Rozsudok – Nájomná zmluva Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201959
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724201959.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu BENU SK 156, s.

r. o., so sídlom Bratislava-Rača, Pribylinská 2/A, IČO: 36 503 649, zastúpený advokátskou kanceláriou
SCHWARZ advokáti s. r. o., so sídlom Bratislava, Podbrezovská 40, IČO: 36 858 285, proti žalovanému
Nemocnica Poprad, a. s., so sídlom Poprad, Banícka 803/28, IČO: 36 513 458, zastúpená JUDr.
Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Košice, Štúrova 27, IČO: 42 329 230, v spore
o neplatnosť výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že výpoveď zo zmluvy o
nájme nebytových priestorov č. 2006/04 zo dňa 2.2.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu je neplatná.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a žalobca (pôvodne ako FARMAPOP, spol. s r.o.) uzatvorili
dňa2.2.2006zmluvuonájmenebytovýchpriestorovč.2006/04vzneníneskoršíchdodatkov,predmetom
ktorej je nájom nebytových priestorov situovaných v budove polikliniky v areáli NsP Poprad, vo
vlastníctve žalovaného - prenajímateľa. Žalobca v predmete nájmu prevádzkuje verejnú lekáreň.

Žalovaný doručil žalobcovi list označený ako „Výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.
2006/04 zo dňa 2.2.2006“, ktorým žalobca vypovedal zmluvu z dôvodu porušenia § 9 ods. 2 písm. b)
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, z dôvodu omeškania žalobcu s
platením nájomného o viac ako jeden mesiac. Žalobca má za to, že výpoveď je neplatná a v intenciách
ust. § 137 písm. d) C.s.p. navrhuje, aby súd určil neplatnosť výpovede.
Žalobca, uzatvoril dňa 2.2.2006 so žalovaným zmluvu, obsahom ktorej bol nájom nebytových priestorov.
Žalobca v čase uzatvorenia zmluvy vystupoval pod obchodným menom FARMAPOP, spol s.r.o., so

sídlom Hollého č. 3, 080 01 Prešov a na základe zmluvy prevádzkoval a stále prevádzkuje v predmete
nájmu verejnú lekáreň. Zmluva bola v priebehu rokov niekoľkokrát upravená prostredníctvom dodatkov,
a to najmä z dôvodu prolongovania dĺžky nájmu, resp. z dôvodu úpravy výšky nájomného. Platobná
disciplína bola zo strany žalobcu bezproblémová.
Spoločnosť FARMAPOP s.r.o. bola s účinnosťou od 11.10.2023 kúpená skupinou BENU, pričom v
dôsledku tejto skutočnosti došlo k zmene v obchodnom registri. Obchodné meno FARMAPOPs.r.o.
bolo nahradené novým obchodným menom BENU SK 156 s.r.o., a zároveň došlo aj k zmene sídla

spoločnosti, t. j. pôvodné sídlo spoločnosti bolo nahradené novým sídlom spoločnosti Pribylinská 2/
A, Bratislava – mestská časť Rača 831 04. O týchto skutočnostiach informoval žalovaného ešte
predchádzajúci vlastník. Nájomný vzťah žalobcu a žalovaného bol narušený výpoveďou z dôvodu
omeškania s platením nájomného o viac ako jeden mesiac. Vo výpovedi žalovaný uvádza, že žalobcauhradil po splatnosti nasledovné FA: I. OF2321442 na sumu 2.453,50 eur so splatnosťou dňa
16.11.2023, uhradené 26.1.2024; II. OF2321581 na sumu 2.453,50 eur so splatnosťou dňa 18.12.2023,
uhradené 26.1.2024. Žalovaný zároveň uvádza, že žalobca sa dostal v prípade faktúry OF2321442 do

omeškania 70 dní a v prípade faktúry OF2321581 do omeškania 38 dní.
K obsahu výpovede žalobca uviedol, že po zmenách vo vlastníckej štruktúre na strane nájomcu
(žalobcu), prestal žalobca evidovať doručovanie faktúr za nájomné na správnu adresu žalobcu ako
nájomcu. Predmetnú situáciu žalobca z vlastnej iniciatívy začal riešiť a opakovane urgoval žalovaného,
aby vystavil a zaslal žalobcovi chýbajúce a riadne vystavené faktúry. Po doručení faktúr tieto boli

žalobcom obratom uhradené, čo potvrdil aj žalovaný vo výpovedi.
Dôvod podania výpovede v čase, kedy už boli faktúry uhradené, pokiaľ faktúry za rozhodné obdobie
neboli riadne doručené, žalobca považuje za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Faktúry, na ktoré žalovaný odkazuje, neboli vystavené riadne, t. j. na správne obchodné meno
spoločnosti a správnu adresu spoločnosti a ani neboli riadne doručené. Bol to teda žalovaný, ktorý
vytvoril a spôsobil vznik daného stavu, preto sa žalobca ani nemohol objektívne dostať do omeškania.

Žalobca ďalej uvádza, že neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, a preto sa ani nemohol dostať do
omeškania s platbou nájomného, ktoré je závislé od zaslania faktúry ako daňového dokladu na úhradu,
pričom samotná faktúra musí správnym spôsobom identifikovať oba subjekty, t. j. vystaviteľa faktúry ako
aj subjekt, ktorý je povinný faktúru uhradiť. Z uvedeného dôvodu má za to, že výpoveď je neplatná a
nájomný vzťah naďalej trvá.

