Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011057
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124011057.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C.,
trvalé bydlisko D. XXX/XXX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024

a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. februára 2025, sp. zn.
35T/16/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 18. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 11. februára 2025, sp. zn.
35T/16/2024, uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ zo zločinu útoku na verejného

činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej
v texte už len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom.
2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 41 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalej obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov. A súčasne postupom podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku (ďalej v texte len Tr. por.) okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody
poškodenej spoločnosti TMK Solutions, s.r.o. vo výške 13.000 eur a so zvyškom nároku túto spoločnosť
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na civilný proces.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania.

Obžalovaný sa k opravnému prostriedku nevyjadril, no následne zahlásil voči rozsudku odvolanie
písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2025, podaným na poštovú prepravu 24.
februára 2025.
4. Zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Imricha Hrebíčka (ďalej
v texte len obhajca).
4.1. Obhajca v odôvodnení upresnil, že odvolanie obžalovaného smeruje len voči výroku o treste

rozsudku okresného súdu a to z dôvodu, že podľa obhajoby je výrok o treste v napadnutom rozsudku
nedostatočne zdôvodnený. Okresný súd v úvode vychádza z osobných pomerov obžalovaného,
z registra trestov a priestupkového registra, pričom aj keď na jednej strane v bode 9 odôvodnenia
napadnutého rozsudku uvádza, že neprihliadal na trestnú minulosť obžalovaného, nakoľko jeho
doterajšieodsúdeniasúzahladené,takadruhejstranepri ukladanítrestutrestnúminulosť`zohľadňoval.
Vzájomné protirečenie si súdu zakladá dôvod na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

4.2. Ďalej obhajca namietal neaplikovanie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. okresným súdom. Okresný súd nevidel
žiadny racionálny dôvod na jeho aplikáciu, pričom toto odôvodnil rozhodnutiami v rámci rozhodovacejpraxe súdov. Napriek citácií uvedených rozhodnutí je obhajca toho názoru, že okresný súd pochybil pri
ukladaní trestu obžalovanému v jeho neprospech z dôvodu, že prihliadal na okolnosti, ktoré mu zákon
neumožňuje uplatniť pri výmere trestu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že

obžalovaný urobil dodatočné vyhlásenie o vine. V súdnej praxi taký pojem - dodatočné vyhlásenie o vine
– neexistuje, obžalovaný urobil vyhlásenie na druhom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa osobne
zúčastnil, kedy bol aj riadne poučený, že môže vyhlásenie urobiť. Zdôvodnenie okresného súdu, že na
prvom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa obžalovaný nezúčastnil, už boli vykonané dôkazy smerujúce
kdokázaniuvinyobžalovanéhonemožnodávaťzavinuobžalovanémuanajehoťarchu.Vtejtosúvislosti

treba uviesť, že ide o pochybenie okresného súdu v jeho postupe a v príprave hlavného pojednávania.
Obžalovaný má v tejto súvislosti pocit zaujatosti voči jeho osobe. Obžalovaný nielenže urobil vyhlásenie
ovineasvojekonanieúprimneoľutoval,alesaajosobneospravedlniljednémuzpoškodenýchpolicajtov.
V rámci dokazovania obhajoba poukazovala na pohnútky konania obžalovaného v súvislosti s trestným
činomútokunaverejnéhočiniteľa,najmäžeobžalovanýsvedčíprotipolicajtomaspolupracujesorgánmi
činnými v trestnom konaní. Táto skutočnosť nebola pri ukladaní trestu žiadnym spôsobom zohľadnená

a bola pri odôvodnení napadnutého rozsudku opomenutá. Obžalovaný je toho názoru, že v jeho prípade
prvostupňový súd mal a mohol zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. uložiť
miernejší trest.
4.3. Z vyššie uvedených dôvodov obhajca navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a sám rozhodol s poukazom na vykonané dokazovanie pred okresným súdom a s

poukazom na ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. o zodpovedajúcom treste.
4.4. Prokurátor, ktorému bolo písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného doručené, sa k nemu
nevyjadril.
5. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 28. mája 2025.

