Uznesenie – Majetok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010357
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6624010357.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovanej
A. B. C. C., pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona,
prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2024 v Banskej Bystrici odvolanie
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/22/2024 zo dňa 29. júla 2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 29T/22/2024 zo dňa 29. 07. 2024 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/22/2024 zo dňa 29. 06. 2024 bola obžalovaná A. B.
C. C. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods.
4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
ako avalistovi (zmenkovému ručiteľovi) na základe zmluvy o vyplnení blankozmeniek č.
UDTA17/61001651/Sl a č. UDTA17/61001651/62 na zmenky úplné, vystavené dňa 11. 07. 2017 s
doložkou „bez protestu“ na rad Autoleasing SK, s.r.o., jej vznikol ako avalistovi zmeniek dňa 29. 01. 2018

záväzok uhradiť spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 46 806
491 pohľadávku vo výške 22.881,09 Eur spolu so 6% úrokom ročne zo zmenkovej sumy, čo potvrdil
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 63CbZm/15/2018-97 zo dňa 30. 05. 2019, právoplatný
dňa 12. 06. 2019, ktorý ako avalista prevzala dňa 11. 06. 2019 a Upovedomenie o začatí exekúcie č.
XXXX XXX/XX, ktoré prevzala dňa 20. 04. 2020, pričom dlžnú sumu neuhradila a v snahe znížiť svoj
majetokuzatvoriladňa03.06.2020(vkladdokatastranehnuteľností05.06.2020)vobciBátorovákúpnu

zmluvu na predaj nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve za sumu 60.000,- Eur a to rozostavanú stavbu
na parcele č. 58/4 vo svojom vlastníctve zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. obce Bátorová, okres Veľký
Krtíš, pozemok par. č. XX/X, XX/X, XX/X D. XX/X zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. obce B. a záhradu
par. č. XXX/X zapísanú na LV č. XXX k. ú. obce B., pričom k úhrade kúpnej ceny došlo vzájomným
započítaním fiktívnych pohľadávok, čím znížila svoj majetok v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky
svojho veriteľa a následne vyhlásila osobný konkurz č. 74/2021 z 20.04.2021 pod č. 4Odk/66/2021, preto

bolo exekučné konanie č. XXXX XXX/XX-X zastavené a nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky
veriteľa, čím spôsobila spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A Bratislava, IČO: 46
806 491 škodu vo výške splatnej istiny spolu s úrokom 25.175,47 Eur a trovy konania vo výške 2.621,28
Eur, teda celkovú škodu vo výške 27.796,75 Eur.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 239 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods.

3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu vo výmere 1 rok.

Podľa § 277 Trestného poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť veriteľovi Autoleasing, s.r.o.,
škodu vo výške 27.535,40 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná, ktoré
neskôr písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že sa cíti nevinná, žiadneho

konania v rozpore so zákonom sa nedopustila. V tejto trestnej veci išlo v prvom rade o vzťah dvoch
obchodných spoločností, kde veriteľom bola spoločnosť Autoleasing SK, s.r.o., a dlžníkom spoločnosť
Euromecc s.r.o., medzi ktorými bola uzatvorená zmluva o úvere č. UDTA17/61001651. Euromecc s.r.o.
ako dlžník vystavil dve blankozmenky, ktorými zabezpečil svoj záväzkový vzťah na základe úverovej
zmluvy vo vzťahu k spoločnosti Autoleasing, s.r.o. ako veriteľovi. Ona vystupovala pri týchto zmenkách
iba ako ručiteľ. Bola to podmienka spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o., aby dlžník, t.j. spoločnosť

Euromecc s.r.o., vystavila blankozmenky. Druhou podmienkou tejto spoločnosti bolo, aby tie zmenky
ona ako konateľ spoločnosti Euromecc s.r.o. podpísala ako avalista. Poukázala na to, že zmenkové
ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj podpis popri niektorej inej
zmenkovo zaviazanej osobe, t.j. popri zmenkovom dlžníkovi. Z toho preto jednoznačne vyplýva, že tu
nešlo o jej dlh voči spoločnosti Autoleasing SK, s.r.o. ako veriteľovi, ale o dlh spoločnosti Euromecc s.r.o.

