Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725201299
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ana Blahuczová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725201299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Ana Blahuczová v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytomA.XXX,B.,právnezastúpený:Mgr.LenkaDiabelková,LL.M.,advokátkasosídlomLetná3370/21,
058 01 Poprad, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A,
Bratislava, IČO: 42 185 190, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinnýzaplatitˇžalobcovisumu200,-eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2025 domáhal primeraného finančného

zadostˇučinenia vo výške 489,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2010 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o úvere č. 901300373 (dˇalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý
spotrebitelˇský úver vo výške 500,- eur, ktorý sa zaviazal splácatˇ v 12 mesačných splátkach vo výške
82,- eur a zaplatitˇ tak žalovanému celkovo čiastku vo výške 989,- eur. V konaní vedenom na Okresnom
súde Trebišov pod sp. 6C/26/2025 2 zn. 2Csp/67/2021, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
bola žalobkyňa v postavení spotrebitelˇky úspešná v uplatňovanom nároku, rozsudkom Okresného
súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/67/2021-179, zo dňa 16.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnostˇ

03.04.2024. Jediným predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadostˇučinenia je, že
spotrebitelˇ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.
alebo osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumietˇ úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenie práva alebo
povinnosti, napr. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo na určenie bezúročnosti úveru.
Predmetné ustanovenie žiadnu inú podmienku neustanovuje, pričom sa nevyžaduje ani len privodenie
ujmy spotrebitelˇovi. V tomto prípade boli splnené zákonné predpoklady pre priznanie finančného

zadostˇučinenia, nakolˇko žalobca si úspešne uplatnil na súde prvej inštancie v konaní 2Csp/67/2021
porušenie svojho práva. V súvislosti s určením výšky primeraného finančného zadostˇučinenia žalobca
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle
ktorého ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. plní jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu
sankčnú, nakolˇko jeho cielˇom je predovšetkým odraditˇ dodávatelˇov od protiprávneho konania voči
spotrebitelˇom. Napriek tomu, že pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie sa nevyžaduje,
aby spotrebitelˇovi bola privodená nejaká ujma, k vzniku ujmy na strane žalobcu bezpochyby došlo.

Žalobca bol aj s ohlˇadom na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2Csp/67/2021,
v ktorom spochybňoval dôvodnostˇ žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu
právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Je nepochybné, že tento stav vyvolalžalovaný, ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom a snažil sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatitˇ o sumu 489,- eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 02.06.2025 uviedol, že neuznáva žalobcom vznesený nárok
na finančné zadostˇučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky a žiada preto žalobu ako nedôvodnú
zamietnutˇ. Žalobca podlˇa jeho názoru nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok
na finančné zadostˇučinenie. Žalovaný by chcel poukázatˇ na skutočnostˇ, že ako môže bytˇ poskytnutá
dlžníkovi právna ochrana, kedˇ sám je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti, nakolˇko si neplnil

záväzky, ku ktorým pristúpil. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadostˇučinenie
a v akej výške je potrebné zohlˇadnitˇ nielen úspešnostˇ toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti,
ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadostˇučinenie je nutné chápatˇ ako náhradu
za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných
prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, kedˇ porušenie práva nie je možné už napravitˇ
inak. Cielˇom primeraného finančného zadostˇučinenia je dovr´šenie ochrany porušeného práva v

prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný má vedomostˇ a rešpektuje rozhodnutie vydané
v konaní vedenom Okresným Trebišov sp. zn. 2Csp/67/2021 zo dňa 16. februára 2024. Žalovaný
považuje vzhlˇadom na okolnosti 6C/26/2025 3 prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady
finančného zadostˇučinenia za neprimerane. Žalovaný je dˇalej toho názoru, že žalobcovi žiadna

ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadostˇučinenia nevznikla a preto jeho
priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnostˇami veritelˇa
a spotrebitelˇa, a to bez akéhokolˇvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadostˇučinenie je nutné
chápatˇakonáhraduzaspôsobenúnemajetkovúujmuvyjadrenúvrôznychformách.Primeranéfinančné
zadostˇučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu

za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobcovi požadovaných
finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, kedˇ porušenie práva už nie je
možné napravitˇ inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. Žalobca nijako relevantne neodôvodnil
výšku požadovaného finančného zadostˇučinenia, ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za
primeranostˇ. Žalobca považuje finančné zadostˇučinenie priznané žalobcovi za poskytujúce ochranu

a ospravedlňujúce lˇahostajnostˇ žalobcu. Takto priznané finančné zadostˇučinenie nie je možné
považovatˇ za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o duplicitné uplatnenie a
priznanie sumy finančného zadostˇučinenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii
všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúditˇ každý jednotlivý prípad s ohlˇadom na
kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadostˇučinenia aj riadne

odôvodnitˇ s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebitelˇovi vznikla.

