Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200078.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W.. V. G., nar. XX. W. XXXX, bytom
vG.,Q.XXXX/XX,právnezast.JUDr.ĽudovítomSurmom,advokátomsosídlomvPavliciachč.183,proti
žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom v Bratislave, Šagátova
ul. č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej
komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 25. januára 2023, Číslo: GR ZVJS-00739/27-2022-2,

o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. júla 2024,
č. k. TN-11S/28/2023-158, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. júla
2024, č. k. TN-11S/28/2023-158 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 17. júla 2024, č. k.

TN-11S/28/2023-158 odmietol žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. f/ zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú. Žalobkyňa sa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a
justičnej stráže (ďalej len „ÚLPK“), ktorá potvrdila rozhodnutie Lekárskej posudkovej komisie II (ďalej len
„LPK II“), ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“ v zmysle § 223 a § 222 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). LPK II určila zdravotnú klasifikáciu žalobkyne podľa § 222 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý vyjadruje, že zdravotná spôsobilosť sa určuje zdravotnou klasifikáciou na
základe posúdenia zdravotného stavu. Rozhodnutie je teda vydané na základe posúdenia zdravotného
stavu osoby, pričom aj záver, či ochorenie bolo alebo nebolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom
štátnej služby, závisí od posúdenia zdravotného stavu - príčin zmeny zdravotného stavu. Správny súd

uviedol, že v intenciách § 7 ods. 1 písm. f/ SSP nejde o rozhodnutie v sociálnych veciach, pretože
sociálnymi vecami sa na účely SSP rozumie rozhodovanie iných orgánov ako orgánov v prejednávanej
veci.
2. Rozhodnutia lekárskych komisií oboch stupňov (LPK II a ÚLPK) sú podľa správneho súdu takými
rozhodnutiami, ktorých vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby
(žalobkyne), pričom tieto rozhodnutia sami o sebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania,

čo vyplýva už len z toho, že žalobkyňa bolo ohodnotená ako spôsobilá na výkon štátnej služby,
hoci s obmedzením (nie manipulácia so zbraňou). Rozhodnutia LPK II a ÚLPK podľa správneho
súdu nezakladajú, nemenia, ani nerušia oprávnenia alebo povinnosti fyzickej osoby v oblasti verejnej
správy, ani nimi nemôžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
osoby. Takúto povahu má až prípadné rozhodnutie o skončení služobného pomeru, pričom v tomto
smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2010, sp. zn.

6Sžo/325/2009(ďalejlen„najvyššísúd“)anarozsudokKrajskéhosúduvBratislavezodňa07.decembra
2017, sp. zn. 1S/105/2016, ktorým bola odmietnutá žaloba v zmysle § 7 písm. f/ SSP.3. Vo vzťahu k dotknutým právam, a to najmä dávky nemocenského a výsluhového zabezpečenia, na
ktoré upozorňovala žalobkyňa, správny súd uviedol, že v zmysle § 223 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. až

v prípade, ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby,
môže požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho
poistenia, keďže v tomto prípade nebola u žalobkyne zistená nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby
(rozhodnutím LPK II bola posúdená ako spôsobilá na výkon štátnej služby s obmedzením), neprichádzal
do úvahy postup podľa § 223 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.

4. Správny súd konštatoval, že rozhodnutia LPK II a ÚLPK nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobkyne, tak ako to namietala v správnej žalobe. Napriek skutočnosti, že
následne zo spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru, ale na základe §
192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., a to z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického
psychológa nie je príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže duševne spôsobilý na výkon štátnej

služby, teda nešlo o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., t. j. z dôvodu, že
žalobkyňa podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratila dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a
nemožno ju previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jej zdravia.

5. O nároku na náhradu trov konania, správny súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi ich nepriznal.

6. Žalobkyňa podala proti tomuto uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorú podala z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP. Uviedla, že
záver súdu o tom, že rozhodnutia LPK II a ÚLPK sú rozhodnutiami podľa § 7 písm. f/ SSP z dôvodu,

že sami o sebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania je neudržateľný, keďže práve tieto
rozhodnutia sami o sebe vytvárajú právnu prekážku a v danom prípade priamo určujú obmedzenia
výkonu povolania, čo vyplýva aj z § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „príslušná lekárska komisia
určí potrebné obmedzenia výkonu štátnej služby“. Výrok predmetného rozhodnutia priamo zasahuje do
právnej sféry adresáta rozhodnutia a je rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobkyne a od jeho

právoplatnosti nesmie žalobkyňa pri výkone povolania (otázkou je, či v súkromí môže) manipulovať so
zbraňou, a to bez existencie akéhokoľvek ďalšieho administratívneho rozhodnutia.

7. Ďalej namietala, že správny súd odmietnutím jej správnej žaloby, zavrhol svoju povinnosť poskytovať
ochranu všetkým ústavným právam a slobodám žalobkyne.

