Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/196/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201393
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123201393.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudkýň:
JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E., zastúpené procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, matky: F. G. H., G., nar.
XX.XXXXXXXXXX,trvalebytomC.XXX/X,D.E.aotca:B.A.B.,nar.XX.XXXXXXXXXXX,trvalebytom

I. XX, t. č. bytom J. K. X, D., zastúpený splnomocnenkyňou: Špireková & Partners s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24P/33/2023-445 z 5. augusta 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2 ods. 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods.
1 ods. 1 a ods. 2 veta druhá z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“). Vecne dôvodil, že matka dňa 24. júla 2025 doručila súdu prvej inštancie návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného pozastavenia styku otca s

maloletým A. na dobu šiestich mesiacov. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a obsahu spisu
dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval,
že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorá neznesie odklad, pričom musí ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah, bez
ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov
maloletéhodieťaťa.Matkoupožadovanýzákazstykuotcasmaloletýmjeopatrenímkrajnéhocharakteru,

ktoré výrazne zasahuje do rodičovských práv aj do práv dieťaťa, a preto by k jeho nariadeniu mal súd
pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch, akými sú ujma na fyzickom či psychickom zdraví
dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná), čo si spravidla vyžaduje rozsiahle
dokazovanie a spoluprácu s odborníkmi. Súd prvej inštancie mal za to, že takýto rozsah ohrozenia v
danom prípade osvedčený ani preukázaný nebol. Prihliadol tiež na vek maloletého, ktorý vo veku päť
rokov nemá takú rozumovú a vôľovú vyspelosť, aby dokázal sám rozhodovať, či sa s otcom stretne. Aj

napriek tomu, že matka podala na otca trestné oznámenie, nie je v záujme maloletého, aby sa s otcom
vôbec nestretával šesť alebo viac mesiacov, keďže hrozí úplne pretrhnutie citových väzieb medzi nimi.
Súd prvej inštancie v súčasnosti nemal ničím osvedčené, že by otec maloletému ubližoval. Poukázal
pritom aj na závery znaleckého posudku č. 02/2025 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia,
odvetvie poradenská psychológia Mgr. Veronikou Nemčokovou z 21. júla 2025, z ktorého vyplynulo,
že znalkyňa aktuálne nevníma otca ako ohrozujúceho zdravý vývin dieťaťa a ohrozenie skôr vníma v

dopade stresujúcich situácií na dieťa, ktoré sa identifikuje so stresom prežívaným rodičom. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že aj keď maloletý uvádza, že sa otca bojí, pri rozhovore so znalkyňou povedal,že by sa s otcom stretol a opísal aj pozitívne zážitky. Súd prvej inštancie v neposlednom rade dodal,
že matka vo svojom návrhu nesprávne uvádzala, že styk otca je upravený súdnym rozhodnutím na
každú druhú sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Ozrejmil, že takto upravený styk bol len

výsledkom neformálnej dohody rodičov na pojednávaní 16. mája 2024 na skúšobné obdobie do ďalšieho
pojednávania dňa 26. septembra 2024. Keďže táto dohoda neprebieha riadne, súd prvej inštancie
odkázal na uznesenie súdu č. k. 24P/33/2023-85 z 13. marca 2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 9CoP/26/2023-129 z 24. mája 2023, ktoré je stále v platnosti a ktorým je dočasne
upravený styk otca s maloletým A. v rozsahu jednej hodiny každý týždeň v sobotu za prítomnosti matky.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého z
dôvodovpodľa§365ods.1písm.d),f),g),h)Civilnéhosporovéhoporiadkuapodľa§62ods.1Civilného
mimosporového poriadku. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď
sa pri rozhodovaní nevysporiadal s tvrdeniami, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a rozhodoval len na základe skutočností zistených v konaní vo veci samej. Poukázala na