3. Žalobca v replike zo dňa 03.07.2025 uviedol, že žalobca bol dlhodobo vystavený nekalým
praktikám, ktoré nemajú obdobu v rámci postupov iných podnikatelˇov - veritelˇov v oblasti poskytovania
spotrebitelˇských úverov na území Slovenskej republiky. Dohodnuté splátky žalobca uhradil. Napriek

tomu podlˇa tvrdenia žalovaného mal bytˇ dlh žalobcu zo Zmluvy o úvere ku dňu 23.08.2019 vo výške
9.738,64 eur. Na základe Zmluvy o úvere bol teda žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- eur,
pričom žalovaný požadoval, aby mu žalobca vrátil takmer dvadsatˇnásobok istiny, t.j. sumu viac ako
9.738,64 eur. Celkom jednoznačne išlo o úžernícky úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda
neplatný podlˇa § 39 Občianskeho zákonníka. Kedˇže žalobca z dôvodu svojej nepriaznivej ekonomickej

situácie nebol schopný dohodnuté splátky pravidelne uhrádzatˇ, zasielal mu žalovaný „predvolania
vo veci splácania pôžičky“, ktorými ho predvolával na osobné „prejednania dlhu“, ktoré boli opätovne
sprevádzané hrozbami súdneho a následne exekučného vymáhania pohlˇadávky. Takýto dlhodobý
nátlak zo strany žalovaného pôsobil na žalobcu velˇmi stresujúco. Žalobca bol nútený vyhlˇadatˇ
právnu pomoc a iniciovatˇ spor, aby bránil svoje práva, ktoré žalovaný preukázatelˇne porušil. Účelom

finančného zadostˇučinenia je dovr´šitˇ ochranu porušeného práva spotrebitelˇa ako slabšej strany v
spotrebitelˇskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššiehostupňa
ochrany. Vzhlˇadom na skutkové okolnosti tohto prípadu je žiadaná výška finančného zadostˇučinenia
primeraná a môže viestˇ žalovaného, ako silnejšiu zmluvnú stranu, k tomu aby nezneužíval jeho
dominantné postavenie v právnom vztˇahu a aby nedochádzalo k 6C/26/2025 4 porušovaniu práv

spotrebitelˇa.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 20.08.2025 uviedol, že konanie žalobcu formou žaloby na
priznanie finančného zadostˇučinenia nie je adekvátne okolnostiam. Žalobca sa teda mohol bránitˇprimerane aj iným spôsobom, než zlˇahčovaním svojho neobozretného a lˇahostajného konania.
Žalovaný považuje vzhlˇadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady
finančného zadostˇučinenia za neprimerané. Vzhlˇadom na to, že sa žaloba dotýka zmluvy o úvere

uzavretej dňa 30.09.2010, žalovaný predovšetkým z opatrnosti vznáša námietku premlčania práva
uplatneného žalobou, a to bez uznania jeho existencie. Právo na poskytnutie primeraného finančného
zadostˇučinenia podlieha premlčaniu (R SR 64/2014 per analogiam; Rozsudok Okresného súdu v
Prešove sp. zn. 9C/159/2012). Žalobca evidentne spája dôvody pre priznanie primeraného finančného
zadostˇučinenia vo vztˇahu k uzavretiu zmluvy o úvere a vo vztˇahu k jej obsahu, a preto žalovaný

zotrváva na námietke premlčania nároku na poskytnutie primeraného finančného zadostˇučinenia.
Žalovaný má za to, že domáhanie žalobcu primeraného finančného zadostˇučinenia, nezodpovedá
požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo by vhodné ju priznatˇ.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 13.11.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (dˇalej len "CSP"), ktorého sa žalovaný a jeho právny

zástupca nezúčastnili, pričom žalovaný svoju neprítomnostˇ ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a všetkých písomných podaniach,
vzhlˇadom na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 2Csp/67/2021 úspešne

uplatnil svoje právo na súde, v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebitelˇa mu
vzniklo právo na primerané finančné zadostˇučinenie. Čo sa týka výšky primeraného finančného
zadostˇučinenie, tú taktiež poukazuje na písomné podania, vzhlˇadom na to, že zmluva, ako uviedol aj
Okresný súd Trebišov, neobsahovala žiadne z povinných náležitostí v zmysle zákona o spotrebitelˇských
úveroch. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a porušil teda jej spotrebitelˇské práva.

