Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924203647
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7924203647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci maloletého Q. V., nar.X.X.XXXX,
bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D.,
dieťa Y.. M. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, U., zastúpeného JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou,
advokátkou so sídlom Strojárenská 11C, Košice a B.. T. V., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX/XX, J.,
zastúpenej JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so sídlom M.R.Štefánika 68/11, Trebišov, v konaní
o zvýšenie výživného, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k.
11P/167/2024-223 zo dňa 02.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti výšky výživného.

II. Mení rozsudok vo výroku I. v časti dátumu zvýšenia výživného a to tak, že otec je povinný platiť
výživné počnúc dňom 8.10.2024.

III. Dlžné výživné za obdobie od 8.10.2024 do 30.11.2025 vo výške 687 Eur je otec povinný zaplatiť k
rukám matky najneskôr do 31.1.2026.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh matky mal. dieťaťa na zvýšenie výživného.

2. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/72/2021-130 zo dňa 14.1.2022 vo výroku IV tak, že

otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. V., nar. X.X.XXXX, sumou 200 Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k.
16P/72/2021-130 zo dňa 14.1.2022, právoplatný v časti výroku o výživnom dňa 12.4.2022, manželstvo

Y.. M. V. a B.. T. V. rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky. Otca zaviazal k platbám výživného vo výške 150€ mesačne. Rozsudkom Okresného súdu
Trebišov č.k. 16P/72/2021-232 zo dňa 14.4.2023, právoplatným dňa 24.4.2023 súd upravil styk otca
s maloletým dieťaťom. V čase posledného rozhodnutia súdu bola matka na rodičovskej dovolenke, jejpríjem pozostával z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, spolu 403,60€. Matka bola OSZČ.
Z daňového priznania za r. 2021 súd zistil jej príjem vo výške 1.452,20€ a výdaje 2.147,13€. Otec
bol zamestnancom T. J. K., jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 1219,74€. V súčasnosti matka

je zamestnankyňou obce J., súd zistil čistý priemerný mesačný príjem vo výške 967,55€. Z daňového
priznania matky za r. 2023 súd zistil jej príjem vo výške 3164,60€ a výdaje vo výške 3205,62€. Z
daňového priznania matky za r. 2024 súd zistil jej príjem vo výške 4255,40€ a výdaje vo výške 4328,38€.
Otec je zamestnancom T. J. O. O. s.r.o. Z opisov mzdových listov otca za rok 2021 súd zistil jeho čistý
priemerný mesačný príjem vo výške 1219,74€, za rok 2022 vo výške 1366,08€, za rok 2023 vo výške

1512,61€ a za rok 2024 vo výške 1569,06€.Z rozpisu dní počas ktorých sa realizoval styk v roku 2024
ako aj rozpisu ciest ( č.l. 194) súd zistil, že styk otca s dieťaťom sa realizuje v rozsahu súdnej úpravy
ako aj nad rámec úpravy po dohode s matkou.

4. Na základe zisteného skutočného stavu prijal právny záver, že od posledného rozhodnutia súdu
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré nastúpilo do predškolského

zariadenia. Od posledného rozhodnutia súdu došlo vo všeobecnosti k zvýšeniu životných nákladov ( §
78 ods.3 ZoR ). Nárast životných nákladov je zrejmý z cien spotrebného koša a z miery inflácie. K
podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, spočívajúcej v náraste ich príjmu. Otec
poukazuje nato, že nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu dieťaťa sumou vyššou ako 150€ aj
z dôvodu, že došlo k nárastu jeho výdajov. Nárast jeho výdajov súvisí s uzavretím dvoch úverových

zmlúv, s výstavbou domu a povinnosťou uhrádzať dane, energie súvisiace s užívaním domu, internetu,
životných poistiek. Sú to výdavky, k úhrade ktorých sa zaviazal dobrovoľne ( úver, niektoré náklady
spojené s výstavbou domu, internet, životné poistky) resp. o vzniku ktorých musel pri plánovaní výstavby
domu vedieť ( energie, dane). V tejto súvislosti súd poukazuje nato, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami. Inak povedané, je povinnosťou každého rodiča v prvom rade zabezpečiť potreby svojho

nezaopatreného dieťaťa, ktoré majú prednosť pred zabezpečovaním potrieb rodiča. Súd dodáva, že aj
plánovanieďalšiehopotomstvabymalobyťspojenésoschopnosťourodičazabezpečiťzákladnéživotné
potreby dieťaťa. V zmysle Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre určovanie výživného, by otec mal
prispievať na výživu maloletého syna, ktorý je v predškolskom veku, pri jednej vyživovacej povinnosti,
sumou zodpovedajúcou 18% čistého príjmu, čo predstavuje sumu 282 Eur ( vypočítané z priemerného

čistého mesačného príjmu za rok 2024 vo výške 1569,06€). Súd sa odklonil od Metodiky MS SR a zvýšil
výživné len na sumu 200€ mesačne berúc do úvahy odôvodnené výdavky dieťaťa, prihliadajúc na rozsah
času trávený otca so synom počas mesiaca, skutočnosť, že otec musí dieťaťu zakupovať oblečenie a
obuv, nakoľko si rodičia tieto veci neodovzdávajú a predovšetkým na výdavky otca súvisiace s nákupom
pohonných hmôt, ktoré minie za účelom realizácie styku s dieťaťom ( U. - J. a späť = 230 km).

