Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-6T/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223010173
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7223010173.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušuje výrok o vine a treste uložený obžalovanému A. B., nar.
XX.X.XXXX v C. trestným rozkazom Okresného súdu Košice–okolie sp. zn. K3-3T 54/2020 zo dňa
25.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.7.2020, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine

podklad;

II.

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XXX, B. F.,

j e v i n n ý , ž e

1/. v G. v priestoroch rodinného domu na H. E. XXX/XX dňa 6.8.2019 medzi 15.hod. a 19.hod. za
stodolou ohmatával maloletého I. J. nar. XX.XX.XXXX tak, že ho chytal za penis, strčil mu prst do
análneho otvoru a následne s ďalším maloletým I. J. nar. XX.X.XXXX vošli do domu, kde opakovane
tým istým spôsobom ohmatával maloletých;

2/. v C. K. L. B. XX, od roku 2018 do roku 2019 v rodinnom dome sexuálne zneužíval svoju neter mal.
M. C. nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že jej dával peniaze na sladkosti pod podmienkou, že ju
môže chytiť za zadok, alebo keď si vyzlečie nohavice, sledoval ju, keď sa sprchovala alebo prezliekala
a raz jej strčil prst do konečníka, pričom vedel o tom, že maloletá nedovŕšila 15-ty rok svojho veku

t e d a

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a v bode 2/. čin spáchal na chránenej
(blízkej) osobe

t ý m s p á c h a l

pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, v bode 2./ podľa § 201 ods. 1, ods. 2

písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1, písm. c) Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.
c) Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyroch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého
trestu súd obžalovanému podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona stanovuje
skúšobnú dobu s probačným dohľadom na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému sexuologické liečenie ambulantnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.2.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku

obžalobu na obvineného A. B., pre skutok v bode 2./ , ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1, písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 Trestného

poriadku vyhlásil, že je vinný. Samosudca následne obžalovanému položil otázky podľa § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na všetky otázky odpovedal jednotlivo zhodne
„áno“. Súd mal preto za preukázané, že obžalovaný rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktoré sa mu kladie
za vinu, bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumel právnej

kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za
trestný čin kladený mu za vinu a napokon, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.

Súd vyhlásenie v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie
sa v rozsahu priznania obžalovaného nevykoná. Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že

sa vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený podstatný obsah spisu Okresného súdu Košice – okolie, sp.
zn.: K3-3T/54/2020. Zo spisu bolo zistené, že trestným rozkazom zo dňa 25.5.2020, právoplatným dňa
23.7.2020, bol A. B. za skutok uvedený v bode 1/. výroku rozsudku odsúdený. Podľa § 201 ods. 1

Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona § 51 ods. 1, ods. 2
Trestnéhozákonabol výkontrestuodňatiaslobodyobžalovanémupodmienečneodložený naskúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov, počas ktorej súd mu bol uložený aj probačný dohľad nad jeho správaním.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa v

skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou.
Za oba skutky bolo obžalovanému oznámené vznesenie obvinenia až po ich spáchaní. Za skutok v bode
1/., dňa 4.2.2020, za skutok v bode 2/., dňa 13.4.2022.

V zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona sa za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Konanie obžalovaného je preto potrebné považovať za pokračovací trestný čin.Okrem podstatného obsahu spisu Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn.: K3-3T/54/2020, boli na
hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie listinné dôkazy, vypovedajúce najmä o osobe obžalovaného.
Obžalovanýksvojejosobeuviedol,žesazdržiavasanaadresetrvaléhopobytuvobciD..Jezamestnaný

ako zámočník v spoločnosti N., O. XX, F.. Zarába 750 až 800,- eur mesačne. Má 4-ročného syna z
bývalého vzťahu, ktorý sa narodil po rozvode manželstva. Okrem prejednávaného prípadu iné trestné
stíhanie nemá. Pracovný posudok obžalovaného svedčí o tom, že obžalovaný pracuje v N. od 1. 9. 2020
ako mechanik dopravných prostriedkov a mechanizácie. V prípade potreby pracuje ako žeriavnik, zvárač
a viazač. Pri výkone zverených úloh je spoľahlivý, ochotný a pomáha aj ostatným spolupracovníkom.

