Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1T/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010181
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Černák

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925010181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Tomášom Černákom, v trestnej veci proti obžalovanej

A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.
augusta 2025 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: A. B. C. B.
nar. 03.05.1999 vo Veľkom Krtíši, trvale bytom, D. XX, XXX XX E.

j e v i n n á , ž e

dňa 18.10.2024 v Tornali, okres C. F. G. H. F. v rodinnom dome č. 3 vo večerných hodinách v presne
nezistenom čase okolo 21.00 hod. po slovnej výmere názorov pod vplyvom alkoholu fyzicky napadla
poškodeného I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., G. H. F. X, K. C., ktorý bol v tom čase jej
druhom, a to tak, že po páde poškodeného na zem ho opakovane niekoľkokrát udierala a kopala do
oblasti hlavy, následne z miesta odišla, avšak sa po čase vrátila s francúzskou barlou v ruke, s ktorou

opakovane niekoľkokrát poškodeného udierala do oblasti hlavy, pričom poškodenému I. J. spôsobila
stredne ťažké zranenia – pomliaždenie vlasatej časti hlavy v čelovo temenno-spánkovej oblasti na
obidvoch stranách s krvnými podliatinami s odreninami čela, pomliaždenie tváre – líca vľavo a nosa
s okoloočnou krvnou podliatinou a zakrvácaním do spojiviek oboch očí, pomliaždenie ľavej ušnice
s početnými malými povrchovými odreninami, tržne zmliaždenú ranu čela a obočia vľavo, dolnej pery
úst, pomliaždenie pravej ruky a pravého zápästia ľahšieho stupňa s tržne zmliaždenou ranou pravého
zápästia a chrbta pravej ruky s dobou liečenia do 28 dní od vzniku zranenia a výraznejším ovplyvnením
obvyklého spôsobu života do 10 dní tým, že trpel bolesťami hlavy, tváre a výrazným obmedzením

pohyblivosti pravej ruky a zápästia, s hospitalizáciou a pobytom na lôžku v nemocnici na chirurgickom
oddelení po dobu päť dní a spôsobila poškodenému I. J. škodu vo výške bolestného spolu 60 bodov, a to
1.716 Eur, ktorú si poškodený od obvinenej nenárokuje, a škodu pre zdravotnú poisťovňu Dôvera, a.s.,
so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX vo výške 1.151,31 Eur za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť pre poškodeného,

t e d a

inému úmyselne ublížila na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.Z a t o j e j s ú d u k l a d á

podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje súd obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej strane:
Dôvera, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 1.151,31
eur (tisícstopäťdesiatjeden eur, 31 centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 24.04.2025 obžalobu na A. B. pre skutok
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené v podanej obžalobe.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 1T/22/2025, ktorým uznal obžalovanú vinnou z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Voči trestnému rozkazu podal
prokurátor odpor čo do viny a trestu. Súd na základe podaného odporu oprávnenou osobou nariadil na
deň 18.08.2025 hlavné pojednávanie. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovanej, svedka poškodeného I. J., čítaním výpovede svedka poškodeného A. L., svedka M. J.,
oboznámením znaleckých posudkov a listinnými dôkazmi.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila že nepopiera spáchanie skutku, avšak súd toto jej
vyhlásenie nemohol prijať, nakoľko na otázku samosudcu, či bola ako obvinená poučená o svojich

právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa
mohla radiť o spôsobe obhajoby odpovedala nie. Obžalovaná ďalej vypovedal tak, že skutok sa stal kvôli
škrečkom, to boli kamarátkine, a vtedy kamarátke povedala že sa o nich postará. A povedala nech
ich dá na vyššiu poličku nech sa k tomu nedostanú mačky, ale mačka sa tam dostala. Pýtala sa ho kde
sú škrečky, že neboli jej ale kamarátkine a on že, nevie. Nahnevalo ju to, pustila sa do neho, najprv mu

