Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010181
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925010181.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2025 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1T/22/2025 zo dňa 18. augusta 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1T/22/2025 zo dňa 18. 08. 2025 bola obžalovaná
A. B. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,natomskutkovomzáklade,že
dňa 18. 10. 2024 v C., okres D. E. F. G. E. v rodinnom dome č. X vo večerných hodinách v presne

nezistenom čase okolo 21.00 h po slovnej výmere názorov pod vplyvom alkoholu fyzicky napadla
poškodeného H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., F. G. E. X, J. D., ktorý bol v tom čase jej
druhom, a to tak, že po páde poškodeného na zem ho opakovane niekoľkokrát udierala a kopala do
oblasti hlavy, následne z miesta odišla, avšak sa po čase vrátila s francúzskou barlou v ruke, s ktorou
opakovane niekoľkokrát poškodeného udierala do oblasti hlavy, pričom poškodenému H. I. spôsobila
stredne ťažké zranenia – pomliaždenie vlasatej časti hlavy v čelovo temenno-spánkovej oblasti na

obidvoch stranách s krvnými podliatinami s odreninami čela, pomliaždenie tváre – líca vľavo a nosa
s okoloočnou krvnou podliatinou a zakrvácaním do spojiviek oboch očí, pomliaždenie ľavej ušnice s
početnými malými povrchovými odreninami, tržne zmliaždenú ranu čela a obočia vľavo, dolnej pery
úst, pomliaždenie pravej ruky a pravého zápästia ľahšieho stupňa s tržne zmliaždenou ranou pravého
zápästia a chrbta pravej ruky s dobou liečenia do 28 dní od vzniku zranenia a výraznejším ovplyvnením
obvyklého spôsobu života do 10 dní tým, že trpel bolesťami hlavy, tváre a výrazným obmedzením

pohyblivosti pravej ruky a zápästia, s hospitalizáciou a pobytom na lôžku v nemocnici na chirurgickom
oddelení po dobu päť dní a spôsobila poškodenému H. I. škodu vo výške bolestného spolu 60 bodov, a
to 1.716,- Eur, ktorú si poškodený od obvinenej nenárokuje, a škodu pre zdravotnú poisťovňu Dôvera,
a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 vo výške 1.151,31 Eur za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť pre poškodeného.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m),
§ 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 500,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil súd obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 1.151,31 Eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenujúci prokurátor, a to proti
výrokuotreste,ktorépísomneodôvodnilvpodstatetým,žesprávnymnázoromokresnéhosúduohľadne

uloženého trestu nemožno súhlasiť, keďže uloženie peňažného trestu vzhľadom na povahu spáchanej
trestnej činnosti (útok na hlavu poškodeného francúzskou barlou), negatívne hodnotenie obžalovanej
a predchádzajúci spôsob jej života na splnenie účelu trestu nepostačuje. Súd pri ukladaní peňažného
trestu vôbec nerešpektoval ustanovenia § 56 ods. 6 Trestného zákona a § 57 ods. 1 Trestného
zákona. Obžalovaná sa dopustila skutku počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za

obdobnútrestnúčinnosť,Taktiežbolapätnásťkrátpostihnutázaspáchaniepriestupkovnajmävýtržníckej
povahy, teda sa opakovane dopúšťala priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (6x fyzický útok,
2x agresívne správanie voči inej osobe), proti verejnému poriadku (3x alkohol na verejnosti), proti
majetku. Obžalovaná si z týchto predošlých postihov a odsúdenia nezobrala potrebné ponaučenie a
stíhanú trestnú činnosť spáchala aj napriek hrozbe výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia
slobody, a teda si nevážila, že dostala šancu v podobe uloženia podmienečného trestu odňatia slobody,

ktorú nevyužila, nakoľko v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pokračovala v páchaní násilnej
trestnej činnosti. Ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že uložením peňažného
trestu obžalovanej sa nezmarí možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Obžalovanej bola
uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane Dôvera a.s. škodu vo výške 1.151,31 Eur. Podľa jeho
názoru súd dôsledne neskúmal majetkové pomery obžalovanej a nerešpektoval ustanovenie § 56 ods.

