Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 24, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125302136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125302136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. A., B., A. A.

C. D. XX, XXX XX A., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: F. D., B.. G.
E. H., A. A. I. X, XXX XX J., E.: XX XXX XXX J., o zaplatenie 916,63 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 916,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 916,63 EUR od 02.05.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.05.2025 a postúpenou Okresnému
súdu Žilina dňa 18.06.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 916,63 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 916,63 EUR od 02.05.2024 a nahradenia trov
konania.

2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej
u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to
zapožičanímsináhradnéhovozidlaužalobcu.Poukončenínájmužalobcavystavilpoškodenémufaktúru
č. XXXXXX, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom
plnení, priloženom v prílohe,žalovaný oznámilpoškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú
výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorejpredmetombolnároknanáhraduškodyvyplývajúcejzpredmetnejpoistnejudalostiztitulunáhrady

účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil
žalovanému, oznámenie žalobca priložil v prílohe. Žalobca opieral nárok na náhradu škody v zmysle ust.
§ 4 ods. 1, ods. 2, § 11 od. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ. Keďže žalovaný
aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku, priloženú
v prílohe, žalobca podal na upomínacie konanie návrh na vydanie platobného rozkazu.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 16Up/614/2025

zo dňa 15.05.2025 (č.l. 23 spisu).

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal dňa 02.06.2025 na Okresnom súde Banská Bystrica proti
platobnému rozkazu odpor (č.l. 30 spisu), v ktorom uviedol, že dňa 02.02.2024 došlo v Čadci k dopravnejnehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo zn. F. A. A. K.: B., F. L. J. A. E. J. A., A. A. D. XXX/X, XXX XX
M., E.: XX XXX XXX (ďalej ako „poškodený“). Poškodený je platcom DPH. Vinníkom nehody bol vodič
vozidla zn. J. N. A. K.: O., F. P. G. G. A. P. L. A., Q. R. J. a ktoré v čase nehody bolo povinne zmluvne

poistené u žalovaného, číslo Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Žalovaný sa nestotožnil so skutočnosťou,
že pri takom rozsahu poškodenia, oprava trvala 19 dní. Poškodenie na predmetnom vozidle nejavilo
známky, že vozidlo by nemohlo byť v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení v
spojení so zákonom č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v platnom znení spôsobilé
na jazdu po cestných komunikáciách. Svedči o tom aj skutočnosť, že vozidlo bolo poškodené dňa

02.02.2024,doopravybolodanédňa26.02.2024,pričomzatenčashopoškodenývyužíval,čouviedolaj
v dotazníku - odpoveď na otázku č. 2. Dňa 26.02.2024 bolo poškodené vozidlo dané do autorizovaného
servisu pre vozidlá zn. F. - A. S. B. A. F. A., T. XX, U.. Dňa 20.03.2024 servis vystavil Faktúru za opravu č.
3240102 na celkovú sumu 3.560,78 EUR bez DPH. Žalovaný faktúru za opravu uhradil v plnej výške. Za
čas, pokým poškodené vozidlo bolo v servise, si poškodený prenajal od žalobcu náhradné vozidlo zn. I.
F. s EVČ: L., a to od 26.02.2024 do 15.03.2024, t.j. 19 dní s dojednaným denným nájmom 83,33 EUR bez

DPH. Po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca dňa 15.03.2024 Faktúru č. XXXXXX na
celkovú sumu 1.583,27 EUR bez DPH (19 dni x 83,33 EUR). Žalovaný predloženú faktúru za prenájom
v rámci PU XXXXXXXXXX posúdil a vzhľadom na rozsah poškodenia priznal ako oprávnený nájom
8 dní, čo zdôvodnil nasledovne: „Priznaná je primeraná doba zapožičania náhradného vozidla 8 dní,
v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas

na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.“
Z uvedeného dôvodu žalovaný poukázal na účet poškodeného plnenie vo výške 666,64 EUR (8 dní x
83,33 EUR). Žalovaný nesúhlasil s doplatkom vo výške 916,63 EUR za prenájom náhradného vozidla
z dôvodu, že vynaloženie týchto prostriedkov sa žalovanému javilo ako neúčelné a nehospodárne.
Prenájom náhradného vozidla na dobu 11 dní (ktoré žalovaný neuznal) nebolo z pohľadu žalovaného

