Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202609
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202609.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt A. XXXX/XX, C., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, so
sídlom: Pažítkova 4, IČO: 31813861, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava,
Psychiatrická klinika LFUK a UNB, o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho

zariadenia, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č. k. 9Pu/19/2025-13
zo dňa 21. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že prevzatie umiestnenej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, a výrokom II. určil, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia vec právne posúdil Čl. 17
ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 4 a 9 písm. a/ až d/, § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 258 ods. 1 a

2, § 260 ods. 1, 2 a 3, § 261, § 262 ods. 1, 2 a 3, § 263, § 264, § 265 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a vecne odôvodnil
tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné
podmienky prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, a preto rozhodol tak ako
je uvedené v enunciáte uznesenia. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára a zdravotnou
dokumentáciou umiestnenej, ako i po vzhliadnutí umiestnenej, dospel k záveru, že vzhľadom na súčasný

psychický stav umiestnenej je nutné stabilizovať jej zdravotný stav a nastaviť ju na adekvátnu liečbu,
čo je v súčasnosti možné len hospitalizáciou umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Pri rozhodovaní
prihliadol na skutočnosť, že umiestnená nerozumie liečbe a nie je schopná porozumieť zmyslu konania.
Hospitalizácia a liečba umiestnenej je tak jednoznačne v jej záujme, najmä v záujme ochrany jej
zdravia.Vtomtoprípadepovažujezapotrebnéuprednostniťliečbuumiestnenejformouhocilendočasnej
hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu,

nakoľko prepustením by hrozilo vážne zhoršenie zdravotného stavu pacientky. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie umiestnená, v ktorom vyjadrila nesúhlas
s vyslovením prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Uviedla, že s liečbou nesúhlasí na
základe pohybovej aktivity. Pred rokom na ňu zavolala matka sanitku kvôli návratu zo zahraničia, dňa

19.08.2025 kvôli smrti jej psa. Vie, že žiadnou chorobou netrpí, pretože po pol roku lieky vysadila a cítilasa opäť normálne, mohla sa opäť hýbať a športovať ako predtým. Jej tréneri ju poznajú dlhé roky a
odporúča ich kontaktovať. Chce sa čím skôr vrátiť domov, vysadiť liečbu, pracovať a športovať.

3. K odvolaniu umiestnenej sa vyjadrilo zdravotnícke zariadenie, ktoré uviedlo, že umiestnená bola
hospitalizovaná z dôvodu ťažkej choroby. Dňa 27.08.2025 bola preložená do Psychiatrickej nemocnice
Philippa Pinela Pezinok z dôvodu doliečenia zdravotného stavu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného sporového poriadku po zistení,

že odvolanie podala v zákonnej lehote oprávnená osoba – umiestnená (§ 7 ods. 1 v spojení s § 256
Civilného mimosporového poriadku, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení
s § 59 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku) a dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a
2 Civilného sporového poriadku).

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti procesného postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením rozhodol, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho

zariadenia bolo prípustné.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Nakoľko tu však bol i nesúhlas umiestnenej
s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387
ods. 3 Civilného sporového poriadku), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za

potrebné doplniť nasledovné:

8. Podľa § 253 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba
umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť
súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť

má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín
od odvolania informovaného súhlasu.

9. Podľa § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku súd začne konanie bez návrhu na základe
oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

10. Podľa § 257 Civilného mimosporového poriadku rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného
zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu
súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

11. Podľa § 260 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd umiestneného vyslúchne.

12. Podľa § 261 Civilného mimosporového poriadku súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára,
prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

13. Podľa § 262 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia
do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.(1) Súd vydá uznesenie do
piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. (2) Súd doručí uznesenie umiestnenému vzdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia
osobnej slobody. (3)

14. Podľa § 6 ods. 4 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“ je
informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo
poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

15. Podľa § 6 ods. 9 pís. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v
prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

16. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v

dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo
ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti),
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24
hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti
dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len

také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie
jej okolia.

