacípodielsaurčípomeromsplatenéhočlenskéhovkladu

doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských
vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie vyrovnacieho podielu
je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky
vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov,

aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným
členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Vyššia uvedená právna úprava
presne ustanovuje spôsoby určenia výšky vyrovnacieho podielu a síce, že je potrebné tento určiť týmto
pomerom s odkazom na stav čistého obchodného imania. Hlavnou argumentačnou líniou žalobcu s
ohľadom na správne určenie výšky pohľadávky, je práve odkaz na tzv. Certifikát. Tu je však potrebné

uviesť, že tento Certifikát nie je možné stotožňovať s členským vkladom, a už vôbec nie možné uvedené
zamieňať s výpočtom výšky členského vkladu podľa ust. § 233 ObZ. Tento certifikát je tak zrejme bez
právneho významu, keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel určených v ust. § 233 ObZ,
pričom naviac je otázna aj takto určená výška. Správcovi ako žalovanému tak nebola bez pochybností
preukázaná výška vyrovnacieho podielu. Akékoľvek iné práva, povinnosti či iné hodnoty spojené s

členským vkladom (napr. vyplývajúce z dovolenkových programov alebo iných obdobných plnení ako je
uplatnenévinýchsúdnychsporoch)niejemožnézamieňaťsprávomnavyrovnacípodielperse.Žalobca
ako veriteľ teda nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu ale neuviedol ani spôsob tohto
výpočtu. Aj pri prihlasovaní pohľadávok v konkurze platí zásada dominus litis a Vigilantibus iura scripta
sunt, a teda žalovaný nemôže nahrádzať úlohu žalobcu ako veriteľa pri prihlasovaní pohľadávok a túto

určiťzaneho.Povinnosťuviesťsprávnuvýškuvyrovnaciehopodieluatútoajpreukázať(napr.sodkazom
na správny spôsob výpočtu podľa ust. § 233 ObZ) je výlučne v gescii žalobcu (veriteľa). Žalovaný aj
naviac poukazuje na to, že žalobca v pozícii veriteľa si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky
v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v
zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva nie je možné vrátiť (uvedené

sa vzťahuje aj na prípadné úroky z členských vkladov). Samotný žalobca pri tom mal pochybnosti o
výške svojho vkladu. Dôvod popretia čo do výšky je potrebné vzťahovať aj na prihlásené príslušenstvo. Z
dôvodu nepreukázania zániku zmluvy, nie je možné následne ani určiť výšku príslušenstva pohľadávky.
Z dôvodu vysokej spornosti prihlásených pohľadávok žalobcom, bol správca povinný tieto poprieť aj čodo poradia z tohto dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených
pohľadávkach (ust. § 28 ods. 5 ZKR). Správca odôvodňuje uvedené popretie z dôvodu prebiehajúcich
súdnych konaní o určenia neplatnosti členských schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať

význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské
schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP
navrhol, aby sa predmetné konanie prerušilo až do právoplatného skončenia týchto konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. V otázke právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalovaný
vidí rovnako vysokú spornosť a to najmä z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti prijatých

uznesení a z dôvodu nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Z dôvodu viacerých konaní o určení
neplatnosti prijatých uznesení bolo sporné, kto na jednej strane bol oprávnený konať v mene družstva
a kto na druhej strane bol resp. nebol členom družstva. Rovnako samotný žalobca spochybňuje svoje
vylúčenie (slovné spojenia „svojvoľné vylúčenie“ a množstvo sporov o určenie neplatnosti). Ak samotný
žalobca najprv rozporuje svoje vylúčenie a následne si prihlasuje pohľadávku z tohto dôvodu, takáto
skutočnosť je sporná a správca je povinný postupovať v súlade so ZKR a túto pohľadávku poprieť a

obdobný dôvod sa týka aj vymáhateľnosti pohľadávky.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, prihlášky nezabezpečenej pohľadávky a príloh,
oznámenia o popretí pohľadávky, zoznamu pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok,

certifikátu vystaveného úpadcom ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

11. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31.08.2021 sp. zn. XX/X/XXXX súd začal
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č.
172/2021 dňa 07.09.2021.

12. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2021 sp. zn. XX/X/XXXX súd povolil
reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Beňa, PhD., so sídlom kancelárie
Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, číslo správcu v zozname správcov: S1209. Uznesenie bolo
publikované v Obchodnom vestníku č. 199/2021 dňa 15.10.2021.

13. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 sp. zn. XX/X/XXXX-XXXX súd zastavil
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi, vyhlásil konkurz na
majetokdlžníkaaustanovilsprávcu:Správcovskáakonzultačná,k.s.,sosídlomkancelárieZdravotnícka
2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX

dňa 13.09.2022 a nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022.

14. Žalobca si do konkurzu úpadcu prihlásil pohľadávku, pod por. č. 8 z titulu nároku na vyplatenie
vyrovnacieho podielu v časti istina vo výške 2.048,89 € a v časti úroky z omeškania vo výške 186,36 €.
Žalovaný správca pohľadávku poprel, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, pričom

včasnosť popretia bola medzi stranami sporná.

15. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZKR) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze
uplatňuje prihláškou.

16. Podľa § 32 ods.1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

17. Podľa § 32 ods.2 ZKR prvá veta prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva.

18. Podľa § 32 ods.3 a) ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na
prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok
v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.19. Podľa § 32 ods.4 ZKR z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj
opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy
najviac o 30 dní.

20.Podľa§32ods.5ZKRten,ktopohľadávkupopiera,musípopretiepohľadávkyvždyzdôvodniť,pričom
pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva,
pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá
pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi

popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s
odbornou starostlivosťou

21. Podľa § 32 ods.6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

22. Podľa § 32 ods.9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde

23. Podľa § 32 ods.14 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže

správcapísomneuznať,akojejurčeníeštenerozhodolsúd.Uznanímsapopretápohľadávkavuznanom
rozsahu považuje za zistenú.

24. Podľa § 203a odsek 2 ZKR, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

25. V zmysle ustanovenia § 32 ods.3 a),4 ZKR prihlásenú pohľadávku možno poprieť do 30 dní od
uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, pričom túto lehotu je možné zo zákonom
predpokladaných vážnych dôvodov opakovane predlžiť a to aj bez návrhu, vždy najviac o 30 dní.
Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše

do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Vychádzajúc
z relevantných komentárov (M. Ďurica, B. Pospíšil) je teda povinnosťou správcu vykonať popretie
pohľadávky v zozname pohľadávok, a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť popretie pohľadávky
veriteľovi,ktorémubolapohľadávkapopretá.Následnesapodľaustanovenia§31vykonávacejvyhlášky,
po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia

v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa
v zákonnej lehote doručí súdu. Zákon teda neukladá správcovi povinnosť v stanovenej lehote na
popieranie pohľadávok spornú pohľadávku poprieť a v tej istej lehote toto popretie aj veriteľovi oznámiť,
ale zákonodarca do predmetného ustanovenia, sledujúc postupnosť jednotlivých na seba nadväzujúcich

úkonov správcu zakomponoval pojem „bezodkladne oznámiť", rozlišujúc osobitosť každého úkonu,
najmä pri praktickej aplikácii zákona. V tej súvislosti súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR všeobecne
vo svojich rozhodnutiach apeluje v rozhodovaní súdov na odstránenie formálnej striktnosti výkladu
zákonov a upriamuje pozornosť súdov na zámer legislatívcov resp. zmysel a účel právnej normy.

26. V danom prípade žalovaný správca, ako na to poukázal aj vo svojom prednese, v súlade s
ustanovením § 203a ods. 2 ZKR oznámil popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, nakoľko
koniec určenej lehoty opakovane pripadol na víkend alebo deň pracovného pokoja, preto posledným
dňom lehoty tak bol najbližší pracovný deň. Základná prihlasovacia lehota 45 dní podľa § 28 odsek
4 ZKR začala plynúť dňa 15.09.2022 a uplynula dňom 31.10.2022, keďže v zmysle § 203a odsek 2

ZKR posledný deň 29.10.2022 pripadol na sobotu, t.j. koniec tejto lehoty sa presunul na pondelok
31.10.2022. Základná lehota 30 dní na popieranie pohľadávok tak začala plynúť dňom 01.11.2022
a skončila dňom 30.11.2022. Správca však požiadal o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok
pre ich množstvo, čomu Okresný súd Prešov vyhovel a uznesením zo dňa 09.11.2022 (publikovanýmv obchodnom vestníku dňa 15.11.2022, t.j. počas plynutia lehoty) pod spisovou značkou 2R/1/2021
predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní. Táto lehota tak začala plynúť dňom 01.12.2022 a skončila dňa
30.12.2022. Správca však znova požiadal o súd o predĺženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením

