Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725200128
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5725200128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manželky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, C. D. E. XXXX/XX, C. C., občianka Ukrajiny, zastúpenej
zástupcom: MAXIMA LEGIS, s. r. o., so sídlom Oravská 2352/3, Žilina, IČO: 54 535 581 a manžela: C.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Martin Zuberec,
advokát, so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na čas po rozvode, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku

Okresného súdu Martin č. k. 9P/3/2025-114 zo dňa 26. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku V. o určenom výživnom a v závislom výroku VI.
o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX,
a C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu C. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. číslo XX, rozviedol. Podľa výroku II. maloletý G.

sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. rozhodol, že obidvaja rodičia
budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom IV. schválil rodičovskú dohodu v časti
úpravy styku v nasledovnom znení: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. nasledovne:
- každý párny týždeň v utorok od 14:00 hod. do 18:00 hod.,
- každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod.,
- každú nedeľu od 9.30 hod. do 17.30 hod., kedy si otec maloletého prevezme prostredníctvom tretej
osoby - starých rodičov zo strany otca a maloletého odovzdá v mieste bydliska matky prostredníctvom

tretej určenej osoby - starých rodičov zo strany otca. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť
a maloletého otcovi prostredníctvom tretej určenej osoby odovzdať. Výrokom V. uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého výživným v sume 280,- Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 16.01.2025 doručený návrh manželky na

rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, jeho
zdôvodnenie a priložené dôkazy, na vyjadrenia manžela k podanému návrhu, ktorý s rozvodom súhlasil,
rovnako súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, navrhovanú úpravu styku k maloletému považovalza nedostatočnú a výška požadovaného výživného podľa manžela nekorešponduje s oprávnenými
potrebami maloletého dieťaťa, ktoré považoval za nadnesené.

3. Okresný súd poukázal na nariadené pojednávanie, vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis, Správou z prešetrenia pomerov
kolízneho opatrovníka zo dňa 21.03.2025, Lekárskou správou UNM zo dňa 05.01.2025, zmluvou
o nájme bytu, Zápisnicou napísanou na Okresnom súde Martin zo dňa 06.01.2025, lustráciou v Sociálnej
poisťovni, potvrdením zamestnávateľa manžela, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Martin zo dňa 17.02.2025, Správou z probačného dohľadu zo dňa 24.03.2025, pripojenými spismi
Okresného súdu Martin sp. zn. 28P/7/2025, sp. zn. 9P/2/2025 a za aplikácie § 18, § 23 ods. 1, § 23 ods.
2, § 100, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 71 Zákona o rodine rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C. C.,

ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. C. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX,
por. č. XX, z manželstva pochádza maloletý G., nar. XX.XX.XXXX.
Z Úradného záznamu z vykázania zo spoločného obydlia zo dňa 04.01.2025 okresnému súdu vyplývalo,
že dňa 04.01.2025 v čase o 21:29 hod. bola vyslaná hliadka OOPZ Turčianske Teplice na adresu do
mestského nájomného bytu, kde malo dôjsť k napadnutiu manželky manželom.

5. Vzhľadom k tomu, že manželka je občianka Ukrajiny, okresný súd v prvom rade posudzoval, či má
právomoc konať a rozhodnúť vo veciach, ak áno, podľa ktorého právneho poriadku. Okresný súd dospel
k záveru, že právomoc je daná a odkázal na Čl. 26 ods. 2, 27 ods. 2 Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych

vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 12.08.1982, vyhlásenej ministrom
zahraničných vecí v Zbierke zákonov pod číslom 95/1983 Zb.. Miestna príslušnosť sa riadi posledným
spoločným bydliskom manželov. Okresný súd rozhodoval podľa slovenského právneho poriadku.

6. Pokiaľ išlo o návrh na rozvod manželstva, z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané,

že vzťahy medzi manželmi sú narušené, v manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo
už nemôže plniť svoj účel. Manželka ako dôvody pre rozvod uviedla časté opakujúce sa hádky, či
nevhodné správanie manžela, ktoré vyústilo do incidentu dňa 04.01.2025, ako jeho nevhodné správanie,
ktorého sa dopúšťal v prítomnosti syna. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil. Okresný súd mal zistené,
že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2025, kedy bol manžel zo spoločného bývania

