Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7012200994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: X/XXXXX A., nar. XX.X.XXXX a 2/ B.
A., nar. XX.X.XXXX, za účasti intervenienta C. A., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom v D., E. X, žalobkyňa
v 2.rade a intervenient zastúpení žalobcom v 1.rade, žalobcovia v 1., 2. rade a intervenient zastúpení
JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovaným: 1/
JUDr. E. D., notárka, so sídlom Notárskeho úradu v Košiciach, Puškinova 8, 2/ F. G. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. C., C. I. J. XX, a 3/ Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, so sídlom v Košiciach, Južná
trieda 82, o určenie neplatnosti a nezákonnosti notárskej zápisnice, o určenie neexistencie záložného

práva a záväzkov z notárskej zápisnice, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a intervenienta proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 27. júna 2024 sp.zn. K3-16C/13/2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 27. júna 2024 č.k. K3-16C/13/2013-584 v časti
výroku I., ktorým súd zamietol žalobu voči všetkým žalovaným o určenie neplatnosti a nezákonnosti
notárskej zápisnice.

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 27. júna 2024 č.k. K3-16C/13/2013-584 v časti

výroku I., ktorým súd zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva a záväzkov z notárskej
zápisnice proti žalovaným v 1. rade a v 3. rade a vo výroku II., ktorým vo vzťahu medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a žalovanými v 1. a 3. rade žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 27. júna 2024 č.k. K3-16C/13/2013-584 v časti
výroku I., ktorým súd zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva a záväzkov z notárskej
zápisnice proti žalovanému v 2. rade a vo výroku III. o náhrade trov konania medzi žalobcami v 1. a 2.
rade a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

Vo vzťahu medzi žalobcami v 1., 2. rade, intervenientom a žalovanými v 1. a 3. rade stranám n e p r
i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27. júna 2024
č.k. K3-16C/13/2013-584 zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.), vo vzťahu medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a žalovanými v 1. a 3. rade žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.)

a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100
% (výrok III.).2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia (po upresnení) domáhali určenia, že notárska zápisnica
N 175/98, Nz 175/98 z 23.10.1998 je neplatná a nezákonná a že záložné právo z nej vyplývajúce
nie je a tiež, že záväzky z nej vyplývajúce nie sú voči žalobcom. Žalobu odôvodnili tým, že notárka

JUDr. Melánia Košová spísala notársku zápisnicu N 175/98, Nz175/98, ktorá bola spísaná s obchodnou
spoločnosťou BVS spol. s r.o. Sokoľany, zastúpenou pánom K. A. ako jediným spoločníkom. Notárka
sa jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrila, že dlžníkom a povinnou osobou je obchodná spoločnosť
BVS spol. s r.o.. Žalobcovia žalobu podali z dôvodu naliehavého právneho záujmu úmyselného
poškodzovania zákonných práv občanov, úmyselne bol voči ním spáchaný kolosálny podvod na základe

sfalšovaných listín a bola im spôsobená škoda 800 000 eur neoprávnenou a nezákonnou dobrovoľnou
dražbou. Žalovaný v 2.rade zneužil niekoľkoročné súdne spory, ktoré úmyselne manipuloval, nezákonne
ovplyvnil a podvodom si vymyslel, že žalobca v 1.rade je dlžníkom z notárskej zápisnice. Žalovaný v
2.radesivymysleldlžobu,záložnéprávonieje,naC.K.postúpilneexistujúcupohľadávkuanezákonným
spôsobom podvodom dal zapísať do listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX L. J.XXXXX nezákonnú
činnosť- zmluva o zriadení záložného práva, zmluva o pôžičke podľa notárskej zápisnice M. XXX/XX, M.

XXX/XXN.G.XX.XX.XXXX,oznámenieozačatívýkonuzaloženéhoprávavjehoprospechaoznámenie
o dobrovoľnej dražbe BVS č. XXX/XX-XXXX N. G. X.X.XXXX. Nezákonné zápisy boli vykonané Správou
katastra Košice. Žalovaný v 2.rade a spol. presadili, že v rozpore s notárskou zápisnicou N 175/98
žalobca v 1.rade spísal notársku zápisnicu ako súkromná osoba a nie ako konateľ a súdy svojvoľne
prepisujú v rozpore s dokumentom, ktorý vydala konajúca notárka. Sudcovia túto skutočnosť ignorovali a

pokračovali v zločineckých aktivitách a vo vydieraní na základe exekúcie Er 60/2001. Exekúcia sa viedla
9 rokov aj voči žalobkyni v 2.rade, ktorá vôbec nebola účastná notárskej zápisnice. Záložné právo v
prospech spoločnosti BVS s.r.o spísané na základe notárskej zápisnice M. XXX/XX zo zákona zaniklo v
roku2002.Nožalobcoviabolijustičnýmterorizmomvydieraní20rokov.Žalobcoviapoukazovalinahrubé
porušovanie zákonov SR žalovanými s cieľom spáchať organizovanú trestnú činnosť so spôsobením

škody veľkého rozsahu. Žalovaný v 2.rade si doteraz neuplatnil dlžobu, ak existuje, ale tá neexistuje
voči spoločnosti BVS spol. s.r.o.

