Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223010173
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7223010173.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. novembra
2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13.5.2025
sp.zn. K2-6T/7/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomMestskýsúdKošicepodľa§41ods.3Tr.zák.zrušilvýrokovineatresteuložený
obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C. trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.
K3-3T 54/2020 zo dňa 25.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.7.2020, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine podklad a uznal ho za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1, v bode 2./ podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1, písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že:

1/ v D. v priestoroch rodinného domu na E. č. XXX/XX dňa 6.8.2019 medzi 15.hod. a 19.hod. za stodolou
ohmatával maloletého F. G. nar. XX.XX.XXXX tak, že ho chytal za penis, strčil mu prst do análneho
otvoru a následne s ďalším maloletým F. G. nar. XX.X.XXXX vošli do domu, kde opakovane tým istým

spôsobom ohmatával maloletých;

2/. v C. H. I. B. XX, od roku 2018 do roku 2019 v rodinnom dome sexuálne zneužíval svoju neter mal. J.
C. nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že jej dával peniaze na sladkosti pod podmienkou, že ju môže
chytiť za zadok, alebo keď si vyzlečie nohavice, sledoval ju, keď sa sprchovala alebo prezliekala a raz

jej strčil prst do konečníka, pričom vedel o tom, že maloletá nedovŕšila 15-ty rok svojho veku.

Za to mu bol podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák., § 41
ods. 3 Tr.zák. uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. s použitím § 51 ods. 1 Tr.zák. výkon uloženého trestu súd

obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. stanovil skúšobnú dobu s probačným
dohľadom na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr.zák. súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 1 Tr.zák. súd uložil obžalovanému sexuologické liečenie ambulantnou formou.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor proti výroku o treste. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd u obžalovaného videl dôvod na mimoriadne zníženie
trestnej sadzby podľa § 39 odsek 5 Tr.zák., kde tento zákonný inštitút však súd nevyužil, hoci obžalovaný

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.4.2024 urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté.

Za žalovaný trestný čin hrozil obžalovanému trest odňatia slobody od 7 rokov do 12 rokov.

V prípade aplikácie postupu podľa § 39 ods. 5 Tr.zák. by bolo možné obžalovanému uložiť najnižší

možný trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov (4 roky a 8 mesiacov).

Súd však pri ukladaní trestu nepostupoval podľa § 39 ods. 5 Tr.zák., ale podľa § 39 ods. 2 písm. c)
Tr.zák., teda obžalovanému uložil ešte nižší trest odňatia slobody, ako je vyššie naznačené.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,ktorýspáchaltrestnýčinvstavezmenšenejpríčetnosti,

a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v ods. 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Pri posudzovaní trestnosti obžalovaného sa súd venoval príčetnosti obžalovaného, pričom dospel k
záveru, že v čase spáchania skutkov bolo znalecky zistené zníženie jeho ovládacích schopností, čím

bola potvrdená jeho zmenšená príčetnosť, čo odôvodňuje osobitný postup potrestania upravený v
ustanovení § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák.
Súd v podstate prihliadal na to, že protiprávne konanie obžalovaného bolo motivované výlučne jeho
sexuálnou deviáciou, a že jeho ovládacia schopnosť bola znížená.
S postupom súdu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák. sa nemožno stotožniť, pretože podľa jeho názoru

na aplikáciu tam uvedeného mimoriadneho inštitútu neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko u
obžalovaného nemožno konštatovať, že skutky tak závažného charakteru a naviac na 3 maloletých
deťoch mladších ako 15 rokov spáchal v stave zmenšenej príčetnosti.