17. Právo na osobnú slobodu je garantované prostredníctvom čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.
Akékoľvek obmedzenie osobnej slobody z dôvodu poskytnutia zdravotnej starostlivosti bez súhlasu

pacienta predstavuje zásah do základných práv, najmä do práva na osobnú slobodu a práva na súkromie
a telesnú integritu. Preto musí byť striktne viazané na zákonom ustanovené podmienky a procesné
záruky. Zákonné predpoklady pre zadržanie osoby podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej
starostlivosti a procesné mechanizmy kontroly zákonnosti takéhoto zásahu upravuje § 252 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku, ktorý predstavuje ústavou predpokladaný procesný rámec pre

obmedzenie osobnej slobody na účely zdravotnej starostlivosti, pričom osobitné konanie o vyslovenie
prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom – tzv. detenčné konanie –
pozostáva z dvoch štádií, a to (1) posúdenia prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavnej zdravotnej
starostlivosti a (2) posúdenia dôvodnosti ďalšieho držania už umiestnenej osoby.

18. V prejednávanej veci odvolací súd preskúmal správnosť postupu a rozhodnutia súdu v prvom štádiu
detenčného konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 262 ods. 1 až 3
Civilného mimosporového poriadku a vo veci aj správne rozhodol. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie
odvolací súd zistil, že umiestnená bola prijatá dňa 19.08.2025 o 6:58 hod. do zdravotníckeho zariadenia
– Univerzitná nemocnica Bratislava (so sídlom: Pažítkova 4, IČO: 31813861, pracovisko: Nemocnica

Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB), ktorá dňa 20.08.2025
oznámila súdu prvej inštancie, že od 20.08.2025 – 10:25 hod. pokračuje pobyt umiestnenej bez jej
informovaného súhlasu. Súd prvej inštancie začal vo veci bezodkladne konať a dňa 20.08.2025 vydal
uznesenie, č.k. 9Pu/19/2025 – 5, ktorým začal konanie v predmetnej veci. Súd prvej inštancie rozhodol
v 5-dňovej lehote v zmysle § 262 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, pričom je zrejmé, že

vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto veciach vykonávať obšírne dokazovanie. Súd prvej
inštancie sa obmedzil na vykonanie nevyhnutných dôkazov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou
umiestnenej, vypočul ju, pričom zistil, že nesúhlasí s hospitalizáciou a chcela by odísť, umrel jej psík a
na druhý deň jej mama zavolala sanitku, , necíti sa zle, chce ísť domov. Z výsluchu ošetrujúceho lekára
súd prvej inštancie zistil, že pacientka bola privezená RZP z domu na podnet matky z dôvodu, že po

uhynutí svojho psa sa umiestnená začala správať bizarne - údajne sa v noci rozprávala s imaginárnou
osobou, bolo prítomné psychotické správanie, pri prijatí bola absolútne nekritická k svojmu stavu. Na
začiatku síce podpísala súhlas s hospitalizáciou, ale bola absolútne odmietavá k liečbe. Nedostala ani
jedno antipsychotikum, ktoré by jej stav nejakým spôsobom stabilizoval a zlepšil. Pri veľkej vizite bola
agresívna, odmietavá, preto bola pre riziko zhoršenia jej zdravotného stavu prehlásená na nedobrovoľný

vstupsúmyslomzaliečenia,abypsychotickéfenoménypofarmakoterapiiodozneli,nakoľkojetamdobrá
perspektíva, ak by lieky užívala. Pacientka je k svojmu stavu absolútne nekritická, sama si vysadila aj
lieky od ambulantného psychiatria, tvrdí, že je zdravá a nič jej nie je. Prijatá bola s diagnózou F23.1Akútna psychotická porucha s príznakmi schizofrénie, pričom u pacientky by neposkytnutím zdravotnej
starostlivosti došlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu.

19. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého uznesenia dospel k záveru,
že postup súdu prvej inštancie bol v intenciách Civilného mimosporového poriadku a napadnuté
rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej je vecne správne. K prevzatiu umiestnenej došlo
zo zákonných dôvodov. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že
zdravotnícke zariadenie postupovalo správne a zákonne, keď umiestnenej aj bez jej súhlasu poskytlo

akútnu a neodkladnú ústavnú starostlivosť vzhľadom na jej aktuálny zhoršený psychický stav, keď bola
privezená rýchlou zdravotnou pomocou z domu na podnet matky pre náhle bizarné správanie po úhyne
jej psa a pre výrazné riziko ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu (diagnostikovaná diagnóza F23.1
– akútna psychotická porucha s príznakmi schizofrénie). Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje,
že neposkytnutím ústavnej starostlivosti by u umiestnenej reálne hrozilo vážne zhoršenie zdravotného
stavu. Preto ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku ošetrujúceho

odborného lekára, ani o potrebe hospitalizácie, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

20. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky umiestnenej, ktorými vyjadrila nesúhlas s vyslovením
prípustnostiprevzatiadozdravotníckehozariadenia,adospelkzáveru,žetietonámietkyniesúdôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, že umiestnená svoje nesúhlasné stanovisko odôvodňuje najmä tým, že sa

subjektívne cíti zdravá, v minulosti športovala a mala dostatočnú pohybovú aktivitu, pred rokom bola
privezená do zariadenia na podnet matky po návrate zo zahraničia a dňa 19.08.2025 bola privolaná
sanitka na podnet matky z dôvodu smrti jej psa. Umiestnená sa domnieva, že netrpí žiadnou chorobou,
pretože po vysadení liekov sa podľa vlastného pocitu cítila opäť normálne a bola schopná športovať.
Uvádza aj to, že jej tréneri ju poznajú dlhé roky, odporúča ich kontaktovať a vyjadruje túžbu čo najskôr

sa vrátiť domov, vysadiť liečbu, pracovať a športovať.

21. Po preskúmaní týchto tvrdení odvolací súd konštatuje, že ani jedno z nich nespochybňuje zákonnosť
postupu zdravotníckeho zariadenia – poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ani splnenie podmienok
na prevzatie do zdravotníckeho zariadenia podľa právnej úpravy, a preto nemôžu viesť k zmene

rozhodnutia.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní súd posudzuje výlučne, či boli v čase
prevzatia naplnené zákonné predpoklady podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Predmetom
preskúmania súdom prvej inštancie bol okamžitý stav umiestnenej bezprostredne pred prevzatím z

hľadiska toho, či bolo potrebné bezodkladne chrániť jej zdravie alebo zdravie iných osôb. Odvolací súd
konštatuje, že odvolacie námietky umiestnenej sa však týkajú jej vlastného hodnotenia zdravotného
stavu, jej pocitu po vysadení liekov, jej športových aktivít a rodinných okolností, najmä konaniu
matky. Nevzťahujú sa ku konkrétnej rozhodnej situácii, za ktorej došlo k pokračovaniu jej pobytu v
zdravotníckom zariadení po odvolaní informovaného súhlasu, t.j. odo dňa 20.08.2025 od 10:25 hod.

To, že bola údajne privezená pred rokom na podnet matky, alebo že bola privezená opäť po smrti psa,
nemá žiadny vplyv na posúdenie toho, či v rozhodujúcom okamihu začatia hospitalizácie (po odvolaní
informovaného súhlasu) boli splnené zákonné dôvody pre nedobrovoľné prevzatie. Aj keby sa tieto
okolnostijavilisubjektívnevýznamné,nepredstavujúúdajespôsobiléovplyvniťzáverotom,čibolvčase,
keď pobyt umiestnenej pokračoval bez jej súhlasu, splnený zákonný dôvod na prevzatie do ústavnej

starostlivosti bez súhlasu. Uvedené skutočnosti preto nijako nespochybňujú ošetrujúcim odborným
lekárom zistený aktuálny psychický stav umiestnenej v rozhodnom čase, ktorý bol bezprostredným
dôvodom na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti a následný prechod hospitalizácie do
režimu bez jej súhlasu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu tiež vyplynulo,
že umiestnená bola po namietanom prevzatí dňa 27.08.2025 prevezená do Psychiatrickej nemocnice