aktuálne sa zhoršujúci psychický stav maloletého, ktorého silné odmietavé postoje k styku s otcom súd
prvej inštancie podľa nej vôbec nebral do úvahy. Opísala jednotlivé prejavy správania sa maloletého
v súvislosti s realizáciou styku maloletého s otcom a mala za to, že tieto indikujú strach dieťaťa z otca
a musia byť podmienené nevhodným správaním otca, čo predstavuje ohrozenie psychického zdravia
dieťaťa a vyžaduje si bezodkladnú úpravu pomerov. Podľa matky súd prvej inštancie bagatelizoval

prebiehajúce trestné konanie voči otcovi pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby, v ktorom poukazovala aj na fyzické násilie otca voči maloletému. Hoci toto konanie nie je
právoplatne ukončené (voči rozhodnutiu prísl. polície o kvalifikácii veci ako priestupku podala sťažnosť),
samotné podozrenie z protiprávneho konania otca je v civilnej rovine spôsobilé vyvolávať u maloletého
strach a odmietavé postoje. Zdôraznila, že vierohodnosť jej vyjadrení podporuje aj znalecký posudok

z trestného konania a skutočnosť, že bola poučená o následkoch uvedenia nepravdy. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie nároku ako najpravdepodobnejšieho, nie jeho úplné
preukázanie. Nie je teda pravda, že by ničím neosvedčila, že by otec maloletému nejakým spôsobom
ubližoval. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní možnosť oboznámiť sa s obsahom celého súdneho
spisu, ktorého súčasťou je aj znalecký posudok z trestnej veci. V rámci vyhľadávacej zásady si mohol

zabezpečiť aj celý vyšetrovací spis, z ktorého by vyplynula dôvodnosť podozrenia z nevhodného
správania otca voči maloletému, čo by objasnilo reakcie dieťaťa na styk. Matka ďalej zdôraznila, že
prvoradou úlohou súdu je ochrana zdravého psychického a morálneho vývoja maloletého, pričom už
existujúce ohrozenie vyplývajúce zo zlého psychického stavu dieťaťa vyvolaného prítomnosťou otca
na styku indikuje opodstatnenosť autoritatívneho zásahu zo strany súdu. Jej záujmom nie je otca

absolútne vylúčiť zo života dieťaťa, ale styk dočasne primerane obmedziť tak, aby nebol pre maloletého
ohrozujúci. Vyjadrenie znalkyne Mgr. Nemčokovej v znaleckom posudku č. 02/2025, že otca nevníma
ako ohrozujúceho zdravý vývoj maloletého, označila za subjektívny vnem znalkyne, ktorá nevykonala
psychologické vyšetrenie otca s použitím testových metód na profiláciu jeho osobnosti, pričom na
to ani nemala aprobáciu. Navyše znalkyňa nedisponovala novými skutočnosťami, ktoré boli zistené

v rámci psychologického vyšetrenia maloletého dňa 21. augusta 2025. Podľa matky nútený styk proti vôli
maloletého, ktorá je jasne deklarovaná jeho odmietavými postojmi, by mohol posilniť ambivalentný vzťah
maloletého k otcovi alebo ho zmeniť na nenávisť, čo nemožno považovať za najlepší záujem dieťaťa.
Matka maloletého v odvolacom konaní predložila správu z psychologického vyšetrenia maloletého u
klinickej psychologičky L. G. G.. B. H., G., ktoré sa uskutočnilo dňa 21. augusta 2025. Vzhľadom na

zhoršujúci sa psychický stav a prejavy maloletého, psychologička vyslovila podozrenie na autizmus
a zároveň slovne odporučila dočasne nerealizovať styk s otcom, kým nebudú známe diagnostické
závery. Hoci toto odporúčanie z dôvodu zákonných kompetencií psychologičky nemohlo byť uvedené v
písomnej správe, podľa matky je táto skutočnosť vysoko relevantná pre dočasné uloženie zákazu styku.
Išlo by o preventívne opatrenie, pretože v prípade potvrdenia diagnózy by mohol byť stav maloletého