K pracovným povinnostiam pristupuje iniciatívne a zodpovedne.
V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Na adrese trvalého pobytu býva spolu s mamou. Jeho
správanie je slušné. Komisiou na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol.
V centrálnej evidencii priestupkov má dva záznamy za porušenie predpisov na úseku cestnej dopravy.
V odpise z registra trestov je prvé odsúdenie obžalovaného s účinkami zahladenia. Má iba záznam
o odsúdení Okresného súdu Košice - okolie vo veci vedenej pod sp. zn.: 3T/54/2020.

Z priebežnej probačnej správy vyplýva, že obžalovaný sa podrobuje probačnému dohľadu, ktorý mu
bol nariadený na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice – okolie vo vyššie uvedenej trestnej
veci. A. B. sa probačných stretnutí zúčastňuje pravidelne. Na predvolania reaguje riadne a včas.
Sexuologické liečenie ambulantnou formou vykonáva s psychologičkou Mgr. Evou Kormaníkovou,
sktorouspolupracujeajprobačnýamediačnýúradník.KuloženémuochrannémuliečeniuobžalovanýA.

B. pristupuje zodpovedne, čomu zodpovedajú prílohy predložené probačným a mediačným úradníkom.
Probačný a mediačný úradník hodnotil správanie A. B. kladne.
Vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter jeho trestnej činnosti súd vypočul oboch znalcov, ktorí
boli pribratí za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného.
Duševný stav obžalovaného bol podrobený znaleckému skúmaniu znalcami v odbore Zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie Psychiatria, Sexuológia. Vo veci vedenej pod sp. zn. K3-3T 54/2020 bol ako znalec
pribratý JUDr. MUDr. Ján Uhrin ohľadom skutku uvedeného v bode 1/. výroku rozsudku a ohľadom
skutku uvedeného v bode 2/. výroku rozsudku bol vyšetrený u znalkyne MUDr. Danice Caisovej –
Škultétyovej.
I. G. I. L. ustálil diagnózu u A. B. ako efebofíliu, zo znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej -

Škultétyovej vyplýva, že obžalovaný trpí sexuálnou úchylkou - kombinovanou sexuálnou deviáciou typ A,
typu C podľa Kolážskeho. Oba skutky spája v blízka objektívna časová súvislosť, spôsob ich páchania
a predmet útoku (obeťou trestnej činnosti obžalovaného boli neplnoleté osoby mužského aj ženského
pohlavia) ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa, ktorý smeroval k uspokojeniu
sexuálnych potrieb.

Narozdiel od zistení znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina, ktorý navrhol uložiť obžalovanému ambulantné
sexuologické liečenie, znalkyňa MUDr. Danica Caisová Škultétyová navrhla uložiť obžalovanému
ústavné ochranné sexuologické liečenie.
Zistené odlišnosti v záveroch oboch posudkov boli odstraňované výsluchom oboch znalcov na hlavnom
pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin logicky vysvetlil, že obžalovaný pri jeho PPG
vyšetrení nespolupracoval, výrazne narúšal priebeh vyšetrenia, napriek inštrukcii pokojne sedieť kýval
hlavou, celým trupom, nakoniec rozhadzoval rukami a nedíval sa na monitor. Podobne sa správal
aj pri PPG vyšetrení u G. P. Q. J., ktorá však zaznamenala pozitívne reakcie na mužov, chlapcov
a na agresívne sexuálne podnety bez ohľadu na pohlavie. Najnižšie reakcie boli zaznamenané na

expozície dievčat. Znalec preto upriamil pozornosť na to, že sa jednalo v oboch prípadoch o faktor
výrazne sťažujúci hĺbkovú detailnú analýzu, keďže pri zásadnej principiálnej metodike sexuologického
znaleckého PPG vyšetrenia v oboch prípadoch nespolupracoval. K zásadným rozdielom v oboch
posudkoch nedošlo. Obidva vypracované znalecké posudky sú zhodné na 80%.
Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin uviedol, že v sexuologickej praxi sa veľakrát vyskytuje nie je úplne čistá

a jednoliata deviácia. Dodal, že znalkyňa G. Q. J. už mala aj podklad o charaktere ďalšieho skutku,
kde obeťou bolo dievča prvý krát v histórii obžalovaného. Výhodou G. Q. J. bolo, že obžalovaný u
nej vykonával aj nariadenú ambulantnú ochrannú sexuologickú liečbu. Vzhľadom na to, že postoj
obžalovaného k deviácii v počiatkoch liečby bol nekritický a bagatelizujúci, logicky smeroval jej návrh
k uloženiu ochrannej sexuologickej liečbe ústavnou formou.

Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin sa vyjadril aj k otázke ovládacej schopnosti obžalovaného. Uviedol,
že v ním posudzovanom prípade bolo zistené forénzne podstatne zníženie ovládacích schopností
obžalovaného, pričom v čase posudzovania tejto schopnosti znalkyňou MUDr. Danicou Caisovou-
Škultétyovou bolo zníženie ovládacej schopností posúdené ako mierne. Znalec vysvetli, že podľaznámych štandardov znaleckej praxe by malo byť konanie pod vplyvom sexuálnej deviácie hodnotené
ako forenzne podstatné zníženie. Na strane druhej ak je sexuálne deviantné konanie premyslené,
systematické, dlhodobé, spojené s lákaním obete, poskytnutím nejakých vecných protihodnôt, v

takýchto prípadoch už možno uvažovať o menej ako podstatnom znížení ovládacích schopností.
Zdôraznil,žeani odbornáobecsavotázkevplyvusexuálnejdeviácienaovládacieschopnostipáchateľa
nezhoduje. Zhoda v oboch znaleckých posudkoch bola v zistení zníženej ovládacej schopnosti
obžalovaného.
Výsluchom znalkyne MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej na hlavnom pojednávaní (po oboznámení

so znaleckým posudkom JUDr. MUDr. Jána Uhrina a jeho výpoveďou) bolo zistené, že podststné
rozpory v záveroch oboch znaleckých posudkoch ani z jej pohľadu zistené neboli. Obaja znalci sa
zhodli na tom, že obžalovaný A. B. netrpí duševnou chorobou v najvlastnejšom slova zmysle, z
psychiatrického hľadiska chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Nie je abuzerom alkoholu
ani iných psychoaktívnych látok, ktoré by mali zásadný vplyv na jeho konanie. Obaja znalci zhodne
skonštatovali, že sexualita A. B. je deviantná, je orientovaný na chlapcov vo veku puberty, označovaní

ako efébi.
Znalkyňa G. Q. J. popísala správanie obžalovaného počas PPG vyšetrenia rovnako ako znalec JUDr.
MUDr. Ján Uhrin. Zdôraznila, že zistila reakcie obžalovaného na aj na agresívne podnety.
K rozpoznávacím a ovládacím schopnostiam obžalovaného uviedla, že tieto boli znížené iba mierne,
posúdenie miery zníženia ovládacích schopností však nie je rozhodujúce. (mierne/podstatné)

Na potrebe uloženia sexuologického liečenie sa zhodli obaja znalci.
Znalkyňa G. Q. - J. sa venovala zásadnejšiemu rozporu, ktorý sa týkal návrhu formy ochranného
sexuologického liečenia. K osobe obžalovaného A. B. vedela vyjadriť aj ako ošetrujúca lekárka,
keďže v jej zdravotníckom zariadení obžalovaný doposiaľ vykonáva ochrannú sexuologickú liečbu
ambulantnou formou. V čase vypracovania znaleckého posudku č. 61/2022 bola zároveň ošetrujúcim

lekárom obžalovaného.
Poukázala na to, že odmietavý postoj obžalovaného k deviácii a skutku sa nezmenil. Znalkyňa však
kladne hodnotila disciplinovanosť obžalovaného v plnení podmienok ochranného liečenia. Navrhla,
aby konajúci súd rozhodol o pokračovaní ochrannej sexuologickej liečby obžalovaného ambulantnou
formou. Zmenu v záveroch znaleckého posudku týkajúcu sa formy ochranného liečenia odôvodnila

aktuálnymi poznatkami o správaní A. B. a o priebehu jeho doterajšej liečby.
Po vykonaní všetkých potrebných dôkazov samosudca udelil procesným stranám slovo na záverečnú
reč.
Prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní vo svojej záverečnej reči navrhla, aby súd uznal
obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného

a priznanie trestnej činnosti, navrhla, aby súd uložilobžalovanému nepodmienečný súhrnný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnymstupňomstráženia.Zároveňnavrhlaobžalovanémuuložiťajochrannésexuologickéliečenie
ambulantnou formou.
Poškodená C. C. – matka maloletej M. - si nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom

obžalovaného neuplatňovala.
Obhajca navrhol prihliadnuť na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a k svojmu
protiprávnemu konaniu vyjadril kritický postoj. Poukázal na to, že konanie obžalovaného bolo
ovplyvnené sexuálnou deviáciou, ktorou trpí. Podľa názoru obhajoby v prejednávanom prípade je
účelnejšie rozhodnúť o uložení ochrannej sexuologickej liečby, keďže táto lepšie plní účel trestného

stíhania ako uloženie trestu odňatia slobody. Napokon navrhol, aby pri ukladaní trestu súd prihliadal na
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a od uloženia ďalšieho trestu obžalovanému upustil,
keďže doterajší trest a liečenie, ktoré vykonáva, bude dostačujúce na ochranu spoločnosti a to aj pred
konaním obžalovaného.
Obžalovaný požiadal o vykonanie posledného hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, preto jeho

záverečná reč zaznamenaná nebola.

Po vyhodnotení priznania a vyhlásenia obžalovaného vo vzťahu k žalovanému skutku súd dospel
k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil pojmové znaky pokračovacieho zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, (v bode 2/. výroku rozsudku) aj podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. b)

Trestnéhozákonapostránkeobjektívnejtým,žesosobumladšiuako15rokovinýmspôsobomsexuálne
zneužil. Konanie obžalovaného možno subsumovať pod pojem "iná sexuálna praktika".
Pre trestnoprávnu zodpovednosť nie je rozhodujúce, či došlo k pohlavnému uspokojeniu. Za iný spôsob
sexuálneho zneužívania bolo potrebné považovať zásah do pohlavnej sféry poškodených, ktorý jerovnakej až podobnej intenzity, ako súlož. V prípade obžalovaného išlo najmä o zasúvanie prstov do
análneho otvoru, či ohmatávanie genitálií osobám mladších ako 15 rokov.
V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 písm.

b) Trestného zákona, sa za chránenú (blízku) osobu v zmysle § 139 písm. c) TZ považuje aj osoba,
ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti ( § 127 ods. 5 Trestného zákona).
Objektom trestného činu sexuálneho zneužívania je záujem spoločnosti na riadnom mravnom a
telesnom vývoji osôb mladších ako 15 rokov, bez ohľadu na ich pohlavie alebo na ich pohlavnú
zrelosť. Predmetom útoku je osoba, ktorá je mladšia ako 15 rokov, bez ohľadu na pohlavie. Z hľadiska

subjektívnej stránky bolo preukázané úmyselné zavinenie. Konanie obžalovaného bolo významne
motivované jeho sexuálnou deviáciou.
Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na nasledujúce zákonné ustanovenia:
Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie

dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, (.....) ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným

činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave

zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj

o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Podľa § 49 ods. 1, písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu

na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu.Pri posudzovaní trestnosti obžalovaného sa súd venoval aj otázke jeho príčetnosti. V čase spáchania
skutkov bolo znalecky zistené zníženie jeho ovládacích schopností, čím bola potvrdená jeho zmen-
šená príčetnosť. Osoby, ktorých príčetnosť bola zmenšená sú tie, ktoré buď celkom nechápu proti-

právnosť svojho konania, osoby, ktoré nemajú potrebné zábrany proti protiprávnemu konaniu, alebo
osoby, u ktorých sú narušené obe zložky ich príčetnosti. Zmenšenú príčetnosť nie je možné jednoducho
kvantifikovať, keďže sa jedná o stav páchateľa medzi príčetnosťou a nepríčetnosťou, v ktorom môže
byť ovládacia alebo rozpoznávacia zložka znížená rôznou mierou. Z trestnoprávneho hľadiska sú osoby,
ktoré sa dopustia protiprávneho konania v stave zníženej príčetnosti síce zodpovedné, ale ich zavinenie

v porovnaní s úplne zdravým človekom je potrebné hodnotiť miernejšie, čo odôvodňuje osobitný postup
ich potrestania upravený v ustanovení § 39 ods. 2, písm. c) Trestného zákona.
Súd prihliadal na to, že protiprávne konanie obžalovaného bolo motivované výlučne jeho sexuálnou
deviáciou a že jeho ovládacia schopnosť bola znížená.
Po vyhodnotení dôkazov týkajúcich sa výroku o treste bol súd povinný uložiť obžalovanému spoločný
trest za oba skutky pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania, ktoré tvorili jeden pokračovací