vykázaný políciou, následne mu boli v rámci trestného konania uložené zákazy, a to zákaz priblíženia,
či zákaz kontaktu s manželkou a zákaz vstupu do spoločného obydlia. Poukázal na to, že manželstvo
nie je len právny stav, či právny pomer, ale aj životné spoločenstvo, ktoré sa má vyznačovať vzájomným
rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou, má vytvárať zdravé rodinné prostredie
tak, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny, vrátane

maloletých detí. Podľa okresného súdu manželstvo účastníkov možno považovať len za formálny
zväzok, manželstvo si už neplní svoju funkciu a keďže nebol predpoklad obnovenia spolužitia medzi
účastníkmi, manželka takéto spolužitie odmietala, bola rozhodnutá vzťah ukončiť a nútiť ju k zotrvaniu vo
vzťahu s manželom by situáciu nevyriešilo, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine
na to, aby návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Mal za to, že manželstvo nie je schopné

tvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, kde by zároveň boli vytvorené zdravé podmienky pre výchovu
maloletého dieťaťa (výrok I. rozsudku).

7. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pochádzajúcim z manželstva, na čas po rozvode.

8.Konštatoval,žezmanželstvaúčastníkovpochádzamaloletýG.,ktoréhozverildoosobnejstarostlivosti
matky, keďže v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, maloletý od narodenia je výlučne v jej
starostlivosti a s takouto úpravou súhlasil aj samotný manžel. Obom rodičom rovnako zostalo zachované
právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže ani u jedného z nich neboli zistené

okolnosti, ktoré by ich z tohto práva vylučovali, či obmedzovali (výrok II. a III. rozsudku).

9. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletým, v tejto časti rodičia uzavreli na pojednávaní dňa
26.03.2025 rodičovskú dohodu, po preskúmaní ktorej okresný súd zistil, že táto neodporuje zákonua je v záujme maloletého. Podľa okresného súdu dohodou upravený styk je v záujme zachovania
vzájomného vzťahu otca s maloletým, jeho ďalšieho rozvíjania a prehlbovania. Zároveň uviedol, že
naďalej platia uložené obmedzenia a povinnosti otca v rámci trestného konania, ktoré (nateraz) vylučujú

osobný kontakt medzi manželkou a manželom, preto bolo namieste, aby k preberaniu a odovzdávaniu
maloletého dochádzalo prostredníctvom tretej osoby, a to starých rodičov zo strany otca, ktorí s takouto
formou realizácie styku súhlasili, s čím napokon súhlasila aj samotná manželka (výrok IV. rozsudku).

10. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal zo zásad vyplývajúcich z § 62 ods. 1, 2, 4 a 5

a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery
rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb, ako výživa vo
vlastnomzmysle,tzn.šatstvo,bielizeň,obuv,nákladynabývanie,ajďalšiepotreby.Odôvodnenépotreby

je potrebné posudzovať v každom prípade, pričom preukazovať je potrebné odôvodnené výdavky na
výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku.

11. Podľa okresného súdu stanovené výživné vo výške 280,- Eur mesačne odzrkadľuje potreby dieťaťa,
keďže výživné zo strany otca musí pokryť náklady dieťaťa, medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie

a hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, či iné voľné aktivity. Matka je na rodičovskej
dovolenke s mesačným príjmom vo výške 533,30 Eur (473,30 Eur rodičovský príspevok + 60,- Eur
prídavok na dieťa). Za oprávnené výdavky maloletého okresný súd považoval pomernú účasť nákladov
na bývanie 125,50 Eur (nájom + elektrina : 2), mlieko 72,- Eur mesačne, plienky 50,- Eur mesačne,
Sudocrem 20,- Eur mesačne, hygienické potreby 15,- Eur mesačne, vitamíny a cumlíky 30,- Eur

mesačne, oblečenie 60,- Eur mesačne a strava 100,- Eur mesačne, spolu 472,50 Eur, z ktorej sumy
odrátal štátom poskytovanú dávku, t.j. 60,- Eur a vychádzal z výdavkov v sume 412,50 Eur. Túto časť
výdavkov, ktorú je potrebné vynaložiť pre maloleté dieťa, nedelil medzi rodičov pomerne, nakoľko bral
do úvahy, že matka toho času nedosahuje príjem, nakoľko zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa.
Naproti tomu otec je riadne, stabilne zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.690,-