Poukazuje tiež na to, že primerané finančné zadostˇučinenie slúži najmä k odradeniu dodávatelˇov od
dˇalšieho porušovania práv spotrebitelˇov do budúcna a zároveň i k postihu dodávatelˇov za porušenie
svojich povinnosti. Na základe uvedeného teda žiada, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.
7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmi,atorozsudkom
Okresného súdu Trebišov sp.zn. 2Csp/67/2021 zo dňa 16.02.2024 čl.6-12, doložkou právoplatnosti zo

dňa 16.04.2024 čl.13 ako aj ostatnýum obsahom spisu v podobe žaloby a vyjadrení sporových strán.

8. Na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi stranami
sporu došlo dňa 30.10.2010 k uzavretiu zmluvy o úvere č. 901300373, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobcovi pôžičku - spotrebitelˇský úver vo výške 500,- eur. V zmluve sa žalobca ako dlžník

zaviazal zaplatitˇ žalovanému ako veritelˇovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 489,- eur,
teda celkovo sa zaviazal zaplatitˇ čiastku vo výške 989,- eur. Dňa 13.05.2021 podal žalobca na Okresný
súd Trebišov proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 901300373 a bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe tejto zmluvy. V konaní vedenom na Okresnom súde
Trebišov pod sp. zn. 2Csp/67/2021 bol žalobca v postavení spotrebitelˇa úspešný v uplatňovanom

nároku, kedˇ Okresný súd Trebišov rozsudkom č.k. 2Csp/67/2021-179 zo dňa 16.02.2024, ktorý
nadobudol právoplatnostˇ dňa 03.04.2024 jeho žalobe vyhovel.

9. Podlˇa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (dˇalej len „OZ“), spotrebitelˇskou zmluvou je každá zmluva bez ohlˇadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávatelˇ so spotrebitelˇom.

10. Podlˇa § 52 ods. 3 OZ, dodávatelˇ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebitelˇskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikatelˇskej činnosti.

11. Podlˇa § 52 ods. 4 OZ, spotrebitelˇ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebitelˇskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikatelˇskej činnosti.

12. Podlˇa § 101 OZ, pokialˇ nie je v dˇalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, kedˇ sa právo mohlo vykonatˇ po prvý raz.

13. Podlˇa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebitelˇa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnychvztˇahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podlˇa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

14. Podlˇa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v znení účinnom do 30.06.2024,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cielˇom ochrany spotrebitelˇa môže sa
spotrebitelˇ proti porušitelˇovi na súde domáhatˇ ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde
proti porušitelˇovi domáhatˇ, aby sa porušitelˇ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny
stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušitelˇa poškodzuje záujmy spotrebitelˇov, ktoré nie sú len

jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebitelˇov poškodených porušením spotrebitelˇských
práv, ale ide o konanie porušitelˇa uplatňované voči všetkým spotrebitelˇom (dˇalej len „kolektívne
záujmy spotrebitelˇov“). Spotrebitelˇ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadostˇučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

15. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebitelˇa žiadatˇ primerané finančné zadostˇučinenie v
prípade, ak na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva
zodpovedá. Cielˇom finančného zadostˇučinenia je dovr´šenie ochrany porušeného práva spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na

primerané finančné zadostˇučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebitelˇovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného
finančného zadostˇučinenia môže na účely ochrany spotrebitelˇa naplnitˇ požiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v

zmysle tohto ustanovenia treba rozumietˇ, že súd judikuje v prospech spotrebitelˇa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia
alebo vo výroku rozsudku určí neprijatelˇnostˇ konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebitelˇskej zmluve. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku ulˇahčil spotrebitelˇom dôkaznú
situáciu, kedˇ na rozdiel od nároku na náhradu škody, bezdôvodného obohatenia je dôkazné bremeno

na strane spotrebitelˇa ovelˇa lˇahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky
utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokialˇ ide o rozsah finančného zadostˇučinenia, zákon
neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadostˇučinenia zohlˇadnitˇ.
Jediným kritériom je primeranostˇ finančného zadostˇučinenia a je preto vecou úvahy súdu, aby so

zretelˇom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadostˇučinenia
(porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015, 6Cdo/127/2017).