dala jednu facku pýtala sa kde sú škrečky a potom sa to tak stalo. Lebo ona ľúbim zvieratá a nemá rada
keď sa im ubližuje. To všetko sa stalo iba kvôli tým škrečkom. Pohádali sa, chytili sa do seba a pobili
sa. Potom si chcela zobrať veci a ísť von lenže on ju chytil a začal ju škrtiť. Potom sa zase postavila a
potom mu treskla. Išla za kamarátom M. J., zobrala mu barlu a išla k Zolovi a začala ho barlou udierať,
ústa mu rozbila a začala ho búchať po hlave. Bolo v tom aj víno, že si vypili.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že nevie ako dlho bývala u poškodeného, bolo to dávno, ani
odhadnúť to nevie. Ich vzťah, tak ten by nijako necharakterizovala, to bol kamarát z videnia. On jej
umožnil u neho bývať. Bol to vzťah len kamarátsky z jej strany, to už ako to zobral on je jeho problém.
On má rodinný dom bez elektriky. Náklady mali na polovicu. Keď on mal peniaze tak on kupoval a platil
a keď mala ona tak ona platila nákupy, ako víno, chleba. Nevie ako dlho to trvalo, že sa podieľala na

starostlivosti. On chodil do roboty a ona chodila do zariadenia, každý deň tam bývala, ale len večer
prišla. Teraz sa mu len pozdraví a už nie je jej kamarát. Ona spala v obývačke on spal v izbe, spolu
nespali, za ubytovanie neplatila. To, prečo ju prichýlil nevie. Ona s ním nič nemala. Chodili iba do krčmy
večer na pivo. Nedržali sa za ruky. Možno on ju držal za ruku a ona mu ruku vytrhla. Nevie či to bolo
raz alebo viackrát. V tom dome mala aj svoje osobné veci. Pred tým než sa stal skutok pili obidvaja

alkohol-víno. Potom ako zistila, že tie škrečky tam nie sú, tak sa najskôr hádali a tak došlo k bitke. Ona
jemu dala prvá facku. Zdvihla sa s kamarátom J. on ju stiahol a začal ju škrtiť. J. tam bol tiež, a vtedy
na kamaráta volala, aby prišiel, že ju škrtí. Nebála sa o seba, že by jej niečo spravil Kuna. Palica bola
kamarátova, toho J.. Vrátila sa naspäť s palicou, lebo už jej to bolo jedno. Aj luster rozbila za tie škrečky.
A potom jej to už bolo jedno. S palicou ho udrela asi 3-4 krát, a do lustra asi dvakrát buchla do kým

sa nerozbil. A mu povedala, že to má za tie škrečky. Asi si bránil hlavu, ale sa mu to nepodarilo. Keďodchádzala tak Zolo bol v stave, že mal opuchnutú celú tvár, fialovú, modrú a krvavú. Potom odišla s
kamarátom, zastavili ich policajti a potom ich vypočúvali.

SvedokpoškodenýI.J.prisvojomvýsluchuuviedol,ževtenvečerprišlaobžalovanáknemusJ.prespať.
To sa mu nepáčilo, tak sa pohádali. Poslal ich preč, chcel ich vyhodiť, ale ona sa s pomocou J. vymanila
a sotila ho na zem.
Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že dôvod incidentu bol preto, že ona prišla s J., a chceli spať
v obývačke spolu. Hádali sa slovne, začal ju biť a škrtiť, ona sa vymanila a sotili ho na zem, na podlahu.

