Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124205309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudkýňJUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
F. E. G., H. XXXX/X, 2/ I. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX, D. C.; obe právne zastúpené
JUDr. Jánom Legerským - advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, IČO: 34 054 081,
proti žalovanému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G., H. XXXX/X, o zaplatenie 8.917,20 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2025,
č. k. 68C/36/2024 - 101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyne 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.žalovanémuuložilpovinnosť zaplatiťžalobkyni
1/ sumu 4.458,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 4.458,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 19.04.2024, sa žalobkyňa 1/ aj žalobkyňa 2/
proti žalovanému domáhali, aby každej z nich zaplatil sumu 4.458,60 eur a zároveň im nahradil
trovy konania. Súd prvej inštancie vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k. 68C/36/2024-30 zo
dňa 28.05.2024, proti ktorému žalovaný včas podal odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu platobného
rozkazu podľa § 267 ods. 4 CSP.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.06.2025, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia

nedostavil. O uvedenom termíne pojednávania bola dňa 27.05.2025 riadne vyrozumená vtedajšia
právna zástupkyňa žalovaného A. I. C., s ktorou však žalovaný dňa 09.06.2025 podpísal
Dohodu o ukončení zastupovania.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a zistil nasledovný stav veci: V konaní nebolo sporné, že
žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú - každý v 1/3-ine - podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. E. G., obec Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad

Váhom ako: byt č. X, na prízemí, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho
na parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve. Uvedený byt pozostáva zo vstupnej chodby,
samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC. Príslušenstvo bytu tvorí pivnica nachádzajúca sa vsuteréne bytového domu a jeho celková plocha je 51,82 m2. Nebolo sporné ani to, že uvedený byt strany
sporu nadobudli dedením po matke žalobkýň, ktorá bola zároveň manželkou žalovaného. Žalovaný v
uvedenom byte dlhé roky žil v spoločnej domácnosti s matkou žalobkýň a po jej smrti zostal v tomto byte

naďalej bývať. Žalobkyne od uvedeného bytu majú kľúče, pričom v jednej miestnosti uvedeného bytu
majú odložené nejaké svoje veci. Z výzvy zo dňa 04.08.2022 vyplýva, že žalobkyne žalovaného
písomne vyzvali na písomné vyjadrenie sa k užívaniu spoločného bytu. V nej okrem iného poukazujú
na nevhodné správanie sa žalovaného, kedy uvádzajú, že si nárokuje na všetko. Odmieta žalobkyniam
vydať ich veci (zo školských čias, fotografie, veci po ich matke...). Poukazujú na to, že

do bytu nemajú prístup, nakoľko žalovaný ponecháva zastrčený kľúč vo dverách zvnútra, počas svojej
neprítomnosti umožňuje do bytu vstup iným osobám atď. Z listiny označenej ako Výzva na usporiadanie
právnych vzťahov z užívania spoločnej veci a na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej
veci zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu oslovili žalovaného
so žiadosťou o uzatvorenie dohody, ktorou by došlo k usporiadaniu spoluvlastníckych práv vo
vzťahu k užívaniu ich spoločného bytu výlučne žalovaným. Navrhli žalovanému, aby za užívanie bytu

hradil každej žalobkyni sumu 123,85 eur mesačne, s tým, že by takúto sumu uhradil za obdobie
predchádzajúcich 3 rokov. Žalovaný na uvedený list reagoval listom zo dňa 11.03.2024 označeným ako
Reakcia na výzvu na usporiadanie právnych vzťahov z užívania spoločnej veci a na
zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej veci zo dňa 29.02.2024, v ktorom uviedol, že si je
vedomý, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. On však v tomto byte žil s

matkou žalobkýň viac ako 38 rokov, investoval do neho čas aj peniaze a má k nemu citový vzťah. V čase
keď sa byt odkupoval do súkromného vlastníctva poskytol matke žalobkýň peniaze na jeho odkúpenie.
V dedičskom konaní po matke žalobkýň sa rozprávali o možnosti vyporiadania a prípadného
zriadenia vecného bremena zodpovedajúceho právo doživotného užívania bytu, avšak nakoniec sa
takto nedohodli. Dohodli sa tak, že žalovaný zostane v byte bývať, ponechá si jednu obývateľnú izbu a

žalobkyne budú užívať druhú izbu, samozrejme aj so spoločnými priestormi s príslušenstvom (kuchyňa,
kúpeľňa, WC). Žalobkyne majú od bytu kľúče, môžu tam kedykoľvek prísť, čo znamená, že de facto byt
takisto užívajú a žalovaný im do užívania nijako nezasahuje. Žalobkyne si zamkli druhú izbu napriek
tomu, že žalovaný tam mal svoj majetok v podobe nábytku. Tým, že nemá do tejto izby prístup, nevie
skontrolovať, v akom stave nábytok je a či tam vôbec ešte je. Žalovaný nevie, či v danej izbe náhodou

netečie radiátor alebo neplesnivejú steny, alebo niečo iné nemôže ohrozovať užívanie bytu ako celku.
Nemá vedomosť o tom, či žalobkyne zabezpečujú upratovanie zamknutej izby, umývanie okien a pod.
Žalobkyne si vymedzili túto izbu pre seba, v jej užívaní im nik nebráni a žalovaný im do
tohto práva nijak nezasahuje. Naopak, žalobkyne sa nepodieľajú na nákladoch za užívanie bytu, ktoré
má žalovaný právo požadovať 3 roky spätne. Poukázal na to, že sa domnieva, že dohoda o užívaní bytu

existuje a pokiaľ túto žalobkyne chcú modifikovať, je pripravený na rokovania o započítaní nájomného
ako aj úhrad nákladov za tento byt. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom, odboru poriadkovej polície č. ČVS: ORP-198/NM-NM-2022 zo dňa 23.06.2022
vyplýva, že začaté trestné stíhanie pre prečin Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona postupujú odboru všeobecnej a vnútornej správy Okresného úradu v Novom Meste

nad Váhom na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o
trestný čin, ale mohlo by sa jednať o priestupok. Z odôvodnenia vyplýva, že dňa 07.02.2025
v čase od 20:30 hod. do 21:30 hod. na adrese H. XXXX/X, E. F. E. G. páchateľ J. B. po predchádzajúcej
hádke s I. B. (žalobkyňa 1/) viackrát udieral francúzskou palicou, chytil ju pod krk a na
A. B. počas incidentu kričal, že ich obe zabije, pričom toto konanie vzbudilo v poškodených dôvodnú

obavu o život a zdravie. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že J. B. bol v súvislosti s týmto incidentom
aj zadržaný a obmedzený na osobnej slobode. Z vykonaných výsluchov v trestnom konaní
vyplynulo, že v daný deň došlo k verbálnemu aj fyzickému konfliktu medzi žalovaným, jeho
priateľkou a zároveň opatrovateľkou J. K., žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/. Dôvodom bola skutočnosť, že
žalobkyne chceli v uvedenom byte prespať, čo viedlo na strane žalovaného k výraznej verbálnej

aj fyzickej agresivite voči žalobkyniam. Žalobkyne sa v uvedenom byte nachádzali už od predošlého
dňa z dôvodu, že na požiadanie žalovaného, ktorý bol pred tým v nemocnici, prišli spoločný byt upratať.
Výpovede žalobkýň, J. K. a žalovaného ohľadne presného priebehu daného konfliktu sa rôznia, preto
nie je z nich možné jednoznačne ustáliť ani len vyvolávajúcu príčinu. Je však zrejmé, že ich vzájomné
vzťahy trpia napätím, k čomu prispieva aj prítomnosť J. K. v spoločnom byte.