16. Vykonaním dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že Okresný súd Trebišov rozsudkom v
predchádzajúcom konaní č.k. 2Csp/67/2021-179 zo dňa 16.02.2024, ktorý je základom pre daný spor,

rozhodol o právnom nároku žalobcu a určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 901300373
zo dňa 30.09.2010 je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok nadobudol právoplatnostˇ dňa 03.04.2024.
Žalobca bol úspešný v celom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnostˇ a právoplatným ukončením
tohto konania bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
umožňujúcich žalobcovi požadovatˇ od žalovaného právo na primerané finančné zadostˇučinenia.

17.Zodôvodneniacitovanéhorozsudkujednoznačnevyplýva,žepredmetnázmluvuoúvereneobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy podlˇa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebitelˇských úveroch, t. j.
RPMN, nie sú v nej uvedené predpoklady použitia na výpočet 6C/26/2025 7 RPMN. Tento údaj o RPMN
je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebitelˇskom úvere, kedˇže sú v ňom zohlˇadnené

všetky náklady, ktoré musí dlžník za úver veritelˇovi zaplatitˇ. V zmluve rovnako nie je uvedená výška
úrokovej sadzby, priemerná hodnota RPMN, dátum prvej splátky, dátum konečnej splatnosti, splatnostˇ
a výška mesačnej splátky. S poukazom na skutočnosti, že zmluva nespĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti, poskytnutý úver za považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadostˇučinenie nemôže dôjstˇ kedykolˇvek; toto právo v
zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. vzniká potom, čo zo strany spotrebitelˇa dôjde k úspešnému
uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde19. V prvom rade sa súd zoberal otázkou o potrebe vzniku konkrétnej ujmy spotrebitelˇovi. Formulácia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. jasne ustanovuje, že jediným predpokladom pre vznik, a teda
aj možnostˇ priznania práva na primerané finančné zadostˇučinenie je úspešné uplatnenie porušenia

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebitelˇa na
súde, z čoho vyplýva, že žiaden dˇalší predpoklad, napríklad vznik ujmy (ako žalovaný tvrdí), zákon
nevyžaduje. Zámerom zákonodarcu bolo posilnitˇ ochranu práv spotrebitelˇa, preto pojem „úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti“, nie je prípustné vykladatˇ formalisticky a už vôbec nie
reštriktívne. Pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti postačuje, ak k takému porušeniu

práva alebo povinnosti dôjde, bez ohlˇadu na všetky dˇalšie okolnosti, napr. či bol spotrebitelˇ v konaní
procesne aktívny alebo či vystupoval v základnom konaní na strane žalobcu alebo žalovaného, o čom
má bytˇ právoplatne meritórne rozhodnuté. Súd poukazuje aj na čoraz širšie koncipovanie tohto práva,
kedˇ v novom znení zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebitelˇa, v jeho ust. § 3 ods. 1 písm. e), je
v spojitosti s osobou, voči ktorej má spotrebitelˇ právo na primerané finančné zadostˇučinenie použité
slovné spojenie „porušila práva spotrebitelˇa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebitelˇa“, preto

všetky aj doposialˇ existujúce nástroje na ochranu práv spotrebitelˇa je potrebné aplikovatˇ v prospech
spotrebitelˇa. Súd napokon uvádza, že ak má dodávatelˇ za to, že došlo k porušeniu povinností plynúcich
zo Zmluvy o úvere samotným spotrebitelˇom, tiež sa môže v tom rozsahu domáhatˇ práv s tým spojených
na nezávislom a nestrannom súde, avšak toto tvrdenie samo osebe nemá vplyv na už právoplatne
skončené konanie, v ktorom bol spotrebitelˇ fakticky úspešný. Práve deklarovanie týchto porušení, ako

jediné, zakladá právo na primerané finančné zadostˇučinenie ako nárok závislý, nadväzujúci. Zároveň
toto právo nemožno ponímatˇ za krajný prostriedok nápravy ako žalovaný tvrdí.