preukázané ako dôvodné. Žalovaný ďalej uviedol, že na uplatnenie si nároku na náhradné vozidlo
nestačí predložiť len faktúru za prenájom, treba aj preukázať, že prenájom náhradného vozidla bol
odôvodnenýaúčelný.Podľavyjadreniažalovanéhoprenájomvtrvaní11dnínebolhospodárny,uvedená
dĺžka prenájmu nebola preukázaná ani v kontexte na opravu poškodeného vozidla. Poukázal na ust.
§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu nebolo

preukázané, prečo oprava trvala 19 dní, žalovaný vychádzal z údajov od výrobcu a dĺžku opravy pri
takomto rozsahu poškodenia stanovil na 8 dní. Prenájom v trvaní 11 dní (žalovaným neprizaných) nie je
preukázaný a dôvodný. Žalovaný pri posudzovaní uplatneného nároku za prenájom náhradného vozidla
a poskytnutí plnenia vychádzal z rozsahu poškodenia motorového vozidla, z obhliadok a doobhliadok a
z Faktúry za opravu poškodeného vozidla č. XXXXXXX, ktorú vystavil autorizovaný servis pre motorové

vozidla zn. F. dňa 20.03.2024. Žalovaný ako oprávnenú dobu prenájmu počas opravy priznal 8 dní, t.j.
od 26.02.2024 do 04.03.2024 (vrátane), pričom v uvedenej dobe sú zahrnuté obhliadky a doobhliadky,
objednanie a dodanie náhradných dielov a samotná oprava, pozostávajúca z mechanickej a lakovníckej
práce. Vzhľadom na priznanú dĺžku opravy sú zohľadnené aj dni pracovného pokoja. 26.02.2024 –
doobhliadka – 1 deň (pondelok), 27.02.2024 – objednávka náhradných dielov – 1 deň, 28.02.2024 –

doručenie náhradných dielov – 1 deň, 29.02.2024 – 01.03.2024 – mechanické a lakovnícke práce –
2 dni, 02.03. 03.03.2024 – víkend – 2 dní, 04.03.2024 – ukončenie opravy a vystavenie faktúry – 1
deň (pondelok). Podľa Faktúry za opravu, ktorú vystavil servis, v časti „Pracovné operácie“ mechanická
práca bola v trvaní necelý 1 deň - 4,3 ČJ (1 Časová jednotka-ČJ = 1 hodina) a lakovacie práce v
trvaní necelý 1 deň - 5,8 ČJ. Uvedené korešponduje aj s Kalkuláciou opravy, ktorú vystavil žalovaný v

systéme B., licencovaným programom, ktorý má údaje k dĺžke opravy a k náhradným dielom priamo
od výrobcu danej značky motorového vozidla, ktorý stanovuje ako dlho má oprava pri tom-ktorom
poškodení vozidla trvať, aby sa neúmerne nepredlžovala. Okrem dĺžky opravy, ktorú stanovuje výrobca
vozidla zn. F., je potrebné zdôrazniť, že oprava sa vykonávala v autorizovanom servise pre vozidlá zn.
F., ktorý je napojený priamo na výrobcu danej značky vozidla, náhradné diely má väčšinou skladom

(t.j. odpadáva potreba ich objednávania), samotný servis sa s poškodeným dohodol na možnosti
pristavenia poškodeného vozidla do servisu, čiže servis musel mať vedomosť o svojich pracovných
kapacitách. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v rámci opravy akceptoval ako oprávnený nájom
náhradného vozidla trvanie 8 dní; 11 dní počas opravy neakceptoval z dôvodu, že ich opodstatnenosť
žalovanému nebola preukázaná, aj keď dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Je síce pravda, že