6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 18. novembra 2025. Na verejné zasadnutie sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca
obžalovaného. Účasť obžalovaného z ÚVTOS Dubnica nad Váhom na úkone bola zabezpečená
prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., voči čomu obhajoba neuplatnila
žiadne výhrady. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu po podaní správy o stave

veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť, doplnil dokazovanie oboznámením podstatného obsahu
pripojených spisov, konkrétne spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/38/2019 a Okresného súdu
Galanta sp. zn. 17T/9/2025, ako aj aktualizovaných správ a relácií na obžalovaného. Po ukončení
dokazovania bolo udelené slovo na konečné návrhy. V rámci nich prokurátor navrhol vzhľadom
na oboznámené skutočnosti, aby odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a uložil

obžalovanému súhrnný trest. Obhajca navrhol, aby odvolací súd z dôvodov uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby sám rozhodol o treste tak,
že obžalovanému s poukazom na trest uložený skorším rozsudok OS Galanta sp. zn. 17T/9/2025 z 19.
marca 2025, právoplatným 19. marca 2025, upustí od uloženia súhrnného trestu a v prípade, že nebude
prichádzať do úvahy uloženie súhrnného trestu, obhajca navrhol, aby odvolací súd rozhodol o treste

s použitím ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Obžalovaný sa v rámci konečného návrhu pridržal vyjadrenia svojho
obhajcu.
7. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
8. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere
žiadne námietky obžalovaný v odvolaní nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd odvolacím prieskumom
nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto

výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie.
9. Pokiaľ ide o chyby konania, obžalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd hlavné pojednávanie
vykonával sprvoti v neprítomnosti obžalovaného. Táto námietka nie je dôvodná. Na daný postup bolisplnené všetky zákonné podmienky predpokladané v ust. § 252 ods. 2 Tr. por., keď obžalovaný bol
na termín hlavného pojednávania konaného 18. júla 2024 riadne a včas predvolaný, nedostavil sa,
svoju neúčasť neospravedlnil, v predvolaní bol upozornený na možnosť vykonať pojednávanie v jeho

neprítomnosti, jeho práva na úkone hájil zvolený obhajca a vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel
trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Súčasne neexistovala žiadna prekážka
pre daný postup predpokladaná ust. § 252 ods. 3 Tr. por.
K doplnenému dokazovaniu odvolacím súdom
10. Krajský súd považoval za potrebné v odvolacom konaní doplniť dokazovanie, keďže obžalovaný bol

medzičasom právoplatne odsúdený v inej trestnej veci, na čo poukazovala aj obhajoba.
10.1. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/9/2025 vyplynulo, že na
obžalovanéhobola20.februára2025podanáobžaloba,pričomokresnýsúdvovecirozhodolrozsudkom
vyhláseným na hlavnom pojednávaní konanom 19. marca 2025, na ktorom uznal obžalovaného za
vinného v bode 1/ pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 5 písm. d) Tr. zák.

(skutkyz22.3.2024a17.10.2024–neoprávnenéobstaranieaneoprávnenéprechovávaniespolu301,12
gramov kokaínu a 1100,883 gramov metamfetamínu) a v bode 2/ pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so
zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. (skutok
zo 17.10.2024 – neoprávnene zadováženie a neoprávnená držba strelnej zbrane a streliva). Okresný

súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 173 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h),
§ 38 ods. 2, § 39 ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. uložil aj trest prepadnutia tam opísaných vecí s tým, že ich vlastníkom sa stáva štát. Zároveň mu

okresný súd podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Strany
sa po vyhlásení rozsudku na hlavom pojednávaní vzdali práva na podanie odvolania, v dôsledku čoho
rozsudok nadobudol 19. marca 2025 právoplatnosť. Uvedené odsúdenie je evidované v odpise registra
trestov GP SR obžalovaného pod por. č. 5. Predpokladaný koniec trestu je určený na 17. októbra 2031.
10.2. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/38/2019 vyplynulo, že na obžalovaného