20. Právny základ pre uplatňovanie nárokov poškodených spotrebitelˇov na primerané finančné
zadostˇučinenie je už ustálený aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Z

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 v spojitosti s Uznesením
Ústavného súdu SR III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020 vyplýva: „Ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. - primerané finančné 6C/26/2025 8 zadostˇučinenie spotrebitelˇa) má plnitˇ jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cielˇom je predovšetkým odraditˇ dodávatelˇov
od protiprávneho konania voči spotrebitelˇom. … Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo

povinnostivzmysletohtoustanoveniatrebarozumietˇ,žesúdjudikujevprospechspotrebitelˇakonkrétny
nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijatelˇnostˇ konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky
používanej v spotrebitelˇskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami
spor zo spotrebitelˇskej zmluvy a aby bola spotrebitelˇovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

21. Najvyšší súd SR v uznesení z 25. mája 2022 sp. zn. 3Cdo/31/2020 uviedol, že „eurokonformným
a k slabšej strane spotrebitelˇského vztˇahu náležite ústretovým je taký výklad, pri ktorom
splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebitelˇa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebitelˇa na primerané finančné

zadostˇučinenie podlˇa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkolˇvek rozhodnutí v
prospech spotrebitelˇa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky
predbežnej).“ Z formulácie súdmi aplikovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebitelˇa
nevyplýva, že spotrebitelˇ musí uplatnitˇ porušenie svojho práva len podaním žaloby a že uplatnením

práva už nie je obrana spotrebitelˇa ako žalovaného v súdom spore. Dovolací súd i v tomto prípade
považuje za správne nadviazatˇ na metodológiu výkladu práv spotrebitelˇa v uznesení najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/31/2020 o eurokonformnom výklade práva zohlˇadňujúcom postavenie spotrebitelˇa
ako slabšej strany spotrebitelˇského vztˇahu. Dovolací súd preto vychádza z takého výkladu slovného
spojenia „úspešného uplatnenia porušenia práva“ v ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej, ktoré je v prospech

spotrebitelˇa a pri ktorom preto nezáleží, v akom procesnom postavení sa spotrebitelˇ nachádza, t.j.
či je v spore žalobcom alebo žalovaným. Zároveň v súvislosti s druhou právnou otázkou najvyšší súd
nepovažuje pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 vety
tretej za rozhodujúce, v akej miere bol spotrebitelˇ v spore úspešný, postačuje jeho čo i len čiastočný
úspech, napr. úspech v uplatnení niektorého z viacerých práv. V ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej zákona

o ochrane spotrebitelˇa sa úspech spotrebitelˇa viaže na uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti
z tohto alebo osobitného zákona, miera úspešnosti (neúspešností) sporovej strany nie je pre vznik
nároku rozhodujúca. Dovolací súd považuje za dôležité pripomenútˇ, že cielˇom tohto ustanovenia je
predovšetkým odraditˇ dodávatelˇov od protiprávneho konania voči spotrebitelˇom, nezáleží na tom, čiaj spotrebitelˇ prípadne (ne)porušil niektoré svoje povinnosti voči dodávatelˇovi a prípadne, v akej miere
sa tak stalo“ (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022).

22. Aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 7Cdo/80/2020 potvrdzuje, že hypotéza
tejto právnej normy (primerané finančné zadostˇučinenie) vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo
osobitnými predpismi a spôsobilostˇ takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privoditˇ spotrebitelˇovi
ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadostˇučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie,

preto súdu nemusia bytˇ predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez
právneho významu je, či ujma spotrebitelˇovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnostˇ vzniku
takejto ujmy.

23. Ako to vyplýva zo skutkových okolností zistených súdom, žalobca inicioval základné konanie, v
ktoromúspešneuplatnilsvojeprávavyplývajúcezporušeniazákonač.129/2010Z.z.ospotrebitelˇských

úveroch,kedˇpríslušnýsúdkonštatovalabsenciuobligatórnychzákonnýchnáležitostiúverovejzmluvy,v
dôsledku čoho bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Uvedená okolnostˇ predstavuje splnenie
podmienokpreuplatnenieprimeranéhofinančnéhozadostˇučinenia,ktorézákonč.250/2007Z.z.vust.§
3ods.5vyžadujeprevznikprávanaprimeranéfinančnézadostˇučinenie,pretožejepotrebnévychádzatˇ
zo záveru, že zákon ako jediný predpoklad vyžaduje to, aby spotrebitelˇ na súde úspešne uplatnil

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumietˇ, že súd (už)
judikoval v prospech spotrebitelˇa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Žiadnu inú
podmienku zákon nevyžaduje. S poukazom na závažné porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného,
ktorého ochranu na súde žalobca úspešne uplatnil, je potom priznanie finančného zadostˇučinenia plne

dôvodné.