Žalobca má za to, že v danom prípade je zrejmý naliehavý právny záujem na vyriešení spornej
skutočnosti, nakoľko bez rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcu neisté, najmä v kontexte
skutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zákona resp. zmluvy, nakoľko k omeškaniu
s platbou nájomného došlo z dôvodu nedoručenia faktúr žalovaným.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril a uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a neuznáva nárok
žalobcu plnom rozsahu. Namietol neprípustnosť žaloby s tým, že žalobca sa v konaní domáha určenia
neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa § 137 písm. d) C.s.p., pričom v
bode 3 žaloby, v poznámke pod čiarou, žalobca uvádza, že cit: „pre účely § 137 C.s.p. je potrebné vnímať
žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa

§ 137 písm. d) C.s.p.“. Takýto názor na aplikáciu § 137 C.s.p., keď žalobca nerozlišuje medzi určovacou
žalobou podľa § 137 písm. c) a žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d), považuje
žalovanýzaevidentnenesprávny.Rozlíšenieurčovacejžalobyodžalobynaneplatnosťprávnychúkonov
bolo totiž do právneho poriadku zakotvené prijatím C.s.p., pričom dôvodová správa k C.s.p. výslovne
uvádza, že: „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia

žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“
Uviedol, že podľa § 137 písm. d) C.s.p. pritom platí, že: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Posúdenie platnosti právneho

úkonu (a teda aj platnosti výpovede) je pritom ukážkovým prípadom konania o určení právnej
skutočnosti. Toto konanie je však možné viesť len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žiadny
takýto osobitný predpis však neexistuje (takáto možnosť sa nenachádza ani v zákone č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov), preto súd nemôže viesť konanie o takejto žalobe, nakoľko
ide o žalobu neprípustnú.

Podľa názoru žalovaného, v tomto konaní je sporná len jedna skutočnosť, a teda či žalobca uhradil
nájomné včas, alebo ho včas neuhradil. Zo žaloby pritom vyplýva, že žalobca súhlasí, že nájomné
neuhradil podľa faktúr, avšak žalobca svoje konanie zdôvodňuje tým, že od 11.10.2023 žalobca zmenil
svoje obchodné meno a sídlo, a že mu tieto faktúry žalovaný nedoručil na „novú“ adresu, a preto
ich uhradil neskoro. Žalovaný s týmto názorom žalobcu nesúhlasí, nakoľko faktúry vystavil na také

fakturačné údaje, aké si strany sporu dohodli v zmluve o nájme nebytových priestorov. Poukázal na bod
8.3. článku 8 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorý uvádza: „táto zmluva môže byť menená len po
vzájomnej dohode zmluvných strán formou písomných číslovaných dodatkov.“ Žiadny dodatok, ktorým
by došlo k zmene fakturačných údajov žalobcu, však uzatvorený nebol, a preto bol žalovaný povinný
riadiť sa obsahom zmluvy a vystaviť účtovné doklady na údaje, ktoré boli uvedené v zmluve.

Poukázal tiež na ust. § 266 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého platí: „Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vec.“Počas zmluvného vzťahu bolo obvyklou praxou, že každá zmena zmluvy bola realizovaná formou
dodatku. Od roku 2006 bolo pritom uzatvorených 5 dodatkov, ktoré sa vo väčšej miere týkali nájomného
a jeho splatnosti, je preto evidentné, že nakoľko žalovaný vystavil faktúry podľa zmluvy o nájme

nebytových priestorov, neporušil žiadnu svoju povinnosť.
Ako nepravdivé poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca informoval žalovaného o zmene obchodného
mena a sídla, resp. že ho o tom informoval pred vystavením predmetných faktúr, informáciu o zmene
zaslal žalobca až 12.1.2024. Tvrdenie o tom, že oznámiť fakturačné údaje mal starý vlastník, považuje
žalovaný za účelové. Ak žalobca zmenil obchodné meno a sídlo, bol povinný o tom informovať

žalovaného, a to už z titulu tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorú mu ukladá § 415 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ak by žalobca oznámil žalovanému zmenu svojich údajov, žalovaný
by inicioval uzavretie dodatku a žalovaný by mal (podľa žalobcu) uhradené nájomné včas. Nakoľko
však nájomné žalovaný uhradené včas nemal, žalovanému vznikla škoda (žalovaný upozorňuje, že
žalovaný je nemocnicou, ktorá je finančne poddimenzovaná, a preto je existenčne závislá od včasných
úhrad pohľadávok od svojich zmluvných partnerov). Neinformovaním žalovaného o zmene fakturačných

údajov žalobcu preto žalobca evidentne porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Spôsob, akým žalobca
odôvodňuje právo „neskorého zaplatenia nájomného“ od porušenia svojej zákonnej povinnosti, je podľa
žalovaného len ukážkovým príkladom tzv. zneužitia práva a konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré
nepožíva právnu ochranu.
Poprel tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca žalovaného urgoval o doručenie faktúry a poukázal na

bod 5.3. článku 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 5, ktorým bola splatnosť
nájomného viazaná nie na doručenie faktúry, ale na doručenie daňového dokladu. V prípade doručenia
nie je nevyhnutné, aby sa adresát zásielky skutočne oboznámil s obsahom zásielky, postačuje, že mal
objektívnu možnosť spoznať jeho obsah a nakoľko sa žalovanému zásielka, ktorou žalovaný zasiela
daňové doklady žalobcovi, nevrátila poštou späť, pričom žalovaný zaslal zásielku na adresu uvedenú

v zmluve o nájme nebytových priestorov, žalovaný je toho názoru, že žalobca mal objektívnu možnosť
dozvedieť sa o obsahu zásielku, a teda daňové doklady boli žalobcovi doručené riadne a včas. Navrhol
žalobu zamietnuť.