Poukázal aj na tú skutočnosť, že znalkyňa D. K. L. - G. vo svojom znaleckom posudku č. 61/2022

ako aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.8.2024 k osobe A. B. okrem iného potvrdila, že rozpor
medzi znaleckými posudkami F. D. I. a ňou vypracovaným znaleckým posudkom nevidí. Znalci sa
zhodli na tom, že A. B. je duševne zdravý. Netrpí duševnou chorobou v najvlastnejšom slova zmysle,
nemá záznam psychiatrickej intervencie pre prechodnú duševnú chorobu či poruchu v minulosti. Zo
psychiatrického hľadiska chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Nie je abuzerom alkoholu

ani iných psychoaktívnych látok, ktoré by mali zásadný vplyv na jeho konanie. Spoločne s F. D. I.
skonštatovali, že sexualita je deviantná u A. B.. Je orientovaný na chlapcov vo veku puberty, označovaní
ako efébi.

Nezhoda v záveroch znaleckých posudkov sa týkala dvoch oblastí: Prvá oblasť bola posudzovanie

ovládacích schopností v čase spáchania skutku, kde F. D. I. dal podstatné zníženie ovládacích
schopností a znalkyňa dala mierne zníženie ovládacích schopností. Druhá oblasť bol návrh na liečbu,
kde navrhla ústavné ochranné sexuologické liečenie a F. D. I. sa domnieval, že bude postačovať
ambulantné liečenie.

K 1. bodu nezhody znalkyňa uviedla, že v tom zásadný rozpor nevidí. Obaja dali zníženie ovládacích
schopností, pričom znalkyňa zotrvala na záveroch ňou vypracovaného posudku vtom smere, že
ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené iba mierne, posúdenie miery zníženia ovládacích
schopností však nie je rozhodujúce (mierne/podstatné).

Znalec F. D. F. I. M. taktiež vyjadril aj k otázke ovládacej schopnosti obžalovaného. Uviedol, že v
ním posudzovanom prípade v bode 1 rozsudku bolo zistené forénzne podstatne zníženie ovládacích
schopností obžalovaného, pričom v čase posudzovania tejto schopnosti znalkyňou D. K. L. - G. bolo
zníženie ovládacej schopnosti posúdené ako mierne.

Znalec F. D. F. I. vysvetlil, že podľa známych štandardov znaleckej praxe by malo byt' konanie pod
vplyvom sexuálnej deviácie hodnotené ako forenzne podstatné zníženie. Na strane druhej znalec
pripustil, že ak je sexuálne deviantné konanie premyslené, systematické, dlhodobé, spojené s lákaním
obete, poskytnutím nejakých vecných protihodnôt, v takýchto prípadoch už možno uvažovať o menejako podstatnom znížení ovládacích schopností. Zhoda v oboch znaleckých posudkoch bola v zistení
zníženej ovládacej schopnosti obžalovaného.

Zdôraznil, že obžalovaný svojím závažným protiprávnym konaním porušil záujem štátu na ochrane
mravného a telesného vývoja osôb mladších ako pätnásť rokov, bez ohľadu na ich pohlavie a pohlavnú
zrelosť, pričom treba poukázať aj na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby
preukázané dlhodobé sexuálne zneužívanie medzi blízkymi osobami v bode 2 rozsudku (obvineným
ako strýkom voči svojej maloletej neteri), ku ktorému dochádzalo v súkromí, a tým skryto - mimo

kontrolu verejnosti, a to v čase, keď s maloletou poškodenou žili v spoločnej domácnosti, kde obžalovaný
konal systematicky, premyslene, s lákaním obete na rôzne sexuálne praktiky, a to kupovaním darčekov,
dávaním peňazí, ako aj využívaním citovej väzby obete ako rodinného príslušníka (a to v čase, keď už
vykonával ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou).

Po stránke subjektívnej naplnil skutkovú podstatu vyššie uvedeného zločinu, ktorý sa mu kladie za vinu,

obvinený formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr.zák.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. pri
nezmenenom výroku o vine a ochrannom opatrení zrušil napadnutý rozsudok file_0.jpg

file_1.wmf

prvostupňového súdu vo výroku o uloženom treste a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému
prísnejší, a to nepodmienečný trest odňatia slobody.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že s tvrdeniami
uvedenými v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II nesúhlasí
a v plnom rozsahu sa stotožňuje tak s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s jeho
odôvodnením. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, pričom podľa jeho názoru súd prvého
stupňa po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav a zároveň sa

vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v danej veci.