neakceptujúcim stykom značne zhoršený. Matka ďalej uviedla, že ak by odvolací súd potvrdil napadnuté
uznesenie, zostalo by v platnosti uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 24P/33/2023-85,
podľa ktorého sa má styk otca s maloletým realizovať každú sobotu v rozsahu jednej hodiny za jej
prítomnosti. Takýto stav je však v súčasnosti, aj vzhľadom na zmenu skutkových okolností, de facto
nerealizovateľný. Jej prítomnosť na styku sa v minulosti ukázala ako neúčelná, keďže otec podľa

nej vytváral konflikty a manipuloval ju prostredníctvom dieťaťa, čomu ho nechce vystavovať. Svoju
prítomnosť na stretnutiach bola nútená ukončiť aj zo zdravotných dôvodov, keďže jej bola v dôsledku
nahromadeného stresu diagnostikovaná tetánia. Z tohto dôvodu považovala za účelné bezodkladne
upraviť pomery tak, aby to bolo primárne v záujme maloletého. Dodala, že bude akceptovať odborneupravený styk nastavený klinickou psychologičkou, nakoľko má za to, že takto bude objektivizovaný
skutočný záujem maloletého bez ohrozenia jeho duševného zdravia. Záverom odvolania matka navrhla,
aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým otcovi uloží dočasný zákaz styku s maloletým až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom

súdu prvej inštancie. Tvrdenia matky v odvolaní označil za nepravdivé a účelové. Poukázal na to, že
matka namiesto hľadania kompromisov neustále vytvárala nové prekážky a predkladala dôvody, ktoré
boli v rozpore s jej predošlými vyhláseniami a dohodami, v dôsledku čoho maloletého nevidel takmer
osem mesiacov, nakoľko matka mu styk s maloletým neumožňuje. Otec taktiež poukázal na závery
znaleckého posudku Mgr. Nemčokovej, ktorý potvrdzuje že maloletý má k nemu ambivalentný vzťah.
Na jednej strane ho opisuje ako „zlého“, no na druhej strane spomína pozitívne zážitky a pripúšťa, že

by sa s ním chcel stretnúť. Znalkyňa však podala kľúčové vysvetlenie, keď konštatovala, že situácie,
ktoré maloletý opisuje ako problémové (napríklad „otec mi dal do úst ponožku“), si vzhľadom k jeho
nízkemu veku pamätať nemôže, čiže informáciu prevzal sprostredkovane od svojho okolia. Rovnako je
to aj v prípade vnímania násilného správania otca voči matke. Znalecký posudok teda podľa otca priamo
potvrdzuje jeho tvrdenia, že matka manipuluje maloletého proti nemu. Znalkyňa poukazuje, že maloletý

sa „prirodzene identifikuje s matkiným názorom“, pričom jej závery jasne popisujú dynamiku, ktorá vedie
knarušeniuvzťahuotcasmaloletýmprávevdôsledkukonaniamatky.Otectaktiežzdôraznil,žeznalecký
posudok jednoznačne uvádza, že otec nie je ohrozujúci zdravý vývin dieťaťa. Zákaz styku by teda podľa
otca nebol preventívnym opatrením, ale trvalým poškodením vzťahu otec-syn. V súvislosti s matkou
predloženou správou z psychologického vyšetrenia maloletého u klinickej psychologičky L. G. G.. H.,

G. uviedol, že o podozrení na autizmus maloletého už súd prvej inštancie vedel zo záverov znaleckého
posudku Mgr. Nemčokovej, ktorá v rámci anamnestického rozhovoru a pozorovania prejavov dieťaťa
vnímala susp. dg. Aspergerov syndróm a odporučila diferenciálnu diagnostiku zameranú na vylúčenie
poruchy autistického spektra. Podozrenie na autizmus nie je podľa otca právne platným dôvodom pre
dočasnýzákazjehostykusmaloletý.Ajvprípadepotvrdeniadiagnózyniejedôvodjehostyksmaloletým