3. V žalobnej replike žalobca uviedol, že sa domáha svojich nájomných práv z nájomnej zmluvy.

Nájomnú zmluvu považuje aj naďalej za platnú a pre zmluvné strany záväznú a odkazmi na existujúce
súdne rozhodnutia poukazoval na povinnosti súdu a účel civilného procesu. Vzhľadom na argumentáciu
žalobcu žalovaný navrhol prípadné rozšírenie žalobného petitu tak, že novo formulovaný petit mal znieť:
Výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2006/04 zo dňa 2.2.2006 uzatvorenej medzi
stranami sporu je neplatná; Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu

100%. eventuálne Súd určuje, že nájomné právo žalobcu ako nájomcu zo zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. 2006/04 zo dňa 2.2.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu trvá; Súd priznáva žalobcovi
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. eventuálne Žalovaný je povinný sa zdržať
zásahovdoprávanájomcunaužívaniepredmetunájmu,ktorýnájomcaužívanazákladezmluvyonájme
nebytových priestorov č. 2006/04 zo dňa 02.02.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu; Súd priznáva

žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O pripustenie zmeny či rozšírenie
žaloby nepožiadal.
Poukázal na skutočnosť, že nájomná zmluva je dvojstranný právny vzťah. Výpoveďou nájomnej zmluvy
zo strany žalovaného došlo k vzniku právnej neistoty, ktorá bez rozhodnutia súdu môže vyústiť do straty
faktického práva nájmu vo vzťahu k predmetu nájmu a k definitívnemu znemožneniu prevádzky verejnej

lekárne v priestoroch predmetu nájmu.
Má za to, že naliehavý právny záujem je daný z povahy veci, nakoľko bez rozhodnutia súdu nedôjde k
odstráneniuprávnejafaktickejneistoty.Nakoľkopredpokladal,žežalovanýbuderozporovaťzúčelových
formalisticko-procesných dôvodov aj takýto určovací petit a navrhol rozšíriť žalobný návrh aj o ďalší
eventuálny petit, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do nájomného práva

s tým, že by v rámci konania posúdil aj otázku platnosti samotnej nájomnej zmluvy, keďže jej platnosť
je predpokladom zdržovacej povinnosti zo strany žalovaného. Namietol formalizmus vo vyjadreniach
žalovaného a vzniesol tiež námietku rozporu konania žalovaného so zásadami poctivého obchodného
styku, pokiaľ podmieňoval zmenu fakturačnej adresy žalobcu uzavretím dodatku k zmluve.
Žalobca považuje nájomnú zmluvu a lokalitu medzi najhodnotnejšie aktíva konkrétnej lekárne, preto

má eminentný záujem na korektných vzťahoch s prenajímateľom ako aj na tom, aby boli povinnosti
nájomcu riadne dodržané. Žalobca a jeho nový vlastník nemali žiadnu motiváciu neplniť si svoju
zmluvné povinnosti voči prenajímateľovi. Práve naopak, pre nich bolo a aj je, plnenie si povinností voči
žalovanému ako prenajímateľov, prioritou. Preto obviňovať žalobcu (a nepriamo jeho nového vlastníka),že koná v rozpore s dobrými mravmi je okrem iného aj v rozpore s elementárnou logikou obchodného
vzťahu. Ak žalovaný tvrdí, že žalovaný neporušil nájomnú zmluvu tým, že poslal faktúry na neaktuálnu
adresu tak tento argument nie je relevantný. Nie je totiž podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil

nájomnú zmluvu. Podstatné je, že žalobca ako nájomca nájomnú zmluvu nijako neporušil, nakoľko
nijakým spôsobom nekonal protiprávne. Skutočnosť, že sa o faktúrach nedozvedel, keďže mu neboli
riadne doručené, nie je porušením žiadnej jeho povinnosti a preto sa ani nemohol dostať do omeškania.
Zmluva síce predpokladá začatie plynutia splatnosti odo dňa vystavenia faktúry, avšak s prihliadnutím
na výklad podľa povahy a účelu predmetnej povinnosti nie je možné objektívne vyvolať splatnosť faktúry

bez toho, aby túto faktúru žalovaný ako prenajímateľ aj nedoručil žalobcovi ako nájomcovi.