trestný čin. Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona bolo potrebné najskôr zrušiť výrok o vine a treste
uložený obžalovanému A. B. trestným rozkazom Okresného súdu Košice–okolie sp. zn. K3-3T 54/2020
zo dňa 25.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.7.2020, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine podklad.
Keďže spoločný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, súd uložil

obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov s probačným dohľadom a stanovením
skúšobnej doby v trvaní 5 rokov. Z dôvodu posilnenia prevýchovného účelu trestu, podľa § 51 ods.
4 písm. j) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2, písm. c) Trestného zákona, bolo dôvodné preto,

lebo v skutku uvedenom v bode 2/. výroku rozsudku bola naplnená kvalifikovaná skutková podstata
zločinu sexuálneho zneužívania, za spáchanie ktorého zákon stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody
na sedem rokov až dvanásť rokov. Uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania a nahradenie časti
tohto trestu ochranným liečením pokladá súd u obžalovaného za žiadúce, pretože sexuálnu deviáciu ob-
žalovaného nie je možné pozitívne a účelne ovplyvniť výkonom trestu odňatia slobody. Práve ochranné

sexuologické liečenie by malo byť schopné do budúcna čo najúčinnejšie eliminovať hrozbu recidívy tres-
tnej činnosti obžalovaného. Uložený trest odňatia slobody spolu s uloženým ochranným sexuologickým
liečením v ambulantnej forme podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti a individualizácie
trestných sankcií, obe sankcie mali by byť postačujúce z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.
Uloženie niektorého z alternatívnych trestov bolo neprípustné vzhľadom na trestnú sadzbu žalovaného

zločinu, aj keď o takej možnosti spočiatku uvažoval.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému nebolo nevyhnutné. Nepodmienečný
trest odňatia slobody by v prípade obžalovaného plnil nanajvýš represívnu funkciu.
Obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu ako aj po jeho spáchaní riadny život. Spáchanie
trestného činu priznal. Tieto skutočnosti bolo možné vyhodnotiť ako poľahčujúce okolnosti podľa §

36 písm. j), písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný je zamestnávateľom je hodnotený pozitívne. Má
vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi a stará sa o matku, u ktorej býva. V mieste bydliska sa
správa slušne, obecným úradom neboli zistené poznatky o jeho nevhodnom, či protiprávnom správaní.
Aj probačným a mediačným úradníkom je hodnotený kladne. Iné trestné stíhanie nemá. Ani následky
jeho protiprávneho konania neodôvodňujú obmedzenie osobnej slobody obžalovaného v podmienkach

nápravného ústavu. Poškodená M. C. je študentkou na B. L. K. H. R. C.. Študuje odbor kaderník-
vizážista. V škole problémy nemá. Stále síce navštevuje psychológa a psychiatričku, avšak rieši
problémy s určením svojej sexuality. Obžalovaný preukázal, že podmienečný trest odňatia slobody bude
na jeho nápravu dostačujúci.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2

písm. c).
Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste, pri upustení od
potrestania alebo pri podmienečnom upustení od potrestania.
Uloženie ochranného liečenia obžalovanému bolo zo zákona explicitne určené. Vzhľadom k uvedenému
bolo pri sankcionovaní obžalovaného rozhodujúce uloženie ochranného sexuologického liečenia, ktoré

zákon považuje za sankciu rovnako, ako trest. Práve liečebným prístupom možno dosiahnuť nápravu
obžalovaného a ochranu spoločnosti účinnejšie, než výkonom trestu odňatia slobody. Uložené ochranné
liečenie bude trvať dovtedy, kým to bude vyžadovať jeho účel. V prípade obžalovaného zatiaľ nedošlo
k tomu, aby si svoju deviáciu priznal a tejto skutočnosti prispôsobil ďalší spôsob života. Preto je uloženieochranného opatrenia dôvodné. Účelom takej sankcie je v prípade obžalovaného predovšetkým
terapeutické pôsobenie na jeho osobu. Podľa zistení znalcov je ambulantná forma ochranného liečenia
podľa zistení znalcov dostatočná.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom
súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.