Polícia konanie žalovaného v danom prípade vyhodnotila ako skratovité s prihliadnutím na vyšší vek
a psychické rozrušenie a únavu žalovaného v daný deň, preto vec odstúpili na priestupkové konanie.
Z predloženého stanoviska spoločnosti MSS, s.r.o., Malinovského 1232/16, Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 05.02.2024 k odhadovanej tržnej hodnote prenájmu predmetného spoločného bytu vyplýva, žeprenájom dvojizbových bytov v obdobnej lokalite sa v čase od 01.03.2020 do 31.12.2023 pohyboval v
priemere vo výške 450,- eur / mesiac + energie a poplatok za správu. Pri tejto sadzbe by za uvedené
obdobie bola celková výška nájmu 20.700,- eur/byt (t. j. 6.900,- eur / osoba / obdobie). Platba do fondu

opráv by za uvedené obdobe bola v celkovej výške 3.609,22 eur (t. j. 1.203,07 eur / osoba / obdobie).
Ak by bola v tomto období podpísaná nájomná zmluva, výška nájomného, ktorú by hradil 1/3 vlastník
ostatným vlastníkom (v podiele 2/3), je vo výške 11.393,85 eur. Z predloženej lekárskej
správy NsP Nové Mesto nad Váhom n.o. týkajúcej sa J. K. vyplýva, že dňa 07.05.2022 o 22:13 hod.
boli u nej zistené čerstvé povrchové kožné hematómy a opuch v okolí ľavého oka a akcelerovaná

arteriálna hypertenzia, t. č. stresovo podmienená. Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo
dňa 08.05.2022 súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti. Z predložených príjmových pokladničných
dokladov, SIPO dokladov aj ročného vyúčtovania vyplýva, že žalovaný riadne vykonáva
úhrady dane z nehnuteľností, ako aj príslušných poplatkov spojených s vlastníctvom sporného bytu.
Poplatok odvádzaný do fondu opráv predstavoval v roku 2023 sumu 963,84 eur, čo je 80,32
eur mesačne. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobkyne riadne platia

daň z nehnuteľností za spoločný byt.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Súd mal
preukázané, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú každý v 1/3- ine podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. X, na prízemí, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parc.

č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. E.
G.. Uvedený byt pozostáva zo vstupnej chodby, samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC a
prislúcha k nemu pivnica v suteréne bytového domu. Celková plocha bytu je 51,82 m2. Spoločný byt
užíva na svoje bývanie výlučne žalovaný, a to od 25.02.2020, kedy došlo k úmrtiu matky žalobkýň a

manželky žalovaného. Žalovaný riadne uhrádza príslušné poplatky spojené s užívaním sporného bytu
s výnimkou dane z nehnuteľností, ktorú hradí každý spoluvlastník sám vo výške zodpovedajúcej veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu. Nebolo sporné, že žalovaný neposkytuje žalobkyniam žiadnu náhradu
za užívanie spoločnej veci nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi
ním a žalobkyňami v minulosti došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, na základe ktorej má on právo

bezplatne výlučne užívať spoločný byt na bývanie a žalobkyne majú v tomto byte vyhradenú 1 izbu, ktorú
môžu plnohodnotne užívať, v tomto smere žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. Jednak preto,
že nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by existenciu takejto ústnej dohody preukazoval a jednak
preto, že vo svetle ostatných vykonaných dôkazov sa takéto tvrdenie javí viac ako nepravdepodobné.
V rade prvom, niet pochýb o tom, že vzájomné vzťahy žalovaného a žalobkýň sú viac

ako narušené, o čom svedčí závažný incident, ku ktorému došlo v spoločnom byte dňa
07.05.2022 vo večerných hodinách. Vychádzajúc z predloženého uznesenia OR PZ v Novom Meste nad
Váhom, odboru poriadkovej polície zo dňa 23.06.2022, je zrejmé, že vzájomné vzťahy spoluvlastníkov
sú viac ako napäté, čomu neprispieva ani skutočnosť, že žalovaný, hoci je minoritným vlastníkom
sporného bytu, bez súhlasu, ak nie proti vôli žalobkýň, umožňuje v spoločnom byte zdržiavanie sa svojej

opatrovateľky a zároveň priateľky J. K.. Nič totiž nenasvedčuje tomu, že by medzi
žalovaným a J. K. išlo o opatrovateľský vzťah na komerčnej báze v rozsahu stanoveného
počtu hodín, keďže z uznesenia polície vyplýva, že J. K. prišla so žalovaným dopoludnia z nemocnice
a nachádzala sa v sporom byte večer ešte aj po 20. hodine, kedy sa žalovaný údajne
mal chystať do postele. Z výpovedí zúčastnených osôb v trestnom konaní nakoniec vyplynulo, že podľa

všetkého práve prítomnosť J. K. v danom byte zohrala kľúčovú rolu pri vzniku zmieneného konfliktu a
vyvolaniu osobnej agresie žalovaného voči žalobkyniam. V rade druhom, pri výmere bytu cca 52 m2,
ktorý má len 2 obytné izby a len jednu kúpeľňu, WC a kuchyňu je jednoznačne vylúčené, aby tento
mohol byť plnohodnotne využívaný súčasne 3 rovnocennými spoluvlastníkmi, pokiaľ bolo preukázané,
že ich vzťahy nie sú ideálne. Za situácie, kedy medzi spoluvlastníkmi došlo ku konfliktu, ktorý si vyžiadal

privolanie polície, zadržanie žalovaného a následné lekárske ošetrenie viacerých zúčastnených osôb,
vôbec nemožno ani len uvažovať nad potenciálnou možnosťou akejkoľvek formy spoločného užívania
daného bytu. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo, že žalobkyne nemajú do bytu taký prístup
aký by zodpovedal veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko poukazovali na to, že obyčajne majú
problém sa do uvedeného bytu dostať kvôli zastrčenému kľúču z vnútornej strany dverí,