4. Žalovaný v žalobnej duplike opätovne uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy
o nájme nebytových priestorov je procesne neprípustná. Názor o neprípustnosti takejto žaloby nerobí z
dôvodu formalistického výkladu, ale z dôvodu zákonom stanovenej neprípustnosti. Namietol zmätočnosť
eventuálnych petitov predkladaných žalobcom, ktorými si, podľa názoru žalovaného, svoje pochybenie

súvisiace s nesprávnym podaním žaloby uvedomuje, keď vo svojom vyjadrení žiada súd „eventuálne“
rozhodnúťotom,ženájomnéprávožalobcutrvá,„eventuálne“,žežalovanýjepovinnýzdržaťsazásahov
do práv nájomcu.
Namietol, že žalobca sa žalobou domáha práva podľa § 137 písm. d) C.s.p. (t. j. určenie právnej
skutočnosti), pričom svojím vyjadrením zo dňa 16.9.2024 žiada rozhodnúť aj podľa § 137 písm. c)

C.s.p. (t. j. určenie či tu právo je) a § 137 písm. a) C.s.p. (t. j. splnenie povinnosti zdržať sa zásahu).
Podľa žalovaného sa jedná o zmenu žaloby. Poukázal na skutočnosť, že dňa 21.6.2024 žalovaný (v
právnompostavenížalobcu)podalvočižalobcovi(vprávnompostavenížalovaného)žalobuovypratanie
nehnuteľnosti, ktorá vec je vedená pred Mestským súdom Bratislava III., pod sp. zn. 76Cb/94/2024.
Nakoľko žalobca žiada zmeniť žalobu, ktorou by tento súd posudzoval vec, ktorá je vedená pred iným

súdom, žalovaný vznáša námietku litispendencie podľa § 159 C.s.p. a žiada súd, aby zmene žaloby
nevyhovel a konanie zastavil. Podľa žalovaného sporná v konaní je len jedna skutočnosť, a teda či
žalobca uhradil nájomné včas, alebo ho včas neuhradil. Tvrdenie žalobcu, že mu faktúry žalovaným
neboli doručené, vyvrátil samotný žalobca, ktorý sám vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2024 uviedol,
že predmetné faktúry zaúčtoval vo svojom účtovníctve. Ako však žalobca mohol faktúry zaúčtovať, keď

mu faktúry neboli doručené, nie je žalovanému zrejmé. Resp. podľa žalovaného je zrejmé, že tvrdenie
žalobcu o nedoručení faktúr je nepravdivé. Splatnosť predmetných faktúr bola viazaná na ich vystavenie,
nie doručenie. Ak preto žalobca neevidoval doručenie faktúr, mal ich dopytovať u žalovaného žalobca,
pretože vedel o ich splatnosti.
Poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca (resp. neznámi ľudia) upozorňovali žalovaného na zmenu sídla

žalobcu a poukázal na povinnosť podľa čl. 8 C.s.p., podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Opätovne navrhol
žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový
stav:

6. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2006/04 zo dňa 2.2.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy
je nájom nebytových priestorov situovaných v prízemí pravého krídla budovy polikliniky dospelých
objektu monobloku v areáli žalovaného v Poprade, ako aj stanovenie podmienok realizácie zmeny
predmetu nájmu počas nájomného vzťahu a vyporiadanie technického zhodnotenia predmetu nájmu.

Zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 116/1990 Zb., pričom prenajímateľom je Slovenská republiky,
konajúcaprostredníctvomNemocnicespoliklinikouPoprad.Podľačl.IVbod4.1bolazmluvauzavretána
dobu desiatich rokov, teda na dobu určitú. Podľa čl. IV bod 4.2 nájomný vzťah možno ukončiť dohodou,
výpoveďou podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb., resp. uplynutím doby nájmu. Podľa čl. V bod
5.4 sa nájomca zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné v mesačných splátkach vo výške 44.817,50

Sk, splatných vždy do 5. dňa každého príslušného kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa formou
trvalého príkazu na úhradu. Prílohou zmluvy je súhlas Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zo dňa 8.2.2006 č. 08674 – 3/2006-SP.

7. Z dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzatvoreného dňa 16.7.2010, súd zistil,

že menil čl. V, pričom v bode 5.3 menil podmienky úhrady nájomného tak, že nájomca sa zaviazal
platiť prenajímateľovi nájomné mesačne vo výške 1.493,92 eur na základe prenajímateľom vystaveného
daňového dokladu za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti do 14 dní od jeho vystavenia.Dodatok reaguje na zmenu právnej formy prenajímateľa, ktorým bola označená Nemocnica Poprad, a.
s.

8. Z dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzatvoreného dňa 22.10.2010, súd zistil, že
menil čl. V, pričom v bode 5.3 menil podmienky úhrady nájomného tak, že nájomca sa zaviazal platiť
prenajímateľovinájomnémesačnevovýške1.493,92eurnazákladefaktúryvystavenejprenajímateľom,
po ukončení kalendárneho mesiaca so splatnosťou do 14 dní od dátumu vystavenia faktúry.

9. Z dodatku č. 3 k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzatvoreného dňa 16.10.2013, súd zistil, že
menil čl. V, pričom v bode 5.3 menil podmienky úhrady nájomného tak, že nájomca sa zaviazal platiť
prenajímateľovinájomnémesačnevovýške1.624,10eurnazákladefaktúryvystavenejprenajímateľom,
po ukončení kalendárneho mesiaca so splatnosťou do 14 dní od dátumu vystavenia faktúry. Za každý
deň omeškania si prenajímateľ vyhradil právo účtovať 0,03% z celkovej výšky faktúry až do dňa
uhradenia.

10. Z oznámenia o zmene ceny nájmu zo dňa 4.10.2013 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil zmenu
výšky nájomného s prihliadnutím na mieru inflácie zverejnenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

11. Z dodatku č. 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzatvoreného dňa 11.12.2015, súd zistil, že

menil čl. IV a v bode 4.1 predĺžil dobu nájmu na dobu od 1.6.2016 do 31.5.2026.

