Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/1315/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125302784
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125302784.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: H+H TECHNIKA,
spol. s r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 54, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 50 913 735,
právne zast.: ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, o
vymoženie 132.800,10 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Martin Kostka, so

sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 429EX 252/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z
účastníkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 9.5.2025, domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 132.800,10 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 23.10.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2024 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 22.5.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Martina

Kostku, so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 851 04 Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor“),
ktorý ju vedie pod sp. zn. 429EX 252/25.
3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 21.6.2025. Dňa 24.6.2025 podal
povinný elektronicky prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský
úrad, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. V
danom prípade ide o podanie, ktoré má vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods.

2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na úrok
vo výške 14,64 % mesačne, čo predstavuje 175,68 % ročne, čo je podľa názoru povinného úrok
úžernícky, v rozpore s dobrými mravmi ako aj ústavou Slovenskej republiky, t.j. povinný poukazuje
na neprimeranosť výšky úroku. Povinný berie na vedomie, že námietky voči vadám konania alebo
rozhodnutiu (exekučného titulu) zásadne nie je možné preniesť do exekučného konania, ktoré je určené

výlučne na faktický výkon rozhodnutia. Povinný však poukazuje na judikatúru, podľa ktorej aj z tejto
zásady existujú výnimky, na základe ktorých je v exekučnom konaní možné hodnotiť aj vady exekučného
titulu. V tejto súvislosti povinný poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1. apríla
2019, sp. zn.: II. ÚS 3194/18, podľa ktorého „všeobecné súdy môžu v exekučnom konaní skúmať,
či došlo k uzatvoreniu riadnej rozhodcovskej zmluvy a teda či vôbec bola daná právomoc rozhodcu
rozhodcovský nález vydať. Postupy, kedy je klientom vnucované uzatvorenie zmluvy zabezpečenej

blankozmenkou, zmluvnou pokutou vo výške 30 % alebo 45 % dlžnej čiastky za omeškanie s úhradou
splátok alebo zmluvnou pokutou vo výške päťnásobku dlžnej čiastky za hrubé porušenie zmluvy jenutné považovať za neprijateľné a tieto ustanovenia označiť za neplatné pre jednoznačný rozpor s
dobrými mravmi. Ochrane takýchto veriteľov by však nemala byť poskytovaná súdna ochrana, a to ani
v exekučnom konaní, nakoľko ochrana takto nadobudnutých práv stojí mimo účel civilného procesu,

resp. mimo základný hodnotový rámec práva.“ Tento právny názor podľa názoru povinného platí pre
exekučné konanie všeobecne, a to bez ohľadu na to, či je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
alebo súdne rozhodnutie. Zároveň povinný uviedol, že dôvod zastavenia exekúcie uvedený v § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, je formulovaný všeobecne a jeho
účelom je umožniť, aby výkon rozhodnutia bol zastavený aj v iných závažných prípadoch, ktoré pre ich

rozmanitosť nie je možné predpokladať. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku sú okolnosti, pre ktoré je ďalší výkon rozhodnutia spôsobilý zapríčiniť kolíziu
s procesnými zásadami, na ktorých je výkon rozhodnutia budovaný alebo je protichodné sledovanému
účelu zaistiť efektívne splnenie povinnosti vyplývajúcej z vykonávaného exekučného titulu. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je možné použiť aj na odstránenie zjavnej nespravodlivosti
aj vtedy, ak by výkon rozhodnutia bol v rozpore s princípmi právneho štátu. Podľa citovanej judikatúry

existujú všeobecne prijímané výnimky v exekučnom konaní, na základe ktorých je možné uplatniť
námietky voči súdnemu konaniu a jeho výsledku. Protiústavnosť exekučného titulu môže preto za týchto
podmienok hodnotiť aj exekučný súd a vyvodiť z toho dôsledky. V nadväznosti na vyššie uvedené preto
zo súdnej praxe vyplýva, že aj v exekučnom konaní sa všeobecné súdy majú zaoberať zásadnými
vadami exekučného titulu a sú povinné výkon rozhodnutia zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku aj v prípadoch, kedy by výkon rozhodnutia viedol ku zjavnej nespravodlivosti
alebo by bol v rozpore s princípmi právneho štátu. Nezohľadnenie týchto kritérií pri rozhodovaní o
zastavení výkonu rozhodnutia predstavuje podľa mienky povinného porušenie základného práva na
súdnu ochranu. V súvislosti s neprimeranou výškou úrokov je povinný toho názoru a svedčí o tom aj
ustálená judikatúra, podľa ktorej neprimeraná výška úrokov môže byť zásadnou vadou exekučného