Potom odišli ale po 5 minútach sa vrátila, prišla si zobrať veci čo mala u neho. Keď sa vrátila, to si
nepamätá presne, nevie či ho zbila, možno, aj palicu mala pri sebe. Povedal aj policajtom, že si to
nepamätá. Nepamätal si či sa bránil alebo koľkokrát ho udrela. Bila ho asi po hlave, nevie koľkokrát. Mal
hematóm na pravej strane v hlave, musel mu to chirurg vyrezať. Udrela ho len po hlave. Čo sa rozbil
luster, tak na tom sa poranil. V ten deň pil podvečer, ale nie veľa, 3 – 4 pivá. S obvinenou sa pozná
viac ako dva roky. Dňa 20. júna prišla k nemu bývať na 4 mesiace, do kým bola tá hádka. Bola jeho

družkou od 20. júna. Pred tým sa poznali, od apríla 2023. Mali sa radi, to bol dôvod prečo začali spolu
bývať. Spoločný vzťah za tú dobu bol taký, že bola milá, nemal s ňou žiadne konflikty. Bolo aj viac, mali
aj intímny vzťah, spali spolu. Intímne spolu žili každý večer. Mal ju veľmi rád, aj ona jeho, kým sa to
nestalo. Keď on dostal peniaze tak žili z jeho, keď ona mala peniaze tak z jej. Bývali v spoločnej izbe.
Správala sa k nemu veľmi pekne. Hovorila, že ho má rada aj on ju. Chodili na prechádzky väčšinou

k jej sestre, držali sa za ruky takmer vždy keď išli pešo, ale išli aj na bicykli. Teraz sú kamaráti. Pred
Vianocami sa zmierili, odpustil jej všetko, sem tam sa stretávajú asi 2-krát do mesiaca.
Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica z prípravného konania v časti útoku na poškodeného, k
čomu poškodený uviedol, že zhruba to takto sedí.

So súhlasom obžalovanej a prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka M. J. z prípravného konania,
kde svedok vypovedal tak, že bolo to dňa 18.10.2024, Emília prišla do domova za sestrou a známymi.
Boli v parčíku pred domovom. A. už tam mala so Zolom konflikt, tak slovne sa hádali, ale o čom si
nepamätal. Oni boli spolu ako pár, teraz už nie sú. Emília bývala u neho. Mali medzi sebou takú taliansku
lásku, nakoľko A. bola aj s inými. Popíjali tam. Vie že aj u Zola popíjali alkohol, všetci mali dosť vypité.

Sedeli v obývačke. Oni sa začali hádať kvôli nejakým škrečkom alebo mačke, a tak isto aj zo žiarlivosti.
I. povedal, že už s ňou nechce byť, vykrikovali po sebe, padali tam rôzne nadávky, a zrazu spozornel, že
sa bijú. Nevie kto koho začal byť ako prvý. Strkali do seba a váľali sa po zemi. Emília bila päsťou Zola a aj
kopala ho do hlavy, ak si dobre pamätá, ale koľko kopov a úderov nevedel. Potom zrazu Emília zobrala
jeho francúzsku barlu a zhora švihla smerom na I., pri tom sa rozbil luster nad nimi. Luster sa rozletel

a všade bolo sklo. Potom znova sa natiahla a chcela Zola barlou udrieť ale skočil medzi nich a podarilo
sa mu ich rozdeliť. Či trafila vtedy barlou I. nevedel, ani to či Zolo bol na zemi alebo stál. Zobral potom
Emíliu preč, Zolo chcel aby vypadli, tak išli preč. Vzal so sebou aj palicu, vtedy ešte nebola od krvi, čiže
ona mu počas bitky nespôsobila také zranenie, že by mu išla krv, aspoň on žiadnu krv nevidel na jeho
tvári a hlave nevidel. Keď od neho odchádzali Zolo bol v poriadku. S A. chodili po ulici a po nejakom

čase mu povedala, že potrebuje ísť naspäť k Zolovi, že si chce od neho zobrať nejaké deky a vypýtala si
od neho palicu, že s ňou si nejako otvára dvere. Dal jej barlu, nevyzerala tak, že by ho chcela napadnúť,
bola kľudná. On už do domu nešiel, čakal na ulici tak ďalej na rohu. Asi po 20 minútach prišla hliadka
polície aj s A., policajti sa ho pýtali či to je jeho barla, a potom išiel na políciu. Až na polícií zistil, že tá
barla je od krvi a že v spodnej časti je prehnutá. To že by predtým došlo medzi nimi k fyzickému útoku sa

nepamätá, vie že slovné hádky boli, lebo medzi nimi bola taká talianska láska. Emília spávala aj s inými ,
no napriek tomu boli spolu, keď išli po ulici držali sa za ruky. Potom čo sa stalo v dome, keď sa tam
A. vrátila nevedel uviesť.