Eur a zároveň si na maloletého uplatňuje aj daňový bonus, ktorý mu bol (k času rozhodovania okresného
súdu) vyplatený v sume 1.680,- Eur (uplatnil si ho raz ročne, tzn. 140,- Eur mesačne). Otcovi tak pričítal
2/3 z výdavkov na maloletého (čo predstavuje cca 275,- Eur, ktorú zaokrúhlil na 280,- Eur z dôvodu,
že otec aj pred súdom na pojednávaní deklaroval, že túto sumu je ochotný platiť). Po odpočítaní jeho
mesačných výdavkov otec aj tak disponuje dostatočným zvyšným príjmom, ktorý mu umožňuje platiť

výživné v stanovenej výške. Zároveň okresný súd poukázal na to, že za posledné obdobie došlo k rastu
cien potravín, drogérie, ktorý rast ovplyvnil aj rozpočet matky. Otec jednotlivé matkou uvádzané výdavky
nenamietal.

12. Okresný súd zvýraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a plnenie vyživovacej

povinnosti je ich zákonnou povinnosťou. Zohľadnil pri určení rozsahu výživného aj to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o maloleté dieťa stará, pričom matka je tá, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté
dieťanepretržite,otecjesmaloletýmtohočasuvkrátkodobýchintervaloch(výrokIV.vspojenísvýrokom
V. rozsudku).

13. Nad rámec uviedol, že v zmysle metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové
výživné, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom
zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom, v súdenej veci vychádza tzv. tabuľkové
výživné pre maloletého G. v sume 304,32 Eur (18 % z priemernej mesačnej mzdy otca 1.690,68 Eur
za obdobie od 08/2024 do 01/2025).

14. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, keďže neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce výnimočné priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov konania (výrok VI. rozsudku).

15. Proti tomuto rozsudku, a to výroku V. o výživnom, v zákonnej lehote podal odvolanie manžel/
otec (ďalej aj „otec“) prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá má za následoknesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že jeho pohľad sa rozchádza s pohľadom okresného súdu
v otázke stanovenia výšky vyživovacej povinnosti. Ak okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania
poukazoval na právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca, tak životná úroveň sa nedá stotožniť

s výškou príjmu otca. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že býva u svojich rodičov, nevlastní žiaden
majetok, jeho jediným bonusom je relatívne slušný príjem, ktorý však dosahuje len za cenu vykonávania
ťažkej fyzickej práce. Do dňa 31.07.2024 bol zamestnaný v spoločnosti SAMHWA TECH s.r.o., kde
dosahoval výrazne nižší príjem. Práve z dôvodu existencie manželstva a narodenia dieťaťa prácu zmenil
za prácu pilčíka, ktorá je síce lepšie platená, ale fyzicky náročnejšia s rizikom úrazu. Bez osobitnej

potreby dokazovania mal za zrejmé, že oprávnené výdavky na maloleté dieťa vo veku 1 roka 2 mesiacov
sú relatívne nízke, spočívajú takmer výlučne v zabezpečovaní stravy, nákupu hygienických potrieb
a oblečenia. V tomto prípade je maloleté dieťa našťastie zdravé, náklady na zdravotnú starostlivosť tak
žiadne nevznikajú. Vzhľadom na svoj vek nenavštevuje žiadne aktivity predstavujúce finančný výdavok.
Matkanákladynamaloletédieťauviedlalendeklaratórneatvrdeniavyjadrenévodseku40.odôvodnenia
rozsudku žiadnym spôsobom nepreukázala. Podľa otca k ustáleniu výšky priemerných nákladov na

maloleté dieťa malo dôjsť práve s prihliadnutím na jeho fyzický vek, matka deklarované výdavky
mala riadne preukázať a s prihliadnutím na tieto konkrétne okolnosti mala byť určená primeraná výška
vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní možností a schopností uhrádzať výživné súd prvej inštancie
poukázal len na jednu skutočnosť na strane otca, a to jeho príjem, avšak v rámci stanovenia výšky
vyživovacej povinnosti je nutné prihliadať aj na úmernosť určovaného výživného a jeho primeranosť

v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k výške jeho príjmu by
bolo možné v zhode s okresným súdom prijať záver, že platiť stanovené výživné „si môže dovoliť“,
avšak matkou tvrdené výdavky neboli žiadnym spôsobom preukázané, a tým, že si okresný súd tvrdenia
matky bez ďalšieho osvojil, došlo k pochybeniu. Ak okresný súd uvádzal v zátvorke, že na pojednávaní
deklaroval ochotu platiť sumu vo výške 280,- Eur, išlo len o diskusiu na pojednávaní v rámci hľadania