zakázať, ale naopak, je potrebné styk prispôsobiť špecifickým potrebám maloletého. Matkino tvrdenie,
že psychologička ústne odporučila dočasne nerealizovať styk otca s maloletým, nemá žiadnu právnu
relevanciu. Poukázal tiež na neprítomnosť maloletého na psychologickom vyšetrení 21. augusta 2025,
preto nevie, či bol maloletý vyšetrený, kedy a akým spôsobom. Hoci sa na pojednávaní 16. mája 2024
rodičia dohodli na rozšírenom styku, matka túto dohodu nedodržala a opakovane ho slovne napáda,

neposkytujesúčinnosťpriodovzdávanímaloletéhoadokoncahoobvinila.Zaostatnýrokmatkaumožnila
styk s maloletým len päťkrát (11. januára, 12. januára, 25. januára, 7. septembra a 8. septembra 2025).
Jej tvrdenia matky o trestnom konaní voči nemu sú účelové a tendenčné s cieľom zdiskreditovať jeho
osobu a zamedziť styku s maloletým. Podľa otca si matka v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 z. č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) neplní svoju povinnosť pripraviť maloletého na styk po

psychickej a materiálnej stránke. Sama pritom potvrdzuje, že pôvodné uznesenie styku v rozsahu jednej
hodiny nedodržiava, pričom poukazuje na diagnostikovanú tetániu. Údajné zdravotné problémy matky
sú však účelovo použité. Lekársky nález matky o tetánii je z 29. januára 2024, a teda tento zdravotný
stav existoval už v čase, keď sa rodičia 16. mája 2024 na pojednávaní dohodli na výrazne rozšírenom
styku, ktorý mal prebiehať bez prítomnosti matky. Vtedy matka neuviedla, že jej zdravotný stav bráni

stretnutiam za jej prítomnosti. Nakoľko sa styk s maloletým nerealizuje ani podľa súdneho rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia z 13. marca 2023, je podľa otca potrebné dočasne upraviť pomery
účastníkov zmenou nariadeného neodkladného opatrenia. Opätovne uviedol, že matka mu opakovane
marí stretnutia s maloletým, neposkytuje žiadnu súčinnosť, maloletého na stretnutia riadne nepripravuje
a bráni v budovaní jeho vzťahu s maloletým. Maloletý je v útlom veku, v ktorom sa jeho vzťahy a dôvera

k rodičom budujú. Z uvedeného je zrejmá potreba úpravy jeho styku s maloletým bez prítomnosti matky,
nakoľko sama potvrdila, že stretnutia za jej prítomnosti nie sú možné. Navrhol zvážiť aj bezodkladné
zavedenie monitorovaného styku s maloletým v neutrálnom prostredí, aby sa eliminoval negatívny vplyv
matky a aby sa s ním maloletý mohol bez obáv stretávať a budovať si s ním vzťah. Vzhľadom na
uvedené otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň

zmenil uznesenie súdu prvej inštancie z 13. marca 2023 tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej upraví styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.
s tým, že otec si maloletého v mieste bydliska maloletého prevezme a na tom istom mieste po ukončenístyku maloletého včas a riadne odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas
a riadne pripraviť a byť súčinná pri styku otca s maloletým.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom, účastníkom konania, matkou maloletého dieťaťa (§ 359 Civilného sporového poriadku a
§ 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

podanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363Civilnéhosporovéhoporiadku),ažeodvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) Civilného sporového
poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvody odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné a napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 24P/33/2023 je vo veci
samej úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A.. V rámci tohto konania podala
matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zákazu styku otca

s maloletým synom.

6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom najmä na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky, ako
aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol majúc za to, že v danom prípade

nebola hodnoverným spôsobom preukázaná a ani osvedčená bezodkladná potreba úpravy pomerov,
ktorá by odôvodňovala takýto závažný zásah do rodičovských práv a povinností otca.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s
prvoinštačným uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním

zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť
takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie
správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol
i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími
námietkami matky, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť

nasledovné:

10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

12.Podľa čl.24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnieprivšetkýchopatreniachprijatýchorgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o
rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade,
ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v

primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať
citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto
vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem
dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery.
Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností
bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý ako bolo vyššie už uvedené, je prioritný,
nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného

závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010).