5. Proti výrokom I. rozsudku podala odvolanie matka z dôvodu podľa § 365, ods. 1, písm. b/, d/, f/,
h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na
sumu 250 Eur od podania návrhu. V odvolaní ďalej uviedla, že na základe vykonaných dôkazov v

podobe má za to, že súd nesprávne vyhodnotil, pokiaľ rozhodol o zvýšení výživného len o 50,-€ a
najmä súd neprávne rozhodol, pokiaľ zvýšil výživné až počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, keďže
zmena pomerov nastala momentom nástupu maloletého do materskej školy v septembri 2023 a návrh
na zvýšenie výživného bol podaný 8.10.2024. Je síce pravdou, že v návrhu na začatie konania bol
navrhovaný petit zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku, určenie tohto počiatočného termínu, od

ktorého sa má platiť zmenené výživné, je však úlohou súdu skúmať moment zmeny pomerov, najmä
vo veciach maloletých detí, kde je súd oprávnený konanie začať aj ex offo, nie je obligatórne viazaný
určeným termínom v návrhu navrhovateľa, ale môže rozhodnúť len po náležitom vyhodnotení momentu
zmeny pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania. Súdu vytkla aj nesprávne vyhodnotenie tej skutočnosti, že zvýšil výživné len na 200,-€

mesačne, ktoré odôvodnil súd tým, že prihliadal na rozsah času trávený otca so synom počas mesiaca,
pričom sa jedná o necelých 8 dní. Skutočnosť, že otec má výdavky súvisiace s nákupom PHM za účelom
realizácie styku s dieťaťom, poukázala na výdavky otca v podobe splátok úverov, ktoré dvojnásobne
prevyšujú výšku výživného, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť, a ktoré zjavne nevynakladá len pre seba, ale aj pre zabezpečenie bývania pre

svoju družku. Otec ani nepreukázal zvýšené výdavky na PHM.

6. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V odvolaní ďalej uviedol,že má za to, že matka nepreukázala, že v súvislosti s nástupom mal. Q. do materskej školy jej vznikli
zvýšené výdaje. Výdavky spojené s nástupom do škôlky považuje otec za jednorazové. Aj on kupuje
maloletému obuv a oblečenie ako rastie, v domácnosti otca má úplne všetko. Nesúhlasí so záverom

súdu, že výdavky spojené s úverom na bývanie nie je potrebné zohľadniť. Má za to, že je to oprávnený
výdavok, rovnako tak výdavok na cestovné do práce, stravu, zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obuv.
Otec poukázal na výdavky spojené s realizáciou styku s mal. Q., ktoré sú minimálne vo výške 100 Eur
mesačne . Má za to, že výdavky na mal. sa od času poslednej súdnej úpravy nezmenili podstatným
spôsobom a nie sú dané predpoklady pre zvýšenie výživného.

7. K odvolaniam sa písomne vyjadrili rodičia a kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),

oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.

Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k danosti zákonných dôvodov pre zmenu rozhodnutia o výživnom a
vo vzťahu k určeniu výšky výživného správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací
súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

12. Otec napáda nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že sú dané zákonné

dôvody pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. V čase poslednej súdnej úpravy boli výdavky
na mal. Q. podobne vysoké a miera inflácie vyššia ako v súčasnosti. Súd podstatnú zmenu pomerov
vyhodnotil v bode 22. napadnutého rozhodnutia. Zmenu vnímal v súvislosti s nástupom mal. Q. do
predškolského zariadenia, s jeho rastom, pestrosťou stravy a rozširovaním voľnočasových aktivít. Rast
životných nákladov súd videl v cenách spotrebného koša a miery inflácie.

13. Odvolací súd má za to, že je správny záver súdu o tom, že došlo k podstatnej zmene na strane
maloletého, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Okrem objektívne preukázanému nárastu
výdavkov mal. Q. v súvislosti s vekom, rastom, potrebami, odvolací súd poukazuje na index nárastu
spotrebiteľských cien ( inflácia /CPI, zdroj Štatistický úrad SR) v roku 2022 predstavoval 12,8 %, v roku

2023 10,5 %, v roku 2024 2,8 % a v roku 2025 priebežne predstavuje okolo 4,1%. Index kumulovaného
nárastu spotrebiteľských cien za obdobie od roku 2021 do 2025, vypočítaný zo štandardného prepočtu
inflácie predstavuje 1,2799, t.j. ceny sú v roku 2025 približne o 28% vyššie ako v roku 2021,t.j, v čase
poslednej súdnej úpravy výživného.14. Súd ustálil výdavky mal. Q. v bode 11. napadnutého rozsudku. Medzi tieto výdavky patria školné,
strava v škôlke, krúžok anglického jazyka. S týmto súvisia výdavky na školské potreby, pomôcky. Okrem

toho v súvislosti s vekom vzrástli výdavky na obuv, knihy, výlety, edukatívne hračky. Matka tieto výdavky
vyčíslila a odvolací súd ich štruktúru a výšku v zhode so záverom súdu prvej inštancie považuje za
odôvodnené a primerané veku dieťaťa.

