Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208646
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu OZ VEĽKÝ ŠARIŠ, so
sídlom vo Veľkom Šariši - Kanaši, na ul. Bočnej č. 2832/5, IČO: 42 344 786, právne zastúpeného JUDr.
Ing. Michalom Juhásom, advokátom, so sídlom v Košiciach, na ul. Mojmírovej č. 12, proti žalovaným: 1/
Mesto Veľký Šariš, so sídlom vo Veľkom Šariši, na Námestí sv. Jakuba č. 1, IČO: 00 327 972, právne
zastúpenému PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom v Prešove,
na ul. Masarykovej č. 13, IČO: 36 492 086 a 2/ Ing. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P., na ul.
K. č. XXXXX/XX, o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, o určení neplatnosti kúpnej

zmluvy, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
28.03.2025 č.k. 17C 61/2024 - 118, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému v 2. rade sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania a žalobca nemá

právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca je občianskym
združením zaregistrovaným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod reg. č. VVS/1 - 900/90 -
42574, pričom vznikol dňa 06.12.2013. Vychádzajúc zo stanov zo dňa 09.07.2014 jedným z cieľov jeho
založenia je aj kontrola činnosti mesta Veľký Šariš a hospodárenia s majetkom mesta.

3. Uznesením č. 4/2024-4/X zo dňa 20.02.2024 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši schválilo
v bode 1 uzatvorenie zmlúv o budúcich zmluvách, ktorých predmetom je budúce nadobudnutie
konkrétnych pozemkov uvedených pod písm. a) - medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX k.ú. X.
X. - do vlastníctva mesta a zároveň schválilo prevod práv a povinností z uzatvorených zmlúv podľa písm.
a), v zmysle ktorých mesto vystupuje v pozícii budúceho kupujúceho na investora PRATO s.r.o., pričom
podmienkou predmetného prevodu práv a povinností je záväzok tohto investora vybudovať na vlastné

nákladymiestnukomunikáciunadopravnénapojenielokalityP.vrátanezáväzkubezodplatnéhoprevodu
vlastníckeho práva k tejto ceste a pozemkov pod ňou v prospech mesta pod sankciou 700.000 eur.4.Dňa22.02.2024žalovanýv1.radevpostaveníbudúcehokupujúcehoažalovanýv2.radevpostavení
budúceho predávajúceho uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti č. XXXX/
XXXX, pričom predmetom prevodu budúcej kúpnej zmluvy mal byť pozemok parc. KN-E č. XXXX o

výmere 556 m2 v k.ú. X. X..

5. Uznesením č. 38/2024-1/XII zo dňa 26.04.2024 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom X.i schválilo
prijatie dlhodobého splátkového úveru do rozpočtu mesta X. X. od Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške
úverového rámca 2.000.000 eur za podmienok uvedených v Indikatívnej ponuke financovania pre mesto

X. X..

6. Dňa 26.04.2024 bola uzavretá zmluva o úvere č. XXX/CC/XX medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
veriteľom a Mestom X. X. ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.000.000 eur za
účelom financovania kapitálových výdavkov dlžníka schválených mestským zastupiteľstvom v rokoch
2024-2025.

7. Uznesením č. 39/2024-2/XII zo dňa 26.04.2024 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom X.i schválilo
uzatvorenie kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je nadobudnutie vlastníctva pozemkov uvedených pod
písm. a) - medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX k.ú. X. X. - financovaných z úveru podľa
písm. b) uznesenia zo dňa 26.04.2024 č. XX/XXXX-X/XII, pričom je uvedená kúpna cena dotknutého

pozemku vo výške 27.522 eur.

8. Dňa 26.04.2024 bola uzavretá Kúpna zmluva č. XXXX/XXXX medzi žalovaným v 2. rade ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku parc. KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 556 m2 nachádzajúcej sa v

k.ú. X. X. do výlučného vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu 27.522 eur, ktorú sa kupujúci zaviazal
uhradiť najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti kúpnej zmluvy.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade uzavrel i s ďalšími pôvodnými vlastníkmi
pozemkov v lokalite P. zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne zmluvy za účelom realizácie

investičnej akcie týkajúcej sa rozvoja mesta X. X..