3.1. Žaloba pôvodne smerovala voči notárke JUDr. Melánii Košovej ako žalovanej v 1.rade, G. H. ako
žalovanému v 2.rade, C. K. ako žalovanému v 3.rade, Správe katastra Košice ako žalovanému v 4.rade

a BVS, spoločnosť s r.o. ako žalovanému v 5.rade. V priebehu konania zomrel žalovaný v 3.rade C.
K. a na jeho miesto do konania vstúpili jeho právni nástupcovia E. K., L. K. a E. A. E.. O pokračovanie
v konaní s nimi súd rozhodol uznesením zo dňa 23.6.2023. Predmetným uznesením súd tiež zastavil
konanie voči žalovanému v 5.rade BVS, spoločnosť s r.o., pretože tento zanikol bez právneho nástupcu.
3.2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2024 vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu

voči žalovaným E. K., L. K. a E. A. E.. O späťvzatí žaloby súd rozhodol uznesením zo dňa 23.5.2024,
tak, že konanie proti týmto žalovaným zastavil.

4.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že notárskou zápisnicou č. M. XXX/XX, M.
XXX/XX N. G. XX.XX.XXXX bolo osvedčené uzavretie zmluvy o pôžičke a vyhlásenie povinnej osoby v

zmysle § 41 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Podľa znenia notárskej zápisnice sa pred konajúcu notárku
dostavili žalovaný v 2.rade ako veriteľ a oprávnená osoba a K. A., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D.,
E. X - jediný spoločník obchodnej spoločnosti BVS s.r.o. Sokoľany 117/A ako dlžník a povinná osoba.
Žalovaný v 2.rade vyhlásil, že predmetom zmluvy je pôžička finančných prostriedkov, na základe ktorej
veriteľ - oprávnená osoba požičiava dlžníkovi - povinnej osobe finančnú čiastku vo výške 1 150 000,-

Sk za podmienok uvedených v predmetnej zmluve. V čl.VI K. A. ako povinná osoba - dlžník vyhlásil, že
súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola podkladom pre exekučné konanie v zmysle ust.§ 274 ods.
OSP a § 41 zákona č. 233/1995 Z.z., ak nebudú dodržané podmienky uvedené v zmluve. V prípade
ak v stanovenom termíne nebude uhradená zapožičaná suma, ručí za tento záväzok nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX. Ako účastníci sú uvedení F. G. H. a K. A..

4.2. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.10.1998 uzavretou medzi žalovaným v 2.rade ako
veriteľom a BVS s.r.o. ako dlžníkom došlo k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice č. M. XXX/XX, M. XXX/
XX N. G. XX.XX.XXXX medzi veriteľom a dlžníkom. Záložné právo v prospech veriteľa sa zriaďuje
na nehnuteľnosti, ktoré sú majetkom dlžníka vedených v KN na LV č. XXXX. Zmluva je podpísaná

žalovaným v 2.rade a BVS s.r.o v zastúpení žalobcom v 1.rade.
4.3.RozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.20C/132/2013zodňa29.9.2021,vspojenísopravným
uznesením zo dňa 30.9.2021 bolo určené, že dražba v zmysle zákona č.XXX/XXXX N. o dobrovoľných
dražbách osvedčená notárskou zápisnicou M. XXX/XXXX N. G. XX.X.XXXX, ktorou C. K. vydražilnehnuteľnosti v kat. území Južné mesto, zapísané na LVč. XXXXX L. J. XXXX je neplatná. Zo zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2010 súd zistil, že postupca F. G. H. postúpil pohľadávku voči dlžníkovi
zo zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice M. XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa 23.10.1998.

Súd v konaní dospel k záveru, že dražba bola vykonaná podľa zákona č.527/2002 Z.z.o dobrovoľných
dražbách, podľa ktorého prebiehať nemala, a preto je neplatná. Súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi
(ne)platnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva ani premlčaním výkonu záložného
práva.PredmetnýrozsudokbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachzodňa1.2.2023sp.zn.
11Co 52/2021.

4.4. Žalovaný v 3.rade Okresný úrad Košice, katastrálny odbor v liste zo dňa 20.3.2024 oznámil, že
dňa 5.3.2024 začal z vlastného podnetu katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte
č. O./XXXX-XXX, ktoré sa týka údajov evidovaných v LV č. XXXX L. J. XXXXX v kat. území K. E..
Predmetom uvedeného konania je o.i. opätovný zápis ťarchy v znení „Zmluva o zriadení záložného
práva k zmluve o pôžičke podľa not. zápisnice M. XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na parc.
č. 2940, 2941/1, 2941/2 v prospech: K. C. P. K. (27.12.1959) bytom J. XX, XXX XX C., B./98 B. XXX/

XX Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, N./XX -XXXX/XXXX.“ Na oboch uvedených
LV je z toho dôvodu v súčasnosti vyznačená plomba O./XXXX. Podstatou opravy chyby v katastrálnom
operáte je zosúladenie údajov katastra s relevantnými právnymi listinami a inými listinami uloženými v
zbierke listín katastra, ktoré boli podkladom pre zápis do LV.
4.5. Podľa výpisu z LV č. XXXX L. J. XXXXX pre kat. územie Južné mesto je intervenient výlučným

vlastníkomtamzapísanýchnehnuteľností-pozemkovastavieb.Akoťarchysúuvedené:záložnázmluva
V-65/95 v prospech E. F., v.z.XXX/XX a vecné bremeno: právo doživotného bývania v prospech žalobcov
v 1. a 2.rade. Na LV je vyznačená plomba na základe O./XXXX (Oprava chýb v katastrálnom operáte).