zo dňa 09.12.2022 pod spisovou značkou XX/X/XXXX predĺžil lehotu o ďalších 30 dní (uznesenie
publikované v obchodnom vestníku dňa 15.12.2022, t.j. počas plynutia lehoty). Predĺžená lehota tak
plynula od 31.12.2022 do 29.01.2023. Uvedený deň je však nedeľou, preto sa postupom podľa § 203a
odsek 2 ZKR (rovnako ako v prípade skončenia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) koniec lehoty
presunul na najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 30.01.2023. Správca opätovne požiadal o

predlženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa 19.01.2023 pod spisovou značkou XX/X/
XXXX(publikovanýmvobchodnomvestníkudňa25.01.2023,t.j.počasplynutialehoty)predĺžilsprávcovi
lehotu o ďalších 30 dní, t.j. do 01.03.2023. Správca ešte raz požiadal súd o predlženie lehoty, čomu súd
opätovne vyhovel a uznesením zo dňa 22.02.2023 pod spisovou značkou XX/X/XXXX (publikovaným
v obchodnom vestníku dňa 28.02.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších
30 dní, t.j. do 31.03.2023. Názor žalobcu, že táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej

z jej predlžených častí pripadol posledný deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala
sa lehota na najbližší pracovný deň súd v kontexte uvedeného vyhodnotil ako nesprávny. Predĺžením
lehoty správcovi o ďalších 30 dní, táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej
lehoty, ktorým ak pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň.

27. Z uvedených skutočností mal tak súd za preukázané, že po jednotlivých rozhodnutiach o žiadostiach
a ich zverejneniach v Obchodnom vestníku bol posledným dňom lehoty na oznámenie popretia
pohľadávky 31. marec 2023, kedy súčasne žalovaný správca oznámil žalobcovi ako veriteľovi popretie
jeho pohľadávky a teda pohľadávka žalobcu bola popretá včas, v zákonom stanovenej lehote a preto
sa nemôže považovať za zistenú .

28. Podľa § 221 odsek 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

29. Podľa § 227 odsek 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

30. Podľa § 229 odsek 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na

iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva
alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

31. Podľa § 233 odsek 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

32. Podľa § 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného

členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu
splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

33. Podľa § 233 odsek 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,

ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

34. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 28.04.2023, teda včas v súlade s ustanovením § 32 ods. 9
ZKR. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia
popretých pohľadávok.35. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) sú strany
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi.

36. Podľa § 149 ods. 1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné

39. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné

40. Podľa § 153 ods. 1-3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

41. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti.

42. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

43. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

44. Právom a súčasne aj povinnosťou správcu v konkurznom konaní je podľa ustanovenia § 32 ods.1

ZKR v prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky túto v spornom rozsahu poprieť, pričom pri
prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne, tak aby nevyvolal neodôvodnené
pochybnosti o jeho objektivite. Predpokladom spornosti prihlásenej pohľadávky je preukázanie okolností
známych v danom čase, t. j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie, na základe, ktorých možno dôvodne
pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených možností jej popierania.

45. Tzv. incidenčné konanie je sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré je svojou povahou
určovacím konaním, v ktorom sa popretý veriteľ tzv. pozitívnym výrokom domáha určenia svojej
prihlásenej a správcom popretej pohľadávky. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom
popretej pohľadávky a preskúmania opodstatnenosti, respektíve neopodstatnenosti popieracieho

prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod
neexistuje, nemožno predmet incidenčného konania rozširovať stranami sporu ani konajúcim súdom
nad obsah dôvodov popretia právneho dôvodu pohľadávky správcom v konkurznom konaní.

46. Strany sporu v konaní nepopreli vzájomné skutkové tvrdenia o členstve žalobcu v družstve úpadcu

ako aj o jeho vylúčení z členstva v družstve, preto sa tieto skutkové tvrdenia považujú za nesporné (§151
CSP). Spornými skutočnosťami vo vzťahu k popretému nároku tak boli výška pohľadávok z dôvodu ich
nesprávneho výpočtu, spôsob prihlásenia pohľadávok ako aj včasnosť popretia pohľadávok žalobcu
žalovaným.