pričom trvá dlho, než im žalovaný vôbec otvorí. Žalobkyne boli nútené žalovaného písomne vyzývať
k umožneniu prístupu k veciam pochádzajúcim z ich detstva, ktoré sa stále nachádzajú v
uvedenom byte, kde v minulosti žili spolu so svojou matkou, teda ide o ich "rodičovský" byt. Za tejto
situácie preto nemožno od žalobkýň spravodlivo očakávať, aby bez náhrady strpeli užívanie spoločnéhobytu žalovaným na ich úkor, t. j. nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Súd preto vyhodnotil
nárok žalobkýň voči žalovanému na peňažnú náhradu za užívanie spoločného bytu nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina za plne dôvodnú a opodstatnenú a žalovaného

zaviazal poskytnúť žalobkyniam peňažnú náhradu zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu
každej z nich, t. j. v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom 1/3 + 1/3. Pokiaľ ide o
výšku peňažnej náhrady, túto súd stanovil v súlade s predloženým stanoviskom realitnej kancelárie
MSS, s.r.o., z ktorej vyplýva, že cena komerčného prenájmu za dvojizbové byty v podobnej lokalite sa v
období od 01.03.2020 do 31.12.2023 pohybovala na úrovni 450,- eur mesačne bez energií a ostatných

poplatkov spojených s užívaním bytu. Uvedená výška komerčného nájmu nebola žalovaným účinne
popretá, preto súd pri svojom rozhodovaní z nej vychádzal. Na tomto mieste však súd uviedol, že
uvedená suma sa súdu javila absolútne primeraná aj vzhľadom na súdu dostupné informácie o
cenách za prenájom obdobných nehnuteľností v meste Nové Mesto nad Váhom. Každej žalobkyni tak
súd priznal voči žalovanému peňažnú náhradu vo výške 123,85 eur / mesiac. Pri svojom
výpočte súd vychádzal z výšky preukázaného komerčného prenájmu 450,- eur mesačne, z čoho na

spoluvlastnícky podiel 1/3-ina pripadá suma 150,- eur / mesačne, ktorá však bola znížená o sumu 26,15
eur / mesačne, zodpovedajúcu povinnému odvodu do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.
Uvedenú náhradu žalobkyniam priznal za požadované obdobie od 19.04.2021 do 19.04.2024, t. j. za
36 mesiacov, čo v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 4.458,60 eur pre každú žalobkyňu (123,85
eur x 36 mesiacov). Nárok žalobkýň ako podielových spoluvlastníčok predmetného bytu na priznanú

peňažnú náhradu voči žalovanému, ktorý spoločnú vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu nachádza oporu v ustanovení § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní primárne vychádzal. Žalovaného tak súd zaviazal zaplatiť sumu 4.458,60 eur
žalobkyni 1/ a sumu 4.458,60 eur žalobkyni 2/, a to v štandardnej paričnej lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté dôkazy, súd pre nadbytočnosť nevykonal

ohliadku spoločného bytu, pretože je zrejmé, že nemožno užívať dvojizbový byt o výmere cca 52 m2 s
jednou kuchyňou, kúpeľnou a WC tromi rovnocennými spoluvlastníkmi v situácii, kedy sú ich vzájomné
vzťahy konfliktné do takej miery, že si vyžiadali zásah polície. Súd nevykonal ani výsluch žalovaného,
pretože tento sa na nariadené pojednávanie svojvoľne a bez ospravedlnenia nedostavil. Nevykonal ani
výsluch svedkyne K., pretože strany sporu neuviedli, ktorú z rozhodujúcich skutočností by táto

svedkyňa mohla objasniť.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ priznal
proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd nevykonal na jeho
žiadosť dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov a ani neprizval ku konaniu ním
navrhnutých svedkov. Súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul, pojednávanie

bolo uskutočnené bez prítomnosti žalovaného. Žalovaného jeho právna zástupkyňa informovala, že ho
v tomto spore už viac nemôže zastupovať a ukončila zastupovanie. Neupozornila ho na skutočnosť,
že dňa 17.06.2025 sa uskutoční pojednávanie a nebude ho mať kto na tomto pojednávaní zastúpiť,
a z tohto dôvodu sa na pojednávaní nezúčastnil a nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a k tvrdeniam
žalobkýň. Má 83 rokov, je po dvoch ťažkých operáciách, jedna z nich bola operácia mozgu, kedy mu

odstraňovali nádor. Po tomto zákroku má veľké zdravotné ťažkosti, čiastočne nepočuje. Žalobkyne mu
zasielali rôzne výzvy, listy a pod., avšak už nie je v takej fyzickej ani mentálnej kondícii, aby dokázal sám
reagovať na tieto ich výzvy, preto aj ostali bez reakcie. Nehnuteľnosť nadobudol počas života s matkou
žalobkýň, táto nehnuteľnosť bola kupovaná z jeho prostriedkov, avšak na liste vlastníctva bola
ako vlastník uvedená iba matka žalobkýň. Žalobkyne tvrdia, že nemôžu užívať predmetnú

nehnuteľnosť, a ako dôvod uviedli správanie žalovaného a jeho útoky na žalobkyne. Toto tvrdenie je len
subjektívnym názorov žalobkýň. Žalobkyne zrejme pozabudli na fakt, že to oni opakovane pri svojich
návštevách žalovaného napádali slovne aj fyzicky. Žalovaný nie je v takej fyzickej kondícii,
aby dokázal napadnúť inú osobu a biť ju. Má problém aj s bežnými dennými úkonmi, ako je návšteva
lekára, vyjsť po schodoch a iné. Z týchto dôvodov má pri sebe opatrovateľku, p. K.. S opatrovaním

a pomocou sa obrátil aj na žalobkyne, tie túto prosbu o pomoc odmietli a tak si našiel
opatrovateľku. Nezakazuje žalobkyniam vstup do nehnuteľnosti, majú kľúče, hocikedy môžu prísť. Ak by
mali záujem nehnuteľnosť užívať, so žalovaným by sa dohodli. Reálnu dohodu, vzhľadom k jeho
zdravotnému stavu mu však žalobkyne nenavrhli, žiadajú od neho len peniaze. Užíva veľké množstvoliekov, na ktoré každý mesiac vydáva značnú časť svojho príjmu. Jeho príjmom je iba starobný dôchodok
vo výške cca 630,- eur / mes. Z tohto príjmu nie je možné, aby žalobkyniam platil sumu, ktorú žalobkyne
žiadajú ako nájom. V tom prípade, by si musel vybrať, či si kúpi lieky alebo zaplatí domnelý nájom,

ktorý požadujú žalobkyne. Po obdržaní platobného rozkazu sa obrátil na advokátku, ktorá mu uprostred
procesu vypovedala zastupovanie. Nemal potrebné informácie ako má ďalej postupovať, konalo sa v
jeho neprítomnosti a bol vynesený rozsudok v jeho neprítomnosti. Má za to, že žalobkyne nepredložili
dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložené dôkazy nepovažuje za vierohodné.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že žalovaný nebráni žalobkyniam

užívať spoločnú nehnuteľnosť v takej miere, ako ju užíva on sám a jeho finančný ani zdravotný stav
mu neumožňuje vyplatiť žalobkyniam požadovanú sumu, a preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

8. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú napadnutý rozsudok, ako aj postup
súdu prvej inštancie v konaní za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného proti tomuto

rozsudku, ako aj postupu súdu prvej inštancie v konaní považujú za neopodstatnené a účelové. Pokiaľ
žalovaný namieta, že súd nevykonal na jeho žiadosť dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov a
ani neprizval ku konaniu ním navrhnutých svedkov, k tomuto uvádzajú, že nie je zrejmé, čo žalovaný
považuje za dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli stranami sporu predložené v súlade s ustanovením §

204 CSP tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.06.2025, ako aj
zvukového záznamu z tohto pojednávania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o neprizvaní ku konaniu
ním navrhnutých svedkov, tak z obsahu písomných podaní žalovaného v tejto veci, ktorými sú odpor
proti platobnému rozkazu zo dňa 17.06.2024 a vyjadrenie zo dňa 30.09.2024 k vyjadreniu žalobkýň
1/ a 2/, vyplýva, že žalovaný navrhol vykonať dokazovanie len výsluchom jedného svedka, a to J.

K. a okrem toho navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkýň, žalovaného ako strán sporu a
vykonaním obhliadky spoločného bytu. Žiadne iné dokazovanie žalovaný vykonať nenavrhol. Čo sa týka
návrhu žalovaného na výsluch svedka J. K. obsiahnutý vo vyjadrení žalovaného zo dňa 30.09.2024 k
vyjadreniu žalobkýň 1/ a 2/, tento nebol súladný ani s ustanovením § 197 CSP, keď neobsahoval ani
označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku nevykonanie výsluchu tohto svedka odôvodnil tým, že strany sporu neuviedli,
ktorú z rozhodujúcich skutočností by táto svedkyňa mohla objasniť. V tomto smere žalobkyne poukazujú
na to, že účelom výsluchu svedka v civilnom sporovom konaní nie je a ani nemôže
byť dopĺňanie chýbajúcich skutkových tvrdení strany sporu o konkrétnych skutočnostiach, ale naopak
predpokladom vykonania dôkazu výsluchom svedka je existencia konkrétnych sporných skutkových

tvrdení, k odstráneniu spornosti ktorých by mal výsluch svedka viesť. Pokiaľ žalobca
neoznačil konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom ním navrhnutého svedka preukázané
a ani z vyjadrení žalobkýň nevyplynuli skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo potrebné výsluch
svedka realizovať, tak súd prvej inštancie správne postupoval, keď dokazovanie výsluchom uvedeného
svedka nevykonal. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k

návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania jeho výsluchom ako strany sporu, kde sám žalovaný
svojou neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní možnosť vykonania takéhoto dokazovania zmaril
a správne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania
obhliadkou spoločného bytu, ktorej vykonanie by z hľadiska posúdenia skutočností
významných pre rozhodnutie o uplatnenom nároku nemalo žiaden význam a bolo by

tak neúčelné a zároveň nehospodárne. Ostatný dôkazný návrh žalovaného na výsluch žalobkýň ako
strany sporu súd prvej inštancie riadne realizoval. Z týchto dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného
ohľadom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní dokazovania celkom
neopodstatnené. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, žalovaného
nevypočul a pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti žalovaného, k tomuto uviedli, že ani tieto

námietky nie sú opodstatnené. Nie je pravdou, že by súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, keď z
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd vychádzal z
celého obsahu spisu, teda aj z podaní strán sporu a listinných dôkazov predložených stranami sporu,
ktoré potom podrobil hodnoteniu v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Čo sa týka nevypočutia
žalovaného, tak bol to sám žalovaný, ktorý neumožnil súdu prvej inštancie vykonanie takéhoto

dokazovania z dôvodov už vyššie uvedených, keď sa na pojednávanie bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nedostavil. Čo sa týka uskutočnenia pojednávania bez prítomnosti žalovaného, tak súd
prvej inštancie postupoval pri vykonaní pojednávania dňa 17.06.2025 plne v súlade s ustanovením
§ 180 CSP, keď vykonal toto pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanienedostavil a z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu, ktorý by preukázal. O termíne pojednávania sa pritom žalovaný dozvedel včas
a riadne, keď na termín 17.06.2025 bolo pojednávanie odročené na predchádzajúcom pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 27.05.2025, a ktorého sa osobne zúčastnila advokátka zastupujúca vtom čase
žalovaného. Táto advokátka žalovaného následne komunikovala so žalovaným ohľadom
možného mimosúdneho vyriešenia veci, ktoré bolo zo strany žalobkýň prezentované na pojednávaní
dňa 27.05.2025, čo nepochybne vyplýva z písomného podania žalovaného zo dňa 02.06.2025, ktorým
odpovedal na návrh žalobkýň zo dňa 27.05.2025 (dátum pojednávania, na ktorom bol návrh žalobkýň na

mimosúdne riešenie veci prednesený a na ktorom bol zároveň určený termín ďalšieho pojednávania na
deň 17.06.2025) tak, že s návrhom žalobkýň nesúhlasí. Takáto odpoveď žalovaného zo dňa 02.06.2025
vyhotovená a podpísaná osobne žalovaným bola potom súdu prvej inštancie doručená, dňa 10.06.2025
advokátkoužalovanéhospolusdohodououkončenízastupovaniažalovaného zodňa09.06.2025.
Zo súhrnu týchto skutočností je nepochybné, že žalovaný sa musel o termíne pojednávania,
ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, z takejto komunikácie s advokátkou, ktorá ho až do 09.06.2025 vo

veci zastupovala, dozvedieť, keď je nepochybné, že táto advokátka v rámci plnenia jej povinností
vyplývajúcich zo zastupovania žalovaného, tohto o termíne ďalšieho pojednávania konaného
dňa 17.06.2025 informovala. Bez ohľadu na to vzhľadom na prítomnosť advokátky žalovaného na
pojednávaní dňa 27.05.2025, na ktorom bol určený ďalší termín pojednávania, ktoré
sa konalo dňa 17.06.2025, je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný sa riadne a včas o termíne tohto

pojednávania dozvedel a nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby žalovaného na toto
pojednávanie písomne predvolával po neskoršom ukončení jeho zastupovania v konaní advokátkou na
základe dohody zo dňa 09.06.2025. Procesný postup súdu prvej inštancie bol preto správny a zákonný
a neospravedlnená neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 17.06.2025 umožňovala vykonať toto
pojednávanie a rozhodnúť vo veci aj v neprítomnosti žalovaného. Preto ani tieto námietky žalovaného

proti správnosti postupu súdu prvej inštancie nie sú opodstatnené. Pokiaľ žalovaný namieta, že jeho
právnazástupkyňahoinformovala,žehonemôževtomtosporeviaczastupovaťaukončilazastupovanie
a neupozornila ho na skutočnosť, že dňa 17.06.2025 sa uskutoční pojednávanie a z toho dôvodu sa
na pojednávaní nezúčastnil a nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň, tak ani táto
námietka, a to už sčasti aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže byť opodstatnená.