24. Vzhlˇadom na vyššie uvedené, neobstojí obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že pokialˇ
žalobca mal zato, že sa úspešne domáhal svojich spotrebitelˇských práv, že to bol práve žalobca,
ktorý žiadal o úver a že jeho konanie formou tejto žaloby nie je adekvátne okolnostiam a domáhanie

sa primeraného finančného zadostˇučinenia nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti.
Neobstojí tiež obrana žalovaného, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie
finančného zadostˇučinenia nevznikla, že ako môže bytˇ poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, kedˇ sám
je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti, nakolˇko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil, že jeho
priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnostˇami veritelˇa

a spotrebitelˇa, a to bez akéhokolˇvek právneho dôvodu a že žalobca konal v rámci kontraktačného
postupu lˇahostajne, kedˇ svojím podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a k ním nemal žiadne výhrady a zaviazal sa ich
dodržiavatˇ.

25. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným, s odôvodnením, že nárok sa dotýka zmluvy o úvere zo
dňa 30.09.2010, súd považoval za nejasnú a nedostatočne špecifikovanú. Napriek tomu je nepovažoval
za dôvodnú, nakolˇko na prejednávanú vec je potrebné aplikovatˇ § 101 OZ o všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, kedˇže sa jedná o originálny nárok z titulu primeraného finančného zadostˇučinenia a
vychádzatˇ z nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v základnom konaní. Súd preto uzavrel, že v danom

prípade je potrebné počiatok omeškania počítatˇ od nasledujúceho dňa po právoplatnosti rozhodnutia v
základnom konaní, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnostˇ dňa 03.04.2025 a žaloba v tejto veci
bola súdu doručená dňa 03.04.2025. Preto nárok žalobcu nie je premlčaný.

26. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav súd preto dospel

k záveru, že žaloba o zaplatenie primeraného finančného zadostˇučinenia je v základe dôvodná a vo
vztˇahu k výške čiastočne dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako spotrebitelˇ v konaní
vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 2Csp/67/2021 úspešne uplatnil porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, v dôsledku čoho má nárok na primerané
finančné zadostˇučinenie od toho, kto za porušenie tohto práva alebo povinnosti zodpovedá, resp. kto

ho spôsobil a zasiahol tak do jeho spotrebitelˇských práv, t.j. od žalovaného.

27. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu o primeranosti požadovanej výšky primeraného
finančného zadostˇučinenia. Primerané finančné zadostˇučinenie má plnitˇ súčasne funkciu satisfakčnú,preventívnu a sankčnú, preto stanovenie jeho výšky musí bytˇ súdom ad hoc vyhodnotené tak, aby
predmetná suma dostatočne odrádzala dodávatelˇa od získavania plnení, na ktoré dodávatelˇovi
nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijatelˇnosti zmluvných podmienok,

alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebitelˇskom úvere a jednak to treba chápatˇ
ako odmenu za to, že spotrebitelˇ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávatelˇom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebitelˇov v tom, že možno
predpokladatˇ, že dodávatelˇ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu (nekalej obchodnej praktiky), sa
už voči dˇalším spotrebitelˇom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Všetky tieto kritériá

súd vyhodnocuje vo svojej súvztˇažnosti.

28. Pokialˇ ide o rozsah finančného zadostˇučinenia, zákon č. 250/2007 Z.z. nestanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadostˇučinenia zohlˇadnitˇ, s výnimkou, že toto musí bytˇ
primerané. Určenie výšky primeraného finančného zadostˇučinenia uplatneného podlˇa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. je vecou úvahy súdu a závisí v každom jednom prípade od individuálnych

okolností, ktoré sa zistia v priebehu konania. Nemôže ístˇ teda o úvahu svojvolˇnú a túto musí
súd v odôvodnení rozsudku vysvetlitˇ tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného
zadostˇučinenia považuje za primerané finančné zadostˇučinenie v danej konkrétnej veci. Je potrebné
uviestˇ, že v konaní je žalobca ako spotrebitelˇ zastúpený právnym zástupcom, preto stráca pozíciu
slabšej strany sporu. Ďalej je potrebné prihliadnutˇ na to, že pri uplatňovaní nároku žalobca musí v