5. S poukazom na to, že žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti a nezákonnosti notárskej

zápisnice a určenia, že záložné právo z nej vyplývajúce nie je a tiež, že záväzky z nej vyplývajúce nie
sú voči žalobcom, súd konštatoval, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť
a právny záujem na žiadanom určení posudzoval podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku.

6. Aplikujúc ust. § 34 Občianskeho zákonníka spolu s § 46 veta prvá a § 56 ods. 1 veta prvá, ods. 3

zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) súd konštatoval, že notárska
zápisnica nie je právnym úkonom, ale formou, v akej je určitý právny úkon urobený, resp. formou, ktorou
notári na žiadosť účastníka osvedčujú skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv
alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Právny úkon môže byť len obsahom notárskej
zápisnice. V sporom konaní sa preto nemožno domáhať určenia neplatnosti / nezákonnosti notárskej

zápisnice, ale neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici (v danom prípade
zmluvy o pôžičke). V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozhodnutia sp.zn.2Cdo/11/2007, 4MCdo/24/2008 a 1Cdo/185/2017) a dospel k záveru, že žalobca sa
v sporovom konaní nemôže domáhať určenia neplatnosti alebo nezákonnosti notárskej zápisnice.

7.1. Následne zameral svoje úvahy na požiadavku žalobcov určiť, že záložné právo vyplývajúce
z notárskej zápisnice a záväzky z nej vyplývajúce neexistujú voči nim.
7.2. Poukázal na to, že pre úspech žaloby musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky,
a to strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, pričom dospel k záveru, že v danom prípade je nesprávne označený okruh žalovaných,

čo predstavuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.
7.3. Vychádzal z úvahy, že sporovými stranami v konaní o vyslovenie neplatnosť zmluvy musia byť
všetci účastníci danej zmluvy (právneho úkonu), pričom v danom prípade je stranou sporu žalovaný
v 2.rade, ktorý bol účastníkom dotknutého právneho úkonu v roku 1998. Tento ale následne, v roku
2010 postúpil pohľadávku z predmetného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) na C. K., ktorý sa stal

novým veriteľom v danom právnom vzťahu. V dôsledku postúpenia pohľadávky stratil žalovaný v 2.rade
svoje hmotnoprávne postavenie vyplývajúce z uvedeného právneho úkonu a prípadné vyhlásenie o
neexistencii záväzkov z uvedeného úkonu sa ho netýka, a teda nie je pasívne vecne legitimovaným
subjektom. Týmto subjektom sa na základe postúpenia pohľadávky stal C. K. a po jeho smrti jeho právni
nástupcovia - E. K., L. K. a E. A. E.. Títo ale na základe (jednoznačne opakovane predneseného) návrhu

žalobcov nie sú stranami sporu.

8. Uzavretie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd považoval za nespornú skutočnosť, majúc za to,
že v priebehu celého konania nebolo zo strany žalobcov tvrdené, že zmluva o postúpení pohľadávok zodňa X.X.XXXX, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej
zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX zo žalovaného v 2.rade na C. K., je neplatný právny úkon.

9. Pokiaľ žalobcovia v záverečnej reči, v poslednej vete (prednesenej žalobcom v 1.rade) uviedli, že k
postúpeniu pohľadávky zo žalovaného v 2.rade na C. K. došlo podvodne, bez súhlasu súdu, súd mal za
to, že ide o zmenu resp. doplnenie argumentácie žalobcov v priebehu sporu, a teda i zmenu žaloby (v
zmysle§140ods.2CSPjezmenoužalobyipodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočností
tvrdených v žalobe). Konštatoval, že na zmenu žaloby sa vyžaduje procesný úkon žalobcu vo forme

návrhu na zmenu žaloby, ktorý vyžaduje súhlas súdu (§ 142 a § 143 CSP), k čomu v danom prípade
nedošlo. Súd preto na uvedenú zmenu (doplnenie skutkových tvrdení) neprihliadal, keďže nedošlo k
zmene žaloby, ale i s poukazom na prednesenie tohto tvrdenia až v úplnom závere záverečnej reči.

10. Súd bol toho názoru, že v danom prípade pasívna vecná legitimácia nesvedčí žalovanej v 1.rade,
pretože ona len osvedčovala uskutočnenie právneho úkonu, nie je jeho účastníkom. Žalovaný v 2.rade

stratil vecnú legitimáciu v konaní postúpením pohľadávky na iný subjekt. Rovnako v spore nesvedčí
pasívna legitimácia žalovanému v 3.rade, pretože ani on nebol účastníkom dotknutého právneho úkonu.