Z dokladov, ktoré dňa 10.06.2025 advokátka žalovaného doručila súdu prvej inštancie,
vyplýva, že k ukončeniu zastupovania žalovaného došlo na základe vzájomnej dohody
o ukončení zastupovania zo dňa 09.06.2025 a nie jednostranne, ako to uvádza žalovaný a zároveň
z osobného vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobkýň na mimosúdne vyriešenie veci, obsiahnutého v
jeho písomnom podaní zo dňa 02.06.2025, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené spolu s dohodou o

ukončení zastupovania, vyplýva, že žalovaný bol s priebehom pojednávania konaného dňa 27.05.2025
oboznámený, keďže reagoval na návrh žalobkýň prednesený na tomto pojednávaní. Preto tvrdenie
žalovaného, že ho zastupujúca advokátka neupozornila na skutočnosť, že dňa 17.06.2025 sa uskutoční
pojednávanie, je zjavne účelové. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa nemal možnosť vyjadriť k žalobe a k
tvrdeniam žalobkýň, tak takéto tvrdenie žalovaného je v priamom rozpore s obsahom písomných podaní

za stranu žalovaného v tejto veci, a to odporom proti platobnému rozkazu obsiahnutom v podaní
žalovaného zo dňa 17.06.2024 a vyjadrením k vyjadreniu žalobkýň 1/ a 2/ obsiahnutom v
podaní žalovaného zo dňa 30.09.2024, z ktorých je zrejmé, že žalovaný mal nielen možnosť, ale
sa aj vyjadril ku skutkovej a právnej stránke veci a reagoval na tvrdenia žalobkýň, od ktorých tieto
odvodzovali uplatnený nárok v konaní. Z týchto dôvodov ani táto odvolacia námietka žalovaného nemá

žiadneopodstatnenie.Kďalšímtvrdeniamžalovanéhoobsiahnutýmvodvolaníprotirozsudkusúduprvej
inštancie žalobkyne uvádzajú, že samotný vek žalovaného a s tým súvisiaci zhoršený zdravotný stav
nie sú takými skutočnosťami, ktoré by ho zbavovali povinnosti k zaplateniu náhrady za užívanie
spoločného bytu aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobkýň a zakladali by
jeho nárok na užívanie tohto bytu bezodplatne voči ostatným rovnocenným podielovým spoluvlastníkom,

ktorí nemajú možnosť byt užívať práve z dôvodu, že tento užíva žalovaný, ktorého vzťah je navyše
voči žalobkyniam dlhodobo veľmi negatívny. Zároveň je celkom nepravdivé tvrdenie žalovaného, že
žalobkyne mu nenavrhli žiadnu dohodu ohľadom úpravy užívania spoločného bytu, keď
z vykonaného dokazovania v tejto veci vyplynul opak takéhoto tvrdenia žalovaného, kde žalobkyne
preukázali, že žalovanému zaslali list zo dňa 04.08.2022 doporučenou listovou zásielkou, ktorú žalovaný

prevzal dňa 08.08.2022, v ktorom vyzvali žalovaného na jeho vyjadrenie k užívaniu spoločného bytu a
bol to práve žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom na takúto snahu žalobkýň o vyriešenie veci
vzájomnou dohodou nereagoval a v užívaní spoločného bytu pokračoval ďalej takým spôsobom, ktorý
znemožnil žalobkyniam, aby sa na užívaní tejto spoločnej veci akokoľvek podieľali. Napokonskutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý nemá žiaden záujem o uzavretie akejkoľvek spravodlivej
dohody o užívaní spoločného bytu, jednoznačne vyplynula aj z postoja žalovaného k návrhu
na mimosúdne usporiadanie nielen predmetného nároku, ale aj spoluvlastníckeho vzťahu strán sporu k

spoločnému bytu, ktorý bol za stranu žalobkýň prednesený na pojednávaní dňa 27.05.2025, a ktorý bol
voči žalovanému veľmi ústretový. Tento návrh spočíval v tom, že ak by došlo k uzavretiu dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu, na základe ktorej by
tento nadobudli v rovnakom pomere žalobkyne, tak žalobkyne by ustúpili od uplatňovania predmetného
nároku na zaplatenie náhrady za užívanie bytu žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a

žalobkyne by vyplatili za spoluvlastnícky podiel žalovaného peňažnú náhradu žalovanému, a to každá
zo žalobkýň vo výške 10.000,- eur, pričom súčasťou takejto dohody by bolo aj zriadenie
vecného bremena pre žalovaného spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania bytu s tým,
že bezplatným užívaním sa myslí, že by žalovaný neplatil žiadnu náhradu za užívanie (nájomné), ale
platilbylento,čodoteraz,tedapoplatkysúvisiacesosprávoubytuazaenergie.Žalovanýbezakejkoľvek
snahy o prípadnú ďalšiu komunikáciu v tomto smere so žalobkyňami takýto návrh odmietol a

zároveň žiaden iný návrh ohľadom spôsobu užívania spoločného bytu ani vyriešeniu spoluvlastníckeho
vzťahu k nemu nepredniesol. K ostatnému tvrdeniu žalovaného v časti IV. bod 6. odvolania o tom,
že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a že predložené dôkazy
nepovažuje žalovaný za vierohodné, uviedli žalobkyne, že odhliadnuc od nesprávnosti tohto tvrdenia,
žalovaný takýmto vyjadrením v podstate potvrdil jeho vedomosť o priebehu konania a obsahu dôkazov

predložených žalobkyňami na preukázanie uplatneného nároku, čím spochybnil jeho predchádzajúce
tvrdenia v odvolaní o tom, že sa nemal možnosť vyjadriť k veci. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočnostípovažujúvšetkyodvolacienámietkyžalovanéhoprotisprávnostirozhodnutiaapostupusúdu
prvej inštancie za neopodstatnené a účelové, a preto navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň žalobkyniam spoločne a nerozdielne

priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň uviedol, že žalobkyne uvádzajú, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ústnej dohody medzi ním a žalobkyňami o užívaní bytu. Nakoľko
táto dohoda bola ústna a nie písomná a žalovaný nepredpokladal, že niekedy v budúcnosti

bude viesť konanie na súde s dcérami jeho manželky o byt, v ktorom žili spoločne
celý život, nemal potrebu zabezpečovať akékoľvek dôkazy o tejto dohode. Jediným dôkazom môže byť
výsluch p. J. K., ktorá vie dosvedčiť existenciu tejto ústnej dohody. Žalobkyne uvádzajú žalovaného ako
minoritného vlastníka spoločného bytu. Každý zo spoluvlastníkov vlastní podiel o veľkosti 1/3 k celku.
Takže všetci spoluvlastníci sú rovnocenní. To, že žalobkyne sa dohodli, že spolu podajú voči žalovaného