žalobe tvrditˇ nielen základ uplatňovaného nároku, ale musí uviestˇ aj okolnosti, na základe ktorých
sám uvážil, že jeho nárok je daný práve v žalovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol, že napriek
tomu, že pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie sa nevyžaduje, aby spotrebitelˇovi bola
privodená nejaká ujma, k vzniku ujmy na strane žalobcu bezpochyby došlo. Žalobca bol aj s ohlˇadom
na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2Csp/67/2021, v ktorom spochybňoval

dôvodnostˇ žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a
to až do doby právoplatného skončenia konania. Dodal, kedˇže žalobca z dôvodu svojej nepriaznivej
ekonomickej situácie nebol schopný dohodnuté splátky pravidelne uhrádzatˇ, zasielal mu žalovaný
„predvolania vo veci splácania pôžičky“, ktorými ho predvolával na osobné „prejednania dlhu“, ktoré
boli opätovne sprevádzané hrozbami súdneho a následne exekučného vymáhania pohlˇadávky. Takýto

dlhodobý nátlak zo strany žalovaného pôsobil na žalobcu velˇmi stresujúco.

29. Princíp primeranosti sa aplikuje na konkrétnu situáciu, na konkrétnu vec, ktorá je prejednávaná a
primeranostˇ predstavuje takú mieru nároku, ktorá práve zodpovedá, resp. vyhovuje istým okolnostiam,
požiadavkám, podmienkam a kritériám a výška primeraného nároku je adekvátna, resp. úmerná a

odôvodňovaná individuálnymi okolnostˇami prípadu a musí bytˇ spravodlivá. Primeranostˇ sa vztˇahuje
na výšku zadostˇučinenia, teda nároku, ktorý má kompenzovatˇ ujmu nemateriálnej povahy. Pre
priznanie práva na zadostˇučinenie spotrebitelˇa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva
alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa, je
rozhodujúcim kritériom primeranostˇ požadovaného zadostˇučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd

úvahou so zretelˇom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.
júna 2022, sp. zn. 7 Cdo 92/2021).

30. Súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2022 zo dňa 31.10.2023,
v zmysle ktorého Najvyšší súd vyslovil, že ... „ na otázku žalobcu aká má bytˇ správna výška primeraného

finančného zadostˇučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych,
jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezamenitelˇné s okolnostˇami
relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného finančného
zadostˇučinenia podlˇa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (ktorých výpočet nie je právnou normou
určený, pozn.) musia súdy postupovatˇ vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto

nemôžu vychádzatˇ z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach. Z
uvedených dôvodov odpovedˇ na žalobcom nastolenú otázku nemožno judikátorne uzavrietˇ“.

31. Aj kedˇ podmienkou priznania finančného zadostˇučinenia nie je vznik ujmy ani hrozba ujmy
spotrebitelˇovi v dôsledku porušenia jeho práva dodávatelˇom, existujúca alebo hroziaca ujma môže

bytˇ jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zabezpečenia. Súdna prax
doposialˇ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zabezpečenia z kritérií, akými sú
rozsah, v akom dodávatelˇ svoje povinnosti porušil, aké majetkové plnenie dodávatelˇ získal na úkor
spotrebitelˇa v dôsledku porušenia svojich povinností, hoci na nich nemal nárok, zohlˇadňuje dobutrvania protiprávneho stavu, nevyhnutnostˇ domáhania sa práv v súdnom konaní, vzniknutú, prípadne
hroziacu ujmu spotrebitelˇovi.

32. V prejednávanej veci neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
finančného zadostˇučinenia v navrhnutej výške, t.j. vo výške bezdôvodného obohatenia sa žalobcu
sumou 489,- eur. Preto pri určení jeho výšky súd prihliadol najmä na okolnosti, za ktorých došlo k
porušeniu spotrebitelˇských práv žalobcu a závažnostˇ ich porušenia. Z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že žalobca uzavrel zmluvu, ktorá podlˇa právoplatného rozsudku nemala všetky zákonom

predpísané náležitostí. Žalobca pri uhrádzaní úveru uhradil v prospech veritelˇa viac o 489,- eur. Jedným
z kritérií, ktoré môže súd bratˇ do úvahy je prirodzene aj samotná suma bezdôvodného obohatenia,
ktorá mala či mohla vzniknútˇ veritelˇovi, táto však nemá a nemôže bytˇ určujúca, lebo zmyslom a
účelom právnej úpravy o finančnom zadostˇučinení spotrebitelˇa nie je priznávatˇ spotrebitelˇom totožnú
sumu plnenia len z iného právneho dôvodu, ale poskytnútˇ spravodlivú satisfakciu. Inštitút primeraného
finančného zadostˇučinenia nemôže slúžitˇ na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu

jeho majetkovej škody, ale musí zostatˇ na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany.