možnosti uzavrieť rodičovskú dohodu a v tomto kontexte treba vnímať jeho vyjadrenie. Podľa otca
stanovené výživné nekorešponduje s oprávnenými potrebami maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorým
okresný súd pri určení oprávnených výdavkov zahrnul aj pomernú časť nákladov na bývanie vo výške
125,50 Eur (nájom + elektrika : 2), pričom matka tieto výdavky nehradí a tieto hradil výlučne otec. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. výživným

v sume 180,- Eur mesačne a vo zvyšku návrh matky zamietnuť.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.05.2025, bolo odvolanie otca doručené matke
prostredníctvom zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne
vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.

17. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu, ktorá s odvolaním
otca nesúhlasila a považovala ho za nedôvodné. Mala za to, že okresný súd dospel po vykonanom
dokazovaníksprávnymskutkovýmzisteniamavecsprávneprávneposúdilvychádzajúc,okreminého,aj
z metodiky na určovanie výživného. Matka poukázala na to, že v pôvodnom návrhu, v záujme maloletého

dieťaťa, navrhovala určiť výživné 350,- Eur mesačne, ktorú výšku navrhovala určiť podľa základných
potrieb maloletého s prihliadnutím na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom zverejnenú na
stránke MS SR. Na pojednávaní sa snažila s otcom maloletého dieťaťa dohodnúť tak na úprave styku,
ako aj výške výživného. Po vyhlásení rozsudku sa vzdala práva podať odvolanie, hoci výživné bolo
určené v nižšej výške, ako navrhovala, chcela byť v tomto smere voči otcovi ústretová. Odvolanie otca

považovalazaúčelovéavýživné,ktorénavrhuje,niejevzáujmemaloletéhodieťaťa,nakoľkomatkajena
rodičovskejdovolenke,nemápríjemzozamestnaniaavýživnévovýške180,-Eurmesačnebynepokrylo
základné potreby maloletého. Určené výživné odzrkadľuje potreby dieťaťa, keďže výživné zo strany otca
má pokryť náklady dieťaťa, medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, či iné voľné aktivity. Príjem matky je vo výške 533,30 Eur, oprávnené výdavky

maloletého sú v sume 412,50 Eur, pričom otcovi okresný súd pričítal 2/3 výdavkov, čo predstavuje
sumu cca 275,- Eur, ktorú zaokrúhlil na sumu 280,- Eur, v ktorom smere vec správne právne posúdil aj
s prihliadnutím na § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Za dôležité považovala uviesť, že otec maloletého na
pojednávaní deklaroval, že túto sumu, ktorú okresný súd vypočítal pri predbežnom právnom posúdení
veci, je ochotný platiť, teda s takouto sumou otec maloletého na pojednávaní súhlasil. Do výšky príjmu

otca nebol započítaný daňový bonus, ktorý poberal a poberá. Okresný súd určil výživné pod hranicu,
akú stanovuje metodika pre výpočet výživného, avšak chcela urobiť ústretový krok, s rozhodnutím
okresného súdu súhlasila. Považovala za nepravdivé, že by výdavky nepreukázala, naopak výdavky
riadne preukázala. Je pravdou, že náklady na bývanie hradil otec maloletého, avšak len z dôvodu, že torobil účelovo, aby mu bolo určené nižšie výživné. Matka na pojednávaní niekoľkokrát uviedla, že výdavky
na bývanie si bude a chce hradiť sama. Otec ich však účelovo hradil a je pravdepodobné, že hneď ako
nadobudne rozsudok právoplatnosť, hradiť ich prestane a bude ich hradiť matka, a preto táto okolnosť

nemôže byť braná do úvahy. Podľa matky otcom navrhované výživné vo výške 180,- Eur mesačne nie je
vzhľadom na jeho príjem v záujme maloletého, nerešpektuje ani metodiku na určovanie výživného a ani
právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak by súd určil výživné vo výške 180,- Eur mesačne,
matke by nevychádzalo zabezpečovať všetky základné potreby maloletého, a aj vzhľadom na príjem
otca by bolo takéto výživné neprimerane nízke. Okresným súdom stanovené výživné korešponduje

s oprávnenými potrebami a výdavkami maloletého dieťaťa a rešpektuje právo dieťaťa podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.05.2025, bolo vyjadrenie matky doručené otcovi
prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní
písomne vyjadriť, ktorú nevyužili.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP
s prihliadnutím na vady konania v zmysle § 67 CMP, ktoré však nezistil, rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku V. o výživnom a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného
konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/77/2025-151 zo dňa 18.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

22. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa proti výroku V. rozsudku okresného súdu, ktorým bola
určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Podstatou odvolania bola
námietka, že matkou tvrdené výdavky na maloletého nie sú žiadnym spôsobom preukázané a pokiaľ
okresný súd poukazoval na právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, tak jeho

životná úroveň sa nedá stotožniť s výškou dosahovaného príjmu. Pokiaľ si okresný súd osvojil tvrdenia
matky bez ďalšieho, jednalo sa o jeho pochybenie. Otec tak namietal nesprávne právne posúdenie
veci ohľadom určenia výživného v rozsahu určenej vyživovacej povinnosti na maloletého, vo vzťahu ku
ktorému oprávnené výdavky na maloleté dieťa v tak nízkom veku sú relatívne nízke.

23. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., a to o rozvode
manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o oprávnení oboch rodičov
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, o schválenej rodičovskej dohode, v časti úpravy styku,
nebol napadnutý opravným prostriedkom (vo vzťahu k výroku IV. otec ani nie je osobou oprávnenou
podať odvolanie), nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú

nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

24. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostal len výrok V. rozsudku okresného
súdu, týkajúci sa určenia výživného otca k maloletému na čas po rozvode, krajský súd účastníkov
konania označoval prioritne termínmi otec a matka; a nie aj termínmi manželka, resp. druhý manžel.

25. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť
dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšiehodokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľ, ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn.
3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd
z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúci pre jeho rozhodnutie, následne aj pre

posúdenie odvolania, ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania (ktoré zo
strany odvolateľa ani navrhnuté nebolo), nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na
spravodlivý súdny proces.

26. Primárne krajský súd uvádza, že vo vzťahu k napadnutému výroku V. rozsudku základom jeho
rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v tej

časti a odôvodnením k nej sa viažucim, na ktoré odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského
súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože
je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konania

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP sa však
krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými
v podanom odvolaní.

27. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania otca, vo väzbe k odvolaciemu

dôvodu o nedostatočne zistenom skutkovom stave uvádza, že tento nebol relevantný.

28. Vychádzajúc z ust. § 65 a § 66 CMP zdôrazňuje odvolací súd, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie vo vzťahu k zisteniu všetkých skutočností potrebných na posúdenie otázky
a prijatie rozhodnutia o výške výživného, a to s ohľadom na hypotézu právnej normy stanovujúcej kritéria

pre jej určenie (v predmetnom prípade, najmä podľa § 62 ods. 2 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
ktoré podrobne popísal v odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku a vyjadril v sume 412,50 Eur,
a na druhej strane príjmy a výdavky oboch rodičov (keďže vyživovaciu povinnosť voči maloletému má
každý z nich), ako aj celkovú životnú úroveň a zároveň zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky v zmysle

§ 62 ods. 4 Zákona o rodine. Okresný súd vykonané dôkazy podľa Čl. 10 CMP a v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP správne vyhodnotil podľa vlastnej úvahy; každý
dôkaz hodnotil samostatne, ako aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Jeho hodnotenie nie je v rozpore
so zásadami logiky a prihliadol pritom na všetko, čo počas konania vyšlo najavo.

29. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že takýto postup
môže spočívať v použití nesprávnej právnej normy, nesprávnej interpertácii správnej právnej normy,
alebo jej nesprávnej aplikácii na zistený skutkový stav, ktorá situácia v danom prípade nenastala.
Okresný posúdil otázku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi na čas po rozvode
manželstva v súlade s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75

ods. 1, ktoré na vec správne aplikoval.

30. Nebolo možné akceptovať odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa, že okresný súd pri určení
vyživovacej povinnosti nevychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, naopak krajský súd je
názoru, že vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa okresný súd určil práve za rešpektovania

potrieb maloletého dieťaťa, schopností, možností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča,
za súčasného prihliadnutia k životnej úrovni otca maloletého tak, ako to vyplýva z ust. § 62 ods. 2
Zákona o rodine. Práve pre zabezpečenie zhodnej životnej úrovne dieťaťa a rodičov okresný súd pri
určovaní výšky výživného nie je viazaný tvrdeniami účastníkov konania, a preto ani okresný súd pri
rozhodovaní o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu, v danej veci výživného, nebol viazaný

návrhom podaným matkou maloletého dieťaťa.