žalobca doložil Zákazkový list - číslo zákazky F., ktorým servis deklaroval, že poškodené vozidlo prevzal
dňa 26.02.2024, ale to neznamená, že oprava bola zahájená aj v tento deň, tzn. že inak pojazdné vozidlo
bolo odstavené v servise, kým sa zahájila oprava, čím sa zbytočne navyšovali náklady na náhradné
vozidlo. Žalovaný v kontexte dĺžky prenájmu motorového vozidla uviedol, že nemôže ovplyvniť prípadnúnesprávnu a nekorektnú činnosť opravcu a v žiadnom prípade nezodpovedá za nesprávne vykonanú
a zbytočne zdĺhavú opravu poškodeného vozidla opravcom. Žalovaný tak nemôže niesť zodpovednosť
za nedostatok spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného motorového vozidla vo výrobcom

stanovených termínoch, či už z kapacitných, technických alebo iných objektívnych dôvodov. Žalovaný v
súvislosti s primeranosťou nákladov prenájmu náhradného vozidla poukazuje na Judikát č. R 7/1992, v
zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (Uznesenie NS SR z 28. júna
2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015 a rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 7CO/319/2017). Je potrebné

si uvedomiť, že faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom na faktúre
nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi
poškodený, resp. v posudzovanom prípade žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2020, sp. zn. 8Co/131/2019, ktorý potvrdil v celom rozsahu rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 16Csp/80/2017, a to najmä v súvislosti s
účelnosťou prenájmu náhradného vozidla a dĺžkou prenájmu. V závere odporu požiadal konajúci súd,

aby v prípade, ak žalobca podá žiadosť o pokračovanie v konaní, aby konajúci súd postúpil predmetné
konanie na miestne príslušný súd žalovaného.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa

ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu
Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. Žalobca sa k podanému
odporu vyjadril podaním (č.l. 44 spisu), v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v plnom
rozsahu za neopodstatnené a účelové. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné

ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 OZ. Prenájom náhradného vozidla je
súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie žalobca uviedol, že dňa
02.02.2024 došlo v Čadci ku škodovej udalosti na motorovom vozidle F. A., B., A. D. E. J. A.. Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla J. N., O., poisteného v poisťovni žalovaného.

V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb
–na zabezpečenie chodu firmy v rámci SR, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla I. F., ev.
č. L. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 26.02.2024. Po ukončení nájmu žalobca
vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 14.03.2024, s dátumom dodania tovaru 15.03.2024 a s
dátumom splatnosti 29.03.2024 na sumu 1.899,92 EUR. Žalovaný dňa 16.04.2024 pristúpil k čiastočnej

úhrade vzniknutej škody v sume 666,64 EUR, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom dňa 15.03.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol
nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 02.02.2024 z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V
zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na

základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.
Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto
konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného
vozidla, a to vo výške 916,63 EUR. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli
žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti

a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený má
nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude
môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že
pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby
poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením

do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym
stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou
škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani
k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by
tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného

sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba
na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho
odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za
dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodenýmohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať
svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas
obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca mal za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou

udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného
motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na
náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu
škody v zmysle ust. § 420 OZ, t.j., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady

zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik
škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia
byť splnené súčasne, čo považoval za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy
poškodeného motorového vozidla žalobca považoval za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého
sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať

na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,
keďžeužstavpoškodeniajejvozidladopravnounehodoujezáťažovýmavýrazneobmedzujúcimstavom
pre poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo

považoval žalobca za preukázané v rámci svojej dôkaznej povinnosti. Náhradu nákladov vynaložených
poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za
škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený,
právny predchodca žalobcu. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako
bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si

riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní
žalobca riadne preukázal a mal za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca
mal za to, že preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie
motorového vozidla za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený
práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného

dostal, v dôsledku čoho vznikla poškodenému škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení s §
4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov
je skutočnou škodou škoda spočívajúca v tom, že poškodená musela vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá jej má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda

spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej
premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,
nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil
k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné

vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu
spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, je
potrebné uviesť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným
zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten

istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre
protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho
zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný v odpore uviedol, že priznal náhradu nájomného len za 8
dní, v ktorej má byť zahrnutý čas na opravu zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie a dodanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými

pracoviskami. Žalovaný si sám na základe svojvoľných interných výpočtov, uvedených aj v odpore,
svojvoľne určil ako dlho asi mala byť oprava vykonávaná, ako aj to, aká dĺžka opravy, resp. nájmu
náhradného vozidla je primeraná a aká už je naopak neprimeraná a to bez toho aby nejakým spôsobom
svoje tvrdenia preukázal. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého nemožno časové trvanie vykonania jednotlivých

čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného
motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise. Servis vykonával opravu vozidla podľa
technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase zohľadňujúc
technologické postupy. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola zbytočnezdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise
dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba
opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek

preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať
poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by sme dospeli do štádia,
kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri
vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu
predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov...

Žalovaný teda ako údajne oprávnenú dobu prenájmu počas opravy priznal 8 dní, t.j. od 26.02.2024
do 04.03.2024. Žalobca v tejto súvislosti opätovne namietal, žalovaný si bez akýchkoľvek znalostí
ohľadom priebehu opravy od servisu svojvoľne určil, kedy sa jednotlivé pracovné úkony vykonávali a
koľko tieto trvali. Zo žiadnych dokladov, ktoré žalovaný do konania predložil nevyplýva, že by náhradné
diely mali byť doručené 28.02.2024, práve naopak, z predloženej kalkulácie sa žalobcovi vyplýva, že
tieto boli doručené najskôr 01.03.2024. Rovnako tak zo žiadnych dôkazov, ktoré žalovaný do konania

predložil nevyplýva, že lakovnícke a mechanické práce mali trvať len dva dni. Žalobca ďalej poukázal
na zákazkový list servisu, z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 26.02.2024, pričom
zo zmluvy o nájme náhradného vozidla vyplýva, že poškodený si dňa 15.03.2024 vyzdvihol opravené
vozidlo zo servisu (opak žalovaný nepreukázal). Žalobca teda preukázal celkové obdobie, počas ktorého
bola vykonávaná oprava poškodeného vozidla a teda preukázal celkové obdobie, kedy bol poškodený

fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla a teda nájom náhradného vozidla
bol v tomto období nutný a účelný. Žalobca ďalej uviedol, že nie je možné zovšeobecniť časový
rozsah opravy konkrétneho vozidla, len z technického hľadiska ako sa to snaží navodiť žalovaná
strana. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení
poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť. V neposlednom rade je dôležité dať do pozornosti,

že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu
opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský
súd v Žiline v rozsudku sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa
jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla

dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Aj
podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp .zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 3.12.2019, vo všeobecnosti
platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne do doby
trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom
vozidle. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla, okrem samotného faktu, že poškodený

nemohol používať vlastné vozidlo, poškodené pri poistnej udalosti, bola preukázaná vyhlásením
poškodeného ako nájomcu v zmluve o nájme. V neposlednom rade doba nájmu rozhodne nebola
ponechaná na ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej strane servis potrebuje zrealizovať
a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám
poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod

na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to
snaží vykresliť žalovaný. Žalovaný tento svoj nelogický, ba až absurdný predpoklad nijako nepreukázal.
Žalobca ďalej zdôraznil, že poškodený ako laik nikdy nemôže vopred vedieť ako dlho by mala byť
oprava jeho vozidla vykonávaná. Nemožno od poškodeného požadovať, aby počas vykonávania opravy
ukončil nájom náhradného vozidla, aby vyhovel poisťovni škodcu a to len s ohľadom na to, že zvyšná

dĺžka opravy už môže byť pre žalovaného „neprimerane dlhá“. Opravu jednoducho poškodený nedokáže
ovplyvniť a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu náhradného vozidla. Nie je správne ani spravodlivé
od žalovanej, stavať poškodeného do takejto situácie, kedy by nemal istotu v tom, či je jeho nájom
náhradného vozidla ešte oprávnený alebo už nie. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III.
ÚS 602/2022-34 je nutné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha oprava jeho poškodeného vozidla,

nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo.
Na základe uvedeného tak podľa Ústavného súdu možno považovať dobu od zapožičania náhradného
vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného
plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za
relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým

spojené primerané náklady. Poškodený sa počas celej dĺžky opravy nachádza v rovnakom postavení
a to v takom, že je fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, v tomto prípade v užívaní jeho
vlastného motorového vozidla. Na zabezpečenie svojho sociálneho komfortu si túto situáciu rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla. Postavenie poškodeného sa zmenilo až keď mu bolo jeho vozidlovydané zo servisu. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 27.08.2024 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ktorý sa taktiež zaoberal dĺžkou opravy
poškodeného motorového vozidla a stým súvisiacou dĺžkou nájmu náhradného vozidla. Práve do stavu,

do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného,
nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v
tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy,
resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného
motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho

vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním
náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by
poškodený bol neprimerane a nedôvodné zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového
vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom
pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný,
a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so

zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte
splnenia ďalších podmienok.“ (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX). Žalobca
poukázal aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov a to: Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2021,
sp. zn. XXXX/XX/XXXX, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XXX/XXXX, sp. zn. XXXX/XXXX/
XXXX. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je vozidlo v servise a vykonáva sa na ňom oprava,

tak je v tomto čase nepojazdné. Odhliadnuc od uvedeného, tvrdenie žalovaného (ktoré v konaní
nebolo preukázané), že vozidlo bolo plne pojazdné považoval za irelevantné. Obdobnou vecou sa
zaoberal pri svojom rozhodovaní aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XX/
XXXX, kde v rozsudku zo dňa 19.06.2024 uviedol nasledovné: „K tvrdeniu, že poškodené vozidlo bolo
spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že v

konaní nebolo sporné, že vozidlo bolo prevádzky schopné, čo je možné ustáliť aj zo skutočnosti, že k
poistnej udalosti došlo dňa 11.10.2022 a vozidlo bolo prijaté autoservisom na opravu dňa 24.10.2022,
v ktorý deň zároveň došlo aj k uzatvoreniu nájomnej zmluvy č. XXX/XXX na prenájom náhradného
vozidla. Právny predchodca žalobcu - poškodený bol obmedzený z objektívnych dôvodov v užívaní
svojho poškodeného vozidla počas vykonávania opravy škôd vzniknutých pri poistnej udalosti, ktorú

zapríčinil klient žalovaného a v kontexte aj s poukazom na vyššie citovaný Nález Ústavného súdu
SR riešenie mu ponúka nájom náhradného vozidla, ktorého účelom je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu kedy
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Teda aj keď na vozidle poškodeného sa jednalo
o závady, ktoré nečinili vozidlo prevádzkyschopnosti v cestnej premávke, poškodený bol počas týchto

opráv obmedzený v jeho užívaní. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte
celkovej dĺžky tohto nájmu, je potrebné vychádzať predovšetkým z reálnej možnosti poškodeného užívať
svoje motorové vozidlo.“ Žalobca ďalej uviedol, že to, že je vozidlo pojazdné, ešte neznamená, že je v
takom technickom stave, aby bolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách, to či je vozidlo
spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách sa zistí, až po tom, čo je na vozidle vykonaná

obhliadka. V prípade policajnej kontroly by poškodený totiž mohol byť pokutovaný za zlý technický stav
vozidla. Následne žalovaný poukázal na rozhodnutie XXXXX/X/XXXX, ktoré sa však nezaoberalo dĺžkou
opravy poškodeného vozidla ale dennou sadzbou nájmu náhradného vozidla, ktoré bolo prenajaté od
fyzickejosoby,ktorásaprofesionálnenezaoberalaprenájmomnáhradnýchvozidiel.Vzhľadomnavyššie
uvedené skutočnosti zotrval na svojom nároku a žalobu považoval za plne dôvodnú.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu spolu s návrhom na pokračovanie v konaní,
ktoré mu bolo doručené Okresným súdom Banská Bystrica dňa 17.06.2025 (doručenka na č.l. 55 spisu)
a opätovne po postúpení spisu Okresným súdom Žilina dňa 17.07.2025 (doručenka na č.l. 68 spisu)
neprodukoval v predmetnej veci už žiadne vyjadrenia.