So súhlasom obžalovanej a prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného A. L. z

prípravného konania, z ktorej súd zistil, že sa jedná o vedúcu oddelenia regresov v Dôvera, zdravotná
poisťovňa a.s., pričom tým, že poškodenému poistencovi bola trestným činom spôsobená ujma na
zdraví, na následky ktoré bol liečený v zdravotníckom zariadení vznikla poisťovni majetková škoda,
spočívajúca vo vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného
protiprávneho konania voči jej poistencovi. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vynaložila náklady na

preplatenie lekárskych úkonov za poškodeného I. J. v sume 1151,31 Eur. V zmysle § 9 ods. 7 písm.
c/ zákona č. 580/2004 Z.z. má poisťovňa právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia došlo jej zavinenýmprotiprávnym konaním. Vzhľadom na uvedené žiadali v odsudzujúcom rozsudku obžalovanej uložiť
povinnosť obžalovanej uhradiť 1151,31 Eur na účet poisťovne.

So súhlasom obžalovanej a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok č. 99/2024 od znalca
MUDr. Milana Barana v odbore zdravotníctvo a farmácia ohľadom zranení poškodeného, kde znalec
konštatoval, že poškodený utrpel dňa 18.10.2024 pri napadnutí nasledovné zranenia: pomliaždenie
vlasatej časti hlavy v čelovo temenno spánkovej oblasti na obidvoch stranách s krvnými podliatinami
sodreninamičela,pomliaždenietváre–lícavľavoanosasokoloočnoukrvnoupodliatinouazakrvácaním

do spojiviek oboch očí, pomliaždenie ľavej ušnice s početnými malými povrchovými odreninami, tržne
zmliaždenú ranu čela a obočia vľavo, dolnej pery úst, pomliaždenie pravej ruky a pravého zápästia
ľahšieho stupňa s tržne zmliaždenou ranou pravého zápästia a chrbta pravej ruky. Mechanizmus vzniku
poranení poškodeného je šikmé pôsobenie tupého predmetu bez výstupov a hrán (francúzska barla,
päsť ruky, topánka a pod.) na oblasť tváre, vlasatej časti hlavy na obidvoch stranách a pravého zápästia
a chrbta pravej ruky. K zraneniam poškodeného zo dňa 18.10.2024 mohlo dôjsť tak, ako to uviedol

poškodenýasvedkovia,tedanapadnutíminouosobou,ktoráhoopakovaneudieralafrancúzskoubarlou,
päsť ruky a kopala do oblasti vlasatej časti hlavy a tváre poškodeného väčšou intenzitou násilia. Pri
napadnutí poškodeného nedošlo k žiadnemu zraneniu zmyslového alebo životne dôležitého orgánu. Pri
každom útoku na oblasť hlavy, hlavne pri opakovanom a tvrdým predmetom môže dôjsť pri nepriaznivej
zhode okolností k vážnejšiemu poškodeniu zdravia až k smrti poškodeného. Zranenia poškodeného zo

dňa 18.10.2024 si vyžadovali dobu liečby a PN do 28 dní od vzniku zranenia, teda od 18.10.2024 do
14.11.2024. Zranenia poškodeného po napadnutí ho ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života v zmysle
bolesti, obmedzenej pohyblivosti pravého zápästia a prstov pravej ruky a kozmetického defektu tváre.
Poškodený. bol výraznejšie ovplyvnený v obvyklom spôsobe života hlavne počas hospitalizácie a do 10
dní od vzniku zranenia, keď mohol síce vykonávať všetky bežné domáce činnosti avšak výraznejším

obmedzením, potom už len s miernym do 21 dní, a potom bez obmedzenia, do 14 dní sa nemohol
zdržiavať v znečistenom a prašnom prostredí a musel dodržiavať zvýšenú osobnú hygienu, do 28 dní
nemohol vykonávať ťažšiu fyzickú prácu, po 28 dňoch už nebol poškodený ovplyvnený zrumeneniami.
Bodové ohodnotenie bolestného znalec stanovil na 60 bodov čo predstavuje 1716 Eur.