bola3.júla2019podanáobžalobapreskutokspáchanýod5.11.2016do10.11.2016právnekvalifikovaný
ako podvod podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pričom okresný súd vo veci rozhodol trestným rozkazom
vydaným 25. novembra 2019, doručeným obžalovanému do vlastných rúk 4. decembra 2019, voči
ktorému obžalovaný podal odpor. Po vykonaní dokazovania na hlavom pojednávaní okresný súd vo
veci rozhodol rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe

uvedenomvobžalobeauložilmutrest.Obžalovanývočirozsudkuzahlásilodvolaniečodovýrokuovine,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 17. augusta 2023, sp. zn. 6To/14/2023, tak, že
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol
o treste pre obžalovaného s tým, že mu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr.
zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorého výkon mu podmienečne odložil podľa §

49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 1 rok. Po uplynutí
skúšobnej doby okresný súd preveroval správanie sa obžalovaného v skúšobnej dobe a keďže nezistil
žiadne negatívne poznatky, tak so súhlasom prokurátora tzv. od stola (ex cathedra) uznesením zo 6.
novembra 2024, rozhodol tak, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v tejto veci osvedčil. Uvedené rozhodnutie je zaznamenaná v odpise RT obžalovaného

pri odsúdení pod por. č. 4.
K výroku o treste
11. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť pre neaplikovanie ust. § 39
ods. 5 Tr. zák. o mimoriadnom zmiernení trestu. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku prísnosti
uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom.

12. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd ich postupom podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák. správne u obžalovaného preskúmal a správne u neho ustálil existenciu jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne
ho oľutoval. Iné poľahčujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Hoci obžalovaný vo viacčinnom súbehu
spáchal dva trestné činy dvomi skutkami, z ktorých jeden je zločinom, správne mu okresný súd nepriznal

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže mu ukladal trest s použitím tzv. asperačnej
zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Iné priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.
13. Správne okresný súd ukladal obžalovanému trest ako úhrnný podľa ust. § 41 ods. 1 Tr. zák., keďže
ho odsudzoval za dva trestné činy, z ktorých najprísnejšie trestný bol zločin útoku na verejného činiteľapodľa § 323 ods. 2 Tr. zák., za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody od 3 rokov do 8 rokov. Rovnako správne okresný súd hornú hranicu zvýšil o jednu tretinu
s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže tieto trestné činy boli spáchané vo

viacčinnom súbehu a jeden z nich bol zločinom. Vo výsledku preto správne ustálil, že obžalovanému
bolo potrebné ukladať za súdené trestné činy trest v rozpätí od 3 rokov do 9 rokov a 8 mesiacov.
14. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia
slobody, iný druh trestu za súdenú trestnú činnosť ani podľa názoru krajského súdu neprichádzal do
úvahy, tu najmä s poukazom na to, že predchádzajúce podmienečné tresty evidentne obžalovaného

od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti neodradili, naopak jeho trestná činnosť gradovala od
prečinov, cez aktuálne súdený zločin a prečin až po obzvlášť závažný zločin drogového charakteru
a zločin nedovoleného ozbrojovania, za ktoré bol už právoplatne odsúdený. Preto možno súhlasiť
s okresným súdom v tom smere, že iný ako nepodmienečný trest by neplnil funkciu trestu ani z hľadiska
individuálnej, ani z hľadiska generálnej prevencie.
15. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, obžalovanému okresný súd uložil nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, teda blízko dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
troch rokov. Z pohľadu správne stanovenej trestnej sadzby je to trest zákonný a z hľadiska kritérií
upravených v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. ide o trest primeraný, ktorý aj podľa mienky krajského súdu
dostatočne zohľadňuje všetky aspekty predpokladané zákonom, vrátane obžalovaným akcentované
skutočnosti v podobe priznania sa k trestnej činnosti, v priebehu dokazovania učineného vyhlásenia

o vine, ospravedlnenia sa jednému z poškodených a tiež jeho obranu, že nemusel celkom správne
vyhodnotiť okolnosti zásahu príslušníkov Policajného zboru SR. Bez týchto okolností by dôvodne mohol
očakávať vyšší trest.
16. Odvolaciu námietku obžalovaného ohľadom nezníženia trestu pod dolnú hranicu postupom podľa
§ 39 ods. 5 Tr. zák. vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Správne okresný súd poukázal na to, že