31. Okresný súd vyjadril potreby maloletého dieťaťa, ktoré je toho času vo veku skoro 2 rokov, zohľadnil
výdavky na maloleté dieťa, ktoré ustálil v sume 412,50 Eur, a to náklady na bývanie, náklady súvisiaces hygienou, obliekaním, vitamínmi, príkrmami, osobnú starostlivosť matky a jej príjem z rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa v sume 533,30 Eur. Súčasne na druhej strane mal okresný súd
dokazovaním zistené majetkové pomery otca, ktorý je riadne stabilne zamestnaný, jeho priemerný

čistý mesačný príjem je 1.690,- Eur a zároveň si uplatňuje daňový bonus, a preto za tejto vyššej
životnej úrovne otca, ktorý dosahuje pomerne vyšší príjem na rozdiel od príjmu matky, vecne správne
skonštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné 280,- Eur, ktoré zodpovedá
potrebámmaloletéhodieťaťa.Tak,akobolokonštatovanékrajskýmsúdomvyššie,okresnýsúddôsledne
aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a takémuto zákonnému postupu nebolo možné zo strany

krajského súdu nič vytknúť. Okresný súd rešpektoval zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie
rozsahu vyživovacej povinnosti otca, a preto neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie krajským súdom,
než na potvrdenie správnosti napadnutého výroku V. rozsudku okresného súdu.

32. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné, pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

len jedného z rodičov vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu jedla,
zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a
liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena
rodiny). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom

má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

33. K aplikácii ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine krajský súd len dopĺňa, že rovnaká životná úroveň
nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda, že rodič a dieťa
musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože potreby dospelého človeka

a dieťaťa sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti
uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň
potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určení výživného, sú práve ovplyvňované schopnosťami
amožnosťamirodičov,apreto,aksúreálnemožnostirodičaširšie,takjespravodlivé,aksaprirozhodnutí

súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí práve zásada úmernosti životnej úrovne
dieťaťa k životnej úrovni rodiča. Zo zistených príjmov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že jeho
zárobkové pomery zodpovedajú určenému výživnému.

34. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že výška výživného určená súdom prvej inštancie

tak, ako uviedol aj okresný súd v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, je nižšia, ako
odporúčaná výška výživného podľa Metodiky pre výpočet výživného na deti vypracovanou MS SR, ktorá
stanovuje objektívne kritéria pre určenie výživného a vytvára základ pre transparentný výpočet jeho
výšky, keď podľa metodiky by primerané výživné predstavovalo, v prípade existencie jednej vyživovacej
povinnosti k dieťaťu vo veku skoro 2 rokov (vek dieťaťa 0-5), 18 % z priemerného čistého mesačného

príjmu povinného rodiča, t.j. čo by bolo 304,32 Eur (18% z 1690,-Eur), avšak okresný súd za zohľadnenia
kritérií Zákona o rodine nevychádzal výlučne z tejto metodiky, ktorá má odporúčací charakter, ale určil
nižšie výživné.

35. V neposlednom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že otec si musí uvedomiť

zodpovednosť vyplývajúcu z jeho postavenia rodiča, ako aj povinnosti, ktoré s tým neoddeliteľne súvisia
– najmä povinnosť zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Táto povinnosť nevyplýva iba zo zákona, ale
predstavuje prirodzenú morálnu zodpovednosť každého rodiča. Preto, ak rodičovi v jej plnení nebránia
výnimočné okolnosti, ako napríklad vážny zdravotný stav alebo iné závažné dôvody, je povinný vyvinúť
všetko úsilie na to, aby ju mohol plniť, v čo najširšom možnom rozsahu.

36. K úplnosti dodáva odvolací súd, že keďže v predmetnom prípade okresný súd rozhodoval o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva účastníkov, tak počiatok
vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvíja od právoplatnosti rozsudku.
Tovšakneznamená,žedovtedyvyživovaciapovinnosťneexistovala,čo–vyplývatotižpriamozozákona

a rozhodnutie súdu ju len deklaruje.

37. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, vykonanédôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.
Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu, resp. k zmene

rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
V. a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.