19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha na základe návrhu otca
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V rámci tohto konania bolo na
základe návrhu otca uznesením súdu prvej inštancie č. k. 24P/33/2023-85 z 13. marca 2023 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/26/2023-129 z 24. marca 2023 nariadenéneodkladné opatrenie, ktorým súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn.
24P/33/2023 dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
každý týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky maloletého s tým, že

otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste maloletého po ukončení
styku včas a riadne odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne
pripraviť a byť súčinná pri styku s maloletým. 31. októbra 2023 sa rodičia na informatívnom stretnutí
rodičov na súde prvej inštancie (ďalej len „ISR“) dohodli na rozšírení styku otca s maloletým do ďalšieho
termínu ISR tak, že tento bude prebiehať každú sobotu od 09.30 hod. do 11.30 bez prítomnosti matky.

Na ISR konanom 11. decembra 2023 rodičia potvrdili, že styk s maloletým prebiehal v zmysle ich dohody
z predchádzajúceho ISR. Na poslednom ISR konanom 22. marca 2023 obaja rodiča zhodne uviedli, že
styk s maloletým prebieha a uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej má byť maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky, otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur
mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk otca s maloletým upravený tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu od 08.30 hod. do 13.00 hod.,

kedy si otec maloletého v mieste bydliska matky prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku
maloletého včas a riadne odovzdá matke, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom
včas a riadne pripraviť a zabezpečiť odovzdanie. Podaním z 5. apríla 2024 otec vyslovil nesúhlas
s uzavretou rodičovskou dohodu majúc za to, že v záujme maloletého je častejší styk s otcom. Na
pojednávaní konanom 16. mája 2024 rodičia súhlasili so skúšobným obdobím rozšíreného styku otca

s maloletým na obdobie od júna 2024 do ďalšieho pojednávania a to tak, že styk otca s maloletým bude
prebiehať každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00
hod., ako aj jeden deň v pracovnom týždni od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom ktorý deň to bude,
si rodičia dohodnú dodatočne. Stretávanie v pracovnom týždni bude prebiehať v období od 15. júna
2024 do 15. júla 2024. Podaním z 23. septembra 2024 matka žiadala, aby súd nerozširoval styk otca

s maloletým, nakoľko tento sa o maloletého nevie postarať. Zdôraznila, že styk otca s maloletým má
zlý vplyv na morálnu a mravnú výchovu maloletého, ako aj na jeho zdravý psychický vývin. Zároveň
uviedla, že na otca podala trestné oznámenie za skutky spáchané voči nej a maloletému počas obdobia
ich spolužitia v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie za účelom doplnenia dokazovania uznesením
č. k. 24P/33/2023-331 z 14. októbra 2024 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia,

odvetvie poradenská psychológia a ustanovil do konania znalkyňu PhDr. Dominiku Vaškovič, ktorú
následne uznesením č. k. 24P/33/2023-352 z 9. januára 2025 vylúčil z konania z dôvodu jej zaujatosti.
Zároveň ustanovil do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia Mgr.
Veroniku Nemčokovú za účelom vypracovania znaleckého posudku. Otec vo vyjadrení z 4. novembra
2024 uviedol, že matka maloletého na styk riadne nepripravuje, v dôsledku čoho ho maloletý začal

odmietať. Maloletého od 8. septembra 2024 nevidel, pričom matka odmieta poskytnúť súčinnosť pri
odovzdávaní dieťaťa. V súvislosti s trestným oznámením matky uviedol, že s ním nie je oboznámený,
nakoľko v danej veci nebolo začaté trestné stíhanie ani vznesené obvinenie. Mal však za to, že matka ho
lživo obvinila s cieľom oddeliť ho od maloletého. Matka v podaní z 10. januára 2025 namietala tvrdenia
otca, že by maloletému bránila v styku s otcom, maloletého na styk riadne pripravuje, avšak maloletý