11. Vychádzal z úvahy, že otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva,
preto povinnosťou súdu nie je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty,

resp. všetky subjekty, ktoré sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami.
Takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby. Keďže v
prejednávanom prípade sporovými stranami nie sú všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, resp.
ich právni nástupcovia, súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, pričom dospel k záveru
o nároku žalovaných na náhradu trov konania s tým, že žalovaným v 1. a 3. rade preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal a žalobcov zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania
žalovanému v 2. rade. Nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP majúc za to, že
len samotná nepriaznivá finančná situácia žalobcov nepredstavuje takýto dôvod.

13.1. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade a intervenient v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, preto žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.2. Majú za to, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. Keďže žalovaní v 1. a 3.
rade v konaní potvrdili, že predmetnú notársku zápisnicu spísala spoločnosť BVS spol. s.r.o. ako povinný
a dlžník s veriteľom F. G. H., preto vyjadrili názor, že správne označili ako žalovaných JUDr. Melániu

Košovú, ktorá spísala notársku zápisnicu, F. G. H. ako stranu právneho úkonu a Okresný úrad Košice,
katastrálny odbor, ktorý vykonával zápisy.
13.3. V doplnení odvolania namietali nesprávnosť záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných, keď súd sa nezaoberal všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami. Súd mal posudzovať
samotnú ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko jej platnosť bola žalobcami spochybnená,

ktoré pochybnosti žalobcovia riadne odôvodnili. Majú za to, že sa nejednalo o také skutkové a právne
okolnosti, ktoré by po pripustení návrhov žalobcov zakladali podstatnú zmenu žaloby a zároveň
vyjadrili názor, že súd mal prihliadať na ich prednes v záverečnej reči a vysporiadať sa s uvádzanými
skutočnosťami, nakoľko nemal dokazovanie skončené.
13.4. Aj v podaní zo dňa 5.2.2025 žalobcovia opakovane poukázali na to, že v konaní spochybnili

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.5.2010, s ktorou argumentáciou sa súd nevysporiadal.
Dôvodili, že žalobca nemusí podávať súdu podanie formálne nazvané ako návrh na zmenu žaloby, ale
súd ak je (vychádzajúc z obsahu) toho názoru, že sa jedna o zmenu žaloby, mal o takej zmene rozhodnúť
postupom podľa § 142 a § 143 CSP. V danom prípade súd pochybil, ak o zmene žaloby nerozhodol, čo
predstavuje vadu, ktorá znemožnila uplatniť žalobcom konať pred súdom. Zároveň majú za to, že nie je

daný dôvod na nepripustenie zmeny žaloby (ak súd námietku neplatnosti považoval za zmenu žaloby),
nakoľko neboli naplnené dôvody nepripustenia zmeny žaloby podľa § 143 ods. 1, 2 CSP.
13.5. Vo vzťahu k vecnej legitimácii poukázali na zmluvné strany záložnej zmluvy, ktorými boli F. H.
(žalovaný v 2. rade) a spoločnosť BVS spol. s r.o. (ktorá už neexistuje, preto nemôže byť sporovoustranou). Žalobcovia namietali neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na C. K. z dôvodu, že
pohľadávka v tom čase už neexistovala a bola vyplatená pôvodnému veriteľovi F. H. ešte pred
jej postúpením, čím pohľadávka v celom rozsahu zanikla. Postúpenie neexistujúcej pohľadávky

je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ a podľa zápisnice z pojednávania konaného dňa
XX.X.XXXX námietku neplatnosti postúpenia pohľadávky namietol žalobca ešte pred vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovania tým, že ju označil za podvodnú, a teda absolútne neplatnú.
13.6. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva je daný zamýšľaným obnovením
zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Košice,

katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým úrad rozhodol o obnovení zápisu zmluvy o zriadení
záložného práva a zmluvy o postúpení pohľadávky do katastra nehnuteľností.
13.7.Žalobcoviatrvajúnatom,žepohľadávkabolavyplatenáužpredjejpostúpením,pretojepostúpenie
neplatné, avšak zároveň s poukazom na skutočnosť, že záložným právom mala byť zabezpečená
pohľadávka na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola splatná dňa 23.4.1999, zdôraznil, že s výkonom
záložného práva mohol záložný veriteľ začať už dňa 24.4.1999, a teda uplynutím všeobecnej 3-ročnej

premlčacej doby od 24.4.1999 došlo k premlčaniu záložného práva. V tejto súvislosti poukázali na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 250/2011 a rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/169/2021
zdôrazniac, že ak záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne
vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri
zaťaženánevykonateľnouťarchou.Žalobcoviavznieslinámietkupremlčaniapohľadávkynapojednávaní

dňa XX.X.XXXX, ešte pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania a aj v odvolaní opakovane
vzniesli námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky a záložného práva.

14. K podanému odvolaniu sa žalovaná v 1. rade vyjadrila písomne tak, že pri spisovaní predmetnej
notárskej zápisnice a záložného práva vystupovala ako strana sporu spoločnosť, nie fyzická osoba,

k čomu sa už vyjadrila pred súdom prvej inštancie a žiadne iné skutočnosti jej nie sú známe.

15. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že po zastavení konania
voči žalovaným E. K., L. K. a E. A. E. (ako právnych nástupcoch po pôvodne žalovanom, zomrelom
C. K.) ostali žalovanými v tomto súdnom konaní len subjekty, ktoré neboli účastníkmi právneho úkonu,

neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhajú. Stotožnil sa so záverom súdu o nedostatočnom okruhu
pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania, a preto odvolacie námietky považuje za irelevantné.
Žalovaný v 3. rade zdôraznil, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie predstavuje neodstrániteľný
nedostatok jednej zo základných procesných podmienok, ktorá bráni rozhodnutiu vo veci samej, preto
nevidí dôvod na zmenu napadnutého rozsudku.

16. Žalobcovia v odvolacej replike vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 3. rade poukázali na to,
že vyriešenie otázky vecnej legitimácie v tomto konaní závisí práve od posúdenia platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi F. G. H. a postupníkom C. K. a dáva odpoveď na to, kto je v spore
pasívne legitimovaným subjektom, preto nesúhlasia so stanoviskom žalovaného v 3. rade o nemožnosti

posudzovania otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Opakovane poukázali na to, že v konaní
spochybnili platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ešte pred vyhlásením uznesenia o skončení
dokazovania a súd sa s touto námietkou vôbec nezaoberal.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je v časti dôvodné a v časti mu nemožno vyhovieť.

18.1. Rozsudok je v časti výroku I., ktorou súd zamietol žalobu voči všetkým žalovaným o určenie
neplatnosti a nezákonnosti notárskej zápisnice, aj v časti o zamietnutí žaloby o určenie neexistencie
záložného práva a záväzkov z notárskej zápisnice voči žalovaným v 1. a 3. rade a vo výroku II. o trovách
konania medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 3. rade vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.

18.2. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti výroku I., ktorou súd zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného
práva a záväzkov z notárskej zápisnice voči žalovanému v 2. rade a vo výroku III. o trovách konania
medzi žalobcami a žalovaným 2. rade sú odvolacie námietky dôvodné a rozhodnutie je nepreskúmateľnéa predčasné, preto odvolací súd preskúmavaný rozsudok v tejto časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.septembra 2025 o 09.30
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.09.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

20. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené vo vzťahu k zamietnutiu

žaloby voči všetkým žalovaným o určenie neplatnosti a nezákonnosti notárskej zápisnice a k zamietnutiu
žaloby o určenie neexistencie záložného práva a záväzkov z notárskej zápisnice voči žalovaným v 1.
a 3. rade.

22. Rozhodnutiu súdu v uvedenom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,

ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 CSP. Rovnako mu v tejto časti nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový

stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či taký nesprávny procesný postup, ktorým by
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

23. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti a nezákonnosti notárskej zápisnice voči všetkým žalovaným a vo
vzťahu k určeniu neexistencie záložného práva a záväzkov z notárskej zápisnice medzi žalobcami a
žalovanými v 1. a 3. rade súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné
zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil

podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

24. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce (aj keď stručné) sú aj dôvody rozsudku v uvedenom

rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

25. Súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú vyslovenia neplatnosti
a nezákonnosti notárskej zápisnice vychádzajúc z úvahy, že žalobca sa v sporovom konaní nemôže
domáhať určenia neplatnosti alebo nezákonnosti notárskej zápisnice. Odvolací súd považuje túto
úvahu za správnu s tým, že v sporom konaní sa možno domáhať (za splnenia zákonných podmienok
prípustnosti) určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici (v danom

prípade zmluvy o pôžičke). Odvolací súd preto výrok I. preskúmavaného rozsudku v časti, ktorou súd
zamietol žalobu voči všetkým žalovaným o určenie neplatnosti a nezákonnosti notárskej zápisnice, ako
vecne správny potvrdil.

26. Správne súd následne zameral svoje úvahy na požiadavku žalobcov určiť, že neexistuje záložné

právo vyplývajúce z notárskej zápisnice a neexistujú záväzky z nej vyplývajúce (t.j. záväzky zo zmluvy
o pôžičke) a správny je aj postup súdu, ak skúmal vecnú legitimáciu strán, keďže preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súdvecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

27. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej
strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9). Preto súd prvej
inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že sporovými stranami v konaní o vyslovenie neplatnosť zmluvy

musia byť všetci účastníci danej zmluvy (právneho úkonu).

28. Súd žalobu o určenie neexistencie záložného práva a záväzkov z notárskej zápisnice (zo zmluvy
o pôžičke) žalobu zamietol voči všetkým žalovaným, nakoľko dospel k záveru, že žalovaným nesvedčí
pasívna vecná legitimácia:
- žalovaným v 1.rade a v 3.rade, pretože neboli účastníkom dotknutého právneho úkonu (žalovaná v

1.rade len osvedčovala uskutočnenie právneho úkonu),
- žalovaný v 2.rade stratil vecnú legitimáciu v konaní postúpením pohľadávky na iný subjekt.

29. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie u žalovaných
v 1. a 3. rade, ktorí neboli zmluvnými stranami ani v prípade záložnej zmluvy ani v prípade zmluvy

o pôžičke, to znamená, že neboli a nie sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení ani povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva. Povinnosťou súdu nebolo
poučovať žalobcu o otázke vecnej legitimácie strán sporu (nakoľko je otázkou vyplývajúcou z
hmotného práva) a takýto nedostatok bez ďalšieho musel viesť k neúspechu žalobcov v spore a k
zamietnutiu žaloby voči subjektom, ktorým nesvedčí pasívna legitimácia. Odvolací súd preto výrok I.

preskúmavaného rozsudku v časti, ktorou súd zamietol žalobu voči žalovaným v 1. a 3. rade a súvisiaci
výrok II. o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 3. rade ako vecne správne potvrdil.

30. Za nesprávny však odvolací súd považuje výrok I. preskúmavaného rozsudku v časti, ktorou súd
zamietol žalobu voči žalovanému v 2.rade, pretože súd dospel k predčasnému a tým aj nesprávnemu

záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie u žalovaného v 2. rade.

31. Ako bolo už vyššie uvedené súd preskúmava vecnú legitimáciu (aktívnu aj pasívnu) v súdnom
konaní ex offo, teda vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta,
pričom táto vyplýva z hmotného práva. Keďže žalobcovia sa domáhajú určenia, že záložné právo z nej

vyplývajúce nie je a tiež, že záväzky z nej vyplývajúce nie sú voči žalobcom, bolo potrebné posúdiť kto
je nositeľom práv a povinností zo zmluvy o pôžičke a zo zmluvy o zriadení záložného práva.

32. V konaní nie je sporné, že žalovaný v 2.rade bol účastníkom oboch právnych úkonov - záložnej
zmluvy aj zmluvy o pôžičke. Nemožno však súhlasiť s úvahou súdu prvej inštancie, že nespornou

skutočnosťou bolo tiež uzavretie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou žalovaný v 2.rade v
roku 2010 postúpil pohľadávku z predmetného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) na C. K.. Súd totiž
nesprávne uviedol, že v priebehu celého konania nebolo zo strany žalobcov tvrdené, že zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2010, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke
spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX zo žalovaného v 2.rade na C. K., je neplatný

právny úkon.

33.1. Z obsahu spisu vyplýva, že už v podaní zo dňa 8.10. 2012 (doplnenie žaloby) žalobcovia uvádzali,
že „celý dlh- pôžička H. bola splatená aj s trojnásobnými úrokmi... Podvodným spôsobom F. G. H.
postúpil tzv. pohľadávku-pôžičku voči K. A. na C. K.....záložné právo zaniklo aj z dôvodu, že spoločnosť

BVS spol. s r.o. sa nestala vlastníkom nehnuteľnosti...“
33.2. V podaní zo dňa 8.3.2013 (úprava žaloby a účastníkov konania, doruč. súdu 11.3.2013) žalobcovia
okrem tvrdenia, že voči žalovanému v 2. rade nemajú dlžobu uvádzali aj tvrdenie, že „H. postúpil
neexistujúcu pohľadávku na C. K. ...záložné právo zaniklo v roku 2002...“. Poukázali na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 250/2011-30, § 879e ods.1 OZ a uviedli, že žiadajú súd o „posúdenie

platnosti záložného práva, ale aj nárokov, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 1.januárom 2003
vznikli...tvrdili, že záložná zmluva a zmluva o pôžičke sú pre neurčitosť osoby dlžníka a tým súčasne pre
neurčitosť pohľadávky od samého počiatku absolútne neplatnými právnymi úkonmi......výkon záložného
práva proti žalobcovi v 1. rade by bol už aj premlčaný“.34.1. Uznesením zo dňa 21.10.2013 č.k. 16C/13/2013-96 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20C/132/2013, pretože v

uvedenom konaní sa riešila otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. O
pokračovaní v konaní rozhodol súd uznesením zo dňa 23.06.2023 č.k. 16C/13/2013-182.
34.2. V podaní z 30.12.2023 (doruč. súdu 2.1.2024) žalobcovia zotrvali na požiadavke, aby súd
vyslovil neexistenciu záložného práva a záväzkov z notárskej zápisnice, pričom poukázali na konanie
a rozhodnutia vo veci konanej na OS Košice II. pod sp.zn. 20C/132/2013 (o určenie neplatnosti dražby)

rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.9.2021 v spojitosti s rozhodnutím KS KE sp.zn. 11Co/52/2021.
V uvedenom konaní sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby okrem iného aj
z dôvodu tvrdenia o absolútnej neplatnosti právnych úkonoch, a to zmluvy o pôžičke spísanej vo forme
notárskej zápisnice M. XXX/XX, M. XXX/XX N. G. XX.XX.XXXX notárkou JUDr. Melániou Košovou,
zmluve o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného
práva na zabezpečenie pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, L. N. N. G. X.X.XXXX

o postúpení tejto pohľadávky.