10. Investičný zámer - realizácia zóny občianskej vybavenosti vyplýva i z uznesenia Mestského
zastupiteľstva X. X. č. 48/2024-5/XIII z 18.06.2024, ktorým bol schválený zámer na odpredaj pozemkov
v lokalite P. formou uzatvorenia nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci ako výsledok obchodnej

verejnej súťaže, vrátane vypracovania podrobnej analýzy a prípravy podkladov na odpredaj pozemkov
vo vzťahu k zvolenej forme.

11. Aktuálne je žalovaný v 1. rade zapísaný na LV č. XXXX k.ú. X. X. ako výlučný vlastník pozemku parc.
KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 1123 m2 v k.ú. X. X..

12. Podanou žalobou sa žalobca domáha tak neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve a na ňu nadväzne uzavretej kúpnej zmluvy, ako aj určenia vlastníckeho práva k pozemku v
prospech žalovaného v 2. rade na úkor zapísaného vlastníka - žalovaného v 1. rade. Žalobca ako tretia
osoba odlišná od účastníkov zmlúv a prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prakticky podanou

žalobou napadá zmluvnú voľnosť zmluvných strán - žalovaných v 1. a 2. rade, pričom svoje oprávnenie
odvodzoval od skutočnosti, že malo podľa neho ísť o prevod majetku obce, pri ktorom došlo k porušeniu
zákona o majetku obcí zo strany žalovaného v 1. rade.

13. V prvom rade sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby. V prípade žalôb o určenie

neplatnosti právnych úkonov - uzavretých zmlúv - ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá je v
zmysle § 137 písm. d) C.s.p. prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné
právne úkony sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok
zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej
skutočnosti za podmienky, že to priamo vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobca odvodzoval

prípustnosť žaloby od § 9b zák. č. 138/1991 Zb.

14. Žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov urobených subjektom verejného práva (ktorým je
i obec) nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako prostriedok kontroly občanov pri nakladanís verejným majetkom. Kúpna zmluva je súkromnoprávny inštitút - takýto charakter má každá kúpna
zmluva (buď ako občianskoprávny alebo ako obchodný záväzkový vzťah), aj keď je predávajúcim alebo
kupujúcim verejnoprávny subjekt. Prostriedky kontroly výkonu samosprávy obce/mesta však upravujú

verejnoprávne predpisy a len výnimočne - len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje (ako napr.
vyššie uvedený § 9b zákona o majetku obcí) - možno do týchto verejnoprávnych vzťahov vstupovať
prostriedkami súkromného práva (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
28Cdo/2037/2010 zo dňa 13.07.2010).

15. V danom prípade nemožno odvodiť prípustnosť žalobcom podanej žaloby z ust. § 9b zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetný zákon upravuje pravidlá a postup pri nakladaní s majetkom
obce, pričom v úvodných ustanoveniach okrem toho, že uvádza, čo presne predstavuje majetok
obce (kde zákon zahŕňa i finančné prostriedky obce), následne tiež v ďalšom odseku vymenúva
na ktoré prípady nakladania s majetkom sa tento zákon nevzťahuje. Jednou z týchto výnimiek je
i nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú osobitné predpisy, a to zákon č. 523/2004

Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon
č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Finančné prostriedky získané z úveru pritom tvoria rozpočet obce ako tzv. návratné zdroje
financovania rozpočtu obce (§ 2 zákona č. 583/2004 Z.z.), pričom práve rozpočet obce, rozpočtový
proces i pravidlá rozpočtového hospodárenia sú právne upravené zákonom č. 583/2004 Z.z. Predmetný

zákon okrem iného rieši i oprávnenia a podmienky prijímania úverov a pôžičiek obcou a stanovuje
následne spôsob hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu, pričom
vymedzuje aj kontrolné mechanizmy (hlavného kontrolóra obce).

