Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123368620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUD.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD., v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania Švábska
6807/42, 080 05 Prešov, IČO: 47 936 177, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanému: I.V.A., s.r.o.,
Matejovce nad Hornádom 2, 053 21 Matejovce nad Hornádom, IČO: 36 452 751, právne zastúpenému:
LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o zaplatenie 5.200,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/81/2023-200
z 19. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/81/2023-200 z 19.
júna 2024.

II.Žalobcovipriznávavočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania vrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 5.200,- eur spolu s príslušenstvom (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica spolu s opravou vád návrhu domáhal zaplatenia
5.200,- eur s príslušenstvom.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.01.2016 Rámcovú zmluvu o dielo,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť dielo spočívajúce v sprostredkovateľskej

činnosti v oblasti výroby, poskytovania služieb vedenia motorového vozidla, baliacich činností,
manipulácií s tovarom, administratívnych službách, výskume a vývoji v oblasti prírodných a technických
vied. Za vykonané práce vystavil žalovanému 18 faktúr, ktoré ku dňu podania žaloby neboli uhradené.

4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu poprel nárok žalobcu v celom rozsahu.
Žalovaný v odpore uviedol, že ani jedna z predložených faktúr nebola štatutárom žalovaného podpísaná
a ani inak uznaná, žalobca predložil objednávky len k trom z celkovo 18 uplatneným pohľadávkam,

objednávky v každom jednom prípade odkazujú v základných náležitostiach záväzku na zmluvy o dielo,
ktorých platnosť zanikla, predložená faktúra 1/2020 vystavená v januári odkazuje na objednávku
z januára 2020, ktorá však dodatočne objednáva práce, ktoré mali byť vykonané v minulosti - 12/2019
a žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vykonaní údajne zazmluvnených prác. Zároveň poukázalna uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.02.2023 sp. zn. 1K/8/2020, ktorým súd zamietol
návrh žalobcu na vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko
tento nepreukázal dôvodnosť pohľadávok, ktoré si momentálne uplatňuje v tomto súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca v replike uviedol, že vzájomná spolupráca so žalovaným bola založená na základe
viacerých zmlúv o dielo, pričom minimálne 2 z týchto zmlúv mali písomnú formu. Následne žalobca
pre žalovaného poskytoval služby na základe ústnych dohôd, pričom pre vznik obchodnozáväzkového

vzťahu je postačujúca aj ústna dohoda. Dôkazom o vykonaní prác mali byť písomné objednávky
podpísané bývalým konateľom žalovaného, C. D., e- mailová komunikácia medzi žalobcom a bývalou
konateľkou žalovaného, pani E., e- mailová komunikácia generálne splnomocneného zástupcu C. F.
druhej konateľky žalovaného, pani F.. Vo vzťahu k údajnej potrebe podpisovania vystavených faktúr
uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva povinnosť žalobcom vystavené,
riadne doručené a zaevidované faktúry opatriť podpisom štatutárneho orgánu žalovaného. Zároveň

poukázal na skutočnosť, že žalovaný v konaní o vyhlásení konkurzu predložil zoznam všetkých svojich
peňažných záväzkov, súčasťou ktorých sú aj pohľadávky uplatnené v tomto konaní. Tvrdenia o tom,
že žalovaný voči žalobcovi nemá žiadne záväzky a tieto nikdy nevznikli preto považuje za účelové
v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že potvrdenie predložené v konkurznom konaní podľa jeho názoru
osvedčuje len to, že pohľadávka je vedená v účtovníctve žalovaného v súlade s predpismi o účtovníctve
a neosvedčuje oprávnenosť predmetnej pohľadávky. Apeloval na skutočnosť, že žalobca v konaní
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vykonal práce, na základe ktorých si uplatňuje svoj údajný nárok.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 133 ods. 1, § 135a ods. 1, §
261 ods. 1, § 269 ods. 2, a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalovaný

ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 01.01.2016 a dňa 01.01.2017 Rámcovú zmluvu
o dielo s predmetom plnenia vymedzeným v článku 2 uzatvorenej zmluvy, ktorých platnosť zanikla
ku koncu roku 2016, respektíve 2017. Následne žalobca a žalovaný pokračovali v spolupráci na základe
ústnej dohody. Zo svedeckých výpovedí vtedajších konateľov žalovaného súd prvej inštancie zistil, že
konkrétne práce žalobcovi zadávali vtedajší konatelia spoločnosti A. E., G. D. a C. H. F., čo potvrdzuje

aj emailová komunikácia predložená v konaní.

9. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že za vykonané práce žalobca vyhotovil žalovanému faktúry číslo
12/2019, 1/2020, 2/2020, 3/2020, 4/2020, 5/2020, 6/2020, 7/2020, 8/2020, 9/2020, 10/2020, 11/2020,
12/2020, 01/01/2021, a 02/02/2021, 03/03/2021, 01/04/2021 a 01/05/2021 v celkovej sume 5.200,- eur,

ktoré žalovaný neuhradil.

10. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny,
pretože ide o podnikateľské subjekty, ktoré konali pri výkone podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie
uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako inominátnu zmluvu podľa § 269

ods. 2 Obchodného zákonníka, a to s poukazom na skutočnosť, že uzatvorenou zmluvou sa žalobca
zaviazal vykonávať pre žalovaného služby na základe individuálnych pokynov a potrieb žalovaného a
žalovaný sa zaviazal žalobcovi za vykonané služby/práce zaplatiť dojednanú mesačnú odmenu.

11. Súd prvej inštancie na základe svedeckých výpovedí vtedajších konateľov žalovaného dospel

k záveru, že vzájomná spolupráca medzi sporovými stranami pokračovala aj po ukončení platnosti
a účinnosti písomných rámcových zmlúv o dielo a žalobca aj po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy
uzatvorené, t.j. koncom roka 2017 naďalej pokračoval v poskytovaní svojich služieb pre žalovaného.
Súd prvej inštancie mal za to, že ak bývalí konatelia žalovaného zhodne potvrdili existenciu právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ich právny vzťah je potrebné vyhodnotiť ako platný.

12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k námietkam žalovaného o rozsahu žalobcom vykonaných prác
uviedol, že práca, ktorú vykonával žalobca, bola vykonávaná na mesačnej báze a jej rozsah sa menil v
závislosti od pokynov žalovaného pričom žalovaný pre žalobcu nevyhotovoval vždy objednávky, keďžes ohľadom na charakter vykonávaných prác nebolo vždy možné v tom-ktorom mesiaci alebo období
presne určiť, aké konkrétne práce bude potrebné vykonať.

13. Súd prvej inštancie ďalej vo vzťahu k námietkam žalovaného o tom, že v konaní nebola preukázaná
dohoda o odmene za vykonané práce, uzavrel, že z vykonaného dokazovania naopak jednoznačne
vyplynulo, že v závislosti charakteru práce bola medzi sporovými stranami dojednaná paušálna odmena
vo výške 1.000,- eur, ktorá bola neskôr (po tom ako žalovaný stratil oprávnenie na podnikanie v oblasti
obranného priemyslu) znížená na sumu 200,- eur mesačne a obranu žalovaného považoval vzhľadom

na výsledky dokazovania za účelovú.

14. Súd prvej inštancie na podporu svojej argumentácie poukázal aj na zoznam záväzkov žalovaného
spracovaný audítorom v návrhu na vyhlásenie konkurzu, z obsahu ktorého zistil, že medzi záväzkami bol
zaevidovaný aj nárok žalobcu uplatnený v konaní. Súd prvej inštancie mal za to, že tento zoznam sám
o sebe neznamená, že pohľadávka je nesporná a po práve, avšak v kontexte celého konania podporuje

argumentáciu žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku.