obžalovaný nemá právny nárok na mimoriadne zníženie trestu. Ide o možnosť súdu, nie povinnosť
znižovať trest podľa vôle obžalovaného. Nepoužitie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. neznamená automaticky
neprimeraný trest, ak bol uložený v rámci zákonnom stanovenej trestnej sadzby, zvlášť pri jej dolnej
hranici ako v tomto prípade.
17. Senát 6To krajského súdu síce nezdieľa názor okresného súdu vyjadrený v bode 19. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, že vyhlásenie o vine učinené až v priebehu dokazovania (podľa okresného súdu
tzv. dodatočné vyhlásenie o vine) automaticky diskvalifikuje obžalovaného z aplikácie ust. § 39 ods. 5
Tr. zák., keďže túto okolnosť treba posudzovať prípad od prípadu. V tomto prípade však okresný súd
celkom správne nesiahol po aplikácii ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Obžalovaný
totiž v prípravnom konaní využil svoje právo odoprieť vypovedať, teda OČTK nijako nenapomáhal pri

objasňovaní stíhanej trestnej činnosti a konania pred súdom sa nezúčastňoval až do momentu, kým
neskončil vo väzbe v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/9/2025. Tieto okolnosti okresný
súd správne zhodnotil pri ukladaní trestu obžalovanému.
18. Z doplneného dokazovania dokonca vyplynulo, že počas tohto prebiehajúceho trestného stíhania
sa dopúšťal závažnej drogovej trestnej činnosti, pričom z termínu hlavného pojednávania konaného

v tejto veci 17. októbra 2024 sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, no práve v tento deň bol zadržaný
pri drogovej trestnej činnosti a nedovolenom ozbrojovaní, za čo bol medzičasom právoplatne odsúdený
vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/9/2025. Za daných okolností krajský súd zdieľa názor
okresného súdu, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom nie je pre obžalovaného
neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti by trest kratšieho nepostačoval.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť spáchanej trestnej činnosti a mieru kriminálneho narušenia
obžalovaného by aj podľa názoru krajského súdu nebolo možné od mimoriadne zníženého trestu
očakávať zabezpečenie ochrany spoločnosti.
19. Dôvody na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. obžalovaný v odvolaní netvrdil, okresný súd ich nezistil
a rovnako ich nevidel ani krajský súd.

20. Obžalovaný tiež nedôvodne namietal, že okresný súd prihliadol pri hodnotení jeho osoby aj na
zahladené odsúdenia. Okresný súd obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
správne nepriznal, keďže všetky odsúdenia evidované v odpise registra trestov mal v čase rozhodovanie
o treste zahladené. Správne ale okresný súd poukázal na to, že na zahladené odsúdenia je možné
prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho sklonov páchať trestnú činnosť. Totižto samotná

skutočnosť, že sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, neznamená, že by sa na neho
malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal. Zákon totiž
ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že
sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak vyjadrené, zahladením odsúdenia, alebozákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama
skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu,
aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal

trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho
vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a podobne
(R 10/1974).
21. Ani návrh obžalovaného na uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho skoršiemu odsúdeniu vo
veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/9/2025 nebol dôvodný.

Súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd
teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin
musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Tr. zák. zákon
stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami

platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný
rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom
konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený,
ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je
pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ

sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa
skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného
(reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti
už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.
Inak vyjadrené, základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý

je predmetom prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný
trest existoval viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v
období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký
trestný čin toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v
trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť

a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku
spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto
okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného
súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno
na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin,

ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za
ktorý už bol odsúdený).
Aj judikatúra akcentuje, že viac trestných činov je v súbehu (viacčinnom) len potiaľ, pokiaľ medzi
prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný)

rozsudok za nejaký iný trestný čin obžalovaného. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby
jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974). Ak bol trestný čin spáchaný po
vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie
súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Trestného zákona (teraz § 42 ods. 1 Trestného zákona), aj keď
bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil

až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971). Ak bol predchádzajúci trest uložený
trestným rozkazom a nový trest sa ukladá rozsudkom, musí sa za podmienok § 35 ods. 2 Tr. zák. (teraz
§ 42 ods. 2 Tr. zák.) uložiť súhrnný trest. Uloženie súhrnného trestu prichádza v takomto prípade do
úvahy vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr než mu bol doručený trestný
rozkaz. Nie je rozhodujúce, kedy bol trestný rozkaz vydaný, pretože len doručenie trestného rozkazu a

nie už jeho vydanie má účinky spojené s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (R 57/1977).
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk potom platí, že trestné činy, za ktoré
bol obžalovaný odsúdený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/9/2025 (skutky z 22.3.2024
a 17.10.2024) nie sú s aktuálne súdenými trestnými činmi (skutky z 26.12.2022 a 20.1.2023) v pomere
viacčinného súbehu, lebo obžalovaný ich spáchal až potom, ako bol dňa 17.8.2023 právoplatne

odsúdený v inej trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/38/2019. Ide o recidívu, nie súbeh, čo
vylučuje ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák.
23. Možno už len doplniť, že ak neboli splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu, potom
nebolo možné vyhovieť obžalovanému, ktorý alternatívne žiadal postupom podľa § 44 Tr. zák. upustiťod uloženia súhrnného trestu. Do úvahy by prichádzalo upustenie od uloženia ďalšieho trestu podľa §
43 Tr. zák., avšak na to neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko trest vo výmere 7 rokov uložený
vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/9/2025 nie je možné vzhľadom k osobe obžalovaného

a závažnosti aktuálne súdenej trestnej činnosti (najmä zločinu útoku na verejného činiteľa) v žiadnom
prípade považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a jeho nápravu.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
24. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd obžalovaného správne
zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa §

48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.
K uloženému trestu zákazu činnosti
25. Vo všeobecnosti je potrebné podotknúť, že pri úmyselných trestných činoch v doprave je uloženie
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu v cestnej premávke zo strany
konajúcich súd pravidlom. Žiadne výnimočné okolnosti na ignorovanie tohto pravidla v tejto trestnej
veci ani krajský súd nezistil, preto konštatuje, že okresný súd nepochybil, keď obžalovanému popri

nepodmienečnom treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi
úmyselnej trestnej činnosti v doprave spočívajúcej predovšetkým vo vedení motorového vozidla pod
vplyvom návykovej látky. Netreba opomínať ani fakt, že aj zločin útoku na verejného činiteľa bol

obžalovaným spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla.
26. Pokiaľ ide o 42 mesačnú výmeru tohto trestu, táto je zhruba v tretine zákonného rozpätia (1 rok až 10
rokov) a ani z pohľadu krajského súdu nejde o trest neprimerane prísny. Správne okresný súd poukázal
na to, že početné priestupky v doprave svedčia o tom, že obžalovaný je nedisciplinovaný vodič, ktorého
administratívne postihy neprimäli k žiadnej zmene správania za volantom. A obžalovaný sa zjavne

nenapravil ani výkonom predchádzajúceho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke, ktorý mu bol uložený vo výmere 32 mesiacov trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava z 20.12.2016, sp. zn. 0T/256/2016, právoplatným 20.12.2016 a ktorý vykonal 20.8.2019.
Racionálne tak nie je možné očakávať, že by kratší trest zákazu činnosti (ako pôvodný 32 mesačný)
tento krát viedol k jeho náprave, resp. by ho od trestnej činnosti v doprave odradil.

Záver
27. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatuje, že tresty uložené obžalovanému okresným
súdom sú vo svojom súhrnne nielen zákonné a primerané, ale aj spravodlivé, od ktorých možno dôvodne
očakávať, že splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň
vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou. Z prezentovaných dôvodov

vyhodnotil krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por.
na verejnom zasadnutí zamietol.
28. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.