Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321201401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8321201401.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr.
Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokátom,
Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX
F., právne zastúpenej: JUDr. Martin Fabián, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o vyporiadanie

BSM, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č. k. 11C/18/2021 - 936 z 09.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 11C/18/2021 - 936
z 09.07.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť, aby do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia umožnil výlučné užívanie, a odovzdal na základe písomného
odovzdávacieho protokolu do správy a užívania žalovanej nehnuteľnosť a to : X-XXXXXX G. H. X
nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na pozemku
registra „I.“ - J. H. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vchod č. XX, K. L. G. XX, XX B. M.
a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach

a na príslušenstve bytového domu C. H. XXXX K. L. G. XX, XX B. M., vo veľkosti 282/10000 z celku,
zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: K. N., obec: M.- C. N., okres: M. O., vedeného P. Q. M.,
odbor katastrálny.
II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného ukončenia súdneho konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Humenné, pod sp.zn.
11C/18/2021.

III. Súd zároveň poučuje žalobcu, že môže podať voči žalovanej žalobu o náhradu škody v prípade, ak
by mu vznikla škoda týmto neodkladným opatrením, respektíve inú žalobu.
IV. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej v
konaní o vyporiadanie BSM.“

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol

doručený súdu prvej inštancie dňa 23.06.2025.

3. Prípad právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 144
a § 146 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

4. Návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia vecne vyhodnotil ako dôvodný a spĺňajúci
zákonom ustanovené podmienky. Poukázal na to, že na súde prvej inštancie sa vedie konanieo vyporiadanie BSM, do ktorého patria aj R. G. B. M., ktoré strany konania nadobudli za trvania
manželstva pomocou dvoch hypotekárnych úverov, a ktoré predstavujú hlavné aktívum majetku
patriaceho do BSM. Poukázal tiež na to, že strany konania sa nevedia dlhodobo dohodnúť

na vyporiadaní BSM, ani na užívaní majetku patriaceho do BSM a vedú aj ďalšie konanie ohľadom
svojich maloletých synov. Ako nespornú v konaní vyhodnotil skutočnosť, že tieto byty počas trvania
manželstva a aj po zániku BSM (právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva) žalobca výlučne
užíval, spravoval a prenajímal tretím osobám, ako aj uhrádzal náklady spojené s ich užívaním, vrátane
splátok hypotekárnych úverov (táto situácia trvá doposiaľ); ako aj, že strany sporu sa rozchádzajú v

navrhovanom spôsobe vyporiadania tohto majetku patriaceho do BSM, nakoľko žalobca žiada obidva
byty prisúdiť do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť vyrovnávací podiel žalovanej,
naproti čomu žalovaná žiada každej zo sporových strán prisúdiť do výlučného vlastníctva jeden z týchto
bytov. Poukázal na to, že strany sporu nie sú schopné dohodnúť sa na žiadnej položke majetku v BSM
vyporiadavanom v konaní, že hodnota predmetných bytov je približne rovnaká, že v rámci predbežného
posúdenia sporu považuje za spravodlivé rozdelenie majetku patriaceho do BSM v súlade so zákonnými

ustanoveniami, ako aj že v zmysle § 144 OZ majú byť veci v BSM užívané obidvoma manželmi spoločne
a spoločne majú byť uhrádzané aj náklady vynaložené pri ich užívaní a že ak medzi manželmi dôjde
k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z neho súd
(§ 146 OZ). Skutočnosť, že žalovaná dlhodobo býva v Írsku spolu s jedným zo synov strán sporu a že
doteraz neprejavovala záujem o užívanie a správu týchto bytov označil súd prvej inštancie za právne

irelevantnú, pretože správu bytu označeného v enunciáte napadnutého uznesenia, vrátane prenájmu
tretím osobám, splátok nákladov spojených s užívaním bytu a hypotéky spojenej s týmto bytom bude
vykonávaťžalovanáprostredníctvomsvojejadvokátskejkancelárie.Preužívanienehnuteľnostianinieje
potrebné jeho reálne užívanie, resp. aby sa žalovaná zdržiavala v Slovenskej republike. Obrana žalobcu,
že už počas manželstva, ako aj po zániku BSM vykonával správu týchto bytov výlučne sám podľa súdu

prvej inštancie naopak osvedčuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom
na obsah § 144 a § 146 OZ a ďalšiu jeho obrana, že príjmy z prenájmu týchto bytov nepokrývajú ani
celkové náklady spojené s užívaním týchto bytov vyhodnotil ako iracionálnu, pretože pokiaľ príjmy z
prenájmu tohto bytu žalobcovi nepokrývajú celkové náklady spojené s bytom, nemá mať prečo záujem
byt naďalej spravovať. Vyslovil pochybnosti, či príjem uvádzaný žalobcom z prenájmu týchto bytov je

oficiálny, pretože za uvedené obdobie došlo k jeho zníženiu, avšak z potvrdenia realitných kancelárii
a inzerátov je zrejmé, že príjem za obdobné nehnuteľností v M. v danom čase je vyšší ako to uvádzal
žalobca v prehľade splátok. Žalobcovi vyhovuje existujúci skutkový a právny stav, teda že môže užívať
obidve uvedené nehnuteľnosti, prenajímať ich tretím osobám a v podstate s nimi disponovať podľa
vlastného uváženia.