Ona vystupovala ako avalista, zmenkový ručiteľ, pričom iba zabezpečovala cudzí dlh, nie svoj. Treba
striktne rozlišovať medzi dlžníkom a inými osobami, odlišnými od dlžníka, ktoré sa prípadne podieľajú na
zabezpečení záväzkového vzťahu dlžníka vo vzťahu k veriteľovi. Môžu byť nimi napr. ručiteľ, avalista,
záložca, pričom u všetkých týchto osôb je charakteristické to, že nezabezpečujú svoj vlastný dlh, ale dlh
tretej osoby – dlžníka. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nestotožnil s jej obhajobou, že pokiaľ

nebola pôvodným dlžníkom, tak nemôže byť subjektom takého skutku. Súd naopak dospel k záveru,
že nesplnením záväzku pôvodným dlžníkom nastupuje ručiteľ na jeho miesto so všetkými právami a
povinnosťami. S názorom súdu sa nie je možné stotožniť, lebo v prípade neschopnosti dlžníka splniť svoj
splatný záväzok, zabezpečený ručením, sa môže veriteľ obrátiť na ručiteľa a žiadať splnenie tohto dlhu
od ručiteľa. Ručiteľ teda bude, potom ako ho veriteľ vyzval na plnenie, plniť cudzí (dlžníkov) dlh a nie dlh

svojvlastný.Vyššieuvedenépotvrdzujeajskutočnosť,žeručiteľposplnenídlžníkovhodlhuzaktorýručí,
nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa, t.j. môže sa domáhať splnenia dlhu od dlžníka, ktorý za neho plnil
jeho veriteľovi zo záväzku, ktorý ako ručiteľ zabezpečoval. Pokiaľ by platilo to, čo uviedol v odôvodnení
súd, že ručiteľ nastupuje na miesto dlžníka, tak by po splnení dlhu ručiteľom záväzok zanikol z dôvodu,
že povinným a aj oprávneným je tá istá osoba. Ale ako vyplýva zo zákonnej úpravy ručenia, tak tomu tak

nie je a ručiteľ zostáva vždy ručiteľom, plnením dlhu veriteľovi sa z neho dlžník nestáva. Práve naopak,
splnením dlhu za ktorý ručí, sa stáva veriteľom dlžníka. Ďalej poukázala na § 128 ods. 8 Trestného
zákona, v zmysle ktorého ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť,
spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu
len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom

čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon
ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak
túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene koná. Z uvedeného je
potomzrejmé,žetrestnéhočinupoškodzovaniaveriteľapodľa§239Trestnéhozákonasamôžedopustiť
iba konkrétny subjekt, a to páchateľ s osobitnou spôsobilosťou alebo postavením. Takouto osobou

je výlučne iba dlžník. Pretože nebola dlžníkom poškodeného veriteľa, tak nemôže byť páchateľom
trestného činu uvedeného v obžalobe prokurátora, za ktorý bola súdom na základe vyššie uvedeného
rozsudku odsúdená. Nakoľko tu nie je spôsobilý subjekt, tak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej
podstatyprečinupoškodzovaniaveriteľapodľa§239Trestnéhozákonaaniejepretomožnéposudzovať
jej konanie ako trestný čin. Súd teda nesprávne aplikoval právne predpisy súkromného práva na zistený

skutkový stav a preto je jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Na základe uvedeného preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.
1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, prípadne aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že ju oslobodí
spod obžaloby, lebo skutok nie je trestným činom. Záverom odvolania poukázala na skutočnosť, že od

vyhlásenia napadnutého rozsudku vstúpila do účinnosti novela Trestného zákona, ktorá okrem iného
upravilavýškuškody,akoajtrestnésadzby,pretovjejprípadeprichádzadoúvahyináprávnakvalifikácia
skutku, a to podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kde je trestná sadzba vo
výmere 6 mesiacov až 3 roky. Taktiež poukázala na zmenu ustanovení o premlčaní trestného stíhania,pričomskutokkladenýjejzavinumalbyťspáchanýdňa03.06.2020,obvineniejejbolovznesenédňa30.
11. 2023, teda trestné stíhanie vedené proti jej osobe je preto podľa Trestného zákona v znení účinnom
od 06. 08. 2024 premlčané. Preto alternatívne ešte navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s použitím § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu
podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil, pretože v trestnom stíhaní nemožno pokračovať,
lebo je trestné stíhanie premlčané.