16. Žalobca označuje za majetok, ktorý bol obcou prevádzaný, práve finančné prostriedky žalovaného v

1.radezískanéprijatímúveru,ktorésastalinávratnýmizdrojmifinancovaniarozpočtuobce-žalovaného
v 1. rade. Žalobca mal za to, že sa pri kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými prevádzali ako majetok
obce práve tieto finančné prostriedky žalovaného v 1. rade spočívajúce v kúpnej cene. Súd však zastáva
názor, že žalovaným v 1. rade realizovanú úhradu kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k pozemku
žalovanému v 2. rade nemožno považovať za prevod majetku obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.,

ale ide o nakladanie s finančnými prostriedkami z rozpočtu obce, ktorý je upravený zákonom č. 583/2004
Z.z.

17. Zvlášť sa žiada dodať, že pri zmluve o budúcej kúpnej zmluve už tobôž nešlo ani o žiaden prevod
majetku obce, nakoľko sa ňou žiaden majetok žiadnej zo zmluvných strán neprevádzal.

18. Čo sa týka § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., tento umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti
právnehoúkonualebourčeniavlastníctvaobcekmajetku,ktorýbolobcouprevedenýnatretiuosobubuď
to fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť, alebo osobe, ktorá má
na veci právny záujem, a to v prípade, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

V danom prípade nie sú naplnené viaceré podmienky tohto ustanovenia, v čoho dôsledku je potrebné
konštatovať absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, resp. neprípustnosť takejto
žaloby, a to či už o určenie neplatnosti právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva. Ako už
súd uviedol, v prvom rade nejde o prevod majetku obce, ktorý by sa mal vôbec realizovať v súlade s
§ 9a a 9ab zák. č. 138/1991 Zb. (je to prakticky vylúčené v zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.).

Šlo o nadobudnutie majetku obcou, kde nie je ani možná aplikácia postupov v zmysle § 9a a 9ab zák.
č. 138/1991 Zb. Z § 9a ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. pritom možno jednoznačne vyvodiť, že upravuje
podmienky (postup) v prípade predaja majetku obce (napr. § 9a ods. 1 písm. c/, ods. 2, 10, 11, 12 cit.
zákona), nie v prípade nadobúdania majetku obcou jeho kúpou - čo bol i prípad nadobudnutia pozemku
žalovaným v 1. rade dotknutou kúpnou zmluvou. K záveru o tom, že sa nejedná o prípad žaloby o

neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva podľa § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991
Zb., možno dospieť tiež s ohľadom na logický a gramatický výklad predmetného paragrafu, keď tento
umožňuje podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníctva obce k majetku, ktorý
bol obcou prevedený - nie o určenie vlastníckeho práva všeobecne, ale len a práve o určenie vlastníctva
obce práve k tomu majetku, ktorý bol predmetom prevodu. Žalobca v danom prípade nežaluje o určenie

vlastníckehoprávaobcekfinančnýmprostriedkom,ktorébolivzmysleinterpretáciežalobcuakomajetok
obce prevedené na žalovaného v 2. rade (čo sa samozrejme javí i ako absurdná žaloba), ale domáha sa
určenia vlastníckeho práva tretej osoby - pôvodného vlastníka pozemku k tomuto pozemku, ktorý obec
nadobudla (nie predala), a to práve na úkor vlastníctva obce.19. Navyše žalobca by beztak, keďže nie je fyzickou osobou, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní
v obci nehnuteľnosť, musel v zmysle § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. preukázať svoj právny záujem

na veci, čo podľa súdu taktiež nepreukázal. Nepostačuje akýkoľvek iný záujem, vrátane verejného, ale
musí ísť o záujem ovplyvňujúci právne postavenie žalobcu ako právnickej osoby. Určenie neplatnosti
dotknutých zmlúv by však podľa súdu nemalo absolútne žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu - či
je kúpna zmluva platná alebo neplatná, nič na právnom postavení žalobcu sa nezmení (porov. rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k. 11C 59/2024-153 z 5.2.2025).