5. Proti napadnutému uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie svojím procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podstatnom namietal, že výlučne
sám zabezpečuje riadnu prevádzku obidvoch bytov a nesie všetky hospodárske riziká spojené
s prenájmom, vrátane krytia rozdielu medzi výnosom z prenájmu a skutočnými nákladmi na prevádzku

a splácanie úverov, že žalovaná o predmetný byt nejavila počas manželstva a ani po jeho zániku
žiaden záujem, že výrok napadnutého uznesenia je nevykonateľný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko
pojem výlučné užívanie nehnuteľnosti nie je legálne definovaný, a že správu bytu, môže vykonávať
jedine správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu prekračuje
zákonné rámce, v danej veci neboli splnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, nakoľko neexistuje žiadna bezodkladná potreba takejto úpravy medzi sporovými stranami,
keďže v súvislosti s bytmi sa pomery medzi nimi nemenili už celé roky od zániku BSM. Neodkladné
opatrenie, ktorým sa priznáva jednému z účastníkov výlučné právo užívať a spravovať spoločnú vec
by podľa žalobcu malo nezvratný hospodársky a právny dôsledok, nakoľko by to nebola záruka,
že z príjmov z hospodárenia s týmto bytom by boli uhrádzané úvery a náklady. Súd prvej inštancie

vydanímnapadnutéhouzneseniaprekročilúčelazákonnéhraniceneodkladnéhoopatrenia,nakoľkoním
fakticky rozhodol o spôsobe užívania spoločného majetku bez splnenia podmienok takejto bezodkladnej
úpravy, alebo hrozby exekúcie, a intenzívne zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je rovnako
ako žalovaná vlastníkom predmetného bytu, v rámci doposiaľ nevysporiadaného BSM. Totiž každýz bývalých manželov má k celému majetku v BSM rovnaké práva a povinnosti, a to až do času
jeho vysporiadania, preto faktické vylúčenie žalobcu z akéhokoľvek užívania tohto bytu nemá žiadnu
zákonnú oporu. Napadnutým uznesením bol narušený základný princíp rovnosti bývalých manželov

pri užívaní BSM až do jeho právoplatného vyporiadania. Nad rámec uvedeného poukázal na skutočnosť,
že predmetný byt v súčasnosti nie je prenajatý, nakoľko nie je k prenájmu spôsobilý, vyžaduje si
rozsiahle opravy a investície vzhľadom na správanie sa posledných nájomcov, ako aj dlh na nájomnom
a energiách z tohto dôvodu vzniknutých. Celkové výdavky na úhradu hypotekárnych úverov a ďalšie
náklady spojené s užívaním oboch bytov podľa žalobcu presiahli sumu 12 459,- eur, zatiaľ čo príjem

z prenájmu predstavoval sumu 7370,- eur, a preto sa žalobca nachádzal v strate 5089,19 eur, ktorú
hradil z vlastných finančných prostriedkov. Nesúhlasil s tvrdením o výške nájomného za byt na G. L. vo
výške 800,- až 900,- eur mesačne, keď jeho reálnu výšku videl na úrovni 650,- - 700,- eur. Napadnuté
uznesenie nemôže žalovanú materiálne donútiť k povinnosti platiť hypotekárny úver, neurčuje jej trvalý
mechanizmus úhrad, ich transparentné zúčtovanie ani predkladanie správ žalobcovi, pričom celkovo ho
označil za jednostranné bez toho, aby sa vysporiadalo s argumentmi a dôkazmi prednesenými v konaní

žalobcom.