47.Žalobcasivzákladneprihlasovacejlehote,dokonkurznéhokonaniaúpadcuprihlásilnezabezpečenú
pohľadávku z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho, ktoré správca poprel, ako je to vyššie
špecifikované.48. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že úpadca dňa 31.12.2019 vydal žalobcovi certifikát číslo 279939,
ktorým autorizoval členský vklad žalobcu v družstve vo výške 2.048,89 €, teda žalobca odvádza výšku
členského vkladu od certifikátu, ktorý mal vydať úpadca, a ktorý by mal zároveň preukazovať jeho nárok

prihlásený do konkurzného konania.

49. Žalobca vo svojich prednesoch právny dôvod uplatneného nároku odvodil od svojho vylúčenia z
členstva v družstve, pričom podľa jeho právneho názoru výška pohľadávky vyplýva z predmetného
Certifikátu, vystaveného úpadcom na meno žalobcu.

50. Obe strany sporu vo svojich prednesoch nespochybnene potvrdili, že žalobca bol vylúčený z členstva
družstva v roku 2020, teda počas existencie družstva, na základe čoho mu v súlade s ustanovením
§ 233 a nasl. Obch. zák. vznikol nárok na vyrovnací podiel, postupom podľa ustanovení odsekov
2,3 uvedeného ustanovenia. Aj výpočet vyrovnacieho podielu podľa stanov družstva úpadcu pritom v
prípade zániku členstva v družstve vychádza z citovaných zákonných ustanovení. Ustanovenia § 233

ods. 2 – 4 majú dispozitívnu povahu a teda stanovy môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia
vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť, keďže ustanovenie § 233 ods. 1 má kogentnú
povahu. Pri spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina
členov.

51. V podanej prihláške nezabezpečenej pohľadávky si žalobca v konkurznom konaní úpadcu, v
zmysle uzavretej zmluvy uplatnil pohľadávku z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorá
predstavovalajehoplneniavrámcičlenskéhovkladu,čovšakpredstavujenároknavyplateniečlenského
vkladu žalobcu v družstve a nemožno ho stotožňovať s nárokom na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
Nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý mu vznikol v súlade s ustanovením § 233 Obch. zák.

pritom žalobca v konaní takúto pohľadávku nevyčíslil.

52. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu im z ustanovení čl. 8 CSP, t.j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania
nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného

bremena. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku vyplývajúceho z podanej žaloby súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj
z prednesov sporových strán, ktoré majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových

tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie
skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti, skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Strana je teda povinná
splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou

právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v
prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny
následok (hypotéza) je v jej prospech. Každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje
výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).

Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme o
presune dôkazného bremena na protistranu.

53. Žalobca teda dôkazne bremeno svojich dôkazmi nepreukázaných skutkových tvrdení za aplikácie
zásad sudcovskej koncentrácie neuniesol. Žalobca k podanej prihláške pripojil listinné dôkazy, na čo

odkázal aj v podanej žalobe, ktoré sa však týkali nároku na vyplatenie členského vkladu žalobcu
v družstve, nie však vyrovnacieho podielu, v dôsledku čoho nemohol byť v konaní úspešný.

54. Súd zároveň neakceptoval ani návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich
súdnych konaní o určenia neplatnosti členských schôdzí úpadcu, ktorých výsledok mal mať význam

predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb.

55. Podľa § 162 odsek 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.56. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

57. Z úradnej činnosti mal súd vedomosť o konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod spisovou značkou 6Cb/1/2021 o platnosti, resp. neplatnosti uznesení členskej schôdze úpadcu,
vrátane voľby členov predstavenstva úpadcu. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol, avšak toto

rozhodnutie bolo zrušené odvolacím Krajským súdom v Prešove zo dňa 10.01.2023 pod spisovou
značkou 7Cob/69/2022 a vec vrátil Okresnému súdu Stará Ľubovňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde
vystupujú iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Voči týmto rozhodnutiam
podali žalobcovia, t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v Košiciach.

Takýmto prípadom bolo okrem iného aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo dňa 06.10.2023 pod číslom konania 7Cbi/57/2023
– 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod číslom konania 4CoKR/57/2023 – 105
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo družstva) a rovnako ani jeho zloženie

nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok
vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa objektívnych skutočností, ktorých sa nijako
nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení
predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o opodstatnenosti
prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom

na vyššie uvedené výsledok konania o platnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre
konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky žalobcu žiadny právny význam˝. Vzhľadom na uvedené
súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

58. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol

tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, žalovaný bol v

konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde

Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.