Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/710/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120287643
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120287643.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: GeCom, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova
6082/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 36 705 268 v konaní zast.: JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom
so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XX,XXXXXC.,ovymoženiepeňažnejpohľadávkyvovýške31,98EURspríslušenstvomatrovexekúcie
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Barbory Hovanovej so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052

01 Spišská Nová Ves pod sp. zn. 289EX 324/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020
zo dňa 15. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že sa oboznámila s podanými námietkami
proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho

exekútora, podanými prílohami od súdneho exekútora, ktoré tvorili správy o zisťovaní majetku povinného
a skonštatovala, že nezistila žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení
exekúcie. Ďalej uviedla, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie

súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov
povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené
bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové
pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a
aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pokiaľ
teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný

majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súd konajúc vyššou
súdnou úradníčkou súčasne zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný
majetok povinného súčinnosťou v dostupných registroch. Z uvedených lustrácií vyplýva, že povinný
nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, žiadne vozidlá, všetky lustrácie v bankách boli negatívne, a
povinný nie je zamestnaný, nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenia, úrazové poistenie

a nepoberá ani poistenie v nezamestnanosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie, na základe ktorých
zistil, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok, nakoľko nevlastní ani motorové vozidlo aninehnuteľný majetok. Súd mal za preukázané, že po začatí exekúcie súdny exekútor v dostatočnom
rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Následne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou dospel
k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a nezistil

žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V čase
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku
resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný
dôvod pre zastavenie exekúcie. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup
pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú

komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné
prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na
splnenie vymáhaného nároku, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že súdny exekútor
správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného. Vyššia súdna úradníčka rovnako
považovala za potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) považuje za dôvod pre
zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn.

relatívnanemajetnosť),anieneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného,čižeabsolútnunemajetnosť.
Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil
zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov
od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie
exekúcie teda je situácia, keď uplynulo viac ako 5 rokov od začatia zisťovania majetku (predpokladá

sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá
v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho
exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať
dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho
by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v

dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. Námietky oprávneného, v ktorých uvádza, že
nemajetnosť povinného nebola dostatočne preukázaná a v prípade povinného fyzickej osoby možno
predpokladať, že táto osoba musí mať príjem a hnuteľný majetok súd preto považoval za nedôvodné.
Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou po posúdení námietok oprávneného a preskúmaním obsahu
exekučného spisu dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na postup podľa § 61n ods. 1

písm. d) Exekučného poriadku, a preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
zamietla.

2.Protiuzneseniuvyššiehosúdnehoúradníkadoručiloprávnenýtunajšiemusúduvzákonomstanovenej
lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil opätovne (rovnako námietky proti Upovedomeniu o zastavení

exekúcie) predovšetkým tým, že povinný disponuje, resp. môže disponovať majetkom, z ktorého je
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor podľa názoru oprávneného bezdôvodne
nevykonal obhliadku miesta trvalého bydliska povinného. Podľa názoru oprávneného súdny exekútor
po celý čas výkonu exekúcie nedostatočne zisťoval rozsah zexekvovateľného majetku. Považoval za
neakceptovateľné, že pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

postačuje relatívna nemajetnosť povinného, pričom tento výklad súdu je podľa názoru oprávneného
v rozpore so zásadou proporcionality a výrazne znevýhodňuje oprávneného.

3. Súdny exekútor s podanou sťažnosťou nesúhlasil a stotožnil sa s rozhodnutím súdu. Súčasne
uviedol, že majetkové pomery povinného zisťoval v súlade s exekučným poriadkom a vyhláškou

MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č.233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Z vykonaných lustrácií bolo preukázané, že povinný nevlastní
žiaden zexekvovateľný majetok. Pri zisťovaní majetnosti povinného postupoval v súlade s Exekučným
poriadkom. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie nemal vedomosť o existencii majetku

resp. príjmov povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu bol daný
dôvod pre zastavenie exekúcie. Túto skutočnosť aj súdu preukázal už pri samotnom rozhodovaní o
námietkach oprávneného v predloženej správe o stave a priebehu exekúcie obsahujúcej aj odpovede
z vykonaných súčinností. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne
finančné prostriedky. Keďže nebol z vykonaných lustrácii zistený žiadny reálny majetok alebo príjmy

povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora, som povinného vyhodnotila ako nemajetného. Na základe objektívneho
zhodnotenia majetkových pomerov povinného v súlade s § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Na základe uvedeného považujem tvrdenie oprávneného onečinnosti súdneho exekútora uvedené v sťažnosti za nedôvodné a navrhol súdu sťažnosť oprávneného
voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/170/2020 zamietnuť.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sudca len skutočne nad rámec
dopĺňa, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci závisí od výkladu formulácie zákonného
ustanovenia, cit.: „...nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy... ktoré by stačili aspoň na úhradu trov

exekútora“. Sudca, rozhodujúc o sťažnosti, má za to, že pojem „zistenie majetku alebo príjmov“
predpokladá stav, pri ktorom zistený majetok, po jeho odbornom zhodnotení súdnym exekútorom, bude
postačovať aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Nakoľko v danom prípade súdny exekútor nezistil
a nezaexekvoval majetok povinného, teda nepostihol majetok povinného, ktorý by stačil aspoň naúhradu trov exekútora, bol, podľa názoru sudcu, daný dôvod pre vydanie Upovedomenia o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekúcie (po
dobu piatich rokov), resp. od posledného zexekvovania majetku, na majetok povinného, fyzickej osoby,

nebol zistený majetok, či príjmy, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného (alebo
aspoň uhradiť trovy exekúcie). Pokiaľ oprávnený v námietkach aj v sťažnosti uviedol, že majetkové
pomery povinného umožňujú postihnutie majetku, napríklad miestnym zisťovaním hnuteľných vecí,
uvedené bez ďalšieho nemá za následok preukázanie majetku povinného v takom rozsahu, ktorý by
umožňoval úhradu aspoň trov exekúcie. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal

úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom
v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť, že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za
následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení
exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie
exekúcie na majetok povinného minimálne po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v
majetkovýchpomerochpovinného.Súdnyexekútor,anisúd,niejegarantomexistenciemajetkupovinnej

osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

14. Rovnako sudca dodáva, že dokazovať neexistenciu exekvovateľného majetku nie je možné. Možné

je iba preukázať, kedy a aké úkony súdny exekútor vykonal, a pokiaľ sú dostatočné a neviedli k zisteniu
majetku, alebo príjmov, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora, potom má uvedené za následok skutkový stav, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdny exekútor preukázal vykonanie úkonov smerujúcich
k zisteniu majetku, ktoré súd považuje za dostatočné na preukázanie skutkového stavu, podľa ktorého

sa nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy povinného, ktoré by umožňovali čo i len čiastočné vymoženie
pohľadávky.

15. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššej
súdnej úradníčky, exekučného titulu a jednotlivých skutkových okolností, dospel sudca k záveru, že

zastavenie exekúcie voči povinnému je dôvodné, nakoľko povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by
bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného a súdneho exekútora, a preto sudca podľa
§ 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od posledného

zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto bol daný dôvod podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku na vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie.

16. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti
neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).