7. Súd vo veci nariadil a dňa 24.10.2025 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v
neprítomnosti žalobcu, žalovaného a za účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný podaním zo dňa
17.10.2025,doručenýmsúdudňa22.10.2025požiadaloospravedlneniesvojejneúčastinapojednávaní,
a to z dôvodu pracovnej vyťaženosti a zároveň vyjadril súhlas s uskutočnením pojednávania v jeho

neprítomnosti. Z dôvodu hospodárnosti žalovaný upustil aj od delegovania sporu na spolupracujúcu
advokátsku kanceláriu. Žalovaný ďalej uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, ktoré
k predmetu sporu poskytol a má za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Súd vec na nariadenom
pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že stranysporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej
skutkovej a právnej argumentácii v spore.

8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo
zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

11. V konaní nebolo sporné, že dňa 02.02.2024 došlo v U. ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k

poškodeniu vozidla F. A., K. U. B. D. D. A. E. J. A., a to prevádzkou motorového vozidla J. N., ev. č. O.,
poisteného v poisťovni žalovaného. Poistná udalosť bola vedená u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX.
Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nespornú. Rovnako nespornou bola
skutočnosť, M. M. B. D. A. E. J. A., uzavreli dňa 26.02.2024 zmluvu o nájme č. XXX/XXX, na základe
ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo I. F., ev. č. L.

na dobu od 26.02.2024 počas nevyhnutného času opravy za cenu s uvádzaným denným nájomným
83,33 EUR bez DPH, t.j. 100,- EUR s DPH. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.
240142 zo dňa 14.03.2024, s dátumom dodania služby 15.03.2024 a s dátumom splatnosti 29.03.2024
na sumu 1.899,92 EUR s DPH za nájom vozidla od 26.02.2024 do 15.03.2024, t.j. 19 dní nájmu. Na
faktúre bol dopísaný jazdný výkon počítadla s prevzatím XXXXXX a odovzdaním XXXXXX, t.j. 615

km. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich
potrieb – zabezpečenie chodu firmy v rámci SR. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2024
postúpil postupca E. J. H., A., so sídlom D. XXX/X, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávku vo výške 1.583,27 EUR z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001
Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 1.583,27 EUR. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli

na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči
postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla vo výške 1.583,27 EUR vyúčtovanej faktúrou č.
240142. Postúpenie bolo postupcom listom zo dňa 15.03.2024 oznámené žalovanému s výzvou na
plnenie na účet postupníka - žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1
CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo

súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

12. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.04.2024 adresovanom žalobcovi (dôkaz
produkovaný žalobcom na rube č.l. 14 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 16.04.2024 ukončil šetrenie
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a žalobcovi bude poukázané poistné plnenie vo výške 666,64 EUR,

pričom mala byť priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla 8 dní, v ktorej je zahrnutý
čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.

13. Súd predmetnú právnu vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

15. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

17. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).18. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

20. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

21. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

23. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie

zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

24. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

25. Podľaust.§4ods.2písm.b)ZPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

26. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

28. Podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

29. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

30. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. O. J.) platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

32. Súd uvádza, že na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a vyššie uvedených
skutočností posúdil žalobcom uplatňovaný nárok ako dôvodný. Poškodený ako právny predchodcažalobcu mal zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktorú mal poistenec žalovaného uzatvorenú so žalovaným právo, aby žalovaný
za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením

alebo stratou veci. Súd poukazuje na to, že podľa rozhodovacej praxe súdov skutočnou škodou je
aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového
vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných
nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa
v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

22.11.2017, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX).

33. Relevantným pre posúdenie nároku zo strany súdu bolo, že poškodenému v dôsledku dopravnej
nehody dňa 02.02.2024 vznikla na jeho motorovom vozidle zn. F. A., ev. č. B. škoda. Medzi stranami
sporu bolo nesporné a žiadnym spôsobom zo strany žalovaného nepopierané a ani nespochybňované,
že poškodenie motorového vozidlo zn. F. A., ev. č. B. vzniklo v príčinnej súvislosti dopravnou nehodou

zo dňa 02.02.2024, ktorú zapríčinil poistený žalovaného.

34. Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za
užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
medzi žalobcom a poškodeným dňa 15.03.2024, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná

aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto
konaní. Skutočnosť, že poškodený priamo neplnil svoj záväzok z nájomného žalobcovi, ale tento
uhradil jeho započítaním oproti pohľadávke žalobcu voči poškodenému z titulu odplaty za postúpenie
pohľadávky, podľa názoru súdu nemá dopad na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody, a to
s poukazom na skutočnosť, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku. Súd posúdil

pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako
existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal
náhradné vozidlo, v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu.

35. Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné

motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom
náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na
obdobie od 26.02.2024 počas nevyhnutného času opravy do 15.03.2024 (t.j. 19 dní nájmu). Faktúra za
opravu poškodeného vozidla bola vystavená až dňa 20.03.2024, pričom poškodený si motorové vozidlo
prevzal zo strany servisu už dňa 15.03.2024. Bez relevancie boli potom námietky žalovaného týkajúce

sa neprimeranej dĺžky nájmu. Nebol potom podľa názoru súdu relevantný dôvod na to, aby súd krátil
počet dní, po ktoré sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy.
Tá skutočnosť, že v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla nemal poškodený možnosť
toto vozidlo využívať a že po dobu jeho opravy nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo,
a preto bol prenájom náhradného motorového vozidla účelný a primeraný, je preukázané obsahom

nájomnej zmluvy a vyplneným dotazníkom pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
na rube č.l. 15 spisu, kde poškodený uviedol tieto skutočnosti. Súd nemal akýkoľvek dôvod tieto
skutočnosti uvedené poškodeným spochybňovať. Za situácie, kedy je zrejmé, že poškodenému na jeho
motorovom vozidle, ktoré používa vznikla v dôsledku zavinenia poisteným žalovaného škoda a z toho
dôvodu bolo jeho vozidlo umiestnené do autoservisu za účelom jeho opravy, je predsa dôvodný nárok

poškodeného na použitie náhradného motorového vozidla. Poškodeného nemožno zaťažiť tak, aby bol
nútený vyhľadávať taký autoservis, ktorý by mu opravu auta vykonal v čo najkratšom čase. Uvedené
by neprimerane zaťažovalo poškodeného napriek tomu, že v dôsledku zavinenia niekoho iného (t.j.
poisteného u žalovaného) mu bola spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle.

36. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(V., V., V., V....). K tomuto súd poznamenáva s odkazom na aktuálnu rozhodovaciu prax a judikatúru,
že súdna prax sa zaoberala aj účelnosťou doby nájmu náhradného vozidla, keď v náleze ÚS SRsp. zn. III. ÚS 602/2022 konštatuje: „Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment
zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla poškodeným v závislosti od toho,
či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že

účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje“.
Obsahom tohto rozhodnutia je posudzovanie totálnej škody na vozidle poškodeného, no v širšom
kontexte v ňom Ústavný súd výslovne uvádza, že aj doba od momentu oznámenia poisťovne o

ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] je relevantnou na účely vyhodnotenia účelnosti doby
nájmu. S akcentom na prejednávanú vec potom súd konštatuje, že celková doba nájmu náhradného
vozidla počas opravy poškodeného vozidla je relevantná až do času jeho odovzdania poškodenému. Z
vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynula doba, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného v
oprave. Po celú dobu, kedy bolo poškodené vozidlo v oprave, si poškodený prenajal náhradné vozidlo.