So súhlasom obžalovanej a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok č. 28/2025 od znalkyne
MUDr. Greškovej z odboru zdravotníctvo a farmácia na obžalovanú, z ktorého súd zistil, že znalkyňa
u obžalovanej nezistila závislosť na alkohole, drogách ani iných návykových látkach. Znalkyňa zistila
nadužívanie alkoholu bez známok závislosti u primárne mentálne retardovanej osobnosti a u emočne
instabilnej poruchy osobnosti. V čase spáchania skutku bola obžalovaná v stave jednoduchej simplexnej

ebriety stredne ťažkého stupňa. Patologická ebrieta nebola zistená. Znalkyňa odporúčala aby súd
obžalovanej uložil zákaz pitia alkoholických nápojov a to doma aj na verejnosti. Pre poruchy správania
v opilosti by obvinená mala úplne abstinovať. Protialkoholické liečenie nenavrhovala uložiť, pretože
obžalovaná nie je závislá na alkohole a liečenie by nesplnilo svoj účel.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil
nasledovné skutočnosti:
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu súd zistil, že sa jedná o rodinný dom na ulici H. F. so súpisným
č. XXX a orientačným č. 3. Po vstupe do predizby vidno na zemi kvapky zahnutej krvi. Na uvedenom
mieste došlo ku skutku.

Zo zápisnice o obhliadke veci súd zistil, že sa jedná o francúzsku barlu sivej farby v spodnej časti ohnutá.
Vo vrchnej ako aj spodnej časti barly sa nachádza červená škvrna.
Z fotodokumentácií súd zistil, že sa jedná o fotografie zranení poškodeného J., kde vidieť značný opuch
tváre poškodeného ako aj poranenia na tvári s tečúcou krvou a to tak nad okom, pere, ako aj na uchu
poškodeného. Taktiež bola zadokumentovaná predmetná francúzska barla, na ktorej je vidieť ohnutie

v spodnej časti a stopy krvi na spodnej a hornej časti. Taktiež bolo zdokumentované miesto činu, kde
badať na chodbe rodinného domu väčší počet kvapiek krvi.
Z lekárskych správ od poškodeného súd zistil, že pacient bol privezený RZP po tom čo bol inzultovaný
družkou, ktorá ho kopala do hlavy, má veľké modriny, deformitu hlavy pre opuch, otvorené rany
obočia vľavo, na pravej ruke, v oblasti hornej pery, paraorborálne hematómy. Realizované CT mozgu

s normálnym nálezom bez trauma zmien. Pacient po opakovaných preväzoch prepustený do domácej
ambulantnej starostlivosti. Zranenia boli spôsobené opakovanými nárazmi tvrdého predmetu na hlavu.
Jednalo sa o ľahký úraz. Zranenia následky nezanechajú.Zo zápisnica o dychovej skúške súd zistil, že obvinenej bola po skutku dňa 18.10.2024 o 22:56 hod.
nameraná hladina alkoholu v dychu 1,17 mg/l.
Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.: 19T/56/2023 a pripojeného spisu súd zistil, že

obžalovaná bola dňa 07.12.2023 odsúdená pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d) písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d)
Trestného zákona, § 139 písm. c/ Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 2
písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 12
mesiacov t.j. do 08.12.2024.
Mesto Tornaľa obžalovanú bližšie nehodnotilo. Obec N. O. k osobe obžalovanej uviedla, že sa v mieste
trvalého pobytu nezdržiava, na trvalý pobyt bola prihlásená pri návšteve rodiny v DD v ktorom bola
umiestnenáisosvojousestrou.Menovanásasrodinounestýka,nezáujemjeobojstranný.Staršiasestra
by mala byť umiestnená v DSS Tornaľa.