15. Matka v odvolaní namieta, že súd nesprávne vzal do úvahy mieru osobnej starostlivosti o mal. Q. zo

strany otca a jej zohľadnenie pri určení výšky výživného. V zmysle všeobecného zákonného pravidla súd
vždy prihliada pri určovaní konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 ZR). Súd má obligatórnu povinnosť skúmať, či a v akej miere
sa povinný rodič o dieťa stará alebo nestará, lebo osobná starostlivosť môže do istej miery nahradiť aj
výživné v peňažnej forme. V preskúmavanom prípade je styk otca s mal. Q. upravený pomerne široko,
okrem bežného styku je upravený aj styk počas prázdnin a sviatkov. Miestom preberania a odovzdávania

dieťaťa je bydlisko matky. Je jednoznačne potrebné považovať stretávanie sa otca s mal. Q. za formu
plnenia vyživovacej povinnosti a zohľadniť jej rozsah pri určení výšky výživného. Otec s mal. Q. trávi 30%
času len v rámci výkonu bežného styku ( počas prázdnin a sviatkov je tento rozsah väčší). Obaja rodičia
sa majú podieľať na nákladoch spojených so stykom otca s dieťaťom, za ktoré nemožno považovať
len peňažné výdavky, ale aj stratu času a množstvo energie na cestovanie. Okresný súd ustálil, že na

týchto nákladoch sa majú podieľať obaja rodičia, pretože právo na osobný styk s rodičmi je právom
dieťaťa vyplývajúcim z § 24 ods. 4 Zákona o rodine (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I
ÚS 2996/17 zo dňa 29. 05. 2018). V tejto súvislosti súd v napadnutom rozsudku správne poukázal na to,
že je pri určení výživného potrebné prihliadnuť okrem výkonu osobnej starostlivosti aj na výdavky otca,
ktoré má v súvislosti s preberaním a odovzdávaním mal. Q. v mieste bydliska matky.

16. Vzhľadom k uvedenému je potrebné konštatovať, že odvolacie námietky otca ani matky nemali vplyv
na správnosť záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustáleniu, že došlo k zmene pomerov, ani vo
vzťahu k výške výživného, ktorú určil súd, preto odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku
v časti určenia výživného vo výške 200 Eur mesačne postupom podľa podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, v

spojení s 2 ods. 1 CMP.

17. Dôvodná je však odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej
inštancie určenia začiatku, odkedy došlo k relevantnej zmene pomerov. Súd v bode 22. odôvodnenia
rozsudku uviedol, že k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu súdnej úpravy výživného došlo nástupom

mal. Q. do predškolského zariadenia. Z obsahu spisu vyplýva, že mal. Q. začal navštevovať materskú
školu od septembra 2023. Matka návrh na zvýšenie výživného podala dňa 8.10.2024. Súd zvýšil výživné
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Je potrebné dať za pravdu matke, že súd pri určení momentu,
od ktorého zvýšil výživné nepostupoval v súlade s ust. § 78, ods.1 Zákona o rodine. Hoci matka vo
svojom návrhu na začatie konania žiadala zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku, súd v konaní

starostlivosti o maloleté deti je viazaný zásadou oficiality a pri zvýšení výživného vychádza nie z návrhu,
ale výživné pre mal. dieťa zvýši od momentu kedy došlo k zmene pomerov. Keďže matka podala návrh
na zvýšenie výživného rok po tom, ako k zmene pomerov na strane dieťaťa došlo a nepreukázala
pritom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili v podaní takého návrhu skôr, je namieste
priznanie zvýšeného výživného od podania návrhu, nie od právoplatnosti rozsudku, ako to učinil súd

prvej inštancie. Z uverených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP
zmenil výrok I. rozsudku v časti určenia dňa, ku ktorému určuje zmenu výživného.

18. Zvýšením výživného od 8.10.2024 do 30.11.2025 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške rozdielu
medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným, ktoré predstavuje rozdiel vo výške 50 Eur

mesačne. ( 23 dní v mesiaci 10/2024 predstavuje sumu 37 Eur, za mesiace 11/24 až 11/2025 t.j. 13
mesiacov x 50 Eur, spolu 687 Eur). Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplýva, že otec v rozhodnom
období plnil výživné nad rámec súdom určenej výšky. V prípade, ak tak učinil, tieto plnenia je potrebné
započítať so sumou dlžného výživného, a to aj v prípadnom exekučnom konaní. Odvolací súd určil
otcovi lehotu na zaplatenie dlžného výživného do 31.1.2026.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasnenevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).