15.Súdprvejinštancievovzťahukargumentáciižalovaného,ktoroupoukazovalnauznesenieKrajského
súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/36/2022-261, ktorým tento súd zamietol návrh žalobcu na vyhlásenie
konkurzu z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnených pohľadávok uviedol, že toto

rozhodnutie neprejudikuje opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku.

16. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný a žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na § 255 a § 262 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný ako
odvolacie dôvody uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP

(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 365 ods. 1
písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam).

18. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok nedal odpoveď na dve relevantné
otázky, a to a) na základe akých hodnotiacich úsudkov a tvrdení dospel súd k záveru, že žalobca
vykonával pre žalovaného údajné práce a b) na základe akých hodnotiacich úsudkov a tvrdení dospel

súd k záveru, že žalobca a žalovaný sa dohodli na paušálnej odmene, ktorá nezávisí od rozsahu
vykonaných prác, ale vypláca sa pravidelne na mesačnej báze bez ohľadu na množstvo a charakter
vykonaných prác.

19. Podľa žalovaného žalobca absolútne nepreukázal vykonanie prác vo vzťahu k žiadnej z celkom

18-tich uplatnených faktúr a má za to, že každý z uplatnených nárokov je nevyhnutné skúmať zvlášť.
Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie síce v bode 19. napadnutého rozsudku uviedol, že na základe
svedeckých výpovedí ustálil, že žalobca vykonával pre žalovaného tam uvedené práce, avšak žalobca
podľa žalovaného vôbec nepreukázal, aké z týchto údajných činností mal vykonať počas obdobia
vystavovaniafaktúr.Súduprvejinštancienarozhodnutievovecistačilolen,žedvajasvedkoviavymedzili

údajnú špecifikáciu vykonávaných činností a na základe tejto špecifikácie mal súd prvej inštancie za
preukázané,žežalobcaprežalovanéhovykonávalpráce.Žalovanýmázato,žepreúspešnédomáhanie
sa zaplatenia žalovanej sumy je nevyhnutné, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia, a to konkrétnym
rozsahom prác, špecifikáciou týchto prác, a to vo vzťahu ku každej jednej faktúre.

20. Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť napadnutého rozsudku a nedostatok presvedčivosti
prijatých záverov. Žalovaný považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami bola
dohodnutá paušálna odmena za absurdný a poukázal na to, že ani žalobca vo svojich vyjadreniach
nikdy netvrdil, že by sa so žalovaným takto dohodli a jediná zmienka o paušálnej odmene padla ažv záverečnej reči právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu o tom, že
dojednaná paušálna odmena nezávisela od rozsahu vykonaných prác a mala byť vyplácaná bez ohľadu
na množstvo a charakter prác. Závery súdu prvej inštancie považuje za svojvoľné a neudržateľné,

popierajúce zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Zároveň vo vzťahu k odmene namietal,
že v napadnutom rozsudku absentuje záver o tom, kto zo štatutárnych zástupcov žalovaného mal
odmenu dojednať. Poukázal tiež na rozpor vo výpovediach svedka D. a svedkyne E. pokiaľ ide o výšku
dohodnutej odmeny.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení rozsudku absentuje, ktoré skutkové tvrdenia strán boli
vykonanými dôkazmi potvrdené alebo vyvrátené a závery súdu, ktoré mali vyplynúť z vykonaných
výsluchov svedkov sú nejasné. Podľa žalovaného, aj keby z výsluchu svedkov vyplývalo, že mal
žalobca pre neho vykonávať nejaké činnosti, tak na tieto činnosti žalobca nebol oprávnený, pretože
z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že je oprávnený k sprostredkovateľskej činnosti vo výrobe
a opracovaniu kovov. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie ev. zmeniť tak, že žalobu zamietne.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy správnym spôsobom. Poukázal
na to, že v priebehu dokazovania bol nepochybne preukázaný skutkový stav v tej miere, že bolo