Z register trestov súd zistil, že obžalovaná má evidované len jedno odsúdenie a to za konanie sp.
zn. 19T/56/2023, tak ako bolo uvedené vyššie. Z evidencia priestupkov súd zistil, že obžalovaná
má vykázaných dovedna 15 priestupkov, pričom bola opakovane postihnutá za priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu a to 7-krát za fyzické napadnutie iného.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške

253,60 Eur a v období od 16.04.2025 do 18.06.2025 bola aj zamestnaná.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná sa v konaní v zásade doznala k spáchaniu predmetného skutku a tento nespochybňovala.
Obžalovaná sama opísala priebeh celého incidentu pričom nebol rozpor s opisom spáchaného incidentu

v skutkovej vete podanej obžaloby. Obžalovanou prezentovaný priebeh skutkového deja súhlasil aj
sostatnýmivykonanýmidôkazmi,kedysamauviedla,žepotomčosapohádali,chytilisadosebaapobili
sa, ako aj to že rozbila pri incidente luster, a po tom čo opustila rodinný dom sa sem vrátila s francúzskou
barlouodsvedkaJ.a poškodenéhoJ.opakovaneudieralafrancúzskoubarloudooblastihlavy.Vzásade
jednanou spornou skutočnosťou vo výpovedi obžalovanej a svedka poškodeného bol len v tom, čo bolo

spúšťačom konfliktu, a teda či to boli škrečky, ktoré mala obžalovaná v opatere od kamarátky a ktoré
zožrala mačka poškodeného, alebo to, že prišla do domu poškodeného spolu s kamarátom J.. Uvedená
skutočnosť však nebola rozhodujúce pre rozhodnutie súdu.

Súd výpoveď svedka poškodeného I. J. vyhodnocoval v neprospech obžalovanej, nakoľko tento súvisle

opísal priebeh spáchaného skutku v zásade v súlade s výpoveďou obžalovanej, kedy uviedol, že sa
pohádali, na čo ju začal biť a škrtiť, ona sa vymanila a sotila ho na zem, kde ho začala udierať päsťami
a kopať do hlavy na podlahe, pričom sa aj rozbil luster na ktorom si zranil ruky. Po tom čo odišla sa
vrátila s barlou, hoc si to nepamätal presne, bila ho po hlave, no nevedel uviesť presne koľkokrát.

Súd výpoveď svedka poškodeného P. L. neprispela k objasneniu spáchaného skutku, pričom si len ako
zástupkyňa zdravotnej poisťovne uplatnili nárok na škodu titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti
pre poškodeného J..

Súd výpoveď svedka J. vyhodnocoval v neprospech obžalovanej, nakoľko tento bol svedkom prvotného

incidentumedziobžalovanouapoškodeným,kedysastrkaliaváľalipozemi,pričomobžalovanámalabiť
poškodeného päsťami a mala ho aj kopnúť do hlavy. Potom mu zobrala barlu, s ktorou rozbila luster. Po
tom,čoopustilidomácnosťpoškodeného,siodsvedkavypýtalabarlu,sktorouišlaspäťkpoškodenému,
ale svedkom druhého incidentu už nebol. Na polícií zistil, že jeho barla bola od krvi a v spodnej časti
ohnutá.

Závery znaleckého posudku znalca MUDr. Barana súd vyhodnocoval v neprospech obžalovanej. Znalec
jasne popísal jednotlivé zranenia poškodeného ako aj to, ako k predmetným zranenia došlo, a to že
mechanizmus vzniku poranení zodpovedá tomu ako uvádzal poškodený, a teda že bol napadnutý inouosobou, ktorá ho opakovane udierala francúzskou barlou, päsťou ruky a kopala do oblasti vlasatej časti
hlavy a tváre.