6. K odvolaniu žalobcu sa podaním z 08.09.2025 vyjadrila žalovaná. Tvrdenia žalobcu označila
za účelové a rozporné so skutkovým stavom, vyplývajúcim z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie. Odmietla tvrdenia o tom, že o majetok patriaci do BSM a o jeho správu sa dlhodobo

nezaujíma, poukazujúc pritom na skutočnosť, že akákoľvek jej snaha na uzatvorení dohody so žalobcom
boladosiaľneúspešná,keďžežalobcovisúčasnýstavvyhovujeanemázáujemnauzatvoreníakejkoľvek
dohody, ani na rýchlom súdnom konaní a rozhodnutí, ako aj, že žalobca napriek žiadostiam žalovanej
doposiaľ nepredložil žiadne nájomné zmluvy ohľadne prenájmu týchto bytov, hoci je v realitnej praxi
úplne bežné, že toto nájomné sa hradí aj v hotovosti a že nielen ona, ale ani žalobca obidva byty

v BSM dlhodobo neužíva. Tvrdenia žalobcu o priamom a intenzívnom zásahu do vlastníckeho práva,
ako aj o predčasnom, či čiastočnom vyporiadaní BSM, označila vzhľadom na dočasnosť neodkladného
opatrenia za účelové a zmätočné. Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie napravuje
protiprávny stav vylúčenia žalovanej z užívania nehnuteľností patriacich do BSM sporových strán.
Žalobca účelovo zatajuje a ponecháva si príjmy z prenájmu, dlhodobo výlučne poberá za tieto byty

nájomné, voči žalovanej si následne uplatňuje nároky na úhradu splátok úverov, hoci vo svojom odvolaní
uvádza, že tieto sú hradené z predmetného nájmu, pričom až do rozvodu manželstva boli vždy dlhodobo
z príjmov z prenájmu bez problémov uhrádzané.

7. Žalobca v odvolacej replike zo 06.10.2025 k vyjadreniu žalovanej odmietol argumentáciu žalovanej

o profite z prenájmu nehnuteľností označiac ich za špekulácie nepodložené dôkazmi. Uviedol, že byt
na G. L. B. M. je v pôvodnom stave, nezariadený a jeho technický stav nezodpovedá štandardu
moderných, rekonštruovaných bytov, reálne sa prenajímal za 550,- eur mesačne a dočasné zvýšenie
nájomného na 820,- eur mesačne bolo len reakciou na vzniknutý dlh na energiách spôsobený
predchádzajúcim nájomcom. Ďalej uviedol, že byt na G. L. nie je od decembra 2024 prenajatý, nakoľko

nájomcovia ho opustili bez vedomia žalobcu a bez jeho riadneho odovzdania, žalobca musel zabezpečiť
upratovanie a čistenie vo výške 250,- eur, maľovanie v sume 550,- eur, plánovanú výmenu kuchynskej
linky vo výške 500,- eur, výmenu podláh sume 700,- eur a drobné opravy v sume 250,- eur a byt na M.
L. B. M. prenajíma za 350,- eur mesačne z dôvodu, že nájomca bytu investoval vlastné prostriedky
na úpravu kuchyne a ďalších častí bytu a táto investícia bola započítaná formou splátkového kalendára,

pričom výška nájomného nepokrýva ani splátku hypotekárneho úveru vo výške 450,- eur mesačne,
nehovoriac o energiách a ďalších výdavkoch. Odmietol tvrdenie žalovanej, že by účelovo zatajoval
nájomné zmluvy majúc za to, že predložil všetky dostupné doklady na preukázanie svojich tvrdení.

8. Do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu sporové

strany ďalšie vyjadrenia v predmetnej veci neprodukovali.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. §

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nutné postupom podľa
ust. § 388 CSP zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal vo vzťahu k rozhodnutiu súdu

prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, či súd
prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, či správne a v úplnosti aplikoval

príslušné právne predpisy, ako aj či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím

nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach

a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu

v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že vo veci neboli súdom
prvej inštancie vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu odvolací súd
uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho
vykonania je úlohou súdu. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu pritom možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je

navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46

ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces,
čižetátodôkaznávada(tzv.opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydaného
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo

podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého súd posúdil vec po právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je
úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným

skutočnostiam nevenoval pozornosť. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buďvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,

ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z §§ 185 až 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,

ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.

uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jehoskončení. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak,
že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

24. Podmienkou vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť
situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia
oprávnenej strany sporu (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010
z 29.07.2010).

25. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany posúdiť, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
(ii) či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), (iv) či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav,

(v) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

27. Je nutné zvýrazniť, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vždy

skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom
musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.

28. V súdenom prípade však podľa odvolacieho súdu nebolo naplnenie všetkých uvádzaných východísk

pri rozhodovaní o žalovanou doručenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany
súdu prvej inštancie dostatočne dôsledne vyhodnotené, z dôvodu ktorého je nutné konštatovať právnu
neudržateľnosť súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia v znení vyplývajúcom
z napadnutého uznesenia.