20. Žaloba o neplatnosť dotknutých zmlúv nie je prípustná ani s poukazom na ust. § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona, nakoľko u žalobcu absentuje právny záujem na podaní takejto žaloby. Aktívne
legitimovaným k takejto žalobe môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa
žalovaný právny vzťah týka jeho právnej sféry a vyhovenie takejto žalobe by malo priaznivý dopad
na jeho právne postavenie. Ako však už súd uviedol, práve postavenie žalobcu však nie je dotknuté

napadnutými právnymi úkonmi a ako už bolo uvedené vyššie, žaloby o určenie neplatnosti právnych
úkonov, urobených subjektom verejného práva, nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako
prostriedok kontroly občanov pri nakladaní s verejným majetkom.

21. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 9b ods. 1 citovaného zákona

a rovnako tak u neho absentuje právny záujem nevyhnutný s poukazom na § 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, a preto žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia
na podanie žaloby.

22. Čo sa týka prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva, jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. c)

C.s.p. a v súlade s týmto ustanovením je nevyhnutné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na takomto určení. Ako už súd uviedol žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na
podanej žalobe nepreukázal. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov žalobca má naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo
právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo

neistým. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právneho vzťahu. Je potrebné zistiť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych
pomerov účastníkov. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení

je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami
(porov.napr.rozsudokNajvyššiehosúduSR5Cdo/117/2007z30.5.2008alebouznesenie1Cdo/23/2023
z 27.2.2024). Ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu neexistuje stav objektívnej právnej neistoty voči
žalovaným, ktorým by jeho právne postavenie bolo ohrozené.

23. Nakoľko sa právne postavenie žalobcu (prípadným navrhovaným vyslovením neplatnosti kúpnej
zmluvy ani určením vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade) nijako nezmení, ani nezaloží možnosť
uplatnenia žiadneho jeho vynútiteľného práva, nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení, čo má bez ďalšieho rovnako za následok zamietnutie žaloby.

24. Splnenie podmienky podľa § 137 písm. c) C.s.p. (preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení) ako aj § 137 písm. d) C.s.p. (prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti
vyplývajúca z osobitného predpisu) je základným predpokladom pre vyhovenie určujúcej žalobe, a to aj
v prípade, ak ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zamietol žalobu, nakoľko v konaní
nebola preukázaná prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) C.s.p., ani existencia naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. a žalobcovi nesvedčí aktívna
vecná legitimácia na podaní žaloby.

26. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p.27. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie príliš

úzko interpretoval pojem právny záujem žalobcu a to v kontexte práva na podanie žaloby podľa § 9b
zákona č. 138/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo
vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti
právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu
ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

28. Právna teória podporuje chápanie právneho záujmu v širšom kontexte, ktorý by nemal zahŕňať len
priame právo (napr. vlastnícke) na konkrétny predmet vlastníctva, ale aj širšie právne záujmy, ako sú
napr. právo na ochranu životného prostredia, prístup k informáciám alebo zásady správneho nakladania
s majetkom obce. V určitých situáciách môže verejný záujem a záujem obyvateľov obce, resp. združenia
obyvateľov obce presahovať právny záujem, najmä keď ide o ochranu verejných hodnôt alebo majetku.

Záujem žalobcu na zabezpečení dodržiavania zákonných zásad v procese nakladania s majetkom,
ktorý patrí obci, prekračuje rámec osobných preferencií, či všeobecného presvedčenia. Tento záujem je
zakotvený v konkrétnych právnych predpisoch, ktoré regulujú správu verejného majetku, ako aj ochranu
verejného záujmu, medzi ktorý patria aj finančné prostriedky. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť,
že zvolenie nezákonného postupu pri hospodárení s majetkom obce, ako sú napr. zmluvy uzatvorené

v rozpore s pravidlami transparentnosti, predstavujú nielen porušenie práva, ale zároveň predstavujú
aj hrozbu pre spravodlivé a efektívne využívanie verejných zdrojov. Takýmto spôsobom sa nezákonné
nakladanie s majetkom obce dotýka združení občanov obce, ktorí majú záujem na riadnom hospodárení
a ochrane verejných zdrojov.