možné spoľahlivo uzavrieť že od 1.1.2018 žalobca pre žalovaného vykonával činnosti na základe ústnej
dohody, ktorá obsahovo vychádzala z písomnej dohody z roku 2016. Uviedol, že skutkové zistenia súdu
vyplynuli z vykonaného dokazovania a popis činností tak ako ich uviedol žalobca potvrdili v konaní
vypočutí svedkovia – vtedajší konatelia žalovaného. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu dostatočným
spôsobom vysporiadal zo strany žalovaného namietanými skutočnosťami, pričom svoje tvrdenia podložil

konkrétnymi vykonanými dôkazmi. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

23. V ďalších vyjadreniach strany zotrvali na predchádzajúcej argumentácii.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Podľa obsahu odvolania žalovaný podanie odvolania odôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. b), h) a f) CSP, t.j. tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ďalej tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie
sú naplnené.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený aj vtedy, ak je daná
relevantná intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry
totiž odôvodnenie rozhodnutia síce nemusí dať odpoveď na každú otázku nastolenú stranami ani
na každý argument strany, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, odpovediach na ktorých

je rozhodnutie postavené. Nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca otázku, odpoveď
nelogická, nekonzistentná, či nezrozumiteľná, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižuje
presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého.29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
prejednávaný spor.

30. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí žalovaný v tom, že súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal odpoveď na podstatné argumenty žalovaného
týkajúce sa nedostatočného preukázania výkonu fakturovaných prác a absencie dohody o odmene
za vykonané práce. Žalovaný tiež namieta zmätočnosť napadnutého rozsudku a záverom súdu prvej
inštancie vytýka nelogickosť a nedostatočnú presvedčivosť.

31. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP vidí žalovaný v tom, že závery

súdu prvej inštancie sú vzhľadom na zistený skutkový stav svojvoľné. Žalovaný má za to, že ak
súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi stranami podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, potom
pri vyhodnocovaní svojich záverov k otázke rozsahu vykonaných prác nemohol mať za preukázané
akékoľvek vykonanie prác ani dohodu o paušálnej odmene. Namieta tiež rozpor svedeckých výpovedí,
z ktorých súd prvej inštancie vyvodil svoje závery.

32. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný bližšie neodôvodnil.

33. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími
súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním
napadnutého rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

34. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, však nezakladá nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia
ani existenciu vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

35. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil

správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

36. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k

podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :

37. Podstata procesnej obrany žalovaného spočíva v tvrdení o tom, že žalobca v konaní nepreukázal
vykonanie prác, ktorých úhradu požaduje a nepreukázal ani to, že medzi stranami existovala dohoda

o odmene, ktorej výška by zodpovedala vystaveným faktúram. Odvolací súd v zhode so závermi súdu
prvej inštancie konštatuje, že procesná obrana žalovaného neobstojí.

38. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v konaní bolo výpoveďami bývalých konateľov

žalovaného potvrdené nie len to, že medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah, ale aj to,
čo bolo obsahom tohto právneho vzťahu a aké práva a povinnosti pre subjekty právneho vzťahu zo
zmluvy vyplývali. Z výpovedí svedkov v konaní bolo jednoznačne preukázané, aké práce sa žalobca
zaviazal vykonávať a zároveň bolo preukázané, že výška odmeny bola medzi subjektmi právnehovzťahu dojednaná, a že táto zodpovedá fakturovaným odmenám. Odvolací súd osobitne poukazuje
na to, že z právnej úpravy Obchodného zákonníka nevyplýva pre strany povinnosť zmluvu podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka dojednať písomne a podmienkou jej uzavretia je len dostatočná

určitosť záväzkov. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že ak žalovaný konal pri uzatváraní takej
zmluvy štatutárnym zástupcom, konanie štatutárneho zástupcu ho zaväzuje. Záver súdu prvej inštancie
o platnosti právneho vzťahu medzi stranami preto odvolací súd považuje za vecne správny.