Uviedol,ženiejepravdou,žebysaskutkuvbode2rozsudkumaldopustiťvčase,kedymalužvykonávať
ochranné sexuologické liečenie, tak ako to uvádza prokurátorka v odôvodnení svojho odvolania. Z
vykonaného vyšetrovania, ako aj z rozhodnutia súdu je zrejmé, že ku spáchaniu oboch skutkov malo

dôjsť v rovnakom období, t.j. v roku 2019, pričom ochranné sexuologické liečenie mu bolo uložené až
trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. K3-3T/54/2020 zo dňa 25.5.2020. Zároveň
z výpovede D. L. je zrejmé, že podmienky ochranného liečenia dodržiava a sexuologické liečenie, ktoré
podstupuje ambulantnou formou, plní svoj účel.

Navrhol, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Podľa § 2 ods.12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intencií § 168 ods.1 Tr.por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Na obžalovaného bola na prvostupňový súd podaná obžaloba pre skutok v bode 2/ kvalifikovaný ako
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku
a súd jeho vyhlásenie v súlade s ust. § 257 ods. 7 Tr.por. prijal. Dokazovanie sa vykonalo iba v súvislosti

s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom smere,
aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Poukázal predovšetkým na príčetnosť
obžalovaného, ktorému v čase spáchania skutkov bolo znalecky zistené zníženie ovládacích schopnos-
tí, čím bola potvrdená jeho zmenšená príčetnosť. Pri rozhodovaní prvostupňový súd prihliadal na to, že
protiprávne konanie obžalovaného bolo výlučne dôsledkom jeho sexuálnej deviácie a že jeho ovládacia
schopnosť bola znížená.
Keďže išlo o pokračovací zločin sexuálneho zneužívania pozostávajúci z dvoch skutkov, bol súd

povinný uložiť jeden spoločný trest. Použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c)
Tr.zák. považoval súd za opodstatnené, pretože v skutku uvedenom v bode 2/ výroku rozsudku bola
naplnená kvalifikovaná skutková podstata zločinu sexuálneho zneužívania, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody na sedem až dvanásť rokov. Uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania
a nahradenie časti tohto trestu ochranným liečením pokladal prvostupňový súd u obžalovaného za

žiaduce, pretože sexuálnu deviáciu obžalovaného nie je možné pozitívne a účelne ovplyvniť výkonom
trestu odňatia slobody. Práve ochranné sexuologické liečenie by malo byť schopné do budúcna čo
najúčinnejšie eliminovať hrozbu recidívy trestnej činnosti.
Ustálený skutkový stav prvostupňový súd následne správne právne posúdil ako pokračovací zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, v bode 2./ podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák.

s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák., keďže obžalovaný osobu mladšiu ako 15
rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a v bode 2./ čin spáchal na chránenej (blízkej) osobe.
K odvolaniu prokurátora, čo sa týka výroku o treste, krajský súd uvádza:
Prvostupňový súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému, tým že v čase spáchania skutkov bolo
znalecky zistené zníženie jeho ovládacích schopností, čím bola potvrdená jeho zmenšená príčetnosť,

čo odôvodňuje osobitný postup potrestania upravený v ustanovení § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák. Prihliadal
na to, že protiprávne konanie obžalovaného bolo motivované výlučne jeho sexuálnou deviáciou, a že
jeho ovládacia schopnosť bola znížená. Prokurátor s postupom súdu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák.
sa nestotožnil, pretože podľa jeho názoru na aplikáciu tam uvedeného mimoriadneho inštitútu neboli
splnené zákonné podmienky, nakoľko u obžalovaného nemožno konštatovať, že skutky tak závažného

charakteru a naviac na 3 maloletých deťoch mladších ako 15 rokov spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti. Argumentoval aj tým, že v prípade aplikácie postupu podľa § 39 ods. 5 Tr.zák. by bolo možné
obžalovanému uložiť najnižší možný trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov (4 roky a 8 mesiacov),
avšak prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepostupoval podľa § 39 ods. 5 Tr.zák., ale podľa § 39 ods.
2 písm. c) Tr.zák., teda obžalovanému uložil ešte nižší trest odňatia slobody.