12. Z dodatku č. 5 k zmluve o nájme nebytových priestorov, uzatvoreného dňa 30.12.2015, súd zistil,
že menil čl. V, pričom v bode 5.3 menil podmienky úhrady nájomného tak, že nájomca sa zaviazal platiť
prenajímateľovi nájomné mesačne vo výške 1.624,10 eur vopred za dobu nájmu v zmysle čl. IV bod 4.1

zmluvy, na základe prenajímateľom vystaveného daňového dokladu so splatnosťou do 14 dní od jeho
vystavenia. K cene nájmu bude pripočítaná platná sadzba DPH.

13. Z výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2006/04 zo dňa 2.2.2006, vystavenej dňa
20.2.2024, súd zistil nasledovné: Zmluvné strany uzatvorili dňa 02.02.2006 Zmluvu o nájme nebytových

priestorov č. 2006/04v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2010, Dodatku č. 2 zo dňa 22.10.2010, Dodatku
č. 3 zo dňa 16.10.2013, Dodatku č. 4 zo dňa 11.12.2015 a Dodatku č. 5 zo dňa 30.12.2015 (ďalej len
ako „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare).
Nemocnica Poprad, a.s., so sídlom Banícka 803/28, 058 45 Poprad, IČO: 36 513 458 (ďalej len ako
„Prenajímateľ“) sa zaviazal prenechať spoločnosti FARMAPOP, spol. s r. o., so sídlom Hollého 3/5901,

080 01 Prešov, IČO: 36 503 649 (teraz BENU SK 156, s. r. o., so sídlom Pribylinská 2/A, Bratislava
- mestská časť Rača 831 04, IČO: 36 503 649 do nájmu nebytový priestor uvedený v Čl. II Zmluvy
a Nájomca sa zaviazal v zmysle Čl. V bodu 5.3 Zmluvy (v znení Dodatku č. 5) platiť prenajímateľovi
mesačné nájomné vo výške 1624,10 € splatné vopred za dobu nájmu zmysle Čl. IV bod 4.1 Zmluvy, na
základe prenajímateľom vystaveného daňového dokladu so splatnosťou do 14 dní od jeho vystavenia.

K cene nájmu bude pripočítaná platná sadzba DPH a v zmysle bodu 5.5 Cenu za služby sa nájomca
zaväzuje hradiť zálohovo mesačne vopred na základe vystaveného daňového dokladu prenajímateľom
so splatnosťou do 14 dní od jeho vystavenia....
Prenajímateľ v zmysle zmluvných ustanovení vystavil pre nájomcu nasledovné faktúry: - OF2321267
na sumu 2.453,50 €, so splatnosťou dňa 16.10.2023, uhradenú dňa 13.10.2023 - OF2321442 na

sumu 2.453,50 €, so splatnosťou dňa 16.11.2023, uhradenú dňa 26.01.2024 - OF2321581 na sumu
2.453,50 €, so splatnosťou dňa 18.12.2023, uhradenú dňa 26.01.2024 - OF2420031 na sumu 2.453,50
€, so splatnosťou dňa 26.01.2024, uhradenú dňa 26.01.2024 - OF2420060 na sumu 2.453,50 €, so
splatnosťou dňa 15.02.2024, uhradenú dňa 16.02.2024. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné,
že Nájomca sa dostal do omeškania s úhradou nájomného a to pri vystavenej faktúre č. OF2321442

o viac ako mesiac (70 dní omeškania) a pri vystavenej faktúre č. OF2321581 o viac ako mesiac (38
dní omeškania).
V zmysle bodu 4.2.2 Zmluvy, je možné nájomný vzťah ukončiť výpoveďou podľa ustanovení § 9 ods. 2
a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len zákon
o nájme a podnájme nebytových priestorov).

V zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších právnych predpisov, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas,
ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie
je spojené s nájmom.V zmysle bodu 4.3 Zmluvy zmluvné strany sa v súlade s ustanovením § 678 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov dohodli, že výpovedná lehota je
pre výpovedný dôvod uvedený v bode 4.2.2. tri mesiace.

V zmysle bodu 4.4 výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane a skončí posledným dňom v poradí tretieho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovednú lehotu je možné skrátiť alebo
predĺžiť len dohodou zmluvných strán. Výpoveď musí byť urobená v písomnej forme a musí byť v nej
uvedený dôvod výpovede, inak je neplatná.

S poukazom na vyššie uvedené zmluvné a zákonné ustanovenia prenajímateľ vypovedáva Zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. 2006/04 zo dňa 02.02.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2010,
Dodatku č. 2 zo dňa 22.10.2010, Dodatku č. 3 zo dňa 16.10.2013, Dodatku č. 4 zo dňa 11.12.2015 a
Dodatku č. 5 zo dňa 30.12.2015 z výpovedného dôvodu v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, z dôvodu, že nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s
platenímnájomnéhoalebozaslužby,ktorýchposkytovaniejespojenésnájmomtým,ženájomcameškal

viac ako mesiac s úhradou nájmu a úhrad za služby spojené s nájmom vyúčtované na základe faktúry
č. OF2321442, vystavenej dňa 02.11.2023 na sumu 2.453,50 € s dátumom splatnosti dňa 16.11.2023 o
viac ako jeden mesiac a na základe faktúry č. OF2321581, vystavenej dňa 04.12.2023 na sumu 2.453,50
€ s dátumom splatnosti dňa 18.12.2023 o viac ako jeden mesiac. Výpovedná doba je tri mesiace a
začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvne strane.

14. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že od 11.10.2023 sa zmenilo obchodné meno
z FARMAPOP, spol. s r.o. na BENU SK 156, s.r.o. a sídlo z Hollého 5/5901, Prešov na Pribylinská 2/A,
Bratislava – mestská časť Rača. Rovnako došlo k zmene spoločníka a štatutárnych zástupcov žalobcu.

15. Zo správy z elektronickej pošty zo dňa 12.1.2024 súd zistil, že zamestnankyňa žalobcu žalovanému
oznámila, že k 11.10.2023 došlo k zmene zo spoločnosti FARMAPOP, spol. s r.o. na BENU SK 156,
s.r.o., o čom predložila výpis z obchodného registra a požiadala o zmenu faktúry. Súčasne požiadala
o zasielanie neuhradených faktúr na adresu elektronickej pošty.

16. Zo správy z elektronickej pošty zo dňa 12.1.2024 súd zistil, že zamestnankyňa žalovaného v reakcii
na žiadosť zamestnankyne žalobcu zaslala neuhradené faktúry na úhradu.

17. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

21. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 7 cit. zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne
záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) cit. zákona prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na

určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo
za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.24. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

26. Podľa § 215 ods.1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

28. Pokiaľ súd overuje pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané
skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom

tejto hodnotiacej činnosti súdu sú jednotlivé skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu.
Hodnotiaci skutkový záver prijatý súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je právnym
posúdením.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd tak subsumuje vykonaným dokazovaním
ustálený skutkový stav pod hypotézu konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť k právnemu záveru,
či a komu prizná právo, alebo uloží povinnosť.

30. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

31. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 2.2.2006 zmluvu
o nájme nebytových priestorov, v znení dodatkov č. 1 až 5., na dobu určitú do 31.5.2026. Následnevzhľadom na to, že žalobca neplatil dohodnuté nájomné (za mesiac november 2023 a december 2023)
do jedného mesiaca od jeho splatnosti, žalobca predmetnú zmluvu o nájme vypovedal listom zo dňa
20.2.2024.Včasevýpovedežalovanýmaluhradenýnájomvcelomrozsahu.Uvedenéskutočnostineboli

medzi stranami sporné. Spornou bola možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu,
nakoľko žalovaný namietol neprípustnosť žaloby a možnosť určenia neplatnosti výpovede z nájmu.

32. Ustanovenie § 137 C.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom právnu úpravu
pôvodného Občianskeho súdneho poriadku (OSP) pomerne výrazne modifikuje.

Koncepcia zakotvená v písmenách c) a d) rozlišuje klasickú určovaciu žalobu podľa písm. c) (napr. o
určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.) a žalobu o určenie
právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d). Písmeno c) komentovaného
ustanovenia vychádza z pôvodného ust. § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Ust. § 137 písm. d) odkazuje na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho
vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy,
skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba

je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.

33. Zákon č. 116/1990 Zb., existenciu žaloby nepredpokladá, teda žalovaný namietal neprípustnosť
podanej žaloby, ktorú žalobca podal podľa § 137 písm. d) C.s.p. Takýto prístup sa však súdu javí
ako príliš formalistický. V tomto smere súd poukazuje na existujúcu judikatúru, napr. nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017, z ktorého vyplýva, že: Orgánom verejnej moci a
predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný
formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii

právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a
vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
Je nepochybné, že s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Navyše neistota vznikla v dôsledku úkonu

žalovaného, ktorý dal žalobcovi výpoveď z nájmu v čase, kedy už bolo nájomné v plnom rozsahu
uhradené, čo sám žalovaný potvrdil aj vo výpovedi.

34. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/35/2019:
Pri posudzovaní neurčitého či inak nejasného podania, ktoré môže byť podaním zahajujúcim konanie

pred súdom alebo podaním meniacim predmet nároku, uplatnený už v podanej žalobe, sú súdy povinné
voliť postup ústretovejší k právu jednotlivca (fyzickej osoby) na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Pokiaľ súd nepristúpi k odstráneniu nejasností takého podania zákonom predvídaným spôsobom, potom
je potrebné, aby sa pri jeho posudzovaní priklonil k takej interpretácii jeho obsahu, ktorý vyznieva v
prospech dotknutého jednotlivca na prístup k súdu.

Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia vyvodzuje, že táto zásada neslúži na
odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikovať predloženú
sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické ponímanie
sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž
za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám od seba rozhodnúť tak, že meritórne

preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin c. Ukrajina z 15. marca 2012,
sťažnosť č. 24429/03).

35. K uvedenému možno tiež poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 357/2024, z ktorého vyplýva: Procesná sankcia v podobe straty sporu len v prípade

neuvedenia, prípadne uvedenia nevhodného (nepriliehavého) právneho dôvodu (titulu) v žalobnom
návrhu nemá oporu v princípoch, na ktorých je založený civilný proces, ani v účele civilného
procesu, ktorým je zaoberať sa materiálnym predmetom sporu, poskytnúť ochranu subjektívnych práv,
prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály (4Cdo/35/2019,9Cdo/7/2021), a napokon ani v samotnej judikatúre všeobecných súdov (5Cdo/196/2009). Ústavný súd
zdôrazňuje, že súdu nemožno uprieť, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia (I. ÚS 221/2024).