39. Pokiaľ ide o obranu žalovaného ktorou tvrdí, že nebolo preukázané, že by žalovaný práce
vykonal a že vykonanie fakturovaných prác mal žalovaný osobitne preukazovať vo vzťahu ku každej
z predložených faktúr, odvolací súd uzavrel, že ani taká obrana neobstojí.

40. V konaní bolo preukázané, že činnosti, ktoré žalobca pre žalovaného vykonával boli rôznorodé

a v tom ktorom mesiaci sa vyznačovali aj rôznym rozsahom. Nemožno prehliadnuť, že žalobca pre
žalovaného vykonával činnosti pôvodne na podklade písomných rámcových zmlúv o dielo, ktoré
sú obsahom spisu, a ktoré tieto činnosti vymedzujú ako: „sprostredkovateľské činnosti v oblasti
výroby, poskytovanie služieb vedenia motorového vozidla, baliace činnosti, manipuláciu s tovarom,
administratívne služby, výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied v rozsahu a za podmienok

uvedených v príslušnej objednávke“. Z takto vymedzeného rozsahu činností vyplýva, že v dojednanom
záväzku rozhodujúce nebolo to, koľko hodín denne bude žalobca činnosti vykonávať, ale to aké činnosti
bude vykonávať. Z charakteru týchto činností vyplýva, že v tom-ktorom mesiaci mohol žalobca vykonať
len niektoré z nich, v inom mesiaci každú z nich a v inom mesiaci dokonca aj žiadnu z nich. Podstata
jeho záväzku spočívala v tom, že sa pre výkon týchto činností zaviazal byť žalovanému k dispozícii

a na požiadanie (objednávku) ich vykonať. Práve charakterom tohto záväzku je odôvodnený aj charakter
odmeny, ktorá za výkon činností bola dojednaná paušálne, t.j. bez ohľadu na to, či v tom-ktorom
fakturovanom mesiaci žalobca vykonal všetky alebo len niektoré z činností, ktoré sa zaviazal vykonávať.
Vzhľadom na obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je dojednanie paušálnej odmeny
štandardné. Odvolací súd zdôrazňuje, že z dokazovania jednoznačne vyplynul záver o tom, že žalobca

prežalovanéhotietočinnostivykonávalajpotom,akorámcovézmluvyodielostratiliúčinnosťapaušálnu
odmenu žalobcovi aj naďalej platil, a to až do nezaplatenia faktúry 12/2019 uplatňovanej v tomto konaní.
Záver súdu prvej inštancie o dojednaní paušálnej odmeny preto nie je svojvoľný.

41. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o tom, že je vo výpovediach svedkov rozpor v tom, koľko hodín
dennemalžalobcapracovať,odvolacísúdzdôrazňuje,žetentorozpornemôžezáverysúduodôvodnosti
žaloby spochybniť. Žalobca preukázal, že svoj záväzok, vykonávať pre žalovaného vymedzené činnosti
a byť na výkon týchto činností žalovanému k dispozícii, splnil, kým žalovaný svoj záväzok zaplatiť mu
odmenu nesplnil.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové závery súdu prvej inštancie nevyplynuli len zo svedeckých
výpovedí, ako sa to snaží interpretovať žalovaný. Svedecké výpovede, ktoré potvrdili dôvodnosť
uplatňovaného nároku sú podporené aj mailovou dokumentáciou strán a zoznamom záväzkov

žalovaného spracovaným audítorom v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorého súčasťou sú záväzky na
výplatu odmien uplatňovaných v tomto konaní.

43. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že je nerozhodné, či žalobca mal vykonávané práce zapísané

v živnostenskom registri, ak by totiž v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonával aj nezapísané
činnosti, konal by ako neoprávnený podnikateľ a jeho právne úkony by boli rovnako zaväzujúce ako
keby k excesu nedošlo.

44. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.45. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

46.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).