29. V tejto súvislosti žalobca v širšom kontexte poukazuje aj na právo na dobrú správu vecí verejných,
garantované v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Súd prvej inštancie právny záujem
žalobcu obmedzil na jeho právne postavenie ako právnickej osoby (zastrešenej pojmom „osoba“), na
ktoré podľa názoru súdu nemá vplyv napadnutá kúpna zmluva. Právny záujem žalobcu je však potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu a tiež so zreteľom na cieľ sledovaný podaním

určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia, ktorým má byť ochrana
oprávnených záujmov jeho členov ako občanov mesta X. X. pred nehospodárnym, netransparentným
a v rozpore so zákonnými pravidlami uskutočneným nakladaním s verejnými prostriedkami. V takom
prípade potom právne prostriedky ochrany právneho záujmu občanov obce na riadnom hospodárení
s verejnými prostriedkami nesmú byť vykladané reštriktívne, a to predovšetkým v kontexte ústavného

práva na prístup k spravodlivosti.

30. Žalobca pri definícii pojmu majetok obce v žalobe analogicky poukazoval na znenie ust. § 2 zákona
č. 92/1991 Zb., pričom majetok obce je definovaný aj v § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Súd prvej
inštancie si nesprávne vyložil aj definíciu pojmu majetok obce, a to v kontexte zákonných pravidiel podľa

ust.§9auvedenéhozákona.Prvoinštančnýsúdpoužilpredovšetkýmgramatickývýkladust.§9azákona
č. 138/1991 Zb. za nepripustenia žiadnej analógie.

31. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 388/2018 zo dňa 16.10.2018,
zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné z tzv. normálnych

prípadov,pričomosobitnéšpecifickésituácie,ktoréživotprináša,môžuuniknúťjehopozornosti.Vtakých
prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona, ktorého
aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípade medzery zákona, ak sú dané podmienky pre
dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti,
dokonca povinný.

32. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu je možné konštatovať, že text relevantnej právnej úpravy
podľa ust. § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. sa môže javiť ako jasný, ale určite nie je
kompletný. Právnu úpravu § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. je preto nutné interpretovať
prostredníctvomvyššieuvedenýchvýchodísknachádzaniapráva,atokonkrétnenazákladejednotlivých

výkladových metód (predovšetkým teologickým a ústavne konformným výkladom súladným s jazykovým
vyjadrením predmetného ustanovenia), ktoré sú postačujúcim východiskom pre správnu a hlavne
spravodlivú interpretáciu relevantnej právnej úpravy. Súd prvej inštancie použijúc hlavne gramatický
výklad pri svojom právnom posúdení veci vyložil právny predpis všeobecne a formalisticky, pričomopomenul vziať do úvahy ostatné a v zmysle uvedených východísk smerodajné metodologické postupy
pri výklade právnych predpisov. Pri svojom nesprávnom právnom posúdení nevzal do úvahy účel
relevantnej právnej úpravy. Z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je jasne vymedzený účel tohto

zákona, ktorý okrem iného spočíva v stanovení pravidiel týkajúcich sa hospodárenia s majetkom
obcí. Zákonodarca pri tomto vymedzení účelu zákona neupravil žiadne limity pri stanovení pravidiel
vzťahujúcich sa na hospodárenie s majetkom obcí, t.j. či sa pravidlá vzťahujú na nákup alebo predaj.
V súlade s uvedenými východiskami je teda potrebné na skutkové okolnosti tohto prípadu aplikovať
citované ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. tak, že právo podľa § 9b tohto zákona domáhať sa

neplatnosti právneho úkonu obce, ktorá pri takom právnom úkone nedodržala zákonný postup, sa
vzťahuje aj na kúpu a aj na predaj konkrétneho majetku obce, nakoľko sa na takýto právny úkon vždy
použijú verejné prostriedky.