33. Súd poukazuje na skutočnostˇ, že predmetom základného konania nebola otázka vydania
bezdôvodného obohatenia, preto nemožno z toho dôvodu priznatˇ primerané finančné zadostˇučinenie

odvíjajúc sa od tvrdenia žalobcu o majetkovej ujme vo výške 489,- eur, o ktorú sa žalovaný obohatil
na úkor žalobcu. Ak si spotrebitelˇ uplatňuje nárok na primerané finančné zadostˇučinenie, má dôkaznú
povinnostˇ aj k preukázaniu jeho výšky. Tento nedostatok vo vztˇahu k preukázaniu primeranej výšky
uplatneného práva je zhojený volˇnou úvahou kvantifikácie tohto práva, ktorá tento nerovnovážny vztˇah
aj za existencie celkom abstraktnej situácie, kedˇ zásah nemožno exaktne vyjadritˇ podlˇa hroziacej

alebo existujúcej majetkovej ujmy, napraví. 34. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci táto
ujma preukázaná bola, kedˇ žalobca bol nútený domáhatˇ sa svojho práva v súdnom konaní, ktoré
nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života spotrebitelˇa a je spôsobilý privoditˇ mu
ujmu v súkromnom živote vo forme nepríjemných pocitov, psychického vypätia počas trvania konania,
pocitov neistoty o výsledku sporu spojených s možnou finančnou zátˇažou pre prípad neúspechu v

konaní. Ďalej pri hodnotení primeranosti výšky finančného zadostˇučinenia súd zohlˇadnil aj samotnú
intenzitu porušenia práv spotrebitelˇa (nedodržanie zákonom požadovaných náležitostí spotrebitelˇskej
zmluvy), zohlˇadnil dobu trvania protiprávneho stavu od roku 2010, ako aj absenciu prejavu rešpektu
žalovaného k výsledku základného konania, v ktorom bol spotrebitelˇ úspešný (tvrdiac, že nemá nárok,
lebo mu žiadna ujma nevznikla) a v neposlednom rade aj majetkové plnenie, ktoré žalovaný získal na

úkorspotrebitelˇa.Vsúladesrozhodovacoupraxouvyššíchsúdnychautorítvobdobnýchprípadochana
základevlastnéhopresvedčeniapovažovalkonajúcisúdzaprimeranúvýškufinančnéhozadostˇučinenia
vo vztˇahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti vo výške 200,- eur, ktorú súd zaviazal žalovaného
zaplatitˇ žalobcovi. Vo zvyšku, nad rámec priznaného primeraného finančného zadostˇučinenia žalobu
zamietol. Podporne súd poukazuje i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/13/2023

zo dňa 13.12.2023, sp. zn_17CoCsp/50/2022 zo dňa 14.03.2023 a Krajského súdu v Trnava sp. zn.
28CoCsp/10/2025 zo dňa 26.08.2025.

34. Podlˇa už konštantnej judikatúry súd nemusí datˇ odpovedˇ na všetky otázky nastolené účastníkmi/
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanýchúčastníkmi/stranamikonania.Odôvodnenierozhodnutiataknemusídatˇodpovedˇnakaždú
jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V tomto prípade je treba matˇ na zreteli, že zásada úspechu vo veci (§ 255
ods. 1 CSP) je uplatnitelˇná aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, ako je tomu aj v

tomto prípade. V týchto prípadoch sa však za procesne neúspešného žalobcu nemôže považovatˇ ten,
komu bola priznaná aspoň častˇ žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zatˇažitˇ
procesnou zodpovednostˇou za predvídanie výsledku rozhodnutia závisiaceho od úvahy súdu, ale pri
rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlišovatˇ, čo je základné a čo sprevádzajúce. Zazákladné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná
a nadväzujúca. Kedˇže aj v tomto prípade bolo konštatované, že žalobca splnil predpoklady na priznanie
finančnéhozadostˇučinenia,možnohopovažovatˇzaplneprocesneúspešného,kedˇžemalplnýúspech

čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška finančného zadostˇučinenia vyplývajúca z tohto
jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu, preto súd priznal žalobcovi 100 % nárok
na náhradu trov konania z prisúdenej sumy (napr. pozri KS TT, sp. zn. 10Co/191/2017, KSPO, sp. zn.
12Co/53/2018, 12CoCsp/10/2021 a iné; Velˇký komentár CSP, C. H. Beck, str. 926). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.