S prihliadnutím na konštatované právne závery má súd za to, že nie je na mieste žalobu zamietnuť
ako neprípustnú podľa § 137 písm. d) C.s.p. bez vecného prejednania, čo však automaticky nemôže
znamenať procesný úspech žalobcu.

36. Čo sa týka platnosti výpovede z nájmu, žalovaný podal výpoveď podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b)

zákona č. 119/1990 Zb.
Ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže písomne vypovedať
zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká
s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. K citovanému
zákonnému zneniu je potrebné uviesť, že zákon umožňuje ukončenie nájmu na čas určitý aj pred
uplynutím tohto času, či výpoveďou zo strany prenajímateľa, ako aj nájomcu, pričom výpoveď je

jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý ak bol urobený platne, spôsobuje zánik nájomného
vzťahu. Účinnosť výpovede potom nastáva doručením druhej zmluvnej strane a účinnosťou začína
plynúť výpovedná doba. V prípade nájmu na dobu určitú, ako je to v prejednávanej veci, sa musí
výpoveď opierať o určitý výpovedný dôvod. Výpovedné dôvody sú taxatívne ustanovené samostatne
pre prenajímateľa a samostatne pre nájomcu. Úprava výpovedných dôvodov má kogentný charakter, to

znamená, že strany sa od nej nemôžu odchýliť alebo ju vylúčiť odlišnou úpravou v zmluve. Platia priamo
zo zákona bez ohľadu na to, či ich zmluvné strany v zmluve uvedú alebo nie. Výpoveď musí byť vždy
písomná bez ohľadu na to, či ju dáva prenajímateľ alebo nájomca, pričom nedodržanie formy má za
následok absolútnu neplatnosť výpovede.
Ust. § 9 ods. 2 písm. b) cit. zákona sa vzťahuje na prípad, keď nájomca o viac ako jeden mesiac mešká

s plnením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Nájom nebytových
priestorovjeodplatný,čoznamená,ženájomcajepovinnýplatiťnájomné,prípadneajúhradyzaplnenia,
ktorésúvisiasnájmom.Výškaajsplatnosťnájomného,akoajspôsobjehoplateniasúpovinnénáležitosti
zmluvy o nájme. Predpokladom na uplatnenie tohto výpovedného dôvodu je skutočnosť, že aspoň jedna
splátka nájomného nie je zaplatená v lehote určenej zmluvou a nájomca je v omeškaní o viac ako jeden

mesiac bez ohľadu na to, že ostatné splátky boli zaplatené riadne a včas.

37. Javí byť nespravodlivým formalistický prístup, a to predovšetkým s prihliadnutím na ust. čl. 4
preambuly Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

38. V tomto smere súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017, resp. napr. na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 196/2009,
ktoré konštatuje, že: „Občianske súdne konanie je totiž ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná
súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,

pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo
je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.

Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu
proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom
zistený skutkový stav dopadajú.“ Nie je teda nevyhnutné, aby žalobca svoj nárok odôvodnil poukázaním
na konkrétnu právnu normu, v zmysle ktorej svoj nárok uplatňuje.

39. Iná je situácia v tom, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha. V tomto smere súd konštatuje,
že žalobca súdu predložil štyri rôzne návrhy žalobného petitu, ktoré sám žalobca nepovažoval zazmenu žaloby ani zmenu skutkových okolností, pričom jednotlivé eventuálne petity zahŕňajú komplexné
spektrum typov žalôb, z ktorých si mal súd vybrať ten správny výrok.

40. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej
náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh, lebo to
vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a
zrozumiteľný. Doterajšia úprava v Občianskom súdnom poriadku uvádzala, že zo žaloby muselo byť
zrejmé "čoho sa navrhovateľ domáha". Judikatúra z toho vyvodzovala, že žalobcovi sa neukladala

povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho
sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava však už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú
náležitosť návrhu.

41. „Petit“ je teda nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada
(aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má

súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých nárokov. Žalobca môže v žalobe formulovať
aj tzv. eventuálny petit. Žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby súd vyhovel jeho
požiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho
ďalšej požiadavke (eventuálnemu petitu). O eventuálny petit ide napríklad v prípade žaloby, na vydanie
veci s tým, že ak jej vydanie nie je možné, žalobca (eventuálne) žiada peňažné plnenie.

42. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci, ako je
tomuivdanomprípade),aakbytotovydanienebolomožné(napr.preto,ževecsazničila,stratila),návrh
na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Ak súd
rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa

prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 113/2010).

43. Aj v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 347/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetľuje, čo je to
eventuálny petit. Uvádza, že: o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na

jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in
eventum" na iné plnenie. Tak je to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre
prípad nemožnosti vydania veci (či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju odporca nemá), žiada od
odporcu peňažnú náhradu. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie
(iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej

eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej
eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa
môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná
neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu.

44. Použitie slova "eventuálne" v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne ide o eventuálny petit.
Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napr.
nemôže žalovanému uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za
vec). Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje
podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne.

45. Podaním doručeným dňa 24.1.2025, t.j. po skončení dokazovania a pred vyhlásením rozhodnutia
vo veci samej žalobca súdu doručil podanie, v ktorom žiadal o vydanie alternatívneho petitu, ktorým mal
súd určiť, že nájomné právo žalobcu trvá, alternatívne, že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek
zásahov do práva nájomcu na užívanie predmetu nájmu.