žalobu, z nich nerobí majoritných vlastníkov, nakoľko ani jedna z nich nevlastní väčší podiel ako ďalší
spoluvlastníci. Preto je postavenie všetkých troch rovnocenné a malo by sa na práva všetkých troch
prihliadať v rovnakej miere. Preto nepotrebuje ani k návštevám súhlas iných spoluvlastníkov, nakoľko p.
J. K. v tomto byte trvalo nebýva, ale žalovaného navštevuje, pomáha mu, syn p. K. vozí žalovaného k
lekáromapod..To,žespúšťačomincidentudňa07.05.2022malabyťprávenávštevap.K.,jeibatvrdenie

žalobkýň. Nerozporuje, že vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňami sú vážne narušené, ale treba brať
do úvahy aj fakt, že žalobkyne svojim konaním voči žalovanému neprispeli k zlepšeniu, skôr naopak.
Žalobkyne uvádzajú, že vzhľadom k výmere bytu, tento nie je možné plnohodnotne obývať všetkými
spoluvlastníkmi. To, aké nároky na bývanie majú žalobkyne nevie, avšak žalovaný proti spolubývaniu so
žalobkyňami nikdy nenamietal. Je úplne bežné, že v dvojizbových bytoch plnohodnotne žijú

štvor a viacčlenné rodiny. Preto spolužitie troch dospelých osôb v dvojizbovom byte považuje za reálne.
Avšak v prípade, že žalobkyne majú iné štandardy a nároky na bývanie, a byt sa im zdá malý, nerozumie
prečodotohtobytuchodiaaužívajúho,dokoncamajújednuizbuzamknutú.Dotejtoizbynemážalovaný
prístup. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný necháva kľúč vo dverách, treba brať do úvahy fakt, že
žalovaný má 83 rokov, niektoré veci robí zo zvyku a takisto aj pre svoju ochranu. Keďže zdravotný stav

žalovaného je vážny a má veľké bolesti, potrebuje čas, kým vstane a prejde ku dverám a otvorí ich.
Stojí za úvahu, že ak by mali žalobkyne záujem o zachovanie dobrých vzťahov so žalovaným, ktorý žil
dlhé roky s ich matkou a teda aj napriek tomu, že nie sú pokrvní príbuzní, sú určitým spôsobom
rodina, že by žalovanému zavolali, či niečo nepotrebuje, pomohli mu s nákupom, prípadne aj vopred
ohlásili svoju návštevu, kedy by žalovaný vedel, že kľúč zo zámku má vytiahnuť, aby si mohli otvoriť.

Avšak konanie žalobkýň smeruje len k tomu, získať finančný prospech. Trvá na tom, že nemal vedomosť
o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.06.2025, nakoľko sa spoliehal na svoju právnu zástupkyňu,
ktorá ho bez akéhokoľvek dôvodu informovala, že ona ho už zastupovať nemôže. To, či a kedy bola
podpísaná dohoda o ukončení zastupovania, si žalovaný nepamätá. Berme do úvahy jeho zlý zdravotnýstav. Preto je pochopiteľné, že sa spoliehal, že všetky náležitosti a povinnosti si jeho právna zástupkyňa
bude plniť a odovzdá mu aj dokumenty, ktoré jej predložil. To sa však nestalo a teda z tohto dôvodu ani
nemal odkiaľ vedieť o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.06.2025. Nemenný zostáva aj fakt, že

žalovaný nebol počas celého konania vypočutý, súd si nepreveril jeho finančné možnosti. Bez týchto
dôležitých skutočnosti rozhodol tak, že je povinný zaplatiť žalobkyniam takmer 10.000,- eur. Finančné
možnosti žalovaného neumožňujú takúto sumu vyplatiť, jednorazovo ani v splátkach. Konanie žalobkýň
hraničí so zachovaním dobrých mravov. Žalovaný neupiera vlastnícke právo žalobkýň k bytu. Avšak
jeho zdravotný stav, ani finančné možnosti mu neumožňujú vyplatiť žalobkyne z bytu tak, aby sa stal

výlučným vlastníkom, ani nie je po uhradení poplatkov za byt a liekov schopný zaplatiť im požadované
nájomné. Žalobkyne navrhli žalovanému, že v prípade, ak dôjde k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva
tak, že žalobkyne nadobudnú byt v rovnakom pomere, ustúpia od uplatňovania predmetného
nároku a vyplatia každá žalovanému sumu 10.000,- eur, pričom súčasťou dohody, by bolo zriadenia
vecného bremena pre žalovaného. Chce dať do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný
tento byt považuje za svoj domov, vzhľadom aj k jeho veku chápe túto ponuku ako skutočnosť, že sa

vzdá svojho domova v prospech žalobkýň, s čím nesúhlasí. Žalovaný od žalobkýň nežiada nič iné, iba
to, aby mohol v pokoji v tomto byte dožiť. Zároveň žalovaný žiada žalobkyne, aby zvážili späťvzatie tejto
žaloby. Vlastnícke právo žalobkýň nijakým spôsobom týmto neutrpí a môžu prejaviť ľudskosť a empatiu
voči osobe, ktorá žila s ich matkou, s ktorou tvorili spoločne rodinu. Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam je zrejmé, že žalovaný nebráni žalobkyniam užívať spoločnú nehnuteľnosť v takej miere,

akojuužívaonsámajehofinančnýanizdravotnýstavmuneumožňujevyplatiťžalobkyniampožadovanú
sumu a preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne
a prizná mu náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na
vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd

sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na
ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

12. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal na jeho žiadosť dostatočné

prešetrenie dôkazných materiálov a ani nevykonal výsluchy ním navrhnutých svedkov, že súd vychádzal
iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul a pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti
žalovaného a že žalovaného jeho právna zástupkyňa informovala, že ho v tomto spore už viac nemôže
zastupovať a ukončila zastupovanie, pričom žalovaného neupozornila na skutočnosť, že dňa 17.6.2025
sa uskutoční pojednávanie a nebude ho mať kto na tomto pojednávaní zastúpiť a z toho

dôvodu sa žalovaný na pojednávaní nezúčastnil a nemal možnosť vyjadriť sa k
žalobe a k tvrdeniam žalobkýň.
13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

16. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k
spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Spoluvlastnícky podiel

vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje teda aj mieru účasti, pokiaľ
ideoužívaniespoločnejveci.Každý zospoluvlastníkovjevzmysle§137ods.1Občianskeho
zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V situácii, keď
spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto

právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi
vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Tak podľa judikatúry SR a čiastočne aj v ČR je takýto
nárok nárokom vyplývajúcim z podstaty podielového spoluvlastníctva, teda nárok vyplývajúci z § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka (napríklad 4Cdo 298/2008 zo dňa 24.11.2009, NS SR 2Cdo 141/2009 z
30.05.2000).TakpodľajudikatúrySRačiastočneajvpriestoreČRpritomplatí,žejebezvýznamudôvod,
pre ktorý spoločnú vec jeden zo spoluvlastníkov neužíva. Uvedené však platí bez výhrad len v situácii,

pokiaľ ohľadom užívania spoločnej veci nie je medzi podielovými spoluvlastníkmi uzavretá dohoda o
užívaní spoločnej veci a významné je i to, či za užívanie veci je dohodnutá odplata alebo nie. Za všetky
súdne rozhodnutia NS SR súd v tejto časti cituje rozhodnutie NS SR 6Cdo 184/2010, podľa ktorého
nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom

je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len
v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom

rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda
o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo
či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v
prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky

podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre
ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je
významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania
spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale

rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda opierajúc sa o
dostatočnéskutkovézisteniatietosprávnevyhodnotilavyvodilznich isprávnyprávnyzáver.Na

zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané a čo bolo v konaní aj nesporné, že žalobkyňa
1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú každý v 1/3- ine podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, na prízemí, vo
vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, vrátane k nemu
prislúchajúcehopodieluXXXX/XXXXXX naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu

a na príslušenstve, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. E. G.. Rovnako z dokazovania vyplynulo,
že spoločný byt užíva na svoje bývanie výlučne žalovaný, a to od 25.02.2020, kedy došlo k
úmrtiu matky žalobkýň a manželky žalovaného, pričom žalovaný riadne uhrádza príslušné poplatky
spojenésužívanímspornéhobytusvýnimkoudaneznehnuteľností,ktorúhradíkaždýspoluvlastníksám
vo výške zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný

neposkytuje žalobkyniam žiadnu náhradu za užívanie spoločnej veci nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu. Čo sa týka námietky žalovaného tak pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní,
že medzi ním a žalobkyňami v minulosti došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, na
základe ktorej má on právo bezplatne výlučne užívať spoločný byt na bývanie a žalobkyne majú v
tomto byte vyhradenú 1 izbu, ktorú môžu plnohodnotne užívať, v tomto smere ani podľa odvolacieho

súdu žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno (do skončenia dokazovania nenavrhol žiaden dôkaz,
ktorý by existenciu takejto ústnej dohody preukazoval), pričom samotné faktické užívanie nehnuteľností
žalovaným nepotvrdzuje existenciu dohody spoluvlastníkov o užívaní spoločnej nehnuteľnosti. I keď
dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, táto môže byť uzavretá ajústne, alebo aj konkludentne, teda mlčky, avšak ako vyplýva i z R 54/1973, treba vždy starostlivo zvážiť,
či už v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom treba a možno vidieť takúto dohodu. Bude
tomu tak len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom vôle vzájomnou

dohodou upraviť užívanie veci a nie len dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva
niektorého spoluvlastníka. V prejednávanej veci pritom žalobkyne existenciu akejkoľvek dohody popreli
a ako už bolo uvedené vyššie žalovaný v tejto súvislosti neuniesol svoje dôkazné bremeno (do
skončenia dokazovania nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by existenciu takejto ústnej dohody preukazoval).
Vzhľadom na vyššie uvedené teda podľa odvolacieho súdu nie je možné urobiť záver, že len dlhodobé

faktické užívanie nehnuteľností založilo takúto dohodu o užívaní spoločnej veci vo vnútornom vzťahu
medzi podielovými spoluvlastníkmi. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobkyniam nebráni užívať ich
podiel, túto odvolací súd rovnako nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, je
bezvýznamudôvod,prektorýspoločnúvecjedenzospoluvlastníkovneužíva,avšakajtakzvykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobkyne nemôžu užívať spoluvlastnícky podiel pre veľmi zlé, vážne narušené
vzájomné vzťahy medzi stranami sporu, nakoľko je evidentné, že by medzi nimi dochádzalo k neustálym

konfliktom. Teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané uzatvorenie dohody o užívaní spoločnej veci, bolo potrebné
sa vysporiadať s otázkou, na základe čoho žalovaný užíva nehnuteľnosť a či užíva nehnuteľnosť nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ako
bolo už vyššie uvedené, bolo preukázané, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú - každý v 1/3-

ine - podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorú strany sporu nadobudli dedením
po matke žalobkýň, ktorá bola zároveň manželkou žalovaného. Občiansky zákonník nepozná delené
spoluvlastníctvo, teda žalobkyne majú právny nárok na vydanie náhrady za užívanie svojho ideálneho
podielu, každá v 1/3, čo znamená, že každá žalobkyňa má ideálny podiel 1/3 v každej jednej izbe
a tomu patrí zodpovedajúca výmera, pokiaľ nedošlo právne relevantným a zákonom predpísaným

spôsobom k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. V prejednávanej
veci bolo pritom preukázané, že k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti nedošlo. Ďalej bolo vykonaným
dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný užíva celú nehnuteľnosť, teda užíva
ajspoluvlastníckepodielyžalobkýň.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciesprávnevyhodnotil
nárok žalobkýň voči žalovanému na peňažnú náhradu za užívanie spoločného bytu nad rozsah jeho

spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina za plne dôvodnú a opodstatnenú a správne žalovaného zaviazal
poskytnúť žalobkyniam peňažnú náhradu zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej
znich,t.j.vrozsahuzodpovedajúcomichspoluvlastníckympodielom1/3+1/3.Výškupeňažnejnáhrady,
súdprvejinštanciesprávnestanovilvsúladespredloženýmstanoviskomrealitnejkancelárieMSS,s.r.o.,
ktorá výška nájmu nebola žalovaným účinne popretá, a preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

správne z nej vychádzal. Správne potom žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 4.458,60 eur žalobkyni 1/ a
sumu4.458,60euržalobkyni2/,atovštandardnejparičnejlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

19. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné
prešetrenie dôkazných materiálov a ani nevykonal výsluch ním navrhnutých svedkov, odvolací súd túto

nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými
dôkazmi, ktoré boli stranami sporu predložené v súlade s ustanovením § 204 CSP tak, ako to vyplýva
z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.06.2025, ako aj zvukového záznamu
z tohto pojednávania. Rovnako z obsahu písomných podaní žalovaného v predmetnej veci vyplýva,
že žalovaný navrhol vykonať dokazovanie len výsluchom jedného svedka, a to J. K. a okrem toho

navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkýň, žalovaného ako strán sporu a vykonaním obhliadky
spoločného bytu. Žiadne iné dokazovanie žalovaný vykonať nenavrhol. Čo sa týka návrhu žalovaného
na výsluch svedkyne J. K., súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevykonanie
výsluchu tohto svedka odôvodnil tým, že strany sporu neuviedli, ktorú z rozhodujúcich skutočností by
táto svedkyňa mohla objasniť. Účelom výsluchu svedka v civilnom sporovom konaní nie je a ani nemôže

byť dopĺňanie chýbajúcich skutkových tvrdení strany sporu o konkrétnych skutočnostiach, ale naopak
predpokladom vykonania dôkazu výsluchom svedka je existencia konkrétnych sporných skutkových
tvrdení,kodstráneniuspornostiktorýchbymalvýsluchsvedkaviesť.Pokiaľžalobcaneoznačilkonkrétne
skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom ním navrhnutého svedka preukázané a ani z
vyjadrení žalobkýň nevyplynuli skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo potrebné výsluch svedka

realizovať, tak súd prvej inštancie správne postupoval, keď dokazovanie výsluchom uvedenej svedkyne
nevykonal. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na
vykonanie dokazovania jeho výsluchom ako strany sporu, kde sám žalovaný svojou neospravedlnenou
neúčasťou na pojednávaní možnosť vykonania takéhoto dokazovania zmaril a správne postupoval súdprvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania obhliadkou spoločného
bytu, ktorej vykonanie by z hľadiska posúdenia skutočností významných pre rozhodnutie
ouplatnenomnárokunemaložiadenvýznamabolobytakneúčelnéazároveňnehospodárne.Vzhľadom

na vyššie uvedené odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ohľadom nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní dokazovania považoval za neopodstatnené.

20. Čo sa týka námietok žalovaného uvádzaných v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal
iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul a pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti

žalovaného, rovnako tieto nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, nakoľko z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd vychádzal z celého obsahu spisu, teda aj z
podaní strán sporu a listinných dôkazov predložených stranami sporu, ktoré potom podrobil hodnoteniu
v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Čo sa týka nevypočutia žalovaného, tak bol to sám žalovaný,
ktorý neumožnil súdu prvej inštancie vykonanie takéhoto dokazovania z dôvodov že sa na pojednávanie
bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil. Čo sa týka uskutočnenia pojednávania bez prítomnosti

žalovaného, odvolací súd uvádza, tak ako správne uviedli i žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného,žesúdprvejinštanciepostupoval privykonanípojednávaniadňa17.06.2025plne
vsúladesustanovením§180CSP, keďvykonaltotopojednávanievneprítomnostižalovaného,
ktorý sa na pojednávanie nedostavil a z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil ani nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. O termíne pojednávania sa pritom žalovaný dozvedel včas

a riadne, keď na termín 17.06.2025 bolo pojednávanie odročené na predchádzajúcom pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 27.05.2025, a ktorého sa osobne zúčastnila advokátka zastupujúca vtom čase
žalovaného. Táto advokátka žalovaného následne komunikovala so žalovaným ohľadom
možného mimosúdneho vyriešenia veci, ktoré bolo zo strany žalobkýň prezentované na pojednávaní
dňa 27.05.2025, čo nepochybne vyplýva z písomného podania žalovaného zo dňa 02.06.2025, ktorým

odpovedal na návrh žalobkýň zo dňa 27.05.2025 tak, že s návrhom žalobkýň nesúhlasí. Takáto odpoveď
žalovaného zo dňa 02.06.2025 vyhotovená a podpísaná osobne žalovaným bola potom súdu prvej
inštancie doručená, dňa 10.06.2025 advokátkou žalovaného spolu s dohodou o ukončení zastupovania
žalovaného zo dňa 09.06.2025. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že žalovaný sa
musel o termíne pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, z takejto komunikácie s

advokátkou, ktorá ho až do 09.06.2025 vo veci zastupovala, dozvedieť, keď je nepochybné, že táto
advokátka v rámci plnenia jej povinností vyplývajúcich zo zastupovania žalovaného, tohto o termíne
ďalšieho pojednávania konaného dňa 17.06.2025 informovala. Bez ohľadu na to vzhľadom na
prítomnosť advokátky žalovaného na pojednávaní dňa 27.05.2025, na ktorom bol určený
ďalší termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný

sa riadne a včas o termíne tohto pojednávania dozvedel a nebolo povinnosťou súdu
prvej inštancie, aby žalovaného na toto pojednávanie písomne predvolával po neskoršom ukončení jeho
zastupovania v konaní advokátkou na základe dohody zo dňa 09.06.2025. Procesný postup súdu prvej
inštancie bol preto správny a zákonný a neospravedlnená neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa
17.06.2025 umožňovala vykonať toto pojednávanie a rozhodnúť vo veci aj v neprítomnosti žalovaného.

Preto ani tieto námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za opodstatnené.

21. Rovnako odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovaného uvádzanú v odvolaní, že
sa nemal možnosť vyjadriť k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň, nakoľko z obsahu spisu, a to z písomných
podaní za stranu žalovaného v prejednávanej veci, je zrejmé, že žalovaný mal nielen

možnosť, ale sa aj vyjadril ku skutkovej a právnej stránke veci a reagoval na tvrdenia
žalobkýň, od ktorých tieto odvodzovali uplatnený nárok v konaní. Z týchto dôvodov ani táto
odvolacia námietka žalovaného nemá žiadne opodstatnenie.

22. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobkyniam nie je možné priznať uplatnené nároky, nakoľko

konaniežalobkýňjevrozporesdobrýmimravmi,tútoodvolacísúdtaktiežnepovažovalzaopodstatnenú,
nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyne sú zapísané za spoluvlastníčky každá v 1/3
nehnuteľností na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. E. G., pričom svoj spoluvlastnícky podiel neužívajú
pre veľmi zlé, vážne narušené vzájomné vzťahy medzi stranami sporu, pričom doposiaľ k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva nedošlo, teda nemajú iné právo ako domáhať sa peňažnej náhrady za

užívanie ich spoluvlastníckych podielov.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súdnepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené. V odvolacom konaní neboli tvrdené a ani
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).