Vzhľadom na výpovede obžalovanej, svedkov, vykonané znalecké dokazovanie, predložené lekárske
správy, ako aj fotodokumentácie tak miesta činu, francúzskej barly, a zranení poškodeného, ostatné
listinné dôkazy, súd ustálil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
a teda že obžalovaná po prvotnej slovnej hádke fyzicky napadla poškodeného I. J., ktorý ju začal škrtiť,
a to tak, že po páde poškodeného na podlahu ho opakovane niekoľkokrát udrela päsťou a kopla do

oblasti hlavy, s barlou svedka J. sa zahnala na poškodeného kde rozbila luster, následne z miesta
odišla spolu so svedkom J., avšak sa po čase vrátila s francúzskou barlou ktorú si požičala od svedka
J., s ktorou opakovane niekoľkokrát poškodeného udrela do oblasti hlavy, pričom poškodenému I.
J. spôsobila stredne ťažké zranenia tak ako boli konštatované v znaleckom posudku a lekárskych
správach, s dobou liečenia do 28 dní od vzniku zranenia a výraznejším ovplyvnením obvyklého spôsobu
života do 10 dní.

Súd mal v danom prípade zato, že konanie obžalovanej napĺňa skutkovú podstatu prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná konajúc v priamom úmysle sa dopustil
konania, kedy inému úmyselne ublížila na zdraví, teda spôsobila také poškodenie zdravia u I. J., ktoré
si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky

čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Súd sa ďalej zoberal aj tým, či obžalovaná sa dopustila konania, ktoré napĺňa znaky kvalifikovanej
skutkovej podstaty na druhom odseku podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, a teda či spáchala
čin na chránenej osobe – blízkej osobe. Skutková veta podanej obžaloby konštatovala, že skutku sa
obžalovaná dopustila voči svojmu druhovi. Druh je na účely právnej kvalifikácie skutku výslovne uvedený

ako blízka osoba iba u taxatívne vymedzených trestných činov uvedených v § 127 ods. 5 Tr. zákona.
Súd sa teda zameral na ustálenie toho, či si boli obžalovaná a poškodený navzájom blízkymi osobami
podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona, a teda či ich vzájomný pomer zodpovedal tomu, že by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Súd v prvom rade uvádza, že obžalovaná
vzájomný vzťah medzi ňou a poškodeným nijakým spôsobom necharakterizovala, práva naopak podľa

nej žiadne bližšie väzby medzi ňou a poškodeným neboli. Boli prakticky len spolubývajúcimi. Súd však
musí poukázať na výpoveď poškodeného učinenú na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že sa poznali
od apríla roku 2023 a spolu žili odo dňa 20. júna 2024 a to ako druh a družka, pričom mali spolu aj
intímny styk na dennej báze, vzájomne si prejavovali náklonnosť a mali sa radi. Svedok poškodený
vtomtoohľadedostatočnýmspôsobomrozviedolúroveňichvzájomnéhospolužitia,oprotisvojejprvotnej

výpovedi, kedy ich vzťah nazval len kamarátskym nie partnerským. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj
svedok J., ktorý opísal ich vzťah ako taliansku lásku, nakoľko A. bola aj s inými chlapmi, no napriek tomu
boli spolu, keď išli po ulici držali sa za ruky.
Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného
vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená,

že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj
opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však
iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako ujmu vlastnú. Práve "dôvodnosť" takéhoto
"pocitu" vnáša do posudzovania vzájomných vzťahov prvok objektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si
osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery,

v akých spoločne žijú, a pod. Po zohľadnení daných kritérií musí súd konštatovať, že vzťah vybudovaný
medzi obžalovanou a poškodeným trval dlhšiu dobu (od júna 2024 do 18.10.2024, t.j. do dňa incidentu),
počas tejto doby spolu spoločne žili, podieľali sa na nákladoch na chod spoločnej domácnosti, spoločne
intímne žili, vzájomne si prejavovali záujem a to aj na verejnosti, kedy ich bolo vidieť ako sa držia za
ruky. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti musí konštatovať, že obžalovaná a poškodený si boli v čase