Philippa Pinela v Pezinku, kde hospitalizácia pokračovala, a dňa 14.10.2025 o 09:42 hod. udelila
informovaný súhlas s ďalšou hospitalizáciou, čo potvrdzuje, že v ďalšej fáze konania o jej zdravotnom
stave už súhlas so zotrvaním v ústavnej starostlivosti poskytla.

23. Umiestnená v odvolaní tiež namietala, že vie, že žiadnou chorobou netrpí, pretože po vysadení

liekov sa cítila normálne. Takéto subjektívne posúdenie jej zdravotného stavu však nemá pre konanie
žiadny právny význam. Zákonodarca výslovne predpokladá, že osoba, u ktorej môže ísť o stav spôsobilý
ohrozovať jej zdravie alebo zdravie iných, často nie je schopná svoj stav objektívne vyhodnotiť, a preto
je rozhodujúce odborné stanovisko ošetrujúceho lekára. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštanciev konaní stanovisko ošetrujúceho lekára zabezpečil, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou
spôsobom ustanoveným v § 260 a § 261 Civilného mimosporového poriadku, keď tieto informácie boli
správne pre súd prvej inštancie rozhodujúce, nie subjektívny pocit umiestnenej. Umiestnená vo svojom

odvolaní pritom nepredložila akýkoľvek dôkaz, ani netvrdila takú skutočnosť, ktoré by odborné závery
ošetrujúceho lekára spochybňovali.

24. Skutočnosť, že umiestnená v minulosti športovala, mala trénerov a cítila sa fyzicky zdatná, nie je
relevantná pre posúdenie duševného stavu, ani pre posúdenie naplnenia zákonného dôvodu prevzatia.

Odvolací súd pripomína, že posúdenie duševného stavu a potreby zdravotnej starostlivosti patrí výlučne
do kompetencie ošetrujúceho lekára, nie do sféry laických hodnotení. Žiadna z okolností uvádzaných v
odvolaní nevytvára pochybnosť o správnosti odborných zistení uvedených v spise.

25. Z obsahu odvolania umiestnenej súčasne vyplynulo, že odmieta liečbu ako takú, chce ju
vysadiť, a chce sa „čo najskôr vrátiť domov“. Tieto tvrdenia však nie sú predmetom detenčného

konania. Súd v tomto konaní nerozhoduje o vhodnosti liečby, o účinnosti liekov, potrebe ich ďalšieho
užívania, ani o prípadnom prepustení zo zariadenia. Predmetom konania je výlučne spätne preskúmať
zákonnosť prevzatia. Odvolanie umiestnenej neobsahuje žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by vyvracalo
zákonné dôvody prevzatia, keď umiestnená v odvolaní nepopiera skutkové okolnosti, ktoré viedli k
prevzatiu,neuvádzažiadnukonkrétnuudalosťaleboskutočnosť,ktorábyvyvrátilastavbezprostredného

ohrozenia, neuvádza, že by ošetrujúci lekár postupoval nesprávne, ani neuvádza, že by zdravotná
dokumentácia bola neúplná alebo nesprávna. Odvolanie obsahuje výlučne subjektívny nesúhlas s
poskytovanou liečbou a opis osobných životných okolností, ktoré však nemajú žiadny právny vplyv na
posúdenie splnenia zákonných dôvodov prevzatia.

26. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie neobsahuje žiadne tvrdenie, ktoré by bolo spôsobilé
spochybniť dôvodnosť a zákonnosť prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu,
a preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).