33. Čo sa týka vyhodnotenia nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho
právažalovanéhov2.rade,vtejtosúvislostižalobcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky zo dňa 06.12.2012 sp. zn. 5Cdo 31/2011, podľa ktorého za dovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ slúži potrebám praktického života. Je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) i iná žaloba. Žalobcom požadované určenie vlastníckeho práva je logickým a nevyhnutným
vyústením určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pričom takéto určenie vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka odstráni stav právnej neistoty po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy. Je preto

nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Naliehavý právny záujem na podanie takej žaloby v
tomto prípade vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 138/1991 Zb.

34. Okrem vyššie uvedeného bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré spočíva v

nedostatočnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s relevantnou
argumentáciou žalobcu týkajúcou sa definície pojmu majetok obce, za ktorý sa považujú aj finančne

prostriedky.Definíciatohtopojmujepritomrelevantnáksprávnemuposúdeniuprávnehozáujmužalobcu
na podanie žaloby. Prvoinštančný súd preto rezignoval na svoju úlohu ako garanta spravodlivosti a
všeobecnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Keďže súd prvej
inštancie rozhodol bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi žaloby, odňal žalobcovi právo na
prístup k spravodlivosti.

35. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

36. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcu nie je opodstatnené.

37. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

38. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

39. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.40. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

41. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

42. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

43. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

44. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

45. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné poukázať na ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p.,
podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

46. V prípade posudzovania sporu v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p., musí žalobca preukázať naliehavý
právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore. Súd skúma vecnú legitimáciu, či už
aktívnu alebo pasívnu aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu
žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko
žalobcu, ale vždy je podstatné objektívne hľadisko, t.j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu.

47. V posudzovanom prípade žalobca nebol účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe

nehnuteľností zo dňa 22.02.2024 a ani kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2024. Vo vzťahu k tejto časti žaloby
týkajúcej sa určenia neplatnosti právnych úkonov preto žalobcovi oprávnenie podať žalobu v zmysle ust.
§ 137 písm. c) C.s.p. nepatrí.48. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od
zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom

bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.

49. V prípade žalobcom požadovaného určenia neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe

nehnuteľností zo dňa 22.02.2024 a kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2024, ide o žalobu v zmysle ust. § 137
písm. d) C.s.p., keďže sa ňou žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť týchto
dvoch zmlúv. V danom prípade nie je podstatné preukázanie naliehavého právne záujmu zo strany
žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. Určenie platnosti alebo neplatnosti tejto právnej
skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade, ak by vyplývala expresis verbis z osobitného
predpisu. Úspech, resp. neúspech žalobcu v konaní však spočíval v tom, či boli splnené predpoklady

na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal.

50. Podľa ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na

tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

51. Vyššie uvedené ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. sa ale nevzťahuje na akékoľvek právne
úkony ale len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol
realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za

cenu stanovenú podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu
pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti takéhoto prevodu v zmysle
uvedeného ustanovenia a žaloba musí byť pre nesplnenie podmienok zamietnutá.

52. Ak samotným zákonodarca v ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. použil jednoznačný termín

„prevod majetku“ je nepochybné, že týmto prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku obce
a to v zmysle ust. § 9b zákona č. 138/1991 Zb.

53. V posudzovanom prípade nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností a kúpnej zmluvy, ktorými žalovaný v 1. rade nadobúdal

od žalovaného v 2. rade ďalšiu nehnuteľnosť do majetku obce. Takéto nadobúdanie ďalšieho majetku
nemožno subsumovať pod ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. upravujúce výlučne predaj obecného
majetku a nie jeho nadobúdanie.

54. V danom prípade nie je možné pripustiť stav, aby každý mohol namietať a dovolávať sa neplatnosti

právnych úkonov voči akémukoľvek orgánu štátnej moci bez ohľadu na to, či tu existuje nijaké zákonné
usmernenie alebo nie. V posudzovanej veci zákonodarca v ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí
umožnil fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci, fyzickej osobe vlastniacej nehnuteľnosti v obci, ako aj
osobe, ktorá má na veci právny záujem, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, avšak iba za splnenia
podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených.

55. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

56. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade bola priznaná i náhrada trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.
rade, tomuto náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko v súvislosti s týmto štádiom
konania mu žiadne trovy nevznikli.

57. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).