Krajský súd sa stotožnil so zdôvodnením prvostupňového súdu pri uložení spoločného trestu
obžalovanému A. B. a spravoval sa aj týmito zásadami:

Ukladanie sankcií je náročná činnosť súdu, zameraná na zistenie všetkých okolností, za ktorých došlo

ku spáchaniu trestného činu, objektívnych i subjektívnych príčin, predpokladov prevýchovy páchateľa
a najmä ochranu spoločnosti prostriedkami trestného práva. Zárukou správneho ukladania trestov je
dodržiavanie dvoch základných zásad, zásady zákonnosti trestania a zásady individualizácie trestu.
Zásada individualizácie trestu má dve roviny - zákonnú a súdnu. Zákonu individualizáciu trestu
predstavuje trestná sadzba určená jednotlivo pre každý trestný čin v osobitnej časti Trestného zákona.

Súd musí pri ukladaní trestu vychádzať aj zo súdnej individualizácie trestu a v zmysle tohto pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery má prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Nie je totiž nevyhnutné, aby bol páchateľovi trestného činu v každom prípade uložený
trest odňatia slobody. Trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený prvostupňovým súdom

zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr.zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku
hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom prvostupňový súd pri výmere
trestu správne prihliadol aj na 2 poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr.zák. a dospel k
záveru, že u A. B. sú splnené zákonné podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.Spoločný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 4 rokov s podmienečným odkladom
jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov aj podľa názoru odvolacieho
súdu splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou, ako aj generálnou prevenciou.

Krajský súd považuje postup súdu prvého stupňa pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák. za súladný
so zákonom a so zisteniami vykonaného dokazovania. Zo znaleckých posudkov z odvetví psychiatrie
a sexuológie vyplýva, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku znížené ovládacie schopnosti,
a tým bola potvrdená aj jeho zmenšená príčetnosť. Táto okolnosť odôvodňuje záver, že uloženie trestu
kratšieho trvania postačuje na naplnenie účelu trestu. Súčasné uloženie ochranného liečenia je pritom

nevyhnutné na odstránenie príčin páchateľovho konania.
Ďalšou zásadou, ktorú upravuje Trestný zákon v ustanovení § 34 ods. 3 Tr.zák. je zásada personalita
trestu. Samotné uloženie trestu nepriamo postihuje i rodinu páchateľa a jemu blízke osoby. Preto nie
je možné zabezpečiť, aby sa trest uložený odsúdenému vôbec nedotkol jeho rodiny a blízkych osôb.
Ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych trestov, aby prihliadali aj na
záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme v rámci zákonných podmienok pre

uloženie konkrétneho trestu a minimalizovali dopad uloženého trestu na ďalšie osoby.
Obžalovaný je zamestnávateľom hodnotený kladne. Má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi
a zároveň sa stará o svoju matku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V mieste bydliska sa správa
slušne a obecným úradom neboli zistené poznatky o jeho nevhodnom či protiprávnom správaní.
Probačný mediačný úradník ho taktiež hodnotil kladne. Z uvedených skutočností nevyplýva dôvod na

obmedzenie jeho osobnej slobody formou výkonu trestu v nápravnom ústave.
Za rozhodnutie v súlade so zákonom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
súd uložil obžalovanému v zmysle § 51 ods. 4 písm. j) Tr.zák. povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo sa zúčastniť psychologického poradenstva, a zároveň mu podľa § 73 ods. 1 Tr.zák.
uložil sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Trest, ktorý bol obžalovanému uložený nie je mierny, ale predstavuje vážny postih a varovanie pre
obžalovaného, pričom v prípade akéhokoľvek rozporu so zákonom by musel vykonať spoločný trest
odňatia slobody vo výmere 4 rokov nepodmienečne.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.