46. Alternatívny petit, je petit, v ktorom žalobca uvedie niekoľko možných požadovaných plnení s tým,
že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení, avšak táto možnosť prichádza do úvahy
len v prípade, ak to vyplýva z hmotnoprávnej úpravy podľa § 561 Občianskeho zákonníka: „ ak možno
záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej

voľby však nemožno odstúpiť, Ak žalobca podľa vlastnej voľby splní jedno z určených plnení, zbavuje
sa povinnosti plniť ostatné plnenia.47. Žalobca v konaní žiadal určiť, že výpoveď zmluvy o nájme neplatná, "eventuálne" že nájomné právo
žalobcu trvá, „eventuálne“ že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do práva nájomcu
na užívanie predmetu nájmu. Súčasne žiadal o vydanie alternatívneho petitu, ktorým mal súd určiť, že

nájomné právo žalobcu trvá, „alternatívne“ že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do
práva nájomcu na užívanie predmetu nájmu.

48.Sprihliadnutímnataktokoncipovanýpetitžalobymásúdzato,žepodanejžalobevyhovieťnemožno.
Takto formulovaný petit je neurčitý, tzn. vadný a nejde o alternatívny petit, ktorý je prípustný v

zmysle § 137 písm. b) C.s.p. Vo všeobecnosti platí, že petitom možno požadovať, aby sa rozhodlo o
jednom konkrétnom nároku (povinnosti) alebo o niekoľkých možných nárokoch, prípadne aby sa miesto
požadovaného plnenie mohlo poskytnúť iné plnenie.
Na základe toho právna teória rozlišuje jednoduchý, eventuálny a alternatívny petit. Jednoduchý petit je
taký petit, ktorým žalobca požaduje, aby súd rozhodol o jednom konkrétnom nároku.
Podstatou eventuálneho petitu je, že primárnym petitom žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti,

resp. prisúdenie určitého plnenia (napr. vydanie určitej veci) s tým, že pre prípad, ak tento primárny petit
budezamietnutý(napr.prenemožnosťplnenia),súčasnepožaduje,abybolorozhodnutéosekundárnom
petite, nazývanom tiež eventuálnom (napr. o náhrade škody), pričom vzájomný vzťah primárneho a
sekundárneho petitu spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom petitom a zároveň súd nemá
ani možnosť voľby medzi uvedenými petitmi, keďže o sekundárnom (teda eventuálnom) petite môže

rozhodovať, až keď primárny petit neprichádza do úvahy (napr. keď vec, ktorú požaduje žalobca vydať,
už neexistuje).
Podstatou alternatívneho petitu je, že žalobca uvedenie viaceré požadované plnenia s tým, že
žalovanému ponecháva právo voľby jedného z týchto plnení, čo však musí korešpondovať s
hmotnoprávnou úpravou.

49. V danom prípade žalobca svoju žalobu, resp. výber petitu ponechal na úvahu súdu, pričom takáto
formulácia petitu návrhu nepredstavuje ani alternatívny a ani eventuálny petit, ale ide o vadu žaloby
spočívajúcu v jej neurčitosti. Vzhľadom na uvedené, žalobcom formulovaný petit žaloby nebol spôsobilý
na prenesenie do výroku rozhodnutia súdu, čo predstavovalo vadu žaloby, ktorá bránila súdu žalobe

vyhovieť. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a
odôvodnenie rozhodnutia ( II. ÚS 383/06). Žalovaný musí vedieť aký konkrétny nárok si voči nemu
žalobca uplatňuje.
Presný, určitý a zrozumiteľný petit teda nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj

nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a
aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval.
Prvý navrhovaný petit, t.j. petit uvedený v žalobe, v zásade nie je prípustný podľa § 137 písm. d) C.s.p.
Právny úkon (v danom prípade výpoveď zmluvy o nájme ako jednostranný právny úkon žalovaného)
je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán

vyplývajúcich z zmluvy o nájme (zrušenie zmluvy o nájme podľa ust. § 677 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov). Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 C.s.p. je potrebné vnímať žalobu o určenie
platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d)
C.s.p., pričom, ako už bolo konštatované, zákon č. 116/1990 Zb. určenie neplatnosti výpovede z nájmu

nepripúšťa.

50. Čo sa týka ostatných alternatív petitu, pokiaľ sa žalobca domáha určenia trvania nájomného vzťahu,
resp. povinnosti žalovaného zdržať sa zásahov do práv nájomcu, s prihliadnutím na existenciu sporu
vedeného Mestským súdom Bratislava III., pod sp. zn. 76Cb/94/2024 o vypratanie nehnuteľnosti, sa

otázka trvania nájomného vzťahu a vyplývajúce právo nájomcu na nerušený nájom javí ako nadbytočná,
nakoľko platnosť výpovede by mal súd v predmetnom konaní riešiť ako otázku prejudiciálnu. Žaloba
o vypratanie je v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III., pod sp. zn. 76Cb/94/2024 datovaná
dňom 21.6.2024, žalobná replika žalobcu, ktorou v konaní vedenom Okresným súdom Poprad navrhol
eventuálny petit dňom 16.9.2024. V oboch prípadoch je zachovaná totožnosť strán sporu, ako aj

totožný skutkový základ sporu, čo v prípade alternatívnych aj eventuálnych petitov zakladá prekážku
litispendencie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.52.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí

53. V konaní mal úspech žalovaný v plnom rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

54. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.