8. Záverom navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie.

9. Na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa žalovaný vyjadril ku podanej kasačnej sťažnosti

žalobkyne podaním zo dňa 24. septembra 2024, pričom podanú kasačnú sťažnosť považoval za
nedôvodnú a uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných podaní, ktoré doteraz predniesol.
Navrhol, aby kasačný súd zamietol podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

10. Vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi

žalobkyne dňa 27. septembra 2024 na vedomie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačná sťažnosť
je dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 7 písm. f/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu

osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania,
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych
veciach.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ÚLPK, ktorá potvrdila rozhodnutie
LPK II, ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“ v zmysle § 223 a § 222 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z.z. LPK II určila zdravotnú klasifikáciu žalobkyne podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby je podľa § 222 ods. 1

písm. b/ cit. zákona č. 73/1998 Z.z. obsahom lekárskej posudkovej činnosti. Podľa § 222 ods. 2 tohto
zákona sa zdravotná spôsobilosť určuje zdravotnou klasifikáciou: zdravotná klasifikácia „A“ - spôsobilý
na výkon štátnej služby policajta; zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta
s obmedzením; zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. Posudkovú
činnosť zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby vykonávajú lekárska komisia a ústredná

lekárska komisia ako orgány lekárskej posudkovej činnosti (§ 222 ods. 3 až 6 tohto zákona).

18. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa
pracovala na pozícii ako „samostatná stravovateľka úseku proviantných činností oddelenia logistiky
Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín“. Na základe návrhu riaditeľa Nemocnice

pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín sa začalo prieskumné konanie, v rámci ktorého bol
pred LPK II posudzovaný zdravotný stav žalobkyne za účelom určenia jej spôsobilosti na ďalší výkon
štátnej služby v zbore a zdravotnej klasifikácie. LPK II vyhodnotila zdravotný stav žalobkyne a určila
zdravotnú klasifikáciu „C“. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu LPK II odvolala, o ktorom následne
rozhodovalaÚLPK,ktorázrušilarozhodnutiaLPKII,pretožeLPKII,ktoráposudzovalaprípadžalobkyne,

nerozhodovala v zložení, ktoré určil generálny riaditeľ zboru. Následne opätovne rozhodovala LPK
II, ktorá rozhodla, že žalobkyňa má zdravotnú klasifikáciu „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby s
obmedzeniami - nie manipulácia so zbraňou, pričom ochorenie nie je v priamej súvislosti s výkonom
štátnej služby, pretože nebolo objektívne preukázané, že ochorenie bolo spôsobené výkonom štátnej
služby. O podanom odvolaní žalobkyne, rozhodla ÚLPK tak, že potvrdila rozhodnutie LPK II. Žalobkyni

tak bolo na základe rozhodnutia ÚLPK určená podľa § 222 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.
zdravotná klasifikácia „C“. O podanej správnej žalobe rozhodol správny súd tak, že túto zamietol v
kontexte § 7 písm. f/ SSP.

19.Najvyššísprávnysúdďalejvyhodnotil,ževpredmetnomprípadebolaspornouotázkou,čipredmetné

rozhodnutia ÚLPK a LPK II mohli byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve,
keďže správny súd odmietol správnu žalobu z dôvodu § 7 písm. f/ SSP.

20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s

negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).

21. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej
zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správnehoorgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby ten určil predmet
súdneho prieskumu.

22. Vychádzajúc z generálnej klauzuly, najvyšší správny súd konštatuje, že v zásade súdnemu
prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, okrem tých, ktoré sú
uvedené v § 7 SSP. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom
súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho

práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP). V právnej úprave § 177
ods. 1 SSP zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho
subjektívneho práva. Z uvedenej právnej úpravy ďalej vyplýva, že účelom správneho súdneho poriadku
zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických

a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím
alebo opatrením orgánu verejnej správy. Najvyšší správny súd pripomína, že ukrátenie musí byť v
žalobe nielen tvrdené, avšak musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní
podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo
žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec

spôsobilé žalobcu na jej subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcovo tvrdené subjektívne
právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu
tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021,
7Svk/52/2022). Vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu najvyšší správny súd uvádza, že napadnutým
rozhodnutím sa žalobkyni priamo určilo obmedzenie výkonu povolania (nemožnosť / zákaz manipulácie

so zbraňou), čo vyplýva aj zo samotného znenia § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého
cit.: „Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí
mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.“
Výrok predmetného rozhodnutia totiž nekonštatuje riešenie medicínskej otázky, ale priamo zasahuje do
právnej sféry adresáta rozhodnutia a je rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobkyne a od jeho

právoplatnosti nesmie žalobkyňa pri výkone povolania manipulovať so zbraňou, a to bez existencie
akéhokoľvek ďalšieho administratívneho rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, ktoré je podľa názoru súdu
spôsobilé zasiahnuť do subjektívnej sféry žalobkyne, keďže konečným spôsobom ukladá žalobkyni (v
tom čase) ako príslušníčke Zboru väzenskej a justičnej stráže obmedzenie dopadajúce na výkon jej
povolania, zamestnania, respektíve jej zaradenia v štruktúrach Zboru väzenskej a justičnej stráže a na to

nadväzujúce plnenie služobných úloh a povinností. Rovnako nemožno vylúčiť negatívny dopad takéhoto
obmedzenia aj vo vzťahu k ďalším možnostiam žalobkyne sa uchádzať o iné služobné miesto v rámci
ozbrojeného zboru, alebo ozbrojených síl, prípadne vo sfére súkromnej.

23. Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu dospel k záveru,

že toto uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.
Kasačná sťažnosť žalobkyne je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1
SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

24. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto

uznesení (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.

25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.