skutku navzájom blízkymi osobami ktorý spoločne tvorili pár druha a družky. Súd teda musel uznať aj
kvalifikáciu skutku na druhom odseku a teda, že sa obžalovaná dopustila skutku voči chránenej osobe
- blízkej osobe.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzatvára, že konaním obžalovanej došlo k úmyselnému

ublíženiu na zdraví poškodeného J., pričom čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe, a tým
naplnila skutkovú podstatu trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil u obžalovanej A. B. poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. l/ Tr. zákona, a to, že sa priznala k spáchaniu skutku. Súd u obžalovanej zistil aj existenciu
priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, a teda, že už bola v minulosti za trestný

čin odsúdená. Súd teda konštatuje u obžalovanej rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Zákon podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona stanovuje za predmetný trestný čin, trest v rozmedzí od 1
rok až 3 rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu (násilná
trestná činnosť) a jeho následok (zranenia poškodeného), zavinenie (úmyselné spáchanie činu,),
pohnútku (odplata za škrečky), priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (ľahká

mentálna retardácia a emočne instabilná porucha osobnosti), jeho pomery a možnosť jeho nápravy
(opakované páchanie priestupkov kedy napadla iného). Súd v danom prípade konštatuje, že pri ukladaní
druhu trestu zvažoval viaceré alternatívy, pričom obžalovaná je poberateľkou invalidné dôchodku, čo
neumožňuje uloženie trestu povinnej práca a zároveň nemá stále bydlisko, pričom monetárne sa
zdržiava u priateľa, čo zasa znemožňuje uloženie trestu domáceho väzenia. Nakoľko sa obžalovaná
dopustila skutku počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci 19T/56/2023,

uvedená skutočnosť má za následok, že do úvahy prichádza len uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Súd však musí poukázať aj na zásadu ukladania sankcíí upravenú v § 33a Tr.
zákona, podľa ktorej tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie
byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená
sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením

sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Súd v tejto súvislosti musí poukázať
aj na prezentovaný postoj poškodeného učinený v záverečnej reči, kedy žiadal z jeho strany zrušiť
obžalobu, aby mohli byť naďalej kamaráti. Uvedený postoj samotného poškodeného, aktuálnu štátom
prezentovanú formu restoratívnej justície, nesvedčí o tom, že je na mieste obžalovanú trestať výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody a to minimálne na 1 rok. Súd tiež poukazuje aj na skutočnosť,

že na spáchaní skutku mal svoj podiel viny aj poškodený, ktorý obžalovanú pred prvým útokom škrtil,
a takto vygradoval celý konflikt. Súd teda vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na to, že
obžalovaná má stabilný príjem, nakoľko je poberateľkou dôchodku vo výške 253 Eur a v mesiacoch
apríla až jún 2025 aj pracovala, rozhodol, že jej ukladá peňažný trest, vzhľadom na povahu a závažnosť
spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy,

pričom má súd zato, že sa tým nezmarí možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Súd preto
uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere 500 Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Takto uložený trest považoval
súd za dostatočný zodpovedajúci zákonu ako aj prvkom generálnej a individuálnej prevencie.

Vzhľadom na skutočnosť, že konaním obžalovanej A. B. vznikla poškodenému Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s., škoda titulom poskytnutia zdravotnej starostlivosti pre poškodeného I. J. spolu vo výške
1151,31 Eur, pričom si riadne a včas uplatnila nárok na jej náhradu, pričom podľa § 9 ods. 7 písm. c/ zák.
č. 580/2004 Z. z, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo

jej zavineným protiprávnym konaním, súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanej povinnosť nahradiť ňou spôsobenú škodu. Poškodený I. J. si nárok na náhradu škody
neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,

pracovisko Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolaniev prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca, zákonný
zástupca i opatrovník obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.