29. V prvom rade odvolací súd prízvukuje, že pre záver o vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami nepostačuje, ak v priebehu, už od r. 2021 vedeného súdneho konania vo
veci samej, sporové strany neboli schopné sa dohodnúť na spôsobe vyporiadania BSM. V takom
prípade je totiž kompetenciou konajúceho súdu rozhodnúť o týchto otázkach v rozhodnutí o veci samej.
Odvolací súd nevylučuje vznik potreby bezodkladnej úpravy vzájomných pomerov v prípadoch, ak

jeden z bývalých manželov druhého z nich z užívania vecí patriacich do BSM, ktoré doposiaľ nie sú
vysporiadané zákonom predpokladaným spôsobom fakticky vylúči, avšak konkrétne okolnosti prípadu
musia nevyhnutnosť takejto osobitnej úpravy osvedčovať, napr. tým, že by z užívania vecí vylúčenému
manželovi hrozil vznik škody na majetku, či zníženie jeho hodnoty, alebo že by bývalí manželia, alebo
jeden z nich vec patriacu do nevysporiadaného BSM nevyhnutne potreboval na svoje vlastné užívanie,

bývanie pre seba a pod. Takéto okolnosti však v prejednávanom prípade neboli tvrdené ani osvedčené,
pričom žalovanou poskytnutá argumentácia v tomto smere nemá pre ňou požadovaný spôsob dočasnej
úpravy pomerov medzi sporovými stranami dostatočnú intenzitu.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci nesprávne vyhodnotil podmienky

osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Tento nárok nepochybne spočíva v
práve každého z manželov, nadobudnúť spravodlivý podiel na majetku patriacom do BSM, ktorý však
až do právoplatného skončenia konania o jeho vyporiadaní spočíva v spoluvlastníckych oprávneniach
k celému majetku v BSM. Aj keď súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku citoval § 144 OZ, jehoobsah ho však pri rozhodovaní o návrhu žalovanej žiadnym spôsobom neovplyvnil. Z označeného
zákonného ustanovenia vyplýva jednoznačný spôsob, akým majú byť veci patriace do BSM užívané,
a tým je ich spoločné užívanie, nakoľko ide o veci v spoluvlastníctve obidvoch manželov. Právo

spoločne užívať veci patriace do BSM zostáva týmto manželom aj po ich právoplatnom rozvode, a to
až do času ich vyporiadania či už dohodou, súdnym rozhodnutím alebo na základe zákonnej fikcie
(§ 149 OZ). Skutočnosť, že § 146 ods. 1 OZ upravuje právomoc súdu rozhodnúť pri nezhodách
v právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM medzi manželmi neznamená, že tým súd získal
právomoc uložiť jednému z manželov (analogicky tiež jednému z bývalých manželov), aby vec patriacu

do BSM odovzdal do výlučného užívania druhému z manželov (bývalých manželov). Až do vyporiadania
majetku patriaceho do BSM zákonom predpokladaným spôsobom totiž môžu obaja manželia tieto veci
užívať. Pokiaľ by bol niektorý z manželov v ich užívaní fakticky obmedzovaný druhým manželom,
podľa názoru odvolacieho súdu by do úvahy pripadala len taká úprava ich vzájomných práv, ktorá by
viedla (prispela) k dosiahnutiu takého stavu užívania vecí patriacich do BSM (resp. kontroly nad nimi),
ktoré zodpovedajú obsahu a zmyslu § 144 OZ. Je nepochybné, že vylúčenie žalobcu z užívania bytu

označeného v enunciáte napadnutého uznesenia a jeho odovzdanie do výlučného užívania a správy
žalovanej popiera obsah uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia a že právne účinky nariadeného
neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku obmedzujú povinnú osobu (žalobcu) neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím je nariadené neodkladné opatrenie rozporné s princípom
proporcionality.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd konštatuje naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle
§ 365 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie najmä ohľadne
potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán vychádza z nedostatočných zistení relevantných
pre spravodlivé rozhodnutie o návrhu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na prípad

dopadajúce relevantné právne normy (§ 144 a § 146 OZ) boli nesprávne aplikované. Keďže žalovanou
podanýmnávrhombolsúdviazaný,anivprípadesplneniapredpokladovnavydanieinéhoneodkladného
opatrenia (por. napr. uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/70/2023 z 10.06.2024 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/47/2024 z 03.10.2024), nebolo možné o podanom
návrhu rozhodnúť obsahovo inak.

32. Za tejto situácii nezostávalo odvolaciemu súdu iné, než postupom podľa § 388 CSP napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok zamietne. V dôsledku
zmeny rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia je nutné z dôvodu nadbytočnosti
považovať za zaniknuté (zmenené) aj súvisiace výroky II. až VI. napadnutého uznesenia.

33. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR sp.zn.
II.ÚS 251/04, II.ÚS 200/09 a pod.), čo s poukazom na obsah tohto rozhodnutia považuje odvolací súd
za naplnené.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá v súdenom prípade
povahu rozhodnutia vo veci samej, a toto rozhodnutie bolo vydané už v prebiehajúcom súdnom konaní
o vyporiadaní BSM, o trovách konania vzniknutých v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).