titulu. Úrok vo výške 175,68 % ročne zo sumy istiny je považovaný už za prípustnú hranicu možnej
dohodnutej výšky úroku. Výška istiny (132.800,10 eur) spolu s úrokom ku dňu vydania upovedomenia
o začatí exekúcie predstavuje súhrnne sumu 493.194,97 eur. Povinný poukazuje na to, že už samotné
rozhodnutie, ktorým došlo k priznaniu nároku na úhradu úrokov v neústavnej výške spôsobuje zásadnú
vadu exekučného titulu a jeho výkonom by došlo ku zjavnej nespravodlivosti, a teda ani súdy nemôžu

rozhodnutím priznať nárok na plnenie úroku presahujúci maximálnu možnú výšku. Súdne rozhodnutie,
ktoré by žalobcovi priznávalo nárok na zaplatenie úroku v protiústavnej výške by priznávalo plnenie z
hľadiska ústavného práva zakázané. Preto ide o zásadnú vadu exekučného titulu, ktorého výkonom by
došlo k zjavnej nespravodlivosti. Okrem toho, aj samotné uplatnenie práva na úroky v neústavnej výške
v exekučnom konaní je možné považovať za zneužitie práva. Išlo by teda o ďalší dôvod, pre ktorý by

výkon takéhoto súdneho rozhodnutia viedol k zjavnej nespravodlivosti. Z toho dôvodu má povinný za
to, že v prípade, ak súdy priznajú právo na plnenie úrokov v neústavnej výške, zlyhali pri poskytovaní
práva na súdnu ochranu, to znamená, že nie je možné pripustiť, že súdy rezignujú na svoju viazanosť
zákonmiapriznajúnezákonnéaleboneústavnéplnenie.Podľanázorupovinného,nietžiadnehodôvodu,
aby vyššie uvedený záver súdnej praxe nebolo možné aplikovať aj na výkon exekúcie sp. zn. 429EX

252/25. S ohľadom na vyššie uvedené povinný teda žiada, aby exekučný súd exekúciu zastavil. Povinný
si zároveň uplatňuje náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučným
titulom v predmetom konaní je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX
vydaný dňa 23.10.2024 Okresným súdom Banská Bystrica, pričom povinný namieta výšku sumy úroku

z omeškania, ktorý je v zmysle platobného rozkazu povinný zaplatiť, a to napriek skutočnosti, že
proti platobnému rozkazu v 15-dňovej lehote nepodal odpor. Povinný teda nepodal proti platobnému
rozkazu, ktorý je exekučným titulom odpor, napriek skutočnosti, že výšku úrokov priznaných týmto
rozhodnutím považoval za neprimeranú a protiústavnú. Rovnako povinný nereagoval ani na opakované
výzvy oprávneného na zaplatenie pohľadávky priznanej platobným rozkazom, ktorý je exekučným

titulom v tomto konaní a nenamietal výšku priznaných úrokov z omeškania. Ďalej uviedol, že návrh
na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo
ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho
je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Návrh na zastavenie exekúcie musí smerovať jedine proti

exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Skutočnosti a okolnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 24.6.2025 nie sú takými skutočnosťami, s ktorými citované ustanovenie § -u 61k ods.1
Exekučného poriadku spája zastavenie exekučného konania. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie
exekúcie jedine tým, že sumu úroku z omeškania, ktorá je vyčíslená v exekučnom titule považujeza nesprávnu a neprimeranú. Uvedené však nemôže byť predmetom preskúmavania exekučným
súdom, pretože suma úroku z omeškania bola priznaná v súdnom konaní vedenom v súlade s
príslušnými právnymi predpismi na základe predložených dôkazov a súdne konanie bolo ukončené

vydaním platobného rozkazu, ktorý je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Zároveň
oprávnený uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila.

Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli
povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.
Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť
exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný. Aby bolo
určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi,
voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného

prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť,
prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného
titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Platobný rozkaz, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX vydaný
dňa 23.10.2024 Okresným súdom Banská Bystrica je opatrený doložkou vykonateľnosti. Materiálna
vykonateľnosťexekučnéhotitulupredstavujevlastnúrealizovateľnosťvýkonuexekučnéhotituluvkonaní

ojehonútenývýkon.Materiálnavykonateľnosťexekučnéhotitulujezároveňpodmienenáajcharakterom
a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti
alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je
právo oprávneného uspokojené. Výrok platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní
je formulovaný jasne a zrozumiteľne. Z uvedeného vyplýva, že Platobný rozkaz, sp. zn. XXXX/XXXX/

XXXX zo dňa 23.10.2024 je materiálne a formálne vykonateľný a na jeho základe môže byť vykonaná
exekúcia. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
ako nedôvodný zamietol.
6. Súdny exekútor predložil dňa 8.7.2025 súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie
spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu.

7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenieexekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
16. Preskúmaním exekučného titulu súd zistil, že v predmetnej veci súd v základnom (upomínacom)
konaní vydal Platobný rozkaz pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, ktorým žalovanému (povinnému) uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 132.800,10 eur, úrok vo výške
14,64 % mesačne zo sumy 132.800,10 eur od 1.12.2023 do zaplatenia a kapitalizovaný úrok vo výške
7.563,71 eur. Keďže žalovaný (povinný) nepodal voči tomuto rozhodnutiu odpor, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2024.
17. Súd mal za preukázané, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu uplatnil istinu vo výške 132.800,10 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úroku vo výške
14,64 % mesačne zo sumy 132.800,10 eur od 1.12.2023 do zaplatenia a kapitalizovaného úroku vo
výške 7.563,71 eur.
18. Pokiaľ ide o námietku, ktorou povinný poukazuje na neprimeranosť výšky úroku (14,64 % mesačne)
priznaného exekučným titulom a jeho rozpor s dobrými mravmi a Ústavou SR, súd konštatuje, že

exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a
nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd
je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na
splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek

na tomto rozhodnutí meniť. Súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia Ústavného súd
SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, je exekučný súd povinný preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky len v prípade, ak ide o spotrebiteľský spor, pričom z exekučného titulu ako aj
nahliadnutím súdu do spisu základného (upomínacieho) konania sp. zn. 24Up/1122/2024 je jasné,
že povinný vystupoval v základnom konaní ako právnická osoba, preto mu neprináleží postavenie

spotrebiteľa.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
20. Súd v danom prípade uvádza, že pokiaľ povinný nesúhlasil s exekučným titulom, mohol sa
voči nemu brániť dostupnými prostriedkami. V danom prípade mohol v zmysle poučenia podať
odpor voči platobnému rozkazu, čo však neurobil, v dôsledku čoho tento exekučný titul nadobudol
účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, na základe ktorého

sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému nárokov mu z neho
vyplývajúcich. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť
exekučnéhotitulu,resp.preskúmavaťvecnúsprávnosťrozhodnutia(vrátaniepostupuorgánu)vydaného
v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričomprípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho
významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného

rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má
povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd,
prípadne iný orgán v základnom konaní.
21. Vo vzťahu k obrane povinného súd ďalej uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza
zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len

bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane
využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5 Sžf 65/2011).
22. Záverom súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto
sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre
posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS

112/05, I. ÚS 117/05).
23. Súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z listinných dokumentov,
ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný

dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku toho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.

z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
29. O trovách účastníkov konania rozhodol súd tak, že v konaní úspešný oprávnený si nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia z titulu vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil,

a v spojení so skutočnosťou, že povinný predmetným návrhom na zastavenie exekúcie nebol ani len v
čiastočnom rozsahu úspešný, preto súd žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal. (výrok II. tohto
rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.