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie ešte doplnila písomným podaním zo

dňa 24. 09. 2024, v ktorom uviedla, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre jeho rozhodnutie ani vo vzťahu k výroku o náhrade škody. V trestnom oznámení a neskôr aj pri
výsluchu poškodeného si tento uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 25.175,47 Eur (splatná istina s
úrokom) a 2.621,28 Eur (trovy konania), t.j. spolu ako celkovú škodu vo výške 27.796,75 Eur. Z listinných
dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané postupom podľa § 269 Trestného poriadku však
vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade E. F. C., pod XX G. XXX/XX, bola

predmetomexekučnéhokonanialenistinavovýške22.881,09Euraúrokzomeškaniavovýške2.008,52
Eur, súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
407,98 Eur. Z vyúčtovania vymoženej pohľadávky zo dňa 24. 06. 2021 vo vyššie uvedenom exekučnom
konaní vyplýva, že došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky poškodeného vo výške 5.023,49 Eur.
Táto skutočnosť má potom význam pre výšku náhrady škody, lebo výška škody, na náhradu ktorej bola

rozsudkom zaviazaná, musí byť iná vzhľadom na jej čiastočné plnenie v exekučnom konaní, inak by
dostal poškodený za to isté (na tu istú pohľadávku) plnené dva krát, jednak v exekučnom konaní a tiež
na základe rozsudku v trestnom konaní. Zároveň je dôležité, či k čiastočnému plneniu došlo pred 03. 06.
2020, alebo až po tomto dátume. Pokiaľ by k čiastočnému plneniu došlo do 03. 06. 2020, tak potom by
výška škody tak, ako je uvedená aj v obžalobe prokurátora, bola uvedená nesprávne a táto skutočnosť

by mohla mať vplyv aj na právnu kvalifikáciu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, kedy by sa tento mohol
posudzovať ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej

je dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovaným ustanovením dôsledne
neriadil. Z jeho štvorstranového písomného vyhotovenia, z ktorého je v podstate samotné odôvodnenie
lennajednejstrane,niejemožnézistiť,akévšetkydôkazyokresnýsúdnahlavnompojednávanívykonal,
či išlo o výpovede obžalovanej, prípadne svedkov, či boli vykonané nejaké listinné dôkazy v zmysle §
269 Trestného poriadku a pod. Rovnako tak z odôvodnenia nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami

sa okresný súd spravoval, keď dospel k záveru o vine obžalovanej zo žalovaného trestného činu. Už
len z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.Ďalej vo vzťahu ku samotnej skutkovej podstate trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.
1 Trestného zákona je potrebné konštatovať, že subjektom pri tomto trestnom čine môže byť výlučne
dlžník. Ide o subjekt so zvláštnou vlastnosťou v zmysle § 128 ods. 8 Trestného zákona. Ako je však

zrejmé z celého spisového materiálu, obžalovaná A. B. C. C. v prejednávanej veci nebola v postavení
dlžníka voči veriteľovi, ale len v postavení ručiteľa.

Vzhľadom na závažné procesné pochybenia okresného súdu, ktoré nemohol krajský súd sám napraviť,
je zrejmé, že okresný súd rozhodol bez náležitého objasnenia veci, a nevysporiadal sa so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní pre náležité objasnenie veci preto bude potrebné
opätovne sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré na svoju obhajobu uvádzala obžalovaná
(najmä v podanom odvolaní), vykonané dôkazy správne vyhodnotiť a následne bude potrebné, aby
v odôvodnení rozsudku jasne, logicky a presvedčivo vyargumentoval jednotlivé skutkové a právne

závery, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, uviesť, ako sa vyrovnal nie len s obžalobou, ale aj
obhajobouobžalovanejanajmäpísomnevyhotoviťrozsudokvsúlades§168ods.1Trestnéhoporiadku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené vyššie.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.