6 Trestného zákona, ktoré upravuje obmedzenie ukladania peňažného trestu v prípade, ak by sa jeho
uložením zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Uložením peňažného trestu a
jeho prípadným vykonaním sa vyčerpajú finančné prostriedky obžalovanej (pri príjme 253,- Eur a výške
peňažného trestu 500,- Eur), a teda už nezostanú ďalšie na uspokojenie nároku poškodeného. Rovnako
nemožno akceptovať argumentáciu súdu pri uložení peňažného trestu aktuálnou štátom prezentovanou

formu restoratívnej justície, keďže aj v rámci ustanovenia § 56 ods. 6 Trestného zákona (ako to vyplýva
z komentára k Trestnému zákonu a dôvodovej správy) vidieť hierarchiu právom chránených záujmov zo
strany štátu, kedy štát dáva prednosť náhrade škody poškodenému pred príjmami štátneho rozpočtu,
štát preferuje usporiadanie vzťahov medzi odsúdeným a poškodeným a dáva väčší dôraz na navrátenie
vzťahov v čo najširšej možnej miere do stavu pred spáchaním trestného činu. Pokiaľ ide o uloženie

peňažného trestu, síce § 56 ods. 2 Trestného zákona je prejavom konceptu restoratívnej justície, kde sa
dôraz kladie najmä na navrátenie vzťahov do pôvodného stavu, na priaznivé pôsobenie na páchateľa
trestného činu a snahu umožniť mu, aby sa čo najskôr mohol resocializovať a začleniť do spoločnosti,
avšak zároveň uviedol, že ide najmä o prípady menej závažnej trestnej činnosti, pri ktorej nebude
nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody, ako aj o prípad, kde vzhľadom na osobu páchateľa bude

predpoklad, že na jeho prevýchovu budú postačovať miernejšie nástroje trestnoprávnej represie. Určite
nejde o prípad obžalovanej, ktorá doposiaľ neviedla riadny život a spáchala trestný čin v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, pričom sa nejednalo výnimočne o vychýlenie sa z riadneho spôsobu
života. Záverom uviedol, že má pochybnosti o tom, či bude obžalovaná schopná peňažný trest aj
zaplatiť, nakoľko to nevyplýva z vykonaného dokazovania (polovičná invalidná dôchodkyňa s príjmom

253,- Eur, dlhodobo nezamestnaná), pričom ide o zákonnú podmienku na jeho uloženie, ktorá musí
byť splnená (ustanovenie § 57 ods. 1 Trestného zákona výslovne určuje, že súd peňažný trest neuloží,
ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť). Sama obžalovaná na hlavnom pojednávaní
uviedla, že peňažný trest je schopná zaplatiť do výšky 50,- Eur. Výsledky vykonaného dokazovania preto
odôvodňujú v prípade obžalovanej len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Len takýto

trest môže splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, alternatívne tresty by sa nemali
ukladať páchateľom, ktorí dokonca počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pokračovali
naďalej v páchaní tej istej trestnej činnosti. Podľa jeho názoru uložený peňažný trest nie je dostatočný
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny
život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a rozhodne nezodpovedá zásadám

ukladania trestov, najmä vzhľadom na okolnosti prípadu, a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu
prevenciu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o peňažnom treste a uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo
výmere jeden rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Krajský súd vykonal dňa 28. 10. 2025 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
v neprítomnosti obžalovanej, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí jej bolo doručené riadnea včas a bola poučená o možnosti konania verejného zasadnutia bez jej prítomnosti, pričom svoju
neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie verejného zasadnutia.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní,
ktoré je náležite odôvodnené, a preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj na dolnej
hranici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku

v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom

prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom
rozsudku.

Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaná proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie nepodala,
prokurátor podal odvolanie len proti výroku o treste, teda výrok o vine a náhrade škody je právoplatný,

preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj samotného odvolania, preskúmaval len výrok o treste.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný
súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanej ukladal
peňažný trest vo výmere 500,- Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

K námietkam prokurátora uvedeným v podanom odvolaní vo vzťahu k výške uloženého trestu krajský

súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd

prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade
nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci. Súd
musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke

osoby.

V tejto súvislosti krajský súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že obžalovaná
proti nemu odvolanie nepodala, je si teda vedomá skutočnosti, že v prípade, ak peňažný trest nezaplatí,bude jej nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Je teda výlučne
na obžalovanej, či dokáže uložený trest vykonať, či už jednorazovo, alebo v zmysle § 56 ods. 4
Trestného zákona v mesačných splátkach. Rovnako tak poškodená DÔVERA zdravotná poisťovňa,

a.s., má exekučný titul na vymáhanie spôsobenej škody od obžalovanej v prípade, ak sama dobrovoľne
spôsobenú škodu neuhradí (pričom poškodený H. I. si nárok na náhradu škody od obžalovanej
neuplatnil). Aj krajský súd potom takto uložený trest považuje za postačujúci a primeraný, a ktorý
spĺňa atribúty generálnej aj individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj
prevýchovu obžalovanej, a zároveň postihuje len obžalovanú a zabráni jej v ďalšom páchaní trestnej

činnosti.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku

zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.