35.1. V podaní z 8.4.2024 (doručené súdu 10.4.2024) žalobcovia okrem iného poukazovali na uplynutie
premlčacej doby (10 ročnej v roku 2008), skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si nikdy neuplatnil
právo zo záložnej zmluvy, pretože pohľadávka z notárskej zápisnice zo dňa 23.10.1998 bola splatená

(oveľa viac). Poukázali (okrem iného) na podania žalobcov na katastrálny úrad, ktoré pripojili. Zo
žalobcami predloženej listiny-podania žalobcov na katastrálny úrad zo dňa 10.3.2024 (č.l. 503) vyplýva,
že podľa žalobcov záložné právo nevzniklo, lebo spol. BVS spol. s r.o. nebola vlastníkom založených
nehnuteľností (v dôsledku odstúpenia od zmluvy), ak by vzniklo došlo k jeho zániku splatením
zabezpečovanej pohľadávky, Šindlery nemal žiadnu pohľadávku a preto ju nemohol postupovať...

35.2. Z písomného podania zo dňa 26.4.2024 vyplýva, že žalobcovia (okrem iného) tvrdili, že Mestský
súd Košice je povinný rešpektovať nález Ústavného súdu SR II.ÚS 250/2011-30...posudzovať výkon
záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.októbra 1998, ktoré veriteľ F. G. H.
mohol uplatniť na súde do 31. decembra 2002, inak jeho právo zaniká (zaniklo)....posúdiť či záložné
právo je alebo nie je...svoje právo si neuplatnil, ani nemohol, lebo mal 3-násobne vrátenú a preplatenú

pôžičku...

36.1. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia tvrdili od začiatku dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení,
preto nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že žalobcovia až v záverečnej reči uviedli, že k
postúpeniu pohľadávky zo žalovaného v 2.rade na C. K. došlo podvodne. Nejedná sa preto o zmenu

resp. doplnenie argumentácie žalobcov v priebehu sporu, a teda o zmenu žaloby, ale o spresnenie
realizované právnym zástupcom. Bolo preto povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s tvrdením žalobcov
o neplatnosti postúpenia pohľadávky, avšak súd prvej inštancie sa k uvedenému vôbec nevyjadril
(neuviedol skutkové ani právne závery , ani úvahy na základe ktorých k nim dospel).
36.2. Dôvodná je preto odvolacia námietka žalobcov, súd mal posudzovať samotnú ne/platnosť zmluvy

opostúpenípohľadávky,nakoľkojejplatnosťbolažalobcamispochybnená,ktorépochybnostižalobcovia
riadne odôvodnili.

37. Nad rámec uvedeného možno tiež súhlasiť s odvolateľmi, že pokiaľ by sa jednalo o nové tvrdenia-
zmenu žaloby, bolo potrebné o tejto zmene skutkových tvrdení rozhodnúť, t.j. pripustiť alebo nepripustiť

zmenu a odôvodniť toto rozhodnutie (v konaní bolo rozhodnuté len o nepripustení zmeny petitu
uznesením č.k. K3-16C/13/2013-542, ktorého prvým výrokom súd rozhodol o návrhu žalobcov na
zmenu žaloby tak ako bol prednesený na pojednávaní dňa 25.4.2024 a uvedený v písomnom podaní
zo dňa 26.4.2024, ktorým žalobcovia žiadali aby súd potvrdil, že spornú notársku zápisnicu spísala
spoločnosť BVS, spol. s.r.o. ako povinný a F. G. H. je ako veriteľ, pričom dospel k záveru, že návrhu nie

je možné vyhovieť, pretože je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a rovnosti strán sporu). Súd
o zmene žaloby vo vzťahu k tvrdeniam o neplatnosti postúpenia, ktoré súd posúdil ako nové tvrdené
skutkové a právne skutočnosti, nerozhodol, preto je dôvodná odvolacia námietka o pochybení súdu.

38. Záver súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade je preto nepreskúmateľný,

nakoľko súd náležitým spôsobom uvedený záver neodôvodnil vo vzťahu k otázke ne/platnosti zmluvy
o postúpení napriek tomu, že vyriešenie otázky vecnej legitimácie v tomto konaní závisí práve od
posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi F. G. H. a postupníkom C. K.. Formulácii
právneho záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade musí predchádzať popiszisteného skutkového stavu a úvahy, na základe ktorých súd daný zistený skutkový stav podriadil pod
konkrétne právne normy, a to aj vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky a záložného práva.

39.1. Na tomto mieste odvolací súd z dôvodu hospodárnosti uvádza, že pokiaľ ide o žalobcami tvrdenú
neplatnosť Zmluvy o postúpení časti pohľadávky, v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej OZ) môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Z
tohtoustanoveniajezrejmé,ženapostúpeniepohľadávkyniejepotrebnýsúhlasdlžníka,avšakvzmysle
ust.§526ods.1,2OZakvkonanínamietadlžníkneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,jepotrebné

zaoberať sa otázkou, či postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené postupcom alebo či sa dlžník o
postúpení pohľadávky dozvedel od postupníka, ktorý mu skutočnosť postúpenia pohľadávky preukázal.
Ust. § 526 OZ vychádza z charakteru oznámenia postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu,
ako skutočnosti, na ktorú viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Oznámenie postupcu o
tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je jednostranným právnym úkonom postupcu adresovaným
dlžníkovi, na základe ktorého musí dlžník plniť postupníkovi a nie pôvodnému veriteľovi (postupcovi).