otca odmieta. Poukázala na zlepšenie správania maloletého, odkedy otca nenavštevuje. Uznesením č.
k. 24P/33/2023-403 z 3. marca 2025, právoplatným 25. marca 2025, súd prvej inštancie zamietol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec dňa 4. februára 2025 domáhal dočasného
rozšíreniajehostykusmaloletýmtak,žejeoprávnenýstýkaťsasmaloletýmkaždýpárnytýždeňvsobotu
a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. V podaní z 13. mája 2025 matka v súvislosti s podaným

trestnýmoznámenímpoukázalanaznaleckýposudokvypracovanývtrestnomkonaní,zktoréhovyplýva,
že jej vierohodnosť je plne zachovaná a konkrétna výpoveď je opretá o jej skutočné zážitky. Dňa 22.
júla 2025 doručila znalkyňa Mgr. Nemčoková súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 02/2025 z 21.
júla 2025. Dňa 24. júla 2025 bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zákazu styku otca s maloletým. Poukazuje na zhoršený

psychický stav maloletého po ostatnom styku s otcom, o čom informovala aj orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému zároveň vysvetlila príčiny nerealizovania styku z dôvodu
psychického stavu maloletého a jeho odmietania kontaktu s otcom. Súčasne poukazuje na prebiehajúce
trestné konanie, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok. Má za to, že akýkoľvek nútený kontakt
s otcom by predstavoval vážne riziko pre psychický vývin a stabilitu maloletého. Otec s návrhom matky

na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí. Poukazuje na skutočnosť, že v roku 2025 mu matka
umožnila stretnutia s maloletým iba päťkrát, ostatne 8. septembra 2025. Zo znaleckého posudku Mgr.
Nemčokovej č. 02/2025 vyplýva, že ho znalkyňa nevníma ako ohrozujúceho zdravý vývin maloletého.20. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným účelom styku maloletého dieťaťa s rodičom je, aby zostal
zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, keď
napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi.

Osobný styk dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič
môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný
vzťah. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava
pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav
akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa

ochranyneodkladnýmopatrením,tedavtedy,akbyvyčkávanienarozhodnutievovecisamej(rozsudkom
po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či
inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania
mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným stabilizovať
pomery určitým spôsobom už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch

účastníkov.

21. Ako správne uviedol súd prvej inštancie zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením
krajného charakteru, ktoré výrazne zasahuje nielen do rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa na
pravidelný kontakt s rodičom. Aj Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu

styku. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah
do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí
byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových
väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi
celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch,

pokiaľtovyžadujezáujemmaloletéhodieťaťaavšeobecnýsúdstykrodičasmaloletýmdieťaťomzakáže,
musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa.
Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom,
že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého

táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom,
najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by malo byť podľa názoru ústavného súdu
krajným opatrením (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 665/2014 z 25. novembra 2014).

22. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je

predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol návrh na súd podaný. Je
nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa. Pri
rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nevyhnutné posúdiť, či
osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov (dočasné uloženie zákazu styku) sú práva účastníkov
konania (v tomto prípade najmä maloletého A.) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť

navrhované neodkladné opatrenie.

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po preskúmaní spisu k záveru, že nie je
nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v
zmysle návrhu matky, pretože matkou uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré

by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného
opatrenia. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a narušené, no pokiaľ ide o maloleté
dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, ani odvolací súd nezistil, že by bolo
momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výchova či iný dôležitý záujem. V priebehu konania
nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by sa otec k maloletému správal akýmkoľvek nevhodným

spôsobom, ktorým by ohrozoval jeho psychický a fyzický vývoj. Ani podanie trestného oznámenia
matkou automaticky neznamená osvedčenie takého konania otca, ktoré by ohrozilo maloletého v jeho
starostlivosti, a odôvodňovalo tak zákaz styku maloletého s otcom. Navyše zo záverov matkou
predloženého znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania nijako nevyplýva
konkrétne a bezprostredné ohrozenie maloletého správaním otca.

24. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne prihliadol aj na závery znaleckého posudku
Mgr. Nemčokovej č. 02/2025, z ktorých taktiež nevyplynula potreba uložiť otcovi dočasný zákaz styku
s maloletým formou neodkladného opatrenia. Znalkyňa jasne konštatovala, že otca aktuálne nevnímaako ohrozujúceho zdravý vývin maloletého. Ohrozenie skôr vníma v zmysle dopadu stresujúcich situácii
na dieťa. Ak stres prežíva rodič, dieťa sa často s rodičom identifikuje a stres prežíva tiež. Podľa znalkyne
maloletý prežíva ambivalentný vzťah k otcovi. Na jednej strane ho popisuje ako „zlého“, hovorí, že sa

ho bojí. Na druhej strane nedokáže popísať konkrétnu negatívnu skúsenosť alebo zážitok, ktorý by jeho
vnímanie ovplyvnil. Popisuje veci, ktoré u otca robil, ako sa spolu hrali a podobne. Sám v rozhovore
pripúšťa, že by sa „s tatom stretol“. Situácie, ktoré popisuje ako problémové si podľa znalkyne vzhľadom
k jeho nízkemu veku pamätať nemôže, čiže informáciu prevzal skreslene od svojho okolia. To isté sa
týka aj násilného správania sa otca smerom k matke.

25. V súvislosti s námietkou matky, že vyjadrenie znalkyne Mgr. Nemčokovej (že otca nevníma ako
ohrozujúci zdravý vývin maloletého) je len subjektívnym vnemom tejto znalkyne, ktorá nevykonala
psychologické vyšetrenie otca s použitím testových metód na profiláciu jeho osobnosti, odvolací súd
uvádza, že v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191

Civilného sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický, významný dôkaz,
ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať
z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú

svojimi zmyslami. Znalkyňa v predmetnej veci musela vychádzať z odbornej verifikácie relevantných
skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné predovšetkým zistiť aká úprava styku
maloletého s otcom je v najlepšom záujme maloletého. Odvolací súd nemal dôvod spochybňovať
vypracovaný znalecký posudok pre účely konania o neodkladnom opatrení, a to aj napriek subjektívnym
výhradám matky.

26. Nariadenie zákazu styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia neodôvodňuje ani
matkou predložená správa z psychologického vyšetrenia maloletého u klinickej psychologičky L. G.
G.. H., G., z ktorej nijako nevyplýva nutnosť dočasného zákazu styku otca s maloletým. Takouto
skutočnosťou rozhodne nemôže byť podozrenie na poruchu autistického spektra u maloletého, resp.

prípadné potvrdenie takejto diagnózy, a ani matkou tvrdené ústne odporúčanie L. G. G.. H., G. dočasne
nerealizovať styk s otcom, kým nebudú známe diagnostické závery.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu zákaz styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia,
ktorého sa matka domáha aj s poukazom na odmietavý postoj maloletého k otcovi, nie je riešením

vzniknutej situácie a už vôbec nie je vzhľadom na okolnosti preskúmavenej veci v záujme maloletého.
Ak by došlo čo i len na krátky čas k zákazu styku otca s dieťaťom, vyhliadky na vytvorenie a obnovenie
pozitívnych väzieb sa postupne znížia až napokon môžu zaniknúť. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek
deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. V záujme
maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojim rodičom, pričom tí

by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu.

28. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 20 9/2004, II. ÚS 200/2009).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že zo strany matky nebola
osvedčená naliehavá potreba zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, pretože z obsahu spisu
nevyplynulo, že by maloletému v dôsledku správania sa otca v rámci styku hrozila ujma vyžadujúca si
dočasný zákazu tohto styku. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej
(§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

31. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
bol obsahom jeho vyjadrenia k odvolaniu matky, a teda podaný v rámci odvolacieho konania, rozhodne
odvolací súd samostatným uznesením.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).