Preto je súd toho názoru, že za dobu, pokiaľ svoje vlastné vozidlo nemohol používať (v dôsledku
poškodenia vozidla klientom žalovaného), mal právo na prenájom náhradného vozidla, ktoré právo
aj využil. Súd je potom toho názoru, že žalovaný svojvoľne krátil náhradu za prenájom náhradného
motorového vozidla. Poškodený pri odovzdávaní poškodeného motorového vozidla nemá možnosť
zistiť, ako dlho bude reálne trvať oprava poškodeného motorového vozidla, nemá možnosť ovplyvniť

dĺžku opravy (a to ani keby vopred vedel, aká by mala byť predpokladaná dĺžka opravy vozidla z
technického hľadiska). Ak by aj zisťoval, ktorý autoservis by bol schopný opraviť vozidlo čo najrýchlejšie
(čo však rozhodne nie je jeho povinnosť), neznamená to, že by dĺžka opravy reálne trvala tak, ako by to
bolo poškodenému vopred avizované. Totiž je úplne v poriadku očakávať, že doba opravy sa vplyvom
nepredvídateľných situácií (napr. PN zamestnancov, dovolenky, nedodanie súčiastok, neskoré dodanie

súčiastok, reklamácie s dodaním nesprávnych súčiastok) môže predĺžiť.

37. Podľa názoru súdu nemožno od poškodeného požadovať, aby sám z vlastných prostriedkov hradil
náklady nájmu náhradného vozidla. Rovnako nemožno na jeho ťarchu krátiť nájomné za dobu nájmu
náhradného vozidla v súvislosti s dĺžkou opravy jeho vlastného vozidla, ktoré bolo poškodené konaním

poistenca žalovaného. Poškodený nemal žiadnu možnosť ovplyvniť dobu opravy vozidla, keď je zrejmé,
že po škodovej udalosti dňa 02.02.2024 odovzdal svoje poškodené vozidlo autoservisu dňa 26.02.2024
a zároveň v deň ukončenia opravy a predloženia faktúry, t.j. dňa 15.03.2024, si svoje vozidlo prevzal
anáhradnévozidloodovzdalžalobcoviakoprenajímateľovi.Vkonanípoškodenéhonemožnovzhliadnuť
žiadne protiprávne konanie či konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko náhradné vozidlo začal

používať až po odovzdaní vlastného vozidla autoservisu, i keď vozidlo bolo poškodené už 02.02.2024.
Svojvoľné krátenie dĺžky doby nájmu žalovaným nemá oporu v zistenom stave ani jeho odôvodnení
žalovaným. S poukazom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobcovi (ako právnemu nástupcovi
poškodeného) vznikol nárok na náhradu nájomného po celú dobu, pokiaľ bolo poškodené vozidlo v
oprave, keď počas doby opravy mal poškodený zapožičané náhradné vozidlo.

38. Nebolo možné uznať krátenie počtu dní nájmu náhradného motorového vozidla zo strany
poškodeného vychádzajúc z internej kalkulácie žalovaného. Každá jednotlivá oprava má svoje
vlastné špecifiká a bez skúmania jednotlivých presných okolností opravy v predmetnom prípade,
bez zohľadnenia všetkých faktorov a súvislostí opravy nemožno použiť mechanické a jednostranné

výpočty pre určenie „adekvátnej“ doby opravy motorového vozidla. Žalovaný predloženou kalkuláciou
opravy nijakým spôsobom nepreukázal, že by konkrétny servis, ktorý vykonával opravu konkrétneho
motorového vozidla, bol schopný vykonať opravu poškodeného vozidla v skoršom čase, ako ju reálne
vykonal. Nebol teda dôvod krátiť poistné plnenie priznané žalobcovi z titulu postúpenia pohľadávky na
zaplatenie nájomného, preto súd ako dôvodnú uznal pohľadávku z titulu nepriznaného nájomného, t.j.

vo výške 916,63 EUR (1.583,27 EUR fakturované nájomné – 666,64 EUR žalovaným vyplatené poistné
plnenie z titulu nájomného).

39. Súdzároveňpriznalžalobcovizpriznanejčastižalovanéhonárokuajúrokzomeškania,atovzmysle
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, a to od 02.05.2024, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo
16.04.2024, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné šetrenie bolo ukončené dňa 16.04.2024,
a dňa 17.04.2024 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 01.05.2024.Úrok z omeškania bol pritom súdom priznaný s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj
s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. W. XXX/XXXX z 14.10.2021.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

44. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté do
60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.