V dôsledku oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré adresuje pôvodný veriteľ (postupca) dlžníkovi,
nastávazmenaosobyveriteľa,pričomajvprípade,akbyzakéhokoľvekdôvodubolazmluvaopostúpení
pohľadávky neplatným alebo ničotným právnym úkonom, má plnenie postúpenej pohľadávky dlžníkom
novému veriteľovi - postupníkovi účinky splnenia dlhu aj vo vzťahu k postupcovi. Ust. § 526 OZ tak
chráni dlžníka, ktorý by prípadne plnil svoj záväzok či už postupcovi alebo postupníkovi aj v prípade,

ak by táto osoba podľa hmotného práva v čase plnenia nebola veriteľom pohľadávky, napr. pre to,
že zmluva o jej postúpení by bola neplatná. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom preto nemôže
byť relevantná otázka, či zmluva o postúpení pohľadávky je alebo nie je platným právnym úkonom za
situácie, ak dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámi postupca ako pôvodný veriteľ. V takomto prípade
nie je potrebné skutočnosť postúpenia voči dlžníkovi preukazovať zmluvou o postúpení pohľadávky,

a preto dlžník spravidla ani nemá možnosť hodnotiť, či zmluva o postúpení pohľadávky je alebo nie
je platným právnym úkonom. Ust. § 526 ods. 1 veta prvá OZ viaže zmenu osoby oprávnenej na
prijatie plnenia na oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi, pričom nie je podstatné, či
v skutočnosti k takémuto postúpeniu došlo platne alebo či vôbec bola zmluva o postúpení pohľadávky
uzatvorená.

39.2. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník
sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej
neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení

postupník (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/210/2001 z 11.06.2003 uverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R 119/2003).
39.3. V uznesení zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 5Obdo/57/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11.09.2014, ktorý odmietol
názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z

vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 OZ platí, že oznámenie
postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení;
dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani

nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo
vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene
veriteľa podľa § 526 ods. 1 OZ; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj
kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky,
ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom

voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
39.4. Pre dlžníka je tak z hľadiska jeho právneho postavenia irelevantné, či k postúpeniu pohľadávky
skutočne došlo alebo nie a otázku, či pohľadávka bola alebo nebola skutočne postúpená a či postúpenie
je alebo nie je platné, je možné riešiť len v prípadnom spore medzi postupcom a postupníkom. Ak vo
vzťahu k právnemu postaveniu dlžníka nie je na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky

relevantné, či došlo alebo nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, tak takáto okolnosť nemôže
byť významná ani v súdnom konaní, v ktorom žalobca ako postupník uplatňuje nárok na zaplatenie
pohľadávky, ohľadom ktorej pôvodný veriteľ ako postupca notifikoval dlžníka, že táto pohľadávka bola
postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Preto v súdnom konaní dlžníkovi nepatrí námietka neplatnostizmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou námietok v zmysle ust. § 525 OZ, teda s výnimkou námietok,
že pohľadávka v zmysle tohto zákonného ustanovenia postúpená vôbec nemohla byť. Napríklad zmluva
o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je

absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Návrh na určenie neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky môže podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý
právny záujem [§ 80 písm. c) O. s. p.]; nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009, sp. zn. 1
Cdo 76/2007 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R 46/2009)

40. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobcovia ako dlžníci v konaní
namietali neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, vôbec sa nezaoberal otázkou, či postúpenie
pohľadávky bolo dlžníkom oznámené postupcom alebo či sa dlžníci o postúpení pohľadávky dozvedeli
od postupníka, ktorý im skutočnosť postúpenia pohľadávky preukázal. Súd v konaní neskúmal
(nevyhodnotil predložené dôkazy) či došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalobcom v 1. a 2. rade,

ak áno kto bol oznamovateľ.

41. Odvolací súd tak aj z tohto dôvodu považuje za predčasný záver súdu vo vzťahu k posúdeniu
pasívnej legitimácie v spore, keďže iba relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá vecnú legitimáciu postupníka (aktívnu alebo pasívnu) v súdnom

konaní. Predčasným sa javí konštatovanie, že v dôsledku postúpenia pohľadávky žalovaný v 2.rade nie
je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I.
o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade a vo výroku III. o trovách konania medzi žalobcami

a žalovaným v 2. rade zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude viazaný vyššie vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu a v ktorom rozhodne opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1,3 CSP).

43. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude skúmať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade
vychádzajúc z toho, či zo strany postupcu došlo voči dlžníkovi k relevantnému oznámeniu postúpenia
pohľadávky, následne v závislosti od uvedeného sa vysporiada s námietkami žalobcov o ne/platnosti
postúpenia. Svoj záver súd prvej inštancie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP, tak, aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné stranami sporu ako aj odvolacím súdom.

44. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 3. rade bolo rozhodnuté podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným v 1.
a 3. rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Takýto nárok vznikol úspešným žalovaným v 1. a 